Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, November 24, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200109
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8017200109.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariána Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu S. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. J. XXX, XXX XX B. J., právnej zastúpeného JUDr. Valériou Brečkovou,
advokátkou so sídlom v Snine, Advokátska kancelária ul. Daľkovská 470/14, 069 01 Snina, proti
žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 06. februára 2017 č.:
XXXXXXXXX/XXXX na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný rozhodol dňa 06.02.2017 pod č.: XXXXXXXXX/XXXX ako
príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu N., pobočka H. zo dňa
14.11.2016 č: XXXXXXXXX/XXXX (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), ktorým
správca dane vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume XX XXX,XX Eur na dani
z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 na základe vykonanej kontroly dane z príjmov
fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013 v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v

zneníneskoršíchpredpisovtak,žepodľa§§74ods.4zákonač.563/2009Z.z.osprávedanírozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že voči prvostupňovému rozhodnutiu
správneho orgánu podal včas odvolanie žalobca, pričom poukázal v celom rozsahu na odvolacie
námietky žalobcu, ktoré sú totožné so žalobnými námietkami uvedenými v žalobe. Tieto odvolacie
námietky v rozhodnutí konkretizoval.

Ďalej žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal
odvolaním napadnuté rozhodnutie a zistil zo spisového materiálu, že Daňový úrad N. ako správca
dane vykonal u daňového subjektu S. K., B. J. XXX, kontrolu na dani z príjmov fyzickej osoby za
zdaňovacie obdobie 2013, pri ktorej overením účtovných dokladov predložených daňovým subjektom
zistil, že daňový subjekt v podanom daňovom priznaní za rok 2013 vyčíslil základ dane vo výške X
XXX,XXEur,t.j.oXXXXXX,XXEurmenej,akozistilsprávcadanedaňovoukontrolou.Následnesprávca
dane zistil, že daňový subjekt vykázal za rok 2013 daň vo výške XXX,XX Eura, čo predstavuje o XX

XXX,XX Eur menej, ako zistil správca dane. Rozdiel vo vykázanom základe dane vznikol tým, že daňový
subjekt v rozpore s § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
zaúčtoval do daňových výdavkov o XXX XXX,XX Eura viac výdavkov, než v akej výške mu na to vznikol
nárok.Podstatnú časť z týchto výdavkov tvorili výdavky na úhradu faktúr od dodávateľa O. za dodanie drevnej
hmoty a náhradných dielov na stroje v celkovej sume XXX XXX,XX Eur bez DPH.

3. V rámci daňovej kontroly správca dane postupoval v zmysle daňového poriadku, vykonal ústne
pojednávanie dňa 09.03.2016, o ktorom bola vyhotovená zápisnica, pričom predmetom ústneho
pojednávania bolo podanie informácie zo strany správcu dane o nezrovnalostiach zistených pri výkone
daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 a výzva, aby daňový subjekt uviedol,
akým spôsobom prebiehali obchodné transakcie, kde preberal drevnú hmotu a náhradné diely, kde

sa uskutočnila ich nakládka, kto a ako zabezpečoval prepravu, atď. Daňový subjekt sa nevedel hneď
vyjadriť ku všetkým skutočnostiam a uviedol, že svoje vyjadrenie predloží v termíne do 18.03.2016.
K ďalšiemu ústnemu pojednávaniu došlo 24.03.2016, na ktorom daňový subjekt predložil správcovi dane
rámcovú zmluvu o dodávkach a odberoch tovaru uzavretú so spoločnosťou O. s.r.o. U. a správcovi
dane daňový subjekt uviedol, že do 15.04.2016 predloží dôkazy preukazujúce obchodné transakcie so
spoločnosťou O. s.r.o. U.. Daňový subjekt ako vyplýva ďalej z odôvodnenia rozhodnutia sa dostavil na

daňovýúrad21.04.2016,predložilčestnéprehláseniekonateľaspoločnostiO.s.r.o.U.K.K.zpobytomS.
XXXX/XX, J. zo dňa 06.04.2016, v ktorom uviedol menovaný, že pre S. K. zabezpečoval dodávku tovaru
prevažne drevnej hmoty a náhradných dielov na stroje. Na uvedenom ústnom pojednávaní správca dane
požiadal daňový subjekt, aby sa vyjadril, či má ešte nejaké iné dôkazy, ktorými by preukázal dodanie
tovaru od spoločnosti O. s.r.o. A. subjekt uviedol, že žiadne iné doklady už nepredkladá.

4. Správca dane v rámci daňovej kontroly vypočul dňa 03.06.2016 konateľa spoločnosti O. s.r.o. U.
K. K. ako svedka, pričom kontrolovaný daňový subjekt sa vypočutia svedka nezúčastnil aj napriek
upovedomeniu správcom dane. Z výpovede správca dane vyhotovil zápisnicu zo dňa 03.06.2016, do
ktorej svedok uviedol, že nadobudol podiel spoločnosti O. s.r.o. tak, že jeho jeden známy, ktorý sa

volal J., priezvisko nevedel uviesť, ktorý už pravdepodobne zomrel mu ponúkol možnosť zárobku, ak
v H. u notára podpíše nejaké papiere, čo sa stalo a tak sa stal konateľom spoločnosti a za tento
úkon dostal XXX Eur. Ďalej uviedol, že ako konateľ spoločnosti nikdy nikoho zastupovaním spoločnosti
nepoveril, za nijakú spoločnosť nekonal, žiadnu činnosť nevyvíjal, účtovné doklady nevystavoval a s S.
K. nikdy neobchodoval, ani ho nepozná a nikdy sa s ním nestretol. Taktiež uviedol, že s S. K. žiadnu

rámcovú zmluvu o dodávkach a odberoch tovaru neuzavrel, podpis na predloženej rámcovej zmluve nie
je jeho, túto zmluvu vidí prvýkrát, predložené faktúry nevystavil a podpis na faktúrach nie je jeho. Tovar
spoločnosti nedodal, nevykonával žiadnu činnosť a podľa neho ide o vyslovený podvod.
Doklady, ktoré mu boli dané k nahliadnutiu preukazujúce úhrady predmetných faktúr, ktoré
boli vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou s DKP: XXXXXXXXXXXXXXXX, ktorá je

registrovaná na spoločnosť O. s.r.o. U. XXX nevystavil a peniaze od nikoho neprevzal. O žiadnej
pokladni nevie, a keby mal toľko peňazí, tak by si kúpil garsónku, aby mal kde bývať. K predloženému
čestnému prehláseniu uviedol, že toto čestné prehlásenie podpísal, pretože ho oslovil jeden kamarát,
ktorý mu povedal, že za overenie jeho podpisu u notára dostane XXX Eur, tak bol s kamarátom u notára,
ktorý mu dal dva papiere, ktoré mal overiť. On nečítal, čo je na papieroch napísané, pričom jeden papier

notár overil a ten druhý nie, lebo na ňom bolo prázdne miesto, asi tam chceli títo podvodníci niečo
dopísať. Za uvedené dostal XXX Eur, kamaráta pozná iba z videnia, ani nevie aké má priezvisko, jeho
nezaujímalo pre koho ten papier podpisuje a bol rád, že dostal nejaké peniaze.

5. Vzhľadom na uvedené zistenia správca dane neuznal výdavky zaúčtované v účtovníctve daňového

subjektu za rok 2013 na základe predmetných faktúr od spoločnosti O. s.r.o. U. vo výške XXX
XXX,XX Eur za daňové výdavky vynaložené v súlade s ustanovením § 2 písm. i) zákona č. 595/2003
Z.z., v zmysle ktorého daňovými výdavkami sú výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, zúčtované v účtovníctve daňového subjektu.

6. O výsledku vykonanej daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol zo dňa 06.09.2016 č.
XXXXXXXXX/XXXX, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie bol doručený daňovému subjektu 08.09.2016,
ku ktorému sa daňový subjekt vyjadril písomne podaním zo dňa 26.09.2016. Pripomienky a dôkazy
k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 06.09.2016 boli prerokované so splnomocneným zástupcom
daňového subjektu 10.11.2016. Na základe protokolu z daňovej kontroly správca dane vyrubil rozdiel

dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 v sume XX XXX,XX Eur rozhodnutím zo
dňa 14.11.2016 pod č. XXXXXXXXX/XXXX, proti ktorému daňový subjekt podal odvolanie.7. Ďalej žalovaný citoval príslušné ustanovenia Daňového poriadku, ako aj zákona č. 595/2003 Z.z. a
po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia sa vyjadril ku odvolacím námietkam daňového subjektu v
odvolaní.

8. Žalovaný uviedol, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že správca dane pri posudzovaní
výdavkov daňového subjektu postupoval v zmysle príslušných ustanovení daňových zákonov, ktoré
žalovanýcitovalaakoodvolacíorgánnesúhlasístvrdeniamidaňovéhosubjektu,žerozhodnutiesprávcu
danejenezákonné,pretoževychádzaznedostatočnezistenéhoskutkovéhostavuveci,žesprávcadane

k svojmu rozhodnutiu dospel na základe subjektívneho názoru a že je jednostranným vyhodnotením
vykonaných dôkazov a preto je toto rozhodnutie arbitrárne.
Čo sa týka neuznaných daňových výdavkov daňového subjektu, žalovaný konštatoval, že v priebehu
daňovej kontroly sa kontrolovanému daňovému subjektu nepodarilo preukázať relevantným spôsobom
fakturáciu služieb spoločnosťou O. s.r.o. U. a tým uniesť dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 Daňového
poriadku. V prípade, ak dodanie tovaru podľa faktúr nie je hodnoverne a presvedčivo preukázané a

uskutočnenie predaja nie je potvrdené dodávateľom, ktorý je uvedený na predmetných faktúrach, potom
len formálna existencia faktúr, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi nie
je predpokladom na uznanie daňového výdavku.

9. Žalovaný zdôraznil, že úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti zaúčtovaných výdavkov

bolo vychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení,
či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nebolo však povinnosťou správcu dane
zisťovať,odktoréhoinéhododávateľadaňovýsubjekttovarvskutočnostiprevzal,aleboakýmspôsobom
tento získal a použil ho na dosiahnutie zdaniteľných príjmov, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú
tvrdenie daňového subjektu o tom, že predmetný tovar bol dodaný obchodnou spoločnosťou, ktorá

je deklarovaná ako dodávateľ daňového subjektu, pričom kontrolovanými zisteniami uvedenými v
protokole zo dňa 06.09.2016 bolo preukázané, že tovar nebol dodaný spoločnosťou O. s.r.o. U. XXX:
Žalovaný argumentoval, že v daňovom konaní nie je povinnosťou správcu dane vyhľadávať dôkazy
svedčiace v prospech daňovníka, naopak jeho povinnosťou je posúdiť všetky dôkazy predložené
daňovým subjektom, ako i dôkazy získané vlastným dokazovaním, ktoré sú rozhodujúce pre správne

určenie dane.

10. Pri hodnotení získaných dôkazov správca dane prihliadal hlavne na skutočnosť, že daňový subjekt
okrem faktúr a dokladov o úhrade nepredložil správcovi dane žiadne relevantné dôkazy, ktorými by
preukázal, že tovar mu bol skutočne dodaný spoločnosťou O. s.r.o. U. XXX na základe faktúr, ktoré

boli podkladom pre zaúčtovanie daňových výdavkov napriek tomu, že v priebehu daňovej kontroly na
to bol správcom dane viackrát vyzvaný. Daňový subjekt trvá na tom, že v priebehu daňovej kontroly
riadne preukázal, že došlo k reálnej dodávke deklarovaného tovaru, ktorý mu podľa predložených
faktúr dodala spoločnosť O. s.r.o., k tomuto záveru však dospel na základe toho, že správcovi dane
predložil svoje účtovníctvo, faktúry, rámcovú zmluvu o dodávkach a odberoch tovaru zo dňa 05.01.2013,

doklady z ERP s prideleným DKP, čestné prehlásenie konateľa spoločnosti K. K. z 06.04.2016.
Správca dane počas daňovej kontroly relevantným spôsobom preukázal, že vyššie uvedené dôkazy
predložené daňovým subjektom nemohli byť podkladom na uznanie deklarovaných výdavkov za daňové
výdavky, pretože rozhodujúci vplyv na neuznanie vyššie uvedených výdavkov daňového subjektu mala
svedecká výpoveď konateľa spoločnosti O. s.r.o. U. K. K., ktorý ako už bolo citované do zápisnice

zo dňa 03.06.2016 jednoznačne potvrdil, že bol iba účelovo dosadeným konateľom vyššie uvedenej
spoločnosti, ktorá v roku 2013 žiadnu obchodnú činnosť pod jeho vedením nevykonávala a on žiadne
faktúry pre nikoho nevystavoval. Taktiež prehlásil, že s S. K. nikdy neobchodoval, toho nepozná, nikdy
sa s ním nestretol a žiadnu rámcovú zmluvu s ním neuzavrel. Čo sa týka čestného prehlásenia, ktoré
predložil S. K. prehlásil, že on nečítal, čo na papieroch podpisoval, ani ho nezaujímalo, pre koho ten

papier podpisuje, za toto dostal peniaze a vyplýva z toho, že čestné prehlásenie podpisoval účelovo.

11. Odvolací orgán nesúhlasil ani s tvrdením daňového subjektu, že ide o kontroverznú svedeckú
výpoveď K. K., na ktorú by správca dane nemal prihliadať, naopak správca dane logicky kládol svedkovi
otázky,tento odpovedal.Daňovýsubjekt nevyužilsvojezákonomdanéprávobyťprítomnýprisvedeckej

výpovedi a klásť svedkovi otázky. Správca dane prihliadal aj na svedeckú výpoveď K. K. z roku 2014
uskutočnenú pri daňovej kontrole iného daňového subjektu, zápisnica z 24.10.2014, pri ktorej takisto
potvrdil, že spoločnosť O. s.r.o. U. v roku 2013 žiadnu činnosť nevyvíjala, s nikým neobchodovala a preto
aj keď možno súhlasí s tvrdením daňového subjektu, že vyššie uvedená daňová kontrola nesúvisela sdaňovoukontrolouuS.K.rozhodnenemožnoprehliadnuťtúskutočnosť,žesvedokK.K.popreldodávku
tovaru v roku 2013 nielen v prípade kontrolovaného daňového subjektu, ale aj u iných subjektov, teda
vo všeobecnosti.

12. Čo sa týka námietky odvolávajúceho sa, že v procese daňovej kontroly navrhol preskúmanie
zdravotného stavu svedka K. K. v čase svedeckej výpovede a v čase čestného prehlásenia t. j. v roku
2016 správca dane by takýmto vykonaním návrhu prekročil svoje právomoci.
Správca dane taktiež nepochybil tým, že neakceptoval návrh daňovníka vypočuť vo veci ďalších

svedkov, ktorý predostrel v rámci prerokovania pripomienok k protokolu z daňovej kontroly, konkrétne S.
K. staršieho, konateľa spoločnosti, ktorej bola nakúpená drevná hmota ďalej odpredaná a pracovníkov,
ktorí náhradné diely montovali do strojov daňovníka a to nielen preto, že by to nemohlo viesť k
preukázaniu nákupu drevnej hmoty a náhradných dielov od spoločnosti O. s.r.o. U., ale hlavne preto, že
návrh daňovníka bol podaný až pri prerokovaní pripomienok k protokolu z daňovej kontroly.
Žalovanýpoukázalpritomnaustanovenie§46ods.8Daňovéhoporiadku,podľaktoréhototižmádaňový

subjekt v lehote určenej vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole možnosť predložiť
svoje pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole a predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ale
iba také, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Návrh na vypočutie S. K. staršieho nie je
takýmto návrhom a takýmto dôkazom. Návrhy, ktoré boli daňovým subjektom navrhované na ústnom
pojednávaní sú v rozpore s citovaným ustanovením, pretože návrh na vykonanie uvedených dôkazov

mohol daňový subjekt predložiť v priebehu výkonu daňovej kontroly kedykoľvek.

13. Odvolací orgán takisto považoval aj ďalšiu námietku daňového subjektu, že podľa ustanovenia § 24
ods. 1 Daňového poriadku nemožno od neho vyžadovať absolútne dôkazné bremeno za bezpredmetnú,
pretože nielen že nevyčerpal svoje možnosti na preukázanie oprávnenosti ním uplatnených daňových

výdavkov absolútne, ale pri ich preukazovaní nedodržal ani svoje základné povinnosti, medzi ktoré patrí
viesť svoju evidenciu a uskutočňovať svoju činnosť tak, aby v akomkoľvek prípade a v každej situácii
mal dostatočné podklady na riadne preukázanie existencie vzniku daňového výdavku, pričom správca
dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech daňovníka.
V tejto súvislosti daňový subjekt bol správcom dane opakovane vyzývaný na predloženie aj iných

dokladov, ako samotných faktúr, ktorými by preukázal, že predmetný tovar mu bol dodaný spoločnosťou
O. s.r.o. U. XXX (dodacie listy, stasky a podobne), ten však na ústnom pojednávaní konanom dňa
21.04.2016 uviedol, že už žiadne iné doklady nemôže predložiť. Ak daňový subjekt vo svojom odvolaní
tvrdil, že správcom dane požadované doklady nemohol predložiť z objektívnych dôvodov, keďže tieto
sa zničili pri požiari budovy, v ktorej sa tieto doklady nachádzali, nie je toto tvrdenie pravdivé, pretože

k požiaru došlo 16.07.2016, teda až po vyjadrení daňovníka zo dňa 21.04.2016, že už žiadne dôkazy
(doklady) nepredloží, keďže ich nemá. Ďalej žalovaný konštatoval, že daňový subjekt v priebehu daňovej
kontroly ani v priebehu odvolacieho konania nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili oprávnenosť
jeho námietok a preto odvolací orgán jeho námietky ani neakceptoval. Po dôkladnom preskúmaní
spisového materiálu žalovaný zistil, že všetky úkony vykonávané správcom dane boli v súlade s platnými

všeobecne záväznými právnymi predpismi a preto napadnuté rozhodnutie vydané správcom dane, ktoré
odvolávajúci sa považuje za nezákonne a arbitrárne ako vecne správne a zákonné potvrdil.

14. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci

žalovanému na ďalšie konanie a priznania trov konania. V žalobe žalobca argumentoval tým, že
rozhodnutie žalovaného je nezákonné, ako aj rozhodnutie správcu dane zo 14.11.2016, pretože
sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci, zistenie skutkového stavu je nepostačujúce
pre posúdenie veci, uvedenými rozhodnutiami daňových orgánov došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy a rozhodnutiami správnych orgánov bol ukrátený

žalobca na svojich právach, pričom poukázal na citáciu čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, § 3 ods. 2, § 24 ods.
4, § 45 ods. 1 písm. c) a § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.

15. Žalobca je toho názoru, že dodanie tovaru od spoločnosti O. s.r.o. bolo preukázané predložením
všetkých dokumentov zo strany žalobcu. Nákup tovaru od spoločnosti O. s.r.o. žalobca doložil

účtovníctvom, svojimi dosiahnutými zdaniteľnými príjmami za rok 2013, faktúrami, rámcovou zmluvou o
dodávkach a odberoch z 05.01.2013, dokladmi z ERP s prideleným DKP, ako aj čestným prehlásením
konateľa spoločnosti O. s.r.o. K. K. zo dňa 06.04.2016.16. Žalobca ďalej v žalobe argumentoval tým, že počas daňovej kontroly nemusí preukazovať osobu
dodávateľa ako daňový subjekt, resp. jej nepreukázanie by nemalo viesť k záveru, že si daňový subjekt
nesplnil pre účely dane z príjmov dôkazné bremeno, pričom podľa neho správca dane nesprávne

interpretoval § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

17. V žalobe ďalej poukázal na citáciu ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku a v súvislosti
s týmto ustanovením uviedol, že síce bol informovaný o pochybnostiach správcu dane, o reálnych
dodávkach od spoločnosti O. s.r.o., no nebolo mu známe, akými inými dôkazmi by mal disponovať, aby

tieto pochybnosti vyvrátil. Navrhoval vykonanie ďalších dôkazov - výsluch svedkov, miestne zisťovanie,
preskúmanie ERP... Žalobca ďalej poukázal na jednostranné vyhodnotenie v jeho neprospech výpovede
konateľa spoločnosti O. s.r.o. K. K.. V tejto súvislosti dal do pozornosti svoje písomné podanie z
25.07.2016 - informácie o nezrovnalostiach daňovej kontrole a z 29.09.2016 - vyjadrenie k zisteniam
správcu dane v protokole daňovej kontroly zo dňa 06.09.2016.

18. V žalobe ďalej poukázal žalobca aj na to, že navrhol vyšetrenie zdravotného stavu pána K. K., pričom
neakceptovaním ním navrhovaných dôkazov došlo podľa neho ku skutkovým omylom v procese daňovej
kontroly a daňového konania a k závažnému porušeniu procesného postupu, ktoré mali podstatný
hmotnoprávny dopad na vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby. V závere žaloby žalobca
uviedol, že dospel k záveru, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s jeho námietkami, ktorými

poukazoval na nezákonný postup správcu dane, a ktoré mali za následok nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia, teda, že v správca dane v priebehu daňového konania nezhromaždil dostatočné množstvo
dôkazov a pri vyhodnotení vykonaných dôkazov došlo zo strany správcu dane nie k voľnému, ale k ich
svojvoľnému hodnoteniu a to jednoznačne v neprospech žalobcu. V žalobe žiadal žalobca vyhovieť jeho
návrhu a priznať odkladný účinok správnej žaloby podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Zároveň

žiadal nariadiť vo veci pojednávanie s poukazom na ustanovenie § 182 ods. 1 písm. g) Správneho
súdneho poriadku.

19. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 07.04.2017 vyjadril žalovaný, pričom zotrval na

dôvodoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 22.11.2017, ktoré však nebolo
súdu doručené pred pojednávaním, ale až po jeho vykonaní. Aj napriek tejto skutočnosti správny súd
konal v neprítomnosti povereného zástupcu žalovaného z dôvodu hospodárnosti konania.

20. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
S.s.p.).

21. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 491 ods. 2 S.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

22. Žaloba bola podaná za účinnosti S.s.p., preto súd podľa ustanovení S.s.p. vo veci konal.

23. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25.Podľa§177ods.1S.s.p.správnoužalobousažalobcamôžedomáhaťochranysvojichsubjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.26. Podľa § 190 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

27.Spoukazomnavyššiecitovanézákonnéustanoveniasprávnysúdpreskúmalnapadnutérozhodnutie
a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul právneho zástupcu žalobcu, ako aj žalobcu, aj napriek
tomu že žalobcu podľa § 108 ods. 1 S.s.p. nepredvolával. V zmysle § 114 S.s.p. konal a rozhodol
v neprítomnosti žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná, nakoľko rozhodnutia a postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom.

28. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorý na základe
odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu N., pobočka H. zo dňa 14.11.2016
pod č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel
dane v sume 38 064,82 Eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 na základe
vykonanej daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013 v zmysle

zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý ako odvolací orgán
napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil ako vecne správne a zákonné.
Žalovaný zdôraznil, že neboli splnené zákonné podmienky na priznanie deklarovaných výdavkov na
základe faktúr od dodávateľskej spoločnosti O. s.r.o. so sídlom U. č. XXX vo výške XXX XXX,XX Eur
vynaložené v súlade s ustanovením § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení

neskorších predpisov. Podľa žalovaného žalobca do daňových výdavkov neoprávnene účtoval sumu
XXX XXX,XX Eur, lebo tovar deklarovaný na predložených faktúrach nebol dodaný spoločnosťou O.
s.r.o. a predmetné faktúry spoločnosť O. s.r.o pre žalobcu nevystavila.

29. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný rozhodol ako odvolací orgán, pričom sa riadil príslušnými

ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z.z., ako aj zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení
neskorších predpisov.

30. Z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňového poriadku) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri správe daní sa postupuje

podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

31. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

32. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

33. Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

34. Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

35. Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.36. Podľa § 63 ods. 5 citovaného zákona, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

37. Podľa § 2 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení platnom v roku 2013 sa
na účely tohto zákona daňovým výdavkom rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a

udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo
zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa § 2 písm. j) citovaného zákona, sa na účely tohto zákona rozumie základom dane
rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§19) pri rešpektovaní vecnej a časovej
súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon

neustanovuje inak.

39.Podľa§21ods.1citovanéhozákona, daňovýmivýdavkaminiesúvýdavky(náklady),ktorénesúvisia
so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých
vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

40. Vzhľadom na vyššie citované príslušné ustanovenia daňových zákonov súd po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj dôvodov uvádzaných žalobcom v žalobe mal za
bezpochyby preukázané, že daňové orgány postupovali v zmysle príslušných ustanovení vyššie
citovaných zákonných noriem.

41. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na príslušnú judikatúru NS SR v obdobných veciach
2Sžf/29/2010 z 15. júna 2011, 3Sžf/42/2009 z 9. októbra 2008.

42. S dôrazom na to, že ako dodávateľ bola označená spoločnosť O. s.r.o. U. na sporných faktúrach

predložených žalobcom, rozhodujúcou skutočnosťou pre ktorú daňové orgány dospeli k záveru, že
predložené faktúry žalobcom neboli vystavené touto spoločnosťou bolo zistenie z daňovej kontroly a
výpoveď jediného konateľa spoločnosti O.. K. K.. Tento uviedol pri svojej výpovedi tak v predmetnom
konaní, ako aj v iných konaniach, že nikdy nikoho nepoveril zastupovaním tejto spoločnosti, teda ani
pána N., ktorého splnomocnenie bolo predkladané už pri jeho výpovedi v roku 2014. Tohto nepozná,

podpis na plnomocenstve podľa neho nie je jeho, plnomocenstvo nepodpísal na Obecnom úrade v
U., kde ani nikdy nebol. Žiadnu obchodnú činnosť v spoločnosti O. s.r.o. nikdy nevyvíjal, účtovné ani
iné doklady v prospech tejto spoločnosti nikdy nevystavoval. Uvedené vyjadrenia jediného konateľa
spoločnostiO.s.r.o.vlastnepotvrdzujúajďalšiezistenie,žetovardeklarovanýnapredloženýchfaktúrach
od tejto spoločnosti t. j. drevnú hmotu a náhradné diely neboli dodané daňovému subjektu spoločnosťou

O. s.r.o. na základe tých faktúr, ktoré žalobca predložil a ktoré boli podkladom pre účtovanie daňových
výdavkov v spoločnosti žalobcu.
Zo zistení v rámci daňovej kontroly vyplynulo, že sídlo spoločnosti na adrese U. XXX nie je reálne,
nakoľko v obci sa nachádza najvyššie súpisné číslo XXX. Spochybnené bolo nielen sídlo spoločnosti, ale
aj vystavené faktúry uvedenou spoločnosťou a napokon aj výkon samotných platieb v hotovosti za tovar.

43. V prípade ak dodanie tovaru podľa faktúr nie je uskutočnené dodávateľom, ktorý je na
faktúre uvedený, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm
pokladničnými dokladmi, ktoré boli predložené žalobcom nie sú podkladom pre uznanie daňového
výdavku, ako to deklaruje žalobca v odvolaní, ako aj v žalobe.

44. Podľa názoru správneho súdu v danom prípade pri posudzovaní opodstatnenosti účtovaných
výdavkov je potrebné vychádzať nielen z predložených daňových dokladov žalobcovi, ale aj zo
zistení, či k predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad, pričom nie je povinnosťou správcu

dane počas tejto daňovej kontroly zisťovať, od ktorého iného dodávateľa uvedený tovar, ktorým sa
vlastne preukazoval žalobca, skutočne prevzal, resp. akým spôsobom tento tovar získal. Správca
dane však v protokole, ako aj v rozhodnutí bezpochyby konštatoval, že tovar nebol dodaný žalobcovi
spoločnosťou O. s.r.o., pričom vychádzal z dôkazov, ktoré boli v daňovej kontrole bezpochyby potvrdené.Išlo predovšetkým o predložené faktúry, ktorých existenciu a samotné vystavenie spochybnil konateľ
spoločnosti O. s.r.o. K. K., ako aj predložené doklady o platbách v hotovosti na základe pokladničných
dokladov, potvrdenie o zaplatení tovaru. Samotný spôsob preukázania platieb zo strany žalobcu ako

daňového subjektu bolo odpočiatku spochybnené a to nielen tým, že ku týmto dokladom žalobca
nepredložil žiadne iné hodnoverné listiny a dôkazy, ale aj samotnou výpoveďou žalobcu, ktorý aj pred
súdom uviedol, že išlo u neho o bezhotovostný styk, pričom išlo o platenie v hotovosti cez pokladničné
doklady, o čom svedčia aj predložené pokladničné doklady, ktoré sú obsahom administratívneho spisu.

45. Správny súd sa preto nestotožnil ani s námietkou, že rozhodnutie Daňového úradu N., pobočka H.
je arbitrárne, pretože správca dane vychádzal bezpochyby z dokladov predložených žalobcom, tento aj
napriek viacerým výzvam nepredložil riadne a včas všetky požadované doklady, ktoré mal k dispozícii
ešte pred samotným požiarom, ktorý bol tou skutočnosťou, ktorou žalobca argumentoval ospravedlnenie
toho, že nepredložil príslušné účtovné doklady správcovi dane včas a na základe výziev. Napokon aj
sám správca dane, ako aj žalovaný argumentovali vo svojich rozhodnutiach, že už 21.04.2016 žalobca

sám uviedol, že nemá žiadne iné doklady, ktoré by predložil. K samotnému požiaru v budove, na ktorý
poukázal žalobca došlo až v júli 2016, tzn. až po jeho vyjadrení ohľadom neexistencie iných dokladov.
Aj podľa názoru správneho súdu pokiaľ žalobca mal k dispozícii uvedené účtovné doklady, tieto bolo
potrebné predložiť správcovi dane včas. Tieto dôkazy pokiaľ by nimi žalobca disponoval a predložil by
ich v lehote, ktorú mu správca dane určil bez toho, aby správca dane na predloženie týchto dokladov

žalobcu viackrát vyzýval, boli by správcom dane vyhodnotené v prospech žalobcu.

46. Podľa názoru správneho súdu spochybnené bolo aj samotné preberanie tovaru, ako aj reálne
dodanie tovaru, pričom tvrdenia žalobcu, že k preberaniu tovaru došlo medzi ním a pánom K. osobne,
niekedy inou formou, avšak nepovedal akou. To, či k reálnemu dodaniu tovaru vôbec došlo, uviedol iba

to, že k dodaniu tovaru malo dôjsť v spoločnosti jeho otca. Tovar, ktorý bol predmetom zdaňovacieho
obdobia v roku 2013 mal byť dodaný spoločnosťou O. s.r.o. nie jemu, ale do spoločnosti jeho otca. Tieto
skutočnosti samotné spochybňujú nielen existenciu tovaru, ale aj jeho reálne dodanie.
Nedôveryhodné podľa súdu bolo aj samotné preukázanie účtovných dokladov, vyhotovených faktúr,
ako aj potvrdení o zaplatení hotovosti a samotné platenie v hotovosti za dodaný tovar. Uvedené

skutočnosti sú viac ako spochybnené samotnými výpoveďami žalobcu. A napokon uvedené skutočnosti
výpoveďou konateľa spoločnosti O. s.r.o., ktorý sám uviedol, že s pánom K. sa nepozná, tohto nikdy
nevidel, rámcovú zmluvu nikdy nepodpísal, ani žiadne faktúry pre neho nevystavil a dodanie tovaru
zo spoločnosti O. s.r.o. nikdy v prospech žalobcu nedošlo. Pokiaľ žalobca mal v úmysel toto tvrdenie
konateľa spoločnosti O. s.r.o. vyvrátiť mal možnosť zúčastniť sa výpovede tohto svedka a všetky sporné

okolnosti namietať. Svoje právo však žalobca nevyužil a odôvodňoval to tým, že disponoval čestným
prehlásením konateľa spoločnosti O. s.r.o. z 06.04.2015.

47. Čo sa týka navrhovaných dôkazov na tieto už súd vyššie poukázal, pokiaľ žalobca v rámci daňovej
kontroly mal v úmysle podať návrh na vypočutie ako svedka jeho otca, tak to mohol vykonať už skôr,

teda počas daňovej kontroly a nie ako uviedol správca dane, ako aj žalovaný až po pripomienkach k
protokolu o výsledku daňovej kontroly. Výpoveď samotného S. K. staršieho aj podľa názoru správneho
súdu by nepriniesli žiadne nové skutočnosti, ktoré by ozrejmili účtovné výdavky, ktoré boli deklarované
vystavenými faktúrami zo strany spoločnosti O. s.r.o. za zdaňovacie obdobie roku 2013 v spoločnosti
žalobcu.

48. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutia daňových orgánov vychádzali z náležite zisteného
skutkového stavu veci, rozhodnutie žalovaného je zrozumiteľné, jasné a náležite odôvodnené, pričom je
preskúmateľné a v administratívnom spise sa nachádzajú všetky listiny, ktoré tvorili podklad uvedeného
rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane.

49. Čo sa týka žaloby správny súd má za to, že žalobné dôvody neboli preukázané a preto žalobu ako
nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 190 S.s.p. zamietol.

50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. v spojení s ustanovením § 168 S.s.p.

Žalobca v konaní nebol úspešný a nebol naplnený ani dôvod pre priznanie trov konania žalovanému
podľa § 168 S.s.p., preto správny súd rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

51. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.)Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods.

1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom,
okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.