Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, March 29, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/250/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116211941
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116211941.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú K.
I. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice
dieťaťa rodičov Ing. I. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na C. ul. č. X v T. a Ing. O. I. nar. X.XX.XXXX
bývajúceho na B. ul. č. XX v L. v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do
rozvodu o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 5.6.2018 č.k. 21P 78/2016
- 237 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určuje výživné od otca pre maloletú K. 230 Eur mesačne

od 27.5.2016 do 28.9.2016.

Dlžné výživné 536,67 Eur za obdobie od 27.5.2016 do 28.9.2016 je otec povinný zaplatiť matke maloletej
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať na výživu mal. K. za obdobie od
27.5.2016 do 31.5.2016 vo výške 32,25 EUR, od 1.6 do 30.6.2016 vo výške 150 EUR, od 1.7.2016 do
31.7.2016 vo výške 150 EUR a od 22.8.2016 do 31.8.2016 vo výške 100 EUR mesačne. Dlžné výživné
207,01 Eur za obdobie od 27.5.2016 do 28.9.2016 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50

Eur spolu s bežným výživným až do zaplatenia. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden
z nich nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b) f) a h) CSP s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že zaviaže otca prispievať
na výživu maloletej 300 Eur mesačne, ktoré ho zaviaže zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu.
Uviedla, že podľa jej názoru konajúci súd nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodnutie relevantným

spôsobom neodôvodnil. Vyslovila presvedčenie, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil doklady o
skutočných výdavkoch matky pre mal. dcéru a spochybnila výdavky otca, ktoré v konaní deklaroval.
Matka, tak ako už v konaní pred súdom prvej inštancie, aj v podanom odvolaní poukazuje predovšetkým
na to, že jej výdavky pre maloletú boli v rozhodnom období niekoľkonásobne vyššie ako výdavky otca a
tvrdila, že jeho osobná starostlivosť o dcéru bola občasná a nepravidelná. Namietala procesný postup
súdu prvej inštancie, pretože tento na jej návrh nevykonal výsluch otca na účely odstránenia rozporov v
tvrdení účastníkov ohľadom predmetných výdavkov. V ďalšej časti odvolania rozsiahlo opísala procesné

obštrukcie otca, ktorý podľa jej názoru tendenčne spôsoboval prieťahy v konaní. Vyslovila presvedčenie,
že napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje najlepší záujem maloletej a jej oprávnené potreby, osobnú
starostlivosť matky a možnosti a schopnosti oboch rodičov. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne
určil výživné len do 31.8.2016, keď rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť 28.9.2016a nesúhlasila ani s rozhodnutím o povolení úhrady dlžného výživného v splátkach. V závere uviedla, že
rozhodnutie považuje za vecne nesprávne aj z dôvodu, že konajúci súd pozabudol rozhodnúť o zverení
mal. K. na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti matky a úprave styku s otcom.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj otec s návrhom, aby odvolací súd
zmenil rozsudok tak, že určí výživné za obdobie od 16.7.2016 do 31.7.2016 vo výške 100 Eur, alebo
alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Nesúhlasil s určenou výškou výživného a v tejto súvislosti poukázal na výdavky na

potreby maloletej, ktoré v rozhodnom období uhradil a zdôraznil, že do 16.7.2016 žil ešte s maloletou
v spoločnej domácnosti a riadne zabezpečoval jej starostlivosť. Matkou deklarované výdavky pre mal.
dcéru považuje otec za nadhodnotené, čo konštatoval aj súd prvej inštancie.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrvala na svojich odvolacích dôvodoch a zdôraznila, že otec si
v súčasnosti riadne neplní ani vyživovaciu povinnosť určenú súdom na čas po rozvode.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na svojich odvolacích dôvodoch.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu rodičov nevyjadril.

7. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1.júla
2016, zrušil zákon č. 99/1963 Zb Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie konaní o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

9. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa ust. § 388 CSP Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v

spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť
podľa ust. § 388 CSP, pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Predmetom konania na súde prvej inštancie je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal.
K. na čas do rozvodu.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozsudkom z 14.9.2016 vydaným v tomto konaní
zveril mal. K. do osobnej starostlivosti matky. Zo strany otca určil pre maloletú výživné 50 Eur mesačne
od 27.5.2016 do 30.6.2016 a 100 Eur mesačne od 1.7.2016 do 31.8.2016 a 200 Eur mesačne od
1.9.2016 do budúcna, ktoré výživné zaviazal otca posielať matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci

dopredu. Dlžné výživné 158,06 Eur, ktoré vzniklo jeho určením od 27.5.2016 do 31.8.2016, povolil otcovi
splácať spolu s bežným výživným v 50 Eur mesačných splátkach až do zaplatenia. Styk otca s maloletou
ponechal na dohode rodičov a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich
náhradu. V dôsledku odvolania matky bol predmetný rozsudok súdu prvej inštancie odvolacím súdom vo
výroku o výživnom a dlžnom výživnom zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

(uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 30.7.2017 č.k. 8CoP/43/2017 - 69). Rozsudok z 14.9.2016
vo výroku o výchove mal. K. nadobudol právoplatnosť, ktorá skutočnosť zrejme ušla pozornosti matky,
keď v podanom odvolaní namietala, že o výchove maloletej na čas do rozvodu nebolo napadnutým
rozsudkom rozhodnuté.

14. Predmetom odvolacieho konania je tak preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým určil vyživovaciu povinnosť otca za obdobie od 27.5.2016 do 31.5.2016 vo výške 32,25
EUR, od 1.6.2016 do 30.6.2016 vo výške 150 EUR, od 1.7.2016 do 31.7.2016 vo výške 150 EUR a od
22.8.2016do31.8.2016vovýške100EURmesačne.Dlžnévýživné207,01Eurzaobdobieod27.5.2016do 28.9.2016 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným až do
zaplatenia

15. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 18P/191/2015 vyplýva, že manželstvo
rodičovbolorozsudkomOkresnéhosúduKošiceIz5.8.2016č.k.18P/191/2015-67rozvedené,maloletá
bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, súd upravil styk otca s maloletou a
určil otcovi platiť na jej výživu 230 Eur mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol vo výroku o rozvode
právoplatnosť 28.9.2016.

16. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, že konajúci súd
síce riadne zistil skutkový stav (§ 25 a § 36 CMP), ale nesprávne ho posúdil podľa zákonných ustanovení
o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom Zákona o rodine, pretože riadne nevyhodnotil schopnosti,
možnosti a majetkové pomery otca vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami maloletej.
Konštatuje, že súdom prvej inštancie určené výživné nie je v súlade so schopnosťami, možnosťami

a majetkovými pomermi otca ani odôvodnenými potrebami maloletej. Zdôrazňuje, že určené výživné
nezodpovedáprávumaloletejpodieľaťsanaživotnejúrovniotca,ktoréhomajetkovépomeryodôvodňujú
určenie výživného vo väčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných
rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je
zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom
predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom
tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom.
Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči
dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní

posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne
podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej
povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.
Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež
čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie

vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného
ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní
vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia,
zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti

je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne
ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi
dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé
položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových

pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť
nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do
výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s
rodičom,ktoréhoživotnáúroveňjeporovnateľnenižšianežživotnáúroveňdruhéhorodiča,potommožno
zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom

súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej
starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa.

17. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška

mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné

bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Na konkrétnej výške
priemerných mesačných nákladov sa bude podieľať každý z rodičov v rozsahu, ktorý zodpovedá
ich schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Na strane každého rodiča zohľadní súdjeho zárobky, schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích
povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie
vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera

vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

18. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva
spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie

výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného
schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na tieto skutočnosti prihliada aj vtedy, ak sa povinný
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Pri
rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý

fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity.

19. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je
potrebnánaúhraduodôvodnenýchpotriebdieťaťa,pričommedzitietopotrebypatriahmotnépotrebyako
je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania

dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby
nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí
predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú,mávýživnézabezpečiťdieťaťuprimeranýpodielnavýhodách,ktorédovoľujúmožnostirodičov.

20. Odvolací súd po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci a vyhodnotení vykonaného
dokazovania so zreteľom na preukázané zárobkové možnosti otca a odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa určil výživné pre mal. K. na 230 Eur mesačne, pričom vychádzal zo skutočnosti, že od začatia
konania (t.j. 27.5.2016) do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode uplynula doba len pár mesiacov, nota bene veľmi

krátky čas pre zmenu pomerov účastníkov, preto odvolací súd nevidel dôvod, aby z tejto nemohol
vychádzať a určil výživné na čas do rozvodu v rovnakej výške ako porozvodová úprava. Dodáva,
že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď výživné vo výroku rozsudku neohraničil časovo do
právoplatnosti výroku rozsudku o rozvod manželstva, preto odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie
tak, že určil výživné od otca pre mal. K. 230 Eur mesačne od 27.5.2016 do 28.9.2016 (teda v časti

týkajúcej sa počiatku doby určenia výživného odvolací súd v podstate napadnutý rozsudok potvrdil).

21. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviazal povinného otca
prispievať na výživu maloletej 230 Eur mesačne od podania návrhu, rozhodol aj o dlžnom výživnom
536,67 Eur za obdobie od 27.5.2016 do 28.9.2016. Keďže v preskúmavanej veci bola určovaná

vyživovacia povinnosť za čas minulý, odvolací súd bol povinný zistiť, aké čiastky boli otcom na výživu už
poskytnuté, či otec neprispieval na výživu maloletej inak, napríklad naturálnou formou a ak áno, či tieto
plnenia boli poskytnuté na odôvodnené potreby maloletej a zároveň posúdiť, či nešlo iba o príležitostné
plnenia, bežné darčeky a pod.. V uvedenom prípade bol odvolací súd toho názoru, že plnenia poskytnuté
otcom po jeho odchode zo spoločnej domácnosti nespĺňajú vyššie uvedené kritéria, pretože nesmerovali

k uspokojovaniu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ale mali podobu príležitostných plnení alebo
bežných darčekov (napr. bicykel, výlet na Liptov, tábor a pod.), a ktoré nie je možné na výživné započítať
(R 44/1966). Na druhej strane, nakoľko rodičia žili v spoločnej domácnosti do 16.7.2016, nota bene
osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečovali obaja rodičia, odvolací súd zohľadnil osobnú starostlivosť
otca o maloletú v rozhodnom období v pomere jednej polovice (t.j. 115 Eur mesačne). Dlžné výživné

536,67 Eur za obdobie od 27.5.2016 do 28.9.2016 odvolací súd vypočítal nasledovne. Alikvotná časť
za mesiac máj 2016 je 19,17 Eur (115/30 x 5 dní = 19,17) + 115 Eur za mesiac jún 2016 + 57,50 Eur od
1.7.2016 do 16.7.2016 (115/30 x 15 dní = 57,50 Eur) + 115 Eur od 17.7.2016 do 31.7.2016 (230/30 x 15
dní = 115 Eur) + 2 x 230 Eur za mesiac august a september = 766,67 Eur. V konaní bolo preukázane, že
povinný otec v rozhodnom období zaplatil v mesiaci september výživné 230 Eur. Rozdiel medzi určeným

a zaplateným výživným predstavuje dlžné výživné 536,67 Eur, ktoré povinného otca zaviazal zaplatiť
matke maloletej do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, t.j. v zákonne lehote na plnenie podľa
ust. § 232 CSP do troch dní od právoplatnosti s tým, že vzhľadom na dĺžku súdneho konania mohol a
mal povinný otec s prípadným nedoplatkom počítať a tiež preto, aby ťarchu splátok dlžného výživnéhonemuselo znášať mal. dieťa. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku o
výživnom pre mal. P. tak, že zaviazal otca prispievať na jej výživu za obdobie od 1.10.2012 do 31.8.2013
180 Eur mesačne a od 1.9.2013 do budúcna 200 Eur mesačne, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15.

dňa v mesiaci dopredu matke maloletej.

22. Odvolací súd nevzhliadol dôvodnou odvolaciu námietku matky, ktorá vytýkala konajúcemu súdu,
že tento nevykonal ňou navrhnutý dôkaz (výsluch otca). K tejto námietke treba uviesť, že súd nie je
viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.

Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 CSP) a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu
konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu,
odvolací súd nepovažuje za porušenie práva na spravodlivý proces. Navyše, v súdenej veci v prípade
výsluchu otca ani nedošlo k tomu, že by súd prvej inštancie vykonanie takéhoto dôkazu nenariadil ale
nevykonanie tohto dôkazu bolo spôsobené tým, že otec sa pojednávania nezúčastnil s tým, že zotrval

na vyjadreniach uvedených v písomných podaniach.

23. Pokiaľ matka v odvolaní namietala, že ona na odôvodnené potreby maloletej prispela v podstatne
väčšom rozsahu ako otec, čím sa súd ale nezaoberal, odvolací súd podotýka, že pri výpočte nedoplatku
na vyživovacej povinnosti otca nebol dôvod touto skutočnosťou sa zaoberať, pretože súd neriešil zročné

výživné matky, ale otca, pričom matka si realizovaním týchto platieb len plnila jej vlastnú vyživovaciu
povinnosť voči maloletej.

24.Ztýchtodôvodovodvolacísúdzmenilnapadnutýrozsudoktak,žeurčujevýživnéodotcapremaloletú
K. 230 Eur mesačne od 27.5.2016 do 28.9.2016 a dlžné výživné 536,67 Eur za obdobie od 27.5.2016

do 28.9.2016 zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

25. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania.