Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoP/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418201775
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8418201775.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej vo veci starostlivosti súdu o mal. Y. Y., nar.
XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenúkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodiny
Kežmarok, za účasti matky: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. č. XX, XXX XX B., a otca Y. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX Y.- R., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 3P/129/2018-18 zo dňa 29.01.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a III.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej len súd prvej inštancie)
rozhodol, cit.:
,,I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Kežmarok vydaný v konaní 4C/97/2008 zo dňa 20.01.2009 v
časti III. tak, že otec je povinný počnúc dňom 01.01.2019 prispievať na výživu mal. Y. sumou 150 eur
splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
Súd zamieta návrh matky nad sumu 150 eur.
II. V ostatnom ostáva pôvodný rozsudok v platnosti.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

1.1. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že matka podaným návrhom žiadala, aby súd
upravil výživné otca zo sumy 66 eur na sumu 200 eur mesačne.
1.2. Súd prvej inštancie priznal matke nárok na výživné vo výške 150 eur od 01.01.2019.
1.3. Zohľadnil zásadnú zmenu pomerov na strane maloletej dcéry a jej matky, a to potrebu zvýšeným
nákladov na zabezpečenie maloletej Y., pričom toto zvýšenie súvisí so zvýšením nákladov na

zabezpečenievsúvislostisjejštúdiomnabilingválnomgymnáziuvQ.Súdprvejinštancieďalejzohľadnil,
že posledná úprava výživného bola vykonaná v roku 2008, v tom čase bol odporca nezamestnaný. Súd
neakceptoval ospravedlnenie odporcu na pojednávanie a konal v jeho neprítomnosti.
1.4. Pokiaľ ide o skutočnosť, že otec ukončil pracovný pomer ku 31.01.2019, súd považoval takýto
postup odporcu za účelový.
1.5. Prihliadol aj na stanovisko opatrovníka, ktorý uviedol, že je v záujme maloletej upraviť výšku
výživného.

1.6. Zároveň zamietol návrh matky nad sumu 150 eur.
1.7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich
náhradu (§ 52 CMP).2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej. Namietal výšku
výživného. Uviedol, že je si vedomý, že výška výživného nepostačuje, avšak poukázal na skutočnosť,
že je toho času práceneschopný a nemá žiaden príjem. K 31.01.2019 ukončil v zamestnaní pracovný

pomer,nakoľkosamuzhoršilpsychickýstav.Uviedol,žetrpídepresiamiatrasiesa.Ošetrujúcimlekárom
mu bol diagnostikovaný Sek. depresívny syndróm F39. Podľa jeho názoru nie je toho času schopný
pracovať. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, ktorú bližšie
nekonkretizoval.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že posledná úprava výživného bola v čase, keď
mala maloletá 5 rokov a od toho obdobia sa pomery na jej strane výrazne zmenili. Poukázal aj na
skutočnosť, že otec dieťaťa podpísal dohodu o rozviazaní pracovného pomeru a tým sa dobrovoľne
vzdal svojho príjmu. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

4. Matka sa k doručenému odvolaniu otca v zákonom stanovenej lehote nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 65 až § 67 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok („CMP“), bez nariadenia

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nebolo, nakoľko
rozsudok je vecne správny.

6. Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného

možné len návrh.

7. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

8. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a na majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že posledná úprava vyživovacej povinnosti
otca voči mal. Y. bola upravená rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 4C/97/2008 zo dňa
20.01.2009, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol; mal. Y. zveril do osobnej starostlivosti matky
a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 66 eur mesačne. V čase vyhlásenia
predmetného rozhodnutia mala maloletá 5 rokov.

10. Zo spisového materiálu vyplýva, že matka mal. dieťaťa žiadala zvýšiť výživné na mal. Y. z dôvodu
podstatnej zmeny okolností na strane maloletej spočívajúcej v tom, že maloletá navštevuje bilingválne
gymnázium v Q. a býva na internáte. Touto skutočnosťou sa podstatne zvýšili náklady na jej štúdium,
bývanie, stravu a školské pomôcky a z dôvodu fyzického rastu sa zvýšili náklady na ošatenie a

hygienické potreby.
10.1. Maloletá je umelecky nadaná - maľuje a hrá na klavíri. Na umeleckej škole ukončila prvý stupeň
a chce sa hre na klavíri naďalej venovať, a preto vzniknú matke ďalšie náklady v súvislosti s potrebou
zakúpiť nový klavír.
10.2. Zároveň maloletá od roku 2017 podstupuje pravidelne kúpeľnú liečbu zo zdravotných dôvodov

týkajúcich sa problémov s prieduškami.
10.3. Maloletá nosí okuliare a každoročne po lekárskom vyšetrení potrebovala zakúpiť nové rámy a sklá
do okuliarov.
10.4. Odvolací súd nezistil podstatnú zmenu pomerov na strane matky od poslednej úpravy výživného.

11. Otec bol v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k mal. Y. nezamestnaný. Maloletá mala v
čase poslednej úpravy pomerov medzi účastníkmi 5 rokov, momentálne má 16 rokov a je študentkou
gymnázia.12. Kolízny opatrovník so zvýšením výživného na sumu 150 eur súhlasil a navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť.

13. Súd prvej inštancie odročil pojednávanie zo dňa 22.11.2018 na deň 29.001.2019 z dôvodu, že otec
maloletej pracoval v zahraničí, pravdepodobne sa na uvedenej adrese zdržiaval len občas, a preto mu
nebolo možné predvolanie na pojednávanie doručiť.

14. Následne dňa 25.01.2019 bolo súdu prvej inštancie doručené ospravedlnenie otca, v ktorom

uviedol, že sa pojednávania nemôže zúčastniť z vážnych zdravotných dôvodov. Od 17.01.2019 je
práceneschopný. Uviedol, že od 31.01.2019 je s ním ukončený pracovný pomer.

15. Ustanovenie § 78 Zákona o rodine umožňuje preklenúť zásadu nezmeniteľnosti rozsudku vtedy, ak
novozistený skutkový stav sa odchýli od podmienok daných pri rozhodnutí v predchádzajúcom období.
K zmene pomerov tak môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na strane oboch súčasne.

Táto zmena môže mať charakter subjektívny alebo objektívny, nie je vylúčené, aby sa zmena pomerov
posúdila s dobrými mravmi.

16. K zmene rozhodnutia o výživnom môže dôjsť v prípade, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru.
Je potrebné pritom prihliadať na všetky okolnosti odôvodňujúce zmenu výšky výživného, avšak prioritne

dôvodom na zmenu výšky výživného sú pomery účastníka konania, ktoré sa závažnejším spôsobom
prejavia v jeho majetkovej sfére a v jeho pomeroch oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu. Táto zmena
pomerov a intenzita zmeny pomerov sa zisťuje porovnaním predchádzajúceho rozhodnutia a pomerov
z predchádzajúceho rozhodnutia s aktuálnym skutkovým stavom.

17. Ustanovenie § 62 Zákona o rodine vrátane čl. 32 ods. 4 listiny garantuje právo rodičov vychovávať
svoje deti a na druhej strane garantuje právo deťom na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Toto právo
v sebe zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok materiálnej aj
nemateriálnej povahy na tom, aby sa dieťa mohlo riadne rozvíjať.

18. Je notoricky známe, že dieťa postupom času ako rastie a vyvíja sa nielen telesne ale aj duševne, má
čím ďalej tým väčšie nároky na uspokojenie svojich potrieb. Tu je potrebné zohľadniť bez akéhokoľvek
spochybnenia, že dieťa potrebuje sústavne väčšie oblečenie, kvalitnejšiu, pestrejšiu a výdatnejšiu
stravu, potrebuje zabezpečiť všetky školské výdavky, má potreby v súvislosti s uspokojovaním jeho
záujmov, záľub. Všetko toto sa snaží matka buď svojou osobnou účasťou, ale aj finančnou úhradou

uspokojovať. Teda na strane dieťaťa potreby rastú a od posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa
samozrejme značne zvýšili. Výška výživného nie je s ohľadom na vek maloletej, plnenie školskej
dochádzky nadmerná ani neprimeraná a korešponduje so súčasným charakterom doby.

19. Otec maloletej spolu s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní doručil aj dohodu o skončení

pracovného pomeru zo dňa 09.01.2019, podľa ktorej sa pracovný pomer uzavretý medzi ním a
spoločnosťou DADKAR s.r.o., so sídlom Remeselnícka 319/14, Revúca, IČO: 44 440 448, uzavretý
pracovnou zmluvou zo dňa 14.03.2018, skončí dňom 31.01.2019. Zároveň predložil potvrdenie o
dočasnej pracovnej neschopnosti s neschopnosťou práce od 17.01.2019 a doložil aj mzdový list za
rok2018 z ktorého vyplýva, že jeho priemerný príjem bol vo výške 536 eur.

20. Pozornosti odvolacieho súdu ani súdu prvej inštancie neušlo, že v čase posledného rozhodovania
o výške výživného (v roku 2008) otec ukončil pracovný pomer. Ani po 11 rokoch nie je tomu inak a
otec vedomý si termínu pojednávania nariadeného na deň 29.01.2019, opäť ukončil dňa 09.01.2019
pracovný pomer dohodou bez uvedenia dôvodu ku dňu 31.01.2019.

21. Spolu s odvolaním doručil otec odvolaciemu súdu lekársku správu z ktorej vyplýva, že mu bol
diagnostikovaný sekundárny depresívny syndróm F 39 (afektívna porucha, porucha nálady), bola
mu indikovaná práceneschopnosť z psychiatrického hľadiska s kontrolou o mesiac a nariadená
medikamentózna liečba.

22. Odvolací súd konštatuje, že otec maloletej v čase, keď bol zamestnaný dosahoval príjem umožňujúci
poskytovať maloletej výživné v sume 150 Eur mesačne. Porucha nálady nie je tak závažný zdravotný
dôvod, ktorý by otcovi neumožňoval pracovať a plniť si tak vyživovaciu povinnosť k maloletej.22.1. Otec si má byť vedomý svojich možností a schopností, tieto má využívať na prospech a záujem
detí. Zasielanie stanoveného výživného je jediná forma, ktorou prispieva k starostlivosti o maloletú, a
preto takmer celé finančné zabezpečenie, výchovu a starostlivosť o maloletú, by nemal prenášať len

na svoju bývalú manželku.

23. Dieťa nemôže byť sankcionované nepriznaním zvýšeného výživného, kvôli zjavne účelovému
správaniu svojho otca, ktorý v čase predošlej, tak aj terajšej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletej,
ukončil pracovný pomer dohodou bez uvedenia dôvodu.

24. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže aj odvolací
súd považuje návrh matky na zvýšenie výživného za opodstatnený a stanovenú sumu 150 eur mesačne
za primeranú, potrebnú na rozvíjanie umeleckého talentu a vzdelávanie maloletej, ako aj za primeranú
vzhľadom k osobným potrebám maloletej.

25. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
27.1. Odvolací súd má za to, že dôvody na aplikáciu ustanovenia § 55 CMP nie sú dané.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona

č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.