Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115222463
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4115222463.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: GRENKELEASING s. r. o., so
sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 43 878 989, zastúpený: M&M Legal s. r. o., so sídlom Drieňová
27, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 683 325, proti žalovaným v 1. rade: TEPIS, s.r.o., so
sídlom Farská 40, Nitra, IČO: 46 494 171, v 2. rade: Ing. B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, D., o
zaplatenie 1.277,-- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade - Ing. B. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. XX, D., proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/241/2015 - 134 zo dňa 19. júna 2017,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/241/2015 - 134 zo dňa 19. júna 2017 p o t
v r d z u j e .

Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súdu prvej inštancie bola žalovaným v 1. a 2. rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.277,-- eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia
povinnosť druhého žalovaného. Zároveň súd uložil žalovanému v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť

žalobcovi úroky z omeškania vo výške 0,1 % denne v rozsahu ako je uvedené vo výroku napadnutého
rozhodnutia. V časti zvyšku úrokov z omeškania súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol a
napokon súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
Okresnému súdu Nitra dňa 21.07.2015 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil
žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.277,-- eura s príslušenstvom, titulom

zaplatenia leasingových splátok a ďalších nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky.

3. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 17.12.2013 uzavrel leasingovú zmluvu (ďalej zmluvu)
č. 095002054 so žalovaným v 1. rade ako leasingovým nájomcom, na základe ktorej prefinancoval kúpu
predmetu leasingu, zariadenia ES 5462dnw zn. OKI a e-S2006 zn. Toshiba (ďalej predmet leasingu) a
odovzdal ho žalovanému v 1. rade do užívania, čo žalovaný potvrdil podpisom preberacieho protokolu.
Žalovaný v 1. rade sa v zmluve zaviazal na:

a) platenie leasingových splátok v dohodnutej výške,
b) zaplatenie administratívneho poplatku za spracovanie žiadosti o poskytnutie leasingu vo výške 59,80
eura + DPH,c) na zaplatenie odplaty za užívanie predmetu nájmu za obdobie do začiatku základnej doby nájmu,
ktorá sa začína k prvému dňu mesiaca nasledujúceho po prevzatí predmetu leasingu, vo výške 1/30
mesačnej sadzby leasingu za deň užívania predmetu nájmu a rovnakým spôsobom určenú alikvotnú

časť poistného za poistenie predmetu leasingu. Za záväzky žalovaného v 1. rade sa zaručil žalovaný v
2. rade podpisom dohody o ručení zo dňa 17.12.2013. Žalovaný v 1. rade si riadne neplnil svoju zmluvnú
povinnosť, platiť pravidelné splátky leasingu podľa zmluvy a splátkového kalendára, nezaplatil ani jednu
splátku, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania so zaplatením sumy v celkovej výške 467,12 eura,
pozostávajúcej zo splátky vo výške 197,68 eura splatnej dňa 06.07.2014, splátky vo výške 197,68 eura

splatnej dňa 06.10.2014 a faktúry č. 00000001846/2013 vo výške 71,76 eura splatnej dňa 24.01.2014.
Žalobca písomne a telefonicky upozornil žalovaného v 1. rade na porušovanie zmluvných povinností
a vyzval ho na zaplatenie dlžných súm. Žalovaný v 1. rade dlžné sumy neuhradil, na čo žalobca v
súlade s § 15 odsek 2 VLP dňa 13.10.2014 odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného v 1. rade na
vrátenie predmetu leasingu a náhradu nákladov, ktoré mu vznikli odstúpením od zmluvy, odstúpenie od
zmluvy bolo žalovanému v 1. rade doručené dňa 17.10.2014. Žalobca si uplatňoval zaplatenie sumy

vo výške 1.792,28 pozostávajúcej z neuhradenej faktúry č. 0000001846/2013 vo výške 71,76 eura,
dvoch kvartálnych leasingových splátok splatných do dňa odstúpenia od zmluvy vo výške 395,36 eura,
8 neuhradených splátok odo dňa odstúpenia od zmluvy až do skončenia doby leasingu, v celkovej
výške 1.185,84 eura (8 x 148,23), ktoré boli diskontované ku dňu 01.01.2015 na hodnotu 1.155,84
eura, nákladov súvisiacich s odstúpením od zmluvy vo výške 10,-- eur a ďalších nákladov spojených s

vymáhaním pohľadávky (faktúra č. 0000001453/2014 vo výške 159,32 eura splatná dňa 31.10.2014),
za refakturáciu nákladov spojených s vymáhaním priamo od žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalobca odpredal jeden z predmetov leasingu spoločnosti Majax s.r.o. za cenu 515,28 eura, celková
výška záväzku žalovaného predstavuje sumu 1.277,-- eur. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania vo
výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania ako aj náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky.
4. Žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že v zmysle splátkové kalendára uhradili dve splátky vo výške 2 x
197,68 eura k termínu 10.01.2014 a 06.04.2014, pričom zo zaslaných upomienok vyplýva, že spornou
bola úhrada faktúry č. 0000001846/2013 vo výške 71,76 eura, ktorú údajne žalovaný neobdržal. Dňa
02.07.2014 požiadali o ukončenie zmluvy z dôvodu, že jeden z predmetov leasingu vôbec nepoužívali

a druhý bol poruchový, na čo žalobca nereagoval. Žalobca predmety leasingu obdržal späť na
základe splnomocnenia zo dňa 26.09.2014 pre spoločnosť Evol s.r.o., ktorá predmety leasingu prevzala
07.10.2014, teda pred ukončením alebo jednostrannou výpoveďou zmluvy. Tým žalobca zabránil v
užívanípredmetuleasingužalovanýmzaobdobie4.kvartálu2014,zaktorýsivžalobeuplatňovalsplátku
197,68 eura splatnú k 06.10.2014, nárok by mal v primeranej časti 10 dní z daného štvrťroka (92 dní),

vo výške 21,49 eura. Žalobca jeden predmet leasingu predal, no nepredložil znalecký posudok na cenu
oboch predmetov, jeden z predmetov stále vlastnil a napriek vyčísleniu finančného nároku si ho chcel
ponechať. Uplatňoval si aj nájmy za obdobia po ukončení zmluvy a vrátení predmetov leasingu vo výške
8 splátok po ukončení zmluvy a aj náklady za vymáhanie pohľadávky vo výške 159,32 eura. O ukončenie
leasingu požiadal žalovaný, predmety leasingu vrátil, teda nebol dôvod na vymáhanie a faktúru žalobca

nikdy nedoručil. Vyčíslenie vo výške 1.185,84 eura nebolo ničím podložené.

5. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav: strany sporu uzatvorili dňa 17.12.2013
zmluvu, v ktorej sa žalobca ako leasingový prenajímateľ zaviazal prefinancovať za žalovaného v 1.
rade, ako leasingového nájomcu, kúpu predmetov leasingu, ktoré odovzdal žalovanému v 1. rade do

užívania, čo žalovaný v 1. rade potvrdil svojím podpisom dňa 19.12.2013, táto skutočnosť nebola v
konaní sporná. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj VLP, pričom na základe zmluvy a v zmysle
splátkového kalendára sa žalovaný v 1. rade zaviazal uhrádzať pravidelné leasingové splátky. Žalobca
so žalovaným v 2. rade uzavrel dňa 17.12.2013 dohodu o ručení, na základe ktorej žalovaný v 2.
rade ručil za záväzok vyplývajúci zo zmluvy žalovanému v 1. rade. V zmluve bolo dohodnuté, že

žalovaný v 1. rade je povinný platiť splátky kvartálne vo výške 197,68 eura. Z dôvodu nezaplatenia
splátok žalobca dňa 16.09.2014 vyzval žalovaného v 1. rade na plnenie a okamžitú úhradu sumy
po splatnosti vo výške 479,87 eura, doručenie výzvy súdu preukázané nebolo. Žalobca odstúpil od
zmluvy písomne listom zo dňa 13.10.2014, ktorý bol doručený žalovanému v 1. rade 17.10.2014,
zároveň vyzval žalovaného v 1. rade na vrátenie predmetov leasingu najneskôr do 23.10.2014 ako aj

zaplatenie sumy 1.672,72 eura, splatnej do 23.10.2014. Doručenie odstúpenia od zmluvy žalovanému
v 2. rade súd preukázané nemal. Z konečného vyúčtovania zo dňa 13.10.2014, ktoré žalobca doručil
žalovanému v 1. rade dňa 17.10.2014 spolu s odstúpením od zmluvy bolo zistené, že pohľadávka
vo výške 1.672,72 pozostávala z dvoch neuhradených splátok po lehote splatnosti vo výške 467,12eura ku dňu odstúpenia od zmluvy, úroku z omeškania vo výške 39,76 eura, nákladov spojených s
odstúpením vo výške 10,-- eur ako aj 8 kvartálnych splátok po odstúpení od zmluvy, každá vo výške
148,23 eura, po ich diskontovaní spolu vo výške 1.155,84 eura. Žalobca si zmluvné nároky uplatňoval

faktúrami č. 0000001846/2013 vo výške 71,76 eura splatnej 24.01.2014 ako spracovateľský poplatok
za uzatvorenie zmluvy, č. 0000001453/2014 vo výške 159,32 eura splatnej 31.10.2014 ako náklady na
odobratie predmetu leasingu. Žalovaný v 1. rade vystavené faktúry neuhradil. Žalobca si na základe
upomienok uplatňoval aj poplatok vo výške 10,-- eur. Žalovaní v 1. a 2. rade na základe písomnej
žiadosti o ukončenie zmluvy zo dňa 02.07.2014 adresovanej žalobcovi požiadali o ukončenie zmluvy

a prebratie predmetu leasingu s tým, že splátky už uhrádzať nebudú, v podaní uviedli, že zaplatili dve
štvrťročné splátky, z obsahu listu vyplýva, že žalovaní od zmluvy neodstúpili. V konaní nebolo sporné,
že žalovaný v 1. rade dňa 07.10.2014 vrátil predmety leasingu splnomocnencovi žalobcu a ani to, že
žalobca vystavil faktúru č. 0000000302/2015 na sumu 515,28 eura za odpredaj jedného z predmetov
leasingu (tlačiareň ES5462 dnw, zn. OKI) tretej osobe, ktorá mu bola zaplatená. Náhradu tejto sumy si
žalobca od žalovaných neuplatnil, odrátal ju od svojho nároku.

6. Podľa § 3 bod 2 VLP, vzhľadom na skutočnosti, že nájomca si vyberá predmet leasingu a jeho
dodávateľa sám, podľa svojich potrieb, nezodpovedá prenajímateľ za dodacie schopnosti dodávateľa,
ani za vady predmetu leasingu, jeho vlastnosti, či za údaje obsiahnuté v dokumentácii k predmetu
leasingu; z uvedeného dôvodu nájomca preberá všetky riziká vo vzťahu k predmetu leasingu.

7. Podľa § 15 bod 1, bod 2 a bod 3 VLP, pokiaľ bude nájomca v omeškaní s platením peňažných
pohľadávok podľa leasingovej zmluvy a/alebo ich častí, je prenajímateľ oprávnený poveriť externú
spoločnosť na ich vymáhanie. Nájomca je potom povinný nahradiť prenajímateľovi všetky náklady
spojené s vymáhaním peňažných pohľadávok a iných povinností vyplývajúcich nájomcovi z leasingovej

zmluvy. Tieto náklady spojené s uplatnením pohľadávky sa považujú za príslušenstvo pohľadávky
v zmysle platných právnych predpisov. Pokiaľ bude nájomca v omeškaní s platením peňažných
pohľadávok podľa leasingovej zmluvy alebo ich časti, je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu
úrok z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania a taktiež administratívneho
poplatku vyplývajúceho z upomienkového procesu. Ak bude nájomca v omeškaní s úhradou leasingovej

splátky alebo akejkoľvek inej peňažnej pohľadávky podľa leasingovej zmluvy viac ako 30 dní,
prenajímateľ je oprávnený od leasingovej zmluvy odstúpiť.

8. Podľa § 17 bod 1 VLP, pokiaľ dôjde k zániku zmluvy z dôvodu odstúpenia prenajímateľa alebo z
dôvodovuvedenýchv§13-tzv.mimoriadnepredčasnéukončeniezmluvy,vznikáprenajímateľovinárok,

abymunájomcauhradilsumuvcelkovejvýškeneuhradenýchleasingovýchsplátokdokoncadohodnutej
doby leasingu, ktorá predstavuje náhradu škody spôsobenej prenajímateľovi zo strany nájomcu a taktiež
zostatkovú cenu predmetu leasingu určenú prenajímateľom v čase odstúpenia od leasingovej zmluvy,
ak nájomca predmet leasingu ani po predošlej výzve prenajímateľa nevráti.

9. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľa § 273 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na

všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k
návrhu priložené. Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok
uvedených v odseku 1.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od
ručiteľalenvprípade,žedlžníknesplnilsvojsplatnýzáväzokvprimeranejdobepotom,čohonatoveriteľ

písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,
že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.10. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej
porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa

§ 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

11. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník

však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.Akvýškaúrokovzomeškanianeboladohodnutá,dlžníkjepovinnýplatiťúrokyzomeškania

v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

12. Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými a zmluvnými ustanoveniami
dospel súd k záveru, že žalobca podal žalobu dôvodne, nakoľko bolo preukázané, že žalobca a
žalovaný v 1. rade dňa 17.12.2013 uzatvorili platne leasingovú zmluvu pre podnikateľov č. 095-002054

v písomnej forme. Došlo k vzniku platného záväzkového vzťahu. Leasingová zmluva ako zmluvný
typ v ustanoveniach Obchodného zákonníka osobitne upravená nie je, a preto ju súd posúdil ako
zmluvu nepomenovanú. Zmluva bola uzatvorená v písomnej forme, predmet zmluvy bol dostatočne
určitý a zrozumiteľný, jednotlivé ustanovenia neboli v rozpore s kogentnými ustanoveniami Obchodného
zákonníka, v zmluve boli dostatočne vymedzené práva a povinnosti zmluvných strán.

13. Žalovaný v 1. rade mal v zmysle splátkového kalendára uhradiť žalobcovi 12 kvartálnych splátok,
každú vo výške 197,68 eura, prvá bola splatná ku dňu 10.01.2014 a posledná ku dňu 06.10.2016.
Žalovaný v 1. rade neuhradil žalobcovi dve leasingové splátky splatné do dňa odstúpenia od zmluvy,
vo výške 197,68 eura splatnú dňa 06.07.2014, vo výške 197,68 eura splatnú dňa 06.10.2014 a faktúru

č. 0000001846/2013 zo dňa 27.12.2013 ako spracovateľský poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške
71,76 eura s DPH splatnú 24.01.2014. Žalovaný v 1. rade si riadne neplnil svoju povinnosť platiť
pravidelné splátky leasingu, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania so zaplatením sumy v celkovej
výške 467,12 eura (2 x 197,68 eura plus spracovateľský poplatok vo výške 71,76 eura), a preto ho
žalobca dňa 16.09.2014 vyzval na plnenie a žiadal o okamžitú úhradu sumy po splatnosti. Žalovaný

v 1. rade vo svojich vyjadreniach uvádzal, že uhradil dve kvartálne splátky splatné ku dňu 06.01.2014
a 06.04.2014 vo výške spolu 395,36 eura a faktúru č. 0000001846/2013 vo výške 71,76 eura ako
spracovateľský poplatok za uzatvorenie zmluvy, avšak tieto tvrdenia v rámci vykonaného dokazovania
žiadnym relevantným spôsobom súdu nepreukázal. K uvedenému súd poukazuje, že úhradu dvoch
kvartálnych splátok vo výške 2 x 197,68 eura splatných 06.01.2014 a 06.04.2014 si však žalobca v rámci

vyčíslenia nároku neuplatňoval, uplatňoval si úhradu dvoch kvartálnych splátok spolu vo výške 395,36
eura splatných 06.07.2014 a 06.10.2014.

Konečné vyúčtovanie zo dňa 13.10.2014, na základe ktorého si žalobca uplatnil pohľadávku vo výške
1.672,12 eura bolo žalovanému v 1. rade doručené spolu s odstúpením od zmluvy dňa 17.10.2014 v

zmysle zmluvy ako aj § 16 bod 5 a 6 VLP.
14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný v 1. rade porušil ustanovenia
uzavretej zmluvy a nesplnil si svoju zmluvnú povinnosť riadne a včas uhrádzať leasingové splátky,
čím sa dostal do omeškania. Žalobcovi v zmysle § 15 bod 2 a 3 VLP vznikol nárok na odstúpenie od
zmluvy, ku ktorému prišlo písomným podaním zo dňa 13.10.2014, doručeným žalovanému v 1. rade

dňa 17.10.2014. Žalobca si v zmysle § 15 bod 2, bod 3 VLP mohol uplatňovať aj nasledovný nárok,
spôsobenú škodu a náklady súvisiace s odstúpením od zmluvy, úrok z omeškania vo výške 0,1 %
denne z dlžnej sumy a úhradu administratívneho poplatku vyplývajúceho z upomienkového procesu
a aj úhradu sumy v celkovej výške neuhradených leasingových splátok do konca dohodnutej doby
leasingu. Žalovaný v 1. rade v žiadosti o ukončenie zmluvy uviedol, že splátky už uhrádzať nebude,

v dôsledku čoho mu vznikol celkový dlh vo výške 1.277,-- eura. Vzniknutý dlh pozostával z dlžných
leasingových splátok nezaplatených v lehote splatnosti pred odstúpením od zmluvy (2 x 197,68 eura +
spracovateľský poplatok 71,76 eur), nesplatenej časti istiny vo výške 1.155,84 eura ako istiny budúcich
lízingových splátok (8 x 148,23 bez DPH a príslušného poistného po diskontovaní ku dňu 01.01.2015 o30,-- eur) oprávnene uplatnených žalobcom v zmysle § 17 bod 1 VLP, sumy 159,32 eura ako nákladov
spojených s vymáhaním pohľadávky a nákladov súvisiacich s odstúpením od zmluvy vo výške 10,-- eur,
pričom výsledná suma bola žalobcom krátená o sumu 515,28 eura, za ktorú odpredal jeden z predmetov

leasingu.

15. Súd priznal žalobcovi v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 15 bod 2 VLP aj
dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,1% denne z jednotlivých dlžných súm nájomného odo dňa ich
splatnosti a z ďalších nárokov uplatnených žalobcom po odstúpení od zmluvy do zaplatenia.

16.Typickýmznakomprávnehovzťahuručeniajejehosubsidiarita.Prejavujesavtom,ževeriteľsamusí
najprv domáhať splnenia záväzku od dlžníka. Povinnosť ručiteľa nastáva až po nesplnení povinnosti
dlžníka. Na žalovaného v 2. rade súd pozeral ako na ručiteľa, ktorý na seba platne prevzal ručiteľský
záväzok. Súd nemal preukázané, že žalovaný v 2. rade bol žalobcom vyzývaný na splnenie si povinnosti
vyplývajúcej mu z ručiteľského záväzku. Vzhľadom na uvedené súd úroky z omeškania priznal žalobcovi

voči žalovanému v 2. rade v dohodnutej výške odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, keďže nemal
preukázané doručenie výzvy na plnenie pred podaním žaloby. Žalobca v konaní nepreukázal, že ručiteľ
bol riadne vyzývaný na plnenie dlhu za dlžníka, teda žalovaného v 1. rade, a preto žalobu v časti úrokov
z omeškania proti nemu zamietol. V petite žaloby si žalobca neuplatnil nárok spojený s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,-- eur, uviedol ho iba v odôvodnení žaloby, preto mu ho súd nepriznal.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

V danom prípade mal žalobca vo veci úspech vo väčšom rozsahu, teda neúspech mal len v nepatrnej
časti, časti úrokov z omeškania voči žalovanému v 2. rade, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

18. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný v 2. rade, pričom sa domáhal jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

19. V dôvodoch odvolania žalovaný v 2. rade uviedol, že súd mal správne vyhodnotiť zmluvný vzťah
z hľadiska jeho charakteru ako spotrebiteľskú zmluvu a správne posúdiť prejudiciálne platnosť časti,
súčastí a podmienok zmluvy a ustáliť na základe posúdenia platnosť, či neplatnosť jej časti a zmluvy
ako celku, čo neurobil. V bode 11. rozsudku súd dokonca popisuje históriu obchodného vzťahu, no v

ďalšom už nijak právne nekvalifikuje samotné okolnosti a podmienky zmluvy, vplyv na jeho čiastočné
plnenie, ukončenie obchodnej zmluvy a vysporiadanie v súlade so zákonom.

20. Súd pri vydaní rozsudku mal zohľadniť významnú právnu skutočnosť, že v zmysle splátkového
kalendára boli uhradené splátky vo výške 2 x 197,68 eura k termínu 10.01.2014 a 06.04.2014, čo však

žalobca v návrhu neuvádza, no zo zaslaných upomienok vyplýva, že spornou skutočnosťou je úhrada
fa č. 1846/2013 vo výške 71,76 eura, ktorú údajne neobdržal. Žalobca v článku II. podaného návrhu
uvádza absolútne nepravdivú informáciu, že žalovaný nezaplatil ani jedinú splátku, pričom z porovnania
splátkového kalendára a ďalšej časti vyčíslenia vyplýva, že splátky vo výške 2 x 197,68 eura k termínu
10.01.2014 a 06.04.2014 nežaluje. Žalobca v podanom návrhu neuviedol pravdivo ani tú skutočnosť, že

predmety lízingu obdržal späť, a to na základe splnomocnenia vydaného už 26.09.2014 pre spoločnosť
Evol s.r.o., so sídlom Kubínska 2041/39, Bratislava, ktorá predmety lízingu prevzala 07.10.2014, a
to ešte pred ukončením alebo jednostrannou výpoveďou zmluvy. V dobe doručenia rozsudku bolo
zistené, že žalobca nedisponuje ani s jedným zariadením, ktoré mu boli vrátené, pričom súdu neoznámil
právnu skutočnosť a neupravil svoj návrh o finančný príjem za toto zariadenie, čo má vplyv na prípadnú

oprávnenosť nároku podľa vlastného vyčíslenia, aj keď pre nárok vyčíslený ako neuhradené splátky to
vplyv nemá.21. Žalovaný dňa 02.07.2014 požiadal žalobcu o ukončenie zmluvy z dôvodu, že jeden predmet lízingu
vôbec nepoužíva, nie je inštalovaný, druhé zariadenie je poruchové, no s dodávateľom nie je v priamom
vzťahu, na čo žalobca nereagoval. Žalobca teda zabránil v užívaní predmetu lízingu žalovanému za

obdobie 4. kv. 2014, za ktoré si však v podanej žalobe uplatňuje celkovú splátku 197,68 eura splatnej
06.10.2014, preto tento finančný nárok je oprávnený iba v primeranej časti 10-ich dní z daného štvrťroka
92 dní, teda iba vo výške 21,49 eura.

22. Na strane 3 žaloby uplatňuje žalobca aj nájmy za obdobia po ukončení zmluvy a vrátení predmetov

lízingu vo výške 8 splátok po ukončení zmluvy, čo je neoprávnené a jedná sa za neoprávnený majetkový
prospech v plnom rozsahu. Z toho vyplýva, že vzniká podľa podmienok lízingovej zmluvy a právneho
výkladu súdu taký stav, že prakticky pri ukončení zmluvy ihneď po jej uzatvorení je povinný nájomca
zaplatiť všetky splátky aj v prípade, že by zariadenia mal čo len jeden deň, a potom by ho vrátil.

Takáto interpretácia zmluvnej úpravy schválená súdom jednoznačne vedie nielen k porušovaniu

spotrebiteľských práv, ale aj k napomáhaniu praktík nekalým súťažným konaním podľa § 44 OZ a
zneužitím hospodárskej súťaže podľa § 42 OZ, lebo žalovanému je prisúdený nárok za prenájom
zariadení aj za také obdobie, v ktorom ho preukázateľne neposkytuje.

23. Súd v danej veci dňa 19.06.2017 v neprítomnosti žalovaných, hoci na predvolaní na pojednávanie

neuviedol a nepoučil účastníka v zmysle § 274 písm. a) CSP a nie je známe, že bol podaný
návrh v zmysle § 137 a) žalobcom k takémuto postupu, čo potvrdzuje aj znenie bodu 7. rozsudku,
ktorý tieto okolnosti neuvádza. Pritom poukazujem na to, že súd odročil predošlé pojednávanie
vytýčené na 27.03.2017 a vo veci taktiež odročoval pojednávanie pre neprítomnosť účastníkov aj v
predošlom období, preto vec mal možnosť odročiť, prípadne predvolanie vykonať v súlade s uvedenými

podmienkami pre poučenie o omeškaní.

24.Vdoplnenompodanížalovanýv2.radeďalejnamietal,ževydanýrozsudokjeneplatnýpreporušenie
podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, keď zo strany žalobcu takýto návrh podaný
nebol, čo vyplýva aj z písomného vyhotovenia zápisnice.

25. K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že návrh vo výške 1.277,-- € bol uplatnený na základe
leasingovej zmluvy č. 095-002054 uzatvorenej so žalovaným v 1. rade ako leasingovým nájomcom dňa
17.12.2013, pasívna legitimácia žalovaného v 2. rade je daná prehlásením o ručiteľskom záväzku zo

dňa 17.12.2013 zo strany žalovaného v 2. rade. Uzatvorenie leasingovej zmluvy žalovaný v 1. rade,
ani žalovaný v 2. rade nerozporoval. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(ďalej len “OBZ”) platí:

„Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s

prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.”

Z uvedeného je zrejmé, že ide o čistý obchodno-záväzkový vzťah. Zabezpečovací vzťah je nepochybne
vzťahom obchodno-záväzkovým.

26. Pre obchodné záväzkové vzťahy je charakteristická širšia zmluvná voľnosť subjektov týchto vzťahov.
Nároky žalobcu na úhradu všetkých, žalobným návrhom uplatňovaných súm, vyplývajú z platne
uzatvorenej zmluvy, pričom žalovaný si nesplnil povinnosti uvedené sumy zaplatiť, aj keď tieto sú jeho
nesplneným záväzkom voči žalobcovi z uzatvorenej leasingovej zmluvy.

Leasingový nájomca nesie od počiatku leasingového vzťahu riziká (nebezpečenstvo škody, vád),
nakoľko si predmet leasingu vyberá sám a taktiež nesie náklady spojené s jeho užívaním (poistné a
pod.). Leasing je považovaný za výlučne finančnú službu, nakoľko sa obmedzuje len na prefinancovanie
predmetu leasingu zo strany leasingového prenajímateľa, t. j. záväzok prenajímateľa sa obmedzuje na
finančné služby.

Hlavným zmyslom tohto inštitútu je zaistenie financovania veci pre leasingového nájomcu za odmenu,
pričom sa leasingový nájomca správa k predmetu leasingu ako k veci vlastnej so všetkými rizikami z
toho vyplývajúcimi.Leasingový prenajímateľ síce zostáva po celú dobu trvania leasingového vzťahu vlastníkom predmetu
leasingu, avšak jeho práva a povinnosti súvisiace s vlastníctvom leasingu prináležia leasingovému

nájomcovi.

Do dispozície leasingovej spoločnosti sa predmet leasingu spravidla dostane len pokiaľ leasingový
nájomca nedodrží ustanovenia leasingovej zmluvy - jednoducho, keď leasingový nájomca neplatí
leasingové splátky. Vrátený predmet leasingu je však z hľadiska podnikania leasingových spoločností

nielen prakticky bezcenný, ale dokonca leasingovej spoločnosti vznikajú ďalšie náklady (skladné a pod.).

27. V prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy z dôvodu na strane leasingového nájomcu,
t. j. z dôvodu, že leasingový nájomca neplatí leasingové splátky, a tým sa nenaplní účel leasingovej
zmluvy, nemení to nič na povinnosti zaplatiť leasingovému prenajímateľovi splátky do ukončenia zmluvy,
úroky z omeškania ako i splátky do doby trvania leasingu podľa leasingovej zmluvy.

Vyššie uvedené je potvrdené i judikatúrou Najvyššieho súdu Českej republiky, leasingový prenajímateľ
má právo na úhradu všetkých leasingových splátok za celú dobu trvania leasingu, ak došlo k ukončeniu
leasingového vzťahu z dôvodov na strane leasingového nájomcu.

28. Taktiež si treba ujasniť, že prípadná suma, ktorú by žalobca ako leasingový prenajímateľ získal
speňažením predmetu leasingu, nie je plnením, ktoré by žalovaný ako leasingový nájomca bol povinný
poskytnúť žalobcovi. Tým, že žalobca ako leasingový prenajímateľ a vlastník predmetu leasingu obdrží
od tretej osoby kúpnu cenu za predaný predmet leasingu, nedochádza tým k splneniu záväzku zo strany
žalovaného ako leasingového nájomcu, a tým ani k uspokojeniu nárokov leasingového prenajímateľa

voči leasingovému nájomcovi.

Prípadná suma získaná prípadným speňažením predmetu leasingu nepredstavuje ani plnenie, ktoré by
žalobca ako leasingový prenajímateľ bol povinný poskytnúť žalovanému ako leasingovému nájomcovi,
nakoľko takúto povinnosť nezakladá ani zákon ani leasingová zmluva.

Žalobca sa zaviazal podľa ekonomickej podstaty leasingu ako i v zmysle § 1 ods. 1 VLP len, že predmet
leasingu, ktorý kúpi výlučne podľa požiadaviek leasingového nájomcu, prenechá LN k užívaniu na
dohodnutú dobu.

29. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom
dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

30. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, teda ako v časti právneho posúdenia, ktoré považuje za

správne, tak aj v časti skutkových zistení, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, preto nebude tieto
dôvody pre nadbytočnosť v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP opakovať.

31. Vzhľadom na vyhnutie sa prípadnej arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, tento k dôvodom
odvolania uvádza nasledovné:

Odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného v 2. rade, keď súdu prvej inštancie vyčíta
neposúdenie predmetného záväzkového vzťahu z pohľadu spotrebiteľsko-právnej úpravy. Tak ako
uviedol už aj súd prvej inštancie, na predmetný záväzkový vzťah bolo potrebné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka, nakoľko v zmysle § 261 ods. 1, 4 Obchodného zákonníka ide o vzťah

medzi podnikateľmi, ktorý súvisí s podnikateľskou činnosťou účastníkov vrátane vzťahu, ktorým
sa zabezpečuje takýto záväzok. Takýmto účastníkom nemôže byť poskytnutá spotrebiteľsko-právna
ochrana, nakoľko nenapĺňajú definíciu spotrebiteľa, tak ako vyplýva z ust. § 52 ods. 4 O. z.. Súd prvej
inštancie preto nemohol posudzovať jednotlivé ustanovenia zmluvy vo vzťahu k namietanému nekalému
súťažnému konaniu.

32. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo ani k odňatiu práva na spravodlivý súdny proces, keďže
súd prvej inštancie mal na pojednávaní, na ktorom rozhodol rozsudkom vo veci samej, splnené všetky
podmienky na to, aby vec prejednal v neprítomnosti žalovaných, nakoľko ani jeden zo žalovaných svojuneprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, a taktiež nežiadal o odročenie pojednávania, takže súd
prvej inštancie dôvod na odročenie pojednávania nemal (§ 183 ods. 1 CSP). Odvolaciemu súdu ďalej
nie je jasná argumentácia odvolateľa smerujúca voči postupu súdu prvej inštancie, ktorý mal podľa

odvolateľa rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 písm. a) CSP, nakoľko ani z jednej časti
napádaného rozhodnutia nevyplýva, že by súd rozsudkom pre zmeškanie vôbec rozhodol. Takémuto
záveru nasvedčuje aj poučenie súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že súd o nároku žalobcu
postupom podľa ust. § 274 písm. a) CSP nerozhodol.

33. Ani ďalšie námietky odvolateľa nepovažoval odvolací súd za relevantné a spôsobilé dosiahnuť
zmenu napádaného rozhodnutia. To či žalovaný v 1. rade uhradil prvé dve leasingové splátky je pre
prejednávanú vec právne irelevantné, keďže tieto neboli žalované. To sa vzťahuje aj na tvrdenie o
poruchovosti predmetu leasingu, resp. o jeho nepoužívaní, s čím sa súd dostatočne vysporiadal, navyše
jeho tvrdenie o znemožnení jeho užívania jeho odobratím vyznieva rozporuplne. Je potrebné uviesť, že
žalobcom uplatnené nároky vyplývajú z uzatvorenej zmluvy a všeobecných podmienok, navyše žalobca

dlh žalovaných sám dobrovoľne znížil (o cenu obdržanú pri náhradnom predaji predmetu leasingu), ktorá
povinnosť mu zo zmluvy ani nevyplývala.

34. Odhliadnuc od odvolateľovho tvrdenia o pochybení súdu pre neaplikovanie ustanovení o ochrane
spotrebiteľa, odvolateľ neodôvodnil svoju argumentáciu v odvolaní žiadnym poukazom na ust. zákona

alebo samotnej zmluvy, pre ktoré by bolo možné považovať nároky žalobcu uplatnené touto žalobou
za nedôvodné.

35. Vzhľadom na úspech žalobcu v odvolacom konaní mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % voči žalovanému v 2. rade ako odvolateľovi (§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP).

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.