Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Levice

Judgement was issued by Mgr. Martina Horňáková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10Er/46/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4305203926
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Horňáková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2012:4305203926.2

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, v zastúpení JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava
I, IČO: 31815138, proti povinnému: L. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. C. XXX/XX, XXX XX Ž.B., o vymoženie
525,79 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú .

Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému,
Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, trovy exekúcie vo výške 8,00 eur do 3
dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice poveril dňa 1.4.2005 (poverením č. 5402 027813*) súdneho exekútora Ing. Bc.

Karola Nagyho vykonaním exekúcie (EX 176/2005) vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, proti povinnému L. Q., A.. XX.XX.XXXX, W.
C.O. XXX/XX, XXX XX Ž., o vymoženie 525,79 eur s príslušenstvom

Z obsahu exekučného spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 9.3.2005, teda dňom podania
návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Návrhom zo dňa 23.02.2005 sa oprávnený

domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 525,79 eur s príslušenstvom, na
podklade exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica č. N 4305/2004, NZ 80365/2004 zo dňa
6.11.2004, spísaná na Notárskom úrade v Bratislave, notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou.

Uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 20.6.2007 súd pripustil zmenu súdneho exekútora a
vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv
povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s
cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia
svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné

právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pre nadmernými a neopodstatnenými
zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí.

-2- 10Er/46/2005Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať
len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje
zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku

povinného.Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípovuplatňujúcichsavexekučnomprávespôsobuje
neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon.
Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie
exekúcie.

Z ustanovenia čl. 46 ods. 1 ústavy vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. V spojení s čl. 51 ústavy sa však tohto práva možno domáhať len „v
medziach zákonov“, ktoré ustanovenia čl. 46 ods. l ústavy vykonávajú.

Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Len takéto

rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. V praxi však môže dôjsť k tomu, že exekučný titul vôbec
nebol vykonateľný, t.j. neboli splnené procesné predpoklady, ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný
titul bol podkladom na exekúciu (§ 41 až 43).

Exekučným titulom je Notárska zápisnica N 4305/04, NZ 80365/04 napísaná dňa 06.11.2004 na

Notárskom úrade v Bratislave, notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou. V predmetnej notárskej zápisnici
je povinný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom konajúcim na základe plnej moci, ktorá
je prílohou notárskej zápisnice v mene povinnej osoby a ktorý uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej
zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku
ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.

Podľa § 238 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, konania začaté pred 1.
septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje
inak.

Podľa druhej vety § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Vykonateľnosť notárskej zápisnice sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa
príslušných predpisov procesného práva, t.j. sa skúma formálna a materiálna stránka vykonateľnosti.
Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak ako je upravená v § 47 Notárskeho
poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41
ods. Exekučného poriadku.

Z citovaného ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že predpokladom materiálnej
vykonateľnosti notárskej zápisnice je označenie oprávnenej osoby, právny záväzok, právny dôvod,
predmet a čas plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou
výslovne súhlasí.

-3- 10Er/46/2005

Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou
ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu,
ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu
je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho
základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom každého občianskoprávneho súdneho

konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Súhlas povinnej
osoby ako právny úkon nemožno posudzovať podľa predpisov hmotného práva, nakoľko to vylučuje
jeho účel a cieľ. Povinný týmto prejavom vôle súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako s
kategóriou procesného práva. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučnéhotitulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami výlučne v
dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z
notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva

vykonateľnému rozhodnutiu súdu /nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 5/2000 z
13.7.2000/.

Preto nie je mysliteľné, aby sa prejav vôle zameraný na vznik exekučného titulu posudzoval podľa
hmotného práva, ale jeho posúdenie možno urobiť iba podľa predpisov procesného práva (zák.č.

323/1992 Zb. ). Je to teda procesný úkon.

Ak teda vyhlásenie o súhlase povinnej osoby nemá hmotnoprávnu povahu, povinná osoba je pri takomto
úkone z povahy veci osobou nezastupiteľnou. Takýto úkon môže povinná osoba vykonať len osobne a
nemôže naň nikoho splnomocniť.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh ako aj bez návrhu.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd
vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Pokiaľ teda ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, hlavný dôraz je kladený na

výslovný „súhlas povinnej osoby s exekúciou“. Uvedené je na vôli povinnej osoby, ktorá však nesmie byť
postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Skutočnosť,
že povinný nevyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice osobne, ale na tento úkon
splnomocnil inú osobu (pričom súd poukazuje aj na skutočnosť, že plnomocenstvo bolo spísané priamo
v zmluve o úvere (v predtlači), čo možno považovať aj za obmedzenie slobodnej voľby advokáta /§

20 zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii/ ako aj na skutočnosť, že dohoda o plnomocenstve je dvojstranný
právny úkon, no samotné plnomocenstvo dlžníkom podpísané nie je, dlžník svojím podpisom len prejavil
-4- 10Er/46/2005

súhlas s prijatou sumou, jej vrátením v navýšenom rozsahu a súhlas so všeobecnými podmienkami), je
nedostatkom, pre ktorý súd nemôže považovať notársku zápisnicu za materiálne
vykonateľný exekučný titul.

Vzhľadom k formulácii plnomocenstva, ktoré vytváralo široký priestor pre konanie a právne úkony

splnomocnenca a na neexistujúcu zmluvnú voľnosť povinného pri zvolení si splnomocneného zástupcu
(plnomocenstvo bolo súčasťou formulárovej zmluvy o úvere), je dôvodný záver, že pre takéto
splnomocnenie je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom, čo následne robí neplatným
právnym úkonom aj samotnú notársku zápisnicu.

Nakoľko súd považuje samotnú notársku zápisnicu za neplatný právny úkon a na základe tohto
neplatného právneho úkonu sa vedie exekučné konanie, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto
zastavil.

Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v sume 8,00 eura, ktoré pozostávajú z paušálnej odmeny podľa

§ 14 ods. 1 písm. b), ods. 3, § 15 ods. 1 cit. vyhl. - 6,64 eur, a to za príkaz na začatie exekúcie v sume
3,32 eur, exekučný príkaz v sume 3,32 eur, + DPH 20% v sume 1,33 eur.Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (v
znení do 30.4.2008), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd
zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a/ podľa počtu hodín účelne

vynaložených ma exekúciu, b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa ods. 3 cit. vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 200 ods.2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1, Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

V zmysle § 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len O.s.p./ ak súd uložil v rozsudku
povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu

alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Podľa§167ods.2O.s.p.akniejeďalejustanovenéinak,použijúsanauznesenieprimeraneustanovenia
o rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že exekúcia je vykonávaná na základe exekučného titulu, ktorý doposiaľ nenadobudol
vykonateľnosť, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd má za to, že oprávnený
tým zavinil, že exekúcia musí byť zastavená. Z toho dôvodu súd v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku k náhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného, podľa výroku do troch dní v zmysle ust. § 160
ods.1 O.s.p v spojení s ust. § 167 ods.2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Leviciach dňa 05.06.2012

Mgr. Martina H o r ň á k o v ávyššia súdna úradníčka

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.