Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 4, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/194/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716205978
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5716205978.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: Okresné stavebné bytové

družstvo Martin so sídlom Kozmonautov č. 35, 036 01 Martin, IČO: 00 222 038, zastúpené Advokátska
kancelária Mrázovský & partners, s. r. o. so sídlom Mariánske námestie č. 2, 010 01 Žilina, proti
žalovaným 1/: G. R., Q.. X.X.XXXX, U. I.. G.. Y. XX/XX, XXX XX J., X/ Z. R., Q.. XX.X.XXXX, U. I.. G.. Y.
XX/XX, XXX XX J., obidvaja zastúpení STEHURA & partners, v.o.s.. so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022
01 Čadca, IČO: 47 246 863 o vypratanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ sú povinní vypratať trojizbový družstevný byt č. XX, T. XX, Q. R. R., Q. Y.
T. K. D., Y. Č. XXXX, M. Q. S. Č.. XXXX T. X.G. Ú. M., I.. G.. Y. XX/XX, 036 01 Martin a odovzdať ho

žalobcovi v lehote do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, bez nároku na bytovú náhradu.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/,
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 26.5.2016 domáhal vypratania nehnuteľnosti vo vzťahu k
žalovaným 1/ a 2/. Išlo o nehnuteľnosť 3-izbový družstevný byt Č.. XX, T. XX Q. R. R. Q. Y. T. K. D.
Y. Č. XXXX, M. Q. S. Č.. XXXX T. X..Ú.. M. Q. I.. G. Y. XX/XX, XX XXX J. a odovzdať ho žalobcovi v

lehote do troch dní od právoplatnosti. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaní 1/ a 2/ na základe Nájomnej
zmluvy uzavretej dňa 22.4.2015 užívali 3-izbový družstevný byt na ul. A. Stodolu 37/69, 036 01 Martin.
Výpoveďou zo dňa 3.11.2016 žalobca vypovedal nájomnú zmluvu z dôvodu podľa § 711 ods. 1 psím. d)
Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“ ), t.j., že nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce
mu z nájmu bytu, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ neuhradili splatné nájomné, ako i úhrady za plnenie spojené
s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Žalovaní 1/ a 2/ nenapadli platnosť výpovede, ale zároveň
sa z predmetného bytu nevysťahovali. Oznámením zo dňa 15.3.2016 adresovaným žalovaným 1/ a 2/,

žalobca bezúspešne vyzval žalovaných na vypratanie a odovzdanie bytu. Nájomný vzťah žalobcu a
žalovaných 1/, 2/ skončil ku dňu 29.2.2016, avšak do dnešného dňa nebol byt č. 69 na ul. Aurela Stodolu
37/69, 03 601 Martin vyprataný, t.j. ku dňu podania tejto žaloby užívajú žalovaní 1/, 2/ bez právneho
dôvodu.

2. Podaním doručením súdu 31.10.2016 ( č. l. 22) sa žalovaní vyjadrovali k žalobe. Poukázali na
to, že nesúhlasia s podanou žalobou. Majú za to, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol, a preto

nie sú povinní sa z predmetného bytu sťahovať. Poukázali na ust. § 710 ods. 4 OZ s tým, že ak
bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo
úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a preukázal, že ku dňu doručenia výpovede bol v
hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvášesť mesiacov. Žalovaná 1/ predmetnú výpoveď z nájmu bytu prevzala dňa 23.11.2015. Žalovaný 2/
predmetnú výpoveď z nájmu bytu neobdržal. Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu
uplynutímvýpovednejdoby.Výpovednálehotajetrimesiaceazačínaplynúťprvýmdňomnasledujúceho

po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. z uvedeného vyplýva, že výpovedná lehota
mala uplynúť ku koncu mesiaca február 2016. Žalovaní sú však osobami v hmotnej núdzi, nakoľko sú
poberateľmi invalidného dôchodku a osobami s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaná 1/ ku dňu
doručenia výpovede, t.j. k 23.11.2015 bola poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 182,10 eur
mesačne, žalovaný 2/ bol v novembri 2015 poberateľom invalidného dôchodku vo výške 262,50 eur

mesačne. V čase doručovania výpovede boli teda osobami v hmotnej núdze z objektívnych dôvodov.
V zmysle vyššie citovaného ust. OZ vyplýva, že ak bol nájomca v čase doručenia výpovede z nájmu
bytu v hmotnej núdze z objektívnych dôvodov, výpovedná doba sa predlžuje o ďalších šesť mesiacov.
Na základe uvedeného preto výpovedná lehota by v ich prípade mala uplynúť až 31.8.2016. Ďalej
poukázali na ust. § 710 ods. 4 OZ, podľa ktorého, ak nájomca ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych
dôvodov pre uplynutím ochrannej doby ( § 710 ods. 4 ), zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo sa

písomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu
bytu zanikol. Žalovaní poukázali na to, že dňa 2.5.2016 uhradili nedoplatok vo výške 1 000 eur a dňa
3.8.2016 uhradili nedoplatok vo výške 1 218,14 eur. Z tohto dôvodu majú za to, že dôvod výpovede z
nájmu bytu zanikol, nakoľko nedoplatok na dlžnom nájomnom uhradili do konca ochrannej lehoty, t.j. do
31.8.2016. Zároveň poukázali na to, že v predmetnom byte bývajú 26 rokov. Predmetný byt kompletne

zrekonštruovali a predmetnú situáciu, teda to, že sa nachádzajú v stave materiálnej núdze a tým pádom
žiadajú o stiahnutie výpovede, viackrát žiadali od žalobcu. Žalobca s nimi najskôr odmietol komunikovať
a až neskôr im oznamoval, že so stiahnutím výpovede nesúhlasí. Týmto konaním žalobcu tak môžu
prísť o jedinú istotu v živote, a to o strechu nad hlavou. Je v rozpore s princípom spravodlivosti, aby
byt, v ktorom už 26 rokov bývajú, ktorý si svojpomocne zrekonštruovali a hlavne majú uhradené všetky

podlžnosti, teraz opustili. Týmto chcú apelovať aj na zhovievavosť zo strany súdu a žiadajú, aby súd
žalobu zamietol . Súčasťou predmetného vyjadrenia bolo aj Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o poberaní
invalidného dôchodku pre žalovanú 1/ od 1.1.2016 ( č. l. 24), ak aj Rozhodnutie o poberaní invalidného
dôchodku od 1.1.2015 pre žalovanú 1/ ( č. l. 26), Rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku od
12.12.2016 ( č. l. 28), preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím žalovanej 1 ( č. l.31)/,

ako aj žalovaného 2/ ( č. l. 32), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o poberaní invalidného dôchodku
od 1.1.2015 na sumu 258,20 eur mesačne pre žalovaného 2/ ( č. l. 33), ako aj zvýšenie invalidného
dôchodku pre žalovaného 2/ od 1.1.2015 na sumu 262,50 eur ( č. l.36). Ďalej doložili do konania aj
Zápisnicu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu ( č. l. 40), ako aj výpis z účtu preukazujúci jednotlivé
úhrady realizované žalovaným na účet žalobcu v súvislosti s platbami za predmetný byt ( č. l. 42 až 49).

3. Podaním doručeným súdu 1.12.2016 ( č. l. 54) sa vyjadroval vyjadreniu žalovaných žalobca.
Poukázal na to, že žalovaní tvrdia, že nie sú povinní z bytu sa vysťahovať, pretože dôvod výpovede
zanikol. Uvedené tvrdenie v konaní o vypratanie nehnuteľnosti je úplne irelevantné a nemá právny,
ani skutkový základ. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v prekluzívnej lehote nenapadli platnosť

výpovede ( ak by aj napadli, dôvod výpovede ku dňu jej zaslania preukázateľne existoval). Žalovaní
ničím nepreukázali, že by boli v súlade s dikciou § 710 ods. 4 OZ ku dňu doručenia výpovede v hmotnej
núdze z objektívnych dôvodov. Žalovaní na preukázanie uvedeného musia predložiť potvrdenie v zmysle
zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, a to platný k novembru 2015. Ďalej odporcovia
citujú § 711 ods. 5 OZ ( mylne uvádzajú, že sa jedná o § 710 ods. 4 ,) ku ktorému žalobca uvádza, že ani

dikcia predmetného ustanovenia nie je splnená, nakoľko ku dňu skončenia výpovednej lehoty nemali
dlžné nájomné zaplatené. Ak by žalovaní aj preukázali, že boli v hmotnej núdzi a výpovedná doba sa
predĺžila do 31.8.2016, predkladá žalobca v prílohách aj vyúčtovania k uvedenému dátumu. Vzhľadom
na nezaplatenie dlžného nájomného ku dňu skončenia výpovednej doby je poukazovanie na § 711 ods.
5 OZ k meritu veci taktiež irelevantné, nakoľko ak by sa aj potvrdilo, že ku dňu doručenia výpovede

boli žalovaní v hmotnej núdzi a výpovedná lehota im mala skončiť k 31.8.2016, potom by mali žalovaní
vypratať predmetný byt k 31.8.2016, t.j. ku dňu podania tohto vyjadrenia nepochybne užívajú žalovaní
predmetný byt bez právneho dôvodu.

4. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 17.5.2017 ( č. l. 87), ktoré bolo odročené bez prejednania

vecizdôvoduprípadnéhomimosúdnehovyriešeniasporu.Podanímdoručenýmsúdu14.6.2017žalobca
oznámil, že k dohode medzi ním a žalovanými nedošlo, a preto žiada o vytýčenie nového termínu
pojednávania.5. Súd vo veci vykonal ďalšie pojednávanie dňa 15.1.2018 ( č. l. 108), na ktorom žalobca trval na podanej
žalobe.
Žalovaní poukázali na to, že boli v čase neplatenia nájomného v stave hmotnej núdze, pričom tento

stav nemožno posudzovať prísne formalisticky tak, ako sa odvolával žalobca. Žalovaní sú invalidní
dôchodcovia, mali ťažkú životnú situáciu, a preto je potrebné aplikovať ust. § 710 ods. 4 OZ, podľa
ktorého pokiaľ nezaplatili nájomné v stave hmotnej núdze, výpovedná doba sa predlžuje o 6 mesiacov.
Čiže trvali na tom, že výpovedná doba mala uplynúť až 31.8.2016. Žalovaní v tejto dobe dlžné nájomné
zaplatili. Potom je potrebné aplikovať § 711 ods. 5 OZ a mať za to, že dôvod výpovede z nájmu zanikol.

V ďalšom žalovaní poukázali, že sa žalobca odvoláva na tzv. špecifikáciu dlhu, ktorú uviedol a priložil
k žalobe a táto im bola doručovaná spolu so žalobou, avšak žalovaní vychádzali zo špecifikácie dlhu
podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu, ktoré im bolo riadne doručené v máji za rok
2015. Z tohto vyúčtovania je zrejmé, že dlžná suma bola 2 218,14 eur a túto žalovaní aj zaplatili. Takéto
vyúčtovanie nákladov podľa žalovaných má určité chyby, nakoľko im boli doručené dve vyúčtovania.
Jedno, ktoré znelo na sumu 2 218,14 eur a druhé znelo na sumu 1 997 eur. Ide o vyúčtovanie za to isté

obdobie. Z tohto dôvodu majú za to, že ani sám žalobca nemá jasno v tom, aká bola dlžná suma na
nájomnom. Žalovaní sa snažili spojiť so žalobcom, čo sa im nepodarilo. Žalovaná bola osobne v sídle
žalobcu, nikto ju nechcel prijať, a to práve za účelom, aby sa mimosúdne dohodli. Ďalej poukázali na to,
že výpoveď z nájmu zo strany žalobcu nebola riadne doručená žalovanému 2/, iba žalovanej 1/. Keďže
podľaust.§46ods.2Občianskysúdnyporiadok(ďalejlen„OSP“)vprípade,ženiejeadresátzastihnutý,

hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa táto zásielka inej dospelej osobe, bývajúcej v tom istom
byte. Výpoveď žalovanej 1/ bola doručená, žalovanému 2/ doručená nebola, aj keď na základe tohto § 46
ods. 2 OSP bolo potrebné doručovať túto zásielku žalovanej 1/, keďže v byte žije aj s druhým adresátom.
To znamená, že nebolo splnené doručovanie žalovanému 2/. V ďalšom žalovaní poukázali na to, že
žili v predmetnom byte 26 rokov. Nemali so žalobcom žiadne problémy, nájomné platili, až na tú situáciu,

ktorá bola zapríčinená objektívnymi dôvodmi a spätne bola doplatená do konca ešte aj s preplatkom.
Poukázali na to, že je potrebné aplikovať v prípade rozhodovania určitý princíp spravodlivého vyriešenia.
Žalovaní ďalej poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorý rozhodoval obdobný prípad, a
ktorý riešil stav hmotnej núdzi, kde žalovaní nemali žiadne potvrdenie o hmotnej núdzi, dokonca neboli
ani invalidní dôchodcovia, ale z celkovej situácii bolo preukázané, že v zmysle ust. § 711 OZ je splnená

podmienka hmotnej núdze, že nie je možné ju vykladať až príliš formalisticky.
Žalobca uviedol, že nemal záujem sa so žalovanými dohodnúť, nakoľko už v minulosti boli ústupky. V
roku 2014 im bola daná výpoveď, ktorá bola následne vzatá späť a táto situácia tu už bola v minulosti
identická. Žalovaní dostali už šancu. Napriek tomu v rovnaký rok 2015, ako bola uzavretá posledná
nájomná zmluva, znovu došlo k neplateniu, takže bola v tom istom roku zmluva aj vypovedaná. Pokiaľ

ide o právnu obranu žalovaných, tak nejde o konanie o neplatnosť výpovede. Pokiaľ ide o doručovanie
výpovede, tak v nájomnej zmluve boli uvedení žalovaní spolu ako nájomcovia. Je nepochybné, že
nájomcom obidvom bola doručená výpoveď. Je nepochybné, že dispozičnú sféru mali, o výpovedi vedeli
a boli v podstate na tej zmluve uvedení ako spoločne a nerozdielne. Po formálnej stránke žalobca nevidí
dôvod, aby výpoveď bola neplatná. Žalobca na pojednávaní uviedol, že nie je možné zastabilizovať, že

niekto je v hmotnej núdzi len z toho titulu, že je poberateľom invalidného dôchodku. Žalobca požiadal
súd o poskytnutie lehoty na vyjadrenie sa ku skutočnostiam, ktoré boli prednesené na pojednávaniach
zo strany žalovaných v súvislosti s nedoplatkom vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za
obdobie od 1.1.2015 až do 31.12.2015.

6. Žalobca zaslal vyjadrenie v podaní doručenom súdu 18.1.2018 ( č. l. 118), kde uviedol, že vyúčtovanie
skutočných nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2015 je v obidvoch vyúčtovaniach rovnaký
preplatok 107,50 eur. Rozdiel je v časti nedoplatok po vyúčtovaní k 31.3.2016 medzi sumami 1 997,06
eur a 2 218,17 eur je 221,08 eur, čo je výška predpisu za mesiac marec 2016, ktorý bol na vyúčtovaní
zaslanom žalovaným započítaný omylom, nakoľko žalovaní boli nájomcami predmetného bytu len

do 28.2.2016. Vyúčtovanie za rok 2015, ktoré bolo poskytnuté ako podklad k špecifikácii dlhu zo
dňa 22.11.2016 bolo vytlačené 23.11.2016, kde už uvedená chyba bola odstránená. Po nadobudnutí
právoplatnosti z nájmu bytu bolo žalovaným oznámené listom zo dňa 15.3.2016, že užívajú predmetný
byt bez právneho dôvodu, čím sa na úkor žalobcu obohacujú. Výška bezdôvodného obohatenia bola
stabilizovaná vo výške predchádzajúceho nájmu, t.j. 221,08 eur mesačne.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré v rámci prostriedkov procesnej
obrany a procesného útoku do konania doložili strany sporu a dospel k týmto skutkovým zisteniam a
následne k právnemu posúdeniu veci:8. Súd z Nájomnej zmluvy č. 13627 ( č. l. 4 ) zistil, že táto bola uzavretá medzi žalobcom ako
prenajímateľom a žalovaným 1/ a 2/ ako nájomcami predmetnej zmluvy. Predmetom bol prenájom 3-

izbového družstevného bytu Č.. XX Q. I.. G.. Y. XX T. J. za nájomné. V čl. 1 bod 3 predmetnej nájomnej
zmluvy bolo uvedené, že nájomná zmluva je uzavretá na základe odvolania výpovede nájmu bytu zo
dňa 25.2.2015. Táto nájomná zmluva bola uzavretá dňa 22.4.2015 na dobu neurčitú podľa čl. 8 bod 1. Z
výpovede žalobcu vyplynulo, že žalovaní ako nájomcovia hrubo porušili svoje povinnosti vyplývajúce z
nájmu bytu a neuhradili splatné nájomné, ako aj úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu za dlhší čas

ako tri mesiace. Z tohto dôvodu žalobca vypovedal nájom predmetného 3-izbového družstevného bytu,
a túto výpoveď z 3.11.2015 zaslal žalobca do vlastných úrok žalovanej 1/ a žalovanému 2/. V rámci tejto
výpovede z nájmu bytu ( č. l. 5 a č. l. 7) oznámil žalobca žalovaným 1/ a 2/, že Predstavenstvo OSBD
Martin uznesením č. 2015/11/120 zo dňa 28.10.2015 vypovedalo nájom predmetného družstevného
bytu, a to z dôvodu hrubého porušovania povinnosti vyplývajúcich z nájmu bytu tým, že mali žalovaní
nezaplatiť nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace a

čiastka k 30.9.2015 predstavuje spolu s poplatkom z omeškania ( k 30.9.2015 ) sumu 1 660,73 eur s tým,
že výpovedná lehota je trojmesačná a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v
ktorom bola výpoveď doručená. Zároveň boli žalovaní poučení, že neplatnosť výpovede môžu uplatniť
na Okresnom súde Martin do 3 mesiacov odo dňa doručenia výpovede.
Z doručenky doloženej zo strany žalobcu vyplýva, že si žalovaný 2/ predmetnú výpoveď neprevzal v

odbernej lehote a táto sa vrátila žalobcovi 25.11.2015 ( č .l. 5 líce súdneho spisu ). Čo sa týka žalovanej
1/, tak táto riadne prevzala predmetnú výpoveď z nájmu bytu 23.11.2015 ( č. l. 7 líce ). Zároveň žalobca
špecifikoval dlh k 30.9.2015 a táto špecifikácia dlhu ( č. l. 6 a 8 ) bola aj súčasťou výpovede, ktorá bola
zasielaná žalovaným 1/ a 2/.

9. Podľa § 710 ods. 1 OZ nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcov
alebo písomnou výpoveďou.
Podľa § 710 ods. 3 OZ, ak bola daná písomná výpoveď, končí sa nájom bytu uplynutím výpovednej
lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu

výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ust. osobitného
predpisu odvolávka na 5a.
Podľa § 710 ods. 4 OZ, ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca
nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a preukáže, že ku dňu
doručenia výpovede bol v hmotnej núdze z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o

ochrannú lehota, ktorá trvá šesť mesiacov.
Podľa § 711 ods. 1 OZ, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
d) nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace alebo tým, že
prenechal byt alebo jeho časti inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

Podľa § 711 ods. 5 OZ, ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím
ochrannej lehoty ( § 710 ods. 4 ) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo sa písomne dohodne s
prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol.
Podľa § 711 ods. 6 OZ neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa
doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu,

ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

10. Žalovaní 1/ a 2/ v rámci konania o vypratanie predmetného bytu sa bránili aj tým, že výpoveď nájmu
bytu zo strany žalobcu nebola riadne doručená žalovanému 2/, iba žalovanej 1/, keďže podľa ust. § 46
ods. 2 OSP v prípade, ak nie je adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa táto

zásielka inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte. Bolo potrebné doručovať v zmysle ust. § 46
ods. 2 OSP túto zásielku žalovanej 1/, keďže v byte žije s druhým adresátom - žalovaným 2/. Podľa
žalovaných nebolo splnené doručovanie žalovanému 2/.
V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru, konkrétne na rozsudok NS SR 5 Cdo 64/2012, ktorý
vo svojom odôvodnení konštatoval nasledovné: „...už v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 17/2005 NS SR

uviedol, že podstata právnej úpravy uvedenej v ust. § 711 ods. 6 OZ spočíva v tom, že ak nájomca,
ktorému prenajímateľ dá výpoveď z nájmu bytu, chce zániku nájmu zabrániť, nemá inú možnosť, než v
zákonom stanovenej trojmesačnej lehote odo dňa doručenia výpovede podať návrh na súd o neplatnosť
z výpovede, lebo v opačnom prípade právo nájomcu uplatniť tento nárok na súde zaniká, že ak tútomožnosť nájomca nevyužije v rámci iného konania súd už nemôže riešiť otázku platnosti výpovede
z nájmu bytu ani ako otázku predbežnú. Aplikácia ust. § 711 ods. 6 veta práv OZ podľa ktorého
neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede

predpokladá po prvé, že vôbec existuje výpoveď z nájmu bytu ako jednostranný, adresný, hmotnoprávny
úkon konkrétneho prenajímateľa urobeného voči konkrétnemu nájomcovi, a po druhé, že prenajímateľ
výpoveď nájomcovi doručil. V opačnom prípade, t. j. ak vôľa, obsahom ktorej je výpoveď, prejavená
nebola ( právny úkon výpovede nájmu bytu neexistuje), resp. bola, ale právny úkon nebol nájomcovi
vôbec doručený, aplikácia ust. § 711 ods. 6 OZ do úvahy neprichádza. Nájomca sa logicky nemôže s

úspechom domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého existencia chýba, resp. uplatniť neplatnosť
výpovede na súde, ak mu výpoveď nebola vôbec doručená ( účinky výpovede nastávajú až dňom jej
doručenia a deň doručenia výpovede je skutočnosťou rozhodujúcou pre začiatok plynutia zákonom
stanovených lehôt výpovednej aj prekluzívnej. ). V takýchto prípadoch zánik nájmu bytu v zmysle § 710
ods. 1 a 3 OZ nastať nemôže, pričom súd je povinný v každom konaní, t.j. aj v konaní o vypratanie bytu
sa námietkou nájomcu v tomto smere vznesenou zaoberať. V takomto prípade totiž nejde o riešenie

otázky ( ne ) platnosti výpovede v zmysle § 711 ods. 6 OZ. NS SR je preto v súlade s uvedením tohto
právneho názoru, že tieto závery je potrebné aplikovať aj na danú situáciu. Opačným príkladom by bol
zmarený zákonodarcom sledovaný cieľ ochrany právneho inštitútu nájmu bytu tým, že k jeho skončeniu
môže prísť len písomnou výpoveďou s taxatívne zákonne vymenovaných dôvodov, ktoré musia byť v
zmysle § 711 ods. 2 OZ vo výpovedi skutkovo vymedzené. Absolútne neplatný právny úkon výpovede

z nájmu bytu nemožno konvalidovať uplynutím prekluzívnej ( prepadnej ) lehoty na podanie návrhu o
určenie výpovede z nájmu bytu neplatnou.
Z uvedeného vyplýva, že platnosť výpovede je vždy predmetom predbežného prieskumu súdu, pretože
je predpokladom skončenia nájmu bytu, z ktorého dôvodu už neexistujúcemu nájomnému vzťahu
nemôže súd poskytnúť súdnu ochranu ale v zmysle § 126 ods. 1 OZ musí, naopak súdnu ochranu

poskytnúť právu vlastníckemu.

11. Keďže predmetný byt bol v spoločnom nájme manželov, teda žalovaných 1/ a 2/ musí byť
výpoveď z nájmu bytu daná obom manželom - spoločným nájomcom bytu a obom musí byť tiež
doručená. Ak výpoveď z nájmu bytu nebola doručená obom manželom ( spoločným nájomcom bytu

osobitne ) nemožno výpovede prenajímateľa priznať právnu relevanciu. Výpoveď doručená len jednému
z manželov nemôže totiž vyvolať zánik nájomného vzťahu. V takom prípade aplikácia § 711 ods. 6 OZ
neprichádza do úvahy a nemožno uvažovať ani o platnosti, či neplatnosti výpovede z nájmu bytu. To, že
jeden z manželov druhého manžela s obsahom výpovede oboznámil na veci nič nemení ( NS SR sp. zn.
2Cdo/173/2012). Prvá veta § 710 ods. 3 OZ aj posledná veta sa vzťahuje tak na výpoveď prenajímateľa,

akoajnavýpoveďnájomcu.Ustanovuje,ženadoručovaniepísomnejvýpovedenájmubytusaprimerane
použijú ust. osobitného predpisu, ktorý podľa odkazu priamo v zákonnom texte bol § 46 OSP v čase
doručenia predmetnej výpovede. Ustanovenie § 46 OSP ustanovovalo, že adresátovi možno doručiť
písomnosť v byte, sídle ( mieste podnikania ) na pracovisku alebo kdekoľvek, kde bude zastihnutý, ale
aj to, že ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa písomnosť inej

dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom
pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Toto ustanovenie najmä upravuje fikciou
účinky doručenia aj pre prípad, ak nemožno písomnosť doručiť ani takto, v takom prípade sa písomnosť
uložínapoštealebonaorgáneobceaadresátsavhodnýmspôsobomvyzve,abysipísomnosťvyzdvihol.
Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola v tomto prípade odosielateľovi vrátená, aj keď sa

adresát o tom nedozvedel. Vznik fikcie doručenia však predpokladá, že adresát nebol zastihnutý, hoci
sa v mieste doručenia zdržuje. Toto ustanovenie zároveň ustanovuje, že v prípade, ak sa písomnosť
doručí inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome, alebo zamestnanej na
tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomností účinky doručenia nenastanú, ak
má osoba, ktorá písomnosť prevezme na veci protichodný záujem. Takéto doručenie je neúčinné.

Vtejtosúvislostisúdpoukazujeajnatúskutočnosť,žeOZvprípadeadresnýchjednostrannýchprávnych
úkonov ustanovuje, že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde ( § 45
ods. 1 OZ). To znamená, že sa dostane do sféry jeho dispozície a slovné spojenie dostane do sféry
jeho dispozície, nemožno stotožňovať s pojmom doručenie v zmysle procesných predpisov. Je ním
treba rozumieť konkrétnu možnosť adresáta oboznámiť sa s jemu adresovaným právnym úkonom.

Preto nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom úkonu. Postačuje, že má
objektívne možnosť takto urobiť. Ak teda mal nájomca bytu objektívnu možnosť na základe oznámenia
pošty vyzdvihnúť si uloženú zásielku obsahujúcu výpoveď nájmu bytu a oboznámiť sa s jej obsahom
skôr než sa nevyzdvihnutá zásielka vrátila späť, nastali hmotno-právne účinky výpovede v okamihu,keď nájomca napriek oznámeniu o uložení zásielky túto objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom
zásielky nevyužil.

12. Podľa názoru súdu v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca doručil výpovede aj žalovanej
1/, aj žalovanému 2/. Čo sa týka žalovanej 1/, tak uvedené bolo preukázané doručenkou, z ktorej je
zrejmé,žeboladoručenávýpoveďznájmuzbytuspolusošpecifikácioudlhuk30.9.2015dňa23.11.2015
( č. l. 7). Rovnako podľa názoru súdu bolo preukázané, že výpoveď bola doručená aj žalovanému 2/ s
tým, že v danom prípade platí fikcia doručenia, t.j., že z predloženej doručenky je zrejmé, že žalovaný

2/ bol vyzvaný a jeho zásielka bola uložená na pošte 5.11.2015 ( č. l. 5), s tým, že ale žalovaný 2/
si predmetnú zásielku neprevzal v odbernej lehote a táto sa vrátila žalobcovi 25.11. 2015. Súd teda
pri doručovaní písomností poštou vychádzal z doručenky, ktorá bola predložená žalobcu a zachytáva
aj postup pri doručení, vrátane údajov a osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je
preukázaný opak. Žalovaní síce tvrdili, že bolo potrebné predmetnú zásielku doručiť osobe, ktorá býva
v spoločnej domácnosti so žalovaným 2/, teda bolo potrebné ju teda doručiť tejto osobe ale tu, v tomto

konaní tu nepreukázali, že žalovaná 1/ bola prítomná v čase, keď sa doručovala aj zásielka žalovanému
2/.Toznamená,žesúdvychádzalzfikciedoručenia,pokiaľnebolpreukázanýopak.Rovnakoajžalovaná
1/ jednoznačne potvrdila na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 5.3.2018, že sa žalovaný 2/ zdržiaval v
mieste trvalého pobytu, na ktoré mu bola doručovaná aj výpoveď z nájmu bytu. Súd teda považoval
predmetnú výpoveď za platne doručenú obidvom žalovaným.

13. Keďže súd skonštatoval, že výpoveď bola riadne doručená žalovaným 1/ a 2/, tak títo boli povinní
napadnúť platnosť výpovede v lehote troch mesiacov, kde výpovedná lehota začala plynúť prvým dňom
mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola žalovaným doručená výpoveď. Žalovaní 1/ a 2/
neplatnosť výpovede v tejto lehote nenapadli, hoci boli o tom aj poučení v doručenej výpovedi žalobcom.

Ustanovenie § 711 ods. 6 OZ predstavuje neplatnosť výpovede z nájmu bytu ako relatívnu neplatnosť.
To znamená, že súd ju môže vysloviť len na návrh nájomcu, ktorého práva z nájmu sú dotknuté. Pokiaľ
dôjde k márnemu uplynutiu trojmesačnej lehoty, táto má za následok platnosť výpovede. Žalovaní 1/ a
2/ nenapadli výpoveď v rámci tejto trojmesačnej lehoty a z tohto dôvodu súd považuje výpoveď žalobcu
doručenú žalovaným 1/ a 2/ za platnú. Žalovaní 1/ a 2/ sa v ďalšom bránili tým, že dôvod výpovede

nájmu bytu zanikol a nie sú povinní sa z predmetného bytu vysťahovať. Poukázali na to, že boli v čase
doručovania výpovede osobami v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a na základe uvedeného i
výpovedná lehota v ich prípade mala uplynúť až 31.8.2016. Zároveň poukázali na to, že 2.5.2016 uhradili
nedoplatok vo výške 2 218,14 eur a dôvod výpovede nájmu bytu zanikol, nakoľko nedoplatok na dlžnom
nájomnom uhradili do konca ochrannej lehoty, t.j. do 31.8.2016.

14. Súd uvádza, že zmyslom ustanovenia § 710 ods. 1 OZ je zaviesť osobitný prístup k nájomcom, ktorí
nezaplatili nájomné alebo úhradu za plnenia spojené s nájmom bytu z dôvodu stavu hmotnej núdze z
objektívnych dôvodov od neplatičov z iných dôvodov. Aj tu sa prejavuje ochrana nájomného bývania
vo vzťahu k osobitnej skupine nájomcov zo sociálnych dôvodov. Toto ust. sa však vzťahuje iba na

prípady výpovede z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ, teda na výpoveď z dôvodu, že nájomca
nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. Ak nájomca preukáže, že ku
dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o
ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov. V prípade však, ak nájomca tvrdí existenciu hmotnej núdze
z objektívnych dôvodov, je povinný preukázať prenajímateľovi tento stav. Pokiaľ tak urobí, výpovedná

doba sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov. Výpovedná lehota sa však predlžuje
o ochrannú šesťmesačnú lehotu len vtedy, ak nájomca najneskôr do konca výpovednej lehoty ( § 710
ods. 3, druhá a tretia veta OZ ) preukáže prenajímateľovi, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej
núdzi. Predpokladom zániku dôvodu výpovede v zmysle § 711 ods. 5 OZ je splnenie dvoch zákonom
stanovených podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne

a) nájomca po doručení výpovede podľa § 711 ods. 1 písm.d) OZ pre neplatenie nájomného musí v
prvom rade preukázať prenajímateľovi, že svoju povinnosť platiť nájomné nesplnil z dôvodu, že ku dňu
doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi, z ust. § 710 ods. 4 OZ možno vyvodiť, že stav hmotnej núdze
mu musí preukázať v určitom časovom limite, a to najneskôr do konca výpovednej lehoty ( § 710 ods.
3 veta druhá a tretia OZ ). Len, ak stav hmotnej núdze v predmetnom časovom limite prenajímateľovi

preukáže, dochádza k predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu v trvaní ďalších šesť mesiacov
( § 710 ods. 4 OZ)b) ďalšou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby došlo k zániku dôvodu výpovede v zmysle §711
ods. 5 OZ je skutočnosť, že pred uplynutím ochrannej lehoty buď nájomca zaplatí dlžné nájomné
prenajímateľovi alebo medzi nimi dôjde k dohode o spôsobe úhrady.

V konaní vyššie uvedené zákonné podmienky zániku výpovedného dôvodu, čiže a) a b) splnené neboli.
Z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že výpoveď žalobcu ako prenajímateľa bola doručená
žalovaným 1/ a 2/. Žalovanej 1/ bola predmetná výpoveď doručená dňa 23.11.2015 a žalovanému 2/ bola
doručená 25.11.2015. Dlh žalovaných 1/ a 2/ k 30.9.2015 prestavoval čiastku 1 660,73 eur. Je treba však
konštatovať, že žalovaní 1/ a 2/ žalobcovi do konca výpovednej lehoty, ktorá v danom prípade uplynula

dňa 29.2.2016, nepreukázali, že v čase dania výpovede boli v hmotnej núdze, a preto nebol splnený
jeden z predpokladov zániku dôvodu výpovede v zmysle § 711 ods. 5 OZ. Samo zaplatenie dlžného
nájomného mohlo mať za následok len splnenie dlhu, nie však bez ďalšieho aj zánik dôvodu výpovede
z nájmu bytu v zmysle § 711 ods. 5 OZ. Keďže v danom prípade nedošlo k predĺženiu výpovednej lehoty
o ochrannú lehotu a žalovaní 1/ a 2/ návrhu na určenie neplatnosti výpovede v zákonom stanovenej
lehote nepodali, nájom bytu zanikol uplynutím výpovednej lehoty ( § 710 ods. 3 OZ). V tomto smere súd

odkazuje aj na rozhodnutie NS SR 3Cdo/133/2009. Súd preto považoval návrh žalobcu za dôvodný a
uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať 3-izbový družstevný byt č. 69, vchod 137 na prvom poschodí
nachádzajúci sa v obytnom dome, súpisné číslo 5264, zapísaný na LV číslo 3019 v k.ú. Záturčie na
ulici A. Stodolu 37/69, 036 01 Martin a odovzdať ho žalobcovi. Žalobca navrhoval lehotu troch dní. Súd
považoval túto lehotu za príliš krátku vzhľadom na sociálnu a finančnú situáciu žalovaných 1/ a 2/, ktorí

sú obidvaja poberateľmi invalidného dôchodku a určil túto lehotu na 3 mesiace odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku, a to v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP.
Podľa § 712 a) ods. 3 OZ, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ
nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdze z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na
náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods.

1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má
nájomca právo na prístrešie. Keďže súd konštatoval, že nedošlo k predĺženiu výpovednej lehoty o
ochrannú lehotu, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ ku dňu skončenia výpovednej doby nepreukázali žalobcovi
ako prenajímateľovi, že sú v hmotnej núdzi, nie je možné ani aplikovať ust. § 712 a) ods. 3 OZ, ktorý
nadväzuje práve na citované ust. § 710 ods. 4 a § 711 ods. 5 OZ. Preto súd mal za to, že v iných

prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ žalovaní ako bývalí
nájomcovia nemajú právo na bytovú náhradu, čo súd uviedol aj v prvom výroku rozsudku, aj keď to
žalobca nepožadoval. Avšak ide o určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi žalobcom a žalovanými, a
preto to musí byť vo výroku rozsudku uvedené.
Súd pre úplnosť uvádza, že žalovaní 1/ a 2/ v rámci svojich prednesov na pojednávaní poukazovali na

to, že je potrebné v danom prípade aplikovať určitý princíp spravodlivého vyriešenia sporu, nakoľko byt
svojpomocne zrekonštruovali a po 26 rokoch majú nárok na to, aby ho dostali do osobného vlastníctva.
Súd v tejto súvislosti, ale poukazuje na to, že v konaní aj výpoveďou žalobcu, ako aj samotnou nájomnou
zmluvou bolo preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ už predtým hrubo porušovali svoje povinnosti vyplývajúce
z titulu nájomnej zmluvy, neplatili nájomné a už im bola daná výpoveď z nájmu bytu dňa 25.2.2015, s

tým, že došlo k odvolaniu predmetnej výpovede a bola uzavretá nová nájomná zmluva. Čiže žalovaní 1/
a 2/ boli uzrozumení s tým, že, resp. už im bol urobený ústupok v tom smere, že bola odvolaná výpoveď
pre neplatenie nájomného a bola uzavretá nová nájomná zmluva. Aj napriek tejto skutočnosti žalovaní
1/ a 2/ si neplnili svoje povinnosti z nájomnej zmluvy, čo zakladalo dôvod k ďalšej výpovede z nájmu,
ktorá im bola doručená v novembri 2015. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dlh na poplatkoch ku

dňu, resp. celková výška pohľadávka k 30.9.2015, teda ku dňu, kedy žalobca rozhodoval o výpovedi,
predstavovalo čiastku až 1 660,73 eur, čo nie je nepatrný dlh. Čiže v tomto smere hovoriť o spravodlivom
vysporiadaní daného sporu, nie je na mieste.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej

len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalobca mal
plný úspech vo veci, a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu ( 100%).
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového konania o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.