Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 23, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/71/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614207155
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3614207155.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného mesta Partizánske, so sídlom mestského úradu
Partizánske, Námestie SNP 212/4, IČO 00 310 905, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou
LawService, s.r.o., so sídlom Zvolen, Stráž 3/223, IČO 36 861 905 proti povinnému S. W., bytom W.,
C. XXX/XX, pre vymoženie 12.288,04 eur, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Partizánske č.k. 1Er/1277/2014-18 zo dňa 09. decembra 2014, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 3340/14 zo dňa 20.11.2014 v časti o vymoženie sankčného úroku
za rok 2008 za obdobie od 31.10.2008 do 31.12.2008 vo výške 237,60 eur a sankčného úroku za
rok 2008 za obdobie od 02.05.2008 do 31.12.2008 vo výške 1.072,80 eur. Toto rozhodnutie odôvodnil

tým, že dňa 27.11.2014 predložil súdny exekútor JUDr. Stacho Chladný tamojšiemu súdu žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho úrade pod sp. zn. EX 3340/14. K žiadosti
pripojil návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučné tituly. Návrhom zo dňa 04.11.2014 sa
oprávnený domáha proti povinnému vymoženia sumy 10.512,12 eur ako dane z nehnuteľností na rok
2008, sumy 96,80 eur ako dane z nehnuteľností na rok 2010, sumy 96,80 eur ako dane z nehnuteľností
na rok 2011, sumy 106,46 eur ako dane z nehnuteľností na rok 2012, sumy 106,46 eur ako dane z

nehnuteľnostínarok2013,sumy237,60eurakosankčnéhoúrokuzarok2008zaobdobieod31.10.2008
do 31.12.2008, sumy 1.072.80 eur ako sankčného úroku za rok 2008 za obdobie od 02.05.2008 do
31.12.2008, sumy 19,50 eur ako sankčného úroku za rok 2010 za obdobie od 01.06.2010 do 05.10.2011,
sumy 21.60 eur ako úroku z omeškania za rok 2011 za obdobie od 20.04.2011 do 15.10.2012, sumy
10.20 eur ako úroku z omeškania za rok 2012 za obdobie od 26.04.2012 do 17.12.2012 a sumy
7,70 eur ako úroku z omeškania za rok 2013 za obdobie od 19.06.2013 do 12.12.2013. Exekučným

titulom v predmetnej exekučnej veci je platobný výmer č. 074272/2008 zo dňa 06.03.2008, vykonateľný
dňa 03.11.2008, platobný výmer č. 074272/2010 zo dňa 26.02.2010, vykonateľný dňa 01.06.2010,
platobný výmer č. 074272/2011 zo dňa 08.03.2011, vykonateľný dňa 20.04.2011, platobný výmer č.
074272/2012 zo dňa 14.03.2012, vykonateľný dňa 10.04.2012, rozhodnutie č. 074272/2013 zo dňa
19.03.2013, vykonateľný dňa 21.06.2013, rozhodnutie o vyrubení sankčného úroku za rok 2008 za
obdobie od 31.10.2008 do 31.12.2008 zo dňa 10.09.2009, č. 074272, vykonateľné dňa 22.10.2009,

rozhodnutie o vyrubení sankčného úroku za rok 2008 za obdobie od 02.05.2008 do 31.12.2008 zo
dňa 10.09.2009, č. 074272, vykonateľné dňa 22.10.2009, rozhodnutie o vyrubení sankčného úroku
za rok 2010 za obdobie od 01.06.2010 do 05.10.2011 zo dňa 05.10.2011, č. 074272, vykonateľné
dňa 30.11.2011, rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania za rok 2011 za obdobie od 20.04.2011 do
15.10.2012 zo dňa 15.10.2012, č. 074272, vykonateľné dňa 21.11.2012, rozhodnutie o vyrubení úroku
z omeškania za rok 2012 za obdobie od 26.04.2012 do 17.12.2012 zo dňa 17.12.2012, č. 074272,

vykonateľné dňa 04.03.2013 a rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania za rok 2013 za obdobie od
19.06.2013do12.12.2013zodňa12.12.2013,č.074272,vykonateľnédňa24.01.2014.Tietoskutočnostisúd posúdil podľa § 44 ods. 2 a § 61b ods. 3 Exekučného poriadku a uviedol, že po posúdení žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu dospel
k záveru, že je potrebné zamietnuť žiadosť súdneho exekútora v časti o vymoženie sankčného úroku

za rok 2008 za obdobie od 31.10.2008 do 31.12.2008 vo výške 237,60 eur a sankčného úroku za rok
2008 za obdobie od 02.05.2008 do 31.12.2008 vo výške 1.072,80 eur pre rozpor návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, konkrétne s § 61b ods. 3 Exekučného poriadku. Podľa tohto ustanovenia
Exekučného poriadku nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej
exekučným titulom, ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie viac ako tri roky od nadobudnutia

vykonateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd sa zaoberal v prvom rade otázkou, čo všetko spadá pod
slovné spojenie "príslušenstvo pohľadávky priznanej exekučným titulom", keďže zákonodarca explicitne
neuviedol, čo ho tvorí. Zákonodarca toto slovné spojenie prvýkrát použil v zákone č. 299/2013 Z.z., ktorý
novelizoval Exekučný poriadok a ktorým bolo s účinnosťou od 01.11.2013 včlenené do § 46 ustanovenie
určujúce poradie pre započítanie plnenia prijatého alebo vymoženého z majetku povinného. Podľa §
46 ods. 4 Exekučného poriadku sa plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného na úhradu

pohľadávky použijú v tomto poradí: a) trovy exekútora, b) istina vymáhanej pohľadávky, c) príslušenstvo
vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom, d) trovy oprávneného. Z uvedeného je teda zrejmé,
že pod slovné spojenie príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom zákonodarca
zahrnul v podstave všetko, čo je priznané exekučným titulom okrem istiny /tá bola v § 46 ods. 4 písm.
b) Exekučného poriadku uvedená samostatne/. Vzhľadom na uvedené dospel exekučný súd k záveru,

že príslušenstvom pohľadávky priznanej exekučným titulom treba rozumieť aj sankčný úrok. Preto ak
chcel oprávnený vymôcť aj sankčný úrok za rok 2008 za obdobie od 31.10.2008 do 31.12.2008 vo výške
237,60 eur a sankčný úrok za rok 2008 za obdobie od 02.05.2008 do 31.12.2008 vo výške 1.072,80 eur,
mal podať návrh na vykonanie exekúcie v oboch prípadoch najneskôr dňa 22.10.2012. Vo zvyšnej časti
súd nezistil rozpor návrhu, žiadosti alebo exekučného titulu so zákonom, a preto súd v časti nedotknutej

týmto uznesením udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Podľa neho je príslušenstvo
pohľadávky pojem hmotného práva a preto je aj jeho definícia zaradená do predpisov hmotného
práva, v súkromnoprávnej sfére primárne v Občianskom zákonníku. Procesnoprávne normy, medzi

nimi aj Exekučný poriadok, síce hmotnoprávne pojmy používajú, ale nedefinujú ich. Preto ani nie
je možné prijať názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého možno pri stanovení pojmu príslušenstvo
vychádzať striktne a výlučne z výkladu ustanovenia § 46 ods. 4 Exekučného poriadku. Okrem toho
v danej exekučnej veci, v časti v ktorej súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol, ide o vymoženie sankčného úroku priznaného exekučnými titulmi, ktoré

vydal oprávnený ako správca dane v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.
Ide teda o pohľadávku verejnoprávnej povahy, ktorej charakter upravujú osobitné zákony tvoriace
verejnoprávny subsystém právneho poriadku. V zmysle § 35b ods. 1 písm. a), § 1a písm. a) a §
95 ods. 1 uvedeného zákona sa sankčný úrok považuje za daňovú pohľadávku, daň. Sankčný úrok
teda nie je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky, nakoľko predpisy verejnoprávnej povahy,

v zmysle ktorých bol vyrubený, považujú tento inštitút za daň, resp. daňovú pohľadávku. Keďže
ide o pohľadávku verejnoprávneho charakteru, nemožno sankčný úrok považovať za príslušenstvo
pohľadávky v zmysle súkromnoprávneho predpisu - Občianskeho zákonníka, pričom ani nespĺňa znaky
príslušenstva pohľadávky uvedené v § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Okrem toho z dôvodovej
správy k novele Exekučného poriadku, ktorou bolo ustanovenie § 61b ods. 3 zavedené do Exekučného

poriadkuvyplýva,žetotoustanoveniezavádzasúkromnoprávnusankciuspojenúsneskoršímvyvolaním
exekúcie. Nemožno ho preto aplikovať na obmedzenie vymáhania pohľadávok verejnoprávnej povahy.
Z dôvodovej správy tiež vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo zamedziť oprávnenému v úmysle využiť
plynutie času na získanie ekonomického prospechu, keď by vyčkával so začatím exekúcie do času
krátko pred uplynutím premlčacej doby. V tejto exekučnej veci však ide o vymoženie sankčného úroku,

ktorý je už v exekučnom titule kapitalizovaný a uvedený pevnou sumou, ktorej výška sa bez ohľadu na
dĺžku omeškania povinného nemenila. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa preto vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a oprávnený navrhol, aby odvolací súd toto rozhodnutie zmenil
a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie aj v časti o vymoženie sankčného úroku
za rok 2008 za obdobie od 31.10.2008 do 31.12.2008 vo výške 237,60 eur a sankčný úrok za rok 2008

za obdobie od 02.05.2008 do 31.12.2008 vo výške 1.072,80 eur.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods.

2 O.s.p. z týchto dôvodov:

Z obsahu spisu vyplýva, že v danej exekučnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému okrem iného pre vymoženie sankčného úroku za rok 2008
za obdobie od 31.10.2008 do 31.12.2008 vo výške 237,60 eur a sankčný úrok za rok 2008 za obdobie

od 02.05.2008 do 31.12.2008 vo výške 1.072,80 eur a to na podklade exekučných titulov - rozhodnutia
oprávneného o vyrubení sankčného úroku za rok 2008 za obdobie od 01.11.2008 do 31.12.2008 zo dňa
10.09.2009 č. 074272, ktoré je vykonateľné dňom 22.10.2009 a rozhodnutia oprávneného o vyrubení
sankčného úroku za rok 2008 za obdobie od 03.05.2008 do 31.12.2008 zo dňa 10.09.2009 č. 074272,
ktoré je vykonateľné dňom 22.10.2009. podľa obsahu týchto rozhodnutí konal oprávnený pri vyrubení
sankčných úrokov ako správca dane a sankčné úroky vyrubil podľa § 35b zákona SNR č. 511/1992 Zb.

o správe daní a poplatkov z nedoplatku dane z nehnuteľností.
Podľa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku ak ide o splnenie povinnosti zaplatiť peňažnú pohľadávku
a oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie viac ako tri roky od nadobudnutia vykonateľnosti
exekučného titulu, nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej
exekučnýmtitulom;toneplatí,akoprávnenýknávrhunavykonanieexekúciepriložídohoduopostupnom

splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom uzavretú s povinným v priebehu troch rokov od
nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.

Dôvodová správa k zákonu č. 106/2004 Z.z., ktorým bolo citované ustanovenie zavedené do
Exekučného poriadku k nemu uvádza: Nový odsek 3 zavádza pravidlo, aby sa predišlo tomu, že

exekučný titul bude slúžiť veriteľovi ako cenný papier, ktorý si nechá špekulatívne odležať pokiaľ v
neprospech dlžníka narastú úroky a prípadne ďalšie sankcie a až tesne pred uplynutím premlčacej
doby vyvolá exekúciu. Po novom, ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie viac ako 3 roky od
nadobudnutiavykonateľnostiexekučnéhotitulu,nemožnovykonaťexekúciunavymoženiepríslušenstva
pohľadávky priznanej exekučným titulom. V tomto prípade sa zavádza osobitná civilnoprávna sankcia

spojená s neskorším vyvolaním exekúcie, podľa ktorej bude veriteľ špekulatívne postihnutý následkom,
že exekúcia nebude môcť začať na vymoženie príslušenstva pohľadávky, ktoré vzniklo po vydaní
exekučného titulu. Právna norma má veriteľa motivovať k tomu, aby exekúciu vyvolal najneskôr do 3
rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.

Uvedené ustanovenie Exekučného poriadku, a rovnako ani iné jeho ustanovenie /hoci sa súd prvého
stupňa snaží takúto definíciu vyvodiť z § 46 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré však len určuje poradie
rozvrhnutia plnenia prijatého alebo vymoženého z majetku povinného, pričom pojem príslušenstvo
pohľadávky len uvádza ako kategóriu dlhu, na ktoré sa plnenie použije, bez tento pojem aspoň príkladmo
vymedzil/ nepodáva legálnu definíciu použitého pojmu „príslušenstvo pohľadávky“, ktorého objasnenie

je rozhodné pre jeho aplikáciu. Definíciu, resp. obsahové vymedzenie tohto pojmu je potrebné hľadať v
právnych predpisoch, ktoré upravujú právny dôvod samotnej pohľadávky. V predmetnej exekučnej veci
je takýmto právnym predpisom zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení účinnom v čase vydania vyššie uvedených exekučných titulov.
Tento zákon síce tiež neobsahoval legálnu definíciu pojmu „príslušenstvo pohľadávky“ ale na druhej

strane stanovil, že na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných zákonov vrátane
sankčného úroku a úroku, ako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré spravuje správca dane /
§ 1a písm. a)/. S účinnosťou od 01.01.2012 bol uvedený zákon nahradený zákonom č. 563/2009
Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý jednak v §
165 ods. 7 stanovil, že sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania

podľa tohto zákona a potom v § 2 písm. b) definoval, že na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň
podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania. Z uvedeného je zrejmé, že relevantné právne
normy, ktoré upravujú sankčný úrok, resp. dnes úrok z omeškania, ktorý oprávnený navrhuje v tomto
exekučnom konaní vymôcť od povinného, nijako nerozlišujú medzi istinou pohľadávky a príslušenstvom
pohľadávky. Takéto rozlíšenie v kontexte týchto právnych predpisov neprichádza do úvahy. V ich zmysle

je sankčný úrok, resp. úrok z omeškania /ktorý by sme vo sfére súkromného práva podľa § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka označili za príslušenstvo pohľadávky/ rovnakou pohľadávkou ako samotná
daň /ktorá by vo sfére súkromného práva predstavovala istinu pohľadávky/. Sankčný úrok, resp. úrok
z omeškania vyrubený povinnému oprávneným predmetnými exekučnými titulmi je teda daňou a nie„príslušenstvom“ daňovej pohľadávky a preto pre právne posúdenie možnosti jeho vymoženia v exekúcii
nemožno aplikovať ustanovenie § 61b ods. 3 Exekučného poriadku.

Takýto jazykový spôsob výkladu právnej normy obsiahnutej v § 61b ods. 3 Exekučného poriadku je v
predmetnej exekučnej veci v zhode aj s jej teleologickým výkladom /výklad právnej normy z hľadiska
jej účelu/. Použitím citovanej dôvodovej správy ako výkladového prostriedku ustanovenia § 61b ods.
3 Exekučného poriadku je totiž zrejmé, že zákonodarca zavedením tohto ustanovenia mienil predísť
nárastu príslušenstva pohľadávky v dôsledku špekulatívneho vyčkávania so začatím exekučného

konania a sám toto ustanovenie definuje ako osobitnú civilnoprávnu sankciu spočívajúcu v tom, že po
uplynutí stanoveného času nebude môcť exekúcia začať na vymoženie príslušenstva pohľadávky, ktoré
vzniklo po vydaní exekučného titulu. Sankčný úrok, resp. úrok z omeškania, ktorý oprávnený navrhuje
vymôcť v predmetnej exekučnej veci je úrokom kapitalizovaným, teda vyčísleným za určité ohraničené
obdobie, a predstavuje tak pevnú sumu, ktorá sa po vydaní exekučných titulov už nijako v závislosti
od plynutia času nemení. Je preto správne, aby sa sankcia, ktorú má predstavovať ustanovenie § 61b

ods. 3 Exekučného poriadku v tomto prípade neuplatnila a exekučné vymoženie týchto pohľadávok bolo
umožnené.

Na základe uvedených záverov je zrejmé, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a preto odvolací

súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátil
na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.