Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618204099
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6618204099.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa
H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov matky N. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. č. XX, XXX XX W.
a otca Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. M. R. J. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpeného Viktória
Hellenbart advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Martina Rázusa 146/23, XXX XX O., o zvýšenie
výživného,oodvolaníotcaprotirozsudkuOkresnéhosúduO.sp.zn.7P/50/2XX8-74zodňa30.11.2XX8,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k.
17P/101/2013-39 zo dňa 06.03.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.04.2014 vo výroku o
výživnom na maloleté dieťa H. Z., nar. XX.XX.XXXX tak, že otcovi Z. Z. zvýšil výživné na maloleté dieťa
H. Z., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 Eur na sumu 200 Eur mesačne od 11.09.2018. Výživné je splatné
k rukám matky vždy do 15. dňa toho, ktorého mesiaca vopred. Zročné výživné vo výške 263,27 Eur od

11.09.2018 do 30.11.2018 súd povolil otcovi maloletého dieťaťa splácať v splátkach po 20 Eur spolu s
bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej zo splátok
včas. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravujúcich výživné pre maloleté dieťa. Pri
určení výživného prihliadol na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako aj schopnosti, možnosti a
majetkové pomery oboch rodičov. O trovách konania rozhodol podľa § 55 CMP (zák. č. 161/2015 Z.z.

Civilný mimosporový poriadok).

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Domáhal sa zmeny
napadnutého rozsudku tak, že návrh matky na zvýšenie výživného buď bude zamietnutý v celom
rozsahu alebo mu súd vyhovie čiastočne a vyživovaciu povinnosť otca zvýši na sumu 130,- Eur mesačne
počnúc dňom 11.09.2018 a zročné výživné vo výške ku dňu rozhodnutia súdu povolí otcovi splácať v
mesačných splátkach po 20,- Eur pod stratou výhody splátok. Podľa názoru otca prvoinštančný súd

zistil skutkový stav nesprávne a neúplne. Z pripojených listinných dôkazov nebolo možné zistiť, či
náklady na maloletú nástupom do prvého ročníka Strednej odbornej školy technickej sa naozaj zvýšili.
Súd rozhodol o radikálnom zvýšení výživného zo sumy 100,- Eur na sumu 200,- Eur, pričom väčšinu
zvýšených výdavkov na maloletú matka len predpokladá v budúcnosti. Reálne výdavky spojené sbývaním, stravovaním a hygienickými potrebami, otec maloletej považoval za spoločné výdavky v rámci
všetkých členov domácnosti. Tieto náklady nemali byť započítané do určenia výšky výživného, ale
mali zohľadniť to, že obaja rodičia sa majú podieľať na výžive dieťaťa rovnako. Nákup hoverboardu,

žehličky vlasov a pod., považoval za luxusné výdavky, pretože nie sú nevyhnutné pre výživu a výchovu
maloletej. Súd sa dôsledne neriadil ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď riadne nezisťoval
osobné pomery na strane matky, najmä z akého dôvodu matka ukončila pracovný pomer, či naozaj mala
vážne zdravotné problémy a len sa priklonil k tvrdeniam matky o jej zdravotných problémoch. Rovnako
sa súd nevysporiadal ani s rozpormi v tvrdení rodičov maloletej, že otec sa o dieťa nezaujíma. Ďalšou

okolnosťou, ktorú mal súd vyhodnotiť pre spravodlivé rozhodnutie o veci je, ako si plnia matka a jej druh
svoju vyživovaciu povinnosť k deťom, ktorú majú tiež určenú, najmä matka svoju vyživovaciu povinnosť
voči svojmu 19 ročnému synovi vo výške 50,- Eur mesačne a druh matky voči svojim dvom maloletým
deťom. Je bežnou praxou súdu, že pri rozhodovaní o výške výživného dôsledne preskúma osobné a
majetkové pomery všetkých členov v spoločnej domácnosti rodiča. Otec mal za to, že súd rozhodol
predčasne, neúplne zistil skutkový stav, dokazovanie na niektoré skutočnosti dôležité pre spravodlivé

rozhodnutie vo veci nevykonal vôbec a nekriticky sa stotožnil s tvrdeniami matky maloletej ako aj jej
druha.

3. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec vo svojom
vyjadrení sa k odvolaniu, otca s poukazom na vykonané rozsiahle dokazovanie, navrhol rozhodnúť v

intenciách platného zákona s prihliadnutím na relevantné dôkazy.

4. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že nie je pravdou, že by
nezdokladovala náklady na potreby svojej dcéry. K výpočtu inflácie poukázala na to, že len nákupná
cena potravín za posledných 5 rokov výrazne narástla. K výživnému na svojho syna z prvého manželstva

uviedla, že vzhľadom na to, že je v hmotnej núdzi, vyššie výživné ako 50,- Eur si nemôže dovoliť platiť.
Rozsudok okresného súdu navrhla ponechať v platnosti.

5. Otec vo svojom vyjadrení k stanovisku matky zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom
uvedených. Opätovne namietol, že zdravotný stav matky nebol súdom zistený správne. K inflácii,

na ktorú matka upozornila dodal, že ide o faktor, ktorý rovnako ovplyvňuje aj jeho životnú úroveň a
kúpyschopnosť. Zdôraznil, že zrejme maloletá nemá všetky informácie o zákulisných aktivitách svojej
matky, ktorá tým, že útočí na otca najviac ubližuje dieťaťu. Uviedol tiež, že súd mal zisťovať aj príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a na porušovanie povinnosti manželov, najmä
zo strany matky dieťaťa.

6. Matka maloletého dieťaťa v následnej reakcii zotrvala na svojich doterajších postojoch.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 CMP),
bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania ( a

contrario § 385 ods. 1 CSP - zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) a rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Rozhodovanie o výžive maloletého v rámci konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, je
upravené v § 111 a nasl. CMP.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

11. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto
sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, s doplnením ďalších dôvodov nazdôrazneniejehosprávnosti,najmävovzťahu knámietkamuvádzanýmodvolateľom-otcommaloletého
dieťaťa v odvolaní.

13.Vyživovaciapovinnosťrodičovvočideťompredstavujepiliersystémuzákonnejpovinnostiposkytovať
výživu. Cieľom tejto právnej úpravy v Zákone o rodine je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej
skupine osôb v spoločnosti, a to deťom. Povinnými subjektami v takomto prípade sú vždy rodičia
dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie,
kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Aj z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie

vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnosti a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov tak, ako
to vyplýva z ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine.

14. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojich detí je potrebné prihliadať na existujúce

faktory jednak na strane povinného, teda v tomto prípade otca maloletého dieťaťa a jednak na strane
oprávneného - samotného maloletého dieťaťa. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové
schopnosti a možnosti (subjektívne a objektívne podmienky), majetkové pomery, životná úroveň, počet
iných vyživovacích povinností a pod. Na strane dieťaťa treba prihliadať ja jeho oprávnené potreby
s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, ďalej tiež na výšku

výživného, ktoré poskytujú iné povinné osoby (napr. druhý rodič, v tomto prípade matka) a na ich
schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a počet vyživovacích povinností.

15. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou na určenie
výšky výživného na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov, a na

strane oprávneného zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že
ich životná úroveň má byť približne rovnaká, ako je životná úroveň toho ktorého rodiča.

16. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, z ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň

aj vzhľadom na majetok a príjmy je porovnateľne nižšia než životná úrovne druhého rodiča, potom
možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa,
pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodiť plní svoju vyživovaciu povinnosť formou
osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a to aj bytových potrieb, hygienických,
stravovacích, spoločenských a pod.

17. Čo sa týka nároku dieťaťa, v tomto konaní je potrebné prihliadať na tú skutočnosť pri určovaní
výšky výživného, že dieťa býva spolu so svojou matkou, a teda matka sa stará o jeho bytovú situáciu,
s čím sú tak ako na to poukázal správne aj okresný súd, spojené výdavky na zabezpečenie bývania,
ktoré sa odzrkadľujú jednak v spotrebe energií, vody, hygienických potrieb, v zabezpečení stravovania,

oblečenia, výdavkov spojených so školskou dochádzkou, výdavkov spojených s voľným časom dieťaťa,
pričom je potrebné prihliadnuť nielen na materiálnu, teda finančnú zaťaženosť matky dieťaťa, ale
aj na časovú zaťaženosť, kedy matka dieťaťa sa musí venovať dieťaťu v prípade jeho zdravotných
problémov, návštevám škôl v rámci rodičovských združení, primerane sa starať aj o jeho spoločenský,
kultúrny a športový rozvoj. Všetky tieto okolnosti a zaťaženosť na strane matky dieťaťa bolo preto

potrebnézohľadniťpristanovenívýškyvýživnéhopovinnejosoby,tedaotca.Zuvedenéhohľadiskapreto
okresný súd dospel k správnemu záveru, že zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu je dôvodné.
Naposledy bolo výživné upravované v roku 2014 a je nepochybné, že dieťa je staršie, začalo študovať
na strednej škole, čím sa zákonite zvyšujú aj jeho výdavky, a to jednak spojené so životnými nákladmi,
ako aj s prihliadnutím na školské a mimoškolské aktivity, na ktoré správne poukázal už okresný súd.

18. Pri zvážení celkovej finančnej a majetkovej situácie oboch rodičov, je nepochybné, že životná úroveň
otca maloletého dieťaťa je vyššia, už len vzhľadom na jeho zárobkové pomery. V tomto prípade je preto
neadekvátny poukaz otca na to, že k zvýšeniu výživného došlo o 100%, pretože zvýšenie výživného
zo 100,- Eur na 200,- Eur predstavuje zvýšenie výživného, čo odôvodňujú všetky oprávnené potreby na

strane maloletého dieťaťa. Pokiaľ otec poukázal v odvolaní na to, že matka maloletého dieťaťa žije v
spoločnej domácnosti s druhom a jeho synom, je síce pravdou, že všetky náklady spojené s bývaním je
možné pomerne deliť, avšak táto skutočnosť neodôvodňuje zbavenie sa svojich rodičovských povinností
zo strany otca primerane prispievať na výživu dieťaťa. Druh matky dieťaťa nemá vyživovaciu povinnosťvoči tomuto maloletému dieťaťu, a pokiaľ sa na nej určitým spôsobom podieľa, podieľa sa výlučne
dobrovoľne. Aj vo vzťahu k označeniu zakúpených vecí dieťaťu, ako hoverboardu, či žehličky na vlasy
za „luxusné“ otcom maloletého dieťaťa, odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že síce

sa nejedná o veci každodennej potreby nevyhnutné pre život, ale pokiaľ takéto veci sú zakúpené pri
určitej príležitosti (narodeniny, Vianoce a pod.) a finančne nie sú nadhodnotené, patria k životnému štýlu
mladého človeka.

19. Okresný súd vykonal vo veci riadne dokazovanie, pričom zistil osobné a majetkové pomery na strane

oboch rodičov v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o veci samej. Pokiaľ otec sa na výchove a výžive
maloletého dieťaťa žiadnym iným spôsobom nepodieľa než platením výživného, výška výživného musí
zohľadňovať aj tento aspekt. Čo sa týka namietania vzťahu medzi otcom a dieťaťom, otec nemôže v
tomto smere zvaľovať vinu na matku, či dieťa, pretože sám žiadnym spôsobom nepreukázal ako sa
snažil, či pričinil o zlepšenie vzťahu so svojou dcérou, aký iný záujem než bežné platenie výživného
voči dcére prejavoval, či sa ju vôbec sám snažil kontaktovať a minimálne prejaviť záujem o dieťa aspoň

počas jeho narodením, menín, či iných sviatkov. Na plnenie si vyživovacej povinnosti otca k maloletému
dieťaťu nemá vplyv ani to, či matka dieťaťa si riadne plní svoju určenú vyživovaciu povinnosť voči synovi
z prvého manželstva (v tomto prípade ide o vzťah medzi matkou dieťaťa a plnoletým synom), ani to, či
si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plní druh matky.

20. Odvolací súd s prihliadnutím na uvedené skutočnosti sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím
okresného súdu ohľadne výšky výživného a preto rozsudok okresného súdu bol ako vecne správny
potvrdený. Okresný súd dostatočne odôvodnil potrebu zvýšenia výživného vzhľadom na potreby
oprávnenej osoby, teda maloletého dieťaťa, ako aj prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinnej osoby - otca detí.

21.Otrováchodvolaciehokonaniasúdrozhodol podľa§396ods.1CSP(ustanoveniaotrováchkonania
pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 52 CMP (žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanoví inak) tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť

o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).