Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 23, 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 2P/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113205074
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:2113205074.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou vo veci starostlivosti o mal. deti

O.: I., nar. XX.X.XXXX a W., nar. X.X.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice,
deti rodičov: G. O., nar. XX.X.XXXX, bytom B. 7, Y., zast. JUDr. Beátou Hilvertovou, advokátkou, so
sídlom Sládkoviča 1, Levice a O. O., nar. X.X.XXXX, bytom G. XX/X, K. M., zast.: AK JUDr. Ivan Drdoš,
s.r.o., so sídlom Párovská 26, Nitra, o úpravu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je p o v i n n ý prispievať za obdobie od 03.03.2016 do 28.12.2016 zvýšeným výživným na mal.
I., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 130 € na sumu 200 € mesačne a na mal. W., nar. XX.XX.XXXX zo sumy
70 € na sumu 150 € mesačne.

II. Zaostalé výživné za obdobie od 03.03.2016 do 28.12.2016 na mal. I. v sume 700 € a na mal. W. v
sume 800 € je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Otec je p o v i n n ý počas trvania striedavej osobnej starostlivosti prispievať na výživu mal. I. sumou
150 € mesačne a na výživu mal. W. sumou 100 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky počnúc dňom 29.12.2016.

IV. Zaostalé výživné za obdobie od 29.12.2016 do 23.05.2018 na mal. I. v sume 340 € a na mal. W. v
sume 510 € je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 18P/9/2012-29 zo dňa 28.03.2012 vo výroku o
výživnom.

VI. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec podal dňa 27.2.2013 návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal.
deťom. Dňa 3.3.2016 podala matka návrh na zvýšenie výživného k mal. I. na sumu 200 € a na mal. W.
na sumu 150 € dôvodiac podstatným zvýšením nákladov na zabezpečenie potrieb detí a tiež výrazným
znížením príjmu matky.

2. Rozsudkom zo dňa 14.11.2016 pod č.k. 2P/24/2016-282 súd v vo výroku I. a II. zveril mal. deti do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vo výroku III. rodičom počas trvania striedavej osobnej

starostlivosti výživné neurčil, vo výroku V. návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Rozsudok v
časti zverenia mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2016.3. Proti výroku III. a V. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, o ktorom Krajský súd v Nitre
ako odvolací rozhodol uznesením zo dňa 5.10.2017 pod č.k. 9CoP/9/2017-322 tak, že rozsudok prvej
inštancie v napadnutom výroku III. a V. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení

rozhodnutia konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je pre nedostatok
dôvodov nepreskúmateľné, nakoľko z neho nevyplýva, ako súd dospel k záveru pri neurčení výživného
počas trvania striedavej osobnej starostlivosti o porovnateľnej životnej úrovni rodičov, pričom nevykonal
ani náležité dokazovanie odôvodňujúce takýto záver. Rovnako pri zamietnutí návrhu matky na zvýšenie
výživného súd prvej inštancie neodôvodnil, ako dospel k záveru, že na strane detí a rodičov nenastala

taká kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom.

4. Súd viazaný názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie v rozsahu potrebnom pre nové
rozhodnutie a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Mal. deti I. a W. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu

Trnava č.k. 18P/9/2012-29 zo dňa 28.2.2012 právoplatným dňa 5.4.2012. Týmto rozsudkom boli deti
zverené do starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné vo výške 130 € mesačne na mal. I. a 70 €
mesačne na mal. W.. V čase tohto rozhodnutia mal. I. navštevovala 5. ročník ZŠ a W. MŠ. Matka bola
dobrovoľne nezamestnaná, otec bol živnostníkom.

6. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného matkou bola mal I. žiačkou 9. ročníka ZŠ a mal.
W. žiakom 2. ročníka ZŠ. Obaja sa stravovali v školskej jedálni, za ktorú mesačne bolo potrebné
uhradiť okolo 20-25 € pre každé dieťa, W. navštevoval školský klub detí s mesačným poplatkom 10
€. Začiatkom školského roka boli zvýšené výdavky s nákupom školských potrieb, pomôcok, poplatkom
ZRPŠ, učebníc. I. potrebovala zubný aparát v hodnote 480 €, na ktorom sa polovicou úhrady podieľal

aj otec. Ku dňu 28.12.2016, ku ktorému súd rozhodoval o zvýšení výživného, bola mal. I. študentkou
1. ročníka Spojenej strednej školy v Nitre, s čím sa zvýšili náklady v súvislosti s platbou za ubytovanie
na internáte v sume 18 € mesačne, stravou na internáte 53 € mesačne a cestovné náklady. Mal. W.
bol žiakom 3. ročníka ZŠ, v školskom roku 2016/17 bolo potrebné navyše uhradiť poplatok za 1.sv.
prijímanie 30 €, plavecký kurz 30 €, koncoročný výlet 9 €.

2P/24/2016

7. Matka je zamestnaná ako tlmočníčka a asistentka v spoločnosti AMOS - SERVICES s.r.o. s čistým
mesačným príjmom za rok 2016 v priemernej výške 1000 €v roku 2017 vo výške 833,33 € a v roku 2018

vo výške 750 €. Matka s deťmi bývajú v byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Spláca zaň hypotéku v
mesačných splátkach po 300 €. Úhrady za služby spojené s užívaním bytu predstavujú mesačne 140,90
€, elektrina 19,90 €, plyn 4,5 €, SIPO 4,64 €, mobil svoj aj detí 65 €. Ďalšími samozrejmými výdavkami
sú pohonné hmoty, strava, ošatenie a obuv, kozmetika a hygiena, nákup kontaktných šošoviek resp.
okuliarov.

8. Otec je živnostníkom, pričom od 30.9.2017 do 30.9.2019 má živnosť pozastavenú. Od 1.10.2017 je
zamestnaný v spoločnosti JSM SERVICES s.r.o. v Hornej Seči, ktorej jedinou spoločníčkou je manželka
otca W. O. N., obaja manželia sú v spoločnosti konateľmi. Podľa vyjadrenia otca uvedená firma bola už
jehojedinýmklientom,pretobolovýhodnejšieživnosťpozastaviťazamestnaťsa.Vdaňovompriznaníza

zdaňovacie obdobie roku 2015 otec vykázal príjmy vo výške 72452,58 €, výdavky 33142,69 € a základ
dane predstavoval čiastku 39309,89 € (3275,75 € mesačne). Za rok 2016 otec vykázal príjmy vo výške
75761,89 €, výdavky 40223,98 € a základ dane predstavoval čiastku 35537,91 € (2961,49 € mesačne).
Za rok 2017 má otec povolený odklad na podanie daňového priznania do 30.6.2018. Od 1.10.2017
má príjem zo zamestnania podľa mzdového listu od 10/2017 - 4/2018 a výpisov z účtu v priemernej

výške 1780,63 €. Otec s manželkou sú spoluvlastníkmi rodinného domu s rozostavanou prístavbou,
garážou s priľahlými pozemkami. Výdavky spojené s bývaním predstavujú 100 € plyn, 62 € elektrina, 18
€ voda, 4,64 € RTVS, 30 € žumpa, životné poistenie 85,51 €, sporenie 30 €, internet 13,90 €, 260,77
€ (do 13.1.2018 vo výške 299,05 €) hypotéka. Taktiež splácajú dva spotrebné úvery. Samozrejmými
výdavkami sú strava, hygiena, ošatenie, pohonné hmoty. Majú spoločnú dcéru mal. M., nar. XX.X.XXXX.

Z výpisov z účtu, pokladničných dokladov, ako aj zo samotných vyjadrení matky je zrejmé, že otec sa
na výdavkoch na deti pravidelne podieľa aj nad rámec bežného výživného. Výživné na deti v celkovej
výške 200 € otec matke posiela naďalej.9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11.Podľa §62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej

2P/24/2016

starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

16.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

17. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

18. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

19. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorú sú povinní plniť podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov a ktorej rozsah závisí aj od odôvodnených potrieb
mal. dieťaťa. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti, ktoré boli dôležité pre určenie

výšky výživného tak v čas skoršieho ako aj nového rozhodnutia. Pre zmenu rozhodnutia musí ísť pritom
o zmenu pomerov výraznú a nie len krátkodobú. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná
životná úroveň každého z rodičov, pretože platí, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie
zabezpečený rodič. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné

obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Pokiaľ to však životná úroveň rodičov
dovoľuje, má dieťa právo na voľnočasové aktivity, detské tábory, rôzne kurzy, dovolenky, výlety a pod.
tak,abysapodieľalonavýhodáchvyššejživotnejúrovnetohoktoréhorodiča.Životnáúroveňrodiča,jeho
zárobkové a majetkové pomery sú smerodajné aj v prípade, že je dieťa zverené do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov vykonávanej v rovnakom rozsahu. Neurčenie výživného v takomto prípade

je len jednou z alternatív, ktorú súd má.

20. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že za obdobie od 3.3.2016 do 28.12.2016 k
závažnej zmene pomerov u mal. detí došlo. V porovnaní so stavom v čase rozvodu rodičov, kedybolo naposledy určované výživné na deti, mal. W. nastúpil z MŠ do základnej školy a mal. I. na druhý
stupeň ZŠ a následne na strednú školu, s čím sa nepochybne zvýšili náklady na štúdium, ubytovanie
na internáte, stravu, cestovné, ošatenie, ale v neposlednom rade aj na spoločenské a kultúrne vyžitie.

K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá sa zamestnala a v priemere dosahovala príjem vo
výške 1000 €.
2P/24/2016

Z rozvodového spisu rodičov nebolo možné zistiť vtedajší príjem otca zo živnosti, avšak za rok 2015
sa pohyboval na úrovni 3275 €, z ktorého jednoznačne možno usúdiť, že je v jeho možnostiach platiť
na deti zvýšené výživné i s prihliadnutím na pribudnutú vyživovaciu povinnosť k mal. M.. Navyše je
otec vlastníkom rodinného domu a pozemkov v k.ú. K. M. zapísaných na LV č. XXX, ktoré nadobudol
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.9.2005 a 3.5.2013, pričom jednu polovicu daroval svojej už
manželke darovacou zmluvou zo dňa 26.5.2014 (obaja sú v súčasnosti vlastníkmi v podiele 1). Na

základe stavebného povolenia zo dňa 12.6.2014 mohli začať realizovať prístavbu a garáž. Síce majú
nehnuteľnosť zaťaženú hypotékou, rovnako tak však aj matka, ktorá je vlastníčkou bytu. Vzhľadom na
uvedené má súd za to, že dôvod na zvýšenie výživného na návrh matky bol daný a výška výživného,
ktoré súd zvýšil podľa návrhu matky pre I. na 200 € a pre W. na 150 €, plne zodpovedá odôvodneným
potrebám mal. detí berúc do úvahy aj skutočnosť, že otec na výdavky detí prispieva aj nad rámec

bežného výživného. Výživné pritom nedosahuje ani len 8 % príjmu otca na jedno dieťa a jeho úhradou
nedôjde k žiadnemu ohrozeniu základných životných potrieb otca a jeho rodiny, keďže na výžive mal.
M. sa podieľa aj manželka otca, ktorá je podnikateľkou. Zaostalé výživné za obdobie od 3.3.2016 do
28.12.2016, t.j. za 10 mesiacov, predstavuje u I. sumu 700 € (200 € - 130 € = 70 € x 10) a u W. 800 €
(150 € - 70 € = 80 € x 10), ktoré súd umožnil otcovi zaplatiť v predĺženej lehote 90 dní od právoplatnosti

rozsudku.

20. Počnúc dňom 29.12.2016 sú mal. deti v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí ju
vykonávajú v rovnakom rozsahu. Príjem otca (za rok 2016 cca 3000 €) však bol naďalej trojnásobne
vyšší ako príjem matky (833 €), v súčasnosti ako zamestnaného (1780 €) je vyšší 2,3 násobne, rovnako

sú vyššie jeho majetkové pomery, ako bolo uvedené v predchádzajúcom odseku a teda aj celková
životná úroveň. Síce je otec zamestnaný a živnosť má pozastavenú, pretože podľa neho už podnikanie
nebolo výhodné, keďže jediným klientom ostala firma jeho manželky, pri porovnaní príjmu z podnikania
a príjmu zo zamestnania o výhodách pracovného pomeru hovoriť nemožno. U otca týmto spôsobom
došlo k zníženiu príjmu o tretinu, čo súd vyhodnotil ako vzdanie sa príjmu bez dôležitého dôvodu,

nakoľko „nevýhody“ podnikania otec žiadnym spôsobom nepreukázal a z predložených dokladov nič
také nevyplýva. Vzhľadom na preukázateľne vyššiu životnú úroveň otca súd určil vyživovaciu povinnosť
z jeho strany aj počas trvania striedavej starostlivosti, nakoľko deti majú právo podieľať sa na životnej
úrovni otca aj v čase, keď sú v starostlivosti matky a výšku výživného považuje za primeranú potrebám
detí a možnostiam a schopnostiam otca, rovnako tak berúc do úvahy ďalšiu vyživovaciu povinnosť a

podieľanie sa na úhrade nákladov na deti i nad rámec bežného výživného.

21. Na I. tak za obdobie od 29.12.2016 do 4.6.2018 vznikla zaostalosť za 17 mesiacov po 150 € = 2550
€. Nakoľko však otec naďalej uhrádzal mesačne 130 €, čo za 17 mesiacov činí 2210 €, zaostalé výživné
je povinný uhradiť len v sume 340 €. Na W. za obdobie od 29.12.2016 do 4.6.2018 vznikla zaostalosť za

17 mesiacov po 100 € = 1700 €. Nakoľko však otec naďalej uhrádzal mesačne 70 €, čo za 17 mesiacov
činí 1190 €, zaostalé výživné je povinný uhradiť len v sume 510 €.

22. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (CSP), lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

2P/24/2016

23. Týmto rozhodnutím pri zvýšení výživného došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.
18P/9/2012-29 zo dňa 28.03.2012 vo výroku o výživnom.

24. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.25. Trovy konania si žiadny z účastníkov neuplatnil.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Levice, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a

datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Rozsudok o výživnom je vykonateľný doručením.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.