Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 12, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210276
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2114210276.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Trnave sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobkyne: G. E.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, E., zastúpená: JUDr. Agata Džačovská, advokátka,
Hviezdoslavova 315, Senica, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu s a v y p o r i a d a v a tak, že z vecí

patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa p r i k a z u j e do výlučného
vlastníctva žalovaného :

- motorové vozidlo značky Renault Kangoo, rok výroby 2001, EČV: F., v zostatkovej hodnote 1.500,- eur,
- mraznička zn. Elektrolux, rok nadobudnutia 2012, v zostatkovej hodnote 400,- eur,
- automatická pračka zn. Zanussi, rok nadobudnutia 2011, v zostatkovej hodnote 200,- eur,
- motorová píla zn. Alko, rok nadobudnutia 2010, v zostatkovej hodnote 80,- eur,

- chladnička zn. Zanussi, rok nadobudnutia 2006, v zostatkovej hodnote 100,- eur,
- chladnička zn. Zanussi, rok nadobudnutia 2008, v zostatkovej hodnote 100,- eur,
- plynový sporák, rok nadobudnutia 2006, v zostatkovej hodnote 70,- eur,
- kombinovaný sporák, rok nadobudnutia 2006, v zostatkovej hodnote 100,- eur,
- digestory zn. Ardo, rok nadobudnutia 2006, v zostatkovej hodnote 50,- eur,
- digestory zn. Philips, rok nadobudnutia 2006, v zostatkovej hodnote 50,- eur,

- sedačka, rok nadobudnutia 2009, v zostatkovej hodnote 350,- eur,
- televízor zn. Philips, rok nadobudnutia 2009, v zostatkovej hodnote 200,- eur,
- satelit, rok nadobudnutia 2009, v zostatkovej hodnote 65,- eur,
- vysokotlakový čistič zn. Kercher, rok nadobudnutia 2013, v zostatkovej hodnote 45,- eur,
- domáca pekáreň, rok nadobudnutia 2009, v zostatkovej hodnote 25,- eur.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 22.317,50 eura do

90 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

IV. U p r a v u j e sa učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia vrátila žalobkyni
nespotrebovaný preddavok na trovy spojené so znaleckým dokazovaním zložený pod položkou registra

D14 50 2017 v sume 612,51 eura.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 10.04.2014, doručenou súdu dňa 11.04.2014, domáhala, aby súd
vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM") strán sporu.2. Uznesením č.k. 17C/82/2014-14 zo dňa 10.07.2014 bolo toto konanie prerušené do právoplatného
skončenia konania tunajšieho súdu sp.zn. 17C/313/2013. V uvedenom konaní sa prejednávala žaloba

žalovaného z tohto konania o určenie jeho výlučného vlastníckeho práva k rodinnému domu súp.č. XX,
postavenému na pacele č. XXX/XX, evidovanému na LV č. XXXX pre k.ú. H., ktorý bol evidovaný v BSM
strán sporu. Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 17C/313/2013-69 zo dňa 15.10.2014 žalobe vyhovel,
ktoré rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/828/2014-88 zo dňa
25.11.2015. Konanie sp.zn. 17C/313/2013 sa tak právoplatne skončilo dňa 19.01.2016.

3. Žalobkyňa žalobu písomne, v spojení s neskoršími vyjadreniami, odôvodnila tým, že manželstvo so
žalovaným bolo uzavreté dňa 09.02.2001 a bolo rozvedené právoplatným rozsudkom Okresného súdu
Trnava sp.zn. 13C/294/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2014. Žalobkyňa špecifikovala
hnuteľné veci patriace do BSM, a to tie ktoré sú uvedené vo výroku I. tohto rozsudku spolu s uvedeným
rokom nadobudnutia a zostatkovou hodnotou. Ako hnuteľné veci patriace do BSM tiež žalobkyňa

uviedla 3x konštrukciu fóliovníkov (12x9m, 22x11m, 12x4m). Pôvodne do masy BSM zahrnula žalobkyňa
tiež nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. H., zapísanú v katastri nehnuteľností Okresného úradu
F., katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako rodinný dom súp.č. XX postavený na parcele č. XXX/XX;
súbor hospodárskych stavieb bez súpisného čísla, nezapísaných v katastri nehnuteľností (2 chlievy,
hydináreň, stajňa, senník) postavených na pozemkoch žalovaného zapísaných na LV č. XXX pre k.ú.

H.; stavbu bez súpisného čísla nezapísanú v katastri nehnuteľností - vykurovaný skleník, postavený
na pozemkoch žalovaného zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. H.. V prípade uvedených nehnuteľností
žalobkyňa neskôr (po právoplatnom skončení konania sp.zn. XXC/XXX/XXXX) žiadala prihliadnuť na
investície do uvedených nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že
žalovaný užíva všetky nehnuteľnosti i hnuteľné veci, keď ona sa z dôvodu zhoršenia ich vzťahu bola

ešte pred ich rozvodom nútená odsťahovať k synovi do E.. Žalobkyňa uviedla, že so žalovaným sa v
rámci pokusu o mimosúdne vybavenie veci snažila dohodnúť na rozdelení spoločného majetku, avšak
neúspešne, keďže žalovaný sa už viackrát vyjadril, že jej nehodlá vyplatiť nič. Veci patriace do BSM
navrhovala žalobkyňa prikázať do výlučného vlastníctva žalovanému, nakoľko ich výlučne užíva a jej
aby titulom finančného vyporiadania vyplatil finančnú sumu podľa vyčíslenia súdu, ktorú na pojednávaní

dňa 05.12.2017 upresnila na sumu 22.317,50 eura. Pokiaľ ide o investície do výlučného majetku
žalovaného, žalobkyňa ich špecifikovala jednak na pojednávaní dňa 06.10.2016, ako aj v podaniach
zo dňa 04.04.2017, 27.04.2017 a 21.06.2017. K prácam sa žalobkyňa vyjadrila, že boli vykonávané
osobami, ktorým sa platilo za tieto práce a žalovaný im iba pomáhal s tým, že im pripravoval veci,
aby rýchlejšie a ľahšie dané veci spravili, avšak to nemalo vplyv na cenu prác, pretože žalovaný si

najmä kontroloval, aby práce boli vykonané kvalitne. V konečnom návrhu na znalecké dokazovanie
(č.l. 163) žalobkyňa upustila od zahrnutia hydinárne, stajne, senníka a vykurovaného skleníka medzi
ohodnocované investície, takže nežiadala na ne prihliadať. Na pojednávaní dňa 05.12.2017 (č.l. 272)
žalobkyňa upustila od návrhu vyporiadať ako hnuteľné veci 2 konštrukcie fóliovníkov 12x9m a 22x11m.

4. Ako dôkazy žalobkyňa označila a predložila Oznámenie s výzvou zo dňa 08.03.2016 (č.l. 55),
Odpoveď na výzvu zo dňa 18.03.2016 (č.l. 56), Výpis z LV č. XXXX pre k.ú. H. (č.l. 57), Výpis z LV
č. XXX (č.l. 58), Žalobu zo dňa 04.11.2013 (č.l. 106), Požiadanie zo dňa 22.03.2017 (č.l. 109), Podací
lístok (č.l. 110), Svedectvo zo dňa 03.04.2017 (č.l. 111), doklady (č.l. 123-150), fotografie (č.l. 154-159
a č.l. 166-169), 5ks fotografií v prílohovej obálke, 1ks CD v prílohovej obálke. Ďalej žalobkyňa navrhla v

konaní vypočuť strany sporu, ako aj svedkov B.. G. V., B.. O. V., G. E., D. E., K. D., G.. N. G.. Žalobkyňa
tiež navrhla vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť,
ktoré stanovisko opiera o právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 25.11.2015 č.k.

11Co/828/2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa 15.10.2014 č.k.
17C/313/2013. Okrem toho tvrdil, že žalobkyňa nemá právny nárok ani na ďalšie nehnuteľnosti uvedené
v žalobe, nakoľko boli postavené žalovaným pred uzavretím manželstva so žalobkyňou. Ďalej uviedol,
že uvedené hnuteľné veci (bytové zariadenie) si žalobkyňa bez vedomia a súhlasu žalovaného z
rodinnéhodomuužodviezla,pričomsizobralaajveci,ktorénespadalidoBSMstránsporu.Žalovanýtiež

uviedol, že motorové vozidlo zn. Renault Kangoo nespadá do BSM, nakoľko bolo zakúpené z finančných
prostriedkov žalovaného, ktoré nadobudol z podnikania pred uzavretím manželstva so žalobkyňou a
bolo zakúpené na účely podnikania. Žalovaný počas konania trval na tom, že žalobkyňa nemá žiaden
nárok z vyporiadania BSM a žiadal žalobu zamietnuť.6. Ako dôkazy žalovaný označil a predložil 4 ks fotografie v obale v prílohovej obálke, Technický
preukaz (č.l. 277), Živnostenský list zo dňa 16.12.2004 (č.l. 281), Oznámenie o ukončení podnikania

u ohlasovacej živnosti zo dňa 20.10.2006 (č.l. 282), Podnet na začatie trestného stíhania zo dňa
18.09.2013 (č.l. 283), Zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 11.10.2013 (č.l. 285), výňatok zo zákona č.
50/1976 Zb. (č.l. 287), Čestné prehlásenie zo dňa 12.12.2017 (č.l. 308). Ďalej žalovaný navrhol v konaní
vypočuť strany sporu, znalca a svedkov C. F. a A. K..

7. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobkyňou a žalovaným, Znaleckým posudkom č.
57/2017, výsluchom žalobkyne a žalovaného, výsluchom svedkov B.. G. V., B.. O. V., G. E., D. E., K. D.
a G.. N. G., ako aj výsluchom znalca. Na pojednávaní dňa 15.03.2018 súd pojednával v neprítomnosti
žalovaného, ktorý bol v konaní od začiatku zastúpený právnym zástupcom. Právny zástupca bol na
pojednávanie dňa 15.03.2018 predvolaný ústne na pojednávaní dňa 06.02.2018. Pred pojednávaním
dňa 15.03.2018 požiadal právny zástupca listom zo dňa 12.03.2018 o odročenie pojednávania na

neurčito z dôvodov pretrvávajúcej vážnej choroby žalovaného s tým, že v prípade zlepšenia zdravotného
stavuklientapožiadajúsúdonariadeniepojednávania.Žiadosťžalovanéhooodročeniepojednávaniazo
dňa12.03.2018nespĺňalapožiadavkynadôležitýdôvodnaodročeniepojednávaniavzmysle§183CSP,
o čom bol právny zástupca e-mailom upovedomený. Ak sa aj pojednávania nemohol zúčastniť priamo
žalovaný, mohol sa ho zúčastniť jeho právny zástupca, ktorý jediný bol na pojednávanie predvolaný

ústne na pojednávaní dňa 06.02.2018. Žalovaný na pojednávanie na 15.03.2018 predvolaný nebol ani
ústne ani písomne, keďže nebol navrhnutý jeho ďalší výsluch, a teda jeho účasť na pojednávaní nebola
nutná. Jeho právnemu zástupcovi pritom nič nebránilo sa pojednávania dňa 15.03.2018 zúčastniť.
Súd ešte dodáva, že vzhľadom k priebehu konania a vykonanému dokazovaniu, ešte na pojednávaní
dňa 06.02.2018 malo byť ukončené dokazovanie a mali byť prednesené záverečné reči. Vzhľadom k

udalosti, ktorá sa stala (zástava srdca a potreba hospitalizácie žalovaného), bolo nevhodné, aby sa
pokračovalo v pojednávaní a prednášali sa záverečné reči, len preto bolo pojednávanie odročené na
termín15.03.2018.Nebolopritompotrebné,abysaďalšiehopojednávaniazúčastnilajžalovaný,nakoľko
žalujúca strana na ďalšom výsluchu žalovaného netrvala a žalovaná strana prostredníctvom právneho
zástupcu výsluch žalovaného nenavrhla. Že sa ani žalobkyňa ani žalovaný ďalšieho pojednávania

nemali zúčastniť, vyplýva aj z uznesenia v závere pojednávania dňa 06.02.2018, kde sa prítomnosťou
na ďalšom pojednávaní zaväzujú iba právni zástupcovia. Už len nad rámec súd uvádza, že v zmysle
ustanovenia § 183 ods. 2 veta druhá CSP ani nepriaznivý zdravotný stav strany nie je bezvýhradným
dôvodom na odročenie pojednávania, ale strana sa musí dať na pojednávaní zastúpiť inou osobou, čo
však v prejednávanej veci nebolo nutné, nakoľko žalovaný bol už zastúpený právnym zástupcom.

8. Pred otvorením pojednávania dňa 15.03.2018 sa prítomný právny zástupca žalovaného súdu
dopytoval, či bude jeho žiadosti o odročenie pojednávania vyhovené. Bolo mu bolo oznámené, že
súd zotrváva na svojom stanovisku oznámenému mu e-mailom zo dňa 13.03.2018 a pojednávanie
sa uskutoční. Následne právny zástupca súdu predložil Odvolanie plnomocenstva zo dňa 14.03.2018

(č.l. 324). Z uvedeného postupu jednoznačne vyplýva, že odvolanie splnomocnenia sledovalo iný
účel, aký obvykle sleduje (ktorým je buď vôľa žalovaného zastupovať sa v konaní sám, prípadne
vôľa udeliť splnomocnenie inému splnomocnencovi), ale jeho účelom bolo zmarenie pojednávania
a oddialenie konečného rozhodnutia. V zmysle Čl.5 CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu
ochranu. Súd mal za to, že predloženie odvolania splnomocnenia len v prípade, že pojednávanie nebude

odročené v zmysle žiadosti žalovaného, je zjavným zneužitím práva v zmysle účelovej obštrukcie, ktoré
vedie k nedôvodným prieťahom v konaní, ktoré sú v rozpore s Čl. 17 CSP. Súd preto sankcionoval
uvedený procesný úkon a pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa sám pripravil o možnosť
účasti na pojednávania prostredníctvom svojho právneho zástupcu, keď predložil účelové odvolanie
splnomocnenia. Súd dodáva, že pri akceptácii účelového odvolania splnomocnenia nie je vylúčené

opakovanie uvedenej situácie, a síce že žalovaný by sa dal opäť zastúpiť právnym zástupcom (príp. aj
iným), ktorý by na začiatku pojednávania znovu predložil odvolanie splnomocnenia, atď..

9.Žalovanýsiúmyselnezmarilmožnosťzúčastniťsapojednávaniadňa15.03.2018účelovýmodvolaním
splnomocnenia svojmu právnemu zástupcovi. Ak žalovaný trval na svojom výsluchu (ktorý predtým

ani nenavrhoval a ktorý výsluch sa na pojednávaní dňa 06.02.2018 uskutočnil výlučne na návrh
žalobkyne - viď rub č.l. 311), mohol sa jeho právny zástupca zúčastniť pojednávania dňa 15.03.2018
a navrhnúť doplnenie dokazovania výsluchom žalovaného na ďalšom pojednávaní, o ktorom návrhu
by súd rozhodol. K pojednávaniu, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku súd uvádza, že z dôvodudoručeného odvolania splnomocnenia súd na ďalší termín pojednávania dňa 12.04.2018 predvolal
priamo žalovaného, ktorý predvolanie prevzal dňa 21.03.2018 na domácej adrese. Žalovaný listom
zo dňa 10.04.2018 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu zlého zdravotného stavu. Súd však

poukazuje na ustanovenie § 219 ods. 2 veta posledná CSP, podľa ktorého sa ustanovenia o odročení
pojednávania nepoužijú v prípade, ak ide o pojednávanie vytýčené za účelom vyhlásenia rozsudku, a
preto nebolo možné na žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania prihliadať. Z dôvodu, že žalovaný
neuviedol telefónne číslo ani elektronickú adresu, na ktorú ho možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o
jeho návrhu na odročenie pojednávania, nebolo možné ho upovedomiť o tom, že pojednávanie nemožno

odročiť (§ 183 ods. 4 CSP).

10. Už len nad rámec uvedeného poukazuje súd na skutočnosť, že žalovaný prostredníctvom právneho
zástupcu aj dňa 25.04.2016 požiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 26.04.2016 z
dôvodu hospitalizácie žalovaného, pričom v žiadosti uviedol, že potvrdenie o PN predložia po ukončení
hospitalizácie žalovaného. Uvedené pojednávanie bolo odročené na 23.06.2016. Ani na výzvu súdu

žalovaný hospitalizáciu ani práceneschopnosť v deň termínu pojednávania dňa 26.04.2016 nepreukázal
(výzva na č.l. 71). Dňa 30.05.2016 požiadal žalovaný prostredníctvom jeho právneho zástupcu o
odročenie pojednávania vytýčeného na 23.06.2016 o.i. aj z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti
žalovaného, o čom opäť nepredložil žiaden doklad. Súd pojednávanie vytýčené na 23.06.2016 odročil,
avšak nie na základe žiadosti žalovaného, ale na základe odvolania podaného proti nariadeniu

neodkladného opatrenia, nakoľko spis bolo potrebné predložiť na odvolací súd. Po vrátení spisu z
odvolacieho súdu bol vytýčený termín pojednávania na 06.10.2016, na ktorý sa žalovaný nedostavil,
pričom jeho právny zástupca nevedel uviesť, z akého dôvodu. Žalovaný sa nedostavil ani na
pojednávania dňa 12.01.2017 a 04.04.2017, dostavil sa až na pojednávanie dňa 08.06.2017 na
predvolanie (nakoľko protistrana navrhla jeho výsluch na pojednávaní dňa 04.04.2017), t.j. viac ako

rok po jeho prvej žiadosti o odročenie pojednávania, pričom do spisu nebol doložený žiaden doklad
o hospitalizácii alebo práceneschopnosti žalovaného. Aj s poukazom na uvedené mal súd za to, že
konanie žalovaného smeruje k oddialeniu vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

11. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

12. Manželstvo strán sporu bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX a zaniklo právoplatnosťou rozsudku
Okresného súdu Trnava sp.zn. 13C/294/2013 ku dňu XX.XX.XXXX, ktorým bolo ich manželstvo
rozvedené.

13. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. zo dňa 13.04.2016 (č.l. 57) vyplýva,
že žalovaný je evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti - rodinný dom súpisné č. XX, postavený na
parcele č. XXX/XX, a to na základe rozsudku Okresného súdu Trnava sp.zn. 17C/313/2013 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11Co/828/2014 právoplatný dňa 19.01.2016. Z výpisu z
listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. zo dňa 14.04.2016 (č.l. 58) vyplýva, že žalovaný je

evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností - pozemky parcely registra ". evidované na katastrálnej
mape, a to parc.č. XXX/X - Q. o výmere XXXX m2, parc.č. XXX/X - Q. o výmere XXX m2, parc. č. XXX/
X - Q. o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - Q. o výmere XX m2, parc. č. XXX/XX - Q. o výmere XXX m2.

14. Zo Živnostenského listu č. Žo-2004/12912/2/H27 zo dňa 16.12.2004 (č.l. 281) vyplýva, že sa

osvedčuje vznik živnostenského oprávnenia pre podnikateľa - žalovaného, s prideleným IČO-om
XX XXX XXX, na vykonávanie ohlasovacej živnosti nákladná cestná doprava vykonávaná cestnými
nákladnýmivozidlamidocelkovejhmotnosti3,5tvrátaneprípojnéhovozidla,sovznikomživnostenského
oprávnenia dňa XX.XX.XXXX. Z Oznámenia o ukončení podnikania u ohlasovacej živnosti zo dňa
XX.XX.XXXX (č.l. 282) vyplýva, že žalovaný ukončil podnikanie ku dňu XX.XX.XXXX.

15. Z Technického preukazu (č.l. 277) vyplýva, že žalovaný je vedený ako držiteľ motorového vozidla
Renault Kangoo, druh vozidla: nákladný automobil, rok výroby 2001, EČV: F.

16. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. (2)17. Podľa § 137 písm. b) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na
usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu.

18. Podľa § 140 ods. 3 CSP, za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený
nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ"), v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z
manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka. 3)

20. Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

21. Podľa § 145 ods. 1 a 2 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z

manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. (1)
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a
nerozdielne. (2)

22. Podľa § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové

spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

23. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

24. Podľa § 149 ods. 1 a 3 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa

zásad uvedených v § 150. (1) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd. (3)

25. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a

je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

26. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu

27. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

28. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujúzanesporné.(1)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)

29. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania.(1)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. (3)30. V predmetnom spore medzi stranami nedošlo k dohode o vyporiadaní ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, preto v súlade s ustanovením § 149 ods. 3 OZ bolo potrebné, aby o jeho
vyporiadaní rozhodol súd. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu nemá

len povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia
alebo dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá
tieto povinnosti nesplnila. Dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní
neboli preukázané jeho tvrdenia, leží na tej strane sporu, ktorá z existencie ním tvrdených skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky.

31. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v čase
jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode. Dispozíciu strán sporu konania o
vyporiadanie BSM treba rešpektovať v tom zmysle, že súd vyporiada len tie veci resp. majetok patriaci
do BSM, ktorý strany sporu urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takomto konaní môže
súd podľa § 216 ods. 2 CSP len pokiaľ ide o to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda

ako veci rozdelí. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa na návrh vykonáva aj ako
vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a
dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia.

32. Pri vyporiadaní BSM by mali byť medzi strany sporu rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom

veľkosti ich podielov, pričom základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (tzv. princíp
parity). Súdna prax odklon o princípu rovnosti podielov (tzv. disparitu podielov) označuje za postup
výnimočný, a preto je nutné vychádzať z toho, že parita podielov predstavuje zásadu (východisko) a
disparita výnimku (odklon od východiska) parity podielov. V rámci toho je potrebné vziať do úvahy aj to,
ako sa ten-ktorý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného

majetku, pričom pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Prihliadnutie na mieru pričinenia manželov o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí nemožno brať
paušálne podľa výšky príjmov toho-ktorého manžela a mechanicky v takom smere, v akom prispievali
na potrebu rodiny a spoločnej domácnosti. Ak sa obaja manželia náležite starali o rodinu a spoločným
úsilím dbali o zabezpečenie jej potrieb, spoločný majetok sa medzi nimi spravidla rozdelí rovnakým

podielom. Východiskové hľadisko rovnosti podielov nemožno zachovať iba v takom prípade, ak si
niektorý z manželov počínal nezodpovedne, utrácal úspory alebo inak poškodzoval rodinu. Žalobkyňa
vypovedala,žepestovalipriesady,chovalihydinu,ošípané,býčkov,čopredávali,ztohožili,pričompiekla
aj zákusky, ktoré odpredávala. V konaní bolo tiež svedeckou výpoveďou svedkyne B. G. V. preukázané,
že žalobkyňa pracovala na záhrade, čo bolo zamestnanie pre ňu. Písomným svedectvom JUDr. Antónie

Mikulíkovej bolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaný chodili spolu predávať sadenice. Naviac, aj z
vyjadrenia žalovaného zachyteného v Zápisnici o trestnom oznámení (č.l. 286) vyplýva, že obe strany
sporu boli starobnými dôchodcami, ktorí spoločne dlhé roky obrábali ich záhradu ako aj hospodárstvo,
aby si prilepšili k ich spoločnej domácnosti. Z uvedeného vyplýva, že obaja manželia sa náležite starali o
rodinu a spoločným úsilím dbali o zabezpečenie jej potrieb. Vzhľadom k uvedenému nebol daný dôvod

priznať niektorému z manželov väčší podiel pri vyporiadaní BSM z dôvodu väčších zásluh na vytvorení
majetku, ale súd vyhodnotil podiely oboch strán sporu na majetku patriaceho do BSM ako rovnaké.

33. Medzi stranami nebolo sporným, že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Trnava sp.zn. 13C/294/2013, právoplatným ku dňu XX.XX.XXXX. V konaní Okresného súdu

Trnava sp.zn. 17C/313/2013 bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že žalovaný je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. H. ako rodinný dom súp.č. XX postavený na parcele č.
XXX/XX. Žalobkyňa pôvodne v žalobe do masy BSM zahrnula a požadovala vyporiadať o.i. rodinný dom
súp.č. XX, 2 chlievy, hydináreň, stajňu, senník, vykurovaný skleník, 3x konštrukciu fóliovníkov (12x9m,
22x11m, 12x4m). Po právoplatnom skončení konania Okresného súdu Trnava sp.zn. 17C/313/2013

požadovala prihliadnuť na ne ako na investície do výlučného majetku žalovaného, pričom upustila od
návrhu vyporiadať ako hnuteľné veci 2 konštrukcie fóliovníkov 12x9m a 22x11m.

34. Pokiaľ ide o hnuteľné veci patriace do BSM, žalobkyňa v žalobe špecifikovala hnuteľné veci
nachádzajúce sa v rodinnom dome súp.č. XX vo H., ktoré hnuteľné veci sú uvedené vo výroku I.

rozsudku. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol iba toľko, že uvedené hnuteľné veci si
žalobkyňa bez vedomia a súhlasu žalovaného z rodinného domu už odviezla, nespochybnil zostatkovú
hodnotu hnuteľných vecí uvádzanú žalobkyňou. Na pojednávaní dňa 06.10.2016 žalovaný uviedol,
že čo sa týka hnuteľných vecí, vie preukázať z trestných spisov, že majetok uvedený v žalobe sižalobkyňa odviezla a zo zoznamu sa žiadne veci v dome už nenachádzajú. V lehote 15 dní sa zaviazal
doručiť písomné vyjadrenie, v ktorom uvedie podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa
priestupkových a trestných konaní v súvislosti s jeho tvrdeniami ohľadom hnuteľných vecí a zároveň

označí alebo predloží dôkazy na ich preukázanie, s poučením o sudcovskej koncentrácii konania. V
uvedenej lehote žalovaný skutkové tvrdenia neuviedol, keď v lehote nedoručil vyjadrenie, a ani neoznačil
ani nepredložil žiadne dôkazy. Súd mal potom za to, že žalovaný výslovne nepoprel skutkové tvrdenia
žalobkyne o zostatkovej hodnote hnuteľných vecí, keď ani v písomnom vyjadrení k žalobe, ani v lehote
danej mu na pojednávaní dňa 06.10.2016, nespochybnil žalobkyňou uvádzané zostatkové hodnoty a

neuviedol vlastné tvrdenia o týchto skutkových okolnostiach. V takom prípade je potrebné skutkové
tvrdenia žalobkyne o zostatkovej hodnote hnuteľných vecí považovať za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).

35. Viac ako rok po uvedenom pojednávaní, dňa 12.12.2017 žalovaný doručil vyjadrenie zo dňa
12.12.2017, v ktorom uvádza, že hodnota uvedených hnuteľných vecí je nulová vzhľadom na ich
spotrebný účel, rok ich zakúpenia a dlhodobého spoločného užívania. Súd však poukazuje na

ustanovenie § 153 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sú strany povinné uplatniť prostriedky procesnej
obrany (ktorými sú podľa § 149 CSP aj popretia skutkových tvrdení protistrany) včas, pričom tieto nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Súd v zmysle citovaných ustanovení na uvedené skutkové tvrdenia žalovaného
ako na prostriedok procesnej obrany neprihliadal, nakoľko žalovanému nič nebránilo uviesť ich už vo

vyjadrení k žalobe, prípadne v lehote poskytnutej mu na pojednávaní dňa 06.10.2016, keď bol poučený
o sudcovskej koncentrácii konania, keď prihliadnutie na ne by si zároveň vyžadovalo vykonanie ďalších
úkonov.

36. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa si hnuteľné veci so sebou odviezla, žalobkyňa

toto tvrdenie poprela na pojednávaní dňa 06.10.2016, pričom žalovaný sa zaviazal v lehote 15 dní od
pojednávania predložiť o tom dôkazy, ktoré v lehote nepredložil. Až dňa 12.12.2017 doručil súdu Podnet
na začatie trestného stíhania zo dňa 18.09.2013 (č.l. 283) a Zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa
11.10.2013 (č.l. 285), pričom uvedené listinné dôkazy jeho tvrdenie nepreukazujú. Okrem toho, že v
uvedených listinách sa ani neuvádzajú konkrétne hnuteľné veci zahrnuté do masy BSM žalobkyňou,

žalovaný nepreukázal, že by trestné konanie bolo právoplatne skončené, a teda že by bolo možné
považovať skutky v ňom uvádzané za preukázané. S poukazom na uvedené mal súd za to, že žalovaný
nespochybnil, že uvedené hnuteľné veci patria do BSM strán sporu a nespochybnil, že ku dňu zániku
BSMexistovali.Žalovanýpritomnepreukázal,žebybolizospoločnejdomácnostistránsporužalobkyňou
odnesené, a preto mal súd za to, že tieto sa ku dňu zániku BSM nachádzali v uvedenej domácnosti,

ktorá je v súčasnosti výlučnou domácnosťou žalovaného.

37. K požiadavke žalovaného v podaní zo dňa 12.12.2017 (č.l. 274), aby do masy BSM boli započítané
hnuteľné veci opísané v zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 11.10.2013, ktoré mala žalobkyňa odniesť
zo spoločnej domácnosti, súd uvádza, že predmetom vyporiadania BSM sú iba veci, ktoré patrili do

BSM ku dňu jeho zániku a ktoré strany urobia predmetom vyporiadania. Žalovaný (nešpecifikované)
hnuteľné veci majúce patriť do BSM uviedol tri roky od začatia konania, ktoré skutkové tvrdenie nie
je možné považovať za včasné, keď zároveň ani riadne neuviedol, ktoré z vecí uvedených v zápisnici
majú do BSM patriť. Vzhľadom k roku nadobudnutia niektorých vecí uvedených v zápisnici je pritom
vylúčené, aby patrili do BSM strán sporu. Okrem toho súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného k žalobe

(v ktorej žalobkyňa hnuteľné veci patriace do BSM špecifikovala) zo dňa 07.03.2016, v ktorom žalovaný
uviedol, že žalobkyňa si okrem ňou uvedených hnuteľných vecí mala z rodinného domu zobrať aj veci,
ktoré nespadali do BSM strán sporu, s ohľadom na čo potom nie je zrejmé, prečo uvedené veci podľa
vyjadrenia zo dňa 12.12.2017 majú patriť do BSM.

38. V prípade motorového vozidla Renault Kangoo rok výroby 2001, EČV: F., mal súd za to, že
aj táto hnuteľná vec patrí do masy BSM a je potrebné ju vyporiadať. Hoci žalovaný preukázal, že
motorové vozidlo nadobudol za účelom živnostenského podnikania, keďže bol podľa živnostenského
listu živnostníkom v oblasti nákladnej cestnej dopravy od 29.07.1993, pričom motorové vozidlo
podľa technického preukazu nadobudol dňa 25.05.2001, t.j. počas podnikania, zároveň preukázal,

že podnikanie ukončil ku dňu 20.10.2006. Od ukončenia podnikania do zániku BSM uplynulo viac
ako 7 rokov, počas ktorej doby bolo motorové vozidlo nepochybne používané pre potreby rodiny,
keďže iné motorové vozidlo manželia nevlastnili. V prípade uvedeného motorového vozidla, hoci je
technickom preukaze označené ako nákladné, nejde o typické nákladné vozidlo, ale minivan, ktorý jemožné používať aj na bežnú prepravu osôb. Zároveň súd poukazuje na to, že z trestného oznámenia
žalovaného vyplýva jeho vyjadrenie, že so žalobkyňou spoločne dlhé roky obrábali ich záhradu, ako aj
hospodárstvo, aby si prilepšili, pričom z uvádzaného množstva úrody a zvierat je zrejmé, že úrodu a

zvieratápredávali.Zauvedenýmúčelombolonepochybnepotrebnéajvyužitiemotorovéhovozidla,ktoré
motorové vozidlo tak ku dňu zániku BSM spoločne užívali aj za týmto účelom. Súd dodáva, že uvedené
motorové vozidlo by nepatrilo do BSM len v prípade, ak by k zániku BSM došlo v čase, keď žalovaný
bol podnikateľom, kedy by bolo možné uzavrieť, že motorové vozidlo užíval žalovaný výlučne k výkonu
jeho povolania. V zmysle § 143 OZ v BSM nie je len to, čo podľa svojej povahy slúži výkonu povolania

len jedného z manželov, pričom uvedená podmienka musí byť splnená v čase zániku BSM („slúžia"
nie „slúžili"). Nakoľko však v čase zániku BSM žalovaný už nepodnikal, ale spoločne s manželkou
hospodárili, pričom nepochybne pritom využívali aj motorové vozidlo (bez ohľadu na to, kto bol vodičom),
keď okrem toho počas 7 rokov od ukončenia podnikania do zániku BSM ho využívali aj pre bežné
potreby rodiny, súd mal za to, že motorové vozidlo ku dňu zániku BSM do masy BSM patrilo a nie je
možné ho vylúčiť. Ak žalovaný tvrdil, že motorové vozidlo do BSM nepatrí aj z dôvodu, že ho nadobudol

z finančných prostriedkov, ktoré nadobudol z podnikania pred uzavretím manželstva so žalobkyňou,
uvedené tvrdenie ničím nepreukázal, hoci bolo skonštatované ako sporné. Keďže motorové vozidlo bolo
zakúpené počas manželstva, pričom použitie spoločných finančných prostriedkov sa predpokladá a ten,
kto tvrdí použitie výlučných finančných prostriedkov musí preukázať ich použitie (čo žalovaný počas
konania neurobil), bolo potrebné vychádzať z predpokladu, že na kúpu boli použité spoločné finančné

prostriedky.Zdôvodu,žežalovanýneuniesoldôkaznébremenotvrdenia,ženakúpumotorovéhovozidla
boli použité jeho výlučné finančné prostriedky, pričom niesol dôkazné bremeno takéhoto tvrdenia, súd
nemalzapreukázané,žebymotorovévozidloboloztakéhodôvoduvovýlučnomvlastníctvežalovaného.
V prípade zostatkovej hodnoty motorového vozidla súd uvádza, že žalovaný tvrdenie žalobkyne v žalobe
o zostatkovej hodnote nepoprel, a preto sa považuje za nesporné.

39. Súd všetky hnuteľné veci uvedené vo výroku I. rozsudku prikázal so zreteľom na dobu, ktorá
uplynula od rozvodu manželstva, do vlastníctva žalovaného, ktorý má dané veci od zániku BSM v
držbe, a u ktorého došlo k ich opotrebeniu. Súd pritom podporne poukazuje na rozsudok NS ČR
sp.zn. 22 Cdo 980/2003 zo dňa 02.12.2003, v zmysle ktorého sa v súdnej praxi v konaniach o

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva uplatňuje zásada, aby pokiaľ možno (najmä s ohľadom
na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva či na oddelené bývanie manželov) boli veci prikázané
tomu z účastníkov, ktorý ich má či naposledy mal v držbe a u ktorého došlo k ich amortizácii." Pri
určení zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí vychádzal súd z nepopretého tvrdenia žalobkyne, pričom v
podrobnostiach poukazuje na odseky 34. a 35. rozsudku.

40. Po právoplatnom skončení konania sp.zn. 17C/313/2013 nebolo medzi stranami sporné, že rodinný
dom súp.č. XX v obci H. patrí do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalobkyňa žiadala v rámci
vyporiadania BSM prihliadnuť na investície do nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a to
ako do A., tak do pozemkov zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. H. vo forme výstavby dvoch chlievov,

hydinárne, stajne, senníka, vykurovaného skleníka a fóliovníka 12x4m.

41. Rozsah investícií do nehnuteľností počas manželstva žalobkyňa uviedla v podaní zo dňa
04.04.2017, zo dňa 24.04.2017 a s konečným upresnením v podaní zo dňa 21.06.2017. Že už
v podaní zo dňa 04.04.2017 uvádzala žalobkyňa investície vykonané počas manželstva, vyplýva

z výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 06.10.2016 („do domu sa nič neinvestovalo, až po
sobáši"), ktorú výpoveď žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil. Na skutkové tvrdenia žalobkyne o
investíciách v podobe materiálu a vykonaných prác, uvedené v podaní zo dňa 04.04.2017, žalovaný na
pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu reagoval len tým spôsobom, že uviedol, že investície
do nehnuteľností v období od 1993 do 2001, kedy strany neboli manželmi, nemôžu byť zohľadnené.

Žalobkyňa sa však pri výsluchu dňa 06.10.2016 vyjadrila, že všetky investície boli vykonané počas
manželstva, preto ak žalovaný chcel uvedené účinne poprieť, bolo jeho úlohou vymedziť, ktoré z
vymenovaných investícií boli vykonané pred uzavretím manželstva. Žalovaný však len uviedol, že
sa jednalo iba o udržiavacie práce za účelom, aby tam bolo možné spoločné bývanie a užívanie
nehnuteľnosti, s tým, že nemôže byť predmetom vyporiadania okno, dvere, dlažba. K investíciám

po doručení návrhu na znalecké dokazovanie zo dňa 24.04.2017 s prílohami spolu s poučením o
koncentrácii konania (č.l. 152) žalovaný v podaní zo dňa 01.06.2017 uviedol, že je nesporné, že rodinný
dom nepatrí a nikdy nepatril do BSM strán sporu, a preto ani nemôže byť predmetom vyporiadania,
čo však žalobkyňa po právoplatnom skončení konania sp.zn. 17C/313/2013 ani nežiadala. V podanížalovaný opäť účinne nepoprel rozsah investícií, ani skutočnosť, že malo ísť o stavebné práce s
materiálom, vzniesol len námietku premlčania (k tomu bližšie v odseku 56. rozsudku).

42. Súd poukazuje na ustanovenie § 151 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak strana poprie skutkové tvrdenia,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Po tom,
čo žalovanému bol tretíkrát doručený rozpis investícií, o ktorých žalobkyňa a aj svedkovia vypovedali,
že boli vykonané po uzavretí manželstva, nemožno za účinné popretie skutkových tvrdení považovať
vyjadrenie žalovaného v podaní zo dňa 30.06.2017 k podaniu žalobkyne zo dňa 21.06.2017, a síce,

že „počas obdobia od r. 1993 sa na predmetnej nehnuteľnosti vykonalo veľa stavebných prác, ktoré
boli realizované po predchádzajúcej dohode účastníkov konania. Značná časť stavebných prác bola
realizovaná a financovaná osobou žalovaného už pred uzavretím manželstva. Časť stavebných prác,
prevažne spadajúcich do bežnej údržby a drobných opráv bola realizovaná aj počas manželstva, pričom
na ich realizáciu boli použité aj finančné prostriedky spadajúce do BSM. ... Nedostatkom predmetného
návrhu (pozn. súdu - na znalecké dokazovanie) je aj skutočnosť, že do priloženého zoznamu sú

zahrnuté aj veci vybudované a užívané účastníkmi konania už pred vznikom manželstva, a preto
nemôžu byť predmetom prípadného znaleckého hodnotenia." Takéto vyjadrenie žalovaného nemožno v
žiadnomprípadepovažovaťzaúčinnépopretieskutkovýchtvrdenížalobkyne,keďžežalovanýneuvádza
konkrétne, ktoré z vymenovaných stavebných prác teda boli podľa neho vykonané pred uzavretím
manželstva strán sporu, čím neuvádza vlastné tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach (§

151 ods. 2 CSP). Keďže žalovaný účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne o rozsahu investícií v
podobe materiálu a stavebných prác počas manželstva do nehnuteľností žalovaného, súd vychádzal
z rozsahu uvedeného žalobkyňou. Zároveň z rovnakých dôvodov nedošlo ani k účinnému popretiu
tvrdenia,žeinvestíciespočívalinielenvmateriály,aleajvprácach,ktoréžalobkyňanavrhovalaohodnotiť
spolu s materiálom už v podaní zo dňa 04.04.2017, ako aj v podaní zo dňa 24.04.2017 a zo dňa

21.06.2017. V podaní zo dňa 21.06.2017 žalobkyňa uviedla skutkové tvrdenie, že žalovaný pri prácach
pomáhal tak, že kontroloval práce majstrov a občas im podával náradie, čo nie je možné považovať,
že žalovaný pracoval, resp. cena práce jeho pomocou nebola znížená. Uvedené skutkové tvrdenie
jednoznačne vylučuje svojpomocné práce, pričom na toto tvrdenie žalobkyne žalovaný v podaní zo dňa
30.06.2017 žiadnym spôsobom nereagoval, uvedené nepoprel. Neskoršie popieranie odplatnosti prác

(až po vykonaní znaleckého dokazovania) nie je možné považovať za včasnú procesnú obranu, a súd
na neho neprihliadal, nakoľko by si vyžadovalo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP).
Súd mal za to, že žalovaný účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne, aké konkrétne investície boli
na nehnuteľnostiach žalovaného počas manželstva vykonané a účinne nepoprel ani to, že investície
nepredstavovali iba zakúpený materiál, ale boli nimi aj stavebné práce.

43. Okrem uvedeného však skutkové tvrdenia žalobkyne boli preukázané aj výpoveďami svedkov
B.. G. V., B.. O. V., G. E., D. E., K. D. a G.. N. G., ktorí svojimi výpoveďami potvrdili rozsiahle
dokončovacie a rekonštrukčné práce na nehnuteľnostiach. Hoci žalovaný prostredníctvom právneho
zástupcu na pojednávaní dňa 04.04.2017 uviedol, že výpovede svedkov sú neobjektívne, naučené,

neuviedol konkrétne, prečo ich považuje za nedôveryhodné. Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd
povinný prihliadnuť najmä na vnútornú štruktúru výpovede svedka, teda či si neodporuje v podstatných
okolnostiach o ktorých vypovedal, na logické súvislosti o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá,
a či jeho výpoveď je v súlade aj s ostatnými dôkazmi, tiež na vzťah k stranám sporu, či sú v
príbuzenskom, priateľskom, nepriateľskom, susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, príp. v inom

vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti, na existenciu vlastného záujmu svedka na výsledku konania.
Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto okolností prípadu rozhodol, ktorá skupina dôkazov
je vierohodná a ktorá vierohodná nie je. Súd pritom poukazuje na rozsudok NS ČR z 27.10.2010, sp.
zn. 30Cdo/3577/2008, podľa ktorého „pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť
výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci a

aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti,
o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu pri výpovedi
(presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom
získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný
s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených

hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností."
S poukazom na citované rozhodnutie má súd za to, že výpovede svedkov B.. G. V., B.. O. V., G.
E., D. E., K. D. a G.. N. G. je možné považovať za vierohodné, a to s prihliadnutím na prirodzené
správanie sa svedkov pri výpovedi, kedy vypovedali plynulo a presvedčivo, a zároveň ich výpovedenavzájom korešpondovali, avšak žiadna z nich neniesla známky kopírovania výpovede či už druhého
svedka alebo žalobkyne. V prípade svedkov G. E. a D. E. súd uvádza, že samotná skutočnosť, že
ide o synov žalobkyne, neznamená automaticky nevierohodnosť svedkov, pričom súd poukazuje na

nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 276/2014-29 zo dňa 09.06.2015, v ktorom Ústavný súd
uviedol, že „spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich
kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí
spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným
dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto

vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu
neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti" svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania."

44. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že do domu sa nasťahovala v marci 1993, pričom rodinný dom
bol v takom stave, že tam sa nedalo bývať, len v jednej izbe, kde boli rebrové kachle, kde spávali, varili na
dvore v dielni. Žalobkyňa ďalej uviedla, že do domu sa nič neinvestovalo, až po sobáši, nakoľko žalovaný

nebol vysporiadaný s prvou ženou, s ktorou sa vysporiadal v roku 1997 alebo 1998. Žalobkyňa podrobne
uviedla, aké stavebné práce sa robili. Svedkyňa B.. G. V. vypovedala, že keď sa začali kamarátiť, čo bolo
voľakedy asi v rokoch 1993, 1994, dom bol nič len holé múry, bez kúrenia, bez podlahy, bez vody, bola
to len uzavretá stavba. Opísala, ako vyzeral dom, keď sa zoznámili, pričom uviedla, že práce na dome
robili, až keď sa strany zobrali, pričom uviedla, o aké práce išlo. Na otázku, čo bolo v dome ukončené,

hotové, svedkyňa uviedla, že jednu izbu tam mali provizórne ukončenú, kde chodili na noc spávať,
boli tam dve postele, na podlahe bol nejaký gumolit, nič tam nebolo, prázdna izba. Uviedla, že všetko
robili počas manželstva, predtým to boli múry zakryté strechou. Svedok B.. O. V. vypovedal, že rodinný
dom bol hrubá stavba, keď sa strany sporu zobrali, začali to opravovať. Opísal, ako vyzeral dom pred
svadbou a aké práce sa v ňom robili po svadbe. Svedkyňa K. D. na pojednávaní uviedla, že keď sa strany

zosobášili, začal sa opravovať dom. Svedkyňa G.. N. G. pri výsluchu uviedla, že to bol jeden ošarpaný
nedokončený dom, to, že dom nebol skolaudovaný, znamená, že nebol dokončený. Vedela sa vyjadriť
k vonkajším úpravám, pričom uviedla, že sa robili až po sobáši. Svedok G. E. pri výsluchu uviedol, aké
práce sa na dome robili po svadbe, s tým, že predtým to bol holodom. Svedok D. Skala pri výpovedi
podrobne uviedol, aké investície boli do nehnuteľnosti žalovaného vykonané. K financovaniu vypovedal,

že po svadbe, keď sa to riešilo, žalovaný alebo žalobkyňa mu povedali, že majú nachystaných toľko a
toľko peňazí, to treba robiť, niečo robil on, za čo dostal aj zaplatené, alebo sa volali majstri, ktorí mali
na to oprávnenie alebo zručnosti. Ako strany prestali splácať úvery, dokázali vtedy niečo ušetriť a z toho
sa to vždycky vtedy financovalo.

45. Žalovaný k výpovedi svedka D. uviedol len, že žiadne z týchto stavebných úprav a stavebných prác
nezhodnocovali samotnú nehnuteľnosť, tieto úpravy podľa žalovaného slúžili ako bežné udržiavacie
práce, 90% z toho čo svedok povedal, podľa žalovaného nezhodnocovalo nehnuteľnosť. Nebolo
možné súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že počas manželstva sa na predmetnej nehnuteľnosti
neuskutočnili žiadne zásadné rekonštrukčné práce, ktoré by predmetnú nehnuteľnosť nejakým

spôsobom zhodnotili, ale že sa jednalo iba o udržiavacie práce za účelom, aby tam bolo možné spoločné
bývanie a užívanie tejto nehnuteľnosti. Z investícií uvádzaných žalobkyňou a potvrdených svedkami
je zrejmé, že išlo o dokončovacie alebo rekonštrukčné práce, a zároveň zo znaleckého dokazovania
vyplynulo, že dôvodom realizácie stavebných prác bola potreba dokončiť rozostavaný rodinný dom
a dobudovať jeho príslušenstvo (vedľajšia stavba a vonkajšie úpravy), ako aj to, že nimi došlo k

zhodnoteniu nehnuteľností.

46. Nie je možné uznať argumentáciu žalovaného, že v rokoch 2001 až 2013 sa realizovali drobné
opravy a bežná údržba nehnuteľnosti, keď súd mal za to, že s poukazom na charakter ohodnocovaných
investícií nie je možné ich považovať za drobné opravy a bežnú údržbu. Podľa znaleckého dokazovania

uvedenými investíciami došlo k zhodnoteniu nehnuteľností žalovaného, k čomu by nedošlo, ak by
išlo o udržiavacie práce, pretože takými by sa hodnota nehnuteľností nezvýšila. Zároveň, z výpovede
žalobkyne a svedkov je možné urobiť jednoznačný záver, že stavebné práce boli vykonané v rozsahu
predstavujúcom dokončovacie práce na rodinnom dome v zmysle umožnenia jeho riadneho užívania a
stavebné práce v okolí domu v zmysle zlepšenia jeho užívania.

47. Okrem vyššie uvedeného súd poukazuje na Svedectvo C. K. G. zo dňa 03.04.2017 (č.l. 111), z
ktorého vyplýva, že ju strany sporu niekedy v máji 2010 oslovili so žiadosťou, či by im nevypracovala
darovaciuzmluvunapozemokadomvobciH.,pretožehospoluprerobiliadokončilirozostavanústavbu,pričomžalovanýmalzáujemodarovaniepolovicenehnuteľnostivprospechžalobkyne.Žalovanýhovoril,
že sa na tom dohodli a je to tak spravodlivé, lebo dom postavili spoločne. Neskôr už darovaciu zmluvu
vyhotoviť nepožadovali, lebo hovorili, že na katastri si to vybavia inak. Aj z uvedeného svedectva mal

súd za preukázané, že v prípade stavebných prác na dome nešlo o udržiavacie práce, keďže žalovaný
mal zámer darovať žalobkyni spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach. O tom, že skutočne išlo o
rozsiahle investície svedčí aj skutočnosť, že nehnuteľnosť bola zaevidovaná do BSM strán sporu a
až po narušení vzťahov medzi stranami podal žalovaný žalobu o určenie jeho výlučného vlastníckeho
práva k rodinnému domu súp.č. XX . vo H.. Uvedené konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp.zn.

17C/313/2013. Zo žaloby z uvedeného konania (č.l. 108) vyplýva, že v nej žalovaný v pozícii žalobcu
v žalobe uvádza, že v žiadosti o záznam do katastra nehnuteľností zo dňa 19.03.2012 bol omylom
uvedené prehlásenie strán sporu, že stavbu postavili za trvania manželstva, pričom v skutočnosti malo
byť v žiadosti uvedené, že stavbu čiastočne zrekonštruovali za trvania manželstva. Hoci v tomto konaní
žalovaný pri výsluchu popieral rekonštrukciu rodinného domu, súd mal za to, že jeho výpoveď nemožno
považovať za hodnovernú, keď sa nevedel vyjadriť k tomu, prečo teda uviedol v žalobe z konania

sp.zn. 17C/313/2013, že išlo o rekonštrukciu. K pripísaniu žalovanej na list vlastníctva žalovaný pri
výsluchu (č.l. 161) uviedol, že dostal tlačivo, kde bolo napísané spoločne postavili a on si nevšimol, že
tam bola aj položka spoločne prestavali. Na otázku protistrany, čo teda spoločne prestavali, žalovaný
uviedol, že predtým ako prídete na kataster, vytlačil stroj dvojlist, naspodu bolo postavili, žalovaný si
toho nevšimol, dopísal mená, ale tam namiesto toho malo byť rekonštruovali. Na otázku protistrany, čo

spolu rekonštruovali, keď hovorí rekonštruovali, žalovaný uviedol, že keď to tam bolo na tlačive, tak to
tam bolo. Z uvedených odpovedí možno vyvodiť jednoznačný záver o účelovej výpovedi žalovaného.

48. Súd mal za to, že zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že investície do rodinného domu boli vykonané
v rozsahu uvedenom v podaní žalobkyne zo dňa 21.06.2017, a zároveň mal súd za to, že všetky

investície uvádzané žalobkyňou boli vykonané po uzavretí manželstva strán sporu, keď z výpovedí
jednotlivých svedkov vyplynul stav, v akom bol rodinný dom pred uzavretím manželstva a zároveň
žalovaný účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne o rozsahu investícií v podobe materiálu a
stavebných prác počas manželstva do nehnuteľností žalovaného viď odsek 41. rozsudku).

49. Výpoveď žalovaného na pojednávaní nepovažoval súd za hodnovernú, keď túto nedôveryhodnosť
jeho výpovede a jeho účelové odpovede preukazuje odpoveď na otázku, kedy bol rodinný dom pripojený
na kanalizáciu. Na uvedenú otázku žalovaný uviedol, že „to bolo pred 11-12 rokmi, bolo to pred rokom
2001, no dobre, možno to bolo..... veď to je taká položka, ale bolo to pred rokom 2001". Z uvedeného,
ako aj z odpovedí žalovaného na iné otázky vyplýva, že žalovaný vypovedal účelovo, nevedel uviesť

konkrétne roky stavebných prác, ale zásadne všetky práce datoval spred rok 2001, kedy bolo uzavreté
manželstvo strán sporu. K omietke na dome žalovaný uviedol, že bola robená pred rokom 2001, pričom
skutočnosť, že dodací list na dodanie silikónovej omietky z firmy Inex je z roku 2008, si žalovaný
vysvetľuje tak, že vo firme Inex robila kamarátka žalobkyne, ktorá si to v Bratislave vybavila. Skutočnosť,
že fasáda domu bola urobená po roku 2001 mal súd za preukázanú zo svedeckých výpovedí, ako aj

z výpovede znalca, ktorý uviedol, že viditeľné stavebné práce korešpondovali so zadaným obdobím.
Žalovaný sa nevedel vyjadril, kedy mu boli dodané okná na výmenu, nevedel povedať, aká spoločnosť
dodávala fasádne omietky, lebo jazdil po celej Európe, aby zarábal na domácnosť. Nepamätal sa, kde
a kedy nakupoval zateplenie, izoláciu na rodinný dom. Súd mal za to, že uvedené vypovedá buď o
účelovosti jeho výpovede alebo o tom, že stavebné práce boli v réžii žalobkyne.

50. K argumentácii žalovaného, že prípadné zhodnotenie nehnuteľnosti patriacej do výlučného
vlastníctva žalovaného prispelo ku skvalitneniu bývania aj žalobkyne, ktorá si v tej dobe nevyhradila
nárok na vrátenie časti zo spoločne vložených investícií pre prípad rozvodu, a že je podľa žalovaného
nepochopiteľné a nemajúce oporu v zákone, aby si žalobkyňa s odstupom tak značného času

uplatňovala nárok na časť investícii, ktoré ani nie je schopná bližšie špecifikovať a preukázať,
uviesť dátum, kedy boli vynaložené a hodnoverným spôsobom preukázať, že boli financované z
finančných prostriedkov patriacich do BSM, súd uvádza, že tu žalovaný v podstate pripúšťa zhodnotenie
nehnuteľnosti. Súd dodáva, že nebolo povinnosťou žalobkyne vyhradiť si akýmkoľvek spôsobom nárok
navráteniečastizospoločnevloženýchinvestíciídonehnuteľnostípreprípadrozvodu,nakoľkostakouto

situáciourátaustanovenie§150OZ(každýzmanželovjepovinnýnahradiť,čosazospoločnéhomajetku
vynaložilo na jeho ostatný majetok). Právo žalobkyne užívať rodinný dom žalovaného bola odvodená od
ich manželského vzťahu, a preto je nenáležité poukazovanie žalovaného na to, že za bývanie žalobkyňa
neplatila nájomné, pričom okrem toho bola dokonca nehnuteľnosť istý čas evidovaná v BSM obochstrán sporu. Pokiaľ ide o špecifikáciu investícii, tieto žalobkyňa bližšie špecifikovala v podaniach zo dňa
04.04.2017, 24.04.2017 a 21.06.2017. Pokiaľ ide o uvedenie dátumov, kedy boli investície vynaložené,
nie je možné požadovať, aby si niektorý z manželov počas manželstva viedol evidenciu vykonaných

stavebných prác v úmysle uplatňovať si v prípade zániku BSM nároky v zmysle § 150 OZ. Takýto
prístup by bol v rozpore s požiadavkou na dôveru medzi manželmi a manželský vzťah by narúšal.
Navyše, žalobkyňa ani nemala dôvod si viesť nejakú evidenciu, keďže podľa písomného svedectva
C.. G. (ktoré žalovaný nespochybnil) mali so žalovaným uzavrieť darovaciu zmluvu na spoluvlastnícky
podielnanehnuteľnostiach,atedaneboldôvod,abypredpokladala,žebudemusieťdokladovaťuvedené

investície v tomto konaní. Žalobkyňa predložila doklady, ktorými disponovala (č.l. 123-150), pričom
investície boli ohodnotené znaleckou organizáciou, za ktorú znalec na pojednávaní uviedol, že viditeľné
veci, ktoré ohodnocoval, zodpovedajú danému obdobiu. Fotografie predložené žalovaným (v obale v
prílohovej obálke) nepreukazujú, že k investíciám došlo pred uzavretím manželstva.

51. Pokiaľ ide o otázku financovania investícií, keďže v konaní nebolo preukázané, že by investície boli

financované z výlučných prostriedkov žalovaného alebo žalobkyne, je potrebné vychádzať z toho, že
boli financované z finančných prostriedkov patriacich do BSM strán sporu. Žalovaný pri výsluchu (rub
č.l. 160) uviedol, že žalovaná podľa neho nepriniesla žiadne peniaze. Ďalej žalovaný v podaní zo dňa
30.06.2017 (na č.l. 174) uviedol, že bolo jednoznačne a nesporne preukázané, že hlavným zdrojom
príjmu strán sporu bol odpredaj poľnohospodárskych produktov (zelenina, ovocie, drobných domácich

zvierat, atď.), ktoré boli vypestovane na pozemkoch patriacich do výlučného vlastníctva žalovaného,
a že takto získané finančné prostriedky boli použité na bežný chod domácnosti, resp. na realizáciu
takých udržiavacích stavebných prác a drobných opráv, ktoré skvalitňovali život strán sporu. Súd mal
za to, že je bez významu, že úroda pochádzala z pozemkov žalovaného, nakoľko predávaná zelenina,
ovocie a zvieratá boli výsledkom práce oboch manželov, uvedený predaj ich živil, a teda príjem z

takejto činnosti je potrebné považovať za ich spoločný príjem. Aj z vyjadrenia žalovaného zachyteného v
Zápisnici o trestnom oznámení (č.l. 286) vyplýva, že obe strany sporu boli starobnými dôchodcami, ktorí
spoločne dlhé roky obrábali ich záhradu ako aj hospodárstvo, aby si prilepšili k ich spoločnej domácnosti,
a teda v rámci uvedeného oznámenia žalovaný považoval tento príjem za spoločný. Naviac, ak by
i stavebné práce boli financované z príjmu z podnikania žalovaného (do roku 2006), išlo by stále o

finančné prostriedky patriace do BSM, nakoľko by išlo o finančné prostriedky nadobudnuté niektorým
z manželov za trvania manželstva (§ 143 OZ). Rovnako to platí o starobných dôchodkoch strán sporu.
Nakoniec súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného v podaní zo dňa 12.12.2017 (na č.l. 276), a síce že
spoločným zdrojom príjmov boli finančné prostriedky z podnikateľskej činnosti žalovaného a z predaja
poľnohospodárskych produktov, ktoré boli o.i. poskytnuté ako protihodnota za pomoc pri udržiavacích

prácach a dodaný stavebný materiál. Keďže ani žalobkyňa ani žalovaný v konaní nepreukázali, že by
stavebné práce boli financované z výlučných prostriedkov niektorého z nich, je potrebné vychádzať z
toho, že boli financované zo spoločných prostriedkov.

52. S poukazom na všetko vyššie uvedené mal súd za nesporné, že rozsah investícií vykonaných v

období od 09.02.2001 do 03.01.2014 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. H., a to na rodinnom
dome súp.č. XX, vedenom na LV č. XXXX, postavenom na pozemku parc.č. XXX/XX, a na pozemkoch
parcela registra „C" č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, vedených na LV č. XXX, zahŕňajúci ako
materiál, tak stavebné práce, bol nasledovný: a) v rámci celého domu: 1. strecha - ipa hydroizolácia, 2.
zateplenie rodinného domu, 3. silikónová omietka, 4. rozvod plynu po všetkých izbách, gamatky v každej

izbe, 5. maľovanie celého domu, 6. zo studne vybudovaná nová vodáreň, 7. vytvorenie kanalizácie, 8.
prestrešenie pred domom, b) v suteréne rodinného domu: 1. kuchyňa - priečka od chodby, obklad okolo
kuchynskej linky, dlažba, prívod plynu, dvere so zárubňou, kuchynská linka, betónový poter, omietky,
rozvod elektriny, rozvod vody, 2. vstupná chodba z dvora - robila sa kompletne od základov; plastové
okno, murovanie, plastové vchodové dvere, dlažba, betónový poter, omietky, 3. WC - obklady, dlažba,

umývadlo, nové WC, omietka, 4. malá obývačka - stavala sa priečka z chodby, betónový poter, plastové
okná, dvere so zárubňou, dlažba, omietky, rozvod elektriny, rozvod plynu, 5. chodby - dlažba, krbové
kachle, dvere so zárubňou, 6. garáž - vstupné dvere, garážová brána s diaľkovým ovládaním, 7. vo
výklenku - rozvod plynu k boileru a vody k pračke, dlažba, c) na l. nadzemnom podlaží rodinného domu:
1. schodisko z l PP - dlažba, klenby, omietky, 2. kuchyňa - nová linka rohová, plastové okno, dlažba

okolo linky kombinovaná s plávajúcou podlahou, rozvod vody, 3. kúpeľňa - dlažba, obklady, zastavané
umývadlo, výstavba priečky, omietka, sprchový kút, dvere so zárubňou, rozvod vody, 4. spálňa - omietka
na stene, priečka s omietkou, plastové balkónové okno, dvere so zárubňou, 5. obývačka - priečka z
chodby s omietkou, dvere so zárubňou, rozvod elektriny a zásuvky, plynový krb, 6. WC - kompletne nové,omietky, priečka, dlažba, obklady, malé umývadlo a WC, 7. chodby - klenby, dlažba, omietky, balkónové
dvere plastové, 8. terasa - dlažba, zábradlie, 9. terasa do dvora - vybudovanie novej terasy so základmi,
betónmi, izoláciou, dlažbou, zábradlím, d) na 2. nadzemnom podlaží rodinného domu: 1. schodisko -

zábradlie, 2. spálňa - plávajúca podlaha, plastové okno, rozvod elektriny so zásuvkami, 3. obývačka -
balkónové plastové dvere, plávajúca podlaha, omietala sa priečka, rozvod elektriny so zásuvkami, 4.
izba - balkónové plastové dvere, plávajúca podlaha, omietala sa priečka, rozvod elektriny so zásuvkou,
5. veľká terasa - izolácia, dlažba, zábradlie, 6. kúpeľňa - umývadlo, dlažba, obklady, dvere so zárubňou,
omietky, 7. WC - misa, obklady, dlažba, omietka, a) v záhrade: 1. vybetónovaný dvor až pred dom s

odvodnením - mostík na cestu, mostík do garáže, 2. letná kuchyňa - nové okno, nové dvere, obklad okolo
linky, umývadlo, PVC na zemi, 3. hospodárska miestnosť - latkové dvere, obkladačky a dlažba. Medzi
zohľadnenými investíciami nie sú zahrnuté hydináreň, stajňa, senník a vykurovaný skleník, nakoľko
v konečnom návrhu na znalecké dokazovanie (č.l. 163) žalobkyňa upustila od ich zahrnutia medzi
ohodnocované investície, takže nežiadala na ne prihliadať. Zároveň medzi investície nie sú zahrnuté
ani 3 fóliovníky a drevené chlievy, ktoré neboli zohľadnené v znaleckom posudku (str. 5), pretože nejde

o stavby. Hoci žalobkyňa na pojednávaní dňa 05.12.2017 upustila od návrhu vyporiadať ako hnuteľné
veci 2 konštrukcie fóliovníkov 12x9m a 22x11m, s tým, že fóliovník 12x4m mal byť v znaleckom posudku
zohľadnený, tým, že sa so znaleckým posudkom stotožnila, upustila od zahrnutia aj fóliovníka 12x4m (a
rovnako aj drevených chlievov) medzi investície, s tým, že ďalšie znalecké dokazovanie ohľadom nich
nenavrhovala.

53. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo
na jeho oddelený (samostatný) majetok (§ 150 OZ). Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že
odhad hodnoty stavebných prác vrátane materiálu vykonaných v období od 09.02.2001 do 03.01.2014

na rodinnom dome a priľahlom pozemku vo H. je 41.300,- eur, ktorý záver vyplýva zo Znaleckého
posudku č. 57/2017, s tým, že ide o odhad hodnoty vykonaných stavebných prác vrátane materiálu,
zodpovedajúcej výške nákladov vynaložených na technické zhodnotenie (vložené investície). Pokiaľ
ide o použitú metódu, požadovaná cena stavebných prác bola stanovená výpočtom, ako rozdiel
východiskových hodnôt predmetnej nehnuteľnosti k termínu 03.01.2014, t.j. hodnoty podľa stavebno-

technického stavu ku dňu 03.01.2014 (hodnota stavieb v roku 2014 s vykonanými stavebnými úpravami
= realita), resp. hodnoty podľa stavebno-technického stavu ku dňu 09.02.2001, prenesenej do termínu
03.01.2014 (aká by bola hodnota stavieb v roku 2014 bez vykonania stavebných úprav = fikcia).
Pokiaľ ide o metodiku posúdenia, znalecká organizácia ju odôvodnila na strane 4 posudku. I keď úloha
zadaná znaleckej organizácii znela na určenie ceny materiálu a ceny stavebných prác žalobkyňa s

vypracovaným znaleckým posudkom súhlasila, pričom súd jeho záver považoval za správny a pre
potreby tohto konania akceptovateľný. Súd pritom poukazuje na vyjadrenie žalovaného v podaní zo
dňa 01.06.2017 (č.l. 153), kde uviedol, že úlohou znalca by podľa neho malo byť, aby určil finančné
vyjadrenie zhodnotenia nehnuteľnosti k termínu ukončenia jednotlivých prác, čím by sa fakticky zistil
majetkový prospech bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. S poukazom na uvedené potom

metóda použitá znaleckou organizáciou korešponduje s vyjadrením žalovaného.

54. Súd mal za to, že v prípade investícií zo spoločného majetku manželov do oddeleného majetku len
jedného z nich je namieste extenzívny výklad, v zmysle ktorého je investícia hodnota, o ktorú sa majetok
vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov v dôsledku spoločnej investície ku dňu vyporiadania zvýšil

a takýto prírastok je v skutočnosti tým, čo ku dňu vyporiadania bolo na majetok vynaložené. Súd pritom
odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/268/2008 zo dňa 18.05.2009, ktorý bol
predmetom prieskumu v konaní pred Ústavným súdom SR sp.zn. II. ÚS 347/09, a v ktorom tunajší
odvolací súd v prípade investícií do oddeleného majetku jedného z manželov uviedol, že „investície v tej
najvšeobecnejšej rovine predstavujú odklad dnešnej spotreby v prospech očakávanej vyššej spotreby

v budúcnosti. Hodnota - výnos, alebo strata investície sa určuje nie v jej počiatočnej výške, ale k
neskoršiemu dátumu napr. k dátumu jej výberu alebo k predaju veci. Investor nesie riziko s danou
investíciou spojené. Investícia, t.j. hodnota majetku, do ktorého bola vložená preto logicky môže byť
podľa jej kvality a ďalších faktorov vyššia alebo nižšia než na počiatku. Treba však podotknúť, že
motivácia investora už z podstaty ekonomického správania osôb vždy smeruje k rozmnoženiu alebo

aspoňzachovaniudoterajšiehomajetku.Odvolacísúdpoukazujenato,ženiktoniejeuzrozumenýstým,
že za svoj dom, byt dostane v budúcnosti rovnako, ako do neho tým či oným spôsobom investoval, každý
očakáva určitý pohyb a väčšina v prípade nehnuteľností špekuluje s rastom. V doterajšej rozhodovacej
praxi súdov otázku ohľadom investícií riešilo rozhodnutie publikované v Zbierke súdnych rozhodnutía stanovísk pod R 42/72, ktorý uviedol, že nemožno prihliadať k rozdielu medzi cenou nadobudnutej
a vyššou cenou ku dňu vyporiadania, nech je tento rozdiel vzniknutý tým, že vec bola zakúpená za
cenu nižšiu, než akú v skutočnosti ku dňu kúpy mala, a jej skutočná cena sa prejavila pri ocenení,

pri vyporiadaní alebo v dôsledku zmeny cenových predpisov, či s ohľadom na ponuku a dopyt v
dobe vyporiadania. Táto koncepcia náhrady investícií vo výške, v ktorej boli vynaložené v minulosti
však naráža na niekoľko problémov. V prvom rade ide o problematický koncept náhrady investícií v
redukovanej hodnote v prípade amortizácie, či úplného zániku veci, do ktorej bolo investované, ako boli
formulované v rozhodnutí R 42/72 a R 43/74. Je potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu

ČR sp. zn. 22Cdo 3421/20006, ktorý uviedol, že náhrada za prostriedky vnesené do BSM prichádza
do úvahy len v tých prípadoch, keď sú použité súčasne so spoločných prostriedkov manželov na
nadobudnutie určitej veci, a to za predpokladu, že táto vec ku dňu zániku BSM existuje, resp. nebola
spotrebovaná, či nestratila hodnotu. Taktiež je nutné poukázať aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo
1037/2004, v ktorom sa nachádza odkaz na R 42/72. V tomto rozhodnutí je uvedené, že ak bola nejaká
vec získaná za trvania manželstva BSM z časti prostriedkov patriacemu len jednému z manželov, potom

pri vyporiadaní je manžel, z ktorého prostriedkov bol tento náklad vynaložený, oprávnený požadovať,
aby mu bolo uhradené, čo takto vynaložil. V dobe vyporiadania bola hodnota veci nižšia, než bola jej
pôvodná hodnota, bolo by treba k tomu prihliadnuť a náklady, ktoré na ne jeden z manželov zo svojich
prostriedkov vynaložil by sa nenahradili v plnenej výške ale len vo výške redukovanej podľa pomeru, v
ktoromdošlokuzníženiuhodnotyveci.Akvšakvdobevyporiadaniabybolahodnotavyššianežpôvodná

hodnota, potom k tomuto zvýšeniu pri stanovení náhrady nákladov vynaložených len z prostriedkov
jedného z manželov neprihliadol. Tento výklad princípu redukcie je v rozpore s judikatúrou zakazujúcou
valorizáciu investícií a oba tieto princípy nemôže vedľa seba obstáť. Je potrebné poukázať, že hodnota
spoločnej veci - jej zvýšená hodnota sa totiž pri vyporiadaní delí dvoma, zatiaľ čo prípadná valorizácia
investícií patrí len tomu z manželov, ktorý ju zo svojho vynaložil a medzi oba by sa potom delil len

zostatok hodnoty veci po jej odpočítaní. Pri investíciách v opačnom smere zo spoločného majetku na
majetok individuálny by pri zachovaní argumentácie prijatej v uvedenom rozhodnutí naviac neprofitovalo
BSM, ale len ten z manželov, na ktorého majetok by bola investícia vynaložená. Dôsledok prijatého
riešenia na majetkové pomery bývalých manželov pri vyporiadaní BSM tak môže byť celkom zásadný.
Podľa uvedeného výkladu totiž nie je možná náhrada investícií v tzn. zvýšenej hodnote s odôvodnením,

že sa pri vyporiadaní BSM sa nahrádza iba to, čo bolo v minulosti vynaložené a tak nemôže byť
logicky možná ani redukcia, tzn. znížená hodnota v prípadoch poklesu ceny, resp. v prípade neefektivity
investície, pretože k tomuto zníženiu došlo až po vynaložení investície. Pokiaľ teda Občiansky zákonník
o uvedených kritériách nehovorí, nie je možné zákonný termín vynaloženia vykladať rôznym spôsobom
s ohľadom časového zaradenia. Rovnako možno konštatovať, že investície zo spoločného majetku na

výlučný majetok, prípadne investície z výlučného majetku na spoločný majetok možno uplatniť iba pri
zániku BSM v rámci jeho vyporiadania. Nesprávny je preto názor odvolateľky, že sa malo vychádzať ku
dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. Taktiež možno konštatovať, že náhrada týchto
investícií je inštitútom súkromného práva a súkromné právo je vo svojej podstate určitým formálnym
obrazom reálnych ekonomických procesov spoločnosti, v ktorej každý subjekt maximalizuje svoj úžitok

právom rešpektovaným spôsobom. (...) Odvolaciemu súdu je známa doterajšia súdna prax ohľadom
výkladu otázky valorizácie investícií uskutočnených za trvania manželstva s poukazom na doslovný
výklad rozhodnutia Najvyššieho súdu publikovaného pod R 42/72. Doterajšia judikatúra stále vychádza
zo zákazu valorizácie investícií a nahradzujú sa vo výške prostriedkov vynaložených na investície v
dobe ich uskutočnenia v minulosti. Oproti tomu je však nepochybné, že judikatúra dovodila aj koncepciu

redukcie investícií, ktorá vznikla asi preto, že opačný výklad zodpovedajúci nosnej myšlienke zákazu
valorizácie vedie k absurdným záverom, že pri vyporiadaní BSM budú nahradzované pôvodné investície
do vecí ku dňu zániku BSM a ku dňu jeho vyporiadania už neexistujúcich či bezcenných. S poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti nie je udržateľná myšlienka, že investície budú nahradzované maximálne
do výšky prostriedkov vynaložených v budúcnosti aj so súhlasom oboch manželov, pretože reálna

hodnota investícií môže byť v dobe vyporiadania celkom iná a z ničoho nemožno odvodzovať, že s týmto
následkom boli manželia uzrozumení. Naopak takýto predpoklad je v súlade s reálnym ekonomickým
správaním osôb. Dôsledky takejto aplikácie zákona nie sú spravodlivé a smerujú proti zmyslu a účelu
Občianskeho zákonníka v dnešnej dobe, keď pojmy ako inflácia, výnos majetku, riziko, trhové utváranie
cien majú na rozdiel od doby pred rokom 1989 zásadný význam a určujú v podstate správanie osôb. Za

vhodnejší sa odvolaciemu súdu javí extenzívny výklad, ktorý vedie k chápaniu investícií ako k hodnote,
o ktorú sa individuálny majetok jedného z manželov v dôsledku spoločnej investície ku dňu vyporiadania
zvýšil. Takýto prírastok je v skutočnosti tým, čo ku dňu vyporiadania bolo na majetok vynaložené. Potom
náprava takéhoto obohatenia medzi manželmi je zrejme účelom príslušného ustanovenia Občianskehozákonníka."ÚstavnýsúdSRsťažnosťsťažovateľauznesenímsp.zn.II.ÚS347/09-13zodňa13.10.2009
odmietol, a teda považoval citované rozhodnutie odvolacieho súdu za ústavne konformné.

55. Na pojednávaní bol za znaleckú organizáciu vypočutý znalec. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že
jepotrebnérozlišovaťmedziudržiavacímiprácami,stavebnýmiprácamialebostavebnýmiúpravami,súd
poukazuje na vyjadrenie znalca, že sa vždy jedná o stavebné práce kvalifikácia je rozdielna len z toho
dôvodu, že rôznym spôsobom stavebný úrad vydáva povolenia, pričom otázka stavebného povolenia
s týmto tiež nesúvisí. Znalec ďalej uviedol, že dom bol stavebnými prácami zhodnotený, považuje tieto

práce za účelne vykonané a v ich dôsledku sa celková hodnota nehnuteľnosti zvýšila. Všetky práce,
ktoré sú ohodnotené, sa nachádzajú v prednej časti posudku a všetky ktoré tam sú, sa týkajú stavebnej
časti domu a boli spravené v jeho prospech, podľa názoru znalca boli vykonané účelne, neboli zbytočné
a zhodnotili stavbu. Pre metódu znaleckého posudku sa rozhodol z dôvodu, ktorý je popísaný na strane
4 znaleckého posudku - metodika posúdenia, s tým, že znalec má vychádzať z platných právnych
predpisov a tzv. cenníky stavebných prác sú dlhú dobu neplatné, ich použitie považuje za nevhodné,

k čomu predložil metodický pokyn. Žalovaný pri ohliadke nenamietal pri žiadnych veciach, aby neboli
ohodnocované, že boli urobené pred rokom 2001. Zároveň znalec uviedol, že viditeľné veci, ktoré
ohodnocoval, zodpovedajú danému obdobiu. Znalec zodpovedal otázky položené mu na pojednávaní,
pričom súd nemal pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku v spojení s výsluchom znalca
na pojednávaní. Hoci žalovaný po výsluchu znalca uviedol, že predloží súdu vyjadrenie hodnoverného

odborníka, aby posúdil znalecký posudok, takéto vyjadrenie do vyhlásenia dokazovania za skončené
nepredložil.

56. V konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne na polovicu investícií, ktorú
však súd považoval za nedôvodnú. Povinnosť žalovaného vyplatiť žalobkyni polovicu zo spoločných

finančných prostriedkov použitých na oddelený majetok žalovaného vzniká žalovanému až na základe
rozhodnutia o vyporiadaní BSM. Súd poukazuje na ustanovenie § 149 OZ, podľa ktorého ak zanikne
bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150, pričom v rámci
vyporiadania BSM je každý z manželov povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo
na jeho ostatný majetok, z čoho vyplýva, že pohľadávka žalobkyne môže vzniknúť až na základe

vyporiadania BSM. Z uvedeného dôvodu nemohlo teda dôjsť k premlčaniu nároku a námietka
premlčania nebola žalovaným vznesená dôvodne (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 13Co/477/2014 zo dňa 14.07.2015). Ak by aj mal vzniknúť nárok žalobkyne skôr, najskôr by
vznikol zánikom BSM, pričom z dôvodu, že nejde o nárok z bezdôvodného obohatenia, ale o zákonný
nárok vyplývajúci z ustanovenia § 150 OZ, ktorý by sa premlčiaval vo všeobecnej trojročnej premlčacej

dobe (§ 101 OZ), a keďže od zániku BSM (03.01.2014) do uplatnenia investícií na súde (06.10.2016)
uplynulo menej ako tri roky, nárok žalobkyne by bol uplatnený včas.

57. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov C. F. a A. K., nakoľko podľa vyjadrenia žalovaného
mali byť vypočutí k znaleckému posudku, pričom však svedkovia nie sú osobami odborne spôsobilými,

ktorébymohlispochybniťzáveryznaleckéhoposudku.Aksamalivyjadriťkprácam, ktorémalibyťpodľa
žalovaného vykonané svojpomocne, súd poukazuje na to, že zo strany žalovaného nedošlo k včasnému
a účinnému popretiu tvrdenia žalobkyne, že práce boli vykonávané za odplatu, a aj z tohto dôvodu by
bol výsluch svedkov nadbytočný a z rovnakého dôvodu nebolo možné prihliadať na Čestné prehlásenie
A. K. zo dňa 12.12.2017, ktoré navyše žalobkyňa spochybnila, keď uviedla, že svedok omietal dve

steny dole, už boli zobraní, už boli vymenené okná, protihodnotu mu žalovaný robil tri furmanky, miesto
peňazí dostal furmanku, pričom na výpoveď žalobkyne žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Okrem
toho, v prípade navrhnutých svedkov nešlo ani o dôkazné prostriedky, ktoré by boli navrhnuté včas, keď
tieto žalovaný navrhol až po tom, čo bol vypracovaný znalecký posudok. Súd nevykonal ďalší výsluch
žalovaného, nakoľko tento bol vypočutý na pojednávaní dňa 08.06.2017 a dňa 06.02.2018. Žalobkyňa

ďalší výsluch žalovaného nenavrhla. Z podania právneho zástupcu žalovaného zo dňa 14.03.2018
(č.l. 324) vyplýva, že žalovaný trvá na pokračovaní výsluchu zo strany žalobkyne. Výsluch žalovaným
zo strany žalobkyne však predstavuje dôkaz, ktorý musí navrhnúť sama žalobkyňa, pričom žalobkyňa
na ďalšom výsluchu žalovaného netrvala. Žalovaný pritom neuviedol, k akým konkrétnym skutkovým
tvrdeniam navrhuje svoj výsluch, keď jeho návrh na doplnenie dokazovania je nekonkrétny. Súd mal za

to, že pre rozhodnutie vo veci nebol ďalší výsluch žalovaného potrebný a tento dôkaz nevykonal, keď
mal skutkový stav za zistený v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci. Súd pritom poukazuje
na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania, obzvlášť s poukazom na podanie žalovaného zo dňa
12.03.2018 (č.l. 318), z ktorého je zrejmé, že uvedený dôkaz by ani nebolo možné v dohľadnej dobevykonať, čo je v rozpore s princípom rýchlosti konania. Najmä však súd poukazuje na skutočnosť,
že žalovaný v konaní vypočutý bol, pričom ani konkrétne neuviedol, k preukázaniu ktorého svojho
skutkového tvrdenia by mal byť jeho výsluch vykonaný, s poukazom na čo je možné hodnotiť takýto

dôkaz iba za predlžujúci konanie.

58. Cena všetkých vecí v BSM (hnuteľné veci prikázané do vlastníctva žalovaného) predstavuje sumu
3335,- eur. Pri vyporiadaní majetku patriaceho do BSM súd prihliadol aj na to, čo má žalovaný nahradiť
do tohto majetku, ak išlo o sumu vynaloženú na jeho individuálny majetok. Celkom bola zo spoločného

majetku strán sporu vynaložená na ostatný majetok žalovaného suma 41.300,- eur, z ktorej sumy má
každý z bývalých manželov nárok na polovicu. Celková vyporiadavaná hodnota majetku patriaceho do
BSM tak predstavovala sumu 44.635,- eur (3.335,- eur + 41.300,- eur), z ktorej každý z manželov má
nárok na polovicu, t.j. 22.317,50 eura. Vzhľadom na uvedené bola žalovanému vo výroku II. rozsudku
uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 22.317,50 eura ako vyrovnací podiel z vyporiadania BSM,
aby podiely strán sporu na spoločnom majetku boli rovnaké.

59. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

60. Vzhľadom k výške vyrovnacieho podielu, ku ktorého zaplateniu zaviazal súd žalovaného, povolil súd
žalovanému na plnenie primerane dlhšiu lehotu, a to 90 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorá lehota má
slúžiť žalovanému na zabezpečenie finančných prostriedkov.

61. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

64. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. (2)

65. K rozhodovaniu o nároku na náhradu trov konania súd uvádza, že skutočnosť, že konanie o
vyporiadanie BSM je jedným z konaní, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania
vzťahu medzi stranami sporu, nemá vplyv na otázku rozhodovania o náhrade trov konania, preto je

potrebné vychádzať zo zásady úspechu (viď napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
16Co/12/2017 zo dňa 31.07.2017). V konaní o vyporiadanie BSM nie je preto možné považovať za
správne automatické rozhodnutie o náhrade trov konania spôsobom, že žiadna zo strán nemá na
ich náhradu právo, ale je možné tak urobiť iba v prípade existencie dôvodov hodných osobitného
zreteľa (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/300/2014 zo dňa 25.02.2015). V

konaní o vyporiadanie BSM je potrebné prihliadnuť na to, či tá zo strán sporu, ktorá mala vo veci
úspech, sa snažila pred zahájením sporu s protistranou dohodnúť a či procesné podania tejto strany
kvalitatívne a kvantitatívne aspoň približne zodpovedali tomu, ako súd vo vecí samej rozhodol. Súd
poukazujenato,žepôvodnesažalobkyňadomáhalaajvyporiadanianehnuteľností,neskôr(poskončení
súdneho konania sp.zn. 17C/313/2013) nespochybňovala výlučné vlastnícke právo žalovaného k nim,

ale žiadala prihliadnuť na investície do nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného. V zásade
možno konštatovať, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, a to aj pokiaľ ide o návrh na prikázanie vecí,
ako aj pokiaľ ide o zohľadnenie investícií, pričom jej bola priznaná ňou požadovaná suma. Zároveň
žalobkyňa bola počas konania pripravená na uzavretie zmieru so žalovaným, ktorý však zotrvával na
tom, že žalobkyňa nemá nárok ani na euro z vyporiadania BSM.

66. O náhrade trov konania strán sporu potom súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP
a úspešnej žalobkyni priznal vo výroku III. rozsudku voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, keď súdvyhovel jej žalobe na vyporiadanie BSM a zároveň bolo BSM vyporiadané spôsobom ňou navrhovaným,
keď naopak žalovaný počas konania navrhoval žalobu zamietnuť. Vzhľadom k tomu súd rozhodol, že
žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady

trov konania žalobkyne bude rozhodnuté samostatným uznesením.

67. Súd nevidel dôvod na aplikáciu § 257 CSP, keď v konaní nebol žalovaným tvrdený a súd sám
nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa pre takýto výnimočný postup. Súd pritom poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo/67/2010 zo dňa 09.06.2010, v odôvodnení ktorého

dovolací súd uviedol, že „ustanovenie § 150 O.s.p. (pozn. súdu: teraz § 257 CSP) nie je možné
považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide
o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy
konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania." Súd

uvádza, že obe strany sporu sú starobnými dôchodcami, ktorí poberajú starobný dôchodok, teda ich
sociálna situácia je obdobná, pričom žalovaný je aj výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných
na LV č. XXXX a XXX pre k.ú. H., a teda nie je nemajetný. Zároveň bol v konaní zastúpený právnym
zástupcom (pričom nešlo o zastúpenie pro bono, keďže vo vyjadrení k žalobe požadoval priznať náhradu
trov právneho zastúpenia), a teda mal finančné prostriedky aj na trovy právneho zastúpenia. V konaní

zároveň žalovaný zaujal postoj, že žalobkyňa nemá žiaden nárok z majetku, nesprístupnil žalovanej
nehnuteľnosťzaúčelomvypracovaniasúkromnéhoznaleckéhoposudku,napriekústretovostižalobkyne
nemal záujem o uzavretie zmieru, svojim postojom neprispel ku skráteniu konania tým, že by nebolo
potrebné vypočúvať svedkov alebo vykonávať znalecké dokazovanie. Z uvedeného mal súd za to, že
na strane žalovaného niet žiadneho dôvodu na použitie stanovenia § 257 CSP, a priznanie žalobkyni

plnej náhrady trov konania je v súlade s princípom spravodlivosti.

68. Uznesením č.k. 17C/82/2014-176 zo dňa 17.08.2017 bola do konania pribratá znalecká organizácia
FINDEX,s.r.o.,pričomžalobkynibolauloženápovinnosťzložiťpreddavoknatrovyspojenésoznaleckým
dokazovaním vo výške 1.500,- eur, ktorú sumu zložila na účet Okresného súdu Trnava dňa 05.09.2017

pod položkou registra D14 50 2017 (č.l. 192). Uznesením č.k. 17C/82/2014-196 zo dňa 19.09.2017 bol
znaleckej organizácii priznaný preddavok na vykonanie znaleckého úkonu v sume 500,- eur, ktorý bol
vyplatenýzpreddavkuzloženéhožalobkyňou.Uznesenímč.k.17C/82/2014-290zodňa10.01.2018bolo
znaleckej organizácii priznané znalečné za vypracovanie znaleckého posudku v sume 800,20 eura, s
tým, že suma 500,- eur už bola vyplatená ako preddavok v zmysle vyššie citovaného uznesenia a suma

300,20 eura bola vyplatená z preddavku zloženého žalobkyňou. Uznesením č.k. 17C/82/2014-313 zo
dňa 16.02.2018 bolo znaleckej organizácii priznané znalečné za účasť na pojednávaní v sume 87,29
eura, ktoré znalečné bolo vyplatené z preddavku zloženého žalobkyňou.

69. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa ako preddavok na znalecké dokazovanie uhradila sumu 1.500,-

eur, z ktorej bola znaleckej organizácii vyplatená celkom suma 887,49 eura (500,- eur + 300,20 eura +
87,29 eura), a teda žalobkyni je potrebné vrátiť nespotrebovaný preddavok na trovy dôkazu vo výške
612,51 eura (1.500,- eur - 887,49 eura), ktorý je zložený pod položkou registra D14 50 2017. Za týmto
účelom súd upravil učtáreň tunajšieho súdu vo výroku IV. tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výrokom I., II. a III. tohto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).

Proti výroku IV. tohto rozhodnutia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP
a contrario).