Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 2, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117217956
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117217956.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: Stavoprojekt, s.r.o.,

so sídlom Jarkova 31, 080 01 Prešov, IČO: 31 705 286, právne zastúpeného PUCHALLA, SLÁVIK &
partners, s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, proti žalovanému: Slovenská
republika- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00
151 866, v konaní o zaplatenie, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške prevyšujúcej 5 % ročne z dlžnej sumy, ako
aj nároku na zaplatenie náhrady za obdobie od 02.07.2015 do 03.07.2015 zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.030,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 11.030,60 Eur odo dňa 19.09.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 12.07.2017 žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu
sumu vo výške 11.030,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.030,60
Eur odo dňa doručenia žaloby žalovanému do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj trovy

konania. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný sú od 18.02.2009 vedení ako
podieloví spoluvlastníci administratívnej budovy, C. Č.. XXXX, stojacej na parcele registra „. Č. XXX,
G. W. I., R. Ú.P. I., H. Y. V. G. Č.. XXXX. Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 31.12.2008 nadobudol
žalobca spoluvlastnícky podiel k administratívnej budove, G. G. XXXX/XXXX a žalovaný je vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu k administratívnej budove o veľkosti XXXX/XXXX. V Zmluve o bezodplatnom
prevode správy majetku štátu č. XXX/X-XX sa právny predchodca žalobcu a právny predchodca
žalovaného, dohodli na rozsahu a spôsobe užívania administratívnej budovy. Rozsah a spôsob užívania

administratívnej budovy bol pre podielových spoluvlastníkov špecifikovaný v Prílohe č.1 tejto zmluvy,
ktorá tvorila jej neoddeliteľnú súčasť. Celkovo žalobca užíva podlahovú plochu o rozlohe 1.051 m2 a
žalovaný v rozsahu 1.396 m2. Žalobca si touto žalobou uplatňuje nárok za obdobie od 11.07.2015 do
11.07.2017 vo výške zodpovedajúcej bežnej výške nájmu takých alebo porovnateľných objektov v čase
užívania administratívnej budovy žalovaným. Porovnaním celkovej podlahovej plochy priestorov, ktoré
užíva žalobca a žalovaný je možné dospieť k záveru o tom, že žalovaný užíva administratívnu budovu
v rozsahu o 3,22 % väčšom, ako to zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, čo predstavuje

podlahovú plochu o výmere 78,79 m2.

2. V písomnom podaní zo dňa 04.08.2017 žalobca žiadal pripustiť zmenu žalobného návrhu v časti o
vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 02.07.2015 do 02.07.2017.3.Žalovanýsakžalobežalobcuvyjadrilvpísomnompodanízodňa25.09.2017,vktoromžalobu žalobcu
žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Spôsob rozdelenia budovy medzi jej vlastníkov a spôsob jej užívania

bol stanovený Zmluvou Č.. XXX/X-XX o bezodplatnom prevode správy majetku štátu uzatvorenou
medzi Slovenskou republikou, Východoslovenskými vodárňami a kanalizáciami Štátny podnik Košice a
Slovenskou republikou, Krajským riaditeľstvom Policajného zboru Prešov zo dňa 16.12.1998. Žalovaný
užíva budovu v súlade so Zmluvou z roku 1998. Administratívna budova od roku 1998 prešla viacerými
stavebnými rekonštrukciami, došlo k zmene viacerých priestorov, takže nie je reálne možné, aby

spoluvlastnícky podiel vypočítaný znalcom bol stále rovnaký, ako pri prevode časti budovy v roku 1998.
V časti budovy, ktorú podľa zmluvy z roku 1998 užíva žalovaný sa nachádza aj nebytový priestor
o rozlohe 94,44 m2, zariadenie civilnej ochrany. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný reálne tento
priestor nevyužíva ani na svoje účely, nie je v ňom možné zriadiť kancelárske, ani skladové priestory.
Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 184/2010, podľa
ktorého pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej vecí, však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť

užívanej časti veci, ale rozhodujúca môže byť úžitková hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota
vzhľadom na konkrétne okolnosti u jednotlivých častí vecí rozdielna. Znalec vypočítal podlahovú plochu
administratívnej budovy o výmere X.XXX N., pričom podľa rozdelenia budovy by mala podľa prepočtu
znalca byť plocha, ktorú užíva žalobca 1.XXX N. a časť ktorú užíva žalovaný o rozlohe 1.396m2.
Žalovaný zároveň namietol aj výšku odplaty 70 Eur za jeden meter štvorcový, mal za to že táto znalcom

stanovená výška odplaty, nie je žiadnym spôsobom opodstatnená a odôvodnená.

4. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 05.10.2017 k vyjadreniu žalovaného, zotrval na svojej
právnej argumentácií. Užívanie zariadenia civilnej ochrany žalovaným, je preto nielen v súlade s jeho
potrebami, ale zároveň zabezpečuje aj plnenie úloh a povinností žalovaného ako subjektu verejného

sektora na úseku civilnej ochrany obyvateľstva, ktoré sú mu uložené priamo zákonom o civilnej ochrane
obyvateľstva. Žalobca poukázal na to, že užívanie zariadenia civilnej ochrany bolo medzi Slovenskou
republikou, Východoslovenskými vodárňami a kanalizáciami a Krajským riaditeľom Policajného zboru
vyslovene upravené Dodatkom č. 2 k Zmluve Č.. XXX/X-XX o bezodplatnom prevode správy majetku
štátu zo dňa 26.05.2000, kde sa uvádza: "V budove, ktorá tvorí predmet bezodplatného prevodu správy

majetkuštátusanachádzastályúkrytevidenčnéČ..XXXXXXXskapacitouosemdesiatukrývanýchosôb
v časti, ktorú podľa zmluvy bude konkrétne užívať preberajúci správca (žalovaný), zároveň spoločné
užívanie zariadenia civilnej ochrany nepredpokladá ani Zmluva o spoločnej správe budovy uzatvorená
medzi Slovenskou republikou Východoslovenskými vodárňami a kanalizáciami a Krajským riaditeľstvom
Policajného zboru.“ Nie je možné sa podľa názoru žalobcu obmedziť len na konštatovanie, že tento

priestor žalovaný nemôže využívať, pretože v ňom nie je možné zriadiť administratívne ani skladové
priestory, zároveň žalobca poukázal na právoplatne rozhodnutú vec vedenú na tunajšom súde pod
spisovou značkou 12C 180/2013, ktorá bola potvrdená Krajským súdom v Prešove a týka sa tej istej
veci, iného obdobia.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23.04.2018 uviedol, že nimi predložený dokument na
pojednávaní zo dňa 19.03.2018 je dokument, ktorý pre výpočet nájmu v danej lokalite aplikuje N. I.. Je
to dôkaz, že v danej lokalite sú ceny nájmov odlišné a keďže žiadna zo strán sporu nepredložila na
hodnotu sporného spoluvlastníckeho podielu vypracovaný znalecký posudok, žalovaný má za to, že nie
je hodnota trhového nájomného v tejto lokalite jednoznačne stanovená. Podľa názoru žalovaného je

výška odplaty, ktorá je predmetom tejto žaloby zo strany žalobcu nadhodnotená a nie je v súlade so
stavom nehnuteľnosti a obvyklým nájomným v danej lokalite.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to žalobou zo dňa 12.07.2017, výpisom z Listu
vlastníctva č. XXXX, Zmluvou č. XXX/X-XX, Zmluvou o spoločnej správe budovy zo dňa 26.07.2000 a

Dodatkom č.1 k Zmluve o spoločnej správe budovy, Znaleckým posudkom č. X/XXXX znalca Ing. N.
X., pripojeným spisom tunajšieho súdu spisová značka 12C 180/2013, ostatným spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca a žalovaný sú vedení na Liste vlastníctva č. XXXX, okres Prešov, obec Prešov, katastrálne

územie Prešov ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti súpisné č. XXXX na parcele číslo XXX, druh
stavby administratívna budova, a to žalovaný v podiele XXXX/XXXX A. Ž. G. I. XXXX/XXXX.8. Zmluvou zo dňa 16.07.1998 uzatvorenou medzi Slovenskou republikou, Východoslovenskými
vodárňami a kanalizáciami, štátny podnik Košice ako odovzdávajúcim správcom a preberajúcim
správcom Slovenskou republikou - Krajským riaditeľstvom Policajného zboru Prešov, odovzdávajúci

správca odovzdal preberajúcemu správcovi nehnuteľný majetok štátu nachádzajúci sa v katastrálnom Ú.
I., A. L. I. I. Č.. R.-XXX zastavaná plocha o výmere X.XXX N.2 a na pozemku postavenej administratívnej
budovy súpisné Č.. XXXX, Y. K. Č.. XX G. I., celková podlahová plocha budovy predstavovala X.XXX
N., pričom predmetom zmluvy bol prevod správy časti budovy súpisné Č.. XXXX Y. K. XX G. I. W. I.
I. X.XXX N.2, čo predstavuje podiel XXXX/XXXX k celkovej podlahovej ploche budovy a zastavaný

pozemok parcela číslo R.-XXX/X o výmere 381 m2 v podiele 1/1, ktorý vznikol odčlenením z parcely
R.-XXX na základe Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 04.03.1998 na preberajúceho
správcu. Podľa čl. 4 predmetnej Zmluvy zo dňa 16.07.1998, rozdelenie užívania budovy tvorí Prílohu č.1,
ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Dňa 26.10.1998 bol k predmetnej Zmluve č. 171/1-98 o
bezodplatnom prevode správy majetku štátu uzatvorený medzi zmluvnými stranami Dodatok č. 1, pričom
predmetom zmluvy bol prevod správy budovy, súpisné č. 3087 na K. M. XX v Prešove o podlahovej

ploche 1.524 m2, čo predstavuje podiel XXXX/XXXX k celkovej podlahovej ploche budovy a zastavaný
pozemok parcela R.-XXX W. G. X.XXX N. G. I. XXX/XXXX.

9. Dňa 26.05.2000 bol medzi zmluvnými stranami uzatvorený k Zmluve číslo XXX/X-XX W.
bezodplatnom prevode správy majetku štátu Dodatok č. 2 predmetom ktorého, bolo technologické

zariadenie, ktoré má odovzdávajúci správca vedené v samostatnej účtovnej evidencii označené ako
technologické zariadenie stáleho úkrytu 75.560 Slovenských korún.

10. Dňa 21.08.2000 bola medzi Krajským riaditeľstvom Policajného zboru a Východoslovenskými
vodárňami a kanalizáciami uzatvorená Zmluva o spoločnej správe budovy v zmysle § 51 Občianskeho

zákonníka v predmete spoločnej správy budovy, súpisné Č.. XXXX I. Y. I. R.-XXX, G. Y. V. G. Č.. XXXX,
R. Ú. I. C. v zabezpečení dodávky studenej vody a odvodu splaškových a zrážkových vôd, opravy a
údržby spoločných častí a spoločných zariadení budovy za podmienok uvedených v tejto zmluve.

11. Dňa 31.12.2008 bola uzatvorená Zmluva o prevode spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam v

zmysle § 588 Občianskeho zákonníka medzi Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. ako
predávajúcim a Stavoprojektom, s.r.o. ako kupujúcim v predmete prevodu spoluvlastníckeho podielu k
stavbe súpisné Č.. XXXX Y. I. Č.. XXX, G. Y. V. vlastníctva č. XXXX v podiele XXXX/XXXX A. I. Č.. XXX
W. G. X.XXX N. Y. V. G. Č.. XXXX, R. Ú. I. G. I. XXXX/..

12. Zo Zmluvy o bezodplatnom prevode majetku štátu mal súd za preukázané, že jej neoddeliteľnou
súčasťou je Príloha č. 1 k Zmluve o bezodplatnom prevode správy, ktorá obsahuje pôdorys suterénu
časť A, pôdorys prízemia časť A, pôdorys 1,2 poschodia časť A, pôdorys suterénu prízemia 1 a prvé
poschodie časť B s uvedením legendy, že červenou farbou je ohraničená plocha podlažia budovy v
užívaní odovzdávajúceho správcu, zelenou farbou plocha podlažia budovy v užívaní preberajúceho

správcu a modrou farbou spoločné užívanie vstupných priestorov a schodiska budovy odovzdávajúcim
a preberajúcim správcom.
13. Žalobca v žalobe poukázal na rozsah a spôsob užívania administratívnej budovy jej podielovými
spoluvlastníkmi, ktorý je špecifikovaný v Prílohe č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Na
základe tejto zmluvy užíva žalovaný časť A a žalobca časť B v rozsahu označenom v Prílohe č. 1 zmluvy,

celkovo žalobca užíva podlahovú plochu administratívnej budovy 1.051 m2 a žalovaný rozsah 1.396 m2,
t.j. vo väčšom rozsahu ako zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalobca je toho názoru,
že žalovaný užíva o 78,79 m2 plochy administratívnej budovy viac ako prináleží jeho spoluvlastníckemu
podielu.

14. Ing. N. X. vo svojom Znaleckom posudku č. X/XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto
žaloby uviedol, že podiely na Liste vlastníctva č. XXXX účastníkov konania boli stanovené s najväčšou
pravdepodobnosťou po podlažiach v rozsahu podľa nameraných plôch, u žalobcu 1.383 m2 a
u žalovaného 1.524 m2 a podľa výkresovej dokumentácie u žalobcu 1.307 m2 a u žalovaného
1.524 m2. Výpočet podielov zistených v skutočnosti bol vypočítaný zo zastavanej plochy podľa

projektovej dokumentácie z celej stavby a v takom rozsahu sú vedené aj na Liste vlastníctva, čo
je v rozpore s § 24 ods. 1 a § 5 ods. 1 písm. b) Zákona č. 182/1993 Z.z. z obsahu ktorého,
vyplýva že veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy nebytového
priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých nebytových priestorov v dome. Z uvedeného dôvodu,v čase prevodu spoluvlastníckych podielov tieto boli určené nesprávne. Zo záverov znalca Ing. N.
X. vyplýva, že správny percentuálny podiel spoluvlastníkov na administratívnej budove C. Č.. XXXX
K. Y. C. Ž. XXXX/XXXX a na strane žalovaného XXXX/XXXX. Vypočítané podiely v zmysle Zákona

č. 182/1993 Z.z porovnané s podielmi podľa Listu vlastníctva vykazujú rozdiel v zmysle ktorého,
žalovaný nad rozsah spoluvlastníckeho podielu určeného v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. užíva
predmetnú nehnuteľnosť vo výmere 78,79 m2 naviac, t.j. o 3,22 % viac ako zodpovedá veľkosti jeho
spoluvlastníckeho podielu.

15. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
16. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
17. Podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
18. Podľa § 24 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov, ustanovenia tohto zákona týkajúce sa bytového domu sa vzťahujú aj na budovy,
ktoré nemajú charakter bytového domu, ak je v nich najmenej jedna tretina podlahovej
plochy určená na bývanie a majú najmenej štyri byty. Ustanovenia tohto zákona sa
primerane vzťahujú aj na iné budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu s výnimkou
§ 7 , 7a , 7b , 7c a
7d , § 29 a 29a ods. 1 ; na správcu týchto budov sa nevzťahuje osobitný predpis.

19. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
20. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

21. Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu
prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
22. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
24. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.
25. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX W. I., W. I., R. Ú. I.W. mal súd za preukázané, že žalobca
a žalovaný sú vedení ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti súpisné č. XXXX na parcele č. XXX,
druh stavby administratívna budova, a to žalovaný v I. XXXX/XXXX a žalobca v podiele XXXX/

XXXX. Predmetom tohto konania bol skutkový tvrdený stav zo strany žalobcu, podľa ktorého v zmysle
predloženého Znaleckého posudku znalca Ing. N. X. Č.. X/XXXX, žalovaný užíva podlahovú plochu
titulom jeho spoluvlastníckeho podielu nad rámec v rozsahu 3,22 % ako zodpovedá veľkosti jeho
spoluvlastníckeho podielu, t. j. o 78,79 m2 viac. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že rozdiel
podlahovej plochy celkovo 78,79 m2 žalovaný užíva vo väčšom rozsahu ako zodpovedá veľkosti jeho

spoluvlastníckeho podielu.
26. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 12C 180/2013-97 zo dňa 18.02.2014 súd priznal žalobcovi
právo od žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 16.545,90 Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 16.545,90 Eur odo dňa 24.06.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Rozsudok súduprvého stupňa v tejto veci, v ktorej si žalobca uplatnil nárok za skoršie obdobie bol potvrdený Rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č. k. 19Co 73/2016-167 zo dňa 09.03.2017. Rovnako zo strany žalobcu bolo
predložené aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR spisová značka 2Cdo 117/2017 zo dňa 30.11.2017, kde

dovolanie žalovaného voči rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 09.03.2017 bolo odmietnuté.
27. Práva a povinnosti spoluvlastníkov veci sú upravené v § 137 Občianskeho zákonníka. Citujúc §
137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci. Spoluvlastnícky podiel je iba ideálny,
to znamená, že spoluvlastník nie je výlučným vlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej veci, a preto

nemôže ani previesť na iný subjekt reálnu časť spoločnej veci. Pod pojmom hospodárenie so spoločnou
vecou sa zaraďuje aj užívanie spoločnej veci jej spoluvlastníkmi.
28. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.09.1979 pod spisovou
značkou 2CZ 54/79 podľa ktorého, ak jeden zo spoluvlastníkov v rozpore s dohodou a proti vôli ostatným
spoluvlastníkom sám užíva predmet spoluvlastníctva, musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť
náhradu, avšak právnu kvalifikáciu tejto náhrady nevymedzuje. Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie

ÚstavnéhosúduČeskejrepublikyvnálezespisováznačkaII.ÚS471/05,ktorýzaujalstanoviskokotázke
plnenia za užívanie predmetu podielového spoluvlastníctva podielovým spoluvlastníkom nad rámec jeho
spoluvlastníckeho podielu na spoločnej veci a to v tom zmysle, že sa nejedná o bezdôvodné obohatenie.
29. Súd právne kvalifikoval uvedenú vec nie ako nárok titulom bezdôvodného obohatenia, ale ako nárok
vyplývajúci z podielového spoluvlastníctva, ktorý odôvodňuje tým, že pokiaľ sa podielový spoluvlastník

domáha náhrady voči druhému podielovému spoluvlastníkovi z toho dôvodu, že užíva spoločnú vec
nad rámec svojho podielu na spoločnej veci bez dohody s ním, ide o nárok, ktorý sa opiera a vyplýva
z citovaného zákonného ustanovenia § 137 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním, a to
už aj z právoplatne rozhodnutej veci, ktorú súd oboznámil spisová značka 12C 180/2013, ktorý sa týka
rovnakej právnej veci len za iné obdobie, bolo preukázané, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci

stavby súpisné č. XXXX, na Liste vlastníctva č. XXX2, R. Ú. I., A. L. Ž. G. I. XXXX/XXXX A. Ž.Ý. G. I.
XXXX/XXXX. Ako vyplýva zo Znaleckého posudku znalca Ing. N. X., spoluvlastnícke podiely zapísané
na Liste vlastníctva sú uvedené v rozpore s § 24 a § 5 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z.
30.Súddospelkzáveru,ženastranežalobcujedôvodnýnárokvočižalovanémunanáhraduzaužívanie
predmetnej nehnuteľnosti, C. C. Č.. XXXX, G. Y. V. G. Č. XXXX, R. Ú.P. I. Y. rozsah spoluvlastníckeho

podielu určeného Znaleckým posudkom znalca Ing. N. X. Č.. X/XXXX v rozsahu 78,79 m2. Nárok a
náhrada za užívanie predmetu podielového spoluvlastníctva podielovým spoluvlastníkom nad rámec
jeho spoluvlastníckeho podielu nie je bezdôvodným obohatením, ale ide o nárok, ktorý sa opiera o
zákonné ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva v akom rozsahu sa ten,
ktorý podielový spoluvlastník podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k

spoločnej veci a preto nárok, ktorý sa opiera o zákonné ustanovenie nemôže byť nárokom vyplývajúcim
z bezdôvodného obohatenia. Z tohto dôvodu, je tak potrebné aplikovať trojročnú všeobecnú premlčaciu
dobu v zmysle § 100 Občianskeho zákonníka. Námietka premlčania vznesená žalovaným, tak z tohto
dôvodu je v celom rozsahu bezpredmetná, s poukazom na doručenie žaloby na súd dňa 12.07.2017,
pričom žalobca si touto žalobou uplatnil nárok titulom náhrady za obdobie od 02.07.2015 do 02.07.2017.

Žalobca si touto žalobou uplatnil nárok na zaplatenie náhrady za jeden meter štvorcový v sume 70 Eur,
celkovo tak nárok žalobcu predstavuje 70 x 78,79 m2 t. j. sumu 5.515,30 Eur za jeden rok a za dva roky
predstavuje nárok žalobcu sumu 11.030,60 Eur, ktorú súd v celom rozsahu považoval za dôvodnú.
31. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová
značka 4Cdo 277/2009 zo dňa 24.11.2009, z ktorého právneho záveru vyplýva, že ak sa podielový

spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že
neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah vyplývajúci z
podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. Rovnako súd poukazuje na
RozhodnutieNajvyššiehosúdusp.zn.6Cdo184/2010zodňa27.10.2010,vktoromNajvyššísúdvyslovil
svoj právny názor, že nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svoju

spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu
tak, ako súd už zdôraznil námietka premlčania vznesená žalovaným je v celom rozsahu nedôvodná.
Súd tak žalobcovi v celom rozsahu priznal sumu náhrady vo výške 11.030,60 Eur.
32. Pokiaľ ide o rozhodné obdobie, dva roky pred podaním žalobného návrhu na súd, súd poukazuje na
výpoveď právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 19.03.2018, ktorá uviedla, že touto žalobou

si uplatňujú nárok titulom náhrady za obdobie od 02.07.2015 do 02.07.2017 a to z toho dôvodu, že v
konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 8Cb 35/2015 si uplatňujú nárok na vydanie
náhrady za obdobie od 03.07.2013 do 03.07.2015. V písomnou podaní, ktoré bolo súdu doručené
dňa 19.04.2018 žalobca uviedol, že si uplatňuje nárok titulom tejto náhrady za obdobie od 04.07.2015do 04.07.2017. S poukazom na závery pojednávania zo dňa 19.03.2018, kde zástupkyňa žalovaného
súhlasila so zastavením konania v časti o zaplatenie úroku z omeškania, súd v súlade s § 144 a 145
C.s.p zastavil konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške prevyšujúcej 5 % ročne, ako

aj náhrady za obdobie od 02.07. do 03.07.2015. Súd tak žalobcovi priznal ním požadovanú dlžnú sumu
vo výške 11.030,60 Eur za obdobie od 04.07.2015 do 04.07.2017.
33. Súd poukazuje, že akákoľvek námietka žalovaného týkajúca sa nedôvodnosti uplatneného nároku je
v celom rozsahu bez významu, s poukazom na konanie vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou
12C 180/2013, kde rozsudok súdu bol právoplatne potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove

19Co 73/2016-167 zo dňa 09.03.2017 a dovolanie žalovaného bolo Najvyšším súdom Slovenskej
republiky rovnako zamietnuté. Súd tak právny základ nároku považoval v tomto konaní za daný.
34. V tomto konaní sa však bolo potrebné zaoberať námietkou vznesenou zástupkyňou žalovaného na
pojednávanídňa19.03.2018,ktorávýškunáhradyzajedenmeterštvorcovývsume70Eur považovalav
celom rozsahu za nedôvodnú, pričom poukázala na stanovenie výšky nájomného za nebytové priestory
vo vlastníctve N. I., ktoré vypracoval Ing. Z. R., kde je stanovený nájom bytových a nebytových priestorov

na jeden meter štvorcový na rok. Mala tak za to, že hodnota sumy 70 Eur na meter štvorcový je v celom
rozsahu nedôvodná.
35. K vznesenej námietke vznesenej zástupkyňou žalovaného súd uvádza, že vyjadrenie podpísané
Q.. Z. R., ktoré žalovaná strana predložila súdu na pojednávaní dňa 19.03.2018 nespĺňa náležitosti
Znaleckého posudku v zmysle § 17 Zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch. Súd uvádza, že stanovenie

výšky hodnoty nájmu v predloženej listine nie je možné použiť pre stanovenie trhovej hodnoty nájmu,
nakoľko sa podľa názoru súdu jedná o iné t.j. rozdielne budovy. Žalobca súdu predložil Zmluvu o nájme
zo dňa 27.03.2017 a zo dňa 18.01.2018, kde je hodnota nájmu predmetnej nehnuteľnosti až vo výške
94 Eur za meter štvorcový. Súd je tak toho názoru, že trhová hodnota nájmu predmetnej nehnuteľnosti
je vyššia, na základe týchto predložených zmlúv, ako si žalobca uplatnil titulom tejto žaloby. Navyše,

žalobca poukázal na konanie vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou 29C 190/2010, kde bol
vypočítaný nájom Listinou zo dňa 25.05.2012, kde hodnota nájmu tejto budovy vyšla na sumu 99,96 Eur
za jeden meter štvorcový. Súd je toho názoru, že ak žalovaný spochybnil výšku uplatnenej sumy náhrady
za 1m2, bolo jeho povinnosťou produkovať dôkazy na preukázanie týchto jeho tvrdení a predložiť súdu
konkrétnulistinuvzťahujúcusanapredmetnúadministratívnubudovu,ktorejstranysporusúpodielovými

spoluvlastníkmi a preukázať súdu, že táto suma je neprimeraná, resp. nadhodnotená a nezodpovedá
trhovej hodnote nájmu. Z dôvodu nepredloženia takejto listiny resp. dôkazu, súd vychádzal z listinných
dôkazov predložených žalobcom a mal za to, že táto suma je v celom rozsahu dôvodná. Súd zdôrazňuje,
že opätovne táto suma bola právoplatne priznaná aj v konaní vedenom pod spisovou značkou 12C
180/2013.

36. Súd zároveň priznal žalobcovi aj ním požadovaný úrok z omeškania odo dňa 19.09.2017, keďže
žaloba, z obsahu súdneho spisu vyplýva bola žalovanému doručená dňa 18.09.2017. Deň nasledujúci
sa tak podľa názoru súdu žalovaný dostal do omeškania s peňažným plnením, a preto od tohto dátumu
súd priznal žalobcovi ním požadovaný úrok z omeškania. Úrok z omeškania bol priznaný postupom
podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

37. Žalobca mal v konaní nepatrný neúspech v časti požadovaného úroku z omeškania, ktorý vzal
späť, z tohto dôvodu mu súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalovanému. O výške náhrady týchto trov konania bude rozhodnuté
samostatnýmuznesením,postupompodľa§262C.s.p,ktorévydávyššísúdnyúradníkpoprávoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.