Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 19, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/216/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515205351
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8515205351.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa Mgr. Danka Majdáková v súkromnoprávnom spore žalobcov: 1/

K. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.. H. 9, XXX XX H., 2/ S. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S.
XX, XXX XX H., 3/ L. V., rod. H., nar XX.X.XXXX, trvale bytom J.. H. 9, XXX XX H., zastúpení JUDr.
JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., advokátom so sídlom Južná trieda 28, Košice proti žalovaným: 1/
D. E., rod. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. Z. č. XXX, 2/ Z. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. Z. č.
XXX zastúpení C&T Advokáti s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Fedinova 3b, 851 01 Bratislava,
o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele KN-C č. 918/2 vedený

Okresným úradom N. Y., katastrálny odbor na LV č. XXX k.ú. I. Z., obec I. Z., okres N. Y., p a t r ív
podiele 1 do dedičstva po neb. S. V., rod. V., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom I.
Z. č. XXX, zomrelý dňa XX.X.XXXX a v podiele 1 do dedičstva po neb. manželke E. V., rod. K., nar.
XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom I. Z. č XXX, zomrelá dňa XX.X.XXXX.

II. Žalobcav1/rade,žalobcav2/radeažalobkyňav3/rade majúprotižalovanejv1/radeažalovanému
v 2/ rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že ich výšku určí súd samostatným

uznesením po právoplatnosti veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 7.12.2015 sa žalobcovia domáhajú určenia, že rodinný dom súp. č.
XXX postavený na parcele KN-C č. 918/2 vedený Q. úradom N. Y., katastrálny odbor na LV č. XXX k.ú.
I. Z., obec I. Z., okres N. Y., patrí v podiele 1 do dedičstva po neb. S. V., rod. V., nar. XX.X.XXXX ,
zomrelom dňa XX.X.XXXX a v podiele 1 do dedičstva po jeho neb. manželke E. V. zomrelej XX.X.XXXX.
Žalobu odôvodnili tým, že na základe Uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.6.1996 sp. zn.
14 Co 521/95 boli neb. S. V. a jeho manželka E. V. zapísaní do katastra nehnuteľností na LV č. XXX k.ú.
I. Z. ako bezpodieloví spoluvlastníci X podielu rodinného domu. Dňa 30.9.2002 podala žalovaná v 1/

rade na Správu katastra žiadosť o opravu chyby na základe ktorej Rozhodnutím Správy katastra zo dňa
8.11.2002 došlokzmenezápisunaLVč.XXXtak,žeakovýlučnávlastníčkabolazapísanážalovanáv1/
rade. V prospech žalovanej v 1/rade na podiel 1 k celku po nebohých S. V. a jeho manželke E. nesvedčí
žiaden právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva. V. správy katastra nemohlo dôjsť k nadobudnutiu
vlastníckeho práva k rodinnému domu v podiele 1, nakoľko tento podiel bol predmetom sporov už od
roku 1989. Spory začali v dedičskom konaní po poručiteľovi neb. S. V., kde sa najprv dedičia dohodli,
že do dedičstva bude patriť polovica rodinného domu, následne žalovaný v 2/ rade zmenil názor, čo

pokračovalo súdnymi spormi až do roku 1996. Žalovaný v 2/ rade spolu s jeho manželkou H. V. nemali
právo darovacou zmluvou zo dňa 8.7.1992 previesť rodinný dom v celosti na žalovanú v 1/ rade, keďže
v čase od roku 1989 až do roku 1996 sa ohľadne nehnuteľností viedli súdne spory.2. Žalobcovia ako dôkazy doložil listinny a to: dedičské rozhodnutia po poručiteľoch D 393/89 a D
414/98, LV č. XXX k.ú. I. Z. z 3.12.2015, kópiu katastrálnej mapy, Darovaciu zmluvu z 8.7.1992, evidený
list č. 96 z 20.12.1989, Uznesenie KS Kočice sp. zn. 14Co/521/95-188 z 27.6.1996, LV č. XXX k.ú. I. Z.

z XX.XX.XXXX, úradný záznam z 30.3.1999, Rozhodnutie Správy katastra X 27/2002, navrhli pripojiť
spisy tunajšieho súdu sp. zn. 5C 99/90, D 393/89, D 414/98.

3. Súd poučil strany sporu o ich procesných právach a povinnostiach, žalovaným doručil žalobu
s prílohami.

4. Žalovaní v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 1.2.2016 navrhli žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť uviedli , že žalobu považujú za nedôvodnú, nakoľko polovica rodinného domu nikdy nepatrila
poručiteľom. Evidenčný list podľa ustanovenia § 14 ods. 3 vyhlášky č. 79/1996 Z.z. obsahoval údaje
iba o držiteľovi, nie o vlastníkoch. Vlastníkom predmetnej nehnuteľností bol výlučne iba žalovaný v
2/ rade so svojou manželkou, ktorí svoje vlastníctvo nadobuli postavením domu, čoho dôkazom je

potvrdenie Obecného úradu I. Z.. Poručitelia v čase smrti neboli zapísaní ako vlastníci predmetu sporu.
Kúpnou zmluvou zo dňa 8.2.1969 pod vkladom 1/69, previedli poručitelia svoje vlastnícke právo k
podielom na pozemkoch. Vlastníctvo žalovaného v 2/ rade a jeho manželky za života poručiteľov nebolo
spochybnené, pričom samotný neb. S. V. si bol vedomý, že nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný
majetok, ani akúkoľvek časť predmetného rodinného domu, ako to vyplýva z jeho čestného prehlásenia.

Iba na základe pochybenia katastra, došlo v roku 1999 k zápisu podielové spoluvlastníctva v prospech
poručiteľov v zmysle rozhodnuta sp. zn.14 Co/521/1995 a to aj napriek tomu, že toto rozhodnutie nikdy
nebolo spôsobilé na zápis vlastníckeho práva, nakoľko nezaväzovalo žalovanú v 2/ rade a súčasne
sa vzťahovalo iba ku dňu smrti neb. S. V. a nezohľadňovalo a ani zohľadniť nemohlo okolnosti, ktoré
nastali po tomto dní. Žalovaná v 1/ rade riadne nadobudla svoje vlastníctvo, jej vlastníctvo nemôže byť

sporné, nakoľko ho užíva ako svoj výlučný majetok taker 24 rokov a ak by aj darovacia zmluva bola
spochybniteľná, predmetný rodinný dom žalovaná v 1/ rade jednoznačne nadobudla vydržaním.

5. Žalovaní k vyjadreniu doložili listinné dôkazy - čestné prehlásenie S. V. z 10.2.1987, potvrdenie
Obecného úradu z 19.6.1992, Notársku zápisnicu N 65/69, NZ 66/69 z 28.2.1969, Výpis z evidencie

nehnuteľností č. XX.

6. Žalobcovia v replike doručenej súdu dňa 18.11.2016 oznámili, že pôvodný starý rodinný dom kúpili
rodičia žalobcov a žalovaného v 2/ rade v roku 1959, v roku 1962 otec žalobcov a žalovaného v 2/ rade
požiadal o stavebné povolenie, výstavba bola dokončená v roku 1968, stavbu postavil otec žalobcov

a žalovaného v 2/ rade svojpomocne, poručitelia boli evidovaní v evidencií nehnuteľností predmetného
rodinného domu. V roku 1996 bol na Krajskom súde v Košiciach uzatvorený súdny zmier na základe
ktorého bolo dohodnuté, že 1 rodinného domu patrí do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľov.
K okolnostiam uzavretia darovacej zmluvy medzi žalovanými uviedol, že nikto nemôže previesť viac
práv ako má. Medzi stranami sporu prebiehalo súdne konanie od roku 1989 do roku 1997 a následne,

keď kataster bez vedomia žalobcov prepísal vlastnícke právo k 1 rodinného domu a žalobcovia sa o
tom dozvedeli, zase prebiehali súdne konania, ktoré prebiehajú doposiaľ. Ako dôkaz navrhol výsluch
strán sporu a doložil listinné dôkazy - čestné prehlásenie, stavebné povolenie, potvrdenie MNV I. Z.,
žiadosť o pridelenie ihličnatej guľatiny, znalecký posudok z 16.7.1990, kópiu katastrálnej mapy, výzva
z 26.10.1995, prehlásenie poručiteľky E. V..

7. Žalovaní v duplike doručenej súdu dňa 27.3.2017 poukázali na výpovede svedkov vypočutých v
konaní sp. zn. 5C/99/90 (pôvodné konanie) , ktorých výpovede navrhol prečítať a z ktorých vyplýva,
že žalovaný v 2/ rade spolu so svojou manželkou financovali celú stavbu a daný rodinný dom by bez
ich pomoci nebol nikdy postavený. Poukázal na prvé rozhodnutie v pôvodnom konaní , opakovane

na čestné vyhlásenie otca žalovaného v 2/ rade, v ktorom prehlásil, že nevlastní žiadny hnuteľný a
nehnuteľný majetok. Žalovaný v 2/ rade spolu so svojou manželkou v čase do smrti S. V. investovali do
rodinného domu a tento zveľaďovali spôsobom ako iba vlastníci mohli bez prispenia ich rodičov ako aj
žalobcov v domnení, že je to ich výlučné vlastníctva. Spochybnil hodnovernosť čestného prehlásenia
E. V.. Ďalej poukázal na zdravotný stav žalovaného v 2/ rade, ktorý je mimoriadne vážny a z ktorého

dôvodu nie je možný jeho výsluch, čo podložil lekárskou správou.

8. Právny zástupca žalobcov na pojednávaniach na podanej žalobe trval, naliehavý právny záujem
odôvodnil tým, že na LV je ako výlučná vlastníčka zapísaná žalovaná v 1/ rade, avšak vlastníkom vpodiele majú byť rodičia žalobcov v 1/ a 2/ rade a žalovaného v 2/ rade, a tento podiel by mal byť
predmetom dedičského konania. Ďalej uvádzal, že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté, kedy
medzi stranami sporu bol schválený súdny zmier v ktorom uznali, že 1 rodinného domu patrí do

dedičstva po rodičoch žalobcov v 1/ a 2/ rade a žalovanom v 2/ rade. Žalovaná v 1/ rade o prebiehajúcich
súdnych sporoch mala vedomosť, v čase prebiehajúcich súdnych sporov žalovaný v 2/ rade previedol
vlastnícke právo k celému rodinnému domu na žalovanú v 1/ rade, napriek tomu, že nebol vlastníkom
celého rodinného domu. Pred rokom 1992 do predmetného rodinného domu chodili znalci, geodeti,
ohodnocoval sa teda žalovaná v 1/ rade o súdnych sporoch ohľadne domu mala vedomosť, žila so

žalovaným v 2/ rade v spoločnej domácnosti, preto 1 rodinného domu nemohla ani vydržať. Žalovaný
v 2/ rade pri uzatvorení súdneho zmieru neuviedol, že predmet sporu previedol na dcéru. Na základe
predmetného súdneho zmieru boli poručitelia zapísaní ako spoluvlastníci, až v roku 2002 došlo k oprave
LV, resp. prepisu vlastníctva a preto je potrebné súdne rozhodnutie.

9. V záverečnej rečí právny zástupca žalobcov opísal genézu sporu o vlastníctvo rodinného domu

uviedol, že prebiehajúci spor je pokračovaním konania prebiehajúceho od roku 1989, jeho dôvodom
je skutočnosť, že v roku 2002 žalovaná v 1/ rade požiadala správu katastra aby bola zapísaná ako
výlučná vlastníčka celého rodinného domu. Podotkol, že žalovaná v 1/ rade o prebiehajúcom súdnom
sporetýkajúcomsarodinnéhodomuvčasedarovaniavedela,žilavpredmetesporuodnarodenia ateda
nemohla byť dobromyseľná v tom, že celá nehnuteľnosť jej patrí ako vlastníčke. Rodinný dom staval

neb. S. V. a neb. E. V. s pomocou rodiny, teda v čase smrti minimálne 1 patrila obidvom . Účasníkom
konania ohľadne toho či 1 domu patrí alebo nepatrí poručiteľom bola už dnes nebohá E. V., ktorá v
čase smrti bola o svojom spoluvlastníctve nielen presvedčená ale dokonaca zapísaná ako podielová
spoluvlastníčka tejto nehnuteľností. Rodinný dom stále stojí, má pôvodné základy a obvodové múry.
To že bola vykonaná prístavba či nadstavba je irelevantné, keďže sa tak udialo počas prebiehajúcich

súdnych konaní. Ďalej zdôraznil, že žalovaná v 2/ rade v roku 2002 keď požiadala o opravu zápisu v
katastri túto skutočnosť neprejednala s dedičmi - žalobcami, napriek tomu, že mala k dispozícií súdny
zmier.

10. Právny zástupca žalovaných so žalobou nesúhlasil, žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Zdôraznil,

že rozhodnutie o schválení súdneho zmieru nebol spôsobilý titul na zápis v katastri a vo vzťahu k
prebiehajúcemu súdnemu sporu tvorí prekážku rozsúdenej veci . Ďalej uviedol, že rodičia žalovanej v
1/ rade v roku 1992 boli vlastníkmi celej nehnuteľností, preto mohli previesť nehnuteľnosť na žalovanú
v 1/ rade.

11. V záverečnej reči právny zástupca žalovaných poukázal na štyri okruhy v dôsledku ktorých by súd
mal žalobu zamietnuť resp. konanie zastaviť. Po prvé poukázal na nedostatok naliehavého právneho
záujmu tvrdiac, že súd môže skúmať iba skutočnosti platné do momentu úmrtia S. V. a všetky ďalšie
okolností sú preto pre účely tohto súdneho konania irelevantné, že po ukončení tohto konania budú
nasledovať aj ďalšie súdne konania inciované zo strany žalobcov. Žalobcami požadované rozhodnutie

súdu neodstráni žalobcami vnímaný základ sporu a to, či výlučné vlastnícke právo žalovanej v 1/ rade
k predmetnému rodinnému domu je alebo nie je sporné, keďže k darovaniu došlo až po okamihu
smrti poručiteľa S. V.. Spor medzi stranami sporu sa požadovaným rozhodnutím súdu nevyrieší a ani
žiadnym spôsobom takéto rozhodnutie súdu neprispeje k riešeni sporu medzi stranami, poukázal na
rozhodnutie napr. Ústavného súdu SR I.ÚS 50/2010. Po druhe tvrdil, že predmet tohto konania je

totožný s pôvodným konaním sp. zn. 5C/99/1990. Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok
alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovakých skutkových tvrdení, z ktorýchbol uplatnený.
Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných
účastníkov, pričom tvrdil, že žalovaný v 2/ rade súdny zmier v tomto konaní uzatvoril pod nátlakom
svojho právneho zástupcu a žalobcov, ďalej trvril, že v oboch konaniach sa prejednával rovnaký nárok,

žalobcovia sa domáhajú rovnakého nároku ako v konaní 5C/99/1990. Po tretie namietal formuláciu petitu
tvrdil, že procesné normy jednoznačne ustanovujú, že vyporiadanie BSM patrí do kompetencie súdu
konajúcemu v konaní o dedičstve, táto kompetencia nemôže patriť súdu rozhodujúcemu v sporovom
konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, keďže žiadna právna norma mu takúto kompetenciu
nedáva, pričom poukázal na rozhodnutie KS Trvnava sp. zn. 11 Co/906/2015. Po štvrte poukázal na

hmotnoprávne okolností na skutočnosť, že žalobovia odvodzujú svoj nárok od prehlásenia žalovaného
v 2/ rade či už pred štátnym notárom alebo pred Krajským súdom v Košiciach, avšak prehliadajú všetký
ostatné dôkazy a početné výpovede svedkov v konaní 5C/99/1990 tvrdiac, že žalovaný v 2/ rade po viac
ako 5 rokov trvajúcom súdnom spore nakoniec v slabej chvíli súhlasil so súdnym zmierom. Opakovanepoukázal na čestné vyhlásenie samotného S. V. ako aj na kúpnu zmluvu R 1/69 a potvrdenie Obecného
úradu I. Z. z 19.6.1992.

12. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu, vykonal dokazovanie výsluchom strán,
oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, ako aj s obsahom pripojených
spisov tunajšieho súdu sp. zn. 5C/99/1990, D 393/89 a D 414/98 základe čoho ustálil tento skutkový
stav:

13. Strany sporu sú príbuznými - žalobcovia v 1/ a 2/ rade a žalovaný v 2/ rade sú súrodenci, žalobkyňa
v 3/ rade je manželkou žalobcu v 1/ rade, žalovaná v 1/ rade je dcérou žalovaného v 2/ rade. Poručitelia
- S. V. a E. V. sú rodičmi žalobcov v 1/ a 2/ rade a žalovaného v 3/ rade, žalobkyňa v 3/ rade bola ich
nevestou a závetnou dedičkou, žalovaná v 1/ rade vnučkou.

14. Poručitelia (S. a E. V.) žili spolu so žalovaným v 2/ rade a jeho rodinou (jeho manželkou a žalovanou

v 1/ rade) v rodinnom dome súp. č. XXX v I. Z. a to až do smrti S. V.. Za života S. V. sa ohľadne vlastníctva
rodinného domu neviedli žiadne súdne spory (strany sporu to neuvádzali). V evidenčnom liste č. XX
boli ako užívatelia zapísaní poručitelia (čl. 21 spisu), za života S. V. list vlastníctva na rodinný dom
nebol založený.

15. Z predložených listinných dokladov mal súd preukázané, že stavebné povolenie bolo vydané
Odborom výstavby ONV v Prešove dňa 2.8.1962 na meno S. V. (čl. 71-73 spisu).

16. Kúpnou zmluvou spísanou do notárskej zápisnice N 65/69, NZ 66/69 z 28.2.1969 poručitelia (S. V.
a E. V.) previedli na žalovaného v 2/ rade Z. V. a jeho manželku H. V. polovicu nehnuteľnosti zapísaných

v pozemkovej knihe kat. úz. I. Z. v zápisnici č. XXX A I pod r.č. parc. č. XXX dom a dvor, parc. č. 248
záhrada pod B 7 a/, b/, v 1 (čl. 42-43 spisu).

17. Podľa potvrdenia MNV z 16.11.1989 (čl. 74), rodinný dom súpisné číslo XXX postavil zomrelý S.
V. so svojimi príbuznými.

XX. Michal V. zomrel dňa XX.X.XXXX, dedičské konanie po ňom bolo vedené tunajším súdom pod sp.
zn. D 393/89 a bolo právoplatne ukončené dňa 30.11.2005, predmetom dedičského konania nebol
rodinný dom súp. č. XXX k.ú. I. Z. (ani akýkoľvek podiel na tomto rodinnom dome).

19. Keďže medzi dedičmi po neb. S. V. bolo sporné či rodinný dom súp. č. XXX má, resp. nemá patriť
do jeho dedičstva, ak áno v akom rozsahu, dedičské konanie bolo prerušené a dedičia boli odkázaní
na občianske súdne konanie. Konanie bolo vedené tunajším súdom pod sp. zn 5C 99/90, trvalo cca 6
rokov,bolovňomvypočutých množstvo svedkova právoplatneskončené19.8.1996tak, žeUznesením
KS Košice č.k. 14Co 521/95-188 zo dňa 27.6.1996 bol schválený súdny zmier v znení: V čase smrti

poručiteľa S. V. patrila do bezpodielového spoluvlastníctva neb. S. V. a pozostalej manželky E. V., rod.
K., nar. XX.X.XXXX polovica rodinného domu č. XXX postaveného na parc. č. 918 kat. úz. I. Z.. Z obsahu
zápisnice čl. 186 spisu 5C/99/90 vyplýva, že návrh na schválenie súdneho zmieru podpísali subjekty
toto konania a to, žalovaný v 2/ rade - Z. V., jeho právny zástupca - JUDr. Koman, žalobca v 1/ rade
K. V. a žalobca v 2/ rade S. V..

20. Zo spisu 5C/99/90 na návrh žalovaných súd prečítal výpovede tam vypočutých svedkov a to: Z. V.,
Z. P., Z. O., Z. P., S. K., S. U., I. O., S. U., I. O., S. I., Z. H. a účastníčky E. V.. Na návrh žalobcov
prečítal výpovede účastníčky E. V. (poručiteľky) zo šiestich pojednávaniach.

21. V priebehu súdneho konania sp. zn. 5C/99/90 Z. V. s manželkou darovacou zmluvou z 8.7.1992
previedli vlastnícke právo k rodinnému domu súp. č. XXX, postaveného v roku 1962 s príslušenstvom
v celosti na dcéru D. E. - žalovanú v 1/ rade. Zmluva bola registrovaná štátnym notárstvom pod RI -
V705/92 dňa 8.12.1992.

22. Podľa LV č. XXX k.ú. I. Z. z 16.11.1999 (čl. 25 spisu) vlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX boli
pod B 1 - D. E. (žalovaná v 1/ rade) v podiele 1 a pod B 2 - V. S. a E. v podiele 1.23. Z odôvodnenia Uznesenia D 393/89 zo dňa 12.5.2001 (čl.9 spisu) vyplýva, že na pojednávaní dňa
25.9.1989 dedič K. V. oznámil, že predmetom dedičského konania má byť podiel poručiteľa na rodinnom
dome súp. č. XXX k.ú. I. Z., ktorý rodinný dom bol postavený na základe stavebného povolenia, ktoré

bolo vydané na meno poručiteľa, ktorú skutočnosť potvrdil i dedič Z. V.. Dedič K. V. uznal skutočnosť,
že tento rodinný dom súp. č. XXX v k.ú. I. Z. staval spoločne, nerozdielne poručiteľ s dedičom Z. V. a
teda uznáva, že Z. V. by mala patriť na dome a hospodárskej budove polovica a poručiteľovi a jeho
manželke druhá polovica. Túto skutočnosť, že rodinný dom staval s rodičmi uznal i dedič Z. V. a súhlasil
s tým, že podiel jednej polovice na dome patrí poručiteľovi a jeho manželke a podiel druhej polovice patrí

jemu. Dňa 13.10.1989 sa na notársky úrad dostavil dedič Z. V. a oznámil, predmetný rodinný dom je
jeho výlučné vlastníctvo a nepatrí do dedičstva. Ďalej z tohto uznesenia vyplýva (strana 10 spisu), že
právny zástupca dediča - Z. V. (žalovaného v 2/ rade) sa dožadoval vylúčenia 1 rodinného domu súp.
č. XXX k.ú. I. Z. z dedičského konania, nakoľko za výlučnú vlastníčku domu považuje D. E. a doložil
LV č. XXX k.ú. I. Z. z 5.12.2002. Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že Správa katastra v N. Y. notárskemu
úradu vysvetlila dôvod opravy zápisu vykonaného na LV č. XXX na základe uznesenia KS Košice

zmena č. 60/99 1 v bezpodielovom spoluvlastníctve S. V. a pozostalej manželky E. V. na E. D.. E. D.
nebola účastníčkou schváleného súdneho zmieru a v čase jeho uzavretia bola výlučnou vlastníčkou
rodinného domu.

24. Podľa úradného záznamu spísaného dňa 30.3.1999 v konaní sp. zn. D 393/89 (čl. 26 spisu) okrem

iného vyplýva, že znalec Ing. Peter Sokol spis vrátil s tým, že údajne ho dedičia nechceli pustiť do
priestorov rodinného domu.

XX. Helena V. zomrela dňa XX.X.XXXX, dedičské konanie bolo vedené tunajším súdom pod s. zn. D
414/98, predmetom dedičského konania nebol rodinný dom súp. č. XXX k.ú. I. Z. (ani akýkoľvek podiel

na tomto rodinnom dome).

26. Z odôvodnenia D 414/98 z 26.4.2014 rovnako ako aj z uznesenia D 393/89 zo dňa 12.5.2001
(čl.15 spisu) vyplýva, že právny zástupca dediča - Z. V. (žalovaného v 2/ rade) sa dožadoval vylúčenia
1 rodinného domu súp. č. XXX k.ú. I. Z. z dedičského konania, nakoľko za výlučnú vlastníčku domu

považuje D. E. a doložil LV č. XXX k.ú. I. Z. z 5.12.2002. Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že Správa
katastra v N. Y. notárskemu úradu vysvetlila dôvod opravy zápisu vykonaného na LV č. XXX na základe
uznesenia KS Košice zmena č. 60/99 1 v bezpodielovom spoluvlastníctve S. a pozostalej manželky
E. V. na E. D.. E. D. nebola účastníčkou schváleného súdneho zmieru a v čase jeho uzavretia bola
výlučnou vlastníčkou rodinného domu.

27. Z rozhodnutia Správy katastra N. Y. číslo X 27/2002 z 8.11.2002 vyplýva, že opravuje sa údaj na
liste vlastníctva č. XXX k.ú. I. Z. tak, že ruší zápis v časti B listu vlastníctva ako vlastník sa zapisuje E. D.
v celosti (čl. 27 a 51 spisu). Z odôvodnenia vyplýva, že uznesenie KS Košice nebolo listinou spôsobilou
na zápis do KN, nakoľko v čase uzavretia zmieru bola výlučnou vlastníčkou predmetného rodinného

domu p. E. D.. Zmier, ktorý uzavrel Z. V. v prospech V. S. a E. nebol v tom čase oprávnený disponovať
s nehnuteľnosťou, nakoľko nebol jej vlastníkom.

28. Žalobcovia pri svojom výsluchu na pojednávaní ozrejmil genézu výstavby sporného rodinného
domu a dlhoročných rodinných sporov, ktoré nastali po smrti ich otca a súvisia so sporným rodinným

domom súpisné čslo XXX v I. Z..

29. Žalovaná v 1/ rade uviedla, že rodinný dom jej daroval otec, daroval jej to, čoho bol vlastníkom,
potvrdila, že o súdnych konaniach medzi jej otcom (žalovaným v 2/ rade) a strýkami (žalobcami v 1/
a 2/ rade) mala vedomosť.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

30. Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá
fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho

majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.31. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

32. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

33. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

34. Podľa § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) Žalobou
možno požadovať aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

35. Podľa § 153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.

36. Podľa § 153 ods. 2 C.s.p. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

37. Podľa § 153 ods. 3 C.s.p. ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

38. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

39. Podľa § 211 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) ak sa objaví po
právoplatnostiuznesenia,ktorým sakonanieodedičstveskončilo,ďalšíporučiteľovmajetok,prípadneaj
dlh,súdnanávrhvykonáotomtomajetkudodatočnékonanieodedičstve.Aksaobjavíibadlhporučiteľa,
dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.

40. Podľa § 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

41. Podľa § 129 ods. 1 Obč. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva

právo pre seba.

42. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba
je oprávnená.

43. Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

44. Podľa § 133 ods. 2 Obč. zák. ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda
sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon
neustanovuje inak.

45. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v

držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

46. Podľa § 145 ods. 2 Obč. zák. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a
povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.47.Podľa§148ods.1Obč.zák.zánikommanželstvazanikneibezpodielovéspoluvlastníctvomanželov.

48. Podľa § 149 ods. 1 Obč. zák. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150.

49. Podľa § 460 Obč. zák. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

50. Podľa § 868 Obč. zák. pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj
právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

51. Podľa § 133 ods. 1 zákona č. 140/1950 Zb. Stredný občiansky zákonník účinný v období rokov
1962 až 1963 (ďalej len SOZ) ak vec patrí niekoľkým osobám spoločne, sú jej spoluvlastníkmi. V

pochybnostiach sa predpokladá, že podiely spoluvlastníkov sú rovnaké.

52. Podľa § 133 ods. 2 SOZ spoluvlastník smie so svojím podielom nakladať, ak tým neruší práva
ostatných spoluvlastníkov, samostatne a rovnako ako vlastník so svojou vecou. Môže sa kedykoľvek
presvedčiť, ako sa hospodári, a môže v obvyklých obdobiach alebo z dôležitých dôvodov kedykoľvek

žiadať vyúčtovanie.

53. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) ďalej len KZ údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné,
ak sa nepreukáže opak.

54. Podľa § 70 ods. 2 KZ údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,
geometrickéurčenienehnuteľnosti,druhpozemku,geometrickéurčenieavýmerakatastrálnehoúzemia,
názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,
alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje

o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra„E“.

Právne posúdenie vecí:

55. Predmetom konania je určenie, že rodinný dom súp. č. XXX zapísaný na LV XXX k.ú. I. Z. patrí
do dedičstva po S. V. v 1 a po jeho manželke E. V. v 1. V prvom rade sa súd zaoberal námietkou
žalovaných týkajúcej sa nedostatku podmienky konania.

Prekážka veci rozsúdenej - res iudicate

56. Prekážka právoplatne rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a je existencia
v každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekážka nastáva vtedy, ak
má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. Teória procesného práva vymedzuje prekážku
právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami a totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou

predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby, ako v konaní
ukončenom právoplatným rozhodnutím. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom
konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Totožnosť osôb je zachovaná aj vtedy, keď v
neskôr začatom konaní vystupujú právni nástupcovia osôb, ktoré sú alebo boli účastníkmi skôr začatého
konania. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak v konaní ide o totožný nárok uplatnený z totožného

skutkového základu medzi totožnými subjektmi.

57. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaných, že neodstrániteľnou prekážkou veci rozsúdenej k tomuto
konaniu je právoplatne skončené konanie sp. zn. 5C/99/90. Subjektmi tohto konania sú iné osoby,
ako to bolo v konaní 5C/99/90. V pôvodnom konaní účastníčkou konania nebola žalobkyňa v 3/ rade

a žalovaná v 1/ rade, na druhej strane účastníčkou pôvodného konania bola dnes už neb. E. V..
Je pravdou, že žalobkyňa v 3/ rade je právnou nástupkyňou pôvodnej účastníčky neb. E. V. (je jej
závetnou dedičkou), v tom prípade je totožnosť osôb zachovaná. Účastníčkou konania 5C/99/90 nebola
žalovaná v 1/ rade napriek tomu, že v čase schválenia súdneho zmieru bola evidovaná na LV akovýlučná vlastníčka predmetu sporu, z tohto dôvodu sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovaných, že
ide o totožné subjekty, aj keď žalovaná v 1/ rade (D. E.) je právnou nástupkyňou žalovaného v 2/
rade (Z. V.), ale tou bola už v čase schválenia súdneho zmieru, nestala sa ňou až po právoplatnom

skončení konania 5C/99/90. Účastníkom pôvodného konania 5C/99/90, po nadobudnutí vlastníckeho
práva k predmetu sporu mala byť žalovaná v 1/ rade a nie žalovaný v 2/ rade, z tohto dôvodu
nie je zachovaná totožnosť osôb - sporových strán. Rovnako nie je zachovaná totožnosť predmetu
konania, keďže predmetom schváleného súdneho zmieru bolo určenie, že 1 spornej nehnuteľností
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva dnes už poručiteľov, predmetom toho konania je určenie že

do dedičstva po každom z poručiteľov patrí 1 rodinného domu.

58. Súdu nedá poukázať na skutočnosť, že žalovaní na jednej strane tvrdia, že tomuto konania bráni
neodstrániteľná prekážka veci rozsúdenej ku konania sp. zn. 5C/99/90, na druhej strane však konečné
rozhodnutie vo veci sp. zn. 5C/99/90, t.j. uznesenie o schválení súdneho zmieru Krajského súdu v
Košiciach, v dôsledku úkonov realizovaných žalovanými počas prebiehajúceho súdneho konania sp.

zn. 5C/99/90, nebolo vkladu schopnou listinou, keďže v priebehu súdneho konania došlo k zmene
vlastníka predmetného rodinného domu. Súd poukazuje na „neštandardné“ správanie sa žalovaného v
2. rade v konaní 5C/99/90. Žalovaný v 2/ rade v konaní sp. zn. 5C/99/90 napriek tomu, že od roku 1990
sa viedol spor o vlastníctvo k rodinnému domu ku ktorému v čase začatia súdneho sporu nebol založený
list vlastníctva, v roku 1992 rodinný dom zapísal na list vlastníctva na základe potvrdenia Obecného

úradu v I. Z. a hneď darovacou zmluvou rodinný dom previedol na svoju dcéru - žalovanú v 1/ rade. Aj
keď tieto úkony boli zo strany žalovaného v 2/ rade realizované v čase prebiehajúceho súdneho sporu
ich realizáciu a zmenu vlastníka predmetu súdneho sporu neoznámil ostatným účastníkom konania
ani súdu, neučinila tak ani nadobúdateľka - žalovaná v 1/ rade.

Naliehavý právny záujem

59. Ďalej sa súd zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na predmetnej určovacej
žalobe podľa Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016. V zmysle citovaného zákonného
ustanovenia § 137 písm. c/ C.s.p. možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právo je alebo

nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení práva v
čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak
sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo
neisté.

60. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle,
že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide o prípady v ktorých sa určením, či tu právo je či nie je,
vytvorený pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Naliehavý právny
záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením

otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho
práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu, záver súdu o (ne)existencií naliehavého právneho záujmu
žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom
ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude
musieť aj tak nasledovať iné konanie.

61. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný
a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že tá - ktorá určovacia žaloba
nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci

(otázkou aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).

62. Žalobcovia ako pán sporu (dominus litis) príslušnou žalobou zároveň určuje medze, v rámci ktorých
súd mal poskytnúť ochranu jej právam a právam chráneným záujmom.

63. Žalobcovia existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodnili tým, že žalovaná v 1/ rade je vedená
ako výlučná vlastníčka spornej nehnuteľností, avšak v podiele majú byť vedení poručitelia, po ktorých
sú žalobcovia dedičmi, tento podiel by mal byť predmetom dedičského konania.64. Súd má za to, že pokiaľ je sporné, kto je vlastníkom určitej nehnuteľností, resp. spoluvlastníckeho
podielu, tento spor musí rozhodnúť súd v civilnom sporovom konaní, pretože až na základe rozhodnutia
súdu môže byť pôvodne sporný údaj v katastri nehnuteľností zmenený, preto podaná žaloba na

určenie vlastníckeho práva je tak jediným možným postupom ako dosiahnuť zmenu zápisu v katastri
nehnuteľností. Teda žalobcovia majú naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe a v tom
zmysle sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaných prezentovanými ich právnym zástupom.

Vecná legitimácia

65.Vecnoulegitimáciounarozdielodprocesnejlegitimácie(oprávneniebyť stranousporovéhokonania)
sa rozumieme z hmotného práva prameniaci stav určujúci, kto je nositeľom predmetného práva alebo
povinnosti v konkrétnom prípade. Len ten, kto je nositeľom určitých práv a povinností priznaných
hmotným právom, je teda vecne legitimovaný na ich uplatňovanie alebo obranu v súdnom procese.
Týmto prenosom hmotného práva do procesu je práve vecná legitimácia, ktorá v tom ktorom prípade

vyplýva z faktu napr. ako v danom prípade z listu vlastníctva a výpisu z pozemkovej knihy. Aktívnou
legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním
uplatnenéprávo(nárok)respektívemuvyplýva procesnéprávositentohmotnoprávnynárokuplatňovať.
Pasívnou legitimáciou je existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia

tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok NS
SR sp. Zn. 2Cdo 205/2009). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len
vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní. V
opačnom prípade súd návrh zamietne so záverom o nedostatku aktívne legitimácie žalobcu. Osvedčenie
aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie žalobcu je conditio sine qua non pre osvedčenie dôvodnosti

nároku na určení vlastníckeho práva, ktorého sa žalobca v konaní domáha.

66. Žalobcovia a žalovaný v 2/ rade sú dedičmi po poručiteľoch (žalobca v 1/, 2/ rade a žalovaný v
2/ rade sú deťmi poručiteľov, žalobkyňa v 3/ rade závetnou dedičkou). Žalovaná v 1/ rade je výlučnou
vlastníčkou predmetu sporu - rodinného domu, čím je daná tak aktívna legitimácia žalobcov ako aj

pasívna legitimácia žalovaných.

Ďalej sa súd zaoberal vecou samou

67. Keďže súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky konania, je daný naliehavý právny záujem

na podanej žalobe ako aj vecná legitimácia strán sporu zaoberal sa vecou samou, t.j. otázkou či
poručitelia - S. V. a jeho manželka E. V. v čase smrti vlastnili po 1 spoluvlastníckeho podielu spornej
nehnuteľností, t.j. rodinného domu súp. č. XXX v I. Z., keďže je to nevyhnutným predpokladom
vyhovenia žalobnému návrhu.

68. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva
po poručiteľovi, pričom v konaní o takýchto žalobách ide o posúdenie či poručiteľ bol v čase smrti
vlastníkom veci. Požadované určenie sa tu vyžaduje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali
po tomto dní, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. V prípade, že súd žalobe požadujúcej určenie
vyhovie, a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje

rozhodnutie o dedičstve, že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci.

69. Vlastnícke právo k veci možno v zmysle platných právnych predpisov nadobudnúť viacerými
spôsobmi, a to kúpou, darom, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo
na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ustanovenie § 132 Občianskeho zákonníka

predstavuje všeobecné ustanovenie o nadobúdaní subjektívneho vlastníckeho práva jednotlivými
spôsobmi.

70. Vlastnícke právo sa nadobúda buď od skoršieho vlastníka prevodom alebo prechodom, kde ide
o nadobudnutie odvodené (derivatívne), alebo sa nadobúda pôvodným (originálnym) spôsobom k

novo vzniknutej veci, ktorá doteraz nikomu nepatrila. Pri pôvodnom nadobúdaní vlastníckeho práva sa
rozlišuje nadobúdanie: a) medzi živými a to na základe zmluvy, rozhodnutia štátneho orgánu alebo iných
skutočností ustanovených zákonom, najmä vydržaním (§ 134 Obč. zák.), spracovaním cudzej veci (§135b Obč. zák.), nálezom (§ 135 Obč. zák.), prírastkami (§ 135a) a b) Obč. zák.) pre prípad smrti a to
dedením (§ 460 a nasl. Obč. zák.).

71. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, predovšetkým na spôsob ukončenie súdneho
sporu sp. zn. 5C/99/90 ako aj prvotné vyjadrenie žalovaného v 2/ rade Z. V. v dedičskom konaní po
neb. S. V. sp. zn. D 393/89 na dedičskom pojednávaní dňa 25.9.1989 súd nemal pochyb o tom,
že v čase pred začatím resp. v priebehu výstavby rodinného domu súp. č. XXX v I. Z. došlo medzi
poručiteľmi S. V. a E. V. na jednej strane a ich synom, Z. V. - žalovaným v 2/ rade na strane druhej

k dohode. Táto dohoda spočívala v tom, že spoločne zrealizujú výstavbu sporného rodinného domu
svojpomocne, každý podľa svojich síl, schopnosti a možností a že postavený rodinný dom, ktorý má
pridelené súpisné číslo XXX, bude ich spoločným spoluvlastníctvom. Okrem už spomínaných úkonov
samotného žalovaného v 2/ rade ( vyhlásenie v dedičskom konaní na prvom dedičskom pojednávaní po
neb. otcovi S. V. a v občianskom súdnom konaní - podpis na návrhu na schválenie súdneho zmieru)
túto skutočnosť podporne, potvrdzujú listinné dôkazy produkované v tomto konaní, napr. stavebné

povolenie vydané na meno poručiteľa. Pokiaľ by žalovaný v 2/ rade chcel stavať v roku 1962 rodinný
dom výlučne sám, žiadal by sám pre seba vydanie stavebného povolenia, nežiadal by ho jeho otec
- poručiteľ. Ďalším podporným dôkazom je potvrdenie MNV z 16.11.1989 (vydané bezprostredne po
smrti S. V.), z ktorého vyplýva, že šetrením MNV zistil, že rodinný dom postavil zomrelý S. V. so svojimi
príbuznými.

72. Z výsledkov vykonaného dokazovania sp. zn. 5C/99/90 (čítané výpovede účastníkov a svedkov)
vyplýva, že na výstavbe rodinného domu sa nepodieľal výhrade sám žalovaný v 2/ rade, ale aj jeho
rodičia (poručitelia). Súdu nedá uviesť, že v závislosti od toho ktorá procesná strana výsluch svedka v
konaní 5C/99/90 navrhla v toho prospech svedkovia vypovedali. Samotná matka žalobcov v 1/ a 2/ rade

a žalovaného v 2/ rade, tak pred súdom v pôvodnom konaní, ako aj v čestnom prehlásení (čl. 79-81
spisu) tvrdila, že rodinný dom postavili len ona s manželom ( teda poručitelia), syn Z. (žalovaný v 2/
rade) do domu len niečo vrážal. Toto tvrdenie poručiteľky (matky) je v rozpore s čestným prehlásením
S. V. (otca a manžela) z 10.2.1987 v ktorom tvrdí, že dom v ktorom býva patrí synovi Z. (čl. 40 spisu).

73. Pokiaľ ide o potvrdenie Obecného úradu I. Z. z 19.6.1992 (čl. 41 spisu) - toto bolo vydané v čase
už prebiehajúceho súdneho sporu - medzi samotnými stranami (súrodencami a ich matkou) bol spor,
či rodinný dom má alebo nemá a ak má v akom rozsahu patriť do dedičstva po neb. S. V., obecný úrad
takéto potvrdenie bez preverenia si situácie, vydal. Súdu nedá uviesť, že zo samotného potvrdenia
vyplýva, že bolo vydané na žiadosť Z. V. - žalovaného v 2/ rade, že sám (Z. V.) postavil rodinný dom

v roku 1962. V čase vydania potvrdenia (rok 1992) prebiehal súdny spor, vykonávalo sa rozsiahle
dokazovanie, no obecný úrad bez akýchkoľvek dôkazov, bez preverenia si situácie v rodiny, vydala na
požiadanie Z. V. potvrdenie, že dom v roku 1962 postavil sám. Súd poukazuje na časové súvislosti,
pravdepodobne uvedené potvrdenie slúžilo ako podklad na zápis rodinného domu na LV a následnej
realizácie prevodu vlastníckeho práva zo žalovaného v 2/ rade a jeho manželky na žalovanú v 1/ rade

ich dcéru.

74. Pokiaľ ide o vyjadrenie, že súdny zmier žalovaný v 2/ rade podpísal v slabej chvíľke pod tlakom
žalobcov a svojho právneho zástupcu v snahe ukončiť dlhoročný spor súd poznamenáva, že toto
vyjadrenie chápe len ako akúsi snahu ospravedlniť konanie žalovaného v 2/ rade v pôvodnom konaní

5C/99/90, keďže k uzatvoreniu súdneho zmieru došlo po prevode vlastníckeho práva k predmetu sporu.
Žalovaný v 2/ rade predsa v čase uzatvorenia súdneho zmieru bol plne spôsobilý na právne úkony,
návrh na schválenie súdneho zmieru vlastnoručne podpísal, súdny zmier bol schválený pred odvolacím
- Krajským súdom v Košiciach, z tohto dôvodu súd vylučuje akýkoľvek nátlak na žalovaného v 2/
rade. Pokiaľ sa na odvolacom konaní v čase, kedy bol schválený súdny zmier žalovaný v 2/ rade cítil

nekomfortne mohlo to byť vyvolané tým, že si bol vedomý toho, že predmet sporu previedol na dcéru,
naviac ak žalovaný v 2/ rade subjektívne akýkoľvek nátlak pociťoval mohol schválený súdny zmier
napadnúť návrhom na jeho zrušenie podľa vtedy platnej právnej úpravy, avšak tak neučinil.

75. Tvrdenie žalovanej, že podiel 1 rodinného domu, ak súd nezoberie do úvahy jej predchádzajúce

argumenty, nadobudla vydržaním, keďže nehnuteľnosť užíva už viac ako 24 rokov súd uvádza,
že vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva, ku ktorému dochádza v prípade
splnenia zákonom určených podmienok priamo zo zákona; ku ktorému dochádza v prípade splnenia
zákonom určených podmienok priamo zo zákona; nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. Ktomu,abybolomožnénadobudnúťvlastníckeprávovydržanímmusiabyťsplnenésúčasnetietozákonné
predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť
vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej

doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia
subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu

na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých
vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,
stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba
vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si
určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok

a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré
budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký
oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie,
ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

76. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností súd má za to, že žalovaná v 1/ rade nemohla byť
dobromyseľná v tom, že jej vlastnícky patrí celý rodinný dom, teda aj 1, ktorá je predmetom súdneho
sporu. Žalovaná v 1/ rade pred súdom potvrdila, že o nejakých sporoch medzi jej otcom a strýkami
(súrodencami otca) mala vedomosť. Súd je presvedčený, že žalovaná dobre vedela, o prebiehajúcom
súdnom spore sp. zn. 5C/99/90, ktorý bol vyvolaný dedičským konaním po jej starom otcovi, S. V..

Žalovaná v 1/ rade v predmete sporu (v rodinnom dome súp. č. 143) žila od narodenia, v tomto dome
žili aj jej rodičia a starí rodičia, teda vzťahy medzi jej rodičmi, súrodencami jej otca a starými rodičmi
jej museli byť dobre známe. Naviac, keď dom, ktorý bol predmetom darovania v roku 1992 v ktorom
žila, bol predmetom sporu medzi jej otcom a otcovými bratmi a jej starou mamou. Súd poukazuje na
skutočnosť, že v predmetnom rodinnom dome žila aj stará matka žalovanej v 1/ rade (poručiteľka), ktorá

sa však po vzniku sporu ohľadne rodinného domu odsťahovala k synom do Košíc (žalobca v 1/ a 2/
rade), už táto skutočnosť sama o sebe je dôkazom, že žalovaná v 1/ rade o spore ohľadne vlastníctva
rodinnéhodomumuselamaťvedomosť. Ďalšímdôkazomotom,že žalovanáv1/rade ospore ohľadne
vlastníctva rodinného domu mala vedomosť sú i návštevy či už znalcov alebo geodeta, napr. v roku
1990 (čl.76 spisu). Všetky tieto skutočnosť preukazujú, že žalovaná nemohla byť dobromyseľná, že

jej vlastnícky patrí celý rodinný dom, keďže ho nadobudla v čase prebiehajúceho súdneho sporu.

77. Pokiaľ ide o právnym zástupcom žalovaných citované rozhodnutie Ústavného súdu SR z
10.2.2010, sp. zn. I.ÚS 50/2010-11 z tohto rozhodnutia vyplýva, že ak bol správou katastra povolený
vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy, je teda reálne daný len modus, avšak

jasne chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu
takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať
o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za
uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere
pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. Súdu však nedá

zacitovať z predmetného rozhodnutia Ústavného súdu SR citujem: „ Rímsko-právna zásada nemo
plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet sa dá vyjadriť aj slovami: ,,z nepráva nemôže
vzniknúť právo". Takto postupovali aj všeobecné súdy v právnej veci sťažovateľov, keď rozhodli, že títo
nemohli platne nadobudnúť vlastnícke právo z dôvodu, že ani ich právny predchodca, teda subjekt, od
ktorého odvodzovali (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, toto právo k predmetným

nehnuteľnostiam nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol na sťažovateľov platne previesť.“ ďalej
citujem: „Naopak, v právnej veci sťažovateľov ak je prvotná kúpna zmluva (okresný výbor S. - PhDr.
S. B., CSc.) absolútne neplatná, nestal sa prvý kupujúci nikdy vlastníkom nehnuteľnosti a v prípade jej
ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov (sťažovateľov) vlastnícke právo, ktoré by
malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. Na nadobudnutie vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti sa totiž vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch právnych skutočností. Prvou je uzavretie
platnej zmluvy o jej prevode (titulus acquirendi) a druhou je individuálny správny akt - rozhodnutie
príslušnej správy katastra o povolení vkladu (modus acquirendi). Ak bol správou katastra povolený
vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy, je teda reálne daný len modus, avšakjasne chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu
takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať
o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za

uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere
pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám.“ koniec citátu.

78. Z citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR nevyplýva tvrdenie právneho zástupcu žalovaných o
nevyriešení sporov medzi subjektmi konania predmetnou žalobou, práve naopak potvrdzuje správnosť

úvahy súdu, že žalovaný v 2/ rade a jeho manželka nemohli previesť na žalovanú v 1/ rade podiel na
rodinnom dome ktorého neboli vlastníkmi, keďže nikto nemôže previesť viac práv ako má, potom v tejto
časti (podiel 1 k celku) bola darovacia zmluva absolútne neplatnou a na základe absolútne neplatnej
zmluvy nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníctva.

79. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že žalobcovia na ktorých je dôkazné bremeno, preukázali, že

ich právní predchodcovia S. V. a jeho manželka E. V. boli v čase smrti bezpodielovými spoluvlastníkmi
rodinného domu súp č. XXX v podiele 1.

Žalobný petit

80. Pokiaľ ide o žalobný petit - konkrétne, že žalobcovia sa domáhajú priamo určenia, že do dedičstva
po poručiteľoch patrí podiel na rodinnom dome v 1 každému z poručiteľov a tvrdenie žalovaných, že
ide o 1 podiel, ktorý má patriť do ich bezpodielového spoluvlastnítva súd uvádza nasledovné:

81.Jepravdou,žeschválenýmsúdnymzmierombolourčené,ževčasesmrtiS.V. 1spornéhorodinného

domu patrila do bezpodielového spoluvlastníctva neb. S. V. a manželky E. V., k takému záveru dospel
súd aj v tomto konaní. Taktiež žalovaní majú pravdu potiaľ pokiaľ tvrdia, že v prípade smrti jedného
z bezpodielových spoluvlastníkov a dedičského konania o novoobjavenom majetku podľa § 211
C.m.p. , v rámci neho bude vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a k podielu zomrelého
manžela nadobudnú vlastnícke právo dedičia ku dňu jeho smrti.

82. V súdenej veci už zomreli obaja poručitelia - bezpodieloví spoluvlastníci. V rámci dlhotrvajúcich
súdnych a správnych sporov, zapríčinených hlavne konaním žalovaného v 2/ rade v pôvodnom konaní
( sp. zn. 5C/99/90 prevedením predmetu sporu na svoju dcéru) aktuálne trvajú už cca 30 rokov.

83. Každé rozhodnutie by malo byť nielen zákonné ale aj spravodlivé. Princíp spravodlivosti
je jedným z najdôležitejších princípov sporového konania. Spravodlivosť predstavuje koncept
zahŕňajúci spravodlivosť, rovnosť a spravodlivé zaobchádzanie ktorého obsahom je predovšetkým
jeho uplatňovanie vo svetle konkrétnych okolností každého sporového konania. Napriek skutkovým
okolnostiam, ktoré sa zdajú vzhľadom na zákonnú úpravu pomerne jednoducho preskúmateľné, nemôže

súd rozhodnúť bez prihliadnutia na vyšší princíp spravodlivosti, ktorému je v každom súdnom konaní
potrebné „podriadiť“ rozhodovanie vo veci samej. Princíp spravodlivosti predstavuje okrem iného aj
„férovosť“, teda prejednanie okolností konania čestne a poctivo v ich spoločnej súčinnosti. Spravodlivým
rozhodovaním súd aplikuje aj rímsko-právnu zásadu „ex aequo et bono“, podľa ktorej by mal postupovať
podľa zásad slušnosti a spravodlivosti, podľa slušného a dobromyseľného uváženia, a nie podľa prísne

formálneho právneho spôsobu uvažovania a rozhodovania. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho
výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom
spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez
ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou (nález Ústavného súdu SR
č. 2221/07 z 19.3.2008). V materiálnom právnom štáte nejde len o dodržiavanie práva, ale predovšetkým

o dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok
vybudovaný. Súdu jednoznačne vždy prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia
zákona nemôže priniesť nespravodlivé dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby ju takouto interpretáciou
pomocou redukcie "ad absurdum" odmietol a zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom
zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol Český Ústavný súd

keď v jednom zo svojich nálezov uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia
musísmerovaťkspravodlivémuvýsledku.Právomusíbyťpredovšetkýmnástrojomspravodlivosti,nielen
súborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel aúčel toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou normou” (porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp.zn.
II.ÚS 222/07).

84. Súd by mal mať na zreteli základný účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym
právam účastníkov (porov. spravodlivosť nad formálne znenie zákona, správa prezidenta SR o stave
republiky z 18. 06. 2015). Ústavne články o súdnej ochrane čl. 46 a nasl., čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd spolu s civilným sporovým poriadkom predstavujú všeobecné
požiadavky spravodlivého procesu. V ústavnej rovine bolo prízvukované, že prepätý formalizmus sa

rovná sofistikovanému odňatiu spravodlivosti (porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp.zn. II.ÚS 222/07)

85. Vzhľadom na tieto princípy spravdlivosti, aj keď bezpodielové spoluvlastníctvo pri smrti jedného
z bezpodielových spoluvlastníkov má byť vyporiadané v rámci dedičskom konaní, súd má za to,
že vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, skutočnosť že zomreli obaja bezpodieloví spoluvlastníci, ak
priamo určí, že do ich dedičstva po každom z nich patrí 1 ich bezpodielového spoluvlastníctva , t.j.

1 rodinného domu každému z ních, má za to, že jeho rozhodnutie zodpovedá kritériu spravodlivosti.
Predpokladá sa, že podiely bezpodielových spoluvlastníkov - poručiteľov sú rovnaké, čo zodpovedá
vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného v 2/ rade v oboch dedičských konaniach, keďže v oboch
žiadal vylúčiť 1 podiel rodinného domu, nakoľko výlučnou vlastníčkou rodinného domu bola žalovaná
v 1/ rade (viď dedičské rozhodnutia po oboch poručiteľoch). Dôkaz o tom aby podiely bezdpodielových

spoluvlastníkov - poručiteľov nemali byť rovnaké produkovaný nebol a nevyplýval ani z dedičského
rozhodnutia po neb. S. V.. Podľa názoru súdu len takýto výklad je spravodlivý a zákonný v súlade
s dobrými mravmi a právami a slobodami vyplývajúcimi z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ ide o rozhodnutie KS Trnava sp. zn. 11Co/906/2015
z 1.2.2017 na ktoré odkázal právny zástupca žalovaných, súd uvádza, že v súdenej veci bola

skutkovo trošku odlišná situácia ako v prejednávanej veci, keďže v čase rozhodnutia tohto súdu
jeden z bezpodielových spoluvlastníkov žil, kdežto v tejto veci už nežije ani jeden z bezpodielových
spoluvlastníkov a naviac v tomto konaní, vzhľadom na všetky okolností tohto cca 30 ročného sporu, má
za to, že takéto rozhodnutie zodpovedá princípu spravodlivosti.

86. Súdu v závere nedá uviesť, že strany sporu sú najbližší príbuzní, ide o spor, ktorý s krátkymi
prestávkami medzi nimi trvá už skor 30 rokov (od smrti S. V.), súd sa opakovane snažil obe strany
viesť k zmieru, za tým účelom niekoľkokrát aj odročil pojednávanie, dokonca sa už črtala dohoda, na
základe ktorej by žalovaná v 1/ rade vyplatila žalobcom finančnú protihodnotu za podiel na spornej
nehnuteľností v konečnom dôsledku však k žiadnej dohode nedošlo. Súd aj touto cestou opakovane

apeluje na obe strany sporu, aby sa snažili zmieriť.

87. K tvrdeniu žalovanej v 1/ rade, že sporný rodinný dom zrekonštruovala, zrealizovala na ňom
prístavbu a nadstavbu súd uvádza, že platná a účinná právna úprava počíta so situáciou, v ktorej sa
ocitla a vytvára predpoklady pre jej riešenie v súlade s hmotným právom.

Nevykonanie navrhovaných dôkazov

88. Pokiaľ ide o návrh žalobcov na vykonanie ďalších dôkazov - listinných, ktoré predložil na pojednávaní
dňa 19.2.2018 (čl. 138 až 189 spisu) a z tohto dôvodu prenechanie časového priestoru na oboznámenie

sa s ich obsahom strane žalovaných, súd poukazuje na ustanovenie § 153 C.s.p. v zmysle ktorého, sú
strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak
by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

89. Žalobcovia podali žalobu na súd 7.12.2015, teda za účinnosti Občianskeho súdneho konania
(konanie prebieha už viac ako 2 roky), avšak Civilný sporový poriadok je účinný od 1.7.2016 ( už
jeden a pol roka) žalobcovia predložil listinné dôkazy na ktoré súd neprihliadol už za účinnosti C.s.p.
priamo na pojednávaní (19.2.2018). Podľa názoru súdu žalobcom nič nebránilo, pokiaľ by konali
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, aby listinné dôkazy, ktoré mali k dispozícií

prinajmenšom už v čase podania žaloby, predložil súdu skôr, už po nadobudnutí účinností C.s.p.,
mali na to časové obdobie viac ako jeden a pol roka, nie na pojednávaní. Súd poukazuje na ústavné
právo každej strany sporu, aby jeho vec bola prejednaná v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov.
Predloženie listinných dôkazov na pojednávaní , ktoré mali žalobca k dispozícií už v čase podaniažaloby, je konaním, ktoré možno charakterizovať ako umele predlžovanie súdneho sporu a preto súd na
tieto listinné dôkazy neprihliadol. Pokiaľ ide o výsluch žalovaného v 2/ rade súd ho vzhľadom na jeho
zdravotný stav nevypočul s čím súhlasila aj strana žalobcov.

Trovy konania

90. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

91. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

92. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

93.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

94. Žalobcovia mali mal plný úspech vo vecí, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % od neúspešných žalovaných s tým, že výšku trov konania určí vyšší súdny úradník

tunajšieho súdu po právoplatnosti veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §
77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360

ods. 1, 2 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.