Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 13Cb/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013895293
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1013895293.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu O..XXXX G., X-X P. F., G., S.
XNJ, X. V., E.. Č.. XXXXXXX, práv. zast. advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, Dvořákovo nábrežie
8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, 851
04 Bratislava, IČO: 35 937 874, práv. zast. advokátom Mgr. Tomášom Kurincom, Štúrova 13, 811 02
Bratislava, IČO: 50 228 722, o náhradu ujmy v sume 1.112,02 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 09.08.2013 sa žalobca domáhal náhrady ujmy, ktorá mu vznikla v súvislosti s
vydaním predbežného opatrenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.05.2005, č.k. 6Cbi 111/05-71,
potvrdeného uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/193/2006 zo dňa
21.08.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.09.2006. Vydaným predbežným
opatrením súd zakázal žalobcovi nakladať s pohľadávkami na dlžnom poistnom, prirážke k poistnému,
poplatku z omeškania a poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti v sume 38.812.129,09 Eur, a
to až do právoplatnosti skončenia konania vo veci určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.

Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Obo/52/2009-350 zo dňa 21.06.2011 bola
žaloba Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. proti ZH Kredit s.r.o. o určenie neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávok zamietnutá. Rozsudok NSSR nadobudol právoplatnosť dňa 09.08.2011,
čím zanikla účinnosť vydaného predbežného opatrenia č.k. 6Cbi/111/05-71. Počas doby platnosti
predbežného opatrenia zomrel dlžník Y. T.Š., voči ktorému mal žalobca pohľadávku pozostávajúcu
z poistného v sume 88,49 Eur a poplatku z omeškania v sume 1023,53 Eur. Vzhľadom na vydané
predbežné opatrenie nemohol žalobca nakladať s predmetnou pohľadávkou voči dlžníkovi, nemohol ju

vymáhať počas jeho života a nemohol si ju uplatniť ani v rámci dedičského konania ako veriteľ poručiteľa.
Žalobca sa domáhal náhrady ujmy v súlade s § 77 ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že predmetné predbežné
opatrenie zaniklo z dôvodu že sa návrhu vo veci samej nevyhovelo.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.11.2013 v tom zmysle, že pohľadávka žalobcu mohla
byť uspokojená na základe vydaného platobného výmeru zdravotnou poisťovňou, ktorý by bol exekučne
titulom.Odúčinnostizákonačíslo581/2004Z.z.(31.12.2008)prešlaprávomocvydávaťplatobnévýmery

na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Na základe rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu
SR, (6Cdo/102/2011, 6Rks/1/2010) právomoc vydávať platobné výmery pre pohľadávky nedoplatku na
poistnom, o úrokoch z omeškania a pohľadávkach vyplývajúcich z nezaplatenej úhrady za neodkladnú
zdravotnú starostlivosť prešla na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, t.j. správnemu orgánua nemôže byť daná právomoc súdu rozhodovať o tomto nároku podľa ustanovení súkromného práva.
Právny vzťah medzi žalobcom ako postupníkom pohľadávky na zaplatenie poistného na zdravotné
poistenie a žalovaným ako platiteľom tohto poistného je vzťahom verejnoprávnej povahy, ktorý nemožno

podriadiť pod vzťahy výslovne vypočítané v § 7 ods. 1 O.s.p. Veci vyplývajúce z tohto verejnoprávneho
vzťahu preto súdy v občianskom súdnom konaní podľa tretej a štvrtej časti O.s.p. neprejednávajú
a nerozhodujú. Od účinnosti zákona číslo 581/2004 Z.z. (v 31.12.2008) mohli zdravotné poisťovne
pohľadávky vymáhať prostredníctvom návrhu na vydanie platobného výmeru, ktorý bol podaný na Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Takýto návrh však môže podať len zdravotná poisťovňa.

Žalovaný preto nemohol byť v konaní o návrhu na vydanie platobného výmeru na Úrade pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou (ďalej len úrad) úspešný. V súčasnej dobe žalovaný neeviduje žiaden prípad,
v ktorom by zo strany úradu došlo k vydaniu platobného výmeru na základe návrhu súkromnej osoby,
keďže ani právna úprava zákona č. 581/2004 Z.z neumožňuje postupníkovi pohľadávky vzniknutej
podľa zákona č. 273/1994 Z.z. domáhať sa na úrade vydania platobného výmeru, je zrejmé, že
pohľadávka, ktorú v rámci konkurzného konania správca konkurznej podstaty PERPEKTÍVY DZP

postúpil navrhovateľovi, mala byť predpísaná platobným výmerom zdravotnej poisťovne pred jej
postúpením, nakoľko len v takom prípade ju môže postupník právne vymáhať. V prípade, ak platobný
výmer v predmetnej veci neexistuje, žalobca nemohol pristúpiť k vymáhaniu svojho záväzku nie pre
existenciu predbežného opatrenia ale platnej legislatívy v oblasti verejného zdravotného poistenia. Ak by
totiž k nariadeniu predbežného opatrenia nikdy nedošlo, pozícia žalobcu by sa preukázateľne nezlepšila.

Vzhľadom na skutočnosť, že by nemohol dosiahnuť vydanie exekučného titulu (z dôvodu, že Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou do dnešného dňa nepovažuje žalobcu za aktívne legitimovaného
v konaniach o vydanie platobného výmeru a tento záver jednomyseľne podporili i súdy - od krajských,
cez Najvyšší súd až po Ústavný súd), nemohol by ani pristúpiť k vymáhaniu pohľadávok (mohol len
prijímať dobrovoľné plnenia, pričom toto právo má naďalej, nakoľko ním uvádzané pohľadávky by

existovali napriek premlčaniu, vo forme naturálnej obligácie. Samozrejme, ak by preukázal ich výšku a
oprávnenosť (ktoré sú stále sporné). Priamou a bezprostrednou príčinou vzniku potenciálnej ujmy na
strane žalobcu teda mohli byť len existujúce legislatívne obmedzenia. Zo strany žalovaného nedošlo k
naplneniu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, nakoľko žalobca nepreukázal vznik ujmy a už
vôbec nie príčinnú súvislosť medzi vznikom ujmy a existenciou predbežného opatrenia.

3. Žalovaný poukázal na odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní
vedenom pod sp. zn. 10Sžso/78/2015 zo dňa 26.10.2016, v ktorom uviedol, že „Ani súkromnoprávnym
postúpením na obchodnú spoločnosť nestratili svoj verejnoprávny charakter. Zákonodarca výslovne
prostredníctvom ustanovenia § 18 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 581/2004 Z.Z. aktívne legitimoval

na podanie návrhu na vydanie platobného výmeru iba zdravotnú poisťovňu, t.j. subjekt jednoznačne
opísaný v § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z."

Rovnako rozhodol Najvyšší súd i v konaniach vedených pod sp. zn. lSžso/12/2015, lSžso/4/2015 a
9Sžso/71/2016, pričom v poslednom z menovaných uviedol: „Odvolací súd však má za to, že na

prejednávanú vec nie je možné uvedenú právnu vetu použiť, keď naopak, rozšírenie aktívnej legitimácie
nad rámec textu zákona by bolo proti jeho účelu, keďže účelom vyberania poistného na zdravotné
poistenie, ako aj poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. je financovanie
zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ zákon umožňuje začatie konania o zaplatenie poplatku z omeškania
podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. len na návrh zdravotnej poisťovne, je to z dôvodu,

že len zdravotná poisťovňa smie vykonávať verejné zdravotné poistenie, z ktorého je financovaná
zdravotná starostlivosť. Postúpenie pohľadávky zákon pripúšťa, resp. tiež v minulosti pripúšťal len
výnimočne, a to práve pre jej špecifický účel. V čase postúpenia pohľadávky, jej uplatnenia, či v čase
rozhodnutia správneho orgánu však zákon explicitne vymedzoval osoby, ktoré sú oprávnené nárok u
žalovaného uplatniť. Žiadne iné osoby nie sú potom oprávnené navrhnúť vydanie platobného výmeru.

Táto skutočnosť je daná účelom zákona, nejde o opomenutie zákonodarcu, ktoré by malo byť napravené
sudcovskou tvorbou práva.“ „Vzhľadom na publicitu právnych predpisov, tiež zákona č. 581/2004
Z.z., mal byť okruh osôb oprávnených podať návrh na vydanie platobného výmeru u žalovaného
žalobcovi zrejmý. Pokiaľ s touto skutočnosťou nebol oboznámený, nemožno v prípade zastavujúceho
rozhodnutia žalovaného hovoriť o denegatio iustitiae, a to s poukazom na princíp „neznalosť zákona

neospravedlňuje.“

Proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. lSžso/12/2015 a 10Sžso/78/2015
podal žalobca ústavné sťažnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn.I. ÚS 111/2017 a II. ÚS 195/2017 obe sťažnosti, ako zjavne neopodstatnené, zamietol. Ústavný súd
Slovenskej republiky v odôvodnení uviedol, že „V rozsahu, ktorý však platobným výmerom úradu v
prospech úpadcu nebol právoplatne priznaný pred jej postúpením, nemožno hovoriť o vymáhateľnom

nároku, pretože tento nie je krytý žiadnym exekučným titulom individuálnym - správnym aktom
autoritatívne určujúcim rozsah verejnoprávnej pohľadávky." „Sťažovateľka v postavení súkromnej i
obchodnej spoločnosti mohla a mala vedieť, že jej právne postavenie nezodpovedá legálnej definícii
zdravotnej poisťovne, a preto nebude oprávneným subjektom na podanie návrhu na vydanie platobného
výmeru úradom. Ak sa sťažovateľka za týchto okolností slobodne rozhodla pre nadobudnutie takejto

pohľadávky, ktoré sa javí ako špekulatívne, ide o súčasť podnikateľského rizika, ktoré v súvislosti so
svojou obchodnou činnosťou musí znášať." „Vzhľadom na to, že predmetná obchodná transakcia je v
príkrom rozpore s verejnoprávnym účelom zákona o zdravotnom poistení (úhrada povinností platiteľov
poistného na účely využitia takto získaných finančných prostriedkov na úhradu poskytovania zdravotnej
starostlivosti), nemôže podľa názoru ústavného súdu požívať súdnu ochranu, ktorej sa sťažovateľka
domáha.“ „Na rozdiel od toho vo veci sťažovateľky ide o konanie v rámci správneho súdnictva, ktoré

je ovládané špecifikami zohľadňujúcimi predmet prieskumu správnym súdom, ktorým je zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu, pričom kľúčovou otázkou bolo posúdenie oprávnenia sťažovateľky, ako
subjektu súkromného práva, navrhovať vydanie platobného výmeru úradu, teda oprávnenia, ktoré patrí
taxatívne vymedzenému okruhu procesne legitimovaných subjektov, ku ktorým sťažovateľka nepatrí."

4. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v konkrétnej veci týkajúcej sa platiteľa poistného nebol
na dlžnú sumu vydaný platobný výmer a dlžník bol na základe predloženého výpisu z LV bonitný. Podľa
vyjadrenia žalovaného štát poskytuje platobnú imunitu dlžníkom, pretože žalobcovi nezostáva nič iné
len čakať na dobrovoľné plnenie strany dlžníkov. Zo strany žalobcu nebolo vo veci nedoplatku poistného
dlžníka Y. T. iniciované exekučné konanie a nebol daný ani podnet na úrad na vydanie platobného

výmeru. Správca konkurznej podstaty oznámil dlžníkovi Y. T.D. postúpenie pohľadávky listom zo dňa
10.07.2006 spolu s výzvou na dobrovoľné plnenie. Takéto plnenie by spôsobilo zánik pohľadávky,
čo by však bolo v rozpore s nariadeným predbežným opatrením. Žalobca poukázal na odôvodnenie
Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Rks/1/2010 zo dňa 21.04.2010, keď uviedol,
že„predmetnýnárokjenepochybnenárokomzprávaverejnéhoaprivymáhanínedoplatkovnapoistnom

a poplatku z omeškania nie je zdravotná poisťovňa s platiteľom poistného v súkromnoprávnom vzťahu,
pričom tento charakter pohľadávky vyplývajúci z práva verejného sa nezmenil ani tým, že sa pohľadávky
postúpili na iný subjekt, ako aj, že o tomto nároku v zmysle § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z.
má právo rozhodnúť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou“. Ďalej Najvyšší súd Slovenskej
republiky uvádza, že „pokiaľ zákonodarca určil orgán (úrad), ktorý je v rámci vymedzenej pôsobnosti

oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach vyplývajúcich z predchádzajúceho zákona a súčasne
hopoverilvýkonomdohľadunadverejnýmzdravotnýmpoistením,potomtentoorgán(úrad)jeoprávnený
a súčasne povinný konať o uplatnených nárokoch bez ohľadu na to, kto si tento nárok uplatnil ... ak
orgán zákonom určený na výkon dohľadu nad verejným zdravotným poistením, by nekonal v rozsahu
zákonom vymedzených oprávnení, porušoval by nielen princíp kontinuity a legality verejnej správy, ale

najmä ústavou zaručené práva osôb, ktorých záležitostí je povolaný riešiť“. Žalobca poukázal na Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 268/2011-38 zo dňa 23.11.2011, ktorým Ústavný
súd Slovenskej republiky vo veci namietaného porušenia základných práv Žalobcu ako sťažovateľa
podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozhodol
tak, že základné právo Žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 36

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16 Co
154/2010-70 zo dňa 14.10.2010 porušené bolo (ďalej len „Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky“),
v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že „napokon podľa § 25a ods. 1 zákona č.
273/1994 Z. z. (Postúpenie pohľadávky), pohľadávku na poistnom, pohľadávku na prirážke k poistnému,
pohľadávku na poplatku z omeškania, pohľadávku na poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti

a pohľadávku na pokute okrem pohľadávok zrušenej poisťovne (ďalej len „pohľadávka“) môže príslušná
poisťovňa postúpiť tretej osobe s písomným súhlasom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
a Ministerstva financií Slovenskej republiky po predchádzajúcom súhlase správnej rady príslušnej
poisťovne. Z tohto ustanovenia vyplýva, že pohľadávky na poistnom zásadne možno postúpiť, a to aj
tretej osobe. A ak tak možno urobiť pred konkurzom, hoci so súhlasom príslušných orgánov, potom

krajský súd mal náležíte vysvetliť so zreteľom na citované ustanovenie, prečo to nemožno urobiť v rámci
speňažovania konkurznej podstaty v zákonom predpokladanom procese uskutočnenom konkurzným
súdom, a mal také odôvodnenie podložiť aj citovaním príslušných právnych noriem, ktorých interpretácia
a aplikácia ho viedla k takému úsudku“.5. Žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 19.02.2018 v tom zmysle, že žalobca existenciu príčinnej
súvislosti medzi nariadeným predbežným opatrením a vznikom ujmy preukázať nemôže, nakoľko

vo vymáhaní pohľadávok mu bránili legislatívne opatrenia, nezávislé od vôle a činnosti žalovaného.
Nemohol totiž žiadnym spôsobom dosiahnuť vydanie exekučného titulu, vykonaním ktorého by mohlo
dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávok. Ani medzi stranami nie je sporné, že žalobca si pohľadávky na
dlžnom poistnom, prirážke k poistnému, poplatku z omeškania a poplatku za nesplnenie oznamovacej
povinnosti nemohol voči dlžníkom uplatniť na všeobecných súdoch a nemohol platobné výmery vydávať

ani sám. Žalobca sa nemohol domáhať ani vydania platobného výmeru v konaní vedenom Úradom pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom zástupcov strán, zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 07.07.2005, prílohami k zmluve o postúpení pohľadávok, úmrtným listom Y. T. zo dňa
11.01.2008, výpisom z LV č. XXX, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 10.07.2006, rozsudkom

Najvyššieho súdu SR č.k. v 4Obo 52/2009-350, obsahom spisu a zistil tento skutkový stav: Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 postúpil L.. Z. M. ako správca konkurznej podstaty úpadcu:
PERSPEKTÍVA družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze na žalobcu súbor pohľadávok úpadcu voči
platiteľom a samoplatcom poistného v celkovej výške istiny s príslušenstvom 1.169.254.201,- Sk a to
podľa stavu účtovnej evidencie úpadcu po pobočkách ku dňu 01.11.2004 zo dňa 22.11.2004. Dodatkom

číslo 1. k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 bola dohodnutá odplata za postúpené
pohľadávky sume 750.000,- Sk.

Vydaným predbežným opatrením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.05.2005, č.k. 6Cbi/111/05-71,
potvrdeného uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/193/2006 zo dňa

21.08.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.09.2006 súd zakázal žalobcovi
nakladať s pohľadávkami na dlžnom poistnom, prirážke k poistnému, poplatku z omeškania a
poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti v sume 38.812.129,09 Eur, a to až do právoplatnosti
skončenia konania vo veci určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 4Obo 52/2009-350 zo dňa 21.06.2011 bola žaloba Všeobecnej

zdravotnej poisťovne, a. s. proti ZH Kredit s.r.o. o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok
zamietnutá. Rozsudok NSSR nadobudol právoplatnosť dňa 09.08.2011, čím zanikla účinnosť vydaného
predbežného opatrenia č.k. 6Cbi 111/05-71.

7. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

Medzi účastníkmi nebola sporná ani skutočnosť, že platiteľ poistného Y. T. dňa 10.01.2008 zomrel.
Na pohľadávku žalobcu voči platiteľovi poistného Y. T. nebol vydaný platobný výmer zdravotnou
poisťovňou. Na predmetnú pohľadávku nebol vydaný platobný výmer ani Úradom pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou. Na vymoženie predmetnej pohľadávky žalobca ani PERSPEKTÍVA

družstevná zdravotná poisťovňa neiniciovali exekučné konanie.

8. Podľa § 77 ods. 1) písm. b) O.s.p., predbežné opatrenie zanikne, ak sa návrhu vo veci samej
nevyhovelo.

Podľa § 77 ods. 3) O.s.p., ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto,
že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ
je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd,
ktorý nariadil predbežné opatrenie.

Podľa § 18 ods.1 písm. a) bod 3, zák. č. 581/2004 Z.z., Úrad vydáva platobné výmery vo veciach
uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených
preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu, 38)
úroky z omeškania 38a) a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú
starostlivosť podľa osobitného predpisu, 38b).

9. Súd prvej inštancie sa zaoberal vznesenou námietkou miestnej a vecnej príslušnosti Krajského súdu
v Bratislave konať v predmetnej veci. Vzhľadom na tú skutočnosť, že vo veci účastníkov bol uznesením
Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Cbi/111/05-71 zo dňa 10.05.2006 nariadené predbežné opatrenie,ktorým súd zakázal žalobcovi nakladať s pohľadávkami na dlžnom poistnom, prirážke k poistnému,
poplatku z omeškania a poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti v sume 38.812.129,09 Eur, a
to až do právoplatnosti skončenia konania vo veci určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky,

je v súlade s § 77 ods. 3 druhá veta O.s.p. daná právomoc a príslušnosť tunajšieho súdu na rozhodnutie
o podanej žalobe.

10. Na základe argumentácie strán dospel súd prvej inštancie k záveru, že pohľadávka pozostávajúca
z poistného v sume 88,49 Eur a poplatku z omeškania v sume 1023,53 Eur bola platne postúpená na

žalobcu. Súd prvej inštancie sa stotožňuje s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky
vyjadreným v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 268/2011-38 zo dňa 23.11.2011, v ktorom konštatoval, že
pohľadávky na poistnom zásadne možno postúpiť, a to aj tretej osobe, pričom charakter pohľadávky sa
postúpením nezmenil z verejnoprávneho na súkromnoprávny.

11. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedeným v

rozhodnutí, sp. zn. I. ÚS 111/2017 a II. ÚS 195/2017 v tom, že pohľadávka žalobcu nebola právoplatne
priznaná pred jej postúpením a to platobným výmerom, nemožno hovoriť o vymáhateľnom nároku,
pretože tento nie je krytý žiadnym exekučným titulom individuálnym - správnym aktom autoritatívne
určujúcim rozsah verejnoprávnej pohľadávky. Žalobca v postavení súkromnej obchodnej spoločnosti
mohol a mal vedieť, že jeho právne postavenie nezodpovedá legálnej definícii zdravotnej poisťovne, a

preto nebude oprávneným subjektom na podanie návrhu na vydanie platobného výmeru úradom. Ak sa
žalobca za týchto okolností slobodne rozhodol pre nadobudnutie takejto pohľadávky, ktoré sa javí ako
špekulatívne, ide o súčasť jeho podnikateľského rizika, ktoré v súvislosti so svojou obchodnou činnosťou
musíznášať.Vzhľadomnato,žepredmetnáobchodnátransakciajevpríkromrozporesverejnoprávnym
účelom zákona o zdravotnom poistení (úhrada povinností platiteľov poistného na účely využitia takto

získaných finančných prostriedkov na úhradu poskytovania zdravotnej starostlivosti), nemôže podľa
názoru ústavného súdu požívať súdnu ochranu.

12. Na základe citovaných ustanovení zákona dospel súd prvej inštancie k záveru, že pohľadávky, ktoré
vznikli titulom nezaplateného zdravotného poistenia, nedoplatku na zdravotnom poistnom a poplatku

z omeškania je možné vymáhať od dlžníka len na základe platobného výmeru vydaného zdravotnou
poisťovňou a od 31.12.2008 vydaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosť. Na zaplatenie
dlžnej sumy zdravotného poistenia a poplatku z omeškania dlžníka Y. T. nebol vydaný platobný
výmer zdravotnou poisťovňou, teda postupcom pohľadávok ani Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou (rozsudky NSSR, sp. zn. 1Sžso/12/2015, 1Sžso/4/2015 a 9Sžso/71/2016). Vzhľadom

na tú skutočnosť, že na predmetnú pohľadávku nebol vydaný platobný výmer, nemohol žalobca túto
pohľadávku od dlžníka vymáhať. Keďže žalobca nemohol predmetnú pohľadávku zákonným spôsobom
od dlžníka vymáhať pre absenciu exekučného titulu je zrejmé, že vydané predbežné opatrenie nemalo
žiaden zásadný vplyv na obmedzenie nakladania s predmetnou pohľadávkou - jej vymáhanie zo strany
žalobcu.

Súdprvejinštanciedospelnazákladevykonanéhodokazovaniaknázoru,žepohľadávkanazdravotnom
poistení a poplatku z omeškania dlžníka Y. T. bola platne postúpená na žalobcu, avšak právne
nevymožiteľná pre absenciu exekučného titulu - platobného výmeru.

13.Zástupcažalobcunapojednávanídňa26.09.2018uviedol,ženapohľadávkunazdravotnompoistení
a poplatku z omeškania dlžníka Y. T. nebol vydaný platobný výmer zdravotnou poisťovňou, nebol vydaný
platobný výmer Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosť a žalobca, ani jeho právny predchodca
návrh na vydanie platobného výmeru nepodali.

14. Podľa názoru súdu prvej inštancie nariadeným predbežným opatrením Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 10.05.2005, č.k. 6Cbi 111/05-71 nemohla žalobcovi vzniknúť ujma ani žiadna škoda, pretože
prípadnému vymáhaniu pohľadávky na zdravotnom poistení a poplatku z omeškania bránili iné
skutočnosti odlišné od zákazu uloženého predmetným predbežným opatrením. Jednalo sa jednoznačne
o absenciu exekučného titulu - platobného výmeru a legislatívne obmedzenie žalobcu pri samotnej

realizácii vymoženia pohľadávky, tak ako to bolo konštatované vo vyššie citovaných rozhodnutiach
NSSR a ÚS SR. Za situácie že by predmetné opatrenie nebolo nariadené, tak by sa postavenie žalobcu
právne nezmenilo, pretože vymoženiu pohľadávky bránili legislatívne prekážky na strane žalobcu. Súd
prvej inštancie preto dospel k záveru, že nariadené predbežné opatrenie nebolo spôsobilé privodiťžalobcovi ujmu, resp. škodu a preto nie je daná príčinná súvislosť medzi nariadeným predbežným
opatrením a domnelou ujmou žalobcu. Žalobcovi nevznikla žiadna ujma, ani škoda, pretože pohľadávka
vzhľadom na absenciu platobného výmeru je ku dnešnému dňu nevymožiteľná. Vzhľadom na tú

skutočnosť, že žalobcovi nemohla vzniknúť a ani nevznikla škoda, ani ujma a vzhľadom na skutočnosť,
že domnelá ujma žalobcu nevznikla ani v príčinnej súvislosti s nariadeným predbežným opatrením,
dospel súd k jednoznačnému záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Vzhľadom na vyššie uvedené
súd v súlade s citovanými ustanoveniami zákona žalobu zamietol.

15. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Úspešnému
žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p.,
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR

v Bratislave, cestou Krajského súdu v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa Exekučného poriadku.