Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/347/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915220462
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7915220462.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Jozefa Maruščáka v spore žalobcov : 1./ E. A., nar. XX.XX.XXXX, 2./
Q. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom v Q., S. XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Petrom Rychnavským,
PhD., advokátom, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Rázusová 111/19, proti žalovanému: OTP Banka
Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, o zdržanie sa výkonu záložného
práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 15.januára 2018 sp.zn.
6C/760/2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 15.1.2018
č.k. 6C/760/2015-133 zamietol žalobu (výrok I.) a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % proti žalobcom v 1. a 2.rade (II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti

č. ZZ1 k ÚZ č. 003/5010/12SU uzatvorenej dňa 21.02.2012, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti:
rodinný dom zapísaný na LV č. XXX, kat. územie: Q., okres Trebišov, obec Trebišov, Správa katastra
Trebišov v podiele 1/1 - rodinný dom, súp. č. XXX, na parcele č. 1628, vrátane všetkých súčastí a
príslušenstva; pozemok - č. parcely: 1628, výmera 391 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, parcely
registra „C“; pozemok - č. parcely: 1629, výmera 285 m2, druh: záhrady, parcely registra „C“, vklad
povolený Správou katastra Trebišov pod V228/12. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 02.02.2012 uzatvorili
Zmluvu o OTPHYPO úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 64.884 € za účelom

nadobudnutia nehnuteľnosti. Na zabezpečenie zmluvy o úvere bola dňa 21.02.2012 uzavretá medzi
účastníkmi konania aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti - rodinný dom a pozemok
vyššie špecifikované. Úver žalobcovia riadne splácali, až kým nenastali finančné problémy spojené so
stratou zamestnania. Mali snahu sa s bankou dohodnúť, avšak bolo to ťažké. V rodinnom dome, ktorý
má byť predmetom dražby, bývajú s troma maloletými deťmi, je to ich jediné obydlie, ktoré im slúži na
bývanie. Spoločnosť Auctioneer s.r.o. im zaslala výzvu zo dňa 15.10.2015 na umožnenie vykonania
obhliadky a ohodnotenia predmetu dražby. Z úveru doposiaľ uhradili asi 13.150 €. Poukázali na to,

že podľa nich časť pohľadávky predstavuje aj plnenie z neprijateľných podmienok, ako napr. sankcie,
zmluvné pokuty. Zároveň podľa žalobcov existuje aj vhodnejšie riešenie na uspokojenie veriteľa, ktoré
je v súlade s princípom proporcionality. Záložná zmluva obsahuje možnosť výkonu záložného práva aj
mimosúdne, ktorú časť zmluvy považujú za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej dôvodili,že inštitút dobrovoľnej dražby vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa článku 20
Ústavy s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy a to bez akejkoľvek
preventívnej ingerencie súdnej moci. Uviedli ďalej, že nepoznajú výšku nesplateného úveru, veriteľa

sám stanovil výšku svojej pohľadávky a v zmluve o úvere sa problematickým zdajú rôzne poplatky, ako
napr. jednorazový poplatok za spracovanie úveru vo výške 486,63 € a poplatok za správu úveru.

3. So žalobou žalobcovia v 1. a 2. rade podali aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Ich návrhu
bolo vyhovené uznesením č. k. 6C/760/2015-76 zo dňa 20.01.2016, ktorým súd uložil žalovanému

povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a to až do právoplatného skončenia
veci samej vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 6C/760/2015.

4. Právne vec posúdil podľa § 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách spolu s § 497, § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1
zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a § 151a, 151j ods. 1, § 151m ods. 4 Obč.zákonníka.

Primárne sa vysporiadal s charakterom právneho vzťahu medzi žalobcom v 1. rade ako dlžníkom,
žalobkyňou v 2. rade ako spoludlžníkom a žalovaným ako veriteľom Zmluvou o OTPHYPO úvere
č. 003/5010/12SU zo dňa 2.2.2012. Samotná zmluva tento zmluvný vzťah charakterizuje ako právny
vzťah podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Pri posúdení tohto právneho vzťahu súd
považoval za právne významnú skutočnosť, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške

64.884,- Eur na účel nadobudnutia nehnuteľnosti- rodinného domu. S poukazom na ust. § 1 ods. 3 písm.
b) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia Zmluvy o OTPHYPO úvere (v zmysle ktorého
spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom
je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti)
konštatoval, že aplikácia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je na tento právny vzťah

expressis verbis vylúčená.

5. Právny vzťah medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným, ktorý vznikol na základe Zmluvy o
OTPHYPO úvere, súd právne posúdil podľa ustanovení zmluvy o úvere v súlade s ust. § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Mal za to, že zmluva o OTPHYPO úvere má podstatné obsahové náležitosti

zmluvy o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka a to: 1.záväzok žalovaného poskytnúť na
požiadaniežalobcovvichprospechpeňažnéprostriedky,2.určeniesumytýchtopeňažnýchprostriedkov
a 3. záväzok žalobcov vrátiť žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Konštatoval,
žežalobcoviapretonedôvodnenamietali,žezmluvajenepreskúmateľná,nakoľkovnejabsentujeRPMN
a neobsahuje rozpis splátok na istinu, úroky, úroky z omeškania a poplatky.

6. V súvislosti s koncepciou zabezpečenia úveru záložným právom súd dôvodil, že čl. I bod 1
Zmluvy o OTPHYPO úvere charakterizuje úver ako účelový spotrebný (nie spotrebiteľský) úver
zabezpečený nehnuteľnosťou. Podmienkou získania OTPHYPO úveru je teda jeho zabezpečenie
zriadením záložného práva k nehnuteľnosti v prospech banky. Toto zabezpečenie je prirodzeným

nástrojom pre obmedzenie strát vyplývajúcich z platobnej neschopnosti dlžníka (t.j. klienta banky). Slúži
totiž na zabezpečenie úveru tak, že v prípade jeho nesplácania (ktorá situácia nesporne nastala u
žalobcov v 1. a 2. rade), je banka oprávnená domáhať sa uspokojenia zo založenej nehnuteľnosti tým,
že táto nehnuteľnosť bude predaná a banka si prostriedky do výšky nesplatenej časti úveru ponechá.
Pri finančných produktoch ako sú úvery na kúpu nehnuteľností je zabezpečenie úveru (vzhľadom na

jeho výšku v porovnaní s väčšinou iných úverových produktov) záložným právom na nehnuteľnosť
prirodzeným nástrojom udržania stability bankového systému.

7. Podľa súdu prvej inštancie ak by žalovanému uložil absolútny a de facto ničím nelimitovaný príkaz
zdržať sa natrvalo a definitívne výkonu záložného práva, ako to žalobcovia v 1. a 2. rade požadujú,

obmedzil by tým žalovaného neprimeraným spôsobom.

8. Žalobcovia v 1. a 2. rade svoju žalobu tiež argumentačne podložili nevyváženým postavením oboch
zmluvných strán, poukazujúc na absenciu akejkoľvek súdnej kontroly výkonu záložného práva, že je
tu súkromná autonómia až svojvôľa v rámci výkonu záložného práva. K uvedenému súd poukázal na

to, že dobrovoľná dražba prebieha prísne formalizovaným postupom na základe osobitnej normatívnej
právnej úpravy, ktorej základom je zákon o dobrovoľných dražbách, pričom záložca sa vždy na začiatku
dobrovoľne zaviaže, že v prípade, že nebude zabezpečovaná pohľadávka uhradená riadne a včas, strpí
speňaženie zálohu v rámci výkonu záložného práva. Rozhodujúcim dôvodom, prečo dôjde k uplatneniuzáložného práva je porušenie povinnosti druhého účastníka právneho vzťahu závažným spôsobom.
Veriteľ je ten, ktorý sa domáha svojho práva, ktoré bolo porušené.

9. Za nedôvodnú považoval argumentáciu žalobcov, že takáto žaloba je ochranou obydlia záložcu, ktorá
má prednosť pred právom veriteľa na uhradenie jeho pohľadávky, je podľa názoru súdu nedôvodná.
Podľa súdu prvej inštancie nie je pochýb, že obydlie zohráva dôležitú úlohu v osobnej, rodinnej aj
spoločenskej realite každej fyzickej osoby, avšak to neznamená, že sa mu môže bez ďalšieho priznať
právna kvalita, ktorá nemá oporu v pozitívnom práve. Ústava SR neupravuje osobitné právo na obydlie.

Ústava SR chráni výlučne nedotknuteľnosť obydlia, čo je ale podľa názoru súdu úplne odlišná právna
kategória (článok 21 ods. 1 - „obydlie je nedotknuteľné, nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu
toho, kto v ňom býva“). Charta základných práv Európskej únie hovorí tiež: „Každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie.“ Podľa názoru súdu zo
žiadnych ústavnoprávnych a medzinárodných noriem nie je možné odvodiť existenciu inštitucionálnej
garancie, ktorá by vytvárala právo - garanciu na zotrvanie v určitom obydlí. Súd poukazuje pritom aj na

interpretáciu článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kde Európsky súd
pre ľudské práva dospel k záveru, že efektívna ochrana súkromného života nemôže ísť tak ďaleko, aby
zaisťovalakaždejrodinevlastnýdomov(prípadVelosaBarretoprotiPortugalskejrepublike).Skutočnosť,
žepredmetomzálohujeobydliezáložcunemôžesamoosebepredstavovaťprekážkuplatnéhozriadenia
záložného práva a teda ani jeho následného výkonu. Opätovne zdôraznil, že pri vzniku záložného práva

strany sporu dobrovoľne, na základe princípu zmluvnej voľnosti uzavreli zmluvu o zriadení záložného
práva.

10. V súvislosti s prípadnou existenciou neprijateľných zmluvných podmienok súd poukázal na to,
že by to mohlo mať za následok neplatnosť niektorých zmluvných dojednaní, nie však zmluvy ako

celku (rozhodnutie súdneho dvora EÚ C34/13, kde bol pripustený výkon záložného práva dobrovoľnou
dražbou aj vtedy, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky).

11. Súd teda nevzhliadol žiadne dôvody, ktoré by svedčali o dôvodnosti uplatneného nároku. Výkon
záložného práva dobrovoľnou dražbou je úplne legálnym inštitútom, ktorý je v zásade aj bežným

spôsobom zabezpečenia úveru, pričom pokiaľ by súd aj teoreticky aj takémuto návrhu vyhovel, jednalo
by sa tak o časovo neobmedzené odňatie práva žalovaného na realizáciu dobrovoľnej dražby. V
súvislosti s argumentáciou žalobcov v 1. a 2. rade ohľadom skutočnosti, že dobrovoľná dražba prebieha
bez kontroly súdu, súd naopak poukázal na to, že žalobcovia sa v takomto prípade môžu domáhať
neplatnosti dražby.

12. Zdôraznil, že žalobcom bol poskytnutý úver vo výške 64.884,- Eur a žalobcovia zaplatili celkovo len
13.148,51 Eur, pričom poslednú splátku vykonali dňa 08.10.2015. Žalobcovia ani nepreukázali ochotu
splácať svoj dlh. Ochrana žalobcov nemôže byť absolútnou a táto ochrana je korigovaná napríklad
aj prípadnou zmluvne dohodnutou realizáciou záložného práva. Žalovaný je záložným veriteľom, má

voči žalobcom vymáhateľnú pohľadávku, s ktorou sú žalobcovia v omeškaní a zákon dáva žalovanému
možnosť pre takýto prípad uspokojiť svoju pohľadávku predajom nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe.
Tá vyplýva jednak zo zákona a zároveň ako spôsob realizácie záložného práva bola dohodnutá aj v
zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 21.2.2012.

13. Proti uvedenému rozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd
nedostatočne zistil skutkový stav, skutočnosti, ktoré zistil nesprávne hodnotil a rozsudok ako celok
považujú za nezákonný a nepreskúmateľný. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Potvrdili, že dňa 2.2.2012 uzatvorili so
žalovaným zmluvu o OTPHYPO úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 64.884 €.

Vyjadrili však názor, že zmluva je nepravdivá, nejasná a nezrozumiteľná. Dôvodili, že v deň uzatvorenia
zmluvy o úvere ešte neboli vlastníkmi žiadnej nehnuteľnosti, preto v tento deň nemohli platne nechať
zriadiť záložné právo k žiadnej nehnuteľnosti. Rovnakou chybou trpí aj zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti z 21.2.2012, keďže v čase jej uzatvorenia ešte neboli vlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti a nemohli sa platne zaväzovať, pokiaľ ide o zriadenie záložného práva. Ďalej poukázali na

to, že úver nebol vyplatený im (ako kupujúcim), ale bol vyplatený predávajúcim, teda žalobcovia peniaze
v sume 64.884 € nedostali, tieto boli poukázané priamo predávajúcim. Uviedli, že v inom konaní pred
Okresným súdom v Trebišove pod sp.zn. 13Csp/37/2017 preukazujú, že úverová zmluva je absolútne
neplatná podľa § 39 OZ, pretože odporuje zákonu. Poukázali na náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z., ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, pričom predmetná zmluva žiadnu
z uvedených náležitostí neobsahuje a navyše je nejasná a nezrozumiteľná, teda ide o právny úkon
vykonaný v rozpore s ust. § 37 a nasledujúcimi OZ. Namietli správnosť použitia § 497 a nasledujúcich

Obchodného zákonníka na tento zmluvný vzťah. Napokon upriamili pozornosť na tú skutočnosť, že úver
boli povinní vrátiť v 359 splátkach a celkovo by tak zaplatili sumu 132.251, 23 €, čo je viac ako 100 % z
poskytnutej sumy úveru 64.884 €. Zároveň uviedli, že z doposiaľ uhradenej sumy 13.148,51 € iba časť
3.856,85 € bola započítaná na istinu.

14.Kpodanémuodvolaniusažalovanývyjadrilpísomnetak,žežalobcoviavodvolaníuvádzajúnámietky
sktorýmisavosvojomrozhodnutídostatočnevysporiadalajsúdprvejinštancie.Výškaanuitnýchsplátok
dohodnutých medzi stranami je vypočítaná presne a v súlade so vzorcom pre výpočet, ktorý je uvedený
v článku II v bode Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Žalobcovia presný výpočet obdržali spolu s vyjadrením žalovaného zo dňa 4.12.2017. Žalobcovia v
odvolaní neuvádzajú v čom má byť údajná nesprávnosť výpočtu týchto splátok, teda neuniesli nielen

dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia v tejto súvislosti. Žalovaný si splnil všetky svoje povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy na rozdiel od žalobcov, ktorí si svoje povinnosti nesplnili, pričom nesporne vedeli,
že podmienkou poskytnutia predmetného úveru je zriadenie a vznik záložného práva na predmetnú
nehnuteľnosť. Žalovaný ďalej zdôraznil, že s ohľadom na výšku úveru poskytnutého žalobcom nie je
predmetné zabezpečenie pohľadávky neprimerané, práve naopak ide o štandardný postup. Vo vzťahu

k tvrdenej neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva žalovaný poukázal na
to, že žalobcovia nespochybňujú platnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudli nehnuteľnosť,
ktorá sa zároveň stala zálohom v zmysle uzatvorenej záložnej zmluvy. Kúpnu zmluvu uzatvorili dňa
17.2.2012, ktorá bola platná a účinná ku dňu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Žalovaný opakovane poukázal na to, že výkon záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe

je plne v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Záložná zmluva je perfektná,
platná a niet zákonného dôvodu na obmedzenie žalobcu pri výkone jeho zmluvných a zákonných práv
vyplývajúcich zo záložnej zmluvy. Nesplatená suma istiny aktuálne činí 61.027,15 € (čo je suma mimo
príslušenstva pohľadávky, ktoré žalobcovia spochybňujú). Na vyhovenie žalobného návrhu žalobcom
nie sú splnené hmotnoprávne predpoklady, pretože ani v prípade neplatnosti niektorých ustanovení

predmetnej úverovej zmluvy alebo dokonca i neplatnosti celej úverovej zmluvy nemožno žalovanému
uprieť právo uspokojiť svoju pohľadávku voči žalobcom v zmysle záložnej zmluvy. Preto žalovaný
navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

16. Rozsudok je vo výroku o zamietnutí žaloby a v súvisiacom výroku o trovách konania vecne správny,
preto ho odvolací súd v týchto výrokoch v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. júna 2019 o 09.55 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

boli zverejnené dňa 19.6.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1 CSP.

18. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j. súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránenýchzáujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,

v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

20. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

21. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

22. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený

skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené odvolacie dôvody v danom prípade nie sú
naplnené.

24. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené

žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

25. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

26. Odvolacie námietky žalobcov nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku
a neumožňujú prijať iné závery.

27. Predmetom konania v prejednávanom spore je uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu

záložného práva dobrovoľnou dražbou zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 k
ÚZ č. 003/5010/12SU uzatvorenej dňa 21.02.2012.

28. Odvolací súd poukazuje na to, že ak bol k určitej právnej otázke vyslovený právny názor v stanovisku
Najvyššieho súdu SR, sú všetky súdy všeobecných súdov, vrátane samotného Najvyššieho súdu SR,

povinné pri svojom rozhodovaní z neho vychádzať, lebo stanovisko je pre ne záväzné. Vyplýva to z
postavenia Najvyššieho súdu SR, ktorý ex lege sleduje a vyhodnocuje právoplatné rozhodnutia súdov
v občianskom súdnom konaní a na ich základe, v záujme jednotného rozhodovanie súdov, zaujíma
stanoviská k ich rozhodovacej činnosti vo veciach určitého druhu alebo charakteru, a tak predurčuje ich
následný postup aj v iných obdobných veciach (uplatňuje sa záväznosť súdnej judikatúry erga omnes).

(pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR 1 Cdo 185/2006 uverejnený v zbierke rozhodnutí a stanovísk NS
SR pod č. 41/2013)29. Najvyšší súd už v niektorých rozhodnutiach uviedol, že ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho
súdu vyjadrujú predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty)
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto

pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach
najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré
neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí
nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali (rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 6/2017, 3 Cdo 158/2017, 4 Cdo 95/2017, 5 Cdo 87/2017, 6 Cdo 21/2017

a tiež 6 Cdo 129/2017).

30. Odvolací súd upriamuje pozornosť na aktuálne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých riešil
právnu otázku, či súd môže meritórnym rozhodnutím (rozsudkom vo veci samej) uložiť strane sporu
časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom vo verejnej dražbe,
priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva. Dospel pritom k záveru, že

rozhodnutie súdu vo veci samej nemohlo nahradiť predbežné opatrenie, pretože takéto rozhodnutie je
v podstate nevykonateľné a zasahuje do práv žalovaného bez toho, aby bolo právoplatne rozhodnuté
o platnosti záložnej zmluvy v časti výkonu záložného práva predajom vo verejnej dražbe, priamo
predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva. Vychádzal zo záverov, ku ktorým
dospela súdna prax, a to, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnení

zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z
práva Európskej únie, avšak len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie
ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje. Uvedený
záver napokon vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvoru EÚ vo veci Kušiová c/a Smart Capital a.s.
(C-34/2013),zktoréhookreminéhovyplýva,žestrataobydliažalobcovbypredstavovalaobrovskýzásah

do ich práva spôsobila by im veľmi nepriaznivú životnú situáciu, avšak právo na obydlie spotrebiteľa
nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzatvoril, že právny
názor, podľa ktorého bolo možné žalovanému, ako záložnému veriteľovi, uložiť rozsudkom časovo
neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ktorého predmetom sú nehnuteľnosti,
predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva,

nemožno považovať za správny (uznesenie NS SR sp.zn. 8Cdo/147/2017 a 5Cdo/113/2017).

31. Vychádzajúc z názoru NS SR vyjadreného v uvedených rozhodnutiach, vzhľadom na skutočnosť,
že nevzhliadol žiadne dôvody, pre ktoré by sa bolo možné v tomto konkrétnom prípade odkloniť od
uvedeného názoru, odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť predmetnej žalobe.

32. Odvolací súd poukazuje na to, že platnosť úverovej zmluvy bola predbežne vyriešená v konaní
vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 13Csp/37/2017 vo veci strán sporu OTP Banka
Slovensko a.s. c/a E. A. a spol., o zaplatenie 61.027,15 eur, kde súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa
23.2.2018 uložil žalovaním v 1. a 2.rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu

61 027,15 Eur s príslušenstvom. V konaní nebolo sporné to, že medzi žalobcom a žalovanými došlo
uzavretím Zmluvy o úvere dňa 02.02.2012 v zmysle ust. § 497 OBZ k vzniku záväzkového právneho
vzťahu. Súd považoval obsah zmluvy za presne vymedzený a zmluva podľa súdu obsahovala podstatné
náležitosti zmluvy o úvere v zmysle ust. § 497 OBZ (záväzok žalobcu poskytnúť peňažné prostriedky,
určenie výšky týchto peňažných prostriedkov a záväzok žalovaných vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné

prostriedky). Súd v tejto súvislosti zohľadnil, že predmetnom zmluvy zo dňa 02.02.2012, o ktorú
svoj nárok oprel žalobca, bolo poskytnutie peňažných prostriedkov na účely nadobudnutia vlastníctva
nehnuteľnosti. Zmluvný vzťah medzi stranami sporu nemá preto charakter spotrebiteľského úveru,
nakoľko sa v danom prípade jednalo o úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého
účelom je nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v zmysle ust. § 1 ods. 3 písm. b) zákona

č. 129/2010 Z.z.. Dlh voči žalobcovi žalovaní nerozporovali. V konaní nebolo sporné ani to, že boli
žalobcom upozornení na omeškanie splátok aj na prípadné následky nezaplatenia splatných splátok
úveru. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že žalobca aktívne komunikoval so žalovanými a podával
im náležité vysvetlenia vo vzťahu k ich otázkam a nejasnostiam v súvislosti so splácaním úveru, čo aj
náležíte preukázal písomnými dôkazmi. Vzhľadom k tomu, že žalovaní naďalej nesplácali poskytnutý

úver, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru s účinnosťou do l0.dňa po doručení oznámenia o
tejto skutočnosti. Žalobca takto mohol pristúpiť k realizácii výkonu záložného práva predajom zálohu na
dražbe. Žalovaní v priebehu celého konania prehlasovali, že sú ochotní pristúpiť na dohodu so žalobcom
vo veci povolenia ďalšieho splácania úveru, na čom im súd poskytol aj dodatočnú lehotu. Napriek tomuz ich strany nedošlo k reálnemu konaniu spočívajúcemu v splácaní dlhu. Je nesporné, že žalovaní
poslednú splátku úveru uhradili dňa 08.10.2015 odkedy mali dostatok času na ďalšiu komunikáciu so
žalobcom, predkladanie návrhov na riešenie nasledovného splácania úveru alebo poskytnutie hoc aj

nepravidelných úhrad na splatenie úveru, napriek tomu žalovaní v tomto smere neurobili nič. Z úveru vo
výške 64 884,00 Eur žalovaní uhradili sumu 13 148,51 Eur, čo nie je ani štvrtina poskytnutého úveru.

33. Aj vyššie uvedené skutočnosti potvrdzujú nedôvodnosť námietok žalobcov uvádzaných v tomto
konaní.

34. Súd prvej inštancie sa v danom prípade správne vysporiadal s charakterom právneho vzťahu
založeným medzi stranami sporu považujúc ho za vzťah spotrebiteľský, avšak s poukazom na
ust. § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy a účel, na
ktorý bol úver poskytnutý, správne uzavrel, že sa nejedná o spotrebiteľský úver. Dôvodne preto
konštatoval, že aplikácia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je na tento právny vzťah

expressis verbis vylúčená. Ako správny odvolací súd vyhodnotil aj záver, že zmluva o OTPHYPO úvere
má podstatné obsahové náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka a to:
1.záväzok žalovaného poskytnúť na požiadanie žalobcov v ich prospech peňažné prostriedky, 2. určenie
sumy týchto peňažných prostriedkov a 3. záväzok žalobcov vrátiť žalovanému poskytnuté peňažné
prostriedky a zaplatiť úroky.

35. Správne sú aj úvahy súdu o tom, že podmienkou získania OTPHYPO úveru je jeho zabezpečenie
zriadením záložného práva k nehnuteľnosti v prospech banky, ktoré je prirodzeným nástrojom pre
obmedzenie strát vyplývajúcich z platobnej neschopnosti dlžníka (t.j. klienta banky). Slúži totiž na
zabezpečenie úveru tak, že v prípade jeho nesplácania (ktorá situácia nesporne nastala u žalobcov

v 1. a 2. rade), je banka oprávnená domáhať sa uspokojenia zo založenej nehnuteľnosti tým, že
táto nehnuteľnosť bude predaná a banka si prostriedky do výšky nesplatenej časti úveru ponechá.
Pri finančných produktoch ako sú úvery na kúpu nehnuteľností je zabezpečenie úveru (vzhľadom na
jeho výšku v porovnaní s väčšinou iných úverových produktov) záložným právom na nehnuteľnosť
prirodzeným nástrojom udržania stability bankového systému. Rovnako je bežnou praxou, že v prípade

úverov určených na kúpu nehnuteľnosti je suma úveru vyplatená bankou priamo predávajúcemu (nie
úverovému dlžníkovi-kupujúcemu). Nedôvodné sú preto námietky odvolateľov uvedené v odvolaní.

36. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie, že prípadná existencia neprijateľných
zmluvných podmienok v úverovej zmluve by mohla mať za následok neplatnosť niektorých zmluvných

dojednaní, nie však zmluvy ako celku.

37. Správne je aj konštatovanie súdu, že skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie záložcu nemôže
sama o sebe predstavovať prekážku platného zriadenia záložného práva a teda ani jeho následného
výkonu.

38. Neboli teda zistené žiadne dôvody neplatnosti záložnej zmluvy, preto nie je možné žalovanému
rozsudkom uložiť časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Výkon záložného
práva dobrovoľnou dražbou musí byť realizovaný v intenciách zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách (ZoDD), pričom v prípade porušenia zákona žalobcovia majú možnosť podľa § 22 ZoDD

domáhať da určenia neplatnosti dražby, čím je zabezpečená ich ochrana (aj súdna) pred nezákonne
uskutočnenou dražbou. Správny je preto záver súdu, že výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou
je legitímnym inštitútom zabezpečenia záväzku, ktorý v konečnom dôsledku podlieha aj súdnej ochrane.

39. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako

vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku o trovách konania.

40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Žalobcovia neboli v odvolacom konaní úspešní, preto nemajú nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Takýto nárok by mal úspešný žalovaný, ktorému však preukázateľne

žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).