Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 28, 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Pc/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218201593
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8218201593.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom v právnej veci navrhovateľa: I. V., K..

X.X.XXXX, X.. F.Á. X, XXX XX O., zastúpený: G. B., K.. X.X.XXXX, X.. F. X, XXX XX O., proti odporcovi:
H. V., K.. X.X.XXXX, P. XX/XX, XXX XX P., o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti návrhu na zvýšenie výživného nad sumu 70,- Eur mesačne z a s t a v u j e .

Návrh na zvýšenie výživného z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ zastúpený svojou matkou sa návrhom podaným dňa 23.7.2018 domáhal, aby súd zvýšil

výživné na sumu 100,- Eur mesačne. Na pojednávaní konanom 28.12.2018 navrhovateľ zobral návrh
na zvýšenie výživného nad sumu 70,- Eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Vo zvyšku trval
na podanom návrhu.

2. Z obsahu návrhu vyplýva, že povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa vo výške 1.500,- Sk (49,79
Eur) bola odporcovi uložená naposledy rozsudkom Okresného súdu v Trnave č. k. 7P/248/2004-34
zo 6.5.2005 v sume 1.500,- Sk, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu v Piešťanoch č. k.

5C/138/97 z 21.1.1998, ďalej že jeho matka, vystupujúca v konaní súčasne ako jeho zástupkyňa, sa
stará o ďalšie toho času maloleté deti - syna Q. vo veku 14 rokov a Y. vo veku 11 rokov tvrdiac, že je
samoživiteľkou rodiny bývajúcou v prenajatom byte, s príjmom zo zamestnania, polovičného invalidného
dôchodku, rodinných prídavkov a výživného na maloleté deti. Z návrhu ďalej vyplýva, že navrhovateľ má
byť od 20.9.2017 v katolíckej komunite Cenacollo z dôvodu svojej závislosti, kde pracuje bez nároku na
príjem. Jeho matka má pravidelne prispievať dobrovoľnou sumou na jeho pobyt v komunite a splácať
za neho viaceré dlhy (zdravotné poistenie, pôžička).

3. Z prednesov zástupkyne navrhovateľa na pojednávaní konanom 28.12.2018 (zastúpenie
navrhovateľa vyplýva z ním udelenej plnej moci z 30.6.2017 zaradenej pod č.l. 4) vyplýva, že táto
mala za svojho syna prispievať za jeho pobyt v komunite sumou 30,- Eur mesačne, uhrádzať dlh na
zdravotnom poistení a čerpanú pôžičku. Súčasne tvrdila, že pri vstupe do komunity na cestovné výdavky
zložila za navrhovateľa sumu 200,- Eur. Má za to, že odporca sa môže zamestnať, keďže aj ona je
invalidná dôchodkyňa a napriek tomu pracuje.

4. Odporcovi bol návrh doručený do vlastný rúk 13.8.2018, pričom k návrhu sa osobne nevyjadril a
pojednávania sa napriek doručeniu predvolania dňa 8.11.2018 nezúčastnil.5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28.12.2018 o 9.30 hod, ktorého sa zúčastnila len zástupkyňa
navrhovateľa (doručenie predvolania vykázané 8.11.2018). Navrhovateľ sa nariadeného pojednávania
napriek doručovaniu predvolania (vykázané 8.11.2018) rovnako ako odporca nezúčastnil. Vzhľadom na

splnenie podmienok vyplývajúcich z § 178 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“) - doručenie predvolania najmenej 5 dní predo dňom jeho konania - súd v zmysle § 180
C.s.p. vec prejednal a rozhodol, že bude konať v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením: návrh na č.l. 1-3, plná moc na č.l. 4, potvrdenie o výške

dôchodkových dávok matky navrhovateľa na č.l. 5, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa za rok 2018
na č.l. 6, potvrdenie o štúdiu navrhovateľa zo dňa 10.7.2018 vydané Spojenou školou Juraja Henischa
na č.l. 7, rodný list navrhovateľa na č.l. 8, mzdový list matky navrhovateľa za rok 2018 na č.l. 9-11, kópia
žiadosti o zaslanie potvrdenia o sume vyplatených dôchodkových dávok na č.l. 21, potvrdenie o výplate
dôchodkových dávok odporcu z 15.8.2018 na č.l. 22, výpisy z účtu XXXXXXXX/XXXX na meno Q. B.
na č.l. 24, kópie poštových poukazov na č.l. 25, návrh poistnej zmluvy na č.l. 26, lustrácia o zamestnaní

navrhovateľa na č.l. 30-45, odpoveď na lustráciu v sociálnej poisťovni na odporcu na č.l. 36, odpoveď
na dožiadanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov z 27.9.2018 na č.l. 41-42, správa R. P.
na osobu odporcu z 13.11.2018 na č.l. 45, rozhodnutie sociálnej poisťovne z 21.5.2018 na č.l. 47-48,
kópie poštových poukazov zasielaných zástupkyni navrhovateľa na č.l. 49, lekárske správy odporcu na
č.l. 50-52, odpoveď na dožiadanie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany z 12.11.2018 na

č.l. 54-56, potvrdenie občianskeho združenia Priatelia spoločenstva Cenacolo z 15.8.2018, potvrdenie
o vklade v hotovosti z 26.9.2017, vo veci pripojené spisy Okresného súdu Trnava sp. zn. 7P/248/2004,
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5P/11/2008 a 1C/172/2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Predloženým rodným listom z 26.5.2010 vystaveným na základe zápisu v knihe narodení matričného

úradu V. zväzok J., ročník XXXX, strana XX, por. č. XXX vzal súd za preukázané, že navrhovateľ, ktorý
sa narodil 6.5.1995 v Piešťanoch je synom odporcu.

8. Rozsudkom Okresného súdu v Trnave č. k. 7P/248/2004-34 zo 6.5.2005 bol zmenený rozsudok
Okresného súdu v Piešťanoch č. k. 5C/138/1997 z 21.1.1998 v časti o výške výživného na mal. I. tak, že

s účinnosťou od 1.7.2004 bola vyživovacia povinnosť odporcu zvýšená zo sumy 1.000,- Eur na sumu
1.500,- Eur.

9. Rozsudkom Okresného súdu v Bardejove sp. zn. 5P/11/2008-179 z 10.11.2010 bol návrh matky
zo 14.8.2007 na zvýšenie výživného na sumu 2.500,- Sk mesačne zamietnutý, keď po rozsiahlom

dokazovaní súd dospel k záveru, že pomery na strane odporcu (otca navrhovateľa) takéto zvýšenie
výživnéhoneodôvodňujúspoukazomnauznaniejehoinvalidityod28.2.2008astanovenúmierupoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 %. V rámci uvedeného konania bolo ustálené, že už
od 1.1.2001 bol odporca pravidelne poberateľom dávky v hmotnej núdzi, resp. príspevkov k dávke v
hmotnej núdzi a to v rôznej sume v závislosti od aktuálnej právnej úpravy. S prihliadnutím na vek a

zdravotný stav odporcu súd dospel k záveru, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje, aby vlastnou
prácou dosahoval príjem, z ktorého by mohol platiť výživné vo vyššej výške, než ktorá bola určená
rozsudkom Okresného súdu v Trnave č. k. 7P/248/2004-34 zo 6.5.2005 v sume cca 50,- Eur mesačne,
keďže už v čase posledného rozhodovania o výživnom súd vychádzal len z potencionality príjmov otca
a osobitne poukázal na skutočnosť, že schopnosti a možnosti otca prispievať na výživu navrhovateľa

sú obmedzené jeho invaliditou.

10. Tento rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoP/2/2011-195
z 9.5.2011, ktorý sa z dôvodmi zamietnutia návrhu na zvýšenie výživného uvedenými v rozsudku
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5P/11/2008-179 z 10.11.2010 stotožnil osobitne poukážuc na to, že

predpokladom zmeny rozsudkov o výživnom nemôže byť zmena akýchkoľvek pomerov, ale musí ísť o
výraznú zmenu okolností, ktoré boli predpokladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Vo
veci ustálil, že nepriaznivý zdravotný stav otcovi navrhovateľa neumožňuje pracovať a nie je schopný si
plniť vyživovaciu povinnosť vo vyššom, než doposiaľ určenom rozsahu, keďže jediným zdrojom príjmu
sú iba dávky v hmotnej núdzi poberané od mesiaca december 2009 vo výške 118,30 Eur mesačne.

11. Vo vzťahu k aktuálnym pomerom navrhovateľa vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľ
ukončil sústavnú prípravu na povolanie výučným listom v odbore 24872 - autoopravár - elektrikár, a to
k dátumu 31.8.2014, čo vyplynulo z potvrdenia Spojenej školy Juraja Henischa, Slovenská 5, Bardejov.Lustráciou zamestnávateľov navrhovateľa v evidencii Sociálnej poisťovne bolo zistené, že od mesiaca
september 2014 do mesiaca máj 2017 navrhovateľ opakovane na krátku dobu od 1 do 3 mesiacov
vykonával závislú prácu u rôznych zamestnávateľov, prevažne na základe dohôd o vykonaní práce a to

s príjmami od 0,- Eur do 352,50 Eur. V období od 1.6.2013 do 31.3.2016 bol poberateľom prídavku na
dieťa na maloletého Q. P., pričom v evidencii nezamestnaných bol vedený v obdobiach od 19.11.2014
do 8.1.2015, 26.1.2015 do 8.7.2015, od 29.1.2016 do 17.3.2016, od 22.10.2016 do 22.11.2016 a od
24.1.2016 do 22.11.2016. V zmysle potvrdenia vydaného 15.8.2018 občianskym združením Priatelia
spoločenstva Cenacolo navrhovateľ dňa 20.9.2017 vstúpil do talianskej katolíckej rehoľnej Komunity

Cenacolo, v ktorej pracuje nepretržite a z tejto činnosti nemá žiadny príjem. Kópiami poštových podacích
poukazov z 5.4.2018, 26.4.2018, 13.6.2018 a 6.7.2018 boli preukázané úhrady navrhovateľa zdravotnej
poisťovni Union v sume po 20,- Eur mesačne prostredníctvom poštového podniku. Z lustrácie v Registri
obyvateľov Slovenskej republiky bolo zistené, že navrhovateľ nie je prihlásený k trvalému pobytu na
konkrétnej adrese a jeho trvalý pobyt je evidovaný na mesto Bardejov.

12. V konaní boli ďalej preukázané príjmy matky navrhovateľa, ktoré pozostávajú z čiastočného
invalidného dôchodku v sume 252,80 Eur mesačne, rodičovského príspevku na 2 maloleté deti v sume
47,36 Eur a príjmu zo závislej činnosti v príjmovom pásme cca 500,- Eur mesačne.

13. Pokiaľ ide o pomery na strane odporcu, ktorý je otcom navrhovateľa, z rozhodnutia Sociálnej

poisťovne z 21.5.2018 bolo zistené, že odporcovi bol priznaný invalidný dôchodok v sume 147,90 Eur
mesačneatood1.1.2018,zaobdobieod25.8.2016do31.12.2016mubolpriznanýinvalidnýdôchodokv
sume 139,80 Eur a za obdobie od 1.1.72017 do 31.12.2017 v sume 143,80 Eur mesačne. Z odôvodnenia
označeného rozhodnutia vyplýva, že za invalidného bol uznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe
- odbornom posudku o invalidite z 9.12.2016. Zo správy psychiatra Q.. A. W. z 12.11.2018 vyplýva, že
odporca je ako pacient dlhodobo liečený v jeho psychiatrickej ambulancii pre schizofréniu a je plným
invalidom. V zmysle správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 12.11.2018 odporca nie je vedený

v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom pomoc v hmotnej núdzi poberal v roku 2017 a januári
2018 v sume 117,40 Eur, v mesiacoch február až jún 2018 v sume 61,60 Eur a od júla 2018 nie je
poberateľom dávky v hmotnej núdzi. V zmysle správy R. P. o pomeroch odporcu z 13.11.2018, bolo
zistené, že odporca je nemajetný a býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, X. V..

14. Vo veci bolo preukázané, že dňa 19.6.2017 bola odporcom zástupkyni navrhovateľa zaslaná suma
50,- Eur, dňa 24.8.2018 suma 100,- Eur, dňa 5.9.2018 suma 100,- Eur, a dňa 24.9.2018 suma 50,- Eur.

15. Podľa § 62 ods. 1 a 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 65 ods. 1 a 3 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Výživné plnoletých detí upraví

súd len na návrh.

17. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19.Podľa§78ods.1až3zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20. V zmysle § 155 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) konanie
vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh.

21. V zmysle § 29 ods. 1 až 3 C.m.p. navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania
späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý

späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a
je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu
z vážnych dôvodov nesúhlasí.

22. V zmysle ustálenej súdnej praxe, k zmene právoplatných rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len

v prípade zmeny pomerov, pričom táto zmena musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré
odôvodňujú inú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom
môže byť odôvodnená buď subjektívne a to okolnosťami na strane povinného, resp. na strane
oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov. Táto podstatná zmena pomerov musí

byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie alebo zníženie
výživného je predovšetkým porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu
k primeranosti určeného výživného, životnej úrovni rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav,
schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou
dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými

aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne
schopnosti, možnosti a majetkové pomery [vek, zdravotný stav, aktuálne rodinné pomery (ďalšie
vyživovacie povinnosti, nové manželstvá), dosiahnuté vzdelanie, respektíve odbornú kvalifikáciu ako aj
získané pracovné zručnosti a objektívnu možnosť dosahovať čo najvyšší príjem vlastným pričinením,
najmä vlastnou prácou, majetkové pomery (hnuteľný a nehnuteľný majetok, príjmy z inej než závislej

činnosti, objektívne možnosti získať ďalší príjem napríklad dispozíciou s vlastným majetkom, ak je
možné takúto dispozíciu od osoby povinnej výživou spravodlivo požadovať)] a doterajšiu celkovú
životnú úroveň každého z rodičov a to všetko s prihliadnutím k tomu, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. To všetko za účelom ich porovnania s pomermi v čase posledného
rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru,

že k podstatnej zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich
vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu,vedomosti,pracovnéskúsenosti,akoajsituáciunatrhupráceapodobne.Majetkovépomery
treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu
a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok. Schopnosti povinného predstavujú

subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti; je možné rozumieť nimi vlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je
podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti
skúmajúakofakticképríjmyavýdavkypovinného.Subjektívneschopnostisamôžurealizovaťlenvrámci

objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti
v regióne v príslušnom odbore, vekovej kategórie, dosahované zárobky v danom povolaní. Pri zmene
pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky
výživného a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich
pomermi v čase poslednej úpravy.

23. S ohľadom na zákonné podmienky pre priznanie výživného vyplývajúce z § 75 ods. 2 zákona o
rodine v časti vety pred bodkočiarkou, súd uvádza, že dobrými mravmi sa rozumejú nepísané pravidlá
slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Niesú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti
spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a
súslednosti ich úkonov v čase a mieste.

24. V danom prípade súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že na strane navrhovateľa ako
oprávneného z vyživovacej povinnosti ako aj na strane odporcu ako povinného z vyživovacej povinnosti
došlo k takej zmene pomerov, ktorá mohla byť vyhodnotená ako závažná, t.j. ako zmena odôvodňujúca
zmenurozsudkuOkresnéhosúduvTrnaveč.k.7P/248/2004-34zo6.5.2005.Tátosúdomzistenázmena

pomerov však neodôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti upravenej medzi účastníkmi konania
skorším súdnym rozhodnutím.

25. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že od posledného návrhu na zvýšenie výživného
zo 14.8.2007 prerokovaného tunajším súdom pod sp. zn. 5P/11/2008, o ktorom bolo rozhodnuté
zamietajúcim rozsudkom Okresného súdu v Bardejove č. k. 5P/11/2008-179 z 10.11.2010 potvrdeným

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoP/2/2011-195 z 9.5.2011 došlo u odporcu k zvýšeniu
miery poklesu pracovnej schopnosti zo 45 % na 70 % a k priznaniu plnej invalidity, následkom čoho bol
odporcovi priznaný aj invalidný dôchodok, ktorého výška v súčasnosti činí sumu 147,90 Eur. Z hľadiska
posudzovaniaschopnostiodporcuplniťpredmetnúvyživovaciupovinnosťvočinavrhovateľovitakmožno
konštatovať oproti stavu zistenému v predchádzajúcom konaní zhoršenie jeho schopnosti plniť si

prípadnú vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi ako jeho dieťaťu a to s ohľadom na jeho zdravotný
stav, ale aj celkové telesné a duševné schopnosti. Pokiaľ ide o výšku zisteného príjmu odporcu, niet
pochybností o tom, že táto suma nedosahuje ani sumu životného minima pre plnoletú fyzickú osobu,
ktorá je aktuálne stanovená na sumu 205,07 Eur (§ 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom
minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a je blízka sumám

dávky v hmotnej núdzi poberaným odporcom v čase vydania skoršieho rozsudku vo veci vyživovacej
povinnosti odporcu k navrhovateľovi (od decembra 2009 v sume 118,30 Eur mesačne - s. 4 rozsudku
sp. zn. 5P/11/2008-179 z 10.11.2010). Z obsahu dokazovania ďalej vyplynula prakticky nemajetnosť
odporcu popísaná už v bode 12 odôvodnenia tohto rozsudku, a preto pri daných majetkových pomeroch
nemožno uvažovať o akomkoľvek zvýšení rozsudkom Okresného súdu v Trnave č. k. 7P/248/2004-34

zo 6.5.2005 upraveného výživného.

26. Zmenu pomerov možno konštatovať aj vo vzťahu k navrhovateľovi, ktorý od posledného konania
vo veci zvýšenia výživného ukončil sústavnú prípravu na povolanie, získal kvalifikáciu v odbore
autoopravár-elektrikár, od roku 2014 bol aktívny na trhu práce a vo všeobecnosti mal možnosť začať

dosahovať vlastné príjmy a uhrádzať výdavky na svoje živobytie, čím zanikla jeho odkázanosť na
rodičov, ako osoby povinné z vyživovacej povinnosti. O skutočnosti, že navrhovateľ bol po skončení
svojho štúdia zaradený na trh práce, svedčí ako prehľad predchádzajúcich zamestnaní podľa lustrácie
vykonanej v evidencii Sociálnej poisťovni, tak aj zabezpečená správa Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Bardejov o jeho vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Podľa názoru súdu uvedené by

bez ďalšieho mohlo odôvodňovať záver aj o zániku vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi,
okrem prípadu, keď existujú iné okolnosti (založené spravidla na osobných pomeroch dieťaťa, či jeho
zdravotnom stave), ktoré by napriek ukončeniu sústavnej prípravy na povolanie nemohli v konkrétnych
okolnostiach prípadu viesť k záveru o schopnosti vyživovaného dieťaťa samostatne sa živiť. V danom
prípade tieto okolnosti podľa obsahu podaní navrhovateľa a vyjadrení prednesených v konaní mali

spočívať v tvrdenej závislosti navrhovateľa na alkohole, v záujme zbavenia sa ktorej mal k 20.9.2017
vstúpiť do talianskej katolíckej rehoľnej komunity Cenacolo. V súvislosti s tým je však potrebné
konštatovať, že v konaní nebolo zo strany navrhovateľa žiadnym dôkazom preukázaná táto jeho
závislosť a tým ani ďalšia potreba starostlivosti rodičov o neho a rovnako ani nutnosť do takejto
komunity vstúpiť (z osobného, či zdravotného hľadiska) za súčasného vylúčenia možností liečby tejto

závislosti iným spôsobom (napríklad bezplatne v na to určenom zdravotníckom ústave). Bolo teda
osobným rozhodnutím navrhovateľa, že do takejto komunity vstúpil a to bez nároku na akýkoľvek
príjem z činnosti vykonávanej pre ňu. V zásade tak výdavky, ktoré so vstupom do takejto komunity mal
nemožno považovať za odôvodňujúce ním navrhované zvýšenie výživného. V konaní navyše neboli z
jeho strany okrem produkovaných tvrdení (napr. o dobrovoľných príspevkoch v sume 30,- Eur mesačne)

navrhnuté žiadne dôkazy o tom, že v súvislosti s jeho pobytom v tejto komunite sú od neho vyžadované
pravidelné platby, ktoré možno považovať za výdavky na jeho živobytie, pričom je potrebné konštatovať,
že napriek doručovaniu riadneho predvolania súdom tento sa na pojednávanie neustanovil, z dôvodu
ktorého jeho výsluch k rozhodujúcim skutočnostiam ani nebolo možné uskutočniť. Vo vzťahu k návrhomuplatnenému nároku súd ďalej konštatuje, že vstupom do tejto komunity a odchodom na v súčasnosti
neznáme miesto pobytu je vylúčená akákoľvek osobná starostlivosť jeho matky ako rodiča o neho
(o stravu, bývanie a pod.), ktorá mala byť zo strany druhého rodiča (t. j. odporcu) kompenzovaná

poskytovaním výživného v príslušnej finančnej čiastke, naposledy určenej rozsudkom Okresného súdu v
Trnave č. k. 7P/248/2004-34 zo 6.5.2005. Absenciu takejto osobnej starostlivosti vylučuje nielen fyzická
neprítomnosť navrhovateľa v mieste bydliska matky, ale aj zánik samotnej evidencie trvalého pobytu na
jejadrese.Obdobnenepreukázanýmizostaliajtvrdeniaoúhradáchjehoskoršíchdlhov-zpredloženého
dôkazu o úhrade mobilných služieb v sume 47,36 Eur nevyplýva, či ide o úhradu služieb vyúčtovaných

priamo navrhovateľovi alebo iným osobám, rovnako z dôkazov o úhrade platieb po 20,- Eur zdravotnej
poisťovni UNION nevyplýva aká má byť celková výška dlhu navrhovateľa na poistnom a že tieto úhrady
sú určené na jeho splácanie. Vo vzťahu k týmto úhradám súd podotýka, že zmyslom výživného je
poskytnúť na výživu odkázanej osobe finančné prostriedky predovšetkým na úhradu stravy, nákladov
za bývanie, nákladov na osobný rozvoj vyživovaného a jeho prípravu na budúce zamestnanie a nie na
úhradu dlhov vzniknutých eventuálnym ľahkovážnym konaním na výživu odkázanej osoby. Domnienka

navrhovateľa, že vyživovacia povinnosť trvá do 25.-teho roku dieťaťa nemá oporu v platnej právnej
úprave, keďže v zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine, táto v skutočnosti trvá len do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť.

27. Všetko vyššie uvedené vo vzájomnej súvislosti, predovšetkým však pomery na strane odporcu

jednoznačne vedú k záveru o nedôvodnosti podaného návrhu na zvýšenie výživného zo sumy 50,-
Eur mesačne na sumu 70,- Eur, čo viedlo súd bez potreby vykonania ďalšieho dokazovania v
otázke samotného trvania vyživovacej povinnosti (uvedené by s ohľadom na viazanosť súdu návrhom
presahovalo predmet konania a bolo by tak aj v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania)
k zamietnutiu návrhu na zvýšenie výživného v časti, ktorá ostala späťvzatím návrhu nedotknutá.

28. Vzhľadom na späťvzatie pôvodného návrhu na zvýšenie výživného na sumu 100,- Eur mesačne v
časti nad 70,- Eur mesačne, súd v tejto časti konanie o návrhu na zvýšenie výživného podľa § 29 C.m.p.
zastavil, majúc s ohľadom na postoj odporcu v konaní za to, že u neho nie sú dané žiadne vážne dôvody,
pre ktoré by s učineným čiastočným späťvzatím návrhu nesúhlasil.

29. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Bardejov.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolanie možno odôvodniť

aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.