Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/129/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419200638
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:1419200638.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne:
P.. G. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom W.-O. Q., Q. XXXX/XX, proti žalovanému: F. U. Q., nar. XX. XX.
XXXX, bytom W.-O. Q., Q. XXXX/XX, zast. JUDr. Laurou Bíróovou, advokátkou, so sídlom Bratislava,
Klincová 37/B, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17. apríla 2019
č. k. 5C/18/2019-12 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c),

d),§326ods.1,2,§327,§328ods.1,§329ods.1,2,§333,§334CSPa§40,§40a,§49a,§140,§145
ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že
žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 06. 03. 2019 na Okresný súd Bratislava IV. domáha určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej jej manželom - žalovaným, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. úz. H., zapísané Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny na LV č.
XXXX ako parc. registra „C“ č. 2542 vo výmere 689 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria,

stavba so súp. č. XXX na parcele registra „C“ č. 2542, popis stavby: rodinný dom. Zároveň žalobkyňa
podala i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému zaťažiť vyššie
označenú nehnuteľnosť záložným právom tretích osôb, previesť vlastnícke právo k nim na tretie osoby
a to až do rozhodnutia vo veci samej. Uviedol, že Okresný súd Bratislava IV dňa 26. 03. 2013 v zmysle
ust. § 43 ods. 1 CSP a § 20 písm. a) CSP postúpil vec Okresnému súdu Nové Zámky. Vo veci samej
sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti a ktorú

zmluvuuzavrelžalovanýakojejmanželbezjejvedomiaapočastrvaniabezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov, pričom podľa žalobkyne nejde o bežnú vec, ktorú by bol žalovaný oprávnený vybaviť bez
jej súhlasu sám. Preto tento právny úkon žalobkyňa považuje za neplatný. Zo sobášneho listu mal za
preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli manželstvo dňa 04. 10. 1997. V súčasnosti je ako vlastník
predmetnýchnehnuteľnostízapísanýžalovanývpodiele1/1kcelku.Súdprvejinštanciedospelkzáveru,
že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. V tejto súvislosti uviedol, že

neplatnosť právneho úkonu namietaná žalobkyňou je upravená v ustanovení § 145 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Opierajúc sa o ust. § 40a Občianskeho zákonníka, dôvodil, že ak ide o dôvod neplatnosti
právneho úkonu podľa ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. V danom
prípade tak ide o relatívnu neplatnosť, ktorej sa musí manžel postihnutý takýmto relatívne neplatným
úkonom najskôr dovolať. Žalobkyňa v konaní netvrdila a ani neosvedčila, že sa tejto neplatnosti právne

relevantným spôsobom, voči právnym úkonom dotknutým osobám, riadne dovolala. Žalobu pritom
podalalenvočimanželoviakokupujúcemuzkúpnejzmluvy.Naviac,žalobkyňaneosvedčila,žežalovanývykonáva úkony smerujúce k zaťaženiu nehnuteľnosti, resp. k jej prevodu na tretie osoby. Len samotné
tvrdenie žalobkyne, že žalovaný by mohol s nehnuteľnosťou nakladať, bez súčasného osvedčenia, že
žalovaný nejaké konkrétne kroky smerujúce k takémuto nakladaniu už aj uskutočňuje, nepovažoval za

dostatočný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa ani neosvedčila a ani len netvrdila,
že sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, a voči komu, riadne dovolala. Žalobkyňa taktiež nezdôvodnila
a neosvedčila, či je vôbec daný naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy, ktorá žaloba bola podaná voči jednému z účastníkov dotknutého právneho úkonu a to
voči žalovanému ako kupujúcemu, nezdôvodnila, akým spôsobom sa zmení jej právne postavenie tým,

že súd v konaní voči žalovanému určí neplatnosť zmluvy. V tomto smere mal za to, že v konaní musí byť
minimálne osvedčené, že v konaní o žalobe nejde o zjavne bezdôvodné, resp. bezúspešné uplatňovanie
práva. Uzavrel, že v danej veci neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, z
ktorého dôvodu návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa, ktorá sa domáhala

jeho zmeny a nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil zákaz nakladať s
nehnuteľnosťami: rodinným domom súp. č. XXX postavenom na parc. č. 2542 a parc. č. 2542 o výmere
689 m2, zastavaná plocha a nádvorie, v kat. úz. H., vedených na LV č. XXXX Okresným úradom Nové
Zámky, a to zaťažiť nehnuteľnosti záložným právom, previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na
tretie osoby do rozhodnutia súdu vo veci samej. Vytkla súdu prvej inštancie, že nesprávne zhodnotil

vážnosť situácie. Podľa jej názoru, súd jej mal poskytnúť ochranu, a nie postaviť ju do pozície, že až keď
dôjde k naplneniu jej tvrdení a s nehnuteľnosťami žalovaný naloží, bude nútená v budúcnosti platiť jeho
dlhy z úverov, čím jej hrozí škoda. Poukázala, že súd prvej inštancie i napriek tomu, že v odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že neprejudikuje konečný výsledok konania, sa zaoberal platnosťou predmetnej
kúpnej zmluvy. Zdôraznila, že v konaní musela označiť iba žalovaného, keďže nemá možnosť zistiť,

kto bol predávajúci. Osobu predávajúceho doplní po zabezpečení dôkazu od katastrálneho odboru OÚ
Nové Zámky. Mala za to, že v prípade, ak by došlo k realizácii uvedených hrozieb a ku škode na
jej strane, bola by nútená vymáhať si škodu spôsobenú nesprávnym rozhodnutím súdu. Považovala
za nevyhnutné nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému bol uložený zákaz nakladať s
predmetnými nehnuteľnosťami aj z dôvodu, že v časti C listu vlastníctva nie sú vedené ťarchy, žalovaný

má nebankové a bankové pôžičky, ktoré ju môžu ohroziť pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že so žalobkyňou sú manželia od 04. 10.
1997, pričom za trvania manželstva nemali a ani nemajú rozhodnutím súdu zrušené bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov. Za trvania manželstva ani neuzatvorili dohodu manželov o rozšírení alebo

zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva a ani si dohodou nevyhradili
vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva podľa § 143a ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Predmetné nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX boli nadobudnuté za trvania manželstva
ním ako kupujúcim a to kúpnou zmluvou, ktorej vklad do katastra bol povolený rozhodnutím podľa
V-8029/17 dňa 28. 12. 2017. Počas manželstva so žalobkyňou nadobudli obdobným spôsobom do

bezpodielového spoluvlastníctva, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3 na nehnuteľnosti, zapísané na
LV č. XXXX, a to kúpnou zmluvou, ktorej vklad do katastra bol povolený rozhodnutím podľa V-1334/2011,
pričom jediným rozdielom bolo to, že kupujúcou na kúpnej zmluve bola len žalobkyňa. Zdôraznil, že
žalobkyňaotom,žeuzavrelkúpnuzmluvunapredmetnénehnuteľnostimalavedomosť.Vtejtosúvislosti
uviedol, že žalobkyňa podala na súd prvej inštancie žalobu dňa 06. 03. 2019, t. j. v čase, keď už na

Okresnom súde Bratislava IV prebiehalo pod sp. zn. 10C/70/2018 konanie vo veci určenia vlastníckeho
práva na základe ním podanej žaloby voči žalobkyni a B. Q.. Poukázal, že predmetné nehnuteľnosti
kúpil s vedomím žalobkyne najmä z dôvodu, aby mal kde bývať s ohľadom na stav vyvolaný uzavretím
darovacej zmluvy. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia označil za nedôvodný. V
tejto súvislosti uviedol, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala a neosvedčila, že je potrebné

bezodkladne upraviť pomery, alebo že je obava, že exekúcia bude ohrozená, t. j. nepreukázala, že by
vykonával úkony, ktoré by viedli k zaťaženiu nehnuteľnosti alebo k ich scudzeniu. Uviedol, že nepodniká
a ani nepodnikol žiadne úkony, ktorými by hodlal nehnuteľnosti zaťažiť záložným právom. Kúpna cena
nehnuteľností bola riadne zaplatená a úver, ktorým boli finančné prostriedky určené na úhradu kúpnej
ceny nehnuteľností poskytnuté, riadne spláca. K poskytnutiu úveru banka nevyžadovala zabezpečovací

prostriedok - záložné právo. Poukázal, že v súčasnosti poberá výsluhový dôchodok vo výške 1.029,17
eura a mzdu vo výške približne 800 eur netto mesačne. Uvedené príjmy tak boli pre banku dostatočnou
zárukou o jeho kredibilite. Zdôraznil, že v súčasnosti na liste vlastníctva č. 1305 viazne poznámka o
prebiehajúcom súdnom konaní, ktorá fakticky scudzenie nehnuteľností alebo ich zaťaženie vylučuje, t. j.poskytuje žalobkyni dostatočnú ochranu na čas do skončenia súdneho konania. Naviac, nehnuteľnosti
sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a nie predmetom jeho výlučného vlastníctva,
ako nesprávne uvádza žalobkyňa v žalobe. K žalobe žalobkyni uviedol, že žalobkyňa sa relatívnej

neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka nedovolala. Rovnako neosvedčila,
resp. nepreukázala naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie. Z vyššie uvedených dôvodov
preto žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,

ďalej len CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobkyne (§ 379 a § 380 ods. 1
CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Žalobkyňa dňa 06. 03. 2019 doručila Okresnému súdu Bratislava IV žalobu o určenie neplatnosti

kúpnej zmluvy. Zároveň podala i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by žalovanému
bol uložený zákaz nakladať s nehnuteľnosťami: rodinným domom súp. č. XXX postavenom na parc.
č. 2542 a parc. č. 2542 o výmere 689 m2, zastavaná plocha a nádvorie, v kat. úz. H., vedených na
LV č. XXXX Okresným úradom Nové Zámky, a to zaťažiť nehnuteľnosti záložným právom, previesť
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretie osoby do rozhodnutia súdu vo veci samej. Žalobu vo veci

samej odôvodnila skutočnosťou, že manželstvo so žalovaným uzatvorila dňa 04. 10. 1997 v Bratislave.
Manželstvo nebolo rozvedené, i napriek viacerým krízam trvá a ako manželia majú spoločné bydlisko.
Poukazovala na manželské problémy vo februári 2007 zapríčinené úmrtím jej otca a nehospodárne
nakladanie žalovaného so spoločnými finančnými prostriedkami. Uviedla, že žalovaný v roku 2015
absolvoval protialkoholickú liečbu vo Q. N. a dlhodobo bol hospitalizovaný v nemocnici sv. Michala

a v nemocnici Ladislava Dérera. Žalovaný jej od septembra 2017 prestal prispievať na domácnosť a
zároveň prestal zámerne platiť nájomné a všetky ostatné poplatky za užívanie bytu. Uspokojovanie
potrieb rodiny po materiálnej stránke, osobnú starostlivosť o domácnosť a o dcéru zabezpečuje výlučne
ona.Vsúvislostisnávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatreniauviedla,žežalovanývroku2017kúpil
rodinný dom v obci H., ktorý financoval z pôžičiek bez založenia domu. Titulom nadobudnutia predmetnej

nehnuteľnosti je kúpna zmluva zo dňa 28. 12. 2017. Mala za to, že žalovaný využil finančný systém
poskytovania hotovostných pôžičiek na kúpu nehnuteľností, pričom nejde o bežnú vec, ktorú môže
manžel vybavovať sám. Finančne ju tým žalovaný zadĺžil a to bez jej vedomia. Nevyhnutnosť nariadenia
neodkladného opatrenia vzhliadla v dôvodnej obave, že žalovaný predá predmetnú nehnuteľnosť a
úvery zostanú na splácanie v bezpodielovom spoluvlastníctve jej, pričom žalovaný jej uviedol, že ak mu

nebude ručiť na úver v Tatra banke, a. s., tak uvedenú nehnuteľnosť predá a peniaze si ponechá.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 22. 03. 2019 Okresný súd Bratislava IV postúpil vec v súlade s ust.
§ 43 v spojení s ust. § 20 písm. a) CSP Okresnému súdu Nové Zámky. Podľa listu vlastníctva č. XXXX,
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území H., zapísanej v časti registra „C“ ako

parc. č. 2542 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 689 m2 a na nej postavený rodinný dom so súp.
č. XXX je žalovaný, ktorú nadobudol do vlastníctva titulom kúpnej zmluvy, uzatvorenej dňa 28. 12. 2017
pod V-8029/2017- č. zmeny 15/2018. Podľa sobášneho listu, účastníci konania uzatvorili manželstvo
dňa 04. 10. 1997 v W.. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa§325ods.2písm.c)CSPneodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynenakladala
s určitými vecami alebo právami.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.11. Podľa § 326 odsek 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. V zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného

opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov
účastníkov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov
alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená,
t. j. musí sa javiť ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Nariadenie
neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené
vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú

bezodkladnú úpravu, a ak sa právny vzťah medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa
neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Zároveň platí, že
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje neodkladné
opatrenie, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver
o prípustnosti, resp. neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd

rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je totiž časový priestor na vykonávanie
rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 CSP). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného
opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo
povinného účastníka obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup
by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.

13. Neodkladné opatrenie podľa ustanovenia § 325 ods. 1 písm. c) CSP má zabezpečovací a
preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami možno uložiť len strane konania,
ktorá je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t. j. žalovanému a predpokladom toho je, že
žalovaný má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii. Aktívne legitimovaným je

žalobca, ktorý požaduje nenakladanie s vecami alebo právami (zákaz disponovania) z dôvodu, že je
tu obava, že by ich žalovaný mohol poškodiť, zničiť, previesť na inú osobu a pod. Tieto skutočnosti
žalobca musí osvedčiť v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a spravidla tu postačujú listiny
ako dôkazné prostriedky, ktoré osvedčia, že sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia.
Pred nariadením neodkladného opatrenia je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť aj tomu, či

nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv žalovaného nad
nevyhnutnú mieru. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 1 písm. d) CSP spočíva v uložení povinnosti
niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak, strpieť určité obmedzenia.
Rovnako ako pri neodkladnom opatrení na obmedzenie dispozičného oprávnenia podľa § 325 ods. 2
písm. c) CSP je však súd povinný zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na

prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby.

14. Na to, aby navrhovateľom (žalobcom) navrhované neodkladné opatrenie bolo úspešné, si vyžaduje
preukázanie danosti hmotno-právneho nároku (práva medzi stranami sporu), ohľadne ktorého majú byť
upravené pomery (tzv. osvedčenie nároku) a aby neboli vážne pochybnosti o potrebe bezodkladnej

úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov
by bolo právo niektorej zo strán sporu ohrozené.

15. Splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné skúmať aj vzhľadom na

predmet konania vo veci samej - neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzatvorenej žalovaným
ako manželom žalobkyne dňa 28. 12. 2017, evidovanú katastrálnym odborom pod V-8029/2017, na
základe ktorej sa žalovaný stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. H., obec
H., zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ parc. č. 2542 o výmere 689 m2, zastavaná plocha
a nádvoria. Podľa tvrdenia žalobkyne, žalovaný na kúpu predmetnej nehnuteľnosti použil finančné

prostriedky z hotovostných pôžičiek. Podľa žalobkyne, v danej veci žalovaný bez jej vedomia kúpil
predmetnú nehnuteľnosť, nešlo o bežnú vec v zmysle ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z
ktorého dôvodu označila uvedený právny úkon za neplatný. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia
žalovaná odôvodnila skutočnosťou, že žalovaný jej uviedol, že pokiaľ mu nebude ručiť na úver v Tatrabanke, a. s. Bratislava, tak nehnuteľnosť predá a peniaze si ponechá. Predajom nehnuteľnosti by musela
splácať úvery v rámci ich bezpodielového spoluvlastníctva.

16.Odvolacísúd,vychádzajúczozistenéhoskutkovéhostavusúdomprvejinštancie,akoajzodvolacích
námietok uvedených žalobkyňou v podanom odvolaní dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie
návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie ustálil
správny právny záver, keď konštatoval, že žalobkyňa neodsvedčila dôvodnosť nariadenia neodkladného

opatrenia v danej právnej veci, keď neosvedčila základné predpoklady preukazujúce potrebu takejto
operatívnej úpravy. V danej veci je nesporné, že žalovaný ako manžel žalobkyne je výlučným vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti, ktorú nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej relatívnej neplatnosti sa
žalobkyňa domáha vo veci samej. V tomto smere, posudzujúc charakter uplatňovaného nároku, danosti
hmotno-právneho nároku, má odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie za to, že žalobkyňa
neosvedčila, či je daný naliehavý právny záujem na podanie žaloby o určenie relatívnej neplatnosti

kúpnej zmluvy, ktorú žalobkyňa podala voči žalovanému, neosvedčila, že sa relatívnej neplatnosti kúpnej
zmluvy zákonným spôsobom dovolala, pričom dovolať sa musí voči všetkým účastníkom právneho
úkonu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 50/2000). Uvedené otázky však budú predmetom konania vo
veci samej, pričom ich bolo potrebné posudzovať pre potreby splnenia podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Navrhovateľ v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je totiž zaťažený

povinnosťou tvrdenia, pričom splnenie tejto povinnosti predpokladá len to, aby súdu navrhol aspoň
dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným
opatrením, taktiež však dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného
opatrenia. Žalovaná v danej veci nepreukázala, resp. neosvedčila, že žalovaný vyvíja, resp. bude vyvíjať
kroky smerujúce k realizácii záložného práva alebo k prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam na tretie

osoby. Ide pritom o základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia
§ 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP. Iba samotné konštatovanie nevyhnutnosti nariadenia neodkladného
opatrenia žalobkyňou bez bližšej konkretizácie, nemožno považovať za splnenie zákonných podmienok
prenariadeniepožadovanéhoneodkladnéhoopatrenia.Nauvedenomzávereničnemeníaniskutočnosť
tvrdená žalobkyňou v odvolaní, že na liste vlastníctva nie sú vedené ťarchy a že žalovaný má nebankové

a bankové pôžičky. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia, ktoré je opatrením výnimočnej povahy a je ho možné nariadiť iba v prípade, že vzťahy
vyžadujú bezodkladnú dočasnú úpravu. Naviac, žalovaný predmetnú nehnuteľnosť nadobudol do
výlučného vlastníctva kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 28. 12. 2017, ktorá skutočnosť sama o sebe
nesvedčí o akútnosti riešenia situácie vo forme urýchleného zásahu zo strany súdu, keď súčasne

nemožno konštatovať to, že by žalobkyňa osvedčila, že v súvislosti s touto nehnuteľnosťou koná
žalovaný tak, že je potrebné pomery strán neodkladne upraviť.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k
záveru, že žalobkyňa neosvedčila základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a pokiaľ

súdprvejinštanciejejnávrhzamietol,jejehorozhodnutievecnesprávne,apretoodvolacísúdnapadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, spravujúc sa ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP, pretože o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Za situácie, že v danom spore nebolo vydané rozhodnutie, ktorým by došlo
ku skončeniu konania (vo veci samej), o nároku na náhradu trov, vrátane trov odvolacieho konania,
rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).