Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 10, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/209/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213596
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6714213596.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu EOS

KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36
613 843, proti žalovanej Y. I.X., C.. XX.XX.XXXX, D. S. M.. W. XXXX/XX, XXX XX H., právne zastúpenej
advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o
zaplatenie sumy 846,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 528,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy 528,16 Eur od 18.02.2015 do zaplatenia, keď súd žalovanej na zaplatenie povoľuje

splátky v sume 20,- Eur mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku
so splatnosťou vždy do 20-teho dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 100,74 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy
100,74 Eur od 05.10.2011 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 217,10 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy
217,10 Eur od 05.10.2011 do zaplatenia, v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 528,16 Eur od 05.10.2011 do 17.02.2015 a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
1,45 % ročne zo sumy 528,16 Eur od 18.02.2015 do zaplatenia z a m i e t a.

Žalobca m á n á r o k voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 24 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060
01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „pôvodný žalobca“) sa žalobou zo dňa 17.09.2014, ktorá

bola doručená súdu dňa 19.09.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 846,- Eur s úrokom z
omeškania vo výške 9,5 % ročne od 05.10.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu pôvodný
žalobcaodôvodniltým,žesožalovanouuzatvorilidňa20.01.2011Zmluvuopôžičkeč.5006954(ďalejlen
„zmluva“), na základe ktorej poskytol ako veriteľ žalovanej ako dlžníčke celkovú sumu pôžičky „990,30
Eur“. Podľa zmluvy mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 15 mesačných splátkach v sume
66,02 Eur. Do dnešného dňa uhradila na účel zaplatenia pôžičky sumu 213,06 Eur. Vzhľadom na to, že
žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a

v súlade s Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len „obchodné podmienky“) dňa 24.09.2011
listomvypovedalpredmetnúzmluvuavyzvalžalovanúkokamžitejúhradevšetkýchsplátokjednorazovo.
Do dnešného dňa žalovaná dlžné splátky neuhradila. Jej celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje
sumu 846,- Eur.2. Dňa 03.12.2014 bolo súdu doručené podanie zo dňa 25.11.2014, ktorým spoločnosť EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 navrhla zmenu účastníkov

konania na strane žalobcu v dôsledku postúpenia predmetnej pohľadávky.

3. O tomto procesnom návrhu rozhodol súd uznesením č.k. 6Ro/208/2014-29 zo dňa 28.01.2015, ktorým
zmenu účastníkov konania na strane žalobcu pripustil tak, že z konania vystúpila spoločnosť Consumer
Finance Holding a.s., a do konania na jej miesto vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., s ktorou

následne súd potom konal ako so žalobcom namiesto pôvodného žalobcu.

4. Žalovaná k žalobe vo vyjadrení zo dňa 16.03.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 23.03.2015 k žalobe
uviedla, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá spĺňa všetky znaky typovej zmluvy
podľa zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch s tým, že osobitne je potrebné zdôrazniť,
že jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je to, že nesmú obsahovať neprimeranú

podmienku, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná spotrebiteľská zmluva, ktorej súčasťou boli aj všeobecné
podmienky obsahuje viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky a súčasne nesúlad so zákonom č.
129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľská
zmluva, resp. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať v súlade s písm. f/ konečnú splatnosť

spotrebiteľského úveru, keď predmetná zmluva dátum konečnej splatnosti neobsahuje. Dátum konečnej
splatnosti musí byť uvedený konkrétnym dátumom, nepostačuje len uvedenie konečnej splatnosti
vo forme mesiac/rok. Ďalej neobsahuje v súlade s požiadavkou v písm. i/ citovaného zákonného
ustanovenia ročnú úrokovú sadzbu. V danej zmluve ročná úroková sadzba je uvedená vo výške 24,04
%, avšak sa rovná výške ročnej percentuálnej miery nákladov, čo považuje za zjavne nesprávne

dojednanie ročnej úrokovej sadzby, resp. tento údaj nezodpovedá skutočnej výške ročnej úrokovej
sadzby. Ďalej zmluva v súlade s písm. k/ citovaného zákonného ustanovenia neobsahuje, aká časť sumy
mesačnej splátky sa pripisuje na istinu a aká časť na úroky, resp. poplatky. Absentuje tak v nej údaj
o počte, termíne a splátkach istiny, úrokov a iných poplatkov. Ďalej poukazovala, že uvedenie RPMN
vo výške 24,04 % zhodne s výškou ročnej úrokovej sadzby je zjavne nesprávne, a preto zastávala

názor, že výška RPMN v zmluve zjavne nezodpovedá skutočnej výške RPMN, takže i táto náležitosť
spotrebiteľskej zmluvy nebola dojednaná v súlade s písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z., § 9. Nakoľko v
zmluve chýbajú tieto náležitosti, resp. boli dojedané nesprávne, zmluvu treba pokladať za bezúročnú
a bez poplatkov, resp. poskytnutý úver na základe tejto zmluvy treba považovať za bezúročný a bez
poplatkov s odkazom na § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Ďalej žalovaná vo vyjadrení poukázala,

že Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „obchodné podmienky“), tvoriace prílohu tejto zmluvy sú
prakticky nečitateľné čo do veľkosti písma, ktoré je drobné, pričom ani človek s nadpriemerným zrakom
nedokáže ich obsah rozlúštiť, iba ak s mimoriadnymi ťažkosťami. V týchto obchodných podmienkach je
uvedené množstvo neprehľadných povinností ukladaných jej ako úverovej dlžníčke. Predmetná zmluva
tak s týmito nedostatkami predstavuje nekalú praktiku v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa

05.04.1993 a tak podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Za
neprijateľnosť drobného textu v spotrebiteľských zmluvách, ktorý spôsobuje neprehľadnosť a celkovú
nezrozumiteľnosť zmluvného dojednania sa už v súdnej praxi vyslovila aj Judikatúra, čo sa premietlo aj
do obsahu ustanovenia § 53c Občianskeho zákonníka účinného od 01.06.2010. Ďalej podľa nej žalobca
riadnym spôsobom v žalobe nešpecifikoval, z čoho pozostáva uplatnená suma 846,- Eur. Zdôraznila, že

v zmysle zmluvy sa za čerpaný úver považuje suma 860,39 Eur. Doposiaľ na pôžičku vrátila žalobcovi
sumu 213,06 Eur. Žalobca má tak platný právny titul iba na zaplatenie neuhradenej časti čerpaného
úveru v sume 647,33 Eur. Účelom predmetnej pôžičky bolo prefinancovanie ďalších dvoch pôžičiek na
základe zmlúv o spotrebiteľských úveroch, ktoré tiež neobsahovali obligatórne náležitosti vyžadujúce
zákonom o spotrebiteľských úveroch, keď považovala za dôvodné skúmať aj tieto dve ďalšie zmluvy

o spotrebiteľských úveroch, na účel zaplatenia ktorých slúžil úver poskytnutý na základe predmetnej
spotrebiteľskej zmluvy. Z týchto dôvodov žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu
trov konania.

5. Žalobca podaním zo dňa 15.07.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 22.07.2015 vzal žalobu v časti

o zaplatenie sumy 100,74 Eur, úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 100,74 Eur od
05.10.2011dozaplateniaspäť.Suma100,74Eurpredstavujevzmyslebodu12.obchodnýchpodmienok
vyúčtované poplatky. V tejto časti netrval na podanej žalobe.6. Žalobca ešte v podaní zo dňa 15.07.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 22.07.2015 uviedol, že
pôvodný veriteľ žalovanej poskytol úver vo výške 860,39 Eur, keď žalovaná sa zaviazala tento uhradiť
v 15 mesačných splátkach vo výške 66,02 Eur. Celkovo sa tak zaviazala pôvodnému veriteľovi uhradiť

sumu 990,30 Eur. Žalovaná bola povinná uhrádzať mesačné splátky vždy k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť
prvej splátky bola dňa 20.02.2011 a splatnosť poslednej splátky mala byť dňa 20.04.2012. Žalovaná
doposiaľ vrátila na úver čiastku 213,06 Eur. V platobnej histórii o splácaní úveru je uvedených 7
predpísaných splátok po 66,02 Eur. Žalovaná bola v omeškaní so splácaním úveru, preto pôvodný
veriteľ zosplatnil úver. Zosplatnená suma v tomto prípade činí čiastku 496,18 Eur, ktorá pozostáva z

ostatných neuhradených splátok, t.j. v počte ôsmych splátok (15-7 predpísaných), avšak bez zmluvného
(anuitného) úroku, ktorý bol vopred určený pri podpise zmluvy. Z tohto vyplýva, že žalovaná sa zaviazala
uhradiť celkovo sumu 990,30 Eur, pričom predpísaná suma splátok je 958,32 Eur. Žalovaná tak dlhuje
čiastku 745,26 Eur (958,32 Eur - 213,06 Eur). Ďalej žalobca v tomto podaní špecifikoval, čo predstavuje
suma 100,74 Eur, avšak keďže v tejto časti vzal žalobu späť, táto špecifikácia pre predmet konania nie
je podstatná. Po čiastočnom späťvzatí žaloby suma 100,74 Eur už nie predmetom uplatneného nároku.

7. Žalovaná v rámci obrany doplnila, že vznáša námietku premlčania podľa § 103 Občianskeho
zákonníka, keďže v danom prípade plnenie bolo dojednané v splátkach a premlčacia doba začína plynúť
od zročnosti jednotlivých splátok. Prvá mesačná splátka v danej veci bola splatná dňa 20.02.2011,
nasledujúce vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Zaplatila prvé tri mesačné splátky, následne už

neplnila. Do zosplatnenia dlhovala štyri mesačné splátky, čo predstavuje čiastku 264,08 €¸ keďže
mesačné splátky boli dojednané vo výške 66,02 €. V tejto súvislosti poukázala i na § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého môže dodávateľ využiť svoje právo podľa § 556 Občianskeho
zákonníka najskôr po omeškaní troch mesačných splátok, keď súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote
uvedenej v tomto zákonnom ustanovení na uplatnenie tohto práva. K zosplatneniu došlo vypovedaním

zmluvy, a to ku dňu 24.09.2011, keď tento úkon treba považovať za zosplatnenie úveru. K zosplatneniu
malo dôjsť pre neuhradenie štvrtej a piatej mesačnej splátky, keď podľa jej názoru pre včasné uplatnenie
zvyšku nároku na súde začala plynúť premlčacia lehota odo dňa 21.05.2011, kedy došlo k omeškaniu
s piatou mesačnou splátkou, hoci došlo k zosplatneniu pre omeškanie so štvrtou a piatou mesačnou
splátkou. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 19.09.2014, i zvyšok nároku na zaplatenie istiny

pozostávajúci zo zosplatnenej istiny je premlčaný v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe. Ďalej
poukázala na nerovnováhu v zmluvných podmienkach a to ohľadom postúpenia pohľadávky, keď v
zmysle bodu 14.1. a bodu 14.2. obchodných podmienok veriteľ je oprávnený akékoľvek svoje práva zo
zmluvy úplne alebo sčasti previesť alebo postúpiť pohľadávky zo zmluvy úplne alebo sčasti na tretiu
osobu bez súhlasu dlžníka. Naproti tomu v bode 14.3. obchodných podmienok, ona ako spotrebiteľka

takéto oprávnenie nemala, mohla tak vykonať len s písomným súhlasom veriteľa. Takéto dojednanie
považovala preto za neprijateľnú zmluvnú podmienku a ako takú za neplatnú. Neplatný je potom celý
úkon postúpenia predmetnej pohľadávky zo zmluvy. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Krajského
súdu Trnava, sp. zn. 11Co/199/2011.

8. Žalobca so vznesenou námietkou premlčania nesúhlasil. K ukončeniu záväzkového vzťahu došlo
vypovedaním zmluvy zo dňa 24.09.2011. Teda vymáhať svoje právo zo zmluvy mohol nasledujúci deň,
teda dňa 25.09.2011, keď v tomto prípade treba aplikovať trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu na
otázku premlčania. Táto uplynula dňa 25.09.2014. Žaloba však bola podaná na súd dňa 19.09.2014,
teda ešte v rámci plynutia riadnej trojročnej všeobecnej premlčacej doby. Preto námietka premlčania

nie je dôvodná.

9. O žalobe žalobcu prvoinštančný súd prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 14C/209/2015 - 70 zo dňa
03.09.2015, ktorým konanie v časti o zaplatenie sumy 100,74 € s príslušenstvom zastavil, vo zvyšujúcej
časti súd žalobu žalobcu zamietol a rozhodol o trovách účastníkov konania.

10. Na odvolanie žalobcu proti rozsudku č.k. 14C/209/2015 - 70 zo dňa 03.09.2015 Krajský súd v
Banskej Bystrici ako súd odvolací napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanieanovérozhodnutieuznesenímsp.zn.12Co/108/2016-115zodňa28.02.2017,ktorénadobudlo
právoplatnosť dňa 06.04.2017. V zrušujúcom uznesení odvolací súd poukázal na § 17 zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 20.01.2011, kedy vznikol záväzkový právny
vzťah právneho predchodcu žalobcu so žalovanou, v zmysle ktorého sa pri postúpení práv vyplývajúcich
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu postupuje podľa § 524 Občianskeho zákonníka,
ktorý nerozlišuje medzi postúpením pohľadávky a postúpením pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskomúvere. Až novelizáciou zákona o spotrebiteľských úveroch zákonom č. 438/2015 Z.z., účinnou od
15.12.2015 (teda po postúpení pohľadávky zmluvou zo dňa 01.10.2014) bol prvýkrát zakotvený (s
výnimkami tam uvedenými) zákaz postúpenia práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na posúdenie

platnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2014 nemá
vplyv ustanovenie § 25g (prechodné ustanovenie) zákona č. 438/2015 Z.z.. Záver okresného súdu
potom o tom, že zmluvné dojednanie článku 14. bod 14.2. a bod 14.3. obchodných podmienok je ako
neprijateľná zmluvná podmienka znevýhodňujúca spotrebiteľa neplatné, nevylučuje aplikáciu uvedenej
právnej úpravy, v zmysle ktorej je potom žalobca nositeľom aktívnej legitimácie v konaní. Ďalej odvolací

súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že je predčasný i záver okresného súdu o neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere ako celku (vrátane obchodných podmienok). V tomto smere uložil povinnosť
okresnému súdu doplniť dokazovanie najmä výsluchom strán sporu. V závislosti od posúdenia, či je
uzatvorená zmluva neplatnou, ďalej uložil povinnosť okresnému súdu vyhodnotiť plynutie premlčacej
doby. Tiež v ďalšom konaní žalobca má povinnosť uviesť, kedy, akou formou sa zmluvné strany
dohodli na spôsobe ukončenia zmluvy výpoveďou zmluvy, či a v akej dĺžke bola dohodnutá výpovedná

lehota a počiatok jej plynutia, kedy začala plynúť a kedy v skutočnosti uplynula, keď žalobca v
konaní tvrdil, že k ukončeniu zmluvného vzťahu nedošlo vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, ale
výpoveďou zmluvy. Až po poskytnutí týchto tvrdení môže okresný súd zodpovedne posúdiť spôsob
zániku zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanej, od ktorého sa odvíja
aplikácia správnej právnej úpravy premlčania. Ak sa po posúdení platnosti úverovej zmluvy bude

okresný súd zaoberať súladom zmluvných dojednaní s § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného
ku dňu 20.01.2011, pri posudzovaní dodržania zákonnej požiadavky na dojednanie termínu, počtu a
výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov bude vychádzať zo zmluvných dojednaní, ďalej aj z toho,
že žalovaná cestou svojho právneho zástupcu pri argumentácii o premlčaní nároku uviedla, že prvá
mesačná splátka bola splatná dňa 20.01.2011 a splatnosť nasledujúcich splátok bola dojednaná vždy k

20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Rozpor tohto tvrdenia žalovanej s jej tvrdením o neplatnosti
obchodných podmienok (v ktorých článku 6 bode 6.2. sa nachádza údaj o splatnosti splátok vždy k 20.
dňu príslušného kalendárneho mesiaca) odstráni okresný súd vypočutím žalovanej. Ďalej odvolací súd
poukázal na to, že nemožno prehliadnuť, že žalovaná vo vyjadrení zo dňa 16.03.2015 k žalobe cestou
svojho právneho zástupcu nespochybnila, že žalobca má platný právny titul na zaplatenie neuhradenej

časti čerpaného úveru v sume 647,33 €. Vzhľadom na takéto tvrdenie žalovanej sa potom okresný
súd vysporiada aj s tým, či je, alebo nie je určený termín konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ ide o
ročnú percentuálnu mieru nákladov a jej výpočet v zmysle prílohy zákona o spotrebiteľských úveroch,
tu je jedným z kritérií zahrnutých do tohto výpočtu aj ročná úroková sadzba. Matematickým výpočtom
je potom možné dospieť k záveru, či je ročná percentuálna miera nákladov (nie úroková sadzba)

vypočítaná správne alebo nie. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na zákonné pravidlá určovania
priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá má byť zverejnená podľa § 29 ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch (s účinnosťou od 01.06.2010) za príslušný kalendárny štvrťrok. V čase
uzatvorenia úverovej zmluvy bol údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver zverejnený. Doteraz v konaní však sa nenachádza dôkaz o jej zisťovaní.

V tomto smere odvolací súd tiež žiadal doplniť dokazovanie.

11. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol
zrušený Občiansky súdny poriadok (§ 473 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), v ktorom
v prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2, prvej vete CSP
sa uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. V zmysle § 470 ods. 1 CSP platí tento zákona aj na konanie v súdenej
veci, ktoré začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP.

12. Do odvolacieho konania súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi:

13. Dňa 20.01.2011 bola medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné
námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 ako veriteľom na jednej strane a žalovanou ako
dlžníčkou na strane druhej uzatvorená Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5006954 (ďalej len

„zmluva“). Veriteľ uzatvoril túto zmluvu ako dodávateľ, žalovaná uzatvorila túto zmluvu ako spotrebiteľka.
Z tejto zmluvy súd ďalej zistil, že na základe nej veriteľ žalovanej schválil celkovú výšku pôžičky v
sume 860,39 Eur. Žalovaná sa zaviazala túto pôžičku vrátiť v 15 mesačných splátkach s tým, že termín
konečnej splatnosti bol dojednaný na apríl 2012. Výška mesačnej splátky bola dojednaná na 66,02 Eurmesačne. Pôžička bola poskytnutá pri ročnej úrokovej sadzbe 24,04 %, RPMN je uvedená v zmluve tiež
24,04 %, priemerná hodnota RPMN je v zmluve tiež uvedená 24,04 %. Celkové náklady spotrebiteľa,
teda žalovanej boli vyčíslené na sumu 129,91 Eur, pričom v zmluve je ďalej uvedené, že celková

suma pôžičky činí „990,30 Eur“. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“). Samotná zmluva neobsahovala
dojednania o splácaní pôžičky, tieto vyplývajú z článku 6. všeobecných obchodných podmienok. V
zmysle tohto článku bod 6.1 sa žalovaná zaviazala pôžičku splácať v pravidelných mesačných splátkach
v sume a v termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy,

inak v sume a v termínoch uvedených v zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach. Z
tohto istého článku bod 6.2 ďalej vyplýva, že pokiaľ nie je stanovené inak, sú splátky splatné do 20.
dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Z bodu 6.4 tohto článku všeobecných obchodných podmienok
vyplýva, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy pokiaľ nie je dohodnuté
inak. Zmluva je podpísaná stranami zmluvy, všeobecné obchodné podmienky nie sú podpísané stranami
zmluvy. V článku 12. všeobecných obchodných podmienok, v bode 12.2 si strany dojednali, že tak

klient, ako aj spoločnosť je oprávnená zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky
výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1 vyššie. V zmysle bodu 12.1,
zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti
podľa zmluvy. Skončenie zmluvy nemá vplyv na vyhlásenie klienta uvedené v zmluve. V článku 14. bod
14.2. všeobecných obchodných podmienok je dojednané, že spoločnosť je oprávnená akékoľvek svoje

práva zo zmluvy úplne alebo z časti previesť alebo postúpiť úplne alebo z časti pohľadávky zo zmluvy
na tretiu osobu bez súhlasu klienta. V bode 14.3. tohto článku všeobecných obchodných podmienok
je uvedené, že klient nie je oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti previesť
práva alebo záväzky zo zmluvy alebo postúpiť pohľadávky zo zmluvy a to úplne alebo z časti alebo
umožniť prevzatie záväzkov zo zmluvy treťou osobou. Tieto všeobecné obchodné podmienky nadobudli

platnosť od 11.06.2010.

14. Listom zo dňa 24.09.2011 označeným ako „Vypovedanie zmluvy“, veriteľ v súlade „so zákonom
o spotrebiteľských úveroch a dohodnutých všeobecných obchodných podmienok zmluvy o poskytnutí
účelovej pôžičky č. 5006954 zo dňa 21.01.2011 túto zmluvu ku dňu 24.09.2011 vypovedal“. Súčasne v

tomto liste vyčíslil dlhovanú čiastku žalovanej na sumu 786,83 Eur, keď z tejto sumy istina činila sumu
760,26 Eur. Veriteľ súčasne v tomto liste vyzval žalovanú na uhradenie celkového tohto dlhu na jeho
účet označený v tomto liste v lehote 5 dní od doručenia tohto listu. Veriteľ žalovanej tento list doručoval,
doručoval jej ho na adresu M.. W. XXXX/XX, XXX XX H., keď tento list žalovaná neprevzala v odbornej
lehote, zásielka bola pre žalovanú uložená na pošte dňa 29.09.2011, vrátila sa s uvedenou reláciou

pošty veriteľovi dňa 04.10.2011.

15. Do súdneho spisu pôvodný veriteľ predložil i Prehľad splátok a úhrad, z ktorého vyplýva, že
prvá mesačná splátka bola splatná dňa 20.02.2011, ďalej vyplýva, že žalovaná uhradila splátky dňa
21.03.2011 v sume 66,02 Eur, dňa 07.04.2011 v sume 66,02, Eur a dňa 12.04.2011 v sume 66,02 Eur,

čím uhradila prvé tri mesačné splátky splatné dňa 20.02.2011, dňa 20.03.2011 a dňa 20.04.2011. Ďalšie
splatné splátky už neuhradila. V tomto prehľade je ešte zaevidovaná jedna úhrada zo strany žalovanej
a to dňa 12.07.2012 v sume 15,- Eur, žiadne iné úhrady nie sú zaznamenané, keď celkovo žalovaná
uhradila na vrátenie pôžičky čiastku 213,06 Eur.

16. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená podľa § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka dňa 01.10.2014 (po začatí súdneho konania) vyplýva, že predmetná pohľadávka bola
predmetompostúpeniazpôvodnéhoveriteľa,zospoločnostiConsumerFinanceHolding,a.s.,Kežmarok
na nového veriteľa spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava.

17. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

18. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej

inštancie vo veci ďalej postupovať.

19. Nakoľko žalobca vzal žalobu pred otvorením prvého pojednávania čiastočne späť, súd konanie v
časti o zaplatenie sumy 100,74 € s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 100,74 €od 05.10.2011 do zaplatenia zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP a podľa § 146 ods. 1, druhá veta CSP,
podľa ktorých, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí
žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa

neprihliada, ak dôjde ku späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §
168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby sa nevyžadoval, pretože ku
čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo vo veci pojednávanie.

20. Súd dopĺňa, že dňa 24.10.2014 oznámením zo dňa 23.10.2014 vstúpil do konania na podporu

žalovanej ako spotrebiteľky vedľajší účastník Združenie - pomoc ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom
Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, právne zastúpený advokátom JUDr. Andrejom
Cifrom, advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec. Dňom 01.07.2016, kedy
nadobudol účinnosť CSP tento subjekt stratil zo zákona procesné postavenie vedľajšieho účastníka
konania na strane žalovanej. V ďalšom konaní súd tento subjekt nepribral do konania ako tzv. osobitný
subjekt podľa § 95 ods. 1 CSP a to na strane žalovanej, keďže žalovanej ako spotrebiteľke v konaní

bola zaručená dostatočná právna ochrana jej právnym zastúpením advokátom. Ten istý advokát
právne zastupoval i vedľajšieho účastníka na strane žalovanej do 30.06.2016. Súd potom nevidel
opodstatnenosť pribratia osobitného subjektu do konania na strane žalovanej za účelom ochrany jej
práv ako spotrebiteľky.

21. Po odvolacom konaní žalovaná v podaní zo dňa 07.06.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa
07.06.2017 doplnila obranu v tom, že zmluva o pôžičke je absolútne neplatná i z dôvodu nie riadneho
dojednania základnej svoje náležitosti a to výšky poskytnutej pôžičky. Uvedené dojednanie v zmluve
o pôžičke považovala za nejasné a za nezrozumiteľné, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o
pôžičkepodľa§37ods.1Občianskehozákonníka.Akbysúdnevyhodnotilzmluvuzaabsolútneneplatný

právny úkon, zmenila obranu v tom, že list právneho predchodcu žalobcu zo dňa 24.09.2011 označený
ako „vypovedanie zmluvy“ je namieste posúdiť ako odstúpenie od zmluvy v zmysle § 48 Občianskeho
zákonníka a nie za zosplatnenie úveru, ako to tvrdila v pôvodnej obrane. Odstúpenie od zmluvy jej bolo
doručené dňa 29.09.2011. Vtedy získala objektívnu možnosť oboznámiť sa s týmto právnym úkonom,
a preto tento prejav vôle právneho predchodcu žalobcu pôsobí voči nej odo dňa 29.09.2011. V deň

nasledujúci po tomto dni, t.j. dňa 30.09.2011 začala v súlade s § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 30.09.2013. Žaloba bola podaná na
súde až dňa 19.09.2014, preto nárok uplatnený žalobou považovala v celom rozsahu za premlčaný.
Ak by súd posúdil list právneho predchodcu žalobcu zo dňa 24.09.2011 ako neplatný právny úkon z
dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti, žalobcovi by bolo možné priznať len tie splátky, ktoré sú

nepremlčané. V zmysle zmluvy o pôžičke bola konečná splatnosť určená na 4/2012, pričom žaloba
bola podaná na súde dňa 19.09.2014, čo znamená, že žalobcovi by mohli byť priznané len splátky so
splatnosťou od 09/2011 (všetky splátky so skorším dátumom splatnosti by boli premlčané v dôsledku
uplynutia trojročnej premlčacej doby) do 4/2012 (termín konečnej splatnosti). Ohľadom argumentácie o
bezúročnosti úveru zotrvávala na vyjadrení zo dňa 20.03.2015, v dôsledku čoho by žalobcovi náležali

potom len nepremlčané splátky a len v rozsahu istiny týchto nepremlčaných splátok. Z týchto dôvodov
žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania. V prípade, že by
bola zaviazaná na zaplatenie akejkoľvek sumy, požiadala o povolenie možnosti splácania tejto sumy v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- €. Odôvodnila žiadosť o splátky tým, že v súčasnosti
má príjem 560,- € a výdavky približne v sume 250-300,- € na mesiac, čo sú náklady na bývanie, energiu,

internet, televíziu, splácanie pôžičky od inej nebankovej spoločnosti, telefón, potraviny a lieky.

22. Žalobca po odvolacom konaní vo vyjadrení zo dňa 12.06.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa
16.06.2017 uviedol, že podľa neho údaj o výške poskytnutej pôžičky je jasný a zrozumiteľný, keď podľa
neho z článku II. zmluvy zo dňa 20.01.2011 vyplýva, že žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky

vo výške 860,39 €. Táto skutočnosť vyplýva i z článku III. zmluvy. Ďalej mal za to, že listinu s názvom
„vypovedanie zmluvy“ zo dňa 24.09.2011 nie je možné považovať za odstúpenie od zmluvy, ale za
vypovedanie zmluvy podľa článku 12.2. obchodných podmienok. Tiež má za to, že z obsahu listiny je
jednoznačné, že veriteľ žiadal vrátiť celý dlžný zostatok zo zmluvy. Preto listinu je nutné považovať za
vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku a nie za odstúpenie od zmluvy.

23. Po odvolacom konaní súd doplnil dokazovanie výsluchom žalovanej ako strany sporu. K okolnostiam
uzavretiazmluvyuviedla,žesiichvpodstatenepamätá.Niektojukontaktovaltelefonicky,žemôžesplatiť
predchádzajúce úvery, podrobnosti zmluvy si nepamätala, len to, že prostredníctvom úveru na základetejto zmluvy splatila predchádzajúce úvery. Aj predmetný úver istý čas platila. Tiež si nepamätala, kde
zmluvu uzatvorila. Jej osobné údaje veriteľ mal z predchádzajúcich zmlúv. Súhlasila s tým, aby jej dva
predchádzajúce úvery boli splatené z tohto úveru. O výške úveru sa nedojednávala. Nebola dohoda ani

akomáúversplácať.Jepravdou,žeúveristýčassplácala,nazákladečohosplácalasplátky,akovedela,
v akej výške a dokedy má splátky zaplatiť, k tomu sa vyjadriť nevedela. Neobjasnila ani, ako sa dostala
k zmluve, tvrdila, že zmluvu nemá, neoboznámila sa ani so všeobecnými obchodnými podmienkami,
ani tie nemá. Po nahliadnutí do zmluvy, ktorá je súčasťou spisu však potvrdila, že na zmluve ide o jej
podpis. S veriteľom sa nebavili, či úver bude poskytnutý s úrokmi, alebo bez nich, nebavili sa ani o ročnej

percentuálnej miere nákladov a ani o priemernej hodnote RPMN. Vedela však, že má vrátiť na pôžičku
približne sumu 700,- €. Dokedy má pôžičku splatiť, to nevedela. Ohľadne tohto úveru jej neprišli papiere.
Úver prestala platiť, lebo sa dostala do nepriaznivej finančnej situácie. Pri uzatvorení tohto úverového
vzťahu sa s nikým osobne nestretla, išlo len o telefonický kontakt. V súčasnosti je zamestnaná, pracuje u
Ministerstva obrany SR. Príjem má netto mesačne priemerne 600,- €. Z príjmu sú jej vykonávané zrážky
na dôchodkové sporenie 15,- € mesačne, 51,87 € splátka pôžičky a 100,- € na sporenie mesačne. Býva

v rodinnom dome s rodičmi, ktorého je spoluvlastníčkou v 1-ine. Je rozvedená, vyživovacie povinnosti
nemážiadne.Počassúdnehokonanianeplnilažalobcovižiadnusumu,anijehoprávnemupredchodcovi.
Pracuje ako samostatný odborný referent. Zmluvu podpísala, podpísala čo jej dali podpísať. Je to asi jej
chyba. Zmluvu si neprečítala. Či jej bola predložená, to si naozaj nepamätala.

24. Z OP žalovanej súd zistil, že má vysokoškolské vzdelanie, je nositeľkou titulu Ing.

25. Žalobca po odvolacom konaní uvádzal, že osoba, ktorá mala uzavrieť so žalovanou zmluvu, už u
pôvodného veriteľa nepracuje a že nevie identifikovať jej súčasnú adresu.

26. Pôvodný veriteľ predkladal Ministerstvu financií SR údaj o RPMN v percentách pri spotrebiteľských
úveroch,ktorýúdajžalobcavkonanípredložil(č.l.164spisu),keďznehovyplýva,žeprispotrebiteľských
úveroch uzatvorených na obdobie od jedného do piatich rokov RPMN v percentách pri úvere do 1.500,-
€ vrátane bola za prvý štvrťrok roku 2011 (za obdobie, kedy zmluva bola uzatvorená) 29,69 %.

27. Po doplnení dokazovania po odvolacom konaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná
v časti o zaplatenie sumy 528,16 € s príslušenstvom a nedôvodná v časti o zaplatenie sumy 217,10 €
s príslušenstvom.

28. Predmetnú zmluvu zo dňa 20.01.2011 súd pokladal za spotrebiteľskú zmluvu, keďže právny

predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ako právnická osoba poskytla v rámci
svojho podnikania pôžičku (úver) žalovanej ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho
povolania alebo podnikania. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi účastníkmi konania z
nej vyplývajúci je spotrebiteľských vzťahom, predmetná zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

a pokiaľ zmluva obsahuje takého neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Predmetná zmluva
podlieha právnemu režimu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď s poukazom na § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa
inak mali použiť normy obchodného práva. Prednostne však predmetná spotrebiteľská zmluva podlieha
právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách,
v znení neskorších predpisov, nakoľko nepochybne ide o spotrebiteľskú zmluvu.

29. Zo samotnej zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 20.01.2011 ako listinného dôkazu vyplýva,
že táto obsahuje všetky osobné údaje žalovanej vrátane jej verejne nedostupného rodného čísla a
čísla občianskeho preukazu, čísla účtu, telefónneho čísla. Žalovaná po odvolacom konaní sa vyjadrila
pri výsluchu, a teda z tohto dôkazu mal súd preukázané, že zmluvu podpísala. Okolnosti uzavretia

zmluvy si nepamätala, len si pamätala, že úverom z tejto zmluvy boli splatené jej dva predchádzajúce
úvery voči tomu istému veriteľovi, s čím súhlasila. Jej osobné údaje do zmluvy veriteľ čerpal z
predchádzajúcich dvoch zmlúv. Ohľadne uzavretia zmluvy bola kontaktovaná telefonicky, tvrdila, že bola
veriteľom oslovená o uzavretie tejto zmluvy za účelom splatenia dvoch predchádzajúcich úverov. Výškuúveru s veriteľom nedojednávala, neboli dohodnuté ani podmienky splácania úveru, nebolo dohodnuté,
či bude úver poskytnutý s úrokmi alebo bez úrokov, nebola informovaná o ročnej percentuálnej miere
nákladov a ani o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov. Mala len vedomosť, že

pôžičku má vrátiť približne vo výške 700,- €. Tieto tvrdenia žalovanej ohľadne uzatvorenia zmluvy, teda
tvrdenia, že nebola oboznámená s náležitosťami zmluvy, súd vyhodnocuje ako účelové. Žalovaná v
konaní potvrdila, že zmluvu podpísala, nevedela pred súdom objasniť, za akých okolností. Potvrdila, že
úver jej bol poskytnutý veriteľom na splatenie dvoch predchádzajúcich úverov, s čím súhlasila. Mala teda
prejav vôle zmluvu uzatvoriť. Podmienky zmluvy sú uvedené v samotnej zmluve, ktorú žalovaná opatrila

svojim podpisom. Žalovaná má vysokoškolské vzdelanie, málo vyznieva pravdepodobné jej tvrdenie,
že by podmienky zmluvy s ňou neboli individuálne dojednané. Jej tvrdenie vyvracia i tá skutočnosť, že
žalovaná úver istý čas splácala. Na otázku súdu, na základe čoho splácala splátky, ako vedela, v akej
výške má splátky platiť a so splatnosťou dokedy uviedla, že si to nepamätá. Oproti tvrdeniam žalovanej
stojí listinný dôkaz samotná zmluva, ktorá je stranami riadne podpísaná, najmä žalovanou, keď táto
obsahuje prejav žalovanej čerpať úverové prostriedky od veriteľa. Napokon žalovaná tento prejav vôle

v konaní i potvrdila. Zmluva obsahuje schválenú výšku pôžičky 860,39 €, keď žalovaná sa zaviazala
úver splatiť v 15-tich mesačných splátkach. Termín konečnej splatnosti je uvedený apríl/2012. Výška
mesačnej splátky medzi stranami bola dojednaná na 66,02 €. RPMN v zmluve je uvedená 24,04 %,
strany si dojednali i ročnú úrokovú sadzbu 24,04 %, priemerná hodnota RPMN v zmluve je uvedená
24,04 % a celkové náklady spotrebiteľa sú vyčíslené na 129,91 €. Zo zmluvy vyplýva aj účel pôžičky

tak, ako tvrdila žalovaná na splatenie jej predchádzajúcich úverov, avšak nie voči spoločnosti Consumer
Finance Holding, a.s., ale voči banke VÚB, a.s., ktorú táto spoločnosť zastupovala ako správca. Z
článku III. zmluvy vyplýva, že pôžička bola žalovanej poskytnutá za účelom splatenia úverov žalovanej
voči VÚB, a.s. a to dvoch úverov, jedného vo výške 394,24 €, druhého vo výške 466,15 €, čo spolu
predstavujesumu860,39€,ktorásumakorešpondujesumeschválenejvýškypôžičkyvčlánkuII.zmluvy,

ktorá je 860,39 €. Všetky tieto údaje žalovaná akceptovala na tejto zmluve svojim podpisom. Že zmluvu
neprečítala, keď podpis na zmluve nevyvrátila, nespôsobuje absolútne neplatnosť tejto zmluvy. Nakoľko
výška pôžičky je jednoznačne uvedená v čiastke 860,39 €, čo vyplýva z článku II. zmluvy a korešponduje
aj účelu pôžičky uvedenému v článku III. zmluvy, keď pôžička bola poskytnutá v čiastke 860,39 € presne
na úhradu dlhov žalovanej voči VÚB, a.s. v čiastke 860,39 €, neobstojí tvrdenie žalovanej, že zmluva je

absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ,teda že by výška
pôžičky mala byť dojednaná nezrozumiteľne a neurčito. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Vzhľadom na
uvedené výška pôžičky je v zmluve uvedená zrozumiteľne pre žalovanú. Pokiaľ je v zmluve v článku II.
uvedená aj celková suma pôžičky 990,30 €, táto suma zodpovedá 15-tim mesačným splátkam po 66,02

€, ktoré sa žalovaná zaviazala v zmluve zaplatiť na účel vrátenia pôžičky včítane nákladov spotrebiteľa.
Tieto sú v článku II. zmluvy vyčíslené v čiastku 129,91 €, čo so sumou pôžičky 860,39 € predstavuje
čiastku 990,30 €. Žalovaná podľa obsahu zmluvy si tak musela byť vedomá, že pôžička je jej poskytnutá
vo výške 860,39 € a že ju má vrátiť včítane všetkých nákladov spotrebiteľa spolu v čiastke 990,30
€. Táto skutočnosť pre žalovanú musela byť zrejmá i vzhľadom na jej vzdelanie, keď žalovaná má

vysokoškolské vzdelanie, je nositeľkou titulu Ing. Je pravdou, že všeobecné obchodné podmienky,
ktoré tvorili súčasť zmluvy nie sú žalovanou ako spotrebiteľkou podpísané, avšak žalovaná v článku IV.
zmluvy, ktorú podpísala potvrdila, že bola s týmito obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy oboznámená, že ich prevzala a súhlasila s nimi, pričom k ním nemala žiadne výhrady.
Teda ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy prijala aj tieto všeobecné obchodné podmienky, ktoré upravujú

v článku 6. podmienky splácania úveru. Z článku 6.6.2. obchodných podmienok vyplýva, že splatnosť
mesačných splátok bola dojednaná do 20.-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Z tohto istého
článku bod 6.4. obchodných podmienok vyplýva, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po
uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. V konaní nebola preukázaná iná dohoda, preto v
posudzovanom prípade, keďže zmluva bola uzatvorená dňa 20.01.2011, prvá mesačná splátka bola

splatná dňa 20.02.2011 a nie tak, ako tvrdila žalovaná v konaní, že to bolo dňa 20.01.2011. Jej tvrdeniu
odporuje obsah všeobecných obchodných podmienok, s ktorými bola táto ako neoddeliteľnej súčasti
zmluvy oboznámená. Žalovaná síce v konaní tvrdila, že zmluva, ani všeobecné obchodné podmienky
jej neboli veriteľom odovzdané, toto jej tvrdenie však ničím nepreukázala. Ak je aj pravdivé tvrdenie
žalovanej, že uzavretie zmluvy navrhol veriteľ, ktorý spracoval do návrhu zmluvy i podstatné údaje

zmluvy, tým že žalovaná zmluvu podpísala, akceptovala tieto údaje, pričom je nepochybné, že veriteľ
rovnako tieto údaje akceptoval podpísaním zmluvy. V konaní neboli zistené a ani tvrdené žiadne výhrady
žalovanej k podmienkam zmluvy. Ak žalovaná zmluvu podpísala, potom akceptovala podmienky zmluvy
a nemožno potom uzavrieť, že podmienky zmluvy s ňou neboli individuálne dojednané. Obdobne to platíaj ohľadne obchodných podmienok, keď žalovaná nepochybne mala možnosť zmluvu buď akceptovať
alebo neakceptovať, akceptovala ju, sama pri výsluchu potvrdila, že súhlasila s návrhom veriteľa
vysporiadaťúveromjejdvapredchádzajúcezáväzky.Obchodnépodmienkysúsíceskutočneoprotitextu

zmluvy vyhotovené menším písmom, avšak všetky podstatné náležitosti zmluvy sú obsahom samotnej
zmluvy, a preto tak, ako samotná zmluva ani tieto nezdieľajú absolútnu neplatnosť. Dohoda o predmete
zmluvy o cene, údaj o schválenej výške pôžičky, jej celková suma a celkové náklady spotrebiteľa sú
uvedené v texte zmluvy o poskytnutí pôžičky riadnym, čitateľným a zrozumiteľným písmom.

30. Z uvedených dôvodov súd neposúdil samotnú zmluvu, ani všeobecné obchodné podmienky za
absolútne neplatné. Túto obranu žalovanej súd vyhodnotil za účelovú a nepreukázanú.

31. K otázke aktívnej legitimácie žalobcu v konaní zaujal stanovisko odvolací súd, keď v zmysle
jeho záverov žalobca je nositeľom aktívnej legitimácie v konaní, keď na tieto závery prvoinštančný
súd pri svojom opätovnom rozhodnutí poukazuje a z nich vychádza s poukazom na § 391 ods. 2

CSP. Žalobca v konaní preukázal, že je vlastníkom predmetnej pohľadávky Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 01.10.2014. Zmluvné dojednanie v článku 14. bod 14.2. a bod 14.3. všeobecných
obchodných podmienok nevylučuje aplikáciu právnej úpravy, na ktorú poukazuje odvolací súd v
zrušujúcom uznesení, v zmysle ktorej je žalobca nositeľom aktívnej legitimácie v konaní.

32. Nakoľko súd posudzovanú zmluvu nevyhodnotil za absolútne neplatný právny úkon, ďalej v konaní,
nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, posudzoval v rámci súdnej kontroly, či táto zmluva obsahuje všetky
zákonné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z., a ak áno, či tieto boli dojednané v súlade s týmto
zákonom, resp. v súlade s Občianskym zákonníkom.

33. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať podľa:
písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru,
písm. i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index

alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

písm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
písm. y/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú
k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny
štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení

priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci
kalendárny štvrťrok.

34. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov ak
podľa písm. a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1,
podľa písm. b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.

35. Posudzovaná spotrebiteľská zmluva spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z.,
konkrétne ustanovením § 9 ods. 2 písm. s/, j/, i/, k/ a y/. Obsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď táto vyplýva z textu zmluvy z článkuII. tak, že termín konečnej splatnosti bol dojednaný na apríl/2012. Rovnako zmluva obsahuje uvedenie
ročnej úrokovej sadzby dojednanej vo výške 24,04 %. Obsahuje aj údaje o RPMN 24,04 % ako aj
priemernej hodnote RPMN 24,04 %. Obsahuje aj výšku mesačnej splátky 66,02 €. Z článku 6. bod 6.3.

VOP je uvedené, že v splátke je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie, ak
bolo dojednané. V zmluve sú vyčíslené aj celkové náklady spotrebiteľa 129,91 €. Podmienky splácania
pôžičky boli dojednané v článku 6. bod 6.2. a bod 6.4. obchodných podmienok. Splatnosť splátok bola
dojednaná vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci, prvá splátka bola splatná mesiac nasledujúci po
uzavretí zmluvy, čo v súdenom prípade bolo dňa 20.02.2011. Žalobca po odvolacom konaní predložil

aj informáciu, ktorú veriteľ predložil Ministerstvu financií SR ohľadne údaja o ročnej percentuálnej miery
nákladov pri ním poskytovaných spotrebiteľských úveroch za prvý štvrťrok roku 2011, teda za rozhodné
obdobie, kedy zmluva bola uzatvorená, keď bola uzatvorená dňa 20.01.2011, pričom tento údaj pri
obdobných úveroch činí 29,69 % RPMN. V posudzovanom prípade úver bol poskytnutý pri RPMN 24,04
%, čo je nižšia RPMN ako bola v rozhodnom období pri obdobných úveroch poskytovaných veriteľom.
Preto nemožno prisvedčiť obrane žalovanej, že by RPMN, prípadne priemerná hodnota RPMN bola v

zmluve uvedená nesprávne. A v tomto ohľade žalovaná nepredložila žiadne dôkazy a neuniesla ani tak
dôkazné bremeno.

36. Na základe uvedeného potom súd uzatvára, že predmetná a posudzovaná spotrebiteľská zmluva
obsahuje všetky náležitosti a správne dojednané v zmysle § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.,

a preto úver poskytnutý na základe tejto zmluvy žalovanej nemožno považovať za bezúročný a bez
poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/12010 Z.z.

37. Po posúdení otázky platnosti zmluvy bolo ďalej súdom nevyhnutné ustáliť obsah právneho úkonu
veriteľa - list zo dňa 24.09.2011 označený ako „vypovedanie zmluvy“. Žalovaná pred odvolacím konaním

tvrdila, že k predčasnému zosplatneniu úveru došlo vypovedaním zmluvy a to ku dňu 24.09.2011, keď
tento úkon treba považovať za zosplatnenie úveru. Po odvolacom konaní zmenila obranu, keď začala
tvrdiť,žetentoúkontrebapovažovaťzaodstúpenieodzmluvypodľa§48ods.2Občianskehozákonníka.
Žalobca pred odvolacím konaním tvrdil, že tento list treba pokladať za predčasné zosplatnenie úveru,
po odvolacom konaní zotrvával na tom, že list treba považovať za vyhlásenie predčasnej splatnosti

úveru, nie za odstúpenie od zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na článok 12.2. obchodných podmienok,
v zmysle ktorého klient ako aj spoločnosť je oprávnená zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia
dôvodu.

38. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto

alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

39. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

40. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

41. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

42. Podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je dojednaná zmluva do dobu neurčitú, ktorej

predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti
alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno
zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

43. Z článku 12. bod 12.2. obchodných podmienok vyplýva, že klient, ako aj spoločnosť je oprávnená

zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku
skutočnosti podľa § 12.1. vyššie. Z tohto bodu vyplýva, že zmluva sa skončí úplným splnením všetkých
záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu ku spoločnosti podľa zmluvy.44. Z obsahu listiny - vypovedanie zmluvy zo dňa 24.09.2011 jednoznačne nevyplýva, o aký právny
úkon veriteľa čo do obsahu išlo, tento právny úkon je nezrozumiteľný a neurčitý a preto neplatný podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj keby išlo o vypovedanie zmluvy v zmysle zmluvných dojednaní

uvedených vo všeobecných obchodných podmienkach, takéto vypovedanie zo zmluvy veriteľom síce
obchodné podmienky pripúšťajú, avšak toto dojednanie výpovede, resp. jej možností tak či už zo
strany veriteľa, ako i zo strany klienta nie je v súlade s § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď
vypovedať zmluvu možno len v tom prípade, ak táto bola dojednaná na dobu neurčitú. V posudzovanom
prípade spotrebiteľská zmluva nebola uzatvorená na dobu neurčitú. Výpoveď preto podľa zákona nie je

možná. Súd tento právny úkon neposúdil ani ako odstúpenie od zmluvy podľa § 48 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pretože možnosť odstúpenia od zmluvy nebola dojednaná stranami zmluvy, a navyše z
obsahu tohto právneho úkonu nemožno vyvodiť, že ním veriteľ odstupuje od spotrebiteľskej zmluvy.
Tento právny úkon nenapĺňa ani náležitosti § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565
Občianskeho zákonníka, keď žalobca v konaní nepreukázal, že by právo podľa § 565 Občianskeho
zákonníka uplatnil v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, teda najskôr po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a súčasne keď upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy, že by veriteľ súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva pred predčasným
zosplatnením úveru a to najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.

45. Na základe uvedeného potom súd ustálil, že konečná splatnosť úveru nastala tak, ako bolo
dojednané 20. aprílom 2012, čo vyplýva zo zmluvy v spojení s obchodnými podmienkami, keď na právny
úkon, list veriteľa zo dňa 24.09.2011 pre jeho nezrozumiteľnosť, neurčitosť, nebolo možné prihliadnuť,
keďže ho súd vyhodnotil za absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

46. Na záver v konaní bolo nutné vyhodnotiť vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej.

47. Podľa § 100 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101, 110).

48. Podľa § 100 ods. 1, druhá a tretia veta Občianskeho zákonníka, na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

49. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z., orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadne aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú
zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

50. Nakoľko žalovaná vzniesla námietku premlčania, aplikácia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane

spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z., neprichádzala do úvahy.

51.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba ja trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

52. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

53. V súdenej veci ako súd už dôvodí, prvá mesačná splátka v zmysle zmluvných dojednaní bola

splatná dňa 20.02.2011. Z vykonaného dokazovania vyplýva, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami
sporná, že žalovaná uhradila splátky dňa 21.03.2011 v sume 66,02 €, dňa 07.04.2011 v sume 66,02 €
a dňa 12.04.2011 v sume 66,02 €, čím uhradila prvé tri mesačné splátky splatné dňa 20.02.2011, dňa
20.03.2011 a dňa 20.04.2011. Ďalšie splatné splátky už neuhradila. Žalovaná uhradila po tomto ešte
dňa 12.07.2012 čiastku 15,- €, teda uhradila zo štvrtej splátky splatnej dňa 20.05.2011 čiastku 15,- €,

keď potom ostala z tejto splátky dlžná čiastku 51,02 €. Spolu uhradila na splátkach sumu 213,06 €.
Nakoľko plnenie žalovanej bolo dojednané v splátkach, potom na otázku premlčania treba aplikovať,
pokiaľ ide premlčaciu dobu ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka, teda premlčacia doba u každej
jednotlivej splátky začala plynúť odo dňa zročnosti, pričom premlčacia doba v posudzovanom prípadeje trojročná. Žalobca podal na súde žalobu dňa 19.09.2014, teda neuplatnil včas právo na zaplatenie
splátok splatných do 19.09.2011. Nemá nárok na zaplatenie časti štvrtej splátky splatnej dňa 20.05.2011
v čiastke 51,02 €, piatej splátky splatnej dňa 20.06.2011, šiestej splátky splatnej dňa 20.07.2011 a

siedmej splátky splatnej dňa 20.08.2011, spolu to činí 249,08 €. Žalobca uplatnil na súde včas právo
na zaplatenie mesačných splátok od počtu osem do pätnásť, teda ôsmich mesačných splátok po 66,02
€, čo spolu činí 528,16 €, splatných odo dňa 20.09.2011 do 20.04.2012. Tieto splátky nie sú premlčané
a preto žalobca má nárok na zaplatenie zo žalovanej sumy čiastky 528,16 €, ktorá suma predstavuje
nezaplatené mesačné splátky splatné od 20.09.2011 do 20.04.2012.

54. Vo zvyšujúcej časti potom súd žalobu žalobcu zamietol, keď zamietol žalobu žalobcu v časti o
zaplatenie sumy 217,10 € s príslušenstvom, keď v tejto časti je právo žalobcu na zaplatenie tejto sumy
premlčané. Žalovaná v tejto časti sa úspešne dovolala premlčania, na jej námietku premlčania, ktorá
bola v tejto časti vznesená úspešne, súd potom prihliadol. Táto suma zostala ako zvyšujúca časť sumy
po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie sumy 100,74 € s príslušenstvom. Premlčaná je

čiastka 249,08 € ako časť piatej splátky a troch mesačných plných splátok splatných jún až august 2011,
ale po čiastočnom späťvzatí žaloby tu zostala na týchto splátkach dlžná čiastka len 217,10 €.

55. Podľa § 517 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

56. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie so splnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

57. Týmto vykonávacím predpis je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

58. Žalovaná je preukázateľne v omeškaní so zaplatením sumy 528,16 €, keď jej omeškanie stále

trvá. Preto žalobca má z prisúdenej sumy nárok i na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517
ods. 1, prvá veta a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 8,05 % ročne od 18.02.2015 do zaplatenia, keď žalobca v konaní nepreukázal
predčasnúsplatnosťúveruvykonanúvsúladesozákonom,pričomnepodalžalobu,pokiaľideožalované
príslušenstvo čo do nároku o úroky z omeškania z jednotlivých omeškaných splátok úveru, ale podal

žalobu o zaplatenie tohto nároku z celej dlhovanej čiastky úveru. Preto súd posúdil tento nárok podľa
žalobného návrhu a úroky z omeškania priznal z prisúdenej sumy ako celku. Úroky z omeškania priznal
však len od 18.02.2015 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej, ktorá
jej bola doručená dňa 17.02.2015. Potom z tejto sumy nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania
od 05.10.2011 do 17.02.2015 zamietol. Úroky z omeškania nepriznal ani zo sumy 217,10 € vo výške

9,5 % ročne od 05.10.2011 do zaplatenia, pretože o zaplatenie sumy 217,10 € žalobca nepodal žalobu
dôvodne. Ďalej zamietol nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania aj čo do výšky z prisúdenej
sumy 528,16 €, keď zamietol nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne
z tejto sumy od 05.10.2011 do 17.02.2015, pretože žalovaná v tomto období nebola preukázateľne v
omeškaní s úhradou celej sumy 528,16 € a zamietol nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania i

vo výške 1,45 % ročne zo sumy 528,16 € od 18.02.2015 do zaplatenia, keďže pokiaľ ide o výšku úrokov
z omeškania, podľa § 10c vládneho Nariadenia č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 vládneho Nariadenia č. 87/1995 Z.z., výška
úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 18.02.2015 bola
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %. Žalobca má preto nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne a nie vo výške 9,5 % ročne z prisúdenej sumy. Preto súd
žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 1,45 % ročne z prisúdenej sumy od 18.02.2015
do zaplatenia zamietol. Na záver súd dodáva, že ani právny zástupca žalobcu, ani právny zástupca

žalovanej pred skončením dokazovania, žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nepredniesli.

59. Na žiadosť žalovanej súd povolil žalovanej dlh zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- € mesačne
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku so splatnosťou vždy do 20.-teho dňa vmesiacistým,žeomeškaniesplnenímjednejsplátkymázanásledokzročnosťceléhoplnenia.Žalovaná
má síce zabezpečený stály príjem priemerne mesačne 600,- € v čistom, ale je samoživiteľkou, je
rozvedená, síce vyživovacie povinnosti nemá, ale vzhľadom na pravidelné mesačné výdavky, ktoré

popísala vo svojej žiadosti podľa názoru súdu nie je schopná pohľadávku žalobcovi plniť do troch dní.
Ak žalovaná nedodrží splátkový kalendár, stratí výhodu splátok.

60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán

nemá na náhradu trov konania právo.

61. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

62. Žalobca mal vo veci väčší úspech, než žalovaná, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania

pomerom úspechu a neúspechu vo veci, ktorý je 24 %, keď k neúspechu žalobcu treba pripočítať i sumu
100,74 €, v ktorej časti žalobca vzal žalobu späť, pretože v tejto časti procesne zavinil vznik trov konania
na strane žalovanej. Napriek uvedenému žalobca mal vo veci úspech väčší, než žalovaná. Úspešný bol
v časti o zaplatenie sumy 528,16 € a neúspešný v časti o zaplatenie sumy 317,84 € (100,74 € + 217,10
€). Úspech žalobcu 24 % potom vznikol takto (528,16 : 846 = 0,62, t.j. 62 %, 317,84 : 846 = 0,38, t.j.

38 %, 62 % mínus 38 % = 24 %).

63. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).