Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, December 21, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/152/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217208411
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217208411.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: TEXO PARTNER
a. s., so sídlom Votrubova 28, Bratislava, IČO: 35 814 730, zast.: JUDr. Anna Nociarová, advokátka, so
sídlom Záhradnícka 62, Bratislava - Ružinov, proti žalovanému: ZONA REAL, a.s., so sídlom Klincová
35, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 707 526, zast.: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, so

sídlom Klincová 35, Bratislava, o zaplatenie 5.902,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/52/2017-77 zo dňa 28.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.
51Cb/52/2017-77 zo dňa 28.02.2018 o d m i e t a .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
5.902,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5.902,80 eur od 14.12.2016 do
zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania,
pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou podanou na súde dňa

13.04.2017 sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 5.902,80 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že pre žalovaného zrealizoval dodávku a montáž presklenej hliníkovej
fasády na stavbe "Nadstavba MŠ Gorazdová" v Bratislave, za čo žalobca vyúčtoval žalovanému cenu
vo výške 14.902,80 eur faktúrou č. 1609281 splatnou dňa 13.12.2016. Žalovaný svoj záväzok nesplnil
v lehote splatnosti a až na výzvu žalobcu čiastočne uhradil pohľadávku v časti 9.000 eur. Zvyšnú
časť pohľadávky vo výške 5.902,80 eur do dnešného dňa neuhradil. Na pojednávanie nariadené

na deň 28.02.2018 sa žalovaný nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil riadne a včas, napriek
riadnemu doručeniu predvolania dňa 24.11.2017 a poučeniu o následku nedostavenia sa, vrátane
možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ako ďalej súd prvej inštancie uviedol, právny zástupca
žalovaného prostredníctvom e-mailu doručeného dňa 27.02.2018 o 10.24 hod. požiadal o odročenie
pojednávania z dôvodu jeho práceneschopnosti, v dôsledku ktorej sa nemohol zúčastniť pojednávania
bez rizika závažného zhoršenia zdravotného stavu, pričom malo ísť o dôvod, ktorý nastal krátko

pred pojednávaním. Zároveň uviedol, že nie je schopný zabezpečiť ani substitučné zastúpenie iným
advokátom, navyše klient trvá na jeho osobnom zastúpení. K uvedenému podaniu predložil fotokópiu
potvrdenia o práceneschopnosti, ktorá bola vystavená dňa 29.12.2017. Na uvedený e-mail súd zaslal
právnemu zástupcovi žalovaného oznámenie, že jeho žiadosti nevyhovuje, nakoľko s poukazom na
§ 183 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) neboli splnené zákonné
podmienky, pričom poukázal na to, že jeho práceneschopnosť trvá takmer 2 mesiace, a teda mal

dostatok času, aby si zabezpečil substitúta, prípadne požiadal o odročenie pojednávania včas. Zároveň
ho upozornil, že žiadnym spôsobom nepreukázal, že jeho klient trvá na jeho osobnom zastúpení. Súdoznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že jeho žiadosti je možné vyhovieť len vtedy, ak preukáže,
že jeho zdravotný stav mu neumožňuje účasť na pojednávaní a že sa o dôvodoch, ktoré mu bránia
jeho účasti, dozvedel krátko pred pojednávaním, a preto si nemohol zabezpečiť substitučné zastúpenie.

Súd prvej inštancie právneho zástupcu vyzval, aby predložil doklad, že klient skutočne nesúhlasí s jeho
zastúpením a uvedie z akých dôvodov. Na uvedený e-mail právny zástupca reagoval tak, že doručil
potvrdenie klienta, z obsahu ktorého vyplýva, že klient trvá na jeho osobnej účasti, avšak bez uvedenia
akéhokoľvek dôvodu. Následne súd prvej inštancie právnemu zástupcovi oznámil, že zotrváva na
predchádzajúcom stanovisku a žiadosti o odročenie nevyhovuje, nakoľko ani v doplnení ospravedlnenia

právny zástupca nepreukázal dôvody odôvodňujúce odročenie pojednávania v zmysle § 183 CSP. Súd
prvej inštancie neakceptoval ani ospravedlnenie a žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania z
dôvodu poruchy motorového vozidla - zamrznutej palivovej sústavy zistenej o 8.35 hod., ktorá sa stala v
Senci, ktoré boli doručené v deň pojednávania /nariadeného na 28.02.2018 o 9.00 hod./ prostredníctvom
e-mailu o 8.44 hod.

2. Súd prvej inštancie poukázal na § 269, § 536 ods. 1 § 365, § 369 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“) ako aj na § 183 ods. 1 až 3, § 275, § 137 písm. a),
§ 274 CSP a konštatoval, že dňa 27.02.2018 doručil právny zástupca žalovaného ospravedlnenie
svojej neprítomnosti a neprítomnosti žalovaného spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania z
dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu, pričom zároveň uviedol, že žalovaný so substitučným

zastúpením iným advokátom nesúhlasí. Predmetné ospravedlnenie súd prvej inštancie neakceptoval. V
tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že v zmysle § 183 CSP pre odročenie pojednávania musia
byť kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou je, že pre nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie sú
dané dôležité dôvody a druhou, kumulatívne splnenou, je to, že nemožno od strany alebo jej zástupcu
spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Práceneschopnosť právneho zástupcu by

bolo možné považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, avšak z predloženého potvrdenia
o práceneschopnosti vystavenej dňa 29.12.2017 nie je zrejmé, že by v danom prípade išlo o také
zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by dňa 28.02.2018 bránilo jeho účasti na pojednávaní. Ďalej súd
uviedol, že podľa § 183 ods. 2 CSP od advokáta možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť,
s výnimkou dvoch prípadov, a to v prípade, že dôležité dôvody nastali krátko pred pojednávaním, čo

v predmetnom konaní nebolo preukázané, nakoľko práceneschopnosť právneho zástupcu žalovaného
trvá už od 29.12.2017, t.j. takmer dva mesiace. O druhý prípad, kedy nemožno od advokáta žiadať,
aby sa dal zastúpiť, ide vtedy, ak advokát preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na
osobnom zastúpení týmto advokátom. Právny zástupca žiadnym spôsobom nepreukázal odôvodnenosť
nesúhlasu žalovaného so substitučným zastúpením s ohľadom na povahu veci. Navyše, advokát mal

dostatočný časový priestor zvoliť si substitúta, keďže termín pojednávania na tunajšom súde dňa
28.02.2018 o 9.00 hod. vzal na vedomie na pojednávaní konanom dňa 24.11.2017. V neposlednom rade
súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že nebola splnená ani podmienka včasného oznámenia
dôvodov odročenia pojednávania podľa § 183 ods. 3 CSP, keď v zmysle priloženého potvrdenia
o práceneschopnosti sa právny zástupca žalovaného o dôvode odročenia dozvedel najneskôr dňa

29.12.2017, a teda mal dostatok času oznámiť dôvody odročenia pojednávania včas. Ohľadom
ospravedlnenia žalovaného zo dňa 28.02.2018 spolu s jeho žiadosťou o odročenie pojednávania z
dôvodu poruchy motorového vozidla - zamrznutej palivovej sústavy zistenej v Senci o 8.35 hod., súd
prvej inštancie konštatoval, že uvedenú prekážku by bolo možné považovať za ospravedlniteľný dôvod
pre odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 1 CSP, avšak vzhľadom na uvedený čas, kedy bola

žalovaným porucha vozidla zistená, by reálne v rannej dopravnej špičke na ceste medzi Sencom a
Bratislavou (ktorá skutočnosť je všeobecne známa) žalovaný ani v prípade, že by nemal poruchu na
vozidle,nemoholdoraziťdoBratislavynapojednávanienariadenénačas9.00hod.včas,akbyzoSenca
vyrážal o 8.35 hod. Súd prvej inštancie mal preto za to, že sa jednalo len o účelové ospravedlnenie
žalovaného, navyše, žalovaný je v konaní riadne zastúpený právnym zástupcom, preto hoci žalovaný

ospravedlnil svoju neprítomnosť, neprítomnosť právneho zástupcu ospravedlnená nebola v zmysle §
183 ods. 1 CSP. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žiadosti žalovaného o odročenie nevyhovel
a pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 CSP, nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech
a súd mu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v celom rozsahu žalovaný z dôvodu podľa § 356 písm. b) CSP,
nakoľko mal za to, že neboli splnené dôvody podľa § 274 písm. b) CSP a súd prehliadol aj doterajšístav konania a postup žalovaného vo veci. Rozhodovanie rozsudkom pre zmeškanie podľa názoru
žalovanéhonedávasúdumožnosťzbaviťsavecisamejbezvykonaniadokazovania,zisteniaskutkového
stavu veci, obídenia postupu pri voľnom hodnotení dôkazov a ďalších postupov, ktoré sú obsahom práva

na spravodlivý súdny proces. Žalovaný vo vzťahu k veci samej nezachovával nečinnosť, keď vo veci
samej vykonal viacero úkonov, mimo iné podal odpor, zaslal súdu vyjadrenie vo veci samej a v obsahu
písomných podaní navrhol vo veci vykonať dokazovanie a označil dôkazy, ktorých vykonanie žiadal.
Rozhodnutie vo veci bez vykonania dokazovania, ktoré strana konania navrhla, posúdenie skutkového
stavu, neuplatnenie zásady voľného hodnotenia dôkazov, neposúdenie aktívnej vecnej legitimácie strán

konania, ktoré súdu vyplýva ako zákonná (úradná) povinnosť, preto nemá zákonnú oporu a porušuje
celý rad základných práv žalovaného, a to najmä ústavné právo žalovaného na spravodlivý proces.
Podľa názoru žalovaného nedošlo k naplneniu podmienky vymedzenej § 274 písm. b/ CSP, pričom
v tejto súvislosti poukázal aj na § 183 ods. 1 a 2 a § 277 ods. 2 CSP. V predmetnej právnej veci
nariadil súd prvej inštancie pojednávanie na deň 28.02.2018, avšak právny zástupca žalovaného sa o
dôvode na odročenie pojednávania dozvedel dňa 27.02.2017, pričom uvedenú skutočnosť oznámil súdu

v okamihu, ako to bolo objektívne možné, pričom súdu zároveň dôvody neúčasti na pojednávaní dňa
27.02.2017 preukázal ako hodné osobitého zreteľa a súčasne doručil potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti P 176712 zo dňa 29.12.2017. Žalovaný napriek rozsahu splnomocnenia trval na tom,
aby sa pojednávania v predmetnej právnej veci zúčastnil právny zástupca žalovaného osobne, pričom
uvedený príkaz bol právnemu zástupcovi žalovaného oznámený telefonicky a následne odovzdaný

písomne, v dôsledku čoho bol právny zástupca žalovaného príkazom klienta viazaný. Žalovaný podľa
obsahu oznamu adresovaného konajúcemu súdu trval na osobnej účasti advokáta na pojednávaniach,
pričom uvedený oznam doručil súdu cestou svojho právneho zástupcu dňa 27.02.2017, t.j. pred
termínom pojednávania. Keďže išlo o dôvod, ktorý nastal krátko pred pojednávaním (nesúhlas klienta so
substitučným zastúpením vo veci bol oznámený dňa 27.02.2017), pre krátkosť času a nesúhlas klienta

nebolo možné zabezpečiť substitučné zastúpenie klienta v predmetnej právnej veci. Právny zástupca
žalovaného súčasne preukázal súdu potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti dôvody, ktoré mu
objektívne neumožňovali zúčastniť sa pojednávania vo veci, ako aj nesúhlas klienta so substitučným
zastúpením a výslovným príkazom, aby sa pojednávaní vo veci osobne zúčastňoval poverený advokát.
Z právneho hľadiska tak išlo o zmenu podmienok poskytovania právnej služby, keď žalovaný síce v

okamihu poverenia advokáta právnym zastupovaním vo veci vyslovil súhlas s tým, aby splnomocnený
advokát za seba ustanovil zástupcu, avšak následne adresovaným písomným právnym úkonom tento
súhlas odvolal a vyjadril nepochybný príkaz, aby sa poverený advokát zúčastňoval pojednávaní vo veci
osobne. Z uvedeného postupu preto nie je možné dospieť k názoru, že od advokáta žalovaného bolo
za daných okolností možné spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom, preto v danom

prípade nemožno aplikovať § 183 ods. 2 CSP. Ďalej žalovaný konštatoval, že súd prvej inštancie
vo veci vôbec nevykonal dokazovanie, vec neprejednal na pojednávaní, neuplatnil zásadu voľného
hodnotenia dôkazov a skutkovou stránkou veci sa nezaoberal ani náznakom. Rozhodnutie rozsudkom
pre zmeškanie nedáva súdu právomoc vo veci nekonať, keď je podľa obsahu spisu a úkonov strán
konania povinný vykonať vo veci dokazovanie minimálne v rozsahu, v akom strany toto dokazovanie

navrhli. Len takýto výklad totiž zodpovedá pravidlám procesného postupu súdu v konaní, v ktorom je
súd povinný vysporiadať sa s návrhmi strán a vykonať dokazovanie minimálne v rozsahu potrebnom pre
spravodlivé rozhodnutie vo veci. Až v čase, keď je dokazovanie vykonané, a niektorá zo strán konania
je vo vzťahu k ďalšiemu postupu nečinná, je možné podľa názoru žalovaného rozhodnúť rozsudkom pre
zmeškanie. Ako ďalej žalovaný uviedol, podľa existujúcej judikatúry ako aj cit. právnej úpravy je choroba

účastníka konania alebo jeho právneho zástupcu vždy dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania
a navyše nesúhlas klienta je v rozpore so zákonnou požiadavkou vymedzenou pojmom „Od advokáta
možno... vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.“ . Subjektívny názor súdu prvej
inštancie tak na danom mieste predstavuje rozpor so zákonným znením citovaného ustanovenia, keď
žalovaný ako aj jeho právny zástupca splnili všetky zákonné podmienky pre odročenie pojednávania,

pričom na základe svojvoľnej a nezákonnej úvahy súd tejto žiadosti nevyhovel. Tu žalovaný poukázal
na závery prijaté rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 02.02.2017, č.k. 4Cob/94/2016-434.
Záverom žalovaný uviedol, že súd sa nevysporiadal s návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania
a skutkovým stavom veci, je preto nezákonná a porušením práva žalovaného na spravodlivý súdny
proces. Zo žiadneho ustanovenia zákona podľa žalovaného nevyplýva, že súd by nemusel vo veci

vykonaťdokazovanieavysporiadaťsasnávrhmistránkonaniavprípade,aksaniektorázostránkonania
nedostaví na pojednávanie. Zo slov „stručnú identifikáciu procesného nároku" obsiahnutých v § 275 CSP
nie je možné dospieť k záveru o nevykonaní dokazovania a nevysporiadaní sa s návrhmi strán. Uvedené
ustanovenie upravuje len požiadavku na opis skutkového stavu veci bez náležitého odôvodnenia, nievšak zákonný dôvod pre opomenutie vykonať dokazovanie a vysporiadať sa s návrhmi strán, ktoré
dokazovanie navrhli, z čoho a contrario vyplýva, že vo vzťahu k veci samej neboli nečinné. Žalovaný
navrhol, aby odvolací súd vec opakovane prejednal a po jej preskúmaní rozsudok pre zmeškanie

žalovaného Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28.02.2018, č.k. 51Cb/52/2017-77 (1217208411) zrušil
a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy odvolacieho konania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku pod hrozbou
výkonu rozhodnutia.

4. Krajský súd v Bratislave postupom bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie nie je prípustné a z toho dôvodu
je potrebné ho odmietnuť.

5. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

6. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

7. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu

rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci,
hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

8. Podľa § 279 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

9. Odvolanie žalovaného smerovalo proti rozsudku pre zmeškanie, proti ktorému je prípustné odvolanie
len za splnenia zákonných podmienok, ktoré však v danom prípade splnené neboli. Z uvedených

dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 51Cb/52/2017-77
zo dňa 28.02.2018 odmietol ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP, nakoľko boli splnené
podmienky pre vydanie predmetného rozsudku pre zmeškanie, keď predvolanie na pojednávanie
nariadeného na deň 28.02.2018 bolo žalovanému riadne doručené dňa 24.11.2017 s poučením o
následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie, avšak

tento sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a
vážnymi okolnosťami, keďže až dňa 27.02.2018, teda jeden deň pred nariadeným pojednávaním doručil
právny zástupca žalovaného ospravedlnenie svojej neprítomnosti a neprítomnosti žalovaného spolu so
žiadosťou odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu, pričom zároveň
uviedol, že žalovaný so substitučným zastúpením iným advokátom nesúhlasí. Práceneschopnosť

právnehozástupcu,akosprávneuviedolsúdprvejinštancie,bybolomožnépovažovaťzadôležitýdôvod
pre odročenie pojednávania, avšak z predloženého potvrdenia o práceneschopnosti vystavenej dňa
29.12.2017 nebolo zrejmé, že by v danom prípade išlo o také zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by
dňa 28.02.2018 bránilo jeho účasti na pojednávaní, navyše právny zástupca žalovaného sa o dôvode
odročenia dozvedel najneskôr dňa 29.12.2017, preto mal dostatok času oznámiť súdu dôvody odročenia

pojednávania včas. Neobstojí ani nesúhlas žalovaného so substitučným zastúpením s ohľadom na
povahu veci, nakoľko právny zástupca žalovaného žiadnym spôsobom nepreukázal odôvodnenosť
tohto nesúhlasu. Ako správne súd prvej inštancie poznamenal, advokát mal dostatočný časový priestor
zvoliť si substitúta, keďže termín pojednávania dňa 28.02.2018 o 9.00 hod. vzal tento na vedomie
na pojednávaní konanom dňa 24.11.2017. Odvolací súd považuje ospravedlnenia žalovaného zo dňa

28.02.2018 spolu s jeho žiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodu poruchy motorového vozidla -
zamrznutej palivovej sústavy zistenej v Senci o 8.35 hod. za účelové a zámerné, napokon vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný je v predmetnom konaní riadne zastúpený právnym zástupcom, ktoré
neúčasť ospravedlnená nebola, súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, keď žiadosti
žalovaného o odročenie nevyhovel a pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho nástupcu.

Uvedené potvrdzuje tiež uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 51Cb/52/2017-98 zo dňa 28.05.2018,
doručené žalovanému dňa 04.06.2018, ktorým súd zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28.02.2018, č.k. 51Cb/52/2017-77.10. Odvolací súd na základe skutočností zistených z obsahu spisu a príslušných zákonných ustanovení
dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu
správne, keď rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko odvolací súd mal preukázané,

že boli splnené všetky podmienky podľa § 274 CSP tak, ako to dostatočne uviedol a odôvodnil súd
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd skúmal, či odvolanie
žalovaného spĺňalo podmienky prípustnosti odvolania podľa citovaného ustanovenia § 356 písm. b) CSP
a dospel k záveru, že odvolanie proti napadnutému rozsudku nie je odvolaním podaným z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

11. Žalovaný ani vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré
by naplnili podmienky prípustnosti odvolania voči uvedenému rozsudku. Obsah odvolania žalovaného
nebol spôsobilý spochybniť správnosť záveru odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani odvolací súd nezistil také rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil

svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne, pokiaľ v predmetnom konaní rozhodol
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

13. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).