Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116211941
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7116211941.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú K.
I. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
Staničné námestie č. 9, Košice dieťaťa rodičov Ing. I. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v T. na C. X a Ing. O.
I. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v L. na B. XX v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 14.9.2016 č.k. 21P 78/2016-30 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre mal. K. I. nar. X.X.XXXX a vo výroku o dlžnom
výživnom a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo 14.9.2016 č.k. 21P 78/2016-30 zveril mal. K. I. nar. X.X.XXXX
do osobnej starostlivosti matky. Zo strany otca určil pre maloletú výživné 50 € mesačne od 27.5.2016

do 30.6.2016 a 100 € mesačne od 1.7.2016 do 31.8.2016 a 200 € mesačne od 1.9.2016 do budúcna,
ktoré výživné zaviazal otca posielať matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné
158,06 €, ktoré vzniklo jeho určením od 27.5.2016 do 31.8.2016, povolil otcovi splácať spolu s bežným
výživným v 50 € mesačných splátkach až do zaplatenia. Styk otca s maloletou neupravil. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Proti výroku rozsudku o výživnom a dlžnom výživnom podala včas odvolanie matka dieťaťa z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm.b/, f/ a h/ CSP a žiadala, aby odvolací súd v napadnutej časti zrušil rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne nesprávne a vrátil ho na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne
napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že jej návrhu vyhovie v celom rozsahu. Zdôraznila, že súd nevykonal
voveciriadnedokazovanieasvojerozhodnutieanižiadnymrelevantnýmspôsobomneodôvodnilnapriek
tomu, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého

súdneho konania a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.
Z odôvodnenia rozhodnutia nie je vôbec žiadnym spôsobom jasné, z akých dôkazov súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal a ako dospel k rozhodnutiam v napadnutej časti. Súd nesprávne posúdil obdobie
výdavkov od 27.5. do 14.9.2016, resp. neboli správne posúdené doklady o jej skutočných výdavkoch,
ktoré mala so sebou na pojednávaní, súd dal väčší priestor otcovi a napriek tomu, že žiadne doklady,
na ktoré sa odvolával, súdu nepredložil, súd sa s jeho argumentáciou stotožnil a uveril mu. Súd vo

veci nerozhodol s ohľadom na oprávnené potreby ani s prihliadnutím na najlepší záujem mal. K.,
so zohľadnením jej osobnej starostlivosti o dieťa, ani s prihliadnutím na zdravotný stav maloletej a
možnosti a schopnosti oboch rodičov, preto rozhodnutie súdu v napadnutom rozsahu považuje za vecne
nesprávne. Súd vo svojom rozhodnutí nesprávne konštatoval fakt, že s otcom dieťaťa žili v spoločnej
domácnosti a viedli spoločnú domácnosť v čase od 22.12.2015 do 16.7.2016, pretože v tomto období
hospodárili úplne samostatne a oddelene. Rovnako nesprávne uviedol, že jej čistý mesačný príjem

je 1.445,18 €, pretože od mája 2016 mala priemerný mesačný príjem 993,30 €, ako to dokladovala
potvrdením od zamestnávateľa. Zdôraznila, že jej celkové výdavky vynaložené na mal. K. za mesiaceod mája do septembra 2016 predstavujú čiastku 4.063,65 €, ktoré nezahŕňajú výdavky napríklad na
bývanie, stravu, cestovné, dopravu taxíkom na tréningy, poistenie auta, ktoré jej darovala matka, benzín
a iné. Medzi absolútne nesprávne údaje v odôvodnení rozhodnutia súdu, ktoré nie sú vôbec pravdivé a

ktorými súd odôvodňuje svoje rozhodnutie, patria konštatovanie súdu, že dieťa trávilo s otcom prázdniny
v auguste, platil poplatky v škole, o čom nepredložil žiaden dôkaz a nevykonal žiadne dokazovanie o
tom, v akom rozsahu sa o dieťa osobne staral, resp. v akom rozsahu sa podieľal na potrebách dieťaťa.
Z odôvodnenia rozsudku sa rovnako nedá zistiť, na podklade akých dôkazov dospel súd k určeniu
diferencovaného výživného a spôsob jeho určenia považuje za nesprávne vzhľadom na výdavky, ktoré

pri starostlivosti o maloletú dcéru vynaložila s ohľadom aj k miere jej osobnej starostlivosti o dieťa. Do
pozornosti súdu dala tiež skutočnosť, že odkedy sa otec odsťahoval, nebol s maloletou nikdy mimo
dní uvedených v rozhodnutí, a to si údajne kvôli dieťaťu do svojich mesačných výdavkov účelovo
započítal výdavky, ktoré vôbec nie je nevyhnutné vynaložiť, napríklad nájom veľkého 3-izbového bytu
za 460 € mesačne. Vyjadrila názor, že nie je žiadny dôvod na to, aby sa dcére dramaticky zmenil
životný štandard, na aký bola doteraz zvyknutá, keďže má dvoch nadpriemerne zarábajúcich rodičov.

Keďže do septembra 2016 otec jej nedával žiadne peniaze, bola nútená požiadať svoju mamu o
finančnú pomoc. Konštatovala, že v tejto veci je prvoradý najlepší záujem mal. K. a až potom záujmy či
výdavky rodičov. Napadnutá výroková časť rozhodnutia súdu prvej inštancie je nepreskúmateľná a tiež
nepresvedčivá, pretože sa nutne vyžaduje, aby súd nielen vyslovil svoj záver, ale aj vyložil úvahy, ktorými
saspravovalprihodnotenídôkazovaktoréhoviedliprávektakémutozáveru.Ztýchtodôvodovpovažuje

rozsudok prvoinštančného súdu za nesprávny, pretože sa súd nevyrovnal s predloženými dôkazmi,
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň rozsudok v napadnutej časti
je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť.

3. Otec dieťaťa vo vyjadrení označil tvrdenia matky v odvolaní za nepravdivé, pretože v rozhodnom

období riadne platil náklady spojené s bývaním, ale aj zabezpečoval stravu pre seba i dcéru a tiež riadne
prispieval na výdavky a potreby dcéry. Uviedol konkrétne výdavky, ktoré vynaložil v prospech dieťaťa,
ktoré bolo v jeho osobnej starostlivosti od 1.8. do 28.8. s výnimkou jedného víkendu a mal záujem dieťa
zobrať na dovolenku do Talianska, avšak z dôvodu, že matka si opäť nezmyselne zaumienila, že dcéra
musí byť od 28.8. u nej, nemohlo stráviť s ním dovolenku pri mori. Matka zavádza súd, ak tvrdí, že počas

rozhodného obdobia takmer výlučne zabezpečovala starostlivosť o maloletú, nakoľko až do 16.7.2016,
keď odišiel zo spoločnej domácnosti, zabezpečoval starostlivosť o maloletú aj on. Náklady uvádzané
matkou v odvolaní neboli nijakým spôsobom preukázané a je zrejmé, že sú nadsadené a nereálne.
Z konania matky je očividné, že prostredníctvom výživného chce zvyšovať svoju životnú úroveň a nie
štandard dcéry, ktorý výživným, na ktoré ho zaviazal súd, je zabezpečený plnohodnotne a dokonca

nad rámec odôvodnených potrieb dieťaťa. Tvrdenie matky, že sa nepodieľal na výdavkoch maloletej na
školu a iné v septembri 2016, považuje za scestné, pretože tieto výdavky má hradiť matka, keďže od
septembra 2016 jej platí výživné 200 € mesačne. Matka tiež zavádza, čo sa týka jej príjmu, nakoľko súd
v konaní zisťoval čistý priemerný mesačný príjem za posledných 12 mesiacov a tento u matky bol vo
výške 1.445,18 €. Náklady maloletej, ktoré uviedla matka v konaní, ako aj v návrhu, sú nadhodnotené,

zavádzajúce a nedôvodné. Opätovne poukázal na svoje nevyhnutné mesačné výdavky 1.152,53 €,
ktoré sa rovnajú jeho príjmu 1.187 €, pričom v týchto nákladoch nie sú zahrnuté náklady s pravidelnými
prehliadkami auta, havarijná poistka, výdavky na kultúru, výlety s dcérou počas prázdnin a víkendov,
ktoré bude tráviť s ním. Vyjadril názor, že výživné pre maloleté dieťa má adekvátne odzrkadľovať jeho
skutočné potreby a nezohľadňovať neprimerané a nadštandardné výdavky uvádzané matkou, zvlášť za

situácie, keď rodič nie je schopný takto vysoké náklady dieťaťa uhrádzať a navyše by nemal finančné
prostriedky na svoje základné potreby. Napriek tomu, že podľa jeho názoru nie je vôbec dôvod určovať
výšku výživného za obdobie od 27.5. do 31.8., a to s poukazom na vyššie uvedené dôvody, rozsudok
súdu prvej inštancie akceptoval v záujme predísť ďalším sporom s matkou dieťaťa a súdom určené
zročné výživné uhradil. Na základe vyššie uvedeného, a to s poukazom na skutočne odôvodnené

výdavky maloletej, ale aj príjmy na stranách rodičov má za to, že nie je žiaden dôvod na zmenu
prvoinštančného rozhodnutia alebo vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca vo vzťahu k jeho podielu na osobnej starostlivosti o dieťa, letných
prázdnin a výdavkov vynaložených otcom pre dieťa uviedla konkrétne fakty odporujúce tvrdeniam otca

a poukázala na to, že otec počas manželstva na starostlivosti a výdavkoch na ošatenie dcéry vôbec
nepodieľal a nemal prehľad, čo dcéra potrebovala, ani čo dcére kupovala. Tvrdenie otca o kúpe bicykla
pre maloletú dcéru je vysoko účelové, pretože na požiadanie otca prispela na kúpnu cenu polovicou anavyše bicykel je odložený v pivnici a nepoužíva sa. Z týchto dôvodov zotrvala na svojich odvolacích
dôvodoch a tiež na odvolacom návrhu.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

6. Kolízny opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu matky nevyjadril.

7. Výrok rozsudku, ktorým bola mal. K. zverená do osobnej starostlivosti matky a výrok, ktorým nebol

upravený styk otca s dieťaťom neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli
predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na zmenu,

preto ho v napadnutých výrokoch podľa § 389 ods. 1 písm.b/ CSP zrušil a vrátil vec v rozsahu zrušenia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a

aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

10. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

11. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.
Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie
§ 191 ods. 1 CSP vyplýva, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť,

napríklad prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní
rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Zásada
voľnéhohodnoteniadôkazovzakotvenávovyššieuvedenýchustanoveniachtotižneznamená,žebysúd
vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré
z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať sa so

všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a podobne
a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach neboli pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti je potrebné premietnuť do

záverov o skutočnom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutočný stav a ktorý je rozhodujúci pre
právne posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení
zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený
skutočný stav) a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutočného stavu podľa týchto ustanovení k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto

vec rozhodnutá. Takéto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá
je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces,
ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46
a nasl. Ústavy SR. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách
rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne

argumentovaťprotirozhodnutiusúduvrámcivyužitiaprípadnýchopravnýchprostriedkov,tátovadabráni
odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné,
lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.12. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného spisu zistil, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení
rozsudku v napadnutej časti nevysporiadal s tým, čo vyšlo v priebehu konania najavo aj napriek

tomu, že to malo vzťah k prejednávanej veci, v dôsledku čoho sú jeho závery o rozhodujúcich
skutočnostiach nezrozumiteľné. Z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, na základe akých
skutočností určil vyživovaciu otca k maloletému dieťaťu diferencovane, resp. akým spôsobom sa
vysporiadal s diametrálne odlišnými tvrdeniami rodičov vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti otca
vočimaloletejdcérevrozhodnomobdobí,pretožediferencovanéurčenievýživnéhoodôvodnilibajednou

vetou (bod 18. rozsudku), nota bene úplne absentuje výklad o tom, ktoré z protichodných tvrdení rodičov
pokladá za vierohodné a z akého dôvodu, o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprel a
ktoré opomenul. Súd prvej inštancie rovnako neodôvodnil, akým spôsobom ustálil odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa a zárobkové schopnosti a možnosti rodičov iba konštatoval bez toho, aby posúdil
ich reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery plniť si vyživovaciu povinnosť v najlepšom záujme
dieťaťa.

13. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vydal nepreskúmateľné a zmätočné rozhodnutie,
ktorým postupom znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva, teda relevantne
argumentovať v odvolacom konaní, čím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces a táto vada
bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci, musel odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom podľa § 389 ods. 1 písm.b/ CSP zrušiť
a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie odstrániť dôvody zmätočnosti
a nepreskúmateľnosti rozsudku, doplniť dokazovanie a dôsledne zistiť skutočný stav veci vzhľadom
na čas, ktorý uplynul od rozhodnutia prvoinštančného súdu, posúdiť ho podľa príslušných ustanovení

Zákona o rodine, opäť vo veci rozhodnúť, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotiť dôkazy jednotlivo,
ako aj v ich vzájomnej súvislosti a následne svoje rozhodnutie jednoznačne odôvodniť v súlade s § 220
ods. 2 CSP tak, aby rozhodnutie a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní, boli spätne preskúmateľné,
logicky správne a presvedčivé.

14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).