Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 19, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711208413
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1711208413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov

senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobkyňa v 1. rade: T. I., R.
A. XX.XX.XXXX, D.V.: A. H. X, R., X., žalobkyňa v 2. rade: Q. I., R. A. XX.XX.XXXX, D. A. H. X, R.,
X., žalobkyne v 1. a v 2. rade zastúpené: JUDr. Helena Bognerová, advokátkou, so sídlom: Vajanského
8, Trenčín, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika - Okresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova
46, Bratislava, 2/ K. I., R. A.O. XX.XX.XXXX, T. D. A. XXX/XX, Š., o určenie vlastníckeho práva, na
odvolanie žalobkyne a na odvolanie žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo
dňa 8. júna 2017, č.k. 4C/190/2011 - 561, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 8. júna 2017, č.k. 4C/190/2011 - 561, vo
výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol, mení tak, že stavba dom
súp. č. XXX, pôvodne vedená v pozemkovoknižnej vložke č. 1784 pre k.ú. Svätý Jur, časti A: majetková
podstata pod radovým č.2, v časti B: vlastníctvo pod radovým č. 11, nezapísanej v celosti v katastri
nehnuteľností Slovenskej republiky, postavenej na pozemku parcela registra „C“ č. XXX zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 1.683 m2, vedenom na LV č. XXXX pre katastrálne územie Svätý Jur, obec
Svätý Jur, okres Pezinok, vrátane časti tejto stavby zapísanej na LV č. XXXX, pre katastrálne územie

Svätý Jur, obec Svätý Jur, okres Pezinok, ako stavba súp. č. 0, ležiaca na pozemkoch parcely registra
„C“ č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria, o výmere 117 m2 a parc. č. XXX/X, zastavané plochy a
nádvoria ,o výmere 40 m2 vedených na LV č. XXXX pre kat. územie Svätý Jur, obec Svätý Jur, okres
Pezinok patria do dedičstva po nebohej E. P. I. R. A. XX.XX.XXXX, U. A. XX.X.XXXX, naposledy bytom
A. H. X, XXXXX R., X..

II. Žalobkyne v 1/ a 2/ rade majú voči žalovanému v 1/ rade nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania v rozsahu 100%.

III. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 8. júna 2017, č.k. 4C/190/2011 - 561, vo
výroku o nároku na náhradu trov konania medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovaným v 2/ rade mení tak,
že žalobkyne v 1/ a 2/ rade majú nárok voči žalovanému v 2/ rade na náhradu trov prvoinštančného
konania v rozsahu 100%.

IV. Odvolací súd odvolanie žalovaného v 1/ rade o d m i e t a.

V. Žalobkyne v 1/ a 2/ rade majú voči žalovanému v 1/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

VI. Žalobkyne v 1/ a 2/ rade majú voči žalovanému v 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 08.06.2017, č.k. 4C/190/2011 - 561, zamietol žalobu voči
žalovanému v 1. rade a súčasne druhým výrokom určil, že pôvodná žalobkyňa E. P. I.ch je vlastníkom

stavby súpisné číslo XXX, pôvodne vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX pre kat. územie Svätý
Jur, časti A: majetková podstata pod radovým č. 2, v časti B: vlastníctvo pod radovým č. 11, nezapísanej
v celosti v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky, postavenej na pozemku parcela registra „C“ č.
XXX, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 1.683 m2, vedenom na LV č. XXXX pre kat. územie Svätý
Jur, obec Svätý Jur, okres Pezinok, vrátane časti tejto stavby, zapísanej na LV č. XXXX pre kat. územie
Svätý Jur, obec Svätý Jur, okres Pezinok, ako stavba súp. č. 0, ležiaca na pozemkoch, parcely registra

„C“ č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 117 m2 a č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 40 m2, vedených na LV č. XXXX pre kat. územie Svätý Jur, obec Svätý Jur, okres Pezinok,
v podiele 1/1. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že právna predchodkyňa žalobkýň - E. P. I. sa
žalobou zo dňa 09.06.2011 domáhala pôvodne iba proti žalovanému v 1. rade určenia vlastníckeho
práva k domu, so súpisným číslo XXX, na parcele č. XXX, zapísanej na LV č. XXXX pre kat. územie
Svätý Jur - pôvodne zapísaného v pozemkovoknižnej vložke č. 1XXX kat. územie Svätý Jur pod r.č.
2. Skutkovo žalobu odôvodnila tvrdením, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná v

PK vložke č. XXXX pre kat. územie Sv. Jur, ako parc. č. XXX dom, súp. č. XXX s dvorom, vo výmere
1.683 m2, nehnuteľnosti, ktoré nadobudla na základe dedičského rozhodnutia sp.zn. DII 2082/48, v
dedičskej veci po neb. O. K. W.. I. O. F. K.. Na základe tohto dedičského rozhodnutia, ako spoludedička
(v tom čase ako maloletá E. K.), zdedila menovite tie nehnuteľnosti, ktoré boli zapísané na meno F.
K. a jeho manželky O. W.. I. vo PK vložke č. 1784 k. ú. Sv. Jur pod A, II. rad. číslo 2, 3 parc. č.

XXX, XXXX v celosti. Na základe odovzdávajúceho uznesenia Okresného súdu v Bratislave zo dňa
21.11.1949, sp.zn. DII/2082/48 jej bolo zapísané vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam v celosti.
Pod rad. číslom 2 bol zapísaný okrem parc. č. XXX aj dom súp. č. XXX s dvorom. Dedičskému konaniu
predchádzalo reštitučné konanie, pretože sa jednalo o židovský majetok, ktorý prešiel na Slovenský štát
v čase po 29.09.1938, pod tlakom rasovej perzekúcie. Všetky majetkové prevody občanov, ktorí boli

rasovou perzekúciou postihnutí, podľa § 1 zák. 128/1946 Zb. boli vyhlásené zo zákona za neplatné.
Uznesením Okresného súdu Bratislava VIII zo dňa 22.11.1948, sp.zn. Nc VIII 433/48, ktoré bolo vedené
v nesporovej veci navrhovateľov plnoletého Q. K. a maloletej E. K. ( neskôr poručiteľky E. P. I.), proti
odporcovi československému štátu, o reštitúciu podľa zák. č. 128/1946 Zb., okresný súd rozhodol tak, že
odporca je povinný do 15 dní, počítaných od doručenia tohto uznesenia, vrátiť nehnuteľnosti, zapísané

v PK vložke č. 1784 pre kat. územie Sv. Jur, parc. č. XXX O. XXXX, do pozostalosti po neb. F. K. a
manželke O. W.. I. a strpieť obnovenie pôvodného stavu. Právna predchodkyňa žalobkýň v roku 1949,
ešteakomaloletáodišladoIzraela,avzhľadomkvnútropolitickýmzmenám,kuktorýmprišlovovtedajšej
Československej republike, znova nemohla užívať jej majetok, pričom jej patriace nehnuteľnosti začali
využívať Vinárske závody. K zoštátneniu týchto nehnuteľností nikdy neprišlo. V roku 1993 sa ujala svojho

vlastníckeho práva a následne v roku 1995 uzatvorila zmluvu o nájme s podnikom Vínoprodukt a.s.
Bratislava, ktorý v tom čase nehnuteľnosti užíval. Právna predchodkyňa žalobkýň - E. P. I. v konaní pred
súdom uviedla, že z predložených dokladov jednoznačne vyplýva, že dom súp. č. XXX s pozemkom,
ktorý je zapísaný v PK vložke č. XXXX, kat. územie Sv. Jur, vlastní viac ako 60 rokov. Nesporné je aj to,
že po páde komunizmu ho nerušene užívala najmenej od r. 1994, odkedy ho opravovala, prenajímala,

platila z neho dane a starala sa oň. Jej užívacie právo bolo prerušené len za socializmu, teda v čase,
keď užívacie právo k takýmto nehnuteľnostiam bez ohľadu na vôľu vlastníka prešlo do užívania (v
jej prípade nie do vlastníctva) Československého štátu. Právna predchodkyňa žalobkýň listom zo dňa
18.05.1995požiadalaKatastrálnyúradvBratislave,SprávukatastraPezinokoprepísanienehnuteľnosti,
ktoré sú zapísané vo vl. č. XXXX k.ú. Svätý Jur, ako parc. č. XXX, vo výmere 1.683 m2 a dom a parc.

č. XXXX, lúka, vo výmere 1.841 m2, na list vlastníctva. Z identifikácie, ktorá bola prílohou žiadosti a
pozemnoknižnej vložky, bolo mimo akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že v PK vložke č. XXXX je evidovaný
nielen pozemok parc. č. XXX, ale aj dom súp. č. XXX a dvor. Na základe žiadosti právnej predchodkyne
žalobkýň, Správa katastra Pezinok bez odôvodnenia prepísala jej vlastnícke právo z PK vložky č. XXX4
k.ú. Svätý Jur, na LV č. XXXX k.ú. Svätý Jur len čiastočne. Pozemky parc. č. XXX, zastavaná plocha,

o výmere 1.683 m2 a parc. č. XXXX, lúka o výmere 1.841 m2 boli prepísané na LV č. XXXX, aledom súp. č. XXX zostal zapísaný v PK vložke XXXX k.ú. Svätý Jur. Pretože podľa súčasne platných
právnych predpisov sa stavba eviduje v súbore geometrických informácií zobrazením na katastrálnej
mape, nechala dom súp. č. XXX zamerať a následne opakovane požiadala o zápis domu súp. č. XXX

na list vlastníctva. Na Správe katastra Pezinok pri prejednávaní zápisu stavby na parc. č. XXX, k.ú.
Svätý Jur na list vlastníctva právna predchodkyňa žalobkýň zistila, že dňa 16.08.2006 požiadal o zápis
vlastníckeho práva k tej istej stavbe Krajský úrad Bratislava, t. č. Obvodný úrad Bratislava, Staromestská
6. Vo svojom podaní uviedol, že nehnuteľnosti nikdy neboli odňaté F. K. a manželke O., že jej právni
predchodcovia uzatvorili dňa 08.07.1940 s kupujúcim Deutsche Winzergenossenschaft platnú kúpnu

zmluvu, na základe ktorej nehnuteľnosti, zapísané v PK vl. č. XXXX pre k.ú. Svätý Jur tejto spoločnosti
odpredali, a že Deutsche Winzergenossenschaft po odkúpení domu súp. č. XXX ho zbúral a na jeho
mieste postavil nový. Z tohto dôvodu žalovaný v 1. rade tvrdí, že na základe dedičského rozhodnutia
právnapredchodkyňažalobkýňnadobudlalensamotnépozemkyparc.č.XXXaparc.č.XXXXk.ú.Svätý
Jur, ale nenadobudla aj stavbu dom súp. č. XXX. Správa katastra Pezinok napriek týmto tvrdeniam dňa
26.07.2007 Obvodnému úradu Bratislava oznámila, že zápis vlastníckeho práva v prospech Krajského

úradu Bratislava t. č. Obvodný úrad Bratislava nevykoná s odôvodnením, že v roku 1950 platila zásada
„superficies solo cediť“ (stavba bola považovaná za súčasť pozemku, a preto sa v dedičskom rozhodnutí
osobitne neuvádzala; o zápis stavby požiadala vlastníčka v roku 1995 a to konkrétne pod sp. zn.
Z 1127/1995 dňa 22.05.1995. Žalobkyňa listom zo dňa 10.04.2007 znovu predložila Správe katastra
Pezinok návrh na zápis domu súp. č. XXX do listu vlastníctva. K žiadosti predložila geometrický plán č.

48/2006 na zameranie stavby. Správa katastra Pezinok po výmene stanovísk a niekoľkých urgenciách
dňa28.09.2009vykonalazápisvlastníckehoprávaktejtostavbevjejprospechvcelosti.Dňa23.03.2010
bol Správe katastra Pezinok doručený protest prokurátora Okresnej prokuratúry Pezinok č. Pd 5/10 zo
dňa 15.03.2010, ktorý bol zrejme podaný na podnet žalovaného v 1. rade, ktorým okresný prokurátor
žiadal zápis vlastníckeho práva k stavbe súp. č. 139, k. ú. Svätý Jur vykonaný v prospech právnej

predchodkynežalobkýň,akonezákonnýzrušiťavovecikonaťarozhodnúť.Dňa03.05.2010boloprávnej
zástupkyni pôvodnej žalobkyne doručené rozhodnutie Správy katastra Pezinok zn. 2114-09, ktorým
Správa katastra vyhovela protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Pezinok č. Pd 5/10- 7 a zrušila
zápis vlastníckeho práva k stavbe súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/X, v k. ú. Svätý Jur, na jej meno.
Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie, ktoré Katastrálny úrad Bratislava, Chlumeckého 2, Bratislava

vybavil listom zo dňa 29.06.2010 s tým, že Správa katastra Pezinok ju nesprávne poučila o možnosti
podať odvolanie, a preto Katastrálny úrad Bratislava nemôže o podanom odvolaní rozhodnúť z dôvodu
ustanovenia § 26 ods. 9 zák. 153/2001 Zb. Dňa 04.08.2010 právna predchodkyňa žalobkýň predložila
prostredníctvom právnej zástupkyne Krajskej prokuratúre Bratislava podnet na vydanie opatrenia na
odstránenie porušenia zákonov. Krajská prokuratúra v Bratislave jej listom zo dňa 30.11.2010 sp. zn. Kd

243/10 oznámila, že jej podnet, ako nedôvodný odkladá. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Krajská
prokuratúra v Bratislave rovnako, ako prokurátorka okresnej prokuratúry zastáva názor, že vlastnícke
právokstavbejeoprávnenýurčiťlensúd.Právnapredchodkyňažalobkýňuviedla,žejejvlastníckeprávo
k domu súp. č. XXX nikto nespochybňoval do 16.8.2006. Z identifikácie tejto PK vložky č. 1784 pre k.ú.
Svätý Jur v evidencii nehnuteľností zo dňa 02.03.1995 je zrejmé, že v PK vložke č. 1784 sa eviduje nielen

parc. č. XXX, ale aj dom súpisné č. XXX a dvor. Do jej vlastníckeho práva k domu súp. č. XXX na parc.
č. XXX, v k.ú. Svätý Jur neoprávnene zasiahol žalovaný svojím podaním zo dňa 16.08.2006, ktorým sa
domáhal, aby k stavbe súp. č. XXX, ktorá sa nachádza na Krajinskej ulici vo Svätom Jure, postavenej na
parc.č.XXX,SvätýJur,bolzaloženýlistvlastníctvapreSlovenskúrepubliku-KrajskýúradBratislava(t.č.
Obvodný úrad Bratislava, Staromestská 6, 814 71, Bratislava) v podiele 1/1. Žalobu zdôvodňuje právna

predchodkyňa žalobkýň aj tým, že stavba súp. č. XXX bola podľa vl. nar. č. 104/1945 Sb. skonfiškovaná
a prešla do vlastníctva Čsl. štátu, napriek tomu, že konfiškačné rozhodnutie bolo nahradené iným
rozhodnutím a žiadna stavba sa v ňom neuvádza. Tvrdenie žalovaného v 1. rade je v rozpore s
vtedy platnými právnymi predpismi, pretože v tom čase platila zásada „superficies solo cedit“ a nebolo
možné oddeliť vlastníctvo pozemku od vlastníctva domu, ktorý bol na pozemku postavený, pretože

tento bol súčasťou pozemku. Podľa § 8 ods. 1 súkromného práva, v tom čase platného na Slovensku
a v Podkarpatskej Rusi, boli veci "buď nehnuteľné alebo hnuteľné. Nehnuteľnými vecami sú pozemky
(územia). To, čo je s nehnuteľnosťou v pevnom spojení, je súčiastkou nehnuteľnosti (dom a pevné
súčiastky domu, živý strom, nezožatá úroda). Každá iná vec je vecou hnuteľnou." (Doc. Dr. Vladimír
Fajnor, Dr. Adolf Záturecký, Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi,

tretie vydanie pôvodného diela, Heuréka, Záhradnícka 2, 931 01 Šamorín, október 1998, strana 57).
V žiadnych súdnych, dedičských a iných rozhodnutiach sa neuvádzalo, čo je na pozemku postavené,
pretože, ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia, nehnuteľnými vecami boli len pozemky. To,
čo bolo s nehnuteľnosťou v pevnom spojení, bolo súčasťou veci. Z toho teda jednoznačne vyplýva,že dom súp. č. XXX bol súčasťou parc. č. XXX, ktorá bola zapísaná v PK vl. č. 1784 pre k. ú. Svätý
Jur. Pretože dom bol súčasťou pozemku, bol vlastníctvom toho, na koho pozemku bol postavený, bez
ohľadu na to, kto a kedy ho postavil. Právna predchodkyňa žalobkýň poukázala na to, že žalovaný v 1.

rade v návrhu na zápis vlastníckeho práva záznamom, ktorý predložil Správe katastra v Pezinku dňa
16.08.2006 vyvodil nesprávny právny záver, na základe ktorého sa domnieva, že stavba súp. č. XXX,
ktorá sa nachádza na Krajinskej ulici vo Svätom Jure, sa stala vlastníctvom Slovenskej republiky, na
ktorú prešli všetky práva a povinnosti po bývalom Československom štáte. Podľa § 20 súkromného
práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi „dedič právo vlastníctva na zdedenú nehnuteľnosť

nadobudne si aj bez pozemnoknižného výpisu v momente keď pozostavca zomrie...“ (Dr. Vladimír Fajnor
a Dr. Adolf Záturecký, Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, tretie
vydanie pôvodného diela str. 139). Podľa zákonných ustanovení platných v tom čase, nehnuteľnosti
zapísané v PK vl. č. XXXX, k.ú. Svätý Jur po F. K. O. S. K. O. I., nadobudla právna predchodkyňa
žalobkýň smrťou poručiteľov spolu s tým, čo bolo podľa vtedy platných právnych predpisov súčasťou
parc. č. XXX, t.j. domom súp.č. XXX. Napriek citovaným zákonným ustanoveniam Správa katastra

Pezinok, vychádzajúc z podnetu Okresného prokurátora v Pezinku jej vlastníctvo k domu súp. č. XXX,
zapísané v liste vlastníctva č. XXXX k. ú. Svätý Jur, s odôvodnením, že sa stotožnila s názorom
okresného prokurátora, ktorý je uvedený v proteste Okresného prokurátora v Pezinku, vymazala. Právna
predchodkyňa žalobkýň namietala, že protest Okresného prokurátora v Pezinku č. Pd 5/10 vychádzal
z nesprávnych právnych záverov, a je v rozpore s ustanovením § 20 a § 8 ods. l súkromného práva

platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, pretože podľa vtedy platných právnych predpisov dom
bol súčasťou pozemku; vlastnícke právo nadobudol dedič, aj bez pozemnoknižného vpisu v momente
smrti poručiteľa, a preto je v rozpore s právnymi predpismi aj rozhodnutie Správy katastra Pezinok.
Právna predchodkyňa žalobkýň sa podanou žalobou domáhala ochrany vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy
SR, § 123 Obč. zák. Na určovacej žalobe je naliehavý právny záujem vzhľadom k tomu, že žalovaný

v 1. rade sa svojím podaním zo dňa 16.08.2006 pod podacím číslom Z 1659/06 na Správe katastra
Pezinok domáhal zápisu vlastníckeho práva k stavbe dom súp. č. XXX nachádzajúci sa na Krajinskej
ulici vo Svätom Jure, postavený na pozemku parc. č. XXX k. ú. Svätý Jur a týmto návrhom ohrozil
žalovaný v 1. rade jej vlastnícke právo, pretože Správa katastra v nadväznosti na podaný prokurátorský
protest rozhodnutím č. Z 2114/09 zrušila zápis vlastníckeho práva k stavbe súp. č. XXX, na parc. č.

XXX, k. ú. Svätý Jur v jej prospech, v dôsledku právneho postupu žalovaného v 1.rade a v nadväznosti
na jeho iniciatívy u ďalších štátnych orgánov sa jej právne postavenie, ako vlastníčky domu súp. č.
XXX, stalo neistým a bez tejto určovacej žaloby by bolo vlastnícke právo dedičiek ohrozené s tým, že
nemajú inú možnosť na ochranu ich vlastníckeho práva. V predmetnej veci ide nepochybne o ochranu jej
vlastníckehoprávaprotineoprávnenýmzásahomdovlastníctvazneužívanímprávazostranySlovenskej

republiky.

3. Žalovaný v 1.rade sa k žalobe vyjadril tak, že uznáva nárok právnej predchodkyne žalobkýň na
určenie jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, avšak svoje stanovisko zmenil najmä v písomnom podaní
zo dňa 29.04.2015, kde namietol, že by Slovenský štát odňal nehnuteľnosti právnym predchodcom

- pozemkovoknižným vlastníkom manželom F. O. O. K. bez náhrady, čoho dôkazom je ich odplatný
scudzovací úkon zo dňa 08.08.1940 (č.d. XXXX) - predaj nehnuteľností (dom na bývanie súp. č. XXX
s dvoma dvormi a hospodárskymi stavbami v intraviláne), za kúpnu cenu 210.000,- korún slovenských,
pričom toto úplne vyvracia totožné odôvodnenie právoplatného uznesenia „založeného na petite“ -
nepravdivom tvrdení navrhovateľov: plnoletého Q. K. O. K. E. K., zastúpených ich matkou, v reštitučnom

konaní podľa zák. č. 128/1946 Zb. sp. zn. Nc VIII 433/48, vedenom bývalým Okresným súdom v
Bratislave /č.d. 9355/48/, že im „Slovenský štát podľa Vyhl. č. 138/41 SI.z. z roku 1941 nehnuteľnosti
(teda aj spornú stavu) bez náhrady odňal, ako osobám židovského vierovyznania a predal ďalej
družstvu“. Žalovaný ďalej argumentoval, že v čase tvrdeného odňatia v roku 1941 už pôvodná stavba
domu vlastnícky nepatrila manželom K., keďže k prevodu vlastníctva došlo podľa zmluvy uzavretej dňa

08.08.1940. Nakoľko podľa archívnych dokumentov právny predchodca žalobkýň F. K. dňa 04.09.1940
zaplatil učtárni vtedajšieho Štátneho pozemkového úradu vyrubený poplatok z predaja nehnuteľností
(aj pôvodnej stavby), je možné vyvodiť, že kupujúci si zmluvný záväzok úhrady kúpnej ceny splnil
a teda právoplatné rozhodnutie súdu o uplatnenom reštitučnom nároku podľa zák. č. 128/1946 Zb.
sa javí z tohto skutkového dôvodu, ako vadné a tým nezákonné, keďže je postavené na nesprávne

zistenom skutkovom stave veci a vtedy maloletej právnej predchodkyni žalobkýň bolo v dedičskom
konaní priznané obnovené vlastnícke právo k neexistujúcej veci, resp. k cudzej veci, patriacej inej osobe
-družstvu.Vlastníckeprávoprávnychpredchodcovvčaseichsmrtineexistovalo,keďžeprevodompráva
na družstvo došlo k jeho relatívnemu zániku a zbúraním pôvodnej stavby došlo aj k jeho absolútnemuzániku. Taktiež účastníkom reštitučného konania nebol Československý štát, konania sa zúčastnil iba
zástupca nepríslušného Fondu národnej obnovy a jeho uznávacím prejavom nie je Československý
štát viazaný. Reštitučné konanie teda trpelo vadou neúplne zisteného skutkového stavu aj procesnou

vadou, keď za Československý štát bolo oprávnené konať Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a
pozemkovú reformu. Navyše vec ako taká (sporná stavba), absolútne zanikla zbúraním (odstránením)
a nebolo možné k takej veci vlastnícke právo účinne obnoviť. Existujúca stavba so zhodným súpisným
číslom bola postavená Nemeckým vinohradníckym družstvom v rokoch 1940 - 1942, čo je priamo alebo
nepriamo možné vyvodiť z pripojených listinných dôkazov. Výmerom Okresného národného výboru v

Bratislave č. j. 14004/1946 zo dňa 13.7.1946 bol na majetok Nemeckého vinohradníckeho družstva, teda
aj na spornú stavbu, uvalená národná správa Povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú
reformu podľa Nariadenia SNR č. 50/1945 Sb. pod č. A/VII-222/1/1945 zo dňa 16.8.1945, a neskôr
podľa Dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb., § 1 ods. 1,2,3 pod č.d. 2063 zo dňa 13.3.1948 bola
sporná stavba družstvu konfiškovaná a toto bolo vyznačené v PK vl. č. 1784 pod B9. Vykonávateľom
správy za československý štát sa stalo Povereníctvo pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu

a bolo ním de jure až do odovzdania správy podľa nariadenia SNR č. 104/1945 zo dňa 23.8.1945
prídelcovi Slovenskému vinohradníckemu družstvu v Pezinku. Ďalej žalovaný v 1. rade namietal, že
právnej predchodkyni žalobkýň nesvedčí naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníctva k
stavbe súp. č. 0, ku ktorej jej svedčí zápis v pozemkovej knihe, keďže existujúci dom, rovnako číslovaný,
vybudovalo Nemecké vinohradnícke družstvo, ktorý mu štát skonfiškoval a spornú stavbu pridelil do

užívania Slovenskému vinohradníckemu družstvu centrála v Pezinku, a pokiaľ sa právna predchodkyňa
žalobkýň domáha určenia vlastníctva k existujúcej stavbe na parcele č. XXX, dnes parc. č. XXX/
X,X (len nadstavba), Fond národného majetku SR vložil do dnes neexistujúcej obchodnej spoločnosti
VINOPRODUKT a.s., ktorá zanikla bez právneho nástupcu.

4. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 4C/190/2011-174 zo dňa 26.02.2014 pripustil na návrh právnej
predchodkyne žalobkýň zmenu žaloby z dôvodu, že za konania došlo k zmenám zápisu vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľností k predmetu sporu a k zmenám vo výmerách a číslovaní parciel v katastri
nehnuteľností (zápisu časti predmetnej stavby, ako stavby so súp. č. 0 na LV č. XXXX na pozemkoch
parc. č. XXX/X O. XXX/X v prospech K. I.), a to tak, že ďalej sa v konaní na súde prvej inštancie konalo o

určenie, že právna predchodkyňa žalobkýň je výlučnou vlastníčkou domu vo Svätom Jure na Krajinskej
ceste č. 57, so súp. č. XXX, zapísaného v PK vl. č. XXXX pre k. ú. Svätý Jur, postaveného na pozemku,
evidovanom ako parcela registra „C“ č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.683 m2 na LV č.
XXXX pre k. ú. Svätý Jur a na parcelách registra „C“ XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 117
m2 a 220/5, zastavané plochy nádvoria, o výmere 40 m2 a na nich evidovaný, ako stavba bez súpisného

čísla, zapísaná v LV č. XXXX pre k. ú. Svätý Jur, alternatívne o určenie, že právna predchodkyňa
žalobkýň je výlučnou vlastníčkou domu vo Svätom Jure na J. P. Č.. XX, I.. Č.. XXX, zapísaného v PK.
vl. č. XXXX pre k. ú. Svätý Jur, postaveného na pozemku, evidovanom, ako parcela registra „C“ č. XXX/
X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.296 m2, zapísaná v LV č. XXXX, pre k. ú. Svätý Jur a tiež
evidovaným Okresným úradom, katastrálny odbor Pezinok, ako stavba bez súpisného čísla zapísaná v

LV č. XXXX pre k. ú. Svätý Jur a pripustil vstup do konania žalovaného v 2. rade.

5. Žalovaný v 2. rade sa k doručenej žalobe a jej zmene vyjadril písomne až dňa 05.06.2017 tak, že
do vlastníckeho práva právnej predchodkyne žalobkýň ani nemohol zasiahnuť z dôvodu, že F. K. a
O. K. rod. I. kúpili dom súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXX a pozemok, parcelu registra „C"

č.XXX, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 1.683 m2, zapísané v PK vl. č. XXXX pre k. ú. Svätý
Jur kúpnou zmluvou dňa 25.02.1917 a na tieto uzatvorili, ako predávajúci kúpnu zmluvu s Deutsche
Winzergenossenschaft, r.G.m.b.H.n St. Georgen, ako kupujúci, dňa 08.08.1940. Nehnuteľnosti boli
predmetom zápisnice o prejednaní pozostalosti po nebohej O. K., F. K. O. E. I. W.. K.ej sp.zn. D-II
2082/48, podľa Dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. boli konfiškované, neskôr konfiškát vrátený

obnovením vlastníckych práv F. K. O. O.R. K. W.. I. uznesením Okresného súdu Bratislava zo dňa
22.11.1948, sp. zn. Nc VIII 433/48, následne znárodnené po roku 1948 a opäť reštituované terajšou
vlastníčkou pani P. I., W.. K.. Pozemky, parcely č. XXX/X, XXX/X O. XXX/X nikdy neboli súčasťou parcely
č. XXX a vo vlastníctve F. K. O. O. K. W.. I. a ani nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX,
stavba so súpisným číslom 0, postavená na parc. č.XXX/X a XXX/X. Hranice pôvodnej stavby z roku

1917 výrazne nekorešpondujú s hranicami súčasnej stavby. Parcely č. XXX/X, XXX/X O. XXX/X boli
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. Pri kúpe pozemku parcely registra „C" č. XXX zastavané plochy a
nádvoria, vo výmere 1.683 m2 a domu súp. č. XXX, postaveného na parcele č. XXX, zapísané v PK vl.
č. 1XXX, pre k. ú. Svätý Jur kupujúcimi F. K. O. O.R. K. W.. I. kúpnou zmluvou zo dňa 25.02.1917, stavbyso súpisným číslom 0 zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ešte nestáli. Súčasná stavba nie je pôvodná
stavba z roku 1917, nakoľko podľa geodeta a kartografa X.. N. I. zo dňa 23.02.2015 hranice pôvodnej
stavby výrazné nekorešpondujú s hranicami súčasnej stavby a ide podľa Krajského pamiatkového

úradu Bratislava o architektonické dielo bratislavského rodáka P. Q.. Stavby so súp.č. 0, zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Svätý Jur, sú prístavbou k budove so súp.č. XXX, postavenej
na parcele č. XXX, stavebne oddelenou časťou stavby. Medzi stavbou a prístavbou nie je vnútorné
komunikačné prepojenie, majú samostatné vstupy z ulice a z dvora, byt na poschodí je prístupný
len z dvora. Právna predchodkyňa žalobkýň, bez toho, aby prešla cez dvor, ktorý je vo vlastníctve

spoločnosti jeho otca, ani nemôže do stavby so súp.č. 0 z dvora vstúpiť. Stavba nie je podpivničená.
Fasádou sa musela prispôsobiť celkovému charakteru stavby. Kúpnou zmluvou zo dňa 14.12.2005
okrem iného nadobudol žalovaný v 2. rade aj parcelu č. XXX/X, z ktorej neskôr geometrickým plánom č.
61/2005 vytvoril parcely č. XXX/X,X,X, na ktorých stoja stavby so súp. č. 0. Ak bola predmetom kúpnej
zmluvy zo dňa 14.12.2005 aj parc.č. XXX/X, musela byť vo vlastníctve Vinoproduktu, a.s. Bratislava
- Rača, ale aj všetkých predchádzajúcich organizácií, Vinoproduktu š.p. Bratislava - Rača, vinárskych

závodov Bratislava - Rača, Slovenského vinohradníckeho družstva. Vinárske závody všeobecne museli
parc.č. XXX/X nadobudnúť pred rokom 1950 a v zmysle obyčajového práva na Slovensku nadobudli aj
vlastnícke právo k stavbám na nej stojacich. Podľa názoru žalovaného v 2. rade stavby so súp. č. 0,
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 14.12.2005. Pretože areál,
ktorý bol predmetom uvedenej kúpnej zmluvy, bol neusporiadaný, do zmluvy zapracoval formulu, že

predmetom kúpy je aj „drobný investičný majetok nachádzajúci sa v areály Svätý Jur“. Len z opatrnosti
namieta, že splnil aj podmienky na vydržanie, pretože predmetnú nehnuteľnosť vlastní od roku 2005 až
do dnešného dňa a riadne platí daň z nehnuteľnosti. K tvrdeniu právnej predchodkyne žalobkýň, že si
nechal zapísať na svoje meno do listu vlastníctva č. XXXX v k. ú. Svätý Jur stavby so súp. č. 0, postavené
na parc. č. XXX/X O. XXX/X, uvádza, že Katastrálny úrad Pezinok tak urobil automaticky, po zapísaní

geometrického plánu č. 61/2005 a pri predaji pozemkov. Geometrickým plánom č. 61/2005 boli vytýčené
hranice stavieb so súp. č. 0, vedených na LV č. XXXX pre k.ú. Svätý Jur.

6. V rámci zisteného skutkového stavu mal súd prvej inštancie okrem iného za preukázané, že v
pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, časť A: vlastníctvo, bola zapísaná pod rad. č. 2 parcela č. XXX,

o výmere 462 ól (1.683m2) a dom na bývanie súp. č. XXX (predmet sporu) s dvoma dvormi a
hospodárskymi stavbami, v časti B: vlastníci pod rad. č.3,4 zápis právnych predchodcov F. K. O. S. K.
O. W.. I. v celosti. Pod rad. č. 7 je zápis zo dňa 07.06.1940 vo vzťahu k zápisu pod rad. č. 3,4, podľa
ktorého tento majetok podlieha výkupu podľa vládneho nariadenia č. 147/1939 Sl.z. (išlo o vykonanie
súpisu všetkých židovských poľnohospodárskych nehnuteľností, pričom Židia stratili postupne právo

aktívne so svojím majetkom nakladať - získavať nový). Pod rad. č. 8 je zápis zo dňa 18.9.1940 vo
vzťahu k zápisu pod rad. č. 3,4,7 o zápise vlastníckeho práva týchto nehnuteľností v prospech Deutche
Winzergenosseschaft St. Georgen /za kúpnu cenu 150.000,- korún/. Deutche Winzergenosseschaft St.
Georgen sa vzdal práva výkupu. Výmerom č. 11.174/1941 zo dňa 19.8.1941 býv. Okresného úradu
v Bratislave bolo vyhovené žiadosti žiadateľa Deutche Winzergenossenschaft a povolené postaviť

budovu/objekt/,popísanúvžiadostipodpodmienkami.PodľavýmeruŽupnéhoúraduvBratislavezodňa
11.8.1943č.18420/11/1943boložiadateľoviDeutcheWinzergenossenschaft,akomajiteľovikoncesiena
hostinskú a výčapnícku živnosť so sídlom v Svätom Jure, povolené vykonávať túto živnosť v prízemných
miestnostiach domu č. XXX, postaveného na mieste starej zbúranej budovy, v ktorej pôvodne povolil
výkon živnosti. Výmaz pôvodne zapísanej stavby súp. č. XXX, na pozemku parc. č. XXX a zápis majúcej

byť vybudovanej novostavby so súp. č. XXX, na pozemku parc.č. XXX v prospech vlastníka Deutche
Winzergenossenschaft sa v časti A: Majetková podstata nepremietol. Pod rad. č. 9 je zápis zo dňa
13.3.1948, podľa ktorého sa poznamenala konfiškácia parcely č. XXX podľa dekrétu prezidenta č.
108/1945 Sb. V súlade s vtedy platnou zásadou, ktorú žalovaní opomínali, sa konfiškát nevyznačil
v pozemkovej knihe osobitne aj vo vzťahu k stavbe domu súp. č. XXX a hospodárskym budovám,

ale ani ku ďalšiemu pozemku v tejto pozemkovej vložke zapísanému, (parc. č.XXXX) naposledy vo
vlastníctve Deutche Winzergenossenschaft. Pod rad. č. 10 vo vzťahu k zápisu pod rad. č. 3,4,7 je
zápis zo dňa 18.9.1940, vo vzťahu k zápisu pod rad. č. 7,8, zo dňa 15.12.1948, že sa vymazáva
zápis vlastníckeho práva pod B.8 a obnovuje sa zápis vlastníckeho práva pod B.3,4 pre F. K. na O.
W.. I. na *A, podľa uznesenia tohto súdu č. Nc VIII 433/48-5. Posledným zapísaným vlastníkom v

pozemkovej knihe vl. č. XXXX pod rad. č. 11, vo vzťahu k predchádzajúcim zápisom pod rad. č. 3,
4 a 10 je právna predchodkyňa žalobkýň, ako v tom čase maloletá E. K. v celosti, podľa uznesenia
tohto súdu č. D II. 2082/48-13. Zápis bol vykonaný pod č.d. 1494 dňa 19.03.1951. Súd prvej inštancie
ďalej v rámci ustálenia skutkového stavu uviedol, že právnou predchodkyňou žalobkýň bolo v konanípredložené právoplatné uznesenie bývalého Okresného súdu v Bratislave zo dňa 22.11.1948 sp. zn.
Nc VIII 433/48, s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 15.12.1948, v ktorom bolo rozhodnuté o
reštitučných nárokoch po manželoch K.. Obnovenie vlastníckych práv F. O. K. O. W.. I. bolo vykonané

zápisomvpozemkovejknihe,akojeuvedenévyššiepodrad.č.10častiB,PKvložkyč.XXXXuznesením
býv. Okresného súdu v Bratislave zo dňa 16.12.1948 (č.d. 2082/48). Rovnako tak právna predchodkyňa
žalobkýň v konaní predložila uznesenie bývalého Okresného súdu v Bratislave zo dňa 21.11.1949,
vychádzajúcehozozápisnicesúdnehokomisáravpozostalostnejzáležitostiponeb.O.K.W..I.(ustálený
deň, ktorý neprežila X.X.XXXX), po neb. F. K. (vyhlásený za mŕtveho dňom XX.X.XXXX) a neb. E. I.,

W.. K., podľa ktorého do vlastníctva a úžitku prevzala z pozostalostných nehnuteľností tie, ktoré boli
zapísané na meno F. K. a jeho manželky O. W.. I. vo vložke č. XXXX kat. územie Svätý Jur pod A.
II, rad č. 2.3. parc. č. XXX a XXXX v celosti a vo vložke č. XXXX pod A I rad č. 1 parc. č. XXXX,
v podiele 2/6, právoplatne reštituované. Rozhodnutím Okresného národného výboru v Bratislave č. j.
14004/1946 zo dňa 13.7.1946 s vyznačením právoplatnosti dňa 3.8.1946, bolo konštatované, že sú
splnené podmienky pre konfiškáciu majetku firmy Deutche Winzergenosseschaft vo Svätom Jure. Fond

národnej obnovy pridelil predmetný konfiškát Vinohradníckemu družstvu vo Svätom Jure s odovzdaním
zápisnične na tvári miesta dňa 16.9.1948. Podľa Prehlásenia Slovenskej rady družstiev zo dňa 3.5.1955,
ako odovzdávajúceho družstva, okrem iného majetku, tam uvedeného (čl. 172 spisu), mal národný
podnik Malokarpatské vinárske závody, v zastúpení Československého štátu, prevziať ku dňu 28.9.1952
do vlastníctva, na podklade preberacej dohody zo dňa 24.9.1952, od Slovenského vinohradníckeho

družstva, centrály v Pezinku, aj dom s dvorom a lúku, pozemky parc. č. XXX O. XXXX, vedené vo
vložke č. 1784 v kat. území Svätý Jur a na základe tohto prehlásenia, podľa jeho textu, sa malo vložiť
do pozemkovej knihy vlastnícke právo na československý štát, v operatívnej správe Malokarpatských
vinárskych závodov. Podľa prílohy geometrického plánu z roku 1964 č. B/a-915-12-089/64 Ústavu
geodézie a kartografie mal byť vo vzťahu k tomuto majetku vyznačený nový zápis v prospech Vinárskych

závodov n.p. Podľa listinných dôkazov žalovaného v 1. rade postupom podľa zákona č. 92/1991 Zb.
o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, zakladacou listinou vo forme notárskej zápisnice
č. N 236/94, Nz 236/94 zo dňa 21.09.1994 Fond národného majetku SR založil akciovú spoločnosť
VINOPRODUKT a.s. s tým, že podľa privatizačného projektu a rozhodnutia o privatizácii podniku
Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku nepeňažný vklad FNM vo výške 319.278.000,-

Sk mal pozostávať podľa pripojenej špecifikácie nehnuteľností, vkladaných do majetku zakladanej
akciovej spoločnosti, vo vzťahu k prevádzke podniku vo Svätom Jure okrem iného zo: skladu kvasených
vín súp.č. XXX, vložka č. 180, na parcele č. XXX, o výmere 680 m2. Na majetok VINOPRODUKT a.s.
bol dňa 19.11.2003 uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4K 84/2002 vyhlásený konkurz.
Opatrením KS v Bratislave v konkurznom konaní bol daný súhlas správcovi konkurznej podstaty predať

a speňažiť majetok, zapísaný do konkurznej podstaty úpadcu VINOPRODUKT a.s., pričom podľa
zoznamu majetku, určeného na predaj v tomto opatrení pod bodom D: „Areál Svätý Jur - nehnuteľnosti:
súbor č. 7, ocenenie znaleckým posudkom, zapísané s poznámkou o uplatnení vlastníckeho práva tretej
osoby“. Vlastnícke právo právnej predchodkyne žalobkýň vo vzťahu k pozemku parc. č. XXX o výmere
1.683 m2 podľa zápisu v pozemkovej knihe bolo prepísané do katastra nehnuteľností SR na LV č. XXXX

(výpis z LV č. XXXX zo dňa 28.7.2003 - čl. 212 spisu). Ku dňu 21.12.2009 bola právna predchodkyňa
žalobkýň na základe jej žiadosti zo dňa 10.4.2007 (resp. prvej v poradí jej žiadosti zo dňa 22.5.1995)
zapísaná záznamom v katastri nehnuteľností aj ako vlastník stavby súp. č. XXX, stojacej na pozemku
parc. č. XXX, na LV č. XXXX, ktorý zápis Správa katastra Pezinok však rozhodnutím č. Z 2114/09 zo dňa
22.4.2010 zrušila vyhovením protestu prokurátora s odôvodnením, že pre zápis stavby do operátu KN

podľa platných predpisov sa vyžaduje potvrdenie mesta Svätý Jur o tom, kedy bola stavba dokončená,
aké jej bolo pridelené súpisné číslo a kto bol stavebníkom, pričom mesto Svätý Jur odmietlo zmeniť
svoje potvrdenie zo dňa 10.1.2007, že stavebníkom predmetnej stavby bola právnická osoba Deutche
Winzergenosseschaft, ako aj, že o zápis vlastníckeho práva k tejto stavbe v prospech Slovenskej
republiky v poradí, ako prvý požiadal Krajský úrad v Bratislave dňa 16.8.2006 tvrdiac, že stavebníkom

stavby bolo Deutche Winzergenosseschaft, že nehnuteľnosti neboli manželom K. odňaté bez náhrady,
ževdedičskomkonaníprávnapredchodkyňažalobkýňnadobudlaibapozemky,nieajpredmetnústavbu.
Dňa 3.6.2002 mesto Svätý Jur, ako správca miestnych daní a poplatkov podľa osobitného predpisu,
vydal pod č.k.: 209/02, 210/02, 211/02,2 212/02 a 213/02 na meno právnej predchodkyne žalobkýň, ako
vlastníka, dodatočné platobné výmery č.4120242797, č. 4120255898, č. 4120265779, č. 4120282200

a č. 4120312901 na zaplatenie daní z nehnuteľnosti - stavby súp. č. XXX na parcele XXX, Krajinská
cesta č. XXX, za roky 1997 - 2002, spolu vo výške 101.546,-Sk, ako podnikateľskému subjektu s tým, že
prevládajúca plocha stavby sa využíva na podnikateľské účely, vrátane ľavej časti stavby, nachádzajúcej
sa vo dvore, prenajatej firme Vínoprodukt a.s.7. Podľa zápisu na LV č. XXXX pre kat. územie Svätý Jur, je žalovaný v 2.rade zapísaný, ako výlučný
vlastník stavieb /iná budova/ súp. č. 0, stojacej na pozemku parc. č. XXX/X a na pozemku parc. č. XXX/X,

v podiele 1/1, titulom: kúpa V- 3696/05 zo dňa 19.12.2005 a žiadosť - GP 61/05. Právny vzťah k parcelám
č. XXX/X O. XXX/X, na ktorých leží stavba, je evidovaný na LV č. XXXX. Proti zápisu vlastníckeho
práva žalovaného v 2. rade do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX k. ú. Svätý Jur k stavbám bez
súpisného čísla na pozemkoch parc.č. XXX/X O. XXX/X, realizovaného podľa geometrického plánu
č. 61/2005 X.. N. I. zo dňa 27.12.2005 dňa 8.2.2016 podala právna predchodkyňa žalobkýň podnet

na opravu chyby v katastrálnom operáte. Správa katastra Pezinok rozhodnutím zo dňa 2.8.2013 pod
č. XI 6/2013 katastrálne konanie prerušila, z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke - do doby
ukončenia konania, vedeného na Okresnom súde Pezinok aj k predmetu opravy chyby v katastrálnom
operáte, pod sp. zn. 4C 190/2011 /tohto konania/. Podľa zápisu na LV č. 7XXX pre kat. územie Svätý
Jur je ku dňu tohto rozhodnutia právna predchodkyňa žalobkýň zapísaná ako výlučný vlastník týchto
novovytvorenýchpozemkovreg.„C“parc.č.XXX/X,zastavanéplochyanádvoriaovýmere117m2,parc.

č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria, o výmere 36 m2 a parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o
výmere 40 m2, v podiele 1/1, titulom: kúpa V-1855/06 zo dňa 13.7.2006. Podľa obsahu písomnej kúpnej
zmluvy, uzatvorenej medzi právnou predchodkyňou žalobkýň, ako kupujúcou, a žalovaným v 2. rade,
ako predávajúcim, dňa 9.5.2006, predmetom odplatného prevodu boli pozemky reg. „C“ parc. č. XXX/X,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2, parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere

36 m2 a parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 40 m2, v celosti. Žalovaný v 1. rade,
resp. jeho právny predchodca Krajský úrad v Bratislave, ako dočasný správca s odkazom na § 5 ods.
1 zák. NR SR č. 278/1993 Z.z. po prvý krát požiadal o zápis vlastníckeho práva v prospech štátu do
katastra nehnuteľností návrhom zo dňa 16.8.2006 a to výslovne k stavbe súp. č. XXX, na Krajinskej
ulici vo Svätom Jure, postavenej na pozemku parc. č. XXX kat. územie Svätý Jur, ktorý návrh na zápis

záznamom odôvodnil tým, že na stavbu nebol nikdy založený list vlastníctva a o obnovenie právneho
stavu nepožiadal žiaden právny nástupca, na ktorého prešli práva a povinnosti z pozemkovoknižného
vlastníctva, že podľa záznamov z kroniky mesta Svätý Jur nový vlastník postavil na tomto pozemku v
roku 1943 stavbu, ktorá slúžila pre potreby nemeckých vinohradníkov, ktorá stavba bola v roku 1948
konfiškačným rozhodnutím podľa dekrétu č. 108/1945 a podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb. konfiškovaná

a prešla do vlastníctva Československého štátu. K návrhu na zápis vlastníckeho práva k stavbe v
prospech Slovenskej republiky predložil výpis z kroniky mesta Svätý Jur, podľa ktorej zápisu z roku
1941 sa vyvážal stavebný materiál zo stavby Nemeckého vinohradníckeho družstva na mieste, kde
predtým stál židovský dom K.. K návrhu na zápis vlastníckeho práva k stavbe v prospech Slovenskej
republiky predložil tiež potvrdenie mesta Svätý Jur zo dňa 9.8.2006, v ktorom mesto uviedlo, že stavba

na Krajinskej ulici vo Svätom Jure na parcele č. XXX bola postavená v roku 1941 a bolo mu vlastníka:
Deutche Winzergenossenschaft pridelené súpisné číslo XXX. V roku 2007 mesto Svätý Jur na žiadosť
Krajského úradu v Bratislave vystavilo ďalšie potvrdenie, zo dňa 13.4.2007, v ktorom ale uviedlo, že
stavba - obytná budova na Krajinskej ulici vo Svätom Jure, bola postavená na časti pozemku parc.
č. XXX v roku 1941 v prospech vlastníka: Deutche Winzergenossenschaft, pričom jej bolo pridelené

súpisné číslo XXX. Žalovaný v 2. rade pri prvom jeho výsluchu vypovedal, že v roku 2005 kupoval celý
areál jednou kúpnou zmluvou. Na jednej veľkej parcele stálo viacero stavieb, k rozdeleniu pozemkov
došlo až neskôr. Priama definícia stavby so súp. číslom 0 v kúpnej zmluve uvedená nebola. Pri kúpe mu
bolo povedané, že kupuje celý areál, teda pozemky a všetko čo na nich stojí. Neskôr si dal vypracovať
geometrický plán na rozčlenenie pozemku, kvôli stavbám, aby získal prístup k technológiám v pivnici,

ku ktorým sa dalo dostať okrem montážnej jamy z jeho pozemkov iba z pozemku vo vlastníctve právnej
predchodkyne žalobkýň. Na základe tohto geometrického plánu bol zapísaný do katastra nehnuteľností,
ako vlastník stavieb so súp. č. 0.

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že naliehavý právny záujem právnej

predchodkyne žalobkýň vo vzťahu k žalovanému v 1.rade bol pred podaním žaloby na súd daný,
vzhľadom na neexistenciu zápisu stavby so súp. č. XXX, ležiacej na pozemku parcela registra „C“ č. XXX
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1.683 m2, v katastri nehnuteľností, a prebiehajúce katastrálne
konanie o zápis vlastníckeho práva k stavbe v prospech Slovenskej republiky na návrh žalovaného v
1.rade, resp. Krajského úradu v Bratislave v tom čase, zo dňa 16.08.2006. Súd prvej inštancie ďalej

dospel k záveru, že žalovaný v 1.rade stratil vo veci pasívnu vecnú legitimáciu dňom 26.07.2007,
kedy mu katastrálny orgán oznamoval, že zápis vlastníckeho práva v prospech Slovenskej republiky
Správa katastra Pezinok nevykoná z dôvodu, že k zápisu neboli predložené doklady, jednoznačne
preukazujúce vlastnícke právo štátu s poukazom na pôvodný pozemkovoknižný zápis v prospechprávnej predchodkyne žalobkýň a rozpor v dokladoch pripojených k žiadosti o zápis stavby do katastra
nehnuteľností mesta Svätý Jur zo dňa 9.8.2006 („stavba súp. č. XXX bola postavená na parcele č. XXX
a zo dňa 13.4.2007, stavba súp. č. XXX bola postavená na časti parcely č. XXX“). Z dôvodu absencie

pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1.rade, i keď bol v konaní procesné aktívny, bolo preto podľa
právneho záveru súdu prvej inštancie potrebné žalobu voči žalovanému v 1.rade zamietnuť.

9. Vo vzťahu k žalovanému v 2.rade súd prvej inštancie rovnako konštatoval existenciu naliehavého
právneho záujmu právnej predchodkyne žalobkyne s poukazom na zápis žalovaného v 2.rade, ako

vlastníka v katastri nehnuteľností časti tejto stavby na LV č. XXXX, pre kat. územie Svätý Jur, obec
Svätý Jur, okres Pezinok, ako stavby so súp. č. 0, ležiacej na pozemku, parcely registra „C“ č. XXX/X,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2 a stavby so súp. č. 0, ležiacej na pozemku parcely registra
„C“ č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 40 m2, vedených na LV č. XXXX, vzhľadom na
spôsobilosť požadovaného súdneho rozhodnutia byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností v prospech právnej predchodkyne žalobkýň tak, aby zodpovedal skutočnému

stavu, ako aj existenciu prerušeného konania o oprave chyby v katastrálnom operáte na návrh právnej
predchodkyne žalobkýň rozhodnutím Správy katastra Pezinok zo dňa 02.08.2013 pod č. XI 6/2013.

10. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za to, že žalobe voči žalovanému
v 2. rade je potrebné vyhovieť. Ustálil, že právnou predchodkyňou žalobkýň bolo kúpnou zmluvou z

roku 1917, pozemkovoknižnou vložkou č. XXXX kat. územie Svätý Jur, v konaní preukázané výlučné
vlastnícke právo manželov K. F. O. O. a táto skutočnosť nebola v konaní spochybnená. Poukázal tiež na
to, že nebola pochybnosť ani o tom, že manželia K. nehnuteľnosti vedené v pozemkovoknižnej vložke
č. XXXX kat. územie Svätý Jur, vrátane stavby súp. č. XXX, odplatne predali nemeckému družstvu
Deutche Winzergenossenschaft kúpnou zmluvou zo dňa 08.08.1940. Ozrejmil, že na nehnuteľnosti sa

v tom čase už vzťahovalo Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 198/1941 o právnom postavení
židov, vykonávací predpis k zákonu č. 210/1940 SI.z. /tzv. „Židovský kódex“/, podľa ktorého boli židia
povinní pod hrozbou sankcií vykázať všetok svoj majetok a jeho hodnotu a zakotvené právo výkupu
nehnuteľností, kúpených židmi, nežidmi, na exekučnej dražbe, za vopred týmto predpisom stanovenú
výkupnú cenu (§ 115 a nasl. tohto nariadenia). Žalovaným v 1. rade bolo v konaní preukázané, že

časovo nadväzne Výmerom býv. Okresného národného výboru v Bratislave č. j. 14004/1946 zo dňa
13.07.1946, právoplatne dňa 03.08.1946, bol konfiškovaný majetok tohto družstva vo Svätom Jure (teda
aj nehnuteľnosti, zapísané v PK vložke č. 1784) podľa § 1 ods. 1 bod 1 Dekrétu prezidenta č. 108/1945
Sb., pre Československú republiku, pričom k obstarávaniu úloh, súvisiacich s dočasnou správou
konfiškovaného majetku a jeho rozdelenia/odovzdania podľa rámcových plánov a konečných rozhodnutí

o prídele/ sa zriaďoval Fond národnej obnovy, ktorý odovzdal predmetný konfiškát Vinohradníckemu
družstvu vo Svätom Jure zápisnične na tvári miesta dňa 16.09.1948 len do správy (užívania). Následne
dňa 15.12.1948 nadobudlo právoplatnosť súdne rozhodnutie - uznesenie býv. Okresného súdu v
Bratislave sp.zn. Nc VIII. 433/48 zo dňa 22.11.1948, v nesporovej veci navrhovateľov plnoletého Q. K.
a v tom čase maloletej právnej predchodkyne žalobkýň proti odporcovi Československému štátu /FNO/,

zast. Finančnou prokuratúrou, o reštitúcii podľa zák. 128/1946 Zb. o neplatnosti niektorých majetkovo-
právnych úkonov z doby neslobody a o nárokoch z tejto neplatnosti a z iných zásahov do majetku,
ktorým bolo právoplatne rozhodnuté o reštitúcii nehnuteľností, zapísaných v PK vložke č. 1784, pre k.
ú. Sv. Jur, parc. č. XXX O. XXXX, do pozostalosti po neb. F. K. O. K. O. W.. I. a o strpení obnovenia
pôvodného stavu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že samotnou účinnosťou tohto zákona nedošlo

k obnoveniu vlastníckych práv osôb, ktoré tieto práva stratili v dobe neslobody, pokiaľ sa neuskutočnilo
konanie, v ktorom tento prechod majetku nebol príslušným orgánom vyhlásený za neplatný. Takéto
konanie umožňoval zákon č. 128/1946 Sb. Obnovenie pôvodného stavu bolo vykonané v pozemkovej
knihe v časti B: vlastníci pod rad. č. 10, na základe povoľujúceho uznesenia býv. Okresného súdu v
Bratislave pod č.d. 9355/48 zo dňa 16.12.1948. Rovnako tak výsledok dedičského konania, potvrdenie

nadobudnutia „pozostalosti“ po neb. F. K. a manželke O. W.. I. (nehnuteľností, zapísaných v PK vložke
č. 1784 pre k. ú. Sv. Jur, parc. č. XXX O. XXXX v celosti) právnou predchodkyňou žalobkýň súdnym
rozhodnutím (uznesenie býv. Okresného súdu v Bratislave sp.zn. D II. 2082/48 zo dňa 21.11.1949) bolo
vyznačené v pozemkovej knihe v časti B: vlastníci pod rad. č. 11. Vlastnícke právo právnej predchodkyne
žalobkýň k nehnuteľnostiam, vedených v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX v kat. území Svätý Jur,

podľa súdu dostupných listinných dôkazov, predložených stranami, bolo aj po 01.01.1951 evidované
na jej meno v evidencii nehnuteľností a to až do roku 1955 a spochybnené až právnym predchodcom
žalovaného v 1.rade dňa 16.08.2006 podaním návrhu na zápis vlastníckeho práva v prospech štátu. Súd
prvej inštancie vyhodnotil, že za situácie, že žalovanými nebol v konaní predložený žiaden relevantnýdôkaz v zmysle rámcového plánu, ako s konfiškovaným majetkom nakladať, prídelového plánu a
konečného rozhodnutia o prídele, vrátane úhradového prídelu, iba zo samotných skutkových tvrdení
žalovaných o prechode vlastníckeho práva ku konfiškátu - nehnuteľnostiam, zapísaným v PK vložke č.

XXXX, pre k. ú. Sv. Jur, parc. č. XXX O. XXXX a domu súp. č. XXX s dvorom a hospodárskymi budovami
(teda nielen stavbe súp. č. XXX) na štát, príp. do vlastníctva „oprávneným uchádzačom za úhradu“ (§
7 ods. 1 Dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb. o konfiškácii nepriateľského majetku a Fonde
národnej obnovy ), nebolo možné vyvodiť oprávnenosť a dôvodnosť ich obrany.

11. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaného v 1.rade, že reštitučný
nárok nesmeroval proti tomu, proti komu smerovať mal, keďže nárok bol správne uplatnený proti
Československému štátu, ktorý predmet reštitúcie v roku 1946 konfiškoval a to bez ohľadu na to, kto
za štát v nesporovom konaní konal. Súd prvej inštancie uviedol, že nemá v tomto konaní právomoc
preskúmavať, či súd konal s oprávneným zástupcom štátu, alebo nie, s poukazom na „právnu moc“
uznesenia býv. Okresného súdu v Bratislave sp.zn. Nc VIII. 433/48 zo dňa 22.11.1948, podľa §

33 ods. 1 zákona č. 100/1931 o základných ustanoveniach konania nesporového. Rovnako nebolo
preukázané prípadné podanie opravného prostriedku (“rekurzu“) proti tomuto uzneseniu v zmysle §
36 ods. 2 písm. b) tohto procesného predpisu, ani z dôvodov podľa § 40 ods. 2 /dôvody zmätočnosti.
Toto rozhodnutie bolo medzi účastníkmi nesporového konania (Q. K., maloletej právnej predchodkyne
žalobkýň a Československý štát) záväzné, na jeho základe aj súd, konajúci o povolení spätného

zápisu vlastníckych práv F. K. a jeho manželky O. W.. I., zápis do pozemkovej knihy vykonal. Rovnako
namietanú vecnú správnosť uvedeného reštitučného rozhodnutia v zmysle, že nesporový súd neskúmal,
či stavba súp. č. XXX na parcele č. XXX je tou istou stavbou, ktorá pôvodne bola manželmi K.
Deutche Winzergenossenschaft kúpnou zmluvou zo dňa 08.08.1940 predaná, súd prvej inštancie nebol
oprávnený preskúmavať. Listinné dôkazy produkované žalovaným v 1.rade, pritom podľa názoru súdu

prvej inštancie neboli spôsobilé privodiť popretie vlastníckeho práva právnej predchodkyne žalobkýň
k predmetu sporu (rôzne Výmery o koncesných povoleniach, o stavebných čiarach, aj stavebné
povolenie, súpisy a výkazy majetku a ďalšie neidentifikované archívne listiny). Absentovalo preukázanie
existencie osobitného užívacieho povolenia tvrdenej novostavby na parcele č. XXX v k.ú. Svätý Jur,
vydaného tvrdenému stavebníkovi novostavby Deutche Winzergenossenschaft, akýkoľvek záznam

zmien v pozemkovej knihe (odstránenie pôvodnej stavby, zápis tvrdenej novostavby v prospech Deutche
Winzergenossenschaft), nebolo nad všetky pochybnosti preukázané tvrdenie o neexistencii totožnej
stavby.

12. Ako účelovú obranu vyhodnotil súd prvej inštancie žalovaným v 1.rade predložený „zápis z kroniky

mesta Svätý Jur z rokov 1941 a 1943“ a „potvrdenie mesta Svätý Jur z roku 2006 a 2007 o tom,
kedy mala byť stavba na parcele č.223 (časti parcely) vo Svätom Jure postavená, kým (Deutche
Winzergenossenschaft) a o pridelení jej súp. č. XXX. Podľa názoru súdu prvej inštancie tieto listiny
boli účelovo vydané na požiadanie jeho právnemu predchodcovi, aby v roku 2006 dosiahol zápis
vlastníckeho práva k stavbe v prospech štátu do katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie poukázal

na skutočnosť, že právnou predchodkyňou žalobkýň bolo preukázané, že samotné mesto Svätý Jur,
ako správca miestnych daní a poplatkov, konal a rozhodoval voči právnej predchodkyni žalobkýň, ako
vlastníčke domu súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX a vyrubil jej dane z nehnuteľností v roku 2002
aj za roky spätne. Rovnako sa tak k nej, ako vlastníčke, správal aj VINOPRODUKT a.s., ktorý uznal
jej nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností (vrátane predmetu sporu)

v jej vlastníctve dokonca aj spätne, za dobu užívania štátnym podnikom VINOPRODUKT, ktorý zanikol
výmazom z obchodného registra dňa 30.10.1994.

13. Súd prvej inštancie v odôvodnení ďalej uviedol, že právna predchodkyňa žalobkýň nadobudnutie
vlastníckeho práva dedením preukázala, pričom rozhodnutie o dedičstve má povahu deklaratórnu, je

konaním nesporovým, jeho účastníkmi sú len dedičia, len vo vzťahu k dedičom poručiteľov nadobudlo
záväzné účinky, jeho účastníkmi neboli žalovaní v 1. a v 2. rade, a teda nemôže ísť o prekážku veci
rozhodnutej. V čase rozhodovania v danom dedičskom konaní však ako vlastníci boli v pozemkovej
knihe, ktorá mala právotvorné účinky do 01.01.1951, zapísaní poručitelia, preto, pokiaľ chceli byť
žalovaní v konaní úspešní, ich procesnou povinnosťou bolo produkovať dôkazy, preukazujúce prechod

vlastníckeho práva k predmetu sporu na štát. Za konania pritom títo nepredložili žiadne také relevantné
rozhodnutie, ktorým by bolo vlastnícke právo právnej predchodkyne žalobkýň zákonným spôsobom
spochybnené, príp. odňaté v prospech štátu. V tejto súvislosti k námietkam žalovaného v 1.rade, že v
rozhodnutí, vydanom v reštitučnom konaní, nebola uvedená stavba so súp. č. XXX, súd prvej inštanciesa stotožnil s argumentáciou právnej predchodkyne žalobkýň, že na stavbu sa v tom čase vzťahovala
zásada uhorského obyčajového práva „superficies solo cedit“ (zásada, že stavba je súčasťou pozemku),
preto nebolo potrebné reštituovanú stavbu osobitne v rozhodnutí uvádzať a postačovalo uvedenie len

pozemkov, identifikovaných parcelnými číslami a zápisom v pozemkovoknižnej vložke daného územia. Z
uvedenej zásady potom vyplýva, že právnym predchodcom E. P. I., resp. do „pozostalosti po nich“, bola
navrátená (reštituovaná) celá majetková podstata (teda pozemky, uvedené v reštitučnom rozhodnutí,
ale aj stavba v rozhodnutí neuvedená), ako bola na ich meno pod rad. č. 2,3 vlastnícky vedená v
pozemkovoknižnej vložke č. XXXX pre kat. územie Svätý Jur, v pozemkovej knihe bezo zmien zapísaná

(obnovená) v časti B: Vlastníctvo pod rad. č. 10.

14. Vo vzťahu k žalovanému v 2.rade, ktorý svoje vlastnícke právo zapísané na LV č. XXXX pre kat.
územie Svätý Jur, v časti A: Majetková podstata, ako stavba súp. č. 0, ležiaca na pozemku, parcela
registra „C“ č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2 a stavba súp. č. 0, ležiaca na
pozemku, parcela registra „C“ č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 40 m2, odvodzoval

od právneho titulu - kúpnej zmluvy, uzatvorenej s obchodnou spoločnosťou Cash Trade s.r.o., dňa
14.12.2005, mal súd prvej inštancie za preukázaný opak zápisu na LV č. XXXX. Žalovaný v 2.rade
v konaní nepreukázal existenciu písomnej kúpnej zmluvy, právnym titulom ktorej mal platne, v súlade
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka nadobudnúť do svojho vlastníctva zapísané stavby. Podľa
obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2005 žiadne stavby so súp. č. 0 na kupovaných pozemkoch p.č.

XXX/X,X, XXX/X,X,X O. Č.. XXX, teda najmä nie na pozemku parc. č. XXX/X, na ktorý stavba so
súp. č. XXX presahuje, neboli predmetom kúpy. Okrem týchto pozemkov boli predmetom kúpy iba
nehnuteľnosti: stavba bez súpisného čísla, na parcele č. XXX (identifikovaná v zmluve, ako sklad
vykvasených vín), drobná stavba na parcele č. XXX/X a váhovne na parcelách č. XXX/X O. Č.. XXX/
X. Súd prvej inštancie zdôraznil, že vlastnícke právo žalovaného v 2. rade vzhľadom na zákonom

stanovenú požiadavku písomnej formy a určitosti písomného právneho úkonu nemohlo byť založené
len na domnienke žalovaného, že kupoval celý areál, veľký pozemok, na ktorom stálo viacero stavieb,
a že mal za to, že nedostatok uvedenia týchto stavieb súp. č. 0 „zhojil“ tým, že do písomnej kúpnej
zmluvy uviedol, ako predmet kúpy „drobný investičný majetok, nachádzajúci sa v areáli Svätý Jur.“ Súd
prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že z listinných dôkazov predložených žalovanými nebolo možné

vyvodiť, či právny predchodca žalovaného v 2. rade (obchodná spoločnosť Cash Trade s.r.o.) bola alebo
nebola tvrdeným vlastníkom predmetu sporu, prípadne stavieb so súp. č. 0 (častí stavby súp. č. XXX), a
teda,čimoholalebonemoholtietožalovanýv2.radeodnehonadobudnúť.Rovnakonebolopreukázané,
kto vlastne v konkurznom konaní mal predmet sporu kúpiť a či vôbec, keďže tento nebol zahrnutý
do konkurznej podstaty schválenej na speňaženie vo veci úpadcu Vínoprodukt a.s.. Irelevantné pre

posúdenie veci potom bolo vyhodnotiť, či vôbec spoločnosť Vínoprodukt a.s. bola tvrdeným vlastníkom
predmetu sporu, a či bol tento majetok do základnej spoločnosti Fondom národného majetku vložený (z
predložených listinných dôkazov to ani neplynulo).

15. Súd prvej inštancie s poukazom na citované ustanovenia osobitných predpisov a ustálenú

rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít žalobe čiastočne vyhovel. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p. V konaní proti žalovanému v 1.rade bola síce právna predchodkyňa
žalobkýň neúspešná, avšak žalovanému v 1. rade žiadne trovy v konaní nevznikli, nebol v konaní právne
zastúpený, od poplatkov a preddavkov je zo zákona oslobodený a právna predchodkyňa žalobkýň
bola nútená podať túto vlastnícku žalobu na súd po tom, čo štát prostredníctvom protestu prokurátora,

dosiahol zrušenie zápisu jej vlastníckeho práva k stavbe v katastri nehnuteľností. Právna predchodkyňa
žalobkýň bola v konaní proti žalovanému v 2. rade úspešná, avšak súd prvej inštancie prihliadol na
charakter sporu a skutkové okolnosti, za akých sa žalovaný v 2.rade stal v tomto konaní stranou sporu,
a síce v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu katastra pri zápise jeho vlastníckeho práva.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala právna predchodkyňa žalobkýň odvolanie v časti
rozhodnutia, v ktorej súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému v 1.rade zamietol a v časti, v ktorej
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Právna predchodkyňa žalobkýň
namieta, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej
inštancie. Namieta, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej

inštancie podľa názoru právnej predchodkyne žalobkýň z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, pretože žalovaný v 1. rade nikdy svoj návrh na zápis domu súp. č. XXX k.ú. Svätý
Jur nevzal späť a ani inak nedal najavo, že na ňom netrvá. Žalovaný v 1. rade svojim návrhom na zápis
vlastníckeho práva k stavbe súp. č. XXX k.ú. Svätý Jur v prospech SR zo dňa 16.8.2006 neoprávnenezasiaholdovlastníckehoprávaprávnejpredchodkynežalobkýň.Právovykonaťzápisvlastníckehopráva
je vo výlučnej právomoci OÚ katastrálny odbor. Právomoc súdu pri prejednávaní vlastníckych žalôb
je obmedzená katastrálnym zákonom. Právna predchodkyňa žalobkýň v rámci odvolania uviedla, že

sa nemôže domáhať, aby súd uložil Správe katastra, akým spôsobom má rozhodnúť, napr. že má
vykonať zápis domu súp. č. XXX k.ú. Svätý Jur v jej prospech, pretože o takomto právnom úkone
rozhoduje iný orgán. Z uvedeného dôvodu sa musela právna predchodkyňa žalobkýň domáhať určenia
vlastníckeho práva voči tomu, kto do jej vlastníckeho práva zasiahol, a to jednak priamo svojím návrhom
na zápis vlastníckeho práva a jednak nepriamo prokurátorským protestom (ktorý by nebol podaný bez

existencienávrhu,ktorýpredložilSprávekatastraPezinokžalovanýv1.radedňa18.6.2006).Akokresný
súd žalobu voči žalovanému v 1.rade, ktorý zasiahol do vlastníckeho práva právnej predchodkyne
žalobkýň zamietol, pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má
vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie v tejto časti. Pretože žalovaný v 1.rade v priebehu
katastrálneho konania nikdy neprejavil vôľu odstúpiť od svojho návrhu na zápis domu súp. č. XXX k.ú.
Svätý Jur v prospech SR - Krajský úrad v Bratislave (v súčasnosti Okresný úrad Bratislava), zostáva

do dnešného dňa v platnosti rozhodnutie Správy katastra v Pezinku č. Z 2114/09 zo dňa 22.04.2010,
ktorýmSprávakatastraPezinokzrušilaopatrenieSprávykatastraPezinokč.Z2114/09zodňa28.9.2009
o zápise vlastníckeho práva k domu súp.č. č. XXX k.ú. Svätý Jur v prospech právnej predchodkyne
žalobkýň. Taktiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade vyvíjal aktivity na spochybnenie jej
vlastníckeho práva, ktoré v konaní smerovali k tomu, aby súd prvej inštancie žalobu zamietol. Ako

sa právna predchodkyňa žalobkýň proti takýmto neoprávneným zásahom môže brániť, len žalobou o
určenie vlastníckeho práva podľa § 126 ods. l OZ proti tomu, kto má právny záujem na tom, aby súd jej
vlastnícke právo svojimi zásahmi spochybnil. Napriek vykonanému dokazovaniu v tomto súdnom spore
prišiel Okresný súd Pezinok k záveru, že žalovaný v 1. rade stratil vo veci pasívnu vecnú legitimáciu
dňom 26.07.2007. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný v 1.rade sa s výnimkou svojho

vyjadrenia zo dňa 24.07.2012 (ktoré následne poprel), nikdy nevzdával práva na to, aby získal do svojho
majetku dom súp. č. XXX k.ú. Svätý Jur. Práve naopak, všetky úkony, ktoré aj v priebehu súdneho
konania vykonával smerovali k tomu, aby Správa katastra v Pezinku po skončení tohto súdneho sporu
mohla vydať rozhodnutie, na základe ktorého zapíše vlastnícke právo v prospech žalovaného v 1.rade.
Vo vzťahu k výroku o trovách právna predchodkyňa žalobkýň namieta, že napriek tomu, že bola v

konaní plne úspešná, súd prvej inštancie jej náhradu trov konania nepriznal. Voči žalovanému v 1.rade
zdôvodnil súd svoje rozhodnutie tým, že bola voči nemu neúspešná v dôsledku nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie. Právna predchodkyňa žalobkýň bola však toho názoru, že žalovaný v 1.rade pasívnu
vecnú legitimáciu nestratil, vzhľadom k tomu, že počas celého konania, či už na katastrálnom úrade
alebo v súdnom konaní sa domáhal výroku o tom, že právna predchodkyňa žalobkýň nie je vlastníčka

domu súp. č. XXX k.ú. Svätý Jur. Žiadny iný subjekt sa zápisu vlastníckeho práva k domu súp. č.
XXX k.ú. Svätý Jur (s výnimkou častí postavených na parc.č. XXX/X O. XXX/X) nedomáhal, preto ani
žiadnemu inému subjektu pasívna vecná legitimácia nesvedčila. Ak právnej predchodkyni žalobkýň súd
prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal napriek tomu, že neexistujú žiadne dôvody osobitného
zreteľa, je toho názoru, že takéto rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Právna predchodkyňa žalobkýň v rámci odvolania rovnako namietla, že jej súd nepriznal náhradu
trov konania proti žalovanému v 2. rade. Súd v tejto časti z vykonaných dôkazov vyvodil nesprávne
právne závery z toho dôvodu, že žalovaný v 2. rade vedel, že stavby súpisné číslo 0, na parc.č. XXX/
X O. XXX/5 neexistujú, pretože časti nehnuteľnosti, ktoré si nechal takto označiť boli súčasťou domu
súp.č. XXX. Žalovaný v 2. rade potom, čo mu kataster zapísal vlastnícke právo v liste vlastníctva č.

XXX6 pre k.ú. Svätý Jur k stavbám súpisné číslo 0, sa nikdy nesnažil usporiadať tento protiprávny stav
v súlade s predpismi, ale tváril sa ako vlastník. Žalovaný v 2.rade si robil hmotnoprávne nároky na
časť právnej predchodkyni žalobkýň patriacej nehnuteľnosti, ktoré mu neprislúchali a ak na jeho meno
zapísal kataster nehnuteľnosti, ktoré mu nepatrili, bolo jeho povinnosťou usporiadať vlastnícke právo
k týmto nehnuteľnostiam v súlade s dokladmi, na základe ktorých bola uzatvorená kúpna zmluva so

spoločnosťou Cash Trade s.r.o. Ak tak neurobil a tváril sa ako vlastník nehnuteľností, ktoré mu nepatria,
nie je tu žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého by súd upustil od priznania náhrady
trov konania. V odvolaní právna predchodkyňa žalobkýň ďalej uvádza, že geometrickým plánom č.
48/2006 bola stavba súp. č. XXX k.ú. Svätý Jur zameraná. Podľa tohto GP je stavba postavená na parc.
č. XXX/X vo výmere 1.296 m2. Parcela č. XXX/X bola vytvorená z pôvodnej parcely č. XXX. Na pôvodnej

parc.č. XXX stojí časť domu súp.č. XXX vo výmere 1.143 m2, čo predstavuje 88% z celkovej zastavanej
plochy. Zvyšujúca časť, na ktorú si robil nárok K. I. tým, že si nechal zapísať na svoje meno stavby súp.č.
0 postavené na parc.č. XXX/X O. XXX/X činí spolu 153 m2 (117 + 36). Percentuálne predstavuje výmeru
12% z celkovej výmery nehnuteľnosti. Právna predchodkyňa žalobkýň vzhľadom na uvedené navrhla,aby odvolací súd rozhodnutie Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/190/2011-561 zo dňa 8.6.2017 zmenil
a v časti, ktorou súd žalobu voči žalovanému v 1.rade zamietol (prvá veta) rozhodol tak, že žalobe sa
vyhovuje v plnom rozsahu, v časti, v ktorej okresný súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na

náhradu trov konania tak, aby zaviazal žalovaného v 1.rade k náhrade trov konania vo výške 100%
a žalovaného v 2.rade k náhrade trov konania vo výške 12%. Ďalej navrhla, aby krajský súd zaviazal
žalovaných v takom istom pomere k náhrade trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s podaním odvolania.

17. K odvolaniu právnej predchodkyni žalobkýň sa vyjadril len žalovaný v 2.rade, ktorý jednak uviedol, že

nerozumie návrhu právnej predchodkyne žalobkýň týkajúceho sa náhrady trov konania, keď sa mu javí,
žeprávnapredchodkyňažiadatrovyvovýške112%.Rovnakovyjadrilnesúhlasvostatnejčastiodvolania
právnej predchodkyne žalobkýň, s odôvodnením, že na katastrálnom odbore Okresného úradu nevyvíjal
žiadnu aktivitu, aby došlo k zapísaniu vlastníckych práv k stavbám vedeným na LV č. 4XXX, pre k.ú.
Svätý Jur, pričom on bol žalovaný právnou predchodkyňu žalobkýň. Poukazuje tiež na skutočnosť, že
právna predchodkyňa žalobkýň nehnuteľnosť vo Svätom Juri, ktorú mal žalovaný v 2. rade vedenú na

liste vlastníctva č. XXXX, stavbu so súp.č. 0, stojacu na parcele č. XXX/X vo výmere 117 m2, a ktorá bola
predmetom tohto súdneho konania, protiprávne viac rokov prenajímala napriek tomu, že súd v konaní
pod sp. zn. 4C/190/2011 ešte nerozhodol a samozrejme prenajímala stavbu bez súhlasu žalovaného
v 2.rade.

18. Žalovaný v 1.rade podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie do výroku, ktorým súd
žalobu voči žalovanému v 1.rade zamieta a do výroku, ktorým súd určuje, že právna predchodkyňa
žalobkýň je vlastníkom stavby súp. č. XXX pôvodne vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX pre
kat. úz. Svätý Jur postavenej na parc.č. XXX, o výmere 1.683 m2 vedenom na LV č.XXXX vrátane
stavby súp.č.0 ležiacej na parc.č. XXX/X, zastavené plochy a nádvoria, vo výmere 117 m2 a parc.

č. XXX/X, zastavené plochy a nádvoria, vo výmere 40 m2 vedených na LV č.XXXX v podiele 1/1
(ďalej len sporná stavba). Keďže napadnutý rozsudok je vydaný v neprospech žalovanej SR - Okresný
úrad Bratislava, ako strany konania, má za to, že podľa § 359 C.s.p. je daná prípustnosť odvolania.
Nesprávnosťnapadnutéhorozhodnutiavovzťahukvýrokusúduonepriznanípasívnejvecnejlegitimácie
Slovenskej republiky v tomto spore zastúpenej Okresným úradom Bratislava, nachádza žalovaný v

1.rade v odvolacom dôvode podľa § 365 ods. l písm. f) C.s.p. v tom, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj podľa § 365 ods. l písm. h)
C.s.p. v tom, že rozhodnutie Okresného súdu Pezinok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalovaný v 1.rade vychádza z premisy, že sporná stavba napriek právnemu názoru napadnutého
rozsudku súdu vlastnícky patrí štátu. Okresný úrad Bratislava vykonáva pôsobnosť dočasného správcu

majetku štátu. Status dočasnej správy a tým aj svoju pasívnu vecnú legitimáciu k predmetu sporu
odvodzuje žalovaný v 1.rade z platného znenia § 5 ods. l, veta prvá, zákona NR SR č. 278/1993 Z.z.
podľa ktorého, ak osobitný predpis neustanovuje inak, majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu
podľa osobitného predpisu, a ktorý nie je v správe žiadneho správcu alebo nie je možné určiť právneho
nástupcu pôvodného správcu alebo prešiel do vlastníctva štátu na základe darovania alebo dedenia zo

závetu a správca nie je v darovacej zmluve alebo v závete výslovne uvedený, spravuje dočasný správca,
ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa taký majetok štátu nachádza
(ďalej len „dočasná správa“). Žalovaný v 1.rade uvádza, že v situácii, kedy ministerstvo svoju správu
k spornej nehnuteľnosti popiera (vyjadrenie MH SR zo dňa 12.1.2015, sp.zn. 06649/2015-3010-1217),
posledný vlastník spornej nehnuteľnosti VINOPRODUKT, a.s., so sídlom: Kubániho 2179/3, 960 01

Zvolen, IČO: 31 381 952 zanikol, svoju legitimitu k správe spornej nehnuteľnosti, ako - opustenej veci
pripadajúcej do vlastníctva štátu, odvodzuje žalovaný v 1.rade z ustanovenia § 135 ods. 3 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Alternatívne, ak by súd prvej
inštancie prihliadol v konaní na argumenty žalovaného v 1.rade a vyzval by v čase účinnosti O.s.p.
do 30.06.2016 právnu predchodkyňu žalobkýň na odstránenie vady označenia orgánu príslušného

konať (MH SR) v mene žalovaného štátu, z ustanovenia § 21 ods.4 O.s.p. vyplývalo, že súd bol
povinný - bez zreteľa na označenie obsiahnuté v návrhu - zabezpečiť, aby za štát pred súdom
konal štátny orgán v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi, alebo právnická
osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Argumentácia prvoinštančného súdu (bod 99.
odôvodnenia), že právna predchodkyňa žalobkýň musela žalovať štát, len z dôvodu podania protestu

prokurátora proti zápisu jej vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, podľa žalovaného v 1.rade
neobstojí. Prokurátor vyjadril svoj právny názor na konanie o zázname, z ktorého mal vzísť právnou
predchodkyňou žalobkýň navrhovaný administratívny úkon orgánu katastra. Inštitútom súdnej ochrany
pred rozhodnutím orgánu verejnej moci je žaloba na preskúmanie zákonnosti postupu/rozhodnutiasprávneho orgánu, pričom právo na súdnu ochranu podľa § 126 OZ nie je dotknuté. Ak má spočívať
právny dôvod popretia pasívnej vecnej legitimácie súdom jedine v tomto právnom dôvode, pričom
ďalší dôvod z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, považuje ho žalovaný v 1.rade za nepostačujúci a

rozhodnutie o nepriznaní pasívnej vecnej legitimácie za svojvoľné. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu
žalovaný v 1.rade uvádza, že porušenie práva na spravodlivý proces vidí v tom, že súd prvej inštancie
svojím uznesením zo dňa 03.04.2017 zrušil svoje skoršie uznesenie zo dňa 23.07.2015, č.l. 469, o
nariadení znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézia a kartografia Ing. S. B., pričom o tejto
skutočnosti žalovaného v 1.rade neupovedomil v rovnakom čase, ako právnu predchodkyňu žalobkýň.

Potom zamietnutie návrhu na vykonanie dôkazného prostriedku (znaleckého dokazovania) vyjadrený
žalovaným v 1. rade na pojednávaní 08.06.2017, sa mu javí, ako neprimeraný a neprípustný procesný
postih, čím bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý súdny proces, porušenia práva na rovnosť
zbraní strán sporu. Žalovaný v 1.rade rovnako vytýka súdu prvej inštancie, že v rámci prejudiciality sa
odmietol zaoberať právnou otázkou (vyriešenou v konaní sp.zn. Nc VIII 433/48 zjavne vadne). Žalovaný
v 1.rade v konaní dostatočne produkoval spôsobilé dôkazy, ktoré priamo, či nepriamo potvrdzovali

zánik veci - pôvodnej stavby. Dôsledkom zániku veci je právny následok, že obnovenie vlastníckeho
práva v prospech právnej predchodkyne žalobkýň k veci, ktorá absolútne zanikla demoláciou, nie je
právne možné. Pod pôvodnou stavbou sa rozumie nehnuteľnosť evidovaná v kat. území Svätý Jur v
pozemkovoknižnej vložke č. XXXX postavenú na PK parc.č. XXX, vo výmere 468 ol (1.683 m2), ako
„dom na bývanie s dvoma dvormi a hospodárskymi stavbami v intraviláne“, ktorá stála až do svojho

odstránenia v roku 1940-41 v mieste spornej stavby. Pôvodná stavba v čase vydania vyššie označeného
zjavne vadného, zmätočného rozhodnutia neexistovala, zanikla demoláciou a k takej veci nemožno
platneobnoviťvlastníckeprávo.Pokiaľsauznesenímzodňa22.11.1948vtomtokonaníurčilovlastníctvo
k spornej stavbe vybudovanej Nemeckým vinohradníckym družstvom (ďalej len NVD), (bez pozemkov)
v prospech jej nevlastníkov - nebohých manželov K. a dedičskou postupnosťou ho nadobudla právna

predchodkyňa žalobkýň a napadnutým rozsudkom sa tento protiprávny stav naďalej udržuje, a žalovaný
v 1.rade má za to, že nadobudnutie vlastníctva a určenie vlastníctva v prospech právnych predchodcov
žalobkýň bolo dosiahnuté za cenu porušenia zákonnosti. Žalovaný v 1.rade sa nestotožňuje tiež so
súdom zistenou skutkovou okolnosťou, že „Deutsche Winzergenosseschaft St.Georgen sa vzdal práva
výkupu“, uvedenej v bode 14 odôvodnenia napadnutého rozsudku, čo podľa žalovaného v 1.rade

odporuje právnej realite. Právo výkupu podľa vlád. nar. 147/39 SI. z. patrilo Štátnemu pozemkovému
úradu a ten sa vzdal výkonu tohto práva a súhlasil s predajom pôvodnej stavby manželov K. Nemeckému
vinohradníckemu družstvu. Žalovaný v 1.rade rovnako v odvolaní namieta, že súdom zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené. V
súlade s § 366 písm. d) C.s.p. predkladá odvolaciemu súdu súkromný znalecký posudok č. 9/2017

zo dňa 24.08.2017 podaný znalcom z odboru 150000 - Geodézia a kartografia, odvetvie 150100
- Geodézia, Ing. Š. Š., zapísaným v zozname vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pod evid.
č. 913427. Zo zisteného znaleckého záveru znalcom z odboru geodézie a kartografie jednoznačne
vyplýva dôkaz, že sporná stavba je inou stavbou, ako pôvodná stavba, čo do svojho rozsahu: 568
m2 - zastavaná plocha pôvodnej stavby, 1.323 m2 - zastavaná plocha spornej stavby, čo predstavuje

2,3 násobok pri jednom podlaží; ich umiestnenia na zemskom povrchu. Zo znaleckého posudku
tiež vyvodzuje nepochybnú vylúčenosť splynutia nosných konštrukčných stavebných prvkov pôvodnej
stavby s nosnými konštrukčnými stavebnými prvkami spornej stavby, čo logicky znamená, že pôvodná
prízemná stavba musela byť úplne (najmenej v úrovni prvého nadzemného podlažia) odstránená
demoláciou. Odstránenie pôvodnej stavby dokazuje navyše poloha cestného podchodu pre chodcov

ležiaceho na parc.č. XXX/XX, ktorý by v lomových bodoch 157, 159 zasahoval/vyúsťoval do pôvodnej
stavbyabolbyzaslepený/znefunkčnenýobvodovýmmurivompôvodnejstavby.Žalovanýv1.radevytýka
rovnako skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. K súdom zistenej skutkovej okolnosti - uzavretie nájomnej zmluvy medzi právnou predchodkyňou
žalobkýň v postavení prenajímateľky a obchodnou spoločnosťou VINOPRODUKT, a.s., žalovaný v

1.rade uvádza, že v danom prípade bol zjavne uprednostnený vzájomný súkromný záujem účastníkov
zmluvy. Sporná stavba po 15.12.1948 bola do vlastníctva štátu prevzatá Malokarpatskými vinárskymi
závodmi, národný podnik, v správe národného podniku, so súhlasom Povereníctva potravinárskeho
priemyslu zo dňa 18.6.1955 od Slovenského vinohradníckeho družstva, centrála Pezinok, so súhlasom
jej nadriadenej Slovenskej rady družstiev podľa „prehlásenia čd. 515/55 zo dňa 3.5.1955“ (dôkaz 2/),

ktorá okolnosť X.. I. st., štatutárnemu orgánu musela byť známa a vo svojej svedeckej výpovedi ju
nepopiera. Z uzavretia zjavne neplatnej zmluvy o prenájme spornej stavby, ktorú právna predchodkyňa
žalobkýňpredložila,chcetátopreukázaťuznaniesvojhovlastníctvakspornejstavbezostranyostatného
správcumajetkuštátusprávomhospodáreniaaneštátnehosubjektuVINOPRODUKT,a.s.,zastúpenýchtou istou osobou, otcom žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1.rade popiera relevanciu tohto dôkazu,
ako zdanlivú formu uznania jej vlastníctva. Zo samotného úvodného článku I. „prehlásenia“ vyplýva,
že „Národný podnik Malokarpatské vinárske závody, Bratislava, v zastúpení Československého štátu,

prevzal ku dňu 28.09.1952 do vlastníctva, na podklade preberacej dohody zo dňa 24.09.1952 okrem
iných aj dom s dvorom a lúku v kat. úz. Sv. Jur , čís. vložky XXXX, parc.č. XXX, XXXX. Žalovaný v 1.rade
ďalej uvádza, že čo sa týka súdom zisteného skutkového stavu (bod 28. odôvodnenia napadnutého
rozsudku), z platobných výmerov Mesta Svätý Jur, ako správcu miestnej dane, za zdaňovacie obdobie
1997-2002, nemožno bez ďalšieho na prospech právnej predchodkyne žalobkýň vyvodiť uznanie ňou

tvrdeného vlastníckeho práva k spornej stavbe. Zákon č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov
vo svojich ustanoveniach § 5 ods. 3 a § 9 ods.3 taxatívne vymedzuje daňovníkov dane z pozemku a
dane zo stavieb v poradí - vlastník, nájomca a subjekt, ktorý predmet zdanenia v skutočnosti užíva.
Skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobkýň platila miestnu daň z pozemkov a daň zo stavieb vo
vzťahu k vlastníctvu spornej stavby nemá žiadnu relevanciu pre rozhodnutie súdu vo veci. Žalovaný
v 1. rade sa ďalej nestotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu (bod 79. a 80.), ktorý posúdil listiny

vydané Mestom Svätý Jur za účelovú obranu, aby štát konaním bývalého Krajského úradu v Bratislave
dosiahol zápis vlastníckeho práva k spornej stavbe vo svoj prospech. Ide o organizačný akt orgánu
miestnej samosprávy, originálny výkon jeho právomocí na úseku stavebného poriadku, slúžiaci pre
kataster nehnuteľností, ako podklad pre zápis práva ku stavbe postavenej pred rokom 1976. Mesto
Svätý Jur za stavebníka opakovane a každý krát označilo t.č. právne neexistujúci, zaniknutý subjekt

Nemecké vinohradnícke družstvo. Žalovaný v 1. rade vytýka súdu prvej inštancie (bod 81.), že
uneseniedôkaznéhobremenaprislúchajúcežalovanémuv1.radevyhodnotilakojehoneúspech,pričom
dôkaz prechodu vlastníctva na štát k spornej stavbe, bol podľa názoru žalovaného v 1.rade v konaní
preukázaný. Má za to, že sporná stavba, nie je pôvodnou stavbou. Obnoviť vlastníctvo manželov K.
bolo možné len k veci, ktorá v minulosti tvorila ich vlastníctvo a tá v čase vydania uznesenia sp.zn. Nc

VIII 433/48-5 zo dňa 28.11.1948 neexistovala. Sporná stavba vlastnícky patrila NVD a bola a je dodnes
platným zákonom v prospech štátu skonfiškovaná. Zápis v pozemkovej knihe PKV č. 1784 o obnove
vlastníctva manželov K. nie je aktom riadnej intabulácie, ale následkom zjavného právneho paškvilu,
postaveného na inom, ako verejnom záujme. Zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Dobromyseľný
je ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti mohol byť presvedčený o tom, že mu vec patrí. Údaje

pozemkovej knihy chránia len dobromyseľného vlastníka spornej stavby a tým matka, ako zákonná
zástupkyňa, a teda ani maloletá právna predchodkyňa žalobkýň spornej stavby, nemohli byť. Zásada
nezmeniteľnosti, záväznosti a formálnej platnosti rozhodnutia súdu v nesporovej veci, podľa názoru
žalovaného v 1. rade, nie je spôsobilá prevýšiť protiprávny stav, ktorý sa takýmto rozhodnutím v roku
1948 založil. V reštitučnom rozhodnutí sp. zn. Nc VIII 433/48-5 zo dňa 28.11.1948 absentuje výslovné

určenie o obnove vlastníckeho práva manželov K. aj ku stavbe. Ide o pôvodnú stavbu „dom na bývanie
s dvoma dvormi a hospodárskymi stavbami v intraviláne súp. č. XXX“, ktorú manželia K. do scudzenia
vlastnili. Nedostatok určitosti výroku má suplovať použitie tejto antickej zásady. Žalovaný v 1.rade
zastáva názor, že extenzívne posudzovať výrok súdu nie je prípustné. Z rozsahu výroku súdu variantne
vyplýva, že ani nebolo úmyslom súdu v reštitučnom konaní k pôvodnej stavbe, len právna predchodkyňa

žalobkýň našla účelový spôsob vylepšenia obnoviť vlastníctvo výkladu výroku súdu na škodu hodnoty
členských podielov bývalých členov NVD, teraz štátu. Žalovaný v 1. rade má za to, že súd prvej inštancie
vydal rozhodnutie, ktoré trpí hmotnoprávnou i skutkovou vadou. Navrhuje Krajskému súdu v Bratislave
rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 08.06.2017, č.k. 4C 190/2011-561 zrušiť a vrátiť ho späť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo napadnuté rozhodnutie súdu zmeniť

v intenciách odvolacích dôvodov, alebo aby súd druhej inštancie vykonal dokazovanie sám.

19. Právna predchodkyňa žalobkýň vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedla, že s
námietkami žalovaného v 1. rade o tom, že je pasívne legitimovaný v tomto súdnom spore sa stotožňuje,
aj keď z iných dôvodov, ako uvádza žalovaný v 1. rade v odvolaní. Právna predchodkyňa žalobkýň

zdôraznila, že Vínoprodukt a.s. nikdy nebol vlastníkom domu súp. č. XXX (v priebehu konania nebol
predložený žiadny relevantný právny titul, na základe ktorého by dom súp.č. XXX v k.ú. Svätý Jur prešiel
do vlastníctva Vínoprodukt-u a.s., alebo jeho právneho predchodcu). Ak nebol Vínprodukt vlastníkom
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, nemôže mať dom súp.č. XXX po zániku tejto právnickej osoby
charakter opustenej veci a nemohol pripadnúť do vlastníctva štátu podľa § 135 ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Tvrdenie žalovaného v 1. rade o tom, že vlastnícke právo k domu súp. č. 139 nadobudol
podľa ustanovenia § 135 ods. 2 OZ, ako opustenú vec je pritom tvrdením, ktoré počas celého súdneho
konania nenamietal, a teda na toto tvrdenie by Krajský súd v Bratislave nemal prihliadať, pretože novoty
v odvolacom konaní je možné vznášať len z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 366 CSP. K námietkežalovaného, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces s odôvodnením, že mu nebolo doručené
uznesenie o zrušení znaleckého dokazovania zo dňa 03.04.2017, právna predchodkyňa žalobkýň
uviedla, že dňa 18.05.2017 sa žalovaný v 1. rade podľa vlastného tvrdenia dozvedel o tom, že uznesenie

o znaleckom dokazovaní bolo zrušené. Žalovaný v 1. rade na takúto informáciu nereagoval a nepredložil
návrh na vykonanie dokazovania včas, pretože ho súdu navrhol až na pojednávaní dňa 08.06.2017.
Žalovaný v 1. rade opakovanie spochybňuje právoplatné uznesenie Okresného súdu Bratislava sp. zn.
Nc VIII 433/1948 a vytýka súdu, že sa s vyriešením tejto právnej otázky nezaoberal, ako s predbežnou
otázkou. Právna predchodkyňa žalobkýň na uvedené opakovane zdôraznila, že súd nemôže riešiť to,

čo už bolo právoplatne rozhodnuté. Súd sa môže odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností
(pozemnoknižnej vložky), ak podkladom pre zápis do katastra bola iná skutočnosť (napr. kúpna alebo
darovacia zmluva) a nie súdne rozhodnutie, pretože ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať a rozhodovať znova (§ 230 CSP). Žalovaný v 1. rade uvádza, že znaleckým dokazovaním
znalca z odboru geodézia a kartografia chcel preukázať to, že sporná stavba súpisné číslo 139, nie je
identická s pôvodnou stavbou súp.č. XXX. Na uvedené právna predchodkyňa žalobkýň argumentovala,

že predmetom tohto súdneho sporu je stavba súpisné číslo XXX, zapísaná v PK vložke č. XXXX pre
k.ú. Svätý Jur, pričom uznesením súdu sp.zn. Nc VIII 433/1948 bolo obnovené vlastnícke právo F. K.
a jeho manželky O.Ó. k nehnuteľnostiam, ktoré boli zapísané v tejto pozemkovoknižnej vložke bez
ohľadu na to, či stavba súpisné číslo XXX s dvorom bol alebo nebol identický s pôvodnou stavbou.
Obnova vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam mohla byť len k tým nehnuteľnostiam, ktoré existovali

v čase vydania rozhodnutia. Následne po právoplatnosti tohto rozhodnutia prebehlo dedičské konanie
a zákonná zástupkyňa E. P. I. dom prevzala v takom stave, v akom sa nachádzal v roku 1948.
Právna predchodkyňa bola preto toho názoru, že znalecké dokazovanie by bolo nadbytočné, pretože
ak by aj potvrdilo, že stavba, ktorá bola odpredaná Nemeckému vinohradníckemu družstvu, nie je
identická so stavbou, ktorá bola predmetom reštitučného a dedičského konania, nemohlo by spochybniť

právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava sp. zn. Nc VIII 433/48, a ani v tom čase platnú
zásadu superficies solo cedit. K námietke žalovaného v 1. rade, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že sporná stavba po 15.12.1948 bola prevzatá
do vlastníctva štátu podľa prehlásenia č. Čd 515/55 zo dňa 03.05.1955, právna predchodkyňa žalobkýň
uviedla, že takéto prehlásenie nie je právnym úkonom, na základe ktorého by sa mohla vykonať zmena

vlastníckeho práva. Správa katastra túto skutočnosť zrejme tak aj vyhodnotila, pretože napriek tomu,
že jej bol doklad predložený, zmenu vlastníctva v prospech inej osoby na dom súp.č. XXX zapísaný vo
vl.č. 1784 k.ú. Svätý Jur po roku 1955 nevyznačila. Slovenské vinohradnícke družstvo v Pezinku nikdy
nebolo vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli zapísané v PK vložke č. 1784 k.ú. Svätý Jur - v priebehu
konania žiadny doklad o nadobudnutí vlastníctva predložený nebol. K námietke žalovaného v 1. rade, že

nájomná zmluva zo dňa 18.05.1995, ktorú právna predchodkyňa žalobkýň uzatvorila s Vínoproduktom
a.s., je neplatná, pretože prenájom vznikol bez predchádzajúceho súhlasu FNM uvádza, že z notárskej
zápisnice, na základe ktorej bola akciová spoločnosť Vínoprodukt a.s. Bratislava založená, je zrejmá
aj špecifikácia nehnuteľného majetku, ktorý bol súčasťou zakladacej listiny. Z priloženej špecifikácie
jednoznačne vyplýva, že predmetom privatizácie nebol dom súp.č. XXX k.ú. Svätý Jur, ani žiadna jeho

časť. Tá istá skutočnosť vyplýva aj zo špecifikácie likvidačnej hodnoty majetku úpadcu spoločnosti
Vínoprodukt a.s. ku dňu vyhlásenia konkurzu. Vínoprodukt a.s. Bratislava-Rača, nemal vo svojom
majetku dom súp.č. XXX, a ak ho chcel užívať, je pochopiteľné, že uzatvoril s právnou predchodkyňou
žalobkýň, ako s vlastníčkou domu dňa 18.05.1995 nájomnú zmluvu. Právna predchodkyňa všetky
námietky žalovaného v 1. rade v odvolaní považuje za neopodstatnené, a naviac niektoré v rozpore s

platnými právnymi predpismi a zistenými skutočnosťami. Navrhla, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol
tak, že vo vyhovujúcej časti (druhá veta) rozhodnutie potvrdí, pretože je vecne správne, v časti, v ktorej
žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol, aby zmenil tak, že žalobe vyhovuje, v časti o náhrade
trov konania, aby rozhodnutie zmenil tak, že právna predchodkyňa žalobkýň má právo na náhradu trov
konania voči žalovanému v 1. rade vo výške 100% a voči žalovanému v 2. rade vo výške 12% z celkovej

hodnoty nehnuteľnosti.

20. Žalovaný v 1. rade k vyjadreniu právnej predchodkyni žalobkýň k odvolaniu žalovaného v 1. rade
uviedol, že predmetom tohto sporového konania je určenie, či vlastnícke právo k stavbe súp. č. XX9 v
kú. SVÄTÝ JUR patrí právnej predchodkyni, pričom za podstatnú okolnosť pre toto určenie považuje

platnosť spôsobu nadobudnutia tejto nehnuteľnosti právnymi predchodcami. Poukazuje na skutkové a
právne okolnosti, keď pozemkovoknižní vlastníci PKV č.1784 k.ú. Sv. Jur manželia K. preukázateľne
prevzali primeranú kúpnu cenu za predávaný dom súp.č. XXX s pozemkom a príslušenstvom
od Nemeckého vinohradníckeho družstva Sv. Jur. Uzavreli zmluvu po splnení ďalších zákonnýchpodmienokprevažnevosvojomzáujme,ktorázmluvasataknemohlastaťabsolútneneplatnýmprávnym
úkonom v zmysle § 1 zákona dočasného národného zhromaždenia Československej republiky č.
128/1946 Zb. a zákona č. 79/1948 Zb. Nemecké vinohradnícke družstvo Sv. Jur, ako nadobúdateľ

predmetu kúpy, teda nezískalo vlastníctvo od Štátneho pozemkového úradu, ktorý vo všeobecnosti
bol príslušný realizovať záujem Slovenského štátu na zásahoch do majetku Židov, ale od samotných
pozemkovoknižných vlastníkov manželov K.. Uznesením Okresného súdu Bratislava č.k. Nc VIII
433/1948-5, ktoré na rozdiel od tvrdenia právnej predchodkyne žalobkýň považuje žalovaný v 1. rade
za vadné, bolo priznané vlastnícke právo manželom K.K. k cudzej veci, čo je neudržateľné súdne

rozhodnutie, keďže odporuje účelu zákona spočívajúcom vo vrátení veci (práva) alebo navrátení
do predošlého stavu; vada rozhodnutia spočíva v nedostatočnom zistení skutočného stavu, vážnom
porušení súdneho procesu a hrubom porušení zásady, kedy nemožno vrátiť veci (práva), ktoré zanikli
alebo navrátiť niečo do predošlého stavu, čo medzitým zaniklo. Znaleckým záverom znalca bol
súdu poskytnutý plný dôkaz zániku predanej pôvodnej stavby súp. č. XXX. Žalovaný v 1. rade sa
existenciou prekážky raz právoplatne rozhodnutej veci, res iudicata, tvrdenej protistranou, ktorá má

brániť prejednávať súdenú vec, nestotožňuje a popiera jej prítomnosť v tomto civilnom procese v celom
rozsahu. Pre Slovenskú republiku ako nástupkyňu Československého štátu, ktorý nepochybne nebol
stranou konania (na vedomie neštátny Fond národnej obnovy) vedeného Okresným súdom Bratislava
pod sp.zn. Nc VIII 433/1948, právoplatné rozhodnutie súdu č.k. Nc VIII 433/1948-5 nezakladá prekážku
res iudicata. Nie je splnená ani podmienka totožnosti veci, keď totožnosť nároku sa neopiera o ten

istý právny dôvod, ktorý je daný len vtedy, ak plynie z toho istého skutkového stavu a ten je aj
podľa súkromného znaleckého posudku, plného dôkazu predloženého žalovaným v 1.rade, diametrálne
rozdielny. Ak by odvolací súd posúdil okolnosti tak, že skutkový stav v čase vydania rozhodnutia č.k.
Nc VIII 433/1948-5 a v súčasnosti je totožný, došlo by k udržiavaniu protiprávneho stavu a založeniu
vady zmätočnosti, ktorá sa prieči základným zásadám civilného procesu. Žalovaný v 1.rade rovnako

namieta, že v čase rokov trvania politického režimu 1948 -1989 sa aj prehlásenie čd. 515/55 zo dňa
03.05.1955 považovalo za vykonateľné rozhodnutie o nadobudnutí predmetného majetku do vlastníctva
Československého štátu, hoci dnešné posúdenie tejto listiny nezodpovedá verifikačným kritériám v
duchu všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávaných príslušným štátnym orgánom na úseku
katastra ani predpisom občianskeho alebo iným predpisom verejného práva.

21. V priebehu odvolacieho konania t.j. dňa 19.02.2019 žalobkyňa zomrela. Dňa 12.06.2019 právni
nástupcovia po zomrelej žalobkyni požiadali o pokračovanie v konaní, z dôvodu, že pôvodná žalobkyňa
mala iba dve dcéry (T. I., O. Q. I.), ktoré vyhlásili, že je nesporné, že dedičstvo po ich matke nadobudne
každá v 1 - ici. Právne nástupníčky súčasne vyhlásili, že medzi nimi nie je žiaden spor o dedičské

právo a napriek tomu, že dedičské konanie po poručiteľke ešte nie právoplatne skončené, navrhujú aby
odvolací súd rozhodol o ich nástupníctve a súčasne s poukazom na zmenu skutkového stavu t.j. úmrtie
žalobkyne v priebehu odvolacieho konania navrhli modifikáciu žalobného petitu, ktorým žiadajú, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že stavba dom súp. č. XXX, pôvodne vedená
v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX pre k.ú. Svätý Jur, časti A: majetková podstata pod radovým č.2,

v časti B: vlastníctvo pod radovým č. 11, nezapísanej v celosti v katastri nehnuteľností Slovenskej
republiky, postavenej na pozemku parcela registra „C“ č. XXX zastavané plochy a nádvoria, o výmere
1.683 m2, vedenom na LV č. XXXX pre katastrálne územie Svätý Jur, obec Svätý Jur, okres Pezinok,
vrátane časti tejto stavby zapísanej na LV č. XXXX, pre katastrálne územie Svätý Jur, obec Svätý Jur,
okres Pezinok, ako stavba súp. č. 0, ležiaca na pozemkoch parcely registra „C“ č. XXX/X zastavané

plochy a nádvoria, o výmere 117 m2 a parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria ,o výmere 40 m2
vedených na LV č. XXXX pre kat. územie Svätý Jur, obec Svätý Jur, okres Pezinok patria do dedičstva
po nebohej E. P. I. narodenej dňa XX.XX.XXXX, U. A. XX.X.XXXX, naposledy bytom A. H. X, XXXXX
R., X.. Odvolací súd uznesením zo dňa 19.06.2019 č.k. 2Co/64/2018 - 713 pokračoval v konaní s
právnymi nástupcami žalobkyne t.j. s T. I., ako žalobkyňou v 1.rade a Q. I., ako žalobkyňou v 2. rade.

Predmetné uznesenie o pokračovaní s právnymi nástupcami bolo vyhlásené na pojednávaní konanom
dňa 19.06.2019.

22. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal s nariadením pojednávania podľa ustanovenia §

385 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko bolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie.
Na odstránenie rozporov a objasnenie aktuálneho stavu veci odvolací súd nariadil pojednávanie na
deň 19.06.2019, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením listín spisu, výsluchom právnej
zástupkyne žalobkýň, strán sporu, pričom následne došlo k vyhláseniu rozsudku vo veci. Odvolací súddospel k záveru, že odvolanie pôvodnej žalobkyne je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil (§ 388 CSP). Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade odvolací súd odvolanie s poukazom na
ustanovenie § 359, § 386 písm. b) CSP odmietol.

23. Právna zástupkyňa žalobkýň v konaní pred odvolacím súdom zotrvala na odvolaní a súčasne
zotrvala na všetkých svojich písomných a ústnych podaniach.

24. Žalovaný v 1. rade v konaní pred odvolacím súdom taktiež poukázal na svoje písomné a ústne

vyjadrenia a zotrval na nich. Na otázku odvolacieho súdu, akým spôsobom sa skončilo katastrálne
konanie začaté na základe jeho žiadosti zo dňa 16.08.2006 t.j. akým spôsobom rozhodol príslušný
katastrálny úrad o jeho žiadosti na zápis vlastníckeho práva v jeho prospech, žalovaný v 1. rade
uviedol, že nemá vedomosť, akým spôsobom sa konkrétne skončilo ich podanie, ktorým žiadali o zápis
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, respektíve rozhodovanie o tomto návrhu v katastri
nehnuteľností, avšak má za to, že s poukazom na všetky dôvody uvedené v odvolaní, ako aj v konaní

pred súdom prvej inštancie, je práve žalovaný v 1. rade vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Preto
žiada, aby odvolací súd aj v zmysle tohto jeho názoru rozhodol.

25. Odvolací súd ako prvé preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti, pričom z
obsahu spisu, ako aj z dokladov založených v súdnom spise bolo súdom prvej inštancie správne zistené

a vyhodnotené v rámci skutkového stavu, ako aj právneho posúdenia, že právnou predchodkyňou
žalobkýň bolo kúpnou zmluvou z roku 1917, PK vložkou č. XXXX kat. územie Svätý Jur, v konaní
preukázané výlučné vlastnícke právo jej právnych predchodcov - manželov K. F. O. O. a táto skutočnosť
nebola v konaní spochybnená. Poukázal tiež na to, že nebola pochybnosť ani o tom, že manželia
K. nehnuteľnosti vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, kat. územie Svätý Jur, vrátane stavby

súp. č. XXX, odplatne predali nemeckému družstvu Deutche Winzergenossenschaft kúpnou zmluvou
zo dňa 08.08.1940. Na nehnuteľnosti sa v tom čase už vzťahovalo Nariadenie vlády Slovenskej
republiky č. 198/1941 Sb. o právnom postavení židov, vykonávací predpis k zákonu č. 210/1940
SI. z. (tzv. „Židovský kódex“), podľa ktorého boli židia povinní pod hrozbou sankcií vykázať všetok
svoj majetok a jeho hodnotu a zakotvené právo výkupu nehnuteľností, kúpených židmi, nežidmi, na

exekučnej dražbe, za vopred týmto predpisom stanovenú výkupnú cenu (§ 115 a nasl. tohto nariadenia).
Je nepochybné, že nemecké družstvo Deutche Winzergenossenschaft túto nehnuteľnosť prestavalo
(zväčšilo je výmeru), pričom nehnuteľnosť t.j. dom mala stále rovnaké súpisné číslo 139. V konaní
preukázané, že časovo nadväzne na to, Výmerom býv. Okresného národného výboru v Bratislave
č. j. 14004/1946 zo dňa 13.07.1946, právoplatným dňa 03.08.1946, bol konfiškovaný majetok tohto

družstva vo Svätom Jure (teda aj nehnuteľnosti, zapísané v PK vložke č. 1784) podľa § 1 ods. 1
bod 1 Dekrétu prezidenta č. 108/1945 Sb., pre Československú republiku, pričom k obstarávaniu úloh,
súvisiacichsdočasnousprávoukonfiškovanéhomajetkuajehorozdelenia/odovzdaniapodľarámcových
plánov a konečných rozhodnutí o prídele/ sa zriaďoval Fond národnej obnovy, ktorý odovzdal predmetný
konfiškát Vinohradníckemu družstvu vo Svätom Jure zápisnične na tvári miesta dňa 16.09.1948, avšak

len do správy (užívania). Následne v súdnom t.j. v reštitučnom konaní dňa 15.12.1948 nadobudlo
právoplatnosť súdne rozhodnutie - uznesenie býv. Okresného súdu v Bratislave sp.zn. Nc VIII. 433/48
zo dňa 22.11.1948, v nesporovej veci navrhovateľov plnoletého Q. K. a v tom čase maloletej právnej
predchodkyne žalobkýň proti odporcovi Československému štátu /FNO/, zast. Finančnou prokuratúrou,
o reštitúcii podľa zák. 128/1946 Zb. o neplatnosti niektorých majetkovo-právnych úkonov z doby

neslobody a o nárokoch z tejto neplatnosti a z iných zásahov do majetku, ktorým bolo právoplatne
rozhodnuté pod ťarchou exekúcie vrátiť nehnuteľnosti , zapísané v PK vložke č. XXXX, pre k. ú. Sv. Jur,
parc. č. XXX O. XX73, do pozostalosti po neb. F. K. O. K. Antónii rod. Sternovej a strpieť obnovenie
pôvodného stavu vkladom vlastníckeho práva v prospech týchto, na podklade tohto uznesenia. V tomto
prípade ide potrebné uviesť, že všetky námietky žalovaného v 1.rade týkajúce sa nezhody výmery

stavby (podľa tvrdenia žalovaného v 1. rade mala pôvodná stavba výmeru 586 m2 a súčasná stavba má
1.323 m2), rovnako tak aj námietky zbúrania starej a vystavania novej nehnuteľnosti, ako aj námietky
k odplatnému prevodu vlastníckeho práva z právnych predchodcov - manželov K. F. O. O. nemeckému
družstvu Deutche Winzergenossenschaft kúpnou zmluvou zo dňa 08.08.1940 bol oprávnený riešiť
výlučnesúdvkonanívedenompodsp.zn.NcVIII433/48atovýlučnenazákladezákonač.128/1946Sb..

Pokiaľ tieto skutočností súd v rámci takzvaného reštitučného konania neriešil a nehnuteľnosti právnym
nástupcom pôvodných vlastníkov navrátil, v tomto konaní tieto konkrétne dôvody už odvolací súd ani
súd prvej inštancie nemôže preskúmavať. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia
taktiež poukázal na to, že samotnou účinnosťou tohto zákona nedošlo k obnoveniu vlastníckych právosôb, ktoré tieto práva stratili v dobe neslobody, pokiaľ sa neuskutočnilo konanie, v ktorom tento
prechod majetku nebol príslušným orgánom vyhlásený za neplatný. Takéto konanie umožňoval zákon č.
128/1946 Sb., pričom obnovenie pôvodného stavu bolo vykonané v pozemkovej knihe v časti B: vlastníci

pod rad. č. 10, práve na základe povoľujúceho uznesenia býv. Okresného súdu v Bratislave pod č.d.
9355/48 zo dňa 16.12.1948. Rovnako tak výsledok dedičského konania, t.j. potvrdenie nadobudnutia
„pozostalosti“ po neb. F. K. O. K. O. W.. I. (nehnuteľností, zapísaných v PK vložke č. XXXX pre k. ú.
Sv. Jur, parc. č. XXX O. N..Č.. XXXX v celosti) právnou predchodkyňou žalobkýň súdnym rozhodnutím
(uznesenie býv. Okresného súdu v Bratislave sp.zn. D II. 2082/48 zo dňa 21.11.1949) bolo vyznačené

v pozemkovej knihe v časti B: vlastníci pod rad. č. 11. Je síce pravdou, že priamo v rozhodnutí súdu
sp. zn. Nc VIII. 433/48 zo dňa 22.11.1948 nebola uvedená konkrétne nehnuteľnosť t.j. dom so súp. č.
XXX, avšak v čase vydania rozhodnutia t.j. dňa 22.11.1948 platilo na Slovensku uhorské obyčajové
právo a v rámci neho platila právna zásada superficies solo cedit, povrch teda ustupoval spodku. Preto
zhotoviteľ stavby na cudzom pozemku mal vlastnícke právo len k materiálu, nie k stavbe samotnej,
tá bola vo vlastníctve vlastníka pozemku. Stavebník mal právo na vydanie stavebného materiálu, až

keď ho bolo možné vindikovať, teda až po zbúraní stavby. Praktickým riešením bolo zriadenie vecného
práva stavby. V základných občianskoprávnych úpravách členských štátov Európskej únie patriacich
ku kontinentálnemu právnemu systému vlastnícky režim nehnuteľnosti spravidla určuje rímskoprávna
zásada „superficies solo cedit", podľa ktorej podstatnou súčasťou pozemku je aj na ňom zriadená
stavba. Zmena u nás nastala až prijatím Občianskeho zákonníka z roku 1950 (zákon č. 141/1950 Zb. s

účinnosťou od 1. januára 1951) v § 25 výslovne ustanovil, že stavby nie sú súčasťou pozemku. Takáto
úprava zrejme vychádzala zo zámeru režimu neslobody a nedemokracie znížiť význam vlastníckeho
práva k pozemkom a následne oddeliť faktickú držbu a užívanie pozemkov od vlastníckeho práva.
Inak povedané, z uvedenej zásady potom vyplýva, že právnym predchodcom, resp. do „pozostalosti
po nich“, bola navrátená (reštituovaná) celá majetková podstata (teda pozemky, uvedené v reštitučnom

rozhodnutí, ale aj stavba v rozhodnutí neuvedená), ako bola na ich meno pod rad. č. 2,3 vlastnícky
vedená v pozemkovoknižnej vložke č. XXX4, pre kat. územie Svätý Jur, v pozemkovej knihe bezo zmien
zapísaná (obnovená) v časti B: Vlastníctvo pod rad. č. 10. Vlastnícke právo právnej predchodkyne
žalobkýň k nehnuteľnostiam, vedených v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, v kat. území Svätý Jur,
podľa súdu dostupných listinných dôkazov, predložených stranami, bolo aj po 01.01.1951 evidované

na jej meno v evidencii nehnuteľností a to až do roku 1955 a spochybnené až právnym predchodcom
žalovaného v 1. rade dňa 16.08.2006 podaním návrhu na zápis vlastníckeho práva v prospech štátu.

26. Napriek uvedenému skutkovému a právnemu stavu súd prvej inštancie predmetný nárok právnej
predchodkyne žalobkýň vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamietol, pre nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie. Svoje odôvodnenie postavil na tom, že žalovaný v 1.rade stratil vo veci pasívnu vecnú
legitimáciu dňom 26.07.2007, kedy mu katastrálny orgán oznamoval, že zápis vlastníckeho práva
v prospech Slovenskej republiky, Správa katastra Pezinok nevykoná z dôvodu, že k zápisu neboli
predložené doklady, jednoznačne preukazujúce vlastnícke právo štátu s poukazom na pôvodný
pozemkovoknižný zápis v prospech právnej predchodkyne žalobkýň a rozpor v dokladoch pripojených

k žiadosti o zápis stavby do katastra nehnuteľností mesta Svätý Jur zo dňa 9.8.2006 („stavba súp. č.
XXX bola postavená na parcele č. XXX a zo dňa 13.4.2007, stavba súp. č. XXX bola postavená na
časti parcely č. XXX“). Z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1.rade, i keď bol
v konaní procesné aktívny, bolo preto podľa právneho záveru súdu prvej inštancie potrebné žalobu
voči žalovanému v 1.rade zamietnuť. V tomto prípade odvolací súd zastáva názor, že stotožnením sa s

odôvodnením súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade z tohto hľadiska by išlo o denegatio
iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Z obsahu spisu je zrejmé, že právna predchodkyňa žalobkýň sa
viackrát pokúšala prostredníctvom návrhu na zápis do katastra nehnuteľností zapísať predmetnú stavbu
so súpisným číslom 139 na list vlastníctva vo svoj prospech. Prvýkrát dňa 18.05.1995, kedy správa
katastra vykonala iba čiastočný zápis v prospech pôvodnej žalobkyne (vo vzťahu k pozemkom), avšak

nie vo vzťahu k domu súpisné číslo XXX. Následne právny predchodca žalovaného v 1. rade dňa
16.08.2006 podal návrhu na zápis vlastníckeho práva v prospech štátu, o ktorom nebolo pozitívne
rozhodnuté, nakoľko skutočný stav je taký, že v súčasnosti neexistuje list vlastníctva k predmetnej
stavbe súp.č. XXX. Dňa 28.09.2009 na základe opätovného návrhu právnej predchodkyne žalobkýň
na zápis vlastníckeho práva k domu súp. č. XXX v jej prospech, správa katastra zrealizovala zápis

v prospech právnej predchodkyne žalobkýň na príslušný list vlastníctva, vo vzťahu k stavbe súpisné
číslo XXX. Avšak z dôvodu protestu prokurátora zo dňa 23.03.2010 bol uvedený zápis vlastníckeho
práva k domu súp. č. XXX v prospech právnej predchodkyne žalobkýň dňom 03.05.2010 zrušený.
Následne po neúspešných opravných prostriedkoch a podnetoch právnej predchodkyne žalobkýňohľadom správneho konania táto opätovne dňa 07.11.2012 podala návrh na zápis na katastrálny úrad,
pričom tento jej už listom zo dňa 09.01.2013 (č.l. 510) oznámil, že konanie o zápis záznamom práva do
katastra nehnuteľností č. Z 2766/2012 prerušil, práve z dôvodu tohto prebiehajúceho súdneho konania

t.j. konania o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Predmetný skutkový stav je
teda taký, že v súčasnosti sa tak právna predchodkyňa žalobkýň a následne aj jej právni nástupcovia
(t.j. dcéry) nemôžu domôcť zápisu svojho práva k predmetným nehnuteľnostiam prostredníctvom zápisu
do katastra nehnuteľností k príslušnému domu súpisné číslo XXX. Správne orgány ju síce odkázali na
súdne konanie, avšak keďže v príslušnom katastri nehnuteľností absentuje zápis vlastníckeho práva

v prospech žalovaného v 1. rade, súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o určenie vlastníckeho
práva k týmto nehnuteľnostiam vo vzťahu k žalovanému v 1. rade pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie. Odvolací súd v predmetným názorom súdu prvej inštancie nesúhlasí, nakoľko má za to, že
jediným, kto spochybnil a ohrozil zápis vlastníckeho práva v prospech právnej predchodkyne žalobkýň
bol práve žalovaný v 1. rade. Inak povedané žalovaný v 1. rade svojou aktivitou (návrhom na zápis
stavby vo svoj prospech) vyvolal taký stav, kvôli ktorému právna predchodkyňa žalobkýň zapísaná

do katastra nehnuteľností nemohla byť. Možno teda expresívne vyjadriť, že právna predchodkyňa
žalobkýňzostalatakpovediac„zovretámedzištátnymiorgánmi“,pričomžalovanýv1.radeniejepasívne
vecne legitimovaný z pohľadu, že by bol v katastri nehnuteľností zapísaný, ako vlastník predmetnej
nehnuteľnosti, ale jeho pasívnu vecnú legitimáciu možno dovodiť z toho, že vyvíjal a v súčasnosti aj
vyvíja také aktivity, ktoré neumožňovali pôvodnej žalobkyni ani jej právnym nástupcom t.j. žalobkyniam

v 1. a v 2. rade zápis ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností t.j. z dôvodu návrhu na zápis
vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1.rade (aj z dôvodu podania protestu prokurátora), t.j. došlo
k výmazu vlastníckeho práva k domu súpisné číslo XXX v prospech pôvodnej žalobkyne, a následne
k prerušeniu záznamového konania (zápisu k domu súp. č. XXX) v prospech pôvodnej žalobkyne.
Inak povedané týmto konaním žalovaného v 1.rade došlo k neistému postaveniu právnej predchodkyne

žalobkýň a k nemožnosti domôcť sa zápisu svojho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na
základe uvedeného odvolací súd ustálil, že takýto stav je právne neželateľným, a potvrdením tohto stavu
by skutočne došlo k odopretiu spravodlivosti v neprospech pôvodnej žalobkyne (denegatio iustitiae). Ak
žalovaný v 1. rade tvrdí, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti hoci, ako vlastník nie je evidovaný v
katastri nehnuteľností svedčí mu v spore pasívna vecná legitimácia, nakoľko samotný zápis vlastníckeho

práva má len evidenčný charakter a v zmysle zásady hodnovernosti údajov katastra toto platí, pokiaľ
sa nepreukáže opak. V tomto prípade preto odvolací súd pasívnu vecnú legitimáciu dohodil aj zo
samotného odvolania žalovaného v 1. rade, respektíve jeho vyjadrenia pred odvolacím súdom, ktorý sa
pasívne vecne legitimovaným v konaní cíti byť, nakoľko stále má za to, že vlastnícke právo svedčí v
jeho prospech. Z týchto dôvodov potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu ustálenia

pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zmenil, s poukazom na vyššie uvedený
skutkový a právny stav veci, ako aj s poukazom na modifikáciu petitu zo strany žalobkýň v 1. a v 2. rade
t.j. v zmysle ustanovenia § 388 CSP.

27. Na záver odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v 1. rade podal odvolanie napriek tomu, že súd prvej

inštancie žalobu pôvodnej žalobkyne vo vzťahu k nemu zamietol (inak povedané žalovaný v 1. rade
bol v konaní na súde prvej inštancie úspešný) a súčasne podal odvolanie aj vo vzťahu k výroku, ktorý
smeroval voči žalovanému v 2. rade, napriek tomu, že žalovaný v 2. rade odvolanie voči predmetnému
rozsudku do tohto výroku nepodal (voči výroku o trovách odvolanie podal) a žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.

28. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného v 1.
rade (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie s nariadením odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade treba odmietnuť.

29.Odvolacísúdzdôrazňuje,žeprípustnosťodvolaniamávovšeobecnostinielenstránkuobjektívnu,ale
aj stránku subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje
(len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku, t.j. či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné
znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné (objektívna prípustnosť odvolania je vymedzená
ustanovením § 357 CSP určujúcim podmienky, v prípade splnenia ktorých je odvolanie prípustné). Na

rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania viaže na osobu konkrétneho odvolateľa
a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, t.j. či je u neho daný dôvod oprávňujúci
podať odvolanie, hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému opravným prostriedkom. Takým
dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránkenegatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Záver o tom, že podané
odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej,
ako aj po stránke subjektívnej, pričom posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania vo všeobecnosti

predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 10.11.2008, sp. zn. 3Cdo 185/2008, ako aj zo dňa 12.11.2012, sp. zn. 3Cdo 240/2012).

30. Subjektívna prípustnosť odvolania reflektuje stav procesnej ujmy u strany konania, ktorý sa prejavuje
v porovnaní najpriaznivejšieho výsledku, ktorý súd mohol založiť svojím rozhodnutím a výsledku, ktorý

svojím rozhodnutím skutočne založil. Z povahy odvolania ako opravného prostriedku plynie potom, že
oprávnenie ho podať (tzv. subjektívna prípustnosť) má ten, v neprospech koho toto porovnanie vyznieva
a ak je spôsobená ujma na základe odvolania odstrániteľná tým, že odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zruší. Právo podať odvolanie teda prináleží len tomu subjektu, ktorému bola rozhodnutím súdu
spôsobená určitá ujma (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.07.2011,
sp. zn. 6Cdo 55/2011, ako aj zo dňa 28.08.2013, sp. zn. 2Cdo 107/2013), a teda v neprospech ktorého

napadnuté rozhodnutie vyznelo. Posúdenie otázky, či odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia súdu
prvej inštancie vyznel v prospech alebo neprospech odvolateľa prislúcha pritom odvolaciemu súdu
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.05.2013, sp. zn. 4Cdo 162/2012).

31. Napadnutým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 1. rade,

nebol žalovaný v 1. rade negatívne dotknutý na svojich právach, a preto je zrejmé, že odvolanie bolo
podané osobou, ktorá na jeho podanie nie je subjektívne oprávnená (§ 359 CSP). Súčasne možno
konštatovať, že žalovaný v 1. rade taktiež podal odvolanie voči výroku, ktorý sa týkal výlučne pôvodnej
žalobkyne a žalovaného v 2. rade, čo znamená, že vo vzťahu k tomuto výroku žalovaný v 1.rade nebol
oprávnený podať odvolanie, nakoľko medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade nie je žiaden

právny vzťah t.j. ide o samostatné žalované subjekty, a preto odvolanie žalovaného v 1. rade podľa §
386 písm. b) CSP odmietol.

32. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný

dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovuvádzanýchstranousporu,čosanepochybne
v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa
25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).

33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1
C.s.p.apriznalichnáhraduúspešnýmžalobkyniam,nakoľkovrámciodvolaciehokonaniaboližalobkyne

v plnom rozsahu úspešné. Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov
konania tento musel odvolací súd vo vzťahu k žalovanému v 2. rade s poukazom na zásadu úspechu
v konaní na súde prvej inštancie zmeniť ( § 388 CSP).

34. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 C.s.p. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).