Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/228/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314210699
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4314210699.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: G. Z., nar. XX. XX. XXXX, B. J. XXX,
o vymoženie sumy 1.111,01 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn.

7Er/573/2014 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp.
zn. EX 8248/14, o odvolaní oprávneného zo dňa 21. 06. 2017 proti uzneseniu Okresného súdu Levice
č. k. 7Er/573/2014-19 to dňa 25. 05. 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o zastavení exekúcie p o t v
r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a súčasne uviedol, že o
trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm.
m/, § 243f ods. 1, 3, 4, 5, 6 a § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov, ustanovení § 2 písm. a/, § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čl. 2 písm.
b/ Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ustanovením § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a ustanovení § 2 písm. a/ zákona
č. 250/2007 Z. z. ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 29. 03. 2011 oprávnený ako veriteľ uzavrel s povinným
ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 105300001. Po preštudovaní súdneho spisu, kópie zmenky a
rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 03317/12, ktorý je v predmetnej veci exekučným titulom, mal za
preukázané, že žalobca (oprávnený) a žalovaná (povinná) zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o
úvere)zmenkouvystavenoudňa29.03.2011,kdežalovaná(povinná)vystupujeakovystaviteľažalobca

(oprávnený) ako remitent. Po preštudovaní uvedených dokumentov súd prvej inštancie dospel k záveru,
že povinná ako dlžníčka mala v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase vystavenia zmenky postavenie
spotrebiteľa. Na základe uvedeného mal za preukázané, že oprávnený ako veriteľ pri vyplnení zmenky
porušil ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase
vystavenia zmenky. Súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodnutia poukázal aj na spoločné stanovisko

občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2015.4. Súd prvej inštancie záverom svojho uznesenia uviedol, že povinná ako fyzická osoba nekonala
pri uzavretí vyššie spomenutej zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Na základe uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané,

že povinná mala v predmetnom konaní postavenie spotrebiteľa. S poukazom na uvedené súd prvej
inštancie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil a súčasne uviedol, že
o trovách súdneho exekútora rozhodne samostatným uznesením.

5. Proti tomuto uzneseniu sa oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolal.

6. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že dňa 29. 03. 2011 uzavrel s povinnou zmluvu o úvere č.
105300001, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške 600,- eur. Oprávnený mal za to, že
dôvod na zastavenie Exekučného konania podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku nebol
naplnený, pretože tento dôvod na zastavenie exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, ak medzi oprávneným
a povinným spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah. Oprávnený uviedol, že v čl. III svojho odvolania

preukazuje, že záväzkovo-právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, ktorý vznikol na základe zmluvy
o úvere zo dňa 29. 03. 2011 nemá spotrebiteľský charakter. V súvislosti s právnou povahou predmetnej
zmluvy o úvere oprávnený uviedol, že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne
aplikovať na všetky prípady, kde spolukontrahentom je fyzická osoba. Zdôraznil, že ako poskytovateľ
úveru dodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, či

všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Povinná v zmluve o úvere výslovne
prehlásila a svoje vyhlásenie potvrdila osobitne svojim podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté
na účely výkonu zamestnania.
Oprávnený mal ďalej za to, že Okresný súd Levice nedostatočným skutkovým zistením majúcim za
následok zaujatie predčasného právneho záveru, bola súdom prvej inštancie odňatá oprávnenému

možnosť pred ním konať. Napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím došlo
v konaní pred súdom prvej inštancie k takej vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle ust. § 380
ods. 2 CSP prihliada z úradnej povinnosti. Oprávnený mal tiež za to, že v exekučnom konaní došlo aj
k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
Skonštatoval tiež, že si splnil aj povinnosť uvedenú v § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil, a teda

doplnil návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie
dospel k nesprávnemu záveru. Oprávnený ďalej skonštatoval, že inštitút dobrej viery, ktorý zákonodarca
použil v ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku je nutné vnímať v modifikovanej podobe a
vyprostiť sa od zžitej predstavy o význame tohto inštitútu. V tejto súvislosti apeloval oprávnený na
odvolací súd, aby inštitút dobrých mravov v spotrebiteľskom práve vnímal ako inštitút, ktorý plní funkciu

korektívu a má užší aplikačný dosah oproti inštitútu dobrej viery v zmysle ust. 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pretože uvedené ustanovenie nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba
spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení Občianskeho zákonníka. Záverom poukázal na
stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 93 zo dňa 20. 10. 2015.

7. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým

stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie
súdu prvej inštancie zo dňa 25. 05. 2017 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne,
pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 22. 02. 2014,
kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 31. 07. 2012 Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. pod sp. zn. SR 03317/12, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 10. 09. 2011 a vykonateľnosť dňa 13. 09 2012. Súdny exekútor JUDr.

Rudolf Krutý, PhD. následne v podaní zo dňa 24. 02. 2014 (doručeným súdu prvej inštancie dňa
09. 05. 2014) požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie
označeného exekučného titulu. Dňa 07. 10. 2014 poveril súd prvej inštancie súdneho exekútora
vykonaním exekúcie na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu. V podaní zo dňa 22. 01.2016 (doručeným dňa 03. 02. 2016) súdny exekútor postúpil súdu prvej inštancie doplnenie návrhu
oprávneného zo dňa 21. 01. 2016 na vykonanie exekúcie. Dňa 25. 05. 2017 vydal súd prvej inštancie
uznesenie, ktorým exekúciu zastavil a súčasne uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným

uznesením po právoplatnosti predmetného uznesenia.

10. Podľa § 39 ods. 1, 2, 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v znení
účinnom od 23. 12. 2015, z návrhu na vykonanie exekúcie musí byť zjavné, ktorému exekútorovi

je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný. Okrem
toho návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne
bydlisko zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom fyzická osoba, názov alebo obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo, pokiaľ je pridelené, ak je účastníkom právnická osoba, a presné
označenie exekučného titulu, vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne označenie dôkazov, ktorých
sa oprávnený dovoláva.

K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením o jeho
vykonateľnosti (exekučný titul). Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje na notárskej zápisnici (§
41 ods. 2).
V návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti
povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného

vzťahu 4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo
preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré
tieto skutočnosti osvedčujú.

Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v
čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

Podľa § 57 ods. 1 písm. m/, ods. 4 vyššie citovaného zákona, exekúciu súd zastaví,
m)rozhodnutie,ktoréjepodkladomnavykonanieexekúcie,bolovydanévkonaní,vktoromsauplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a

nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že

sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 200 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, na

exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a
intervencii sa nepoužijú.

Podľa § 243d ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od

1. januára 2015) v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského

konania zaväzovať.
Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľaosobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.
decembra 2014.

Podľa § 243f ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie

podľa § 57 ods. 1 písm. m).

Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu,
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

11. Podľa § 386 písm. c/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), účinného od

01. 07. 2016, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné.

Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

12. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 31.
07. 2012 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. pod
sp. zn. SR 03317/12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 09. 2012 a vykonateľnosť dňa 13. 09

2012, vydaného na podklade predloženej zmenky vystavenej dňa 29. 03. 2011, ktorým bola žalovanej
(povinná v exekučnom konaní) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) sumu
1.111,01 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1.111,01 eur od 24. 11. 2011 do zaplatenia,
zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 1.111,01 eur od 09. 01. 2012 do zaplatenia a náhradu
trov rozhodcovského konania v sume 315,21 eur, a to všetko v mesačných splátkach v sume 120,-

eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci, pod následkom straty výhody splátok. Z odôvodnenia
exekučného titulu vyplýva, že žalobca (spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.) spolu s návrhom na začatie
konania o zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom doručil i zmenku vystavenú dňa 29. 03. 2011, v
ktorej bol bezpodmienečný sľub žalovaného zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo
výške 0,25% denne, údaj o vystaviteľovi zmenky, miesto splatnosti a ďalšie skutočnosti, pričom v čase

vystavenia zmenky absentoval údaj o zmenkovej sume a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.
V odôvodnení predloženého exekučného titulu je ďalej uvedené, že súd v predmetnej veci, okrem iného,
aplikoval i zákon č. 191/1950 Sb. pričom z jeho obsahu vyplýva, že predloženú zmenku skúmal ako
cenný papier, teda, či spĺňa náležitosti vyššie citovaného zákona a či je platnou zmenkou. Uviedol, že
kauzálny vzťah medzi žalobcom a žalovanou nie je možné posúdiť v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch, hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, lebo žalovaná pri
uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásila, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje
záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ.

13. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23. 12. 2015 obsiahnutej v ust. § 39 ods. 4 a § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, sú exekučné súdy v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti
povinnému, ktorý je fyzickou osobou povinné ex offo skúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, či bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Táto povinnosťpriamo vyplýva i z ust. § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov účinného od 23. 12. 2015, v zmysle ktorého, ak sa v konaní uplatňuje alebo vymáha nárok
zo zmenky, z úradnej povinnosti sa prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku

1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uvedené znamená, že exekučný súd je povinný prihliadať k tomu,
či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná
ochrana, aká mu patrí ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve.

14. V prejednávanej exekučnej veci si teda oprávnený uplatňoval pohľadávku priznanú rozhodcovským
rozsudkom vydaným dňa 31. 07. 2012 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava pod sp. zn. SR 03317/12.

15. Z predloženého návrhu oprávneného zo dňa 22. 02. 2014 (spísaného pred súdnym exekútorom vo
forme zápisnice) na vykonanie exekúcie je nesporné, že oprávnený výslovne uviedol, že právny vzťah

vznikajúci na základe zmluvy o úvere nie je vzťahom spotrebiteľským. V priebehu exekučného konania
súdny exekútor, ktorý bol poverený vykonaním exekúcie, postúpil súdu doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a zároveň žiadal, aby súd preskúmal, či je daný
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, písm. m/ Exekučného poriadku, alebo rozhodol o
pokračovaníexekúcie.Vdoplnenínávrhunavykonanieexekúciezodňa21.01.2016oprávnenýuviedol,

že exekučný titul bol vydaný ak dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané
všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sa stali predmetom
dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatniť akékoľvek relevantné námietky. Opísané
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou nespochybnila ani samotná povinná podaním
žaloby podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z.

16. Odvolací súd je toho názoru, že exekučný súd ako súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol,
keď vyhlásil exekúcie za neprípustnú a zastavil ju. Vec správne právne posúdil tak, že daný zmluvný
vzťah medzi veriteľom (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a dlžníkom, (povinný v exekučnom konaní), ktorý bol
zabezpečený zmenkou, je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah. Právny inštitút zmenky je

založený na pomerne prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, táto formálnosť samotná by však nemala
vychyľovať práva zo zmenkového vzťahu plynúce v prospech jednej zo zúčastnených strán. Túto
skutočnosťjetrebaakcentovaťnajmäzasituácie,kedyzmenkovápraxinklinujekvyužívaniuzaisťovacej
funkcie zmeniek vo vzťahu k spotrebiteľom ako subjektom, od ktorých reálne nemožno očakávať hlbšie
poznatky z oblasti zmenkového práva. V súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, sa

uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s
dobrýmimravmialebosozákonom.Opaksazožiadnehodôkazunepreukázal,pričomdôkaznébremeno
bolo jednoznačne na strane oprávneného.

17. V predmetnej veci a k námietke oprávneného ohľadne povahy právneho vzťahu, vzniknutého
medzi účastníkmi zmluvy o úvere zo dňa 29.03.2011 je potrebné uviesť, že táto zmluva o úvere je
štandardnou formulárovou zmluvou používanou veriteľom na poskytovanie finančných prostriedkov
fyzickým osobám ako i podnikateľom, v ktorej sa vypisuje meno, priezvisko, bydlisko dlžníka, číslo
zmluvy, rodné číslo a podobne. V predloženej zmluve o úvere je označená dlžníčka (povinná) len údajmi

vzťahujúcimi si na ňu ako fyzickú osobu a to meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo, pričom v jednej
z koloniek ponúkajúcich rôzne možnosti je krížikom označené, že dlžníčka prehlasuje, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. S poukazom na obsah predloženej zmluvy a údajov
v nej uvedených o dlžníčke však nemožno vyvodiť záver, ktorý tvrdí oprávnený v podanom odvolaní,
že sa dlžníčka uviedla v zmluve, že má záujem použiť úver na účely výkonu zamestnania, a teda s

ohľadom na účel úveru sa neaplikujú ustanovenia spotrebiteľského práva. Na jednoznačné posúdenie
charakteru právneho vzťahu nestačí prehlásenie (formou označenia jednej z ponúkaných možností),
a to z dôvodu, že predložená zmluva o úvere je predtlačenou formulárovou zmluvou, ktorú používa
veriteľ na poskytovanie úverov tak pre fyzické osoby ako i pre podnikateľov a sú v nej uvedené i údaje
o rodnom čísle, čísle občianskeho preukazu a pod.. Odvolací súd považuje za správny právny názor

súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere zo dňa 29. 03. 2011 je zmluvou spotrebiteľskou
v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia
(teda v znení účinnom od 01. 01. 2008), podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy, a teda
medzi oprávneným a povinnou bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Uvedenú zmluvuuzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinnou ako fyzickou osobou,
ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti (ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka), resp. oprávnený takéto konanie povinného
nepreukázal. Na tomto konštatovaní nič nemení ani skutočnosť, že povinná v zmluve označila účel úveru
na výkon zamestnania. V zmluve o úvere je povinná identifikovaná svojim bydliskom a rodným číslom.
Za použitia interpretačného pravidla v ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach
o obsahu zmlúv uprednostniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím je potrebné dospieť k záveru,

že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania úverového
dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda oprávneného. Nespotrebiteľský charakter zmluvy
musí byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom podľa
názoru súdu, bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon
zamestnania, ktorý nepreukazuje konkrétny účel a konkrétnu súvislosť so zamestnaním účastníka
zmluvy a navyše, ak je tento údaj v zmluve len súčasťou vopred pripraveného tlačiva. V tomto smere

je potrebné poukázať na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 243/07 zo dňa 01. 09. 2008, z ktorého
vyplýva, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé
vykladať ich v prospech strany, ktorá ich do zmluvy nenapísala, v danom prípade v prospech povinnej.
Inak povedané, označenie dlžníka v zmluve o úvere je spravodlivé vykladať v prospech dlžníka -
povinného, ktorý text tejto zmluvy vopred nevyhotovil. Za danej situácie teda možno označenie účelu

úveru na výkon zamestnania povinnej hodnotiť ako pokus o vyňatie posudzovaného vzťahu spod
ochranného spotrebiteľského režimu. Odvolací súd teda nemal pochybnosť o tom, že zmluva o úvere
uzavretá medzi oprávneným a povinnou dňa 29. 03. 2011 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného a postavenie povinnej.
V zmysle ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď na vzťah účastníkov konania aplikoval aj príslušné
právne normy chrániace spotrebiteľa.
18. Z právnej úpravy citovanej v bode 10 tohto uznesenia vyplýva, že minimálne od 23. 12. 2015 existuje

povinnosť exekučného súdu v prípade, ak zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, ex offo prihliadať na všetky námietky, ktoré by mohol spotrebiteľ voči vystaviteľovi zmenky, jej
majiteľovi, či predošlému majiteľovi uplatniť. Uvedené znamená, že v exekučnom konaní exekučný súd
prihliadne osobitne na to, či v základnom konaní bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor plnenia s dobrými

mravmi.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia, pričom sa vysporiadal i s podstatnými tvrdeniami oprávneného v podanom
odvolaní.

20. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhéhostupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.