Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 2, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/99/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415010275
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Toma

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415010275.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, samosudcom JUDr. Miroslavom Tomom, v trestnej veci proti obžalovanej

U. J., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. (ďalej len Trestného
zákona), na hlavnom pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa 02.08.2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná :

U.J.,rodenáH.,narodenáXX.XX.XXXXvŽ.X.P.,trvale,bytomR.XX,okresŽ.X.P.,pekárskaCoolfood,
s.r.o. F.,

s a u z n á v a v i n n o u , ž e

dňa 11.10.2014 z bytu č. 55 v obci P. Y. Č.. XX/D/X, okres Ž. X. P., v ktorom bývala v nájme na základe
nájomnej zmluvy uzavretejdňa 01.02.2013, odviezla na prsene nezistené miesto mikrovlnnú rúru značky
LG, rýchlovarnú kanvicu nezistenej značky a typu, kuchynský robot značky ETA, kuchynský šľahač
presne nezistenej značky, ručný mlynček na mäso, ručný mlynček na mak, kompletnú obedovú súpravu

z hnedého skla, hrnce nezistenej značky a typu, príborovú súpravu, varešky, papečky, naberačky,
nerezový stojan značky IKEA, súpravu nožov s dreveným stojanom, nápojové poháre na vodu, džbán
z bieleho skla so 6 ks pohárikov, kuchynský stôl s 2 stoličkami, 2 ks barových stoličiek, zostavu detskej
izby s pracovným stolíkom, detský hrací koberec, presklenú vitrínu so sklenenými poličkami spolu so
súpravou šálok a pohárov, skriňu pod televízor vrátane police zachytenú na stene, 1 ks stojanovej lampy
s 2 svietidlami, práčku plnenú zvrchu značky Whirpool, kovový vešiak na kľúče, matrace značky Dormeo
na manželskú posteľ, 2 ks nočných stolíkov, čím majiteľke bytu K. F., narodenej XX.XX.XXXX, spôsobila
škodu vo výške 1.058,- €

t e d a

- prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a spôsobila tak malú škodu,

č í m s p á c h a l a

- prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona,

a z a t o s a o d s u d z u j epodľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 38 odsek, 2, odsek 3
Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek l písmeno a), § 50 odsek 1 Trestného zákona, súd obžalovanej výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaná povinná nahradiť poškodenej K.V. F., narodenej
XX.XX.XXXX v L. L., trvale bytom R. F. Č.. XXX, okres Ž. X. P. škodu vo výške 1.058 €.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovanej U. J. bola obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry Žiar nad Hronom podaná na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 12.05.2015 pre trestný čin
krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mala obžalovaná dopustiť tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.10.2015 obžalovaná vyhlásila, že je vo vzťahu ku skutku,
ktorý je jej v obžalobe kladený za vinu, nevinná.

Na základe vyššie uvedeného súd vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedkyne
poškodenej K. F., svedkyne L.. K. F., svedka H. F., svedka E. H., svedka H. L., svedkyne C. B., svedkyne

C. K., ďalej čítaním zápisnice o výsluchu svedka A.. H. L., svedka H. J., svedka K. M., svedkyne R.
P., svedka E. B., prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise a zistil nasledujúci
skutkový stav.

Obžalovaná U. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že o inkriminovanom byte sa dozvedela

prostredníctvom inzerátu. Do bytu sa nasťahovala dňa 28.02.2013, nájomnú zmluvu však uzavrela až po
pol alebo trištvrte roku, odkedy sa do bytu reálne nasťahovala. V byte bývala asi do 10.10.2014, pričom
nájomné platila v dojednanej výške 300 € mesačne. Nájomný vzťah zhodnotila ako bezproblémový,
nedorozumenia nastali až vtedy, keď v byte vznikol nedoplatok za vodu. Pripustila, že mala problémy so
sprchovacou hadicou a so splachovaním, avšak riešila to s poškodenou K. F.. Poprela, že by spáchala

krádež. Keď sa nasťahovala do bytu, svedok H. F. jej povedal, že veci v ňom si majú nechať a to, čo
nepotrebujú, majú z bytu vyhodiť. Pri nasťahovaní sa do bytu neurobila s poškodenou žiaden súpis vecí.
Počas trvania nájomného vzťahu mala kľúče od bytu len ona a jej druh svedok H. L.. Rodina F. kľúče
nemala. Potvrdila, že do bytu nikto nechodil, raz za čas prišla svedkyňa L.. K. F. po poštu a občas aj
poškodená K. F.. Vždy však bola prítomná aj ona. Pripustila, že po nasťahovaní sa do bytu bol tento

plne zariadený, v byte bol gauč, manželská posteľ, dva biele matrace značky Dormeo, ktoré boli opreté
o stenu, ďalej detský koberec, veľká presklená skriňa, dlhý úzky stolík a zariadená detská izba. V byte
boli aj spotrebiče, chladnička, práčka plnená zhora, mikrovlka a nefunkčný toastovač. Kuchynský robot,
rýchlovarná kanvica a mlynčeky v byte neboli, rovnako tam nebol ani stôl so stoličkami ani nočné stolíky.
Boli tam príbory, ktoré však vyhodili a priniseli si svoje. Aj v kuchynskej linke mala svoje veci. Veci

prenajímateľky z kuchynskej linky dali preč. Barová stolička bola v byte iba jedna. V detskej izbe bol
sektorový nábytok a detský koberec. Válendu z detskej izby dali na medziposchodie. V obývačke bola
skrinka pod televízor a stojanová lampa s dvoma svietidlami. V byte neboli žiadne kované vešiaky na
kľúče. Keď z bytu s deťmi a svedkom H. L. odchádzali, matrace opreli o stenu. Z nájomného bytu odišli
z dôvodu, že si našli lepší byt v Ž. X. P., a navyše už nemali z čoho platiť nájomné. Poškodená K. F.

jej oznámila, že má mesiac na to, aby sa odsťahovala. Keď sa z bytu sťahovala, odniesla si len detskú
izbu, nakoľko túto jej svedok H. F. daroval, plus odniesla nejaké svoje veci. K preskleným vitrínam, ktoré
si vzala uviedla, že tieto si kúpila ona sama. Pokiaľ ide o ďalšie veci uvedené v obžalobe, uviedla, že
keď kupovala do bytu nové veci, staré vyhadzovala s tým, že svedok H. F. si ich príde zobrať. Keď veci
nemohli byť na chodbe, dala ich späť do bytu. Pamätá si, že chladničku vyhodil svedok H. F.. Keďže

robila 12-hodinové smeny, na veci na chodbe už nedohliadla a tieto mohli aj zmiznúť. Mikrovlnnú rúru
tiež vyhodila, lebo sa pokazila. Keď sa pokazila práčka, tú vyhodil svedok H. F.. Ona už potom nepátrala,
kde ju dal. Následne si kúpila práčku značky Ignis, ktorá bola plnená zvrchu a túto si po odsťahovaní
z nájomného bytu vzala so sebou. Konvica ani robot sa v byte nenachádzali, keď sa doň nasťahovali.
Z bytu sa s rodinou odsťahovali tak, že si pobalili všetky svoje veci, objednali si sťahovaciu službu a

odišli. Kľúče od bytu odovzdali dňa 15.10.2014 synovcovi svedkyne K. F.. Po odsťahovaní zostali v bytepoháre, džbán, barová stolička aj koberec. Nechala tam aj skriňu pod televízor, lampu a matrace. V byte
dokonca nechala aj svoj gauč, koberec v obývačke a rozťahovací gauč v detskej izbe. Za tieto veci ale
nedostala žiadnu náhradu.

Svedkyňa - poškodená K. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaná sa do bytu nasťahovala
dňa 01.02.2013. Nájomnú zmluvu podpisovali až o mesiac s tým, že obžalovaná môže zariadenie
bytu kompletne užívať a prípade, že by sa niečo poškodilo, dá jej vedieť. Mala vedomosť, že v byte
s obžalovanou býval aj jej druh, svedok H. L., hoci nájomnú zmluvu podpisovala len obžalovaná. V

čase podpisovala nájomnej zmluvy bola prítomná aj jej dcéra, L.. K. F.. Obžalovaná poznala podmienky
užívania bytu a videla, že byt je zariadený. V byte boli všetky veci uvedené v obžalobe. Vymenovala, že
v byte boli spotrebiče, koberce, záclony, obliečky na periny, v kuchyni bola dymová obedová súprava,
čajová a kávová súprava, džbán so šiestimi pohármi, porcelánové šálky, lyžičky a nože. Súčasťou
zariadenia kuchyne bol aj kuchynský stôl s dvomi obyčajnými stoličkami a s dvomi barovými stoličkami.
Uviedla, že v byte bola aj mikrovlnka a kuchynské roboty. Všetky veci patrili jej, pripustila však, že žiadny

protokol alebo súpis pri podpise nájomnej zmluvy s obžalovanou nepodpisovali. Ani by jej nenapadlo,
že by veci z bytu mohol niekto odcudziť. Od bytu mala kľúče iba obžalovaná, nikto iný. Nedal sa vyrobiť
ani duplikát, čiže v čase neprítomnosti obžalovanej nemohol byť v byte nikto iný. Keď aj potrebovala
ísť do bytu, vždy sa s obžalovanou telefonicky dohodla. K zániku nájomného vzťahu došlo preto, lebo
byt chcela s manželom predať. Navyše, obžalovaná urobila veľký nedoplatok na kúrení a vode, ktorý

neurovnala ani po opakovaných upozorneniach. Hoci byt ponúkla na predaj najprv obžalovanej, začali
jej chodiť výhražné sms-ky v tom zmysle, že sa nájmom obohacovala a bolo jej vytýkané, že byt mal
viacero závad. Napriek potrieb opravy ju ale obžalovaná do bytu nepustila. Naposledy bola v byte dňa
22.08.2014, ale iba v kuchyni. V tom čase veci v byte ešte videla. Následne ponúkla byt na predaj
prostredníctvom realitnej kancelárie, ale keď prišla s maklérom na jeho ohliadku, obžalovaná nebola

doma, napriek tomu, že o ich návšteve vopred vedela. Suseda, svedkyňa C. K. jej v ten deň povedala,
že obžalovaná sa z bytu odsťahovala. Následne už situáciu riešila s advokátom E.. G., ktorý jej povedal,
aby zavolala na políciu a zabezpečila si údržbára, ktorý by jej byt pomohol otvoriť. Byt bol otvorený za
účasti polície, pričom tam bol aj jej manžel H. F. a dcéra, svedkyňa L.. K. F.. V byte zostalo len torzo
manželskej postele, koberec a sedacia súprava. Na chodbe a wc zostalo svetlo, ostatné žiarovky boli

vykrútené. Všetko si nafotili do telefónu, odpísali aj plyn, vodu a elektriku. Bola veľmi sklamaná, keď
uviedla, v akom stave sa jej byt nachádzal. Byt bol zničený a vykradnutý. V ten večer jej napísal sms-
ku svedok H. L. v tom zmysle, že im násilím otvorili byt a jemu zmizlo 5.000 €. Chodili jej aj výhražné
správy o vrátenie nájomného. Po vzhliadnutí fotografií na č. l. 136 až 141 spisu potvrdila, že veci na
nich patrili jej synovi, svedkovi H. F.H. a jeho ex-manželke. Uviedla, že detská izba na fotografii č. 4 bola

odcudzená, na fotografii č. 6 je len torzo postele bez matracov. Na fotografii č. 7 identifikovala televízor,
ktorý tiež chýba a chýba aj jedna barová stolička. Chýba aj biely robot na fotografii č. 9 a chladnička na
fotografii č. 10. Fotografie boli vyhotovené v marci roku 2014, kedy byt fotili za účelom jeho umiestnenia
na internet. Ďalej svedkyňa identifikovala gauč napadnutý plošticami na č. l. 142 spisu, uviedla, že aj
gauč na fotografii č. 5 a č. 6 bol napadnutý plošticami. Na fotografii č. 8 identifikovala torzo postele.

Všetky fotografie od č. l. 142 spisu boli vyhotovené po otvorení bytu policajtmi. Ďalej svedkyňa uviedla,
že byt bol do času, kým sa doň nenasťahovali nájomcovia prázdny. Bol zavretý, ale plne zariadený.
Splácal sa, nakoľko bol kúpený na hypotekárny úver. Pamätá si, že obžalovaná sa do bytu nasťahovala
len s pár igelitkami, v ktorých mala svoje osobné veci. Mala vedomosť o tom, že v byte býval aj svedok
H. L., hoci nebol nájomcom. Počas trvania nájomného vzťahu bola v byte asi 4x, nakoľko susedia sa

sťažovali na nevhodné správanie sa detí obžalovanej. V čase jej návštevy nábytok v byte ešte bol, na
chodbe videla vyloženú pokazenú starú chladničku, akvárium, ktoré tam dal ešte svedok H. F. a starú
skriňu. Všetko však neskôr s manželom odložili preč kvôli požiarnej bezpečnosti. Poprela, že by sa veci
v byte poškodili. Museli byť jedine odcudzené.

Svedkyňa L.. K. F. (dcéra poškodenej) na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaná prišla do bytu
ako nájomníčka so svojimi tromi maloletými deťmi. Pamätá si, že im hovorila, že nemá kam ísť. Deti
prišli do bytu len so školskými taškami a s čiernymi igelitkami s pár vecami a hračkami. Problémy počas
trvania nájomného vzťahu si vždy vysvetlili, až pokiaľ obžalovaná neurobila dlh na vode a kúrení vo
výške 1.400 €. Keď sa s ňou chceli dohodnúť na jeho splácaní, nastali problémy a nechcela s ich rodinou

komunikovať. Dokonca, keď sa v bytovom dome konala deratizácia, obžalovaná neotvorila byt. V byte
žil s obžalovanou aj jej partner svedok H. L.. Obžalovaná tvrdila, že jej strážil deti. Predtým, ako sa
obžalovaná nasťahovala do bytu, bola v byte naposledy asi v januári 2014. Byt bol vtedy plne zariadený,
v predsieni bolo wc, kúpeľňa, na chodbe bola skrinka, vešiaky, v kúpeľni bola vaňa, umývadlo a súčasťouboloiosvetlenie.Vobývačkebolagaučovásúprava,koberec,veľkásklenenáskriňa,ktorúvyrobiljejbrat,
svedok H. F.. Súčasťou bytového zariadenia bola aj skrinka na televízor a staršia skriňa po švagrinej.
V kuchyni boli spotrebiče a elektronika. V detskej izbe bola celá detská stena, vysoká skriňa, komoda,

stolík a nad ním poličky. Na posteliach boli nové matrace značky Dormeo. Keď po ukončení nájomného
vzťahu požiadali obžalovanú, aby im vrátila kľúče od bytu, jej mame, svedkyni K.V. F. začali chodiť
výhražné sms-ky od svedka H. L.. Nikto z rodiny kľúče od bytu nemal, preto po ukončení nájomného
vzťahu sa do bytu dostali len za súčinnosti polície. Pamätá si, že keď policajti vošli do bytu, všade
bola tma a povykrúcané žiarovky. V spálni videla len konštrukciu postele a v obývačke starú gaučovú

súpravu. Vtedy bola na mieste prítomná ona, policajti, jej otec H. F. starší, suseda - svedkyňa C. B.. Keď
uvidela interiér bytu, skoro odpadla. Bol takmer prázdny. Fotografie bytu vyrobila ona a odniesla ich na
políciu. Potvrdila, že stav bytu po odťahovaní sa obžalovanej zodpovedá fotografiám na č. l. 142 spisu.
Napríklad na č. l. 145 je viditeľné len torzo postele. Všetky spotrebiče, ktoré boli súčasťou kuchynskej
linky boli preč. Ďalej uviedla, že obžalovaná sa z bytu odsťahovala zrejme pár dní predtým, ako tam
prišli s policajtmi. Jej brat, svedok H. F. v byte býval cca do roku 2009 alebo 2010. Mala vedomosť o

tom, že bývalá manželka svedka H. F. si po rozvode z bytu nevzala nič, akurát satelitný tanier z balkóna.
Bývalí manželia sa medzi sebou finančne vyrovnali. Pri preberaní bytu obžalovanou nebola, ale mala
vedomosť o tom, že obžalovanej bolo povedané, že môže využívať všetko, čo sa nachádza v byte.
Potvrdila, že prenajímaný byt zodpovedá fotografiám ako sú na č. l. 136 až 141 spisu. Nevie o tom, že
by sa v byte niečo iné pokazilo, respektíve, že by sa z bytu vyhadzovala stará elektronika a spotrebiče.

V čase trvania nájomného vzťahu obžalovaná vravela, že bol pokazený len splachovač na wc.

Svedkyňa C. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovanú jej ako novú nájomníčku predstavil
svedok H. F.. Predstavil ju na chodbe jej bytu, ako novú susedu. Vtedy si všimla, že byt bol zariadený.
Vedela o tom, že obžalovaná v byte bývala so svedkom H. L.. Počas trvania nájomného vzťahu však

už v byte obžalovanej nebola. Predtým ako sa do bytu nasťahovala obžalovaná, bola len na chodbe
tohto bytu a potvrdila, že tento bol zariadený. Tiež uviedla, že v byte viac ako rok nikto nebýval. Keď sa
obžalovaná z bytu sťahovala, bola s manželom na prechádzke. Pamätá si, že to bola sobota dopoludnia
a počula buchot na chodbe. V predmetné dopoludnie videla pred vchodom bytového domu aj sťahovacie
auto. Malo privreté dvere, takže žiadne veci v ňom nevidela. Maloletý syn obžalovanej jej vtedy povedal,

že sa sťahujú. Keď s manželom vyšla na poschodie, videla, ako má obžalovaná na byte otvorené dvere.
V tom momente si všimla prázdnu detskú izbu s kôpkou prádla na zemi. Začudovala sa, že v byte nie
je nábytok. Následne bola v byte obžalovanej len vtedy, keď byt otvárali policajti vyvŕtavajúc zámok.
Pamätá si, že v byte nesvietilo svetlo a bola vypnutá voda. Videla tiež, že v detskej izbe nebol žiaden
nábytok a v kuchyni bolo prázdne vybavenie kuchynskej linky. Prázdne boli všetky šuflíky, nebol tam

žiaden servis. Rozdiel medzi bytom, ako ho videla naposledy a v čase, keď prišli do bytu policajti bol
veľký. Byt bol špinavý, zanedbaný, akoby ho dva roky nikto neupratoval. V obývačke bola len rohová
sedačka a v detskej izbe bol malý kúsok nábytku. V spálni sa nachádzal holý rám postele. V čase,
keď v byte bývala obžalovaná, videla na spoločnej chodbe krabice, detský koberec aj nejakú keramiku,
z čoho usudzovala, že to boli veci na vyhodenie. Tieto veci z chodby odpratala rodina F. po tom, čo

sa obžalovaná z bytu odsťahovala. Nikdy nepostrehla, že by si obžalovaná do bytu priniesla vlastnú
chladničku, prípadne nejaké iné spotrebiče.

Svedkyňa C. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že má vedomosť o tom, že obžalovaná bývala v
totožnom bytovom dome, na treťom poschodí a bola v podnájme u rodiny F.. S obžalovanou sa stretla

len raz, keď s ňou riešila neporiadok, ktorý v bytovom dome pod schodmi urobili jej maloleté deti. V byte
obžalovanej nikdy nebola, a to ani vtedy, keď rodina F. za asistencie polície do tohto bytu vstúpili. Vedela
len to, že všetci čakali na príchod zámočníka, ktorý mal byt otvoriť. Do bytu sa dostala až následne, keď
už bol otvorený a riešil sa problém s plošticami, ktoré sa tam rozšírili. Bolo to asi dva mesiace po otvorení
bytu. Vtedy videla, že v jednej z miestností bytu je starý gauč. Byt sa jej javil „vybrakovaný“. Obžalovanú

nevidela sťahovať sa z bytu, videla len sťahovacie auto stojac pred bytovým domom. Situáciu však
ďalej nesledovala a rovnako nevidela nikoho vynášať veci z bytu rodiny F.. Na medziposchodí videla len
nejakú skrinku a nádobu na rybky.

Svedok E. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je kamarátom svedka H. L., prostredníctvom ktorého

pozná aj obžalovanú. Sú kamaráti. Vie, že obžalovaná bývala v spoločnej domácnosti so svedkom H. L.
v prenajatom byte v Hornej Vsi. Po nasťahovaní im byt pomáhal s rekonštrukciou, byt maľovali a dávali
dokopy nábytok, ktorý tam bol. Pamätá si, že nejaký nábytok vynášali aj na spoločnú chodbu. Byt sa mu
nezdal neobývateľný. Pokiaľ ide o interiér, bolo to štandardné. Bolo tam wc, kúpeľňa, záchod, obývačka,detská izba, po pravej strane kuchyňa so staršou kuchynskou linkou a spálňa. V kuchyni bol starší stôl a
dve alebo štyri stoličky a chladnička. Nepamätá si, že tam boli aj nejaké barové stoličky. Na kuchynskej
linke bol starší riad, všetko zánovné veci. V obývačke boli časti nábytku, stena, o ktorej mu obžalovaná a

svedok H. L. povedal, že „pôjde preč“. Okrem toho von vyniesli iba akvárium, po ktoré mali prísť majitelia
bytu. V spálni bola väčšia posteľ a skriňa po ľavej strane. V byte sa zdržal viac dní, možno až dva lebo
tri dni, pamätá si, že spolu v byte aj popíjali. Počas prác v byte stretol aj svedka H. F., ktorý sa tam
zastavil. Čo sa v byte dialo po tom, ako práce na ňom dokončil, to už nevie. Pamätal si, že obžalovaná
si zásielkovou službou objednala nejaké hrnce a v byte dávali dokopy nový stacionárny stroj.

Svedok H. L. (druh obžalovanej) na hlavnom pojednávaní uviedol, že inkriminovaný nájomný byt v P.
vybavoval prostredníctvom svedka H. F.. Do bytu sa s obžalovanou nasťahovali dňa 28.01.2013. Pri
sťahovaní do bytu bol prítomný on, jeho otec, obžalovaná, svedok H. F. mladší a jeho maloletý syn. V
tom čase si svedok H. F. odnášal z bytu svoje osobné veci plus nejaké veci z kuchyne. V byte nechal
nábytok, manželskú posteľ a dva hrubé matrace. Byt bol v katastrofálnom stave, no chceli v ňom bývať aj

napriek tomu, nakoľko nemali na výber. Pri nasťahovaní do bytu im pritom svedok H. F. povedal, že veci,
ktoré nebudú potrebovať, majú vyhodiť alebo vyniesť z bytu von. S týmto vedomím preto niektoré veci
z bytu priebežne aj vyhadzovali, nakoľko v byte bol neporiadok a všetko bolo zdevastované a špinavé.
Mali vedomosť o tom, že v byte predtým bývali divoké žúry. V obývačke bola stará gaučová súprava,
presklená vitrína, starý stolík a polička. Veľa vecí musel vyhádzať von do kontajnera, respektíve veci

vyniesol na chodbu. Následne sa už nezaujímal o osud týchto vecí a možno si ich niekto aj odniesol.
Polovica vecí v byte bola nefunkčná. Svedok H. F. mu dokonca vyslovene povedal, že nepotrebuje
ani detskú izbu, lebo má už veľkého syna. On sám mu dokonca pomohol vyniesť na medziposchodie
chodby práčku aj chladničku a oni si potom kúpili vlastné elektrospotrebiče. Poprel, že by byt v čase
nasťahovania doň vyzeral tak, ako je to znázornené v spise na fotografiách č. l. 136 až 141. Fotky zrejme

vznikli po tom, čo sa z bytu odsťahovali, teda po tom, ako byt vymaľovali. V byte bolo veľa kuchynských
riadkov, avšak tieto boli staré a obité, preto si s obžalovanou museli dokúpiť nové. Do bytu si kúpili aj
nový vešiak. Poprel, že by v byte boli nejaké spotrebiče alebo kuchynské roboty. Všetky zmienené veci
si s obžalovanou kúpili za vlastné peniaze. Poháre a taniere im dali rodičia, prípadne dokúpili aj tie.
Mikrovlnka, ktorá bola v byte sa pokazila, túto preto vyhodili a následne si do bytu kúpili novú. Kúpili

si tiež stôl a stoličky, pričom na všetko má faktúry. Po vyhodení nábytku z bytu už nový nenamontoval,
nakoľko neskôr sa im naskytla možnosť bývania v B. nad P.. V predmetnom byte spočiatku býval
takmer nonstop, nakoľko byt sa čistil a dával do poriadku, s čím mu asi dva týždne pomáhal aj svedok
E. H.. Navyše obžalovaná pracovala na smeny a potrebovala pomôcť s maloletými deťmi. Z bytu sa
odsťahovali za asistencie sťahovacej služby, ktorá prišla k bytovke s plachtovou dodávkou. Z bytu by si

nikdy nedovolili vziať nejaké veci. Jedine s dovolením svedka H. F. si z bytu vzali študentský nábytok,
chladnička odfotená v spise tiež patrila im. Matrace nechali v byte v časti úložného priestoru. Z bytu sa
odsťahovali z dôvodu, že poškodená K. F. chcela byt predať a zároveň sa im naskytla príležitosť bývať
v lepšom byte v B. nad P..

Svedok H. F. (syn poškodenej) na hlavnom pojednávaní uviedol, že vlastníkom inkriminovaného bytu
bol do roku 2009. Byt vlastnil spolu s bývalou manželkou, pričom v roku 2009 ho predali jeho rodičom.
Po rozvode, v roku 2010 v byte ostal bývať ešte nejakú dobu, asi do roku 2012 alebo 2013. Keďže po
rozvode manželstva finančne nezvládal splácanie hypotekárneho úveru, rozhodol sa, že byt ponúkne
prostredníctvom inzerátu na prenájom. V spomínanom období odišiel bývať k rodičom, kedy si z bytu

vzal len svoje osobné veci. Záujem o prenájom bytu prejavila obžalovaná a po vzájomnej dohode sa
do bytu nasťahovala niekedy na jar roku 2013. Obžalovanej umožnil užívanie bytu ešte predtým, než s
ňou bola popísaná nájomná zmluva. Obžalovaná prišla do bytu s tromi maloletými deťmi a s druhom.
Pri ich nasťahovaní bol prítomný on aj jeho maloletý syn. Videl, že obžalovaná prišla do bytu len s
pár igelitkami. Bolo mu ich ľúto, preto im s nasťahovaním pomohol a maloletým deťom dal dokonca

aj nejaké hračky. Veci v prenajatom byte im umožnil v celom rozsahu užívať, ale nie vziať si ich. V
čase, keď sa obžalovaná do bytu sťahovala, byt bol kompletne zrekonštruovaný, plne zariadený a sto
percentne pripravený na nasťahovanie. V súvislosti s uvedeným svedok poukázal na vybavenie bytu ako
je zobrazené na fotografiách v spise na č. l. 136 až 141. Bol vybavený nábytkom aj spotrebičmi. Pamätá
si to dobre, lebo kuchynskú linku vyrobil sám. V byte bola aj chladnička a vlastníctvom jeho rodičov je

aj konvica zobrazená na fotografii na kuchynskej linke. Súčasťou kuchynskej linky v čase nasťahovania
obžalovanej boli aj taniere, hrnce a iné kuchynské spotrebiče. Na posteliach nechal nové matrace, staré
matrace nechal v šatníku. V byte bol naposledy noc predtým, ako sa do bytu nasťahovala obžalovaná.
Pamätá si, že obžalovaná sa nasťahovala do bytu 28.02.2013. Neskôr sa od rodičov dozvedel, žeobžalovaná urobila dlh na energiách a pri vysťahovaní z bytu doslova ušla. Čo sa dialo následne sa
tiež dozvedal len sprostredkovane. Opakovane zdôraznil, že obžalovanej žiadne veci nikdy nedaroval,
povedaljejlento,ževecivbytemôžeužívať.Braltoakopomocľuďomvnúdzi,pretosinepomyslel,žeby

to niekto mohol zneužiť. Pokiaľ by sa počas nájomného vzťahu nejaký spotrebič aj pokazil, obžalovaná
to mala hneď oznámiť jeho rodine. Vyhodiť mohla len dve staré skrinky, o ktorých sa jej zmienil, nie
ostatný nábytok. Sám spozornel, keď pri návšteve obžalovanej (cca týždeň po jej nasťahovaní do bytu)
zbadal na chodbe časť kuchynského baru. Pobadal tiež, že v byte sa maľovalo a bolo cítiť smrad po
cigaretách. Obžalovanej pritom žiadne prerábky bytu nepovolil. Nijako to vtedy ale neriešil. Následne

do bytu už nechodil a nevykonával ani žiadne kontroly. S obžalovanou neriešil žiadne právne veci ani
nespisoval protokoly. To mala na starosti jeho matka, svedkyňa K. F..

Z prečítaných svedeckých výpovedí svedka A.. H. L. a svedka H. J. vyplynulo, že niekedy v mesiaci
október 2014 boli privolaní na asistenciu v súvislosti so vstupom do bytu v obci P. Y.. Privolala ich
svedkyňa L.. K. F., ktorá bola pri otváraní bytu prítomná aj so svojou matkou svedkyňou K. F.. Oznámili

im, že v byte mali bývať ich podnájomníci, ktorí sú neprispôsobiví, pričom zároveň mali podozrenie,
že jeden z nich by mohol byť agresívny. Do bytu sa nevedeli dostať, nájomníci im nedvíhali telefón a
na dverách bola namontovaná nová bezpečnostná zámka. Po otvorení bytu zistili, že sa v ňom nikto
nenachádza, vnútri bolo cítiť smrad od fajčenia a potuchlinu. Všade bola špina. Videli, že byt bol takmer
prázdny a bol v zlom stave. Pamätajú si, že v spálni bola iba konštrukcia postele, chýbali na nej matrace

a v kuchynskej linke neboli žiadne spotrebiče ani riady. V detskej izbe videli iba jednu váľandu.

Z prečítanej výpovede svedka K. M. súd zistil, že býval v totožnej bytovke, v akej bývala obžalovaná so
svojimi deťmi a druhom. Svedok uviedol, že do svojho bytu chodieva len sporadicky, nakoľko pracuje
mimo svojho trvalého bydliska. Obžalovanú videl v bytovom dome iba jedenkrát, keď si u neho bola

požičať valček na maľovanie. Evidoval, že na medziposchodí bola vyložená vyklápacia váľanda s
úložným priestorom, staré akvárium, konferenčný stolík a stará chladnička s mrazničkou. Nepamätá si,
kedy sa obžalovaná z bytu vysťahovala.

Z prečítanej výpovede svedkyne R. P. súd zistil, že býva v rovnakom bytovom dome, v akom bývala

obžalovaná so svojimi deťmi a druhom. K osobe obžalovanej a jej deťom uviedla, že boli veľmi biedni,
deti boli stále na ulici. O ich situáciu sa zaujímal aj úrad práce, dokonca aj Základná škola v Kremnici.
Ona sama im chcela pomôcť, preto im vybavila každodennú stravu z jedálne z Mincovňe v Kremnici,
dokonca pre maloleté deti zorganizovala zbierku na oblečenie. Keď bola obžalovaná v práci, mal byť s
deťmi jej druh, ale vtedy boli deti väčšinou na ulici, a to aj keď pršalo. Nevidela, že by obžalovaná z bytu

vynášala nejaké veci ani nevie, kedy sa z bytu odťahovala.

Z prečítanej výpovede svedka E. B. súd zistil, že byt, v ktorom bývala obžalovaná susedí s jeho bytom.
Z bytu často cítil cigaretový smrad, avšak bolo tam ticho, nájomcovia v ňom žili doslova ako „duchovia“ a
žiadne problémy s obžalovanou a jej deťmi neboli. Občasne registroval deti obžalovanej, keď odchádzali

do školy, druha obžalovanej videl asi iba trikrát. Keď však mali náhodou otvorené dvere na byte, hneď
ich zavreli. Obžalovanú nikdy nepočul ani nevidel vynášať veci na chodbu, bolo to zrejme vždy potichu.
Na chodbe sa objavili veci ako stará váľanda, nižší konferenčný stolík, akvárium a chladnička.

Z odborného vyjadrenia číslo 742/2014 znaleckej organizácie JHS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 10,

Martin z odboru Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie Oceňovanie a hodnotenie podnikov zo dňa
01.12.2014 vyplynulo, že všeobecná hodnota majetku popísaného v obžalobe ku dňu spáchania skutku
bola vyčíslená na sumu 1.973,50 €.

Z odborného vyjadrenia číslo 193/2015 znaleckej organizácie JHS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 10,

Martin z odboru Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie Oceňovanie a hodnotenie podnikov zo dňa
15.04.2015 vyplynulo, že všeobecná hodnota majetku popísaného v obžalobe ku dňu spáchania skutku
(po upresení dátumov obstarania jednotlivých kusov nábytku a spotrebičov) bola vyčíslená na sumu
1.058 €.

Zo záverov znaleckého posudku znalcov H.. V. Ď. a H.. J. Y., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria vyplynulo, že obžalovaná v minulosti trpela depresívnou poruchou, avšak v súčasnej dobe
nie sú manifestované žiadne známky duševnej choroby ani duševnej poruchy chorobného charakteru.
U obžalovanej nebol zistený sklon k závislosti na alkohole alebo iných návykových látkach a vinkriminovanej dobe bola schopná rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a bola
schopná ovládať svoje konanie. Zároveň je obžalovaná schopná chápať zmysel trestného konania.

Z ďalších oboznámených listinných dôkazov súd zistil, že poškodená K. F. a jej manžel H. F., narodený
XX.XX.XXXX sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - bytu č. XX na treťom poschodí, vchod
č. X bytového domu XXX, súpisné č. XX na parcele XX/XX. Nehnuteľnosť sa nachádza v katastrálnom
území P. Y., obec P. Y., okres Ž. X. P. a je evidovaná na liste vlastníctva č. XXX.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 01.02.2013 vyplynulo, že bola uzavretá medzi poškodenou K. F. ako
prenajímateľom a obžalovanou U. J. ako nájomcom, a jej predmetom bol vyššie uvedený byt č. XX v
bytovom dome súpisné číslo XX. Predmetom nájomnej zmluvy bol nájom bytu za účelom uspokojenia
bytovej potreby obžalovanej ako nájomcu, pričom obžalovaná sa v nájomnej zmluve zaviazala, že byt
bude užívať výlučne v rozsahu a na účel dohodnutý v zmluve a v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Z obsahu nájomnej zmluvy tiež vyplynulo, že zmluvné strany zhodne potvrdili

odovzdanie a prevzatie bytu v stave spôsobilom na bežné a dojednané užívanie. Obžalovaná sa tiež
zaviazala,žebytbudenasvojenákladyudržiavaťvstavespôsobilomnadojednanéužívanie,svýnimkou
bežnej údržby a drobných opráv. O potrebe opráv a úprav bola povinná informovať prenajímateľa. Bolo
dojednané, že obžalovaná nesmie v byte vykonávať stavebné úpravy ani iné podstatné zmeny. Nájomné
bolo dojednané vo výške 300 € mesačne.

Z listinného dôkazu označeného ako „Ukončenie nájomnej zmluvy“ vyplynulo, že nájomná zmluva bola
ukončená dohodou dňa 22.08.2014, kedy začala plynúť výpovedná doba.

Z dokladov o zakúpení vecí zadokumentovaných na č. l. 122 až 135 spisu súd zistil, že ide o doklady

a faktúry preukazujúce zaplatenie tovaru dňa 07.08.2014 (toastovač), dňa 11.06.2014 (televízor), dňa
27.03.2014 (vysávač), dňa 10.07.2014 (šľahač), dňa 30.01.2011 (mikrovlnná rúra), dňa 30.01.2013
(kuchynský riad), dňa 24.03.2014 (mikrosystém MP3), dňa 15.02.2013 (jedálenský set), 04.07.2013
(elektrický mlynček na mäso).

Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu sa obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 vyplynulo,
že za uvedené obdobie vznikol nedoplatok vo výške 1.043,44 € a za obdobie od 01.12.2013 do
30.06.2014 vo výške 1.042,29 €.

Z fotografií bytu na č. l. 136 až 141 spisu (označených číslami 1 až 11) sú viditeľné jednotlivé izby

inkriminovaného bytu, resp. ich časti a ich zariadenie nábytkom.

Z fotografií bytu na č. l. 142 až 154 spisu (označených číslami 1 až 12) sú viditeľné jednotlivé izby
inkriminovaného bytu, resp. ich časti. Na fotografiách vidieť iba starú gaučovú súpravu, kreslá a torzo
manželskej postele.

Na základe vyššie uvedeného, vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach, tak ako to predpokladá ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku, mal
súd priebeh skutku za preukázaný tak, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby.

V priebehu trestného konania nikto nespochybňoval, že obžalovaná bola najneskôr počnúc dňom
01.02.2013 nájomníčkou v byte č. XX bytového domu súpisné č. XX v obci P. Y., ktorej vlastníkom bola
poškodená K. F. a jej manžel H. F.. Obžalovaná v priebehu celého trestného konania zotrvala na svojich
výpovediach z prípravného konania, že z prenajatého bytu žiadne veci neodcudzila, pričom na svoju

obranu opakovane uvádzala, že pri odsťahovaní z bytu si odniesla len detskú izbu a svoje veci, ktoré
do bytu kúpila na vlastné náklady. Bránila sa aj vyjadreniami, že svedok H. F. im nábytok v detskej
izbe daroval a pokiaľ ostatný nábytok v byte nepotrebovali, mohli ho vyhodiť a ostané veci si mohli
ponechať ako svoje. Výpoveď obžalovanej bola ale vyvrátená celým radom vykonaných dôkazov, ktoré
vzájomne korelovali, boli konzistentné a vnútorne logické. Svedok H. F., svedkyňa K. F. aj svedkyňa

L.. K. F. na hlavnom pojednávaní zhodne uviedli, že v čase, keď byt ponúkli obžalovanej na prenájom,
bol tento kompletne zariadený, zrekonštruovaný a bol vybavený nábytkom aj spotrebičmi. Uvedenú
skutočnosť napokon potvrdila aj obžalovaná v uzatváranej nájomnej zmluve, kde prehlásila, že preberá
byt, ktorý je spôsobilý na dojednané užívanie. Uvedenú skutočnosť o spôsobilosti bytu potvrdzujú ajfotografie zadokumentované v spise na č. l. 136 až 141, z ktorých je zistiteľné, že byt je zariadený
nábytkom a vybavený spotrebičmi. Svedok H. F. poprel vyjadrenia obžalovanej o tom, že by jej nejaký
nábytok daroval, resp. že by jej umožnil tento premiestňovať alebo vyhadzovať. Navyše do právneho

vzťahu obžalovaná preukázateľne vstúpila s poškodenou K. F., ako vlastníčkou bytu, ktorá obžalovanej
v nájomnej zmluve dostatočne zrozumiteľným spôsobom vymedzila rozsah užívania predmetu nájmu.
Súd preto neuveril tvrdeniam obžalovanej o dohode so svedkom H. F., ktorý navyše pracuje v zahraničí
a v mieste trvalého bydliska sa v rozhodnom období v podstate ani nezdržiaval. V kontexte uvedeného,
súd potom v prípade výpovede svedka H. L. (druha obžalovanej) do istej miery vzhliadol motív nepriťažiť

svojou výpoveďou obžalovanej, čomu zodpovedá jeho vyjadrenie na hlavnom pojednávaní, že byt bol
od počiatku zdevastovaný, špinavý, a preto ho museli čistiť, maľovať a rekonštruovať, pričom im mal
pomáhať aj svedok E. H.. Svedok H. L. na hlavnom pojednávaní navyše tvrdil, že s obžalovanou sa
nasťahovali aj do takéhoto špinavého bytu, nakoľko nemali na výber a v tom čase aj tak nemali kam
ísť. Výpoveď obžalovanej je oslabovaná aj svedectvom E. H., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal,
že obžalovanej síce pomáhal s maľovaním bytu a montovaním nábytku, avšak byt sa mu v tom čase

nezdal neobývateľný. K fotografiám bytu na č. l. 136 až 141 spisu obžalovaná uviedla, že tieto vznikli
počas trvania nájomného vzťahu, a to v čase, keď poškodená zvažovala predaj bytu. V tom čase už
obžalovaná v byte bývala. Uvedené tvrdenie sa ale nevylučuje s vyjadreniami svedkov H. F. a K. F. o
tom, že byt bol kompletne zariadený tak ako je to uvedené na fotografiách č. l. 136 až 141 spise aj
v čase pred nasťahovaním sa obžalovanej. Svedok H. F. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní

navyše potvrdil, že ešte deň predtým, ako sa do bytu mala nasťahovať obžalovaná, v byte prespal.
Touto svedeckou výpoveďou a tiež svedeckou výpoveďou svedkyne K. F. boli vyvrátené aj ďalšie
tvrdeniaobžalovanej,žepredošlýnájomníkbytzdevastovalbujarýmioslavami.Vkonaníneboložiadnym
dôkazom preukázané, že v byte pred obžalovanou býval iný nájomník. Uvedené potvrdila aj svedkyňa
C. B., ktorá bývala v susedom byte, a to vyjadrením, že v byte rok a pol nikto nebýval. K uvedenému

súd tiež dodáva, že je nanajvýš nepravdepodobné, že vlastník bytu by ponúkal na prenájom byt, ktorý
je špinavý a v zdevastovanom stave. V kontexte uvedeného súd zároveň dáva do pozornosti, že v
konaní nikto nespochybnil, že kľúče od bytu mala iba obžalovaná. Je preto vylúčené, že do bytu by
počas trvania nájomného vzťahu bez vedomia obžalovanej chodili členovia rodiny F. alebo nejaké tretie
osoby. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní sama potvrdila, že svedkyňa K. F. bola v byte vždy len

za jej prítomnosti. Ako nevieryhodnú súd vyhodnotil aj tú časť výpovede obžalovanej, kedy uviedla (a
v zhode s ňou aj svedok H. L.), že do bytu museli takmer všetko nakúpiť. Pokiaľ obžalovaná na svoju
obranu dokladovala do spisu faktúry a doklady o zaplatení spotrebičov, súd z týchto listinných dôkazov
zistil, že ide o kúpu hmotných vecí v čase po odsťahovaní sa z bytu, resp. ide o veci, ktoré sa buď
druhovo alebo značkou nezhodujú s vecami, ktoré sú predmetom žalovaného skutku. Svedok H. F., ako

aj poškodená K. F.Á. uviedli, že obžalovaná prišla do bytu s tromi maloletými deťmi len s pár igelitkami,
ktoré pripomínali sieťky na odpad. Tiež z prečítanej výpovede svedkyne R. P. z prípravného konania
súd zistil, že rodina obžalovanej bola „biedna“ a všetci im chceli pomôcť ako ľuďom v núdzi, na čoho
dôvažok im v bytovom dome zorganizovali aj zbierku na nákup oblečenia. Hoci žiaden zo svedok nevidel
obžalovanú vynášať z bytu nábytok, resp. iné veci, viacerí svedkovia potvrdili neštandardné správanie

sa obžalovanej. Svedkyňa C. B. a svedok E. B. uviedli, že obžalovaná pred nimi vždy zatvárala dvere,
svedkyňa C. K., svedkyňa L.. K. F. a svedkyňa K. F. uviedli, že obžalovaná neotvorila byt v čase, keď
sa vykonávala deratizácia a dokonca ani neoznámila, že sa z bytu sťahuje. Obžalovaná poškodenej
neodovzdala ani kľúče a do bytu sa poškodená s rodinou dostala len za asistencie polície a vyvŕtania
zámky. Svedkovia H. J. a K. M. potvrdili, že po otvorení dverí sa im naskytol pohľad na zničený byt, ktorý

bol takmer prázdny. Popis bytu po jeho otvorení svedkami L.. K. F., svedkom H. J. a svedkom K. L. sa
pritom zhoduje s jeho obrazovým znázornením na fotografiách na č. l. 142 až 154 spisu. Všetky tieto
dôkazy vo svojom súhrne tak úplne vyvrátili a znedôveryhodnili svedectvo obžalovanej, ktorým sa na
hlavnom pojedávaní snažila vyviniť zo žalovaného skutku.

Nazákladevyššieuvedenýchúvahsúddospelkzáveru,žeskutoksastaltak,akojeuvedenévskutkovej
vete tohto rozsudku a konanie obžalovanej po právnej stránke posúdil ako prečin krádeže podľa § 212
odsek 1 Trestného zákona, pretože obžalovaná si prisvojila cudziu vec (hnuteľný majetok) tým, že sa jej
zmocnila a spôsobila tak malú škodu. Obžalovaná pritom konala v priamom úmysle podľa § 15 odsek 1
písmeno a) Trestného zákona, pretože chcela spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem

chránený týmto zákonom, ktorým chráneným záujmom je v prejednávanom prípade vlastnícke právo
poškodenej K. F.. Závery znaleckého posudku znalcov H.. V. Ď. a H.. J. Y. vylúčili, že by obžalovaná
v čase spáchania skutku nebola schopná rozpoznať protiprávnosť svojho konania, resp. že by svoje
konanie nebola schopná ovládať.Súd ďalej vykonal dokazovanie aj v súvislosti s výrokom o treste, a to predovšetkým prečítaním
pripojených listinných dôkazov. Z týchto listinných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaná je

od 19.11.2014 prihlásená k trvalému pobytu v Meste B. nad P.. Je poberateľkou štátnych sociálnych
dávok na tri maloleté deti, ktoré má v osobnej starostlivosti. Obžalovaná bola jedenkrát priestupkovo
prejednávaná. Dosiaľ nebola súdne trestaná. Z miesta trvalého bydliska jej nie je nič vytýkané a
zamestnávateľom Coolfood s.r.o. je hodnotená kladne.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd vyhodnotil v intenciách § 34 Trestného zákona v spojení s § 38
Trestného zákona všetky okolnosti prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
nápravy. Súd u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona
spočívajúcu vo vedení riadneho života pred spáchaním trestného činu. Nepriťažovalo jej nič. Trest má
byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne

má iných odradiť od páchania trestných činov a má vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa. Funkciou
trestu je zároveň postihnúť výlučne páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinuajemublízkeosoby.Súdpovyhodnotenívšetkýchvyššieuvedenýchskutočnostídospelkzáveru,
že represívny aj preventívny účinok trestu v zmysle individuálnej aj generálnej prevencie zabezpečí v
prípade obžalovanej trest odňatia slobody v dolnej časti zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere

6 mesiacov. Pri ukladaní trestu v rozpätí trestnej sadzby od 0 rokov do 16 mesiacov podľa § 212 odsek
1 Trestného zákona (po znížení hornej sadzby trestu odňatia slobody o 1/3-inu s poukazom na prevahu
poľahčujúcich okolnosti podľa § 38 odsek 2 a odsek 3 Trestného zákona), vzal súd do úvahy všetky
okolnosti spáchaného trestného činu, kedy bolo preukázané, že obžalovaná si protiprávnym konaním
prisvojila si cudziu vec (nábytok a iné zariadenie prenajatého bytu) tým, že sa jej zmocnila a spôsobila

tak malú škodu.

Súd zároveň zvažoval, či je potrebné, aby takto vymeraný trest odňatia slobody obžalovaná priamo
vykonala, alebo či na dosiahnutie účelu trestu postačuje len jeho hrozba pri jeho podmienečnom odklade
surčenímskúšobnejdoby.Sprihliadnutímnato,žebolisplnenépodmienkyprepodmienečnéodsúdenie

podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a súd zároveň v prípade obžalovanej výkon trestu na
dosiahnutie jeho účelu nepovažoval za nevyhnutný vzhľadom na to, že obžalovaná má v starostlivosti
tri maloleté deti rozhodol tak, že obžalovanej výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu, ktorú
určil podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Takto uložený mierny trest
musí byť pre obžalovanú dostatočným ponaučením, že pre prípad ďalšieho protiprávneho konania by

už mohla byť postihnutá nepochybne prísnejšie.

K uplatnenému nároku na náhradu škody poškodená K. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nárok
na náhradu škody si uplatňuje titulom odcudzených vecí. Poškodená si uvedený nárok uplatnila riadne a
včas v prípravnom konaní najneskôr do skončenia vyšetrovania, kedy uviedla, že žiada nahradiť škodu

vo výške hodnoty odcudzených vecí cca 2.000 €. V kontexte uvedeného súd podľa § 287 odsek 1
Trestného poriadku uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej K. F., narodenej XX.XX.XXXX
v L. L., trvale bytom R. F. Č.. XXX, okres Ž. X. P. spôsobenú škodu vo výške 1.058 € vychádzajúc
z odborného vyjadrenia číslo 193/2015 znaleckej organizácie JHS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 10,
Martin zo dňa 15.04.2015.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho oznámenia na Okresný súd Žiar nad Hronom k sp. zn. 2 T 99/2015.
Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody.

Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.