Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 15Csp/163/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517214902
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kleimanová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2019:1517214902.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Zdenkou Kleimanovou v spore žalobcu: Západoslovenská
distribučná, a.s., Bratislava, Čulenova 6, IČO: 36 361 518, proti žalovaným: 1. Q. H., nar. X.X.XXXX,
bytom A., G. X a
2. F. H., nar. XX.X.XXXX, bytom A., K. 6, zast. Mgr. Ivou Hulmanovou, advokátkou so sídlom v Bratislave,
Cintorínska 7, o zaplatenie 1.230,74 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 816,97 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 816,97 EUR od 13.5.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 413,77 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 413,77 EUR od 13.5.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v anárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu
66,40 % a voči žalovanému v 2. rade v rozsahu 33,60 %.

IV. Žalovanému v 2. rade súd p r i z n á v anárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
66,40 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou, ktorá bola súdu doručená 3.8.2017 žalobca žiadal, aby súd žalovaných v 1. a 2. rade
zaviazal na zaplatenie 1.230,74 EUR spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5,00 % ročne od
13.5.2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým,
že ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy vykonal v odbernom mieste č. XXX XXX XXXX - byt na
W. X v A., kontrolu odberného miesta a to dňa X.X.XXXX. Pri kontrole bol zistený odber elektriny
bez platnej zmluvy, keď dodávateľ elektriny oznámil žalobcovi, že na odberné miesto nie je uzavretá
platná zmluva. Počas kontroly odberného miesta bol prítomný žalovaný v 2. rade F. H.. O zistenom

neoprávnenom odbere bol spísaný protokol a zároveň bola vyhotovená fotografická dokumentácia.
Podľa § 46 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto
elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú
škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
podľa § 95 ods. 1 písm. i). Žalobca vyčíslil náhradu škody za neoprávnený odber - spotrebu elektriny

5452 kWh za čas od 8.4.2013 do 6.4.2016 v celkovej výške 1.091,63 EUR a vo výške nákladov
spojených so zistením neoprávneného odberu 36,64 EUR. Celková škoda spôsobená neoprávneným
odberom elektriny zvýšená o DPH 102,47 EUR tak predstavuje sumu1.230,74 EUR. Žalobca vyúčtovalžalovanému 1. náhradu škody v tejto výške listom zo dňa X.X.XXXX. Žalovaný v určenej lehote do
XX.X.XXXX dlh neuhradil. Žalobca pripojil k žalobe listinné dôkazy preukazujúce jeho nárok.

2. Súd vydal dňa 4.6.2018 platobný rozkaz, ktorý bol uznesením zo dňa 11.7.2018 v dôsledku odporu
podaného žalovaným v 2. rade zrušený.

3. Žalovaný v 2. rade odpor odôvodnil tým, že na základe zmluvy o krátkodobom nájme zo dňa
X.X.XXXX užíval spolu s druhým nájomcom byt na W. ulici 7A v A. v čase od X.X.XXXX do júna XXXX.

V zmysle nájomnej zmluvy uhrádzal prenajímateľovi nájomné v celkovej výške 600 EUR mesačne,
pričom v nájomnom boli zahrnuté platby za dodávky elektrickej energie, vykurovanie, vodné-stočné,
OLO v celkovej výške 100 EUR. Okrem toho žalobca uplatňuje náhradu škody za neoprávnený odber
za obdobie pd X.X.XXXX do X.X.XXXX t.z. za 1095 dní. On však predmetnú nehnuteľnosť užíval v
rozhodnom čase len 370 dní. Je preto vylúčené, aby v čase, keď nemal uzatvorenú s vlastníkom bytu
nájomnú zmluvu a ani byt neužíval, dochádzalo z jeho strany k neoprávnenému odberu elektrickej

energie. Keďže on si plnil svoje povinnosti vo vzťahu k prenajímateľovi, bolo by v rozpore s dobrými
mravmi, keby mu bola uložená povinnosť uhradiť škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný v 1. rade ako
vlastník nehnuteľnosti. Z toho dôvodu žiadal žalobu voči sebe zamietnuť.

4. Žalovaný 1. sa k žalobe, ktorá mu bola doručená spolu s platobným rozkazom dňa 13.6.2018,

nevyjadril.

5. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávania, na ktoré strany riadne predvolal. Žalovaný, ktorému
bolo predvolanie na pojednávanie doručené podľa § 112 CSP, sa na pojednávania nedostavil. Súd
preto vec v zmysle § 180 CSP prejednal v jeho neprítomnosti. strán.

6. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými do súdneho spisu a výsluchom zástupcov strán a zistil
tento skutkový a právny stav:

7. Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa X.X.XXXX je preukázané, že pracovníci žalobcu v

tento deň vykonali kontrolu odberného miesta č. XXXXXXXXXX na W. ul. X v A.. Pri kontrole odberného
miesta „bez zmluvy“ odpísali stav číselníka VT v hodnote 11 982 na elektromere výr. číslo XXX XXXX.
V čase kontroly bol prítomný F. H., ktorý v byte býva na základe nájomnej zmluvy a ktorý nedovolil
odpojiť byt od elektrickej energie, preto odberné miesto nebolo odpojené. K protokolu je vyhotovená
fotodokumentácia elektromeru.

8. Žalobca listom zo dňa X.X.XXXX vyzval žalovaného v 1. rade na náhradu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny v celkovej výške 1 230,74 EUR v lehote do 12.5.2016. K listu pripojil
Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zákona č. 251/2012 Z.z., z ktorého
je zrejmé, že neoprávnený odber trval od X.X.XXXX do X.X.XXXX, t.z. 1095 dní. Denná spotreba je

uvedená vo výške 4,980 kWh. Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu je
vypočítaná na základe stavu elektromera 5452,000 kWh v cene 1 091,63 EUR. Náklady spojené so
zistením neoprávneného odberu predstavujú sumu 36,64 EUR. K nákladom je pripočítaná DPH z
nákupnej ceny elektriny vo výške 102,47 EUR.

9. Žalobca na pojednávaní dňa 4.4.2019 zotrval na žalobe tak, ako bola podaná písomne. Voči
žalovaným 1. a 2. sa domáhal zaplatenia náhrady škody spoločne a nerozdielne z dôvodu, že za
neoprávnený odber elektriny v odbernom mieste na ul. W. X zodpovedá vlastník bytu, ktorým je
žalovaný 1., ktorý bol aj posledným zmluvným partnerom dodávateľa elektriny do X.XX.XXXX a skutočný
odberateľ, ktorým je žalovaný 2. Pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny

vychádzal žalobca z údajov o skutočnej spotrebe zachytenej odpočtami elektromera č. XXXXXXX,
pričom podľa odpočtu zo dňa začatia neoprávneného odberu bol stav číselníka elektromera vo výške
6.530 kWh a v deň zistenia neoprávneného odberu X.X.XXXX bol zistený stav číselníka vo výške 11.982
kWh. Rozdiel týchto nameraných hodnôt predstavuje spotrebu elektriny v čase neoprávneného odberu
vo výške 5.452 kWh. Ceny použité pri výpočte škody boli určené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví

v rozhodnutiach, ktoré žalobca založil do spisu.

10. Žalovaný na pojednávaní dňa 4.4.2019 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uvádzal, že byt č.
X na W. ul. 7A užíval na základe zmluvy o krátkodobom prenájme v období od 1.4.2015 do XX.X.XXXX,pričom prenajímateľovi v rámci dohodnutého nájomného platil aj náklady na elektrickú energiu. Bolo
povinnosťou prenajímateľa mať riadne uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny. Žalobca uplatňuje voči
nemu náhradu škody aj za obdobie, keď on nemal žiaden vzťah k bytu, teda žaloba voči nemu je z 2/3-

in absolútne nedôvodná.

11. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.4.2019 zmenil petit žalobného návrhu. Voči žalovanému
2. vyčíslil náhradu škody za neoprávnený odber za obdobie od X.X.XXXX do X.X.XXXX, teda za 372 dní,
čo predstavuje škodu vo výške 413,77 EUR za spotrebu elektriny 1.817,964 kWh. Žiadal preto, aby súd

zaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie 413,77 EUR s prísl. a žalovaného v 1. rade na zaplatenie
zvyšku vo výške 816,97 EUR s prísl. Na tomto nároku zotrval aj na pojednávaní dňa 28.5.2019.

12. Zástupkyňa žalovaného 2. na pojednávaní dňa 28.5.2019 súhlasila s návrhom zmeny žalobného
petitu, ktorý jej bol žalobcom doručený, aj s tým, aby súd rozhodol v zmysle zmeneného žalobného
petitu. Keďže touto zmenou bol nárok voči žalovanému podstatne znížený, teda žalovaný bol v konaní

čiastočne úspešný, uplatňovala nárok na náhradu trov konania žalovaného 2. v pomere jeho úspechu
vo veci.

13. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) 2. zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len ZE) Neoprávneným
odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny.

14. Podľa § 46 ods. 2 ZE Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal povinný uhradiť
skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych
a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odborom
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

15. Podľa § 1 vyhl. č. 292/2012 Z.z., (ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu) Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta
vynásobením spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4
cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

16. Podľa § 7 vyhl. č. 292/2012 Z.z. K škode vypočítanej podľa ods. 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady
prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

17. Podľa § 488 občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého

veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

18. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

19. Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie a dospel k záveru, že návrh je dôvodný:
Je preukázané, že v čase od X.X.XXXX do X.X.XXXX dochádzalo v byte č. X na W. ul. 7A
v A. k neoprávnenému odberu elektriny (§ 46 ods. 1 ZE), keď na odber elektriny v odbernom
mieste nebola uzatvorená zmluva. V zmysle § 46 ods. 2 ZE vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi

- prevádzkovateľovi distribučnej sústavy škodu, ktorá mu bola neoprávneným odberom spôsobená.
Žalobca škodu vyčíslil v súlade s vyhl. č. 292/2012 Z.z. ako ceny nameraného množstva elektriny a
nákladov zisťovania neoprávneného odberu vo podľa zverejnenej Kalkulácie nákladov spojených so
zistením neoprávneného odberu + DPH v celkovej výške 1.230,74 EUR. Žalobca nárok na náhradu
škody uplatnil voči žalovanému 2. za obdobie, v ktorom ako nájomca bytu skutočne spotreboval dodanú

elektrickú energiu (viď ods. 11.) vo výške 413,77 EUR, pričom žalovaný 2. tento nárok uznával. Voči
žalovanému 1. ako vlastníkovi bytu, kde bola dodávaná elektrina bez zmluvy, uplatnil zvyšok náhrady
škody v celkovej výške 816,97 EUR, žalovaný 1. neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil tvrdenie
a preukázaný nárok žalobcu. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných na
splnenie záväzku, teda zaplatenie dlhu titulom náhrady škody tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto

rozsudku.

20. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. V súlade s § 3 ods.
1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 je úrok z omeškania určený vo výške základnej
úrokovej sadzby ECB zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, od 1.2.2013 zvýšenej o 5 percentuálnych

bodov. Žalobca uplatňoval úrok z omeškania v sadzbe 5,00 % ročne od márneho uplynutia lehoty, ktorú
dal žalovanému 1. na zaplatenie vo výzve, t.j. od 13.5.2016. Žalovaní boli zjavne v omeškaní každý
mesiac, v ktorom neoprávnene odobrali elektrinu, a v ktorom za ňu nezaplatili. Súd preto nárok žalobcu
na priznanie úroku z omeškania považoval za dôvodný a preto žalovaných zaviazal zaplatiť ho tak, ako
je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

23.Podľa§262ods.2CSPOvýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu
trov konania, avšak v pomere úspechu voči žalovaným 1. a 2. ako je uvedené vo výroku III.

25. Žalovaný v 2. rade bol vo vzťahu k žalobcovi úspešný v rozsahu 66,40 %, preto mu súd priznal nárok
na náhradu trov konania v tomto rozsahu voči žalobcovi (výrok IV.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu
písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým,
že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prevej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 odsek 2 CSP)

Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadoplniťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu, alebo nesprávneho obsadenia súdu
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonania exekúcia podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.