Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 11, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200384
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8219200384.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
Peter Kováč, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 36 857 033, proti žalovanému: P. Č., nar.
X.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., o zaplatenie 417,08 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 90,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,03 Eura za obdobie od 23.5.2017 do 21.8.2017 a úrokom z omeškania 0,4 % ročne zo sumy 90,- Eur
od 22.8.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 25.2.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
417,08 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne a úroku z omeškania vo výške 0,4 % ročne zo
sumy 417,08 Eur od 5.6.2016 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu
neprevýšia sumu 1.050,- Eur a odo dňa nasledujúceho po dovŕšení dlžnej sumy 1.050,- Eur ročný
úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 417,08 Eur do zaplatenia, ďalej náhrady nákladov spojených s

mimosúdnym uplatnením pohľadávky v sume 46,16 Eur a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril 21.8.2014 so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške
1.050,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36-tich mesačných splátkach vo výške
po 37,28 Eur, termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, dohodnutého v zmluve. Vzhľadom
na omeškanie žalovaného s úhradou splátky č. 18 o viac ako tri mesiace napriek predchádzajúcemu

upozorneniu na uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, došlo k uplatneniu tzv.
straty výhody splátok. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
bolo žalovanému doručené dňa 19.5.2016. V súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k
uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 5.6.2016, kedy bol žalovaný povinný uhradiť doposiaľ
neuhradené splátky úveru. Nakoľko tak žalovaný nespravil, je od nasledujúceho dňa v omeškaní s
úhradou dlžnej sumy. Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených
splátok, ktoré boli zosplatnené na základe vyššie uvedených skutočností a predstavuje sumu 417,08

Eur (žalovaný do dnešného dňa zaplatil len sumu 925,- Eur). Žalobcovi ďalej vznikol nárok na zmluvnú
pokutu podľa článku 8 ods. 8.1 zmluvy vo výške 0,04 % denne zo sumy 417,08 Eur od 5.6.2016 do
zaplatenia a úrok z omeškania. Žalobca zaslal žalovanému viacero písomných upomienok spolu s
pokusom o zmier pred začatím rozhodcovského konania, žalovaný nereagoval na výzvy žalobcu, ako tovyplýva z Karty klienta - evidencie žalobcu o úhrade splátok. Okrem písomných upomienok bol žalovaný
opakovane vyzvaný na splnenie jeho povinností, a to formou zaslania krátkych textových správ (sms
správy), resp. pri telefonickom príp. osobnom kontakte, napriek čomu zo strany žalovaného nedošlo

k splneniu jeho záväzkov. V nadväznosti na zaslanie Pokusu o zmier pred začatím súdneho konania
svojím právnym zástupcom si žalobca uplatnil aj náhradu nákladov spočívajúcich v odmene za právnu
službu poskytnutú v súvislosti s týmto písomným uplatnením nárokov voči žalovanému. Výška tejto
náhrady zodpovedá sume tarifnej odmene vo výške 35,86 Eur a paušálnej náhrade advokátovi vo výške
jedného režijného paušálu v sume 10,30 Eur.

3. Žalovaný sa na výzvu súdu k žalobe doručenej mu 7.6.2019 písomne vyjadril podaním z 13.6.2019
doručeným súdu 13.6.2019. Vo vyjadrení poukázal na to, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti
v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) uvedené v § 9 ods. 2 písm. f). j) a k). Poukázal na to, že uvedenie

vyššie uvedených údajov v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je možné akceptovať ako
splnenie si zákonnej požiadavky, keďže písomná forma zmluvy vrátane povinných zákonných náležitostí
musí byť dodržaná aj v procese kontraktácie jednotlivých náležitostí zmluvy. Pokiaľ spolu s vyššie
uvedenou zmluvou žalobca žiadal v zmysle oznámenia aj splátku podľa dohody o poskytnutí služby
vo výške 25,48 Eur mesačne, tvrdil, že mesačná splátka úveru bola v skutočnosti vo výške 62,76 Eur

a z tohto dôvodu reálna výška RPMN predstavovala 83,02 % a nie deklarovaných 20,92 %. Ďalej z
listín predložených žalobcom vyplýva aj skutočnosť, že žalobca žalovanému neposkytol sumu v celej
výške 1.050,- Eur, ale len sumu 1.015,- Eur. Neposkytnutie celej čiastky úveru považoval za rozporné
so zákonom s poukazom na ustálenú judikatúru ako aj rozhodnutie C-377/14 vo veci Radlinger. Mal tiež
za to, že pre civilno-právnu úžeru odporujúcu dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka) je zmluva

absolútne neplatným právnym úkonom.

4. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval podaním z 26.6.2019, v ktorom okrem iného tvrdil, že
zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen na listine označenej ako žiadosť
o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu, ale aj zmluvnými dojednaniami ako aj

prílohami tvoriacimi súčasť zmluvy o revolvingovom úvere (článok 7., ods. 7.1 psím. g) zmluvných
dojednaní). Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva deň splatnosti poslednej
splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti
úveru. Z ustanovenia článku 9., ods. 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva Zmluva o revolvingovom úvere
je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto

Zmluvou o revolvingovom úvere. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákonného
ustanovenia. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k.
13Co/11/2014-166 tvrdiac, že termín konečnej splatnosti vyplýva z Oznámenia o schválení úveru,
zaslanom dlžníkovi obsahujúceho aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Ďalej uvádzal, že pojem

„termín konečnej splatnosti“ nie je požiadavkou na uvedenie presného dátumu, pretože pojmy „termín“
a pojem „dátum“ nie sú používané ako synonymá. Podporne poukazoval aj na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ vo veci C-42/15, kedy súdny dvor uvádzal, že ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby
zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (výrok II.

rozsudku v spomenutej veci). Logickým dôsledkom a prepojením tohto záveru s náležitosťou „termín
konečnej splatnosti“ je to, že postačuje také uvedenie údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje
identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov. Prípadný záver súdu spájajúci bezúročnosť úveru
s neuvedením termínu konečnej splatnosti odporuje podľa jeho názoru smernici 2008/48/ES (v tomto
smere poukazoval na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo vec C-42/15, podľa ktorého čl. 23 smernice

2008/48 sa má vykladať tak, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave
stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2
tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide
o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku).
Závery označeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ potvrdzuje aj zmena právnej úpravy v zákone o

spotrebiteľských úveroch schválená dňa 12.10.2017. K náležitosti vyžadovanej § 9 ods. 2 písm. k)
zákona o spotrebiteľských úveroch tvrdil, že uvádzanie spôsobu započítania splátky na úver, istinu
a úroky je potrebné len v prípade, ak sa splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s
rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, čo nie je daný prípad.Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.2.2018 sp. značka 3Cdo/146/2017, podľa ktorého
nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je
konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Tvrdil, že jazykový doslovný výklad právnej normy

by odporoval jej systematickému výkladu. Ak by zmluva mala obsahovať rozpísanie splátky, potom
nemá žiadny zmysel právo spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods. 5 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Účelom právnej úpravy uvádzania splátky v spotrebiteľskej úverovej zmluve
je to, aby bol spotrebiteľ informovaný o svojej povinnosti. Uplatnenie jazykového výkladu právnej normy
popiera aj povinnosť rešpektovať účinky únijného práva. V kontexte napádaného rozhodnutia sa potom

samotné konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 a aj rozhodnutie javia
ako zbytočné a bezvýznamné. K povahe a prípustnosti poplatku za poskytnutie úveru poukázal na
jeho posúdenie Národnou bankou Slovenska pod č. OFS - 12322/2015 vydaného s poukazom na §
1 ods. 3 písm. a), písm. c) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, podľa ktorého
poplatok za poskytnutie spotrebiteľského úveru (spolu s úrokom) predstavuje plnenia za poskytnutie
služby. V nich je transparentným spôsobom uvedené, že „poplatok za poskytnutie úveru“ je súvisiacim

nákladom pri poskytnutí spotrebiteľského úveru. V kontexte neho argumentoval legitímnym očakávaním
spočívajúcim v garancii čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochranou súkromných osôb
pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie (poukazujúc na nález Ústavného
súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 a nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 10/04). Poplatky spojené so
spotrebiteľským úverom boli a sú bežnou súčasťou obchodnej praxe spojenej s poskytovaním úverov,

pričom tento fakt bol a je zohľadnený aj príslušnou právnou úpravou [v tejto súvislosti poukazoval
na § 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
ako aj na § 1 ods. 3 písm. i), § 2 písm. g) a § 9 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch]. Z jeho
označenia je nepochybné, za čo konkrétne sa uhrádza a netýka sa žiadnej z činností ako je vedenie,

evidencia alebo správa spotrebiteľského úveru. Vyššie uvedené podporuje aj zjednocujúce stanovisko
Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. Cpjn 203/2013 (stanovisko vo veci bankových poplatkov),
podľa ktorého argument o vlastnom záujme úverového veriteľa spravovať úver je zavádzajúci, pretože
každý dobrovoľne uzavretý obchod i poskytnutie úveru, vrátane plnenia ďalších povinností dohodnutých
v zmluve o úvere je záujmom oboch strán. Vo vzťahu k nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej miere

nákladov tvrdil, že dohoda o poskytovaní služieb je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie je
podmienkou pre vznik zmluvy o revolvingovom úvere čo vyplýva z čl. I. bod 2 dohody, a teda má právnu
povahu individuálneho dojednania. Táto dohoda o poskytovaní služieb je aj osobitne podpisovaná.
Dlžník podpísaním tlačiva žiadosti/zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytovaní
služieb. Keďže Dohoda o poskytovaní služieb je dobrovoľná a nebola podmienkou pre získanie úveru,

odplata za poskytnutie balíka služieb sa nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver, pričom poukázal
na § 2 písmeno g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak by teda žalovaný Dohodu vôbec nepodpísal,
táto by nikdy nevznikla. Pokiaľ by odplata za poskytnuté služby bola zahrnutá do celkových nákladov,
taký postup bol v rozpore so zákonom.

5. K replike žalobcu, ktorá bola žalovanému doručená na oboznámenie 3.7.2019 sa žalovaný do vydania
uznesenia o skončení dokazovania nevyjadril. Na pojednávaní konanom 11.7.2019 cestou svojej matky,
ktorá na pojednávaní predložila splnomocnenie na jeho zastupovanie na súdnom pojednávaní len
doplnil, že je ochotný splatiť celý úver okrem úžerníckych úrokov a poplatkov, ktoré žalobcovi nepatria.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 11.7.2019, na ktoré predvolal ako právneho zástupcu
žalobcu (doručenie predvolania vykázané 18.6.2019) tak aj žalovaného (doručenie predvolania
vykázané dňa 21.6.2019). Žalobca a jeho právny zástupca žiadali prejednať vec v ich neprítomnosti
(podanie z 25.6.2019), žalovaný sa na pojednávanie neustanovil. Súd preto uznesením rozhodol, že
bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného. Vo veci vykonal

dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených do spisu a ostatným jeho obsahom, hlavne
dôkazom o poukázaní sumy čerpaného úveru na č.l. 3, pokusom o zmier z 8.6.2016 na č.l. 4, oznámením
o zosplatnení úveru z 15.5.2016 na č.l. 5 s doručenkou na č.l. 8, žiadosťou o poskytnutie revolvingového
úveru/zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 21.8.2014 na č.l. 6 s pripojenými zmluvnými
dojednaniami na č.l. 7, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi z 21.8.2014 na č.l. 9, prehľadom

platieb na úhradu poskytnutého úveru na č.l. 10, vyjadrením žalovaného z 13.6.2019 na č.l. 25,
vyjadrením žalobcu z 26.6.2019 na č.l. 37-44, pričom zistil tento skutkový stav.7. Dňa 19.8.2014 požiadal žalovaný žalobcu písomnou žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského
úveru revolvingového typu, pričom v žiadosti v bode 5 uviedol, že požaduje úver vo výške 1.050,-
Eur, so splatnosťou úveru v 36-tich mesačných splátkach, s mesačnou splátkou 37,28 Eur (vrátane

úrokov), celkovou čiastkou, ktorú má žalovaný zaplatiť v sume 1.377,08 Eur, predpokladanou ročnou
percentuálnoumierounákladov(ďalejajlen„RPMN“)vovýške20,92%,ročnouúrokovousadzbouúveru
18,04 %, priemernou RPMN 44,06 %, poplatkom za poskytnutie úveru v sume 35,- Eur a informatívnym
údajom o predpokladanej mesačnej platbe zahŕňajúcej aj Dohodu o poskytovaní služieb, ak bude táto
uzavretá v sume 62,76 Eur. V označenom dokumente (žiadosť/zmluva) sa ďalej v bode 6 nachádzajú

údaje o schválenom úvere s nasledovným znením: informatívny údaj o mesačnej platbe zahŕňajúca
mesačnú splátku a platbu podľa Dohody o poskytovaní služieb: 62,76 Eur, poskytnutá čiastka úveru:
1.050,- Eur, splatnosť úveru /počet splátok: 36 mesiacov, mesačná splátka (vrátane úrokov): 37,28 Eur,
celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania + poplatok za poskytnutie
úveru): 1.377,08 Eur, RPMN za úver 20,92 %, ročná úroková sadzba úveru 18,04 %, priemerná RPMN
44,06 %, poskytnutá čiastka revolvingu 0,- Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť

0,- Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 0 %, ročná úroková sadzba revolvingu
5,15 %, poplatok za poskytnutie úveru 35,- Eur. V čl. 8 pod názvom „Sankcie“ sa v ods. 8.1 uvádza, že
v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody
o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške
0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % ročne). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s

úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13 ods. 13.1 písm. a) zmluvných
dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka, podľa tejto zmluvy
je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania. Podľa
nasledujúceho ods. 8.2 okrem zmluvnej pokuty podľa ods. 8.1 zmluvy je dlžník povinný veriteľovi zaplatiť
úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej neriadením

vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom
znení k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená
tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1. tejto zmluvy nepresahovala maximálnu výšku podľa
ods. 8.3. zmluvy (trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.). Žiadosť/
zmluva je podpísaná žalovaným 19.8.2014 a žalobcom 21.8.2014.

8. V zmysle bodu 2.3. zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere žalobcu pripojených k
zmluve, veriteľ poskytne Dlžníkovi schválenú výšku úveru na účet Dlžníka uvedený v Zmluve o RÚ v
deň nadobudnutia účinnosti tejto Zmluvy o RÚ (ďalej len „Deň poskytnutia úveru“). V zmysle bodu
2.5 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere žalobcu pripojených k zmluve, poplatok za

poskytnutie úveru je splatný v deň uzavretia zmluvy. V zmysle bodu 3.3. zmluvných dojednaní
Zmluvy o revolvingovom úvere žalobcu pripojených k zmluve, pri stanovení RPMN v bode 5. Žiadosti/
Zmluvy zmluvné strany vychádzajú z predpokladu, že medzi vyplatením úveru a splatnosťou prvej
splátky uplynie práve rovnaký mesiac, a že splatnosť každej nasledujúcej splátky bude nasledovať
vždy po uplynutí ďalšieho rovnakého mesiaca od splatnosti predchádzajúcej splátky. Za rovnaký mesiac

sa podľa tejto Zmluvy o RÚ a podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. považuje 30,41666 dňa,
t.j. 365/12. V zmysle bodu 4.4 druhá a tretia veta zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom
úvere žalobcu pripojených k zmluve, celková výška úveru spolu s úrokmi je splatná v pravidelných
mesačných splátkach, pričom výška jednotlivých splátok úveru vrátane úrokov zostáva rovnaká,
splatnosť jednotlivých splátok (časové rozvrhnutie) v jednotlivých mesiacoch zostáva nezmenená a

vyplýva z platného splátkového kalendára (pozri čl. 4., ods. 4.5.). Predpokladaná výška RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu uvádzaná v bode 5 Žiadosti/Zmluvy vychádza z predpokladu, že medzi dňom
vyplatenia poskytnutého revolvingu a dňom splatnosti prvej splátky po poskytnutí revolvingu uplynie
práve rovnaký mesiac, a že splatnosť každej nasledujúcej splátky bude nasledovať vždy po uplynutí
ďalšieho rovnakého mesiaca od splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmysle bodu 4.5 druhá veta

zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere žalobcu pripojených k zmluve, deň splatnosti
poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej
splatnosti úveru. V bodu 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere žalobcu
pripojených k zmluve, súčasťou zmluvy je aj príloha č. 7: Oznámenie Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
(podľa čl. 2., ods. 2.2 tejto Zmluvy o RÚ) obsahujúce všetky identifikačné údaje schváleného úveru. V

zmysle bodu 10.1 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere žalobcu pripojených k zmluve,
poplatok za poskytnutie úveru sa uhrádza jeho započítaním so sumou úveru a rozdiel bude vyplatený
na účet Dlžníka; týmto nie je dotknuté ustanovenie nasledujúcich odsekov.9. Dňa 21.8.2014 žalobca písomne spracoval oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX. V tomto oznámení je uvedené meno dlžníka, veriteľa, údaje o
schválenom úvere, a to číslo zmluvy, schválená výška úveru 1.050,- Eur, splatnosť úveru 36 mesiacov,

výška mesačnej splátky 37,28 Eur, z toho istina 29,17 Eur a úroky 8,11 Eur, splátka podľa dohody
o poskytnutí služby (mesačne) 25,48 Eur, výška celkovej platby na úhradu 62,76 Eur, poplatok za
poskytnutie úveru/revolvingu 35,- Eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 1.10.2014, dátum splatnosti
poslednej splátky úveru 1.9.2017, periodicita splácania úveru mesačná, dátum splatnosti splátky k 1.
dňu v mesiaci, celková výška úveru 1.050,- Eur, RPMN úveru 20,92 %, priemerná hodnota RPMN

platná ku dňu podpísania zmluvy 44,06 %, úverový limit 1.050,- Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť 1.342,08 Eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb je 917,28
Eur, ročná úroková sadzba úveru 18,04 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,15 %, dátum
nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy 21.8.2014.

10. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca poukázal žalovanému sumu 1.015,- Eur dňa 21.8.2014

a žalovaný žalobcovi uhradil do podania žaloby celkovo sumu 925,- Eur (dňa 25.9.2014 sumu 63,- Eur,
2.10.2014 sumu 63,- Eur, 25.1.2014 sumu 63,- Eur, 15.12.2014 sumu 63,- Eur, 30.4.2015 sumu 63,-
Eur, 11.5.2015 sumu 63,- Eur, 15.6.2015 sumu 63,- Eur, 16.7.2015 sumu 65,- Eur, 23.9.2015 sumu 63,-
Eur, 23.10.2015 sumu 70,- Eur, 27.11.2015 sumu 60,- Eur, 14.12.2015 sumu 63,- Eur, 18.1.2016 sumu
60,- Eur, 22.2.2016 sumu 63,- Eur, 19.5.2016 sumu 40,- Eur).

11. Oznámením o zosplatnení zo dňa 15.5.2016 žalobca žalovanému oznámil, že k označenému dňu bol
v omeškaní s úhradou splátok č. 18, 19, a 20 v celkovej sume 181,92 Eur. Zároveň žalovanému oznámil,
že ak sa s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok dostane do omeškania o viac ako tri mesiace
a uplynie 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Doručenie

uvedeného oznámenia žalobca preukázal doručenkou k 19.5.2016.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

15. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

16. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

17. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

18. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretiazmluvy(ďalejlen,,Občianskyzákonník“),spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

23. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré
sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

24. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento

zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

25. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26. Podľa § 1 ods. 2 zákona čo spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy)
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

27. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a

celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

28. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
29. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

30. Podľa § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery

nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou
poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na
úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady
na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné

transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je
dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

31. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

32. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013, ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Podľa § 3a ods. 1 až 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013,
ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie
za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu 2a)
pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť

trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná
percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie podľa odseku 1 sa
považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so
splácanímpeňažnýchprostriedkov.Aksankciepodľaodseku1dosiahnuvýškuposkytnutýchpeňažných
prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú

prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

36. Predmetom konania bol nárok žalobcu, ktorý odvíjal od formulára - žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere (ďalej len ako zmluva), ktorej účelom bolo
poskytnutie úveru podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca poskytol žalovanému finančné

prostriedkybezuvedeniaúčelu,ktorésažalovanýzaviazalsplácaťvdohodnutýchmesačnýchsplátkach.
V konaní nie je sporné, že na strane poskytovateľa úveru ide o podnikateľa a na strane žalovaného -
príjemcu služby - fyzická osoba ako spotrebiteľ. Podporne platí na daný vzťah aj úprava § 52 a nasl.
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

37. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o zmluvný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné skúmať,
či uzavretá zmluva o úvere spĺňa obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Súd zistil, že v bode 5 zmluvy sú uvedené údaje zo strany žalovaného v súvislosti s
požadovaným úverom a v bode 6 zmluvy sú údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere. Zo stranyžalovaného bola zmluva podpísaná dňa 19.8.2014 a žalobca ju podpísal dňa 21.8.2014. Keďže údaje v
bodoch 5 a 6 zmluvy sú zhodné, je potrebné uviesť, že žalobca návrh na uzavretie zmluvy žalovaným
akceptoval, a teda medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu zmluvy, podľa ktorej sa žalobca zaviazal

poskytnúť žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.050,- Eur a žalovaný sa zaviazal úver žalobcovi
splácať v 36 mesačných splátkach po 37,28 Eur s tým, že spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní
služieb mala byť výška mesačnej splátky v sume 62,76 Eur. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný
zaviazal uhradiť, t.j. úver a úroky za celú dobu čerpania úveru, bola uvedená vo výške 1.342,08
Eur. Námietku absolútnej neplatnosti zmluvy pre civilnoprávnu úžeru však súd neakceptoval, pretože

žalovaný nepreukázal svoje zneužitie tiesne, neskúsenosti ľahkomyseľnosti, či dôverčivosti veriteľom
tak, ako to má na mysli § 39a Občianskeho zákonníka.

38. Uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere v bode 7 odkazuje na úpravu obsiahnutú v zmluvných
dojednaniach zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (ďalej „zmluvné dojednania“) a preto
vo vzťahu k otázke splatnosti splátok úveru, a termínu konečnej splatnosti úveru možno vychádzať

len z obsahu týchto zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré v zmysle označenej
inkorporačnej doložky vyplývajúcej z bodu 7. Zmluvy je potrebné považovať za jej súčasť. Predovšetkým
z bodu 3.3, 4.4 a 4.5 možno vyvodiť, že medzi vyplatením úveru a splatnosťou prvej splátky má
uplynúťrovnakýmesiacažesplatnosťkaždejnasledujúcejsplátkybudenasledovaťpouplynutíďalšieho
rovnakého mesiaca od splatnosti predchádzajúcej splátky (za rovnaký mesiac sa považuje 30,41666

dňa). Zároveň je nutné konštatovať, že tieto údaje sú uvedené mimo základných údajov o schválenom
úvere v bode 6. zmluvy a vyžadujú matematický prepočet určenia splatnosti konkrétnych splátok,
ktorý poznatok nemôže byť pre spotrebiteľa jasný hneď pri podpise zmluvy. Dôvodný je tak záver,
že žalovaný nebol pri uzatvorení zmluvy dostatočne informovaný o konkrétnom dátume splatnosti
jednotlivých splátok, dátume splatnosti prvej splátky úveru, ako aj dátume konečnej splatnosti, keďže

splatnosť splátok mala nastať postupne, vždy po pripočítaní tzv. rovnakého mesiaca, ktorý predstavuje
30,41666 dní odo dňa vyplatenia úveru, teda od 21.8.2014. Tento spôsob dohodnutia splatnosti splátok
je podľa názoru súdu v rozpore so zásadou transparentnosti, vyžadujúcou vo vzťahu k spotrebiteľovi,
aby tento mal pred uzavretím zmluvy reálnu možnosť posúdiť všetky podmienky navrhovanej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Žiada sa poznamenať, že v danom prípade bolo splatnosť prvej splátky možné

určiť na 20.9.2014 a splatnosť každej ďalšej splátky matematickým spôsobom po uplynutí 30,41666
dňa, čo sa okrem iného nevyhlo zaokrúhľovaniu číselnej hodnoty dňa splatnosti splátky (súdu sa
javí, že ďalšia splátka bola pri použití tohto ustanovenia zmluvných dojednaní splatná 21.10.2014,
nasledujúca 20.11.2014 a v poradí 36. splátka 20.8.2017). Uvedenie termínu konečnej splatnosti
úveru len formou návodu v podobe matematického vzorca podľa názoru súdu nemožno považovať

za naplnenie zákonnej požiadavky na uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru, keďže v zmysle
označených ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o úvere má obsahovať „termín“,
a nie „spôsob výpočtu termínu“, či „vzorec na výpočet termínu“. Slovom „termín“ sa pritom rozumie
„vymedzenie času, v ktorom treba splniť niečo“ (pozri Krátky slovník slovenského jazyka 4, 2003;
dostupný na http://slovniky.juls.savba.sk). Na podporu tohto záveru možno uviesť, že aj v prípade iných

typov zmluvných dojednaní rozlišujú právne predpisy (celkom odôvodnene) určenie konkrétneho údaja
a spôsobu jeho výpočtu. Ako príklad možno poukázať na § 544 ods. 2 OZ týkajúci sa zmluvnej pokuty,
ktorá je podobne formalizovaným inštitútom ako kategória zmlúv o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého
v dojednaní o zmluvnej pokute musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia, či na § 409
ods. 2 Obchodného zákonníka týkajúci sa dojednania kúpnej ceny, podľa ktorého v zmluve musí byť

kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia. Vyžadovanie
dátumového určenia splatnosti jednotlivých splátok v zmluve o spotrebiteľskom úvere a dátumového
určenia konečnej splatnosti úveru je preto v danom prípade namieste a ich absenciu v zmysle § 9 ods. 2
písm. f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné považovať za jeden z dôvodov vyhodnotenia
poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch.

39. Podľa názoru súdu v predmetnej zmluve chýba aj ďalšia povinná náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm.
j) citovaného zákona, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých pre výpočet RPMN. Žalobca si
uplatňuje nárok na zaplatenie istiny úveru, úrokov a poplatkov, teda musí okrem iného preukázať, že

zmluva má všetky náležitosti, aby sa úver nepovažoval za bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru
súdu nepostačuje, ak je v zmluve uvedená len hodnota RPMN, keď zákon výslovne uvádza, že v
zmluve o spotrebiteľskom úvere je potrebné uviesť aj všetky predpoklady použité na výpočet RPMN,
ktorý údaj je potrebné považovať za najdôležitejší pre spotrebiteľa, nakoľko zahŕňa v sebe všetkynáklady, ktoré spotrebiteľ s poskytnutím úveru musí veriteľovi zaplatiť. Ani zmluvné dojednania, ktoré
v zmysle označenej inkorporačnej doložky možno považovať za súčasť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, neuvádzajú prehľadne všetky predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery

nákladov. Súd považuje za nesprávny aj údaj o hodnote RPMN uvedenej v zmluve z dôvodu, že platba
podľa dohody o poskytovaní služieb (25,48 Eur mesačne) nebola započítaná do celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, hoci už v zmluve žalobca spotrebiteľa informoval
o takejto výške mesačnej platby. Aj keď žalobca nepredložil znenie označenej dohody o poskytovaní
služieb, nepochybne táto dohoda súvisí s uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere (obsahuje odkaz

na mesačné platby podľa nej a obsah služieb je vymedzený v zmluvných dojednaniach tvoriacich
súčasť zmluvy o úvere). Ide teda o zmluvu závislú vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere a v
ich vzájomnej súvislosti je potrebné aj posudzovať parametre poskytnutého spotrebiteľského úveru,
pretože podľa názoru súdu obe právne úkony, aj keď stranami osobitne podpísané, tvoria jednu zmluvu
o spotrebiteľskom úvere. Žalobca v konaní nepreukázal, že dohodou o poskytovaní služieb dojednaná
platba nepatrí do celkových nákladov z dôvodu, že ide o náklady na doplnkovú službu súvisiacu

so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktoré nepodmieňovali poskytnutie spotrebiteľského úveru za
ponúkanýchpodmienok.Užpriamovuzavretejzmluvetotižboladojednanávýškaplatbyspotrebiteľapre
prípad uzavretia dohody a o poskytnutí služieb, obsah samotných služieb bol v zmluvných dojednaniach
definovaný a tak je dôvodné považovať tieto služby za súčasť podmienok, za ktorých bol úver žalobcom
ponúkaný. Z hľadiska obsahu záväzku vyplývajúceho z predmetnej dohody je zrejmé, že tieto služby

prevažne neslúžia záujmom spotrebiteľa, ale slúžia len záujmom dodávateľa a spotrebiteľovi sú ňou
v podstate vnútené služby, o ktoré vôbec nemá záujem, pričom ho dohoda zaväzovala zaplatiť za
niečo, čo vôbec nebolo dodané. V prípade zahrnutia odplaty za tieto doplnkové služby do výpočtu
RPMN pri zmluve z 21.8.2014 bola jej hodnota v skutočnosti 79,18 % a nie v zmluve uvádzaných
20,92 % (bližšie http://www.fininfo.sk/sk/kalkulacky/kalkulacka-rpmn). Je teda nepochybné, že RPMN

bolauvedenánesprávneavneprospechspotrebiteľa,čozakladádôvodbezúročnostiabezpoplatkovosti
poskytnutého úveru založený na § 9 ods. 2 písm. j) v spojení s § 11 ods. 1 písm. d) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Nesprávne a v neprospech spotrebiteľa potom bola uvedená sa v zmluve aj
celková výška nákladov spotrebiteľa (2.294,36 Eur).

40. Ďalej súd poukazuje na to, že v obdobných veciach bolo opakovane judikované, že poskytovanie
úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť, je v
rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co
109/2011 z 21.11.2012, rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 7C/92/2016-88 zo 14.2.2018 potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/71/2018-127 z 26.11.2018). Veriteľ poskytovaného

spotrebiteľského úveru má nepochybne právo na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru, tento však
nemôže byť priamo na základe zmluvného dojednania inkasovaný tak, že spotrebiteľovi sú v skutočnosti
vyplatené úverové prostriedky v nižšej výške, než ktorá bola zmluvne dohodnutá. To zakladá neplatnosť
bodu 10.1 zmluvných dojednaní o uhradení poplatku za poskytnutie úveru jeho započítaním so sumou
úveru a vyplatení len rozdielu úverových prostriedkov na účet dlžníka.

41. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že ním vydané oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je
potrebné považovať za súčasť zmluvy v zmysle bodu 7 ods. 7.1 zmluvných dojednaní, súd zastáva
názor, že súčasťou zmluvy môže byť len tá časť zmluvnej dokumentácie týkajúca sa spotrebiteľského
úveru, ktorá je výslovne uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere podpísanej oboma zmluvnými

stranami. V danom prípade však toto oznámenie nebolo bodom 7. žiadosti/zmluvy podpísanej oboma
zmluvnými stranami označené za neoddeliteľnú súčasť zmluvy, na oznámenie odkazujú len formulárové
ažalovanýmnepodpísanézmluvnédojednania.Vkonanípritombolopreukázané,žeoznámenieveriteľa
o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX - bolo vystavené dňa
21.8.2014 žalobcom jednostranne a okrem obsahových náležitostí uvedených v bode 6 zmluvy o úvere

v ňom boli uvedené aj ďalšie údaje, ako je dátum splatnosti jednotlivých splátok k 1. dňu v kalendárnom
mesiaci, dátum splatnosti prvej splátky úveru k 1.10.2014, ako aj dátum poslednej splátky úveru k
1.9.2017, ktoré však nesedia s vyššie opísaným obsahom zmluvných dojednaní a z neho vyvodených
pravidiel určenia splatnosti splátok a termínu konečnej splatnosti úveru. Takto dátumovo špecifikované
údaje však neboli súčasťou žiadosti /zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobca ich uviedol len následne

do oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, preto toto oznámenie je potrebné podľa § 44 ods.
2 Občianskeho zákonníka považovať za nový návrh zmluvy, ktorý však nebol zo strany žalovaného
prijatý relevantným právnym úkonom. Vzhľadom k tomu, že zo strany žalobcu nebolo ani tvrdené, ani
preukázané, že žalovaný toto oznámenie akceptoval, súd toto oznámenie len s ohľadom na odkazv pripojených tzv. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. formulárového typu, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť (teda ním nemohli byť
ani individuálne dojednané) nemôže považovať za súčasť uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

42. S ohľadom na záver, zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované § 9 ods. 2
zákona, resp. tieto sú uvedené v nesprávnej výške a v neprospech spotrebiteľa (napríklad výška
spotrebiteľského úveru, výška RPMN) spotrebiteľský úver súd posúdil ako bezúročný a bez poplatkov.
Žalobca má tak len nárok na vrátenie istiny úveru, ktorá bola žalovanému poskytnutá, nie však na úroky

a poplatky. Z poskytnutého úveru vo výške 1.050,- Eur žalobca v zmysle bodu 10.1 Zmluvných dojednaní
započítal 35,- Eur na poplatok za poskytnutie úveru (na ktorý vzhľadom na to, že úver je bez úrokov
a bez poplatkov nemal žalobca nárok), žalovanému bol preto poskytnutý úver v reálnej výške 1.015,-
Eur, ktorý žalovaný splatil vo výške 925,- Eur. Tieto skutočnosti neboli v konaní zo strany žalovaného
relevantne spochybnené, preto ich súd považoval za nesporné. Žalobca potom má nárok na zaplatenie
sumy 90,- Eur (suma poskytnutého úveru vo výške 1.015,- Eur mínus úhrady žalovaného vo výške 925,-

Eur), preto v tejto časti žalobe vyhovel. V prevyšujúcej časti žalobou uplatnený nárok na zaplatenie istiny
dlhu súd zamietol ako nedôvodný.

43. Keďže žalovaný bol v zmysle ustanovení zmluvy povinný vrátiť poskytnutý úver v rovnomerne
(t.j. na jednotlivé mesiace) rozvrhnutých splátkach, súd v ďalšom skúmal, či žalobca splnil podmienky

vyžadované § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Z vyššie opísaných zistení vyplýva, že
k 4.6.2016, kedy podľa žalobcu malo nastať zosplatnenie úveru, bol žalovaný v zmysle ustanovení
zmluvy a zmluvných dojednaní povinný zaplatiť 21 splátok, ktoré pri zohľadnení záveru o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru a rešpektovaní zmluvnej dohody o povinnosti žalovaného zaplatiť úver v 36
splátkach s konečným termínom splatnosti 20.8.2017 činili celkovo sumu 612,50 Eur (t.j. 21 x 29,17

Eur, resp. pri každej 3. splátke 29,16 Eur). Ku dňu 4.6.2016 však bola žalovaným v skutočnosti
zaplatená suma 925,- Eur a tak je dôvodný záver, že tým boli žalovaným úplne zaplatené všetky splatné
splátky a naviac aj suma 347,50 Eur. S ohľadom na ustálený záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru je vylúčené, aby uvedené platby žalovaného mohli byť zarátané na akékoľvek
úroky alebo poplatky účtované žalobcom. Ku dňu žalobcom tvrdeného zosplatnenia úveru teda žalovaný

nebol v omeškaní so splatením žiadnej splatnej splátky a to najmenej 3 mesiace pred uplatnením práva
požadovať predčasné splatenie úveru. V dôsledku toho nebol úkon zosplatnenia úveru vykonaný za
splnenia podmienok vyžadovaných § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Samotný akt zosplatnenia
úveru je jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon, pri vykonaní ktorého musia byť splnené zákonné
podmienky, čo v danom prípade absentuje. Preto je žalobcom vykonané zosplatnenie úveru absolútne

neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom a to
konkrétne s poukazom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

44. Žalobe súd čiastočne vyhovel aj ohľadne uplatneného úroku z omeškania s poukazom na § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády (žiadaného len vo výške 0,4 % ročne

zo žalovanej istiny). Na základe skutkových zistení vyvodených z vykonaného dokazovania je potrebné
konštatovať, že žalobca na súde uplatnil pohľadávku z úveru, ktorého splatnosť nastala postupne so
splatnosťou jednotlivých splátok, pričom do omeškania sa žalovaný dostal až 23.5.2017 s 33. splátkou
splatnou 21.5.2017 v sume 29,16 Eur a to v rozsahu sumy 2,5 Eur. Úplná splatnosť úveru nastala
20.8.2017, pričom od 22.8.2017 bol žalovaný v omeškaní so sumou 90,- Eur. Nárok na zaplatenie

úroku z omeškania vo výške 0,4 % súd ustálil za obdobie od 23.5.2017 do 21.8.2017 v sume 0,03
Eur a takto vyčíslenú sumu úrokov z omeškania súd považoval za dôvodnú priznať spolu s úrokom z
omeškania vo výške 0,4 % ročne zo sumy 90,- Eur za obdobie od 22.8.2017 do zaplatenia, čím v tejto
časti žalobe vyhovel. Nakoľko z dôvodov uvádzaných nižšie súd nepovažoval za dôvodný uplatnený
nárok na zmluvnú pokutu, nemôže nastať splnenie predpokladu, ktorým podmieňoval žalobca priznanie

výšky úroku z omeškania v jeho zákonnej výške 5,00 % ročne (žiadaného odo dňa nasledujúceho po
dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.050,- Eur).

45. Pokiaľ ide o nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne zo sumy 417,08 Eur s poukazom
na časť 8 bod 8.1. Zmluvy súd zastáva názor, že takéto dojednanie o zmluvnej pokute pre dojednanú

výšku zmluvnej pokuty predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetná zmluva má charakter
spotrebiteľskej zmluvy, nesmie teda obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Za nekalú podmienku sa považuje zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálnedohodnutá, a ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, pričom podmienka
sa nepovažuje za individuálne dohodnutú najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou, obsah ktorej zmluvy a jej príloh nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť. V posudzovanom spore

dojednanie o zmluvnej pokute predstavuje neprijateľnú, a tým neplatnú zmluvnú podmienku (§ 53
ods. 4 písm. k), ods. 5 Občianskeho zákonníka), keďže zmluvná pokuta bola dohodnutá pre prípad
porušenia povinnosti, za ktoré žalobca môže (a podanou žalobou tak aj urobil) žiadať zákonné úroky z
omeškania,idetedaoďalšiu(duplicitnú)sankciuzaomeškanie.Vtejtosúvislostisúdpoukazujenanázor
Jaroslava Krajča vyslovený na str. 157 v publikácii „Spotrebiteľská zmluva v aplikačnej praxi v SR a EÚ“,

vydavateľstvo Eurounion-Ikarus, r. 2011, ktorý uvádza, že neprimeranou zmluvnou podmienkou môže
byť napríklad zmluvná pokuta, dojednaná popri zákonnej povinnosti úroku z omeškania vyplývajúcej zo
zákona. Aj v tomto kontexte súd vyhodnotil predmetnú zmluvnú podmienku ako neprijateľnú. Takisto súd
vyhodnocoval dotknutú zmluvnú podmienku v kontexte so všetkými právami a povinnosťami zo zmluvy
a zobral do úvahy, že dojednaná odplata za poskytnutý úver predstavuje za obdobie 3 rokov navýšenie o
viac ako 30 % výšky poskytnutého úveru, teda je dohodnutá v takej výške, ktorá (ak by zmluva netrpela

nedostatkami, pre ktoré by bolo potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov) dostatočne
kompenzuje prípadnú škodu žalobcu vzniknutú v dôsledku omeškania sa žalovaného popri súčasnej
existencii zákonnej sankcie v podobe úroku z omeškania za čas omeškania žalovaného so splácaním
svojho záväzku. Pokiaľ žalobca uvádzal, že si uplatnil sankcie spojené s omeškaním žalovaného a v
rámci toho aj žalovanú zmluvnú pokutu v súlade s ust. § 3a nariadenia vlády, tak aby tomu tak skutočne

malo byť, v podstate jeden z týchto nárokov, a to v konkrétnom prípade zákonný úrok z omeškania,
moderoval (ponížil) tak, aby to tomuto ustanoveniu zodpovedalo. Ak chcel žalobca docieliť naplnenie
zmyslu ustanovenia § 3a naradenia vlády, tak už samotná výška zmluvnej pokuty dojednanej pre prípad
omeškania v zmluvy, mala byť zmluvne upravená tak (v takej výške), aby spolu so zákonným úrokom
z omeškania neprevyšovala najvyššie prípustnú výšku. Ako súd už uviedol, v danom prípade, aby sa

žalobca vôbec dostal na „najvyššie prípustnú hranicu“ znížil jednu z týchto sankcií, v tomto prípade úrok
z omeškania a uplatnil si ho vo výške len niečo okolo 10 % výšky tzv. zákonného úroku z omeškania,
ktorý mohol požadovať, aby spolu so zmluvnou pokutou táto výška neprekračovala najvyššie prípustnú
hranicu a aby presne túto hranicu dosiahla. Hoci veriteľ pochopiteľne nemusí využiť všetky sankcie dané
či už zákonom, alebo ktoré boli dojednané zmluvne pre prípad omeškania, tieto sankcie nemôžu ako

celok (zákonné + zmluvné) prevyšovať najvyššie prípustnú hranicu, teda tie, ktoré si chce dojednať
zmluvne, môže dojednať (a nie len uplatňovať si ich) len v rámci existujúcich limitov, zohľadniac už
danú výšku možných zákonných sankcií v čase uzatvorenia zmluvy. Išlo by o iný postup, než ktorý
žalobca zvolil, keď tento si dojednal zmluvnú pokutu v takej výške, ktorá spolu so zákonným úrokom z
omeškania prevyšuje najvyššie prípustnú hranicu a túto hranicu sa až následne snažil dosiahnuť tým, že

veľmi výrazne ponížil uplatnené úroky z omeškania o takmer 90 % z ich zákonnej výšky. Z uvádzaných
dôvodov súd nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol, prihliadal
pritom aj na rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 7Csp/17/2018 z 2.11.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť 3.1.2019, ktorým bola právoplatne určená neprijateľnosť zmluvnej podmienky obsiahnutej
v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere opakovane uzatváranej žalobcom so spotrebiteľmi.

46. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
spočívajúci v nákladoch na právne zastúpenie pri úkone Pokus o zmier, súd túto žalobcovi nepriznal,
nakoľko vykonanie takéhoto úkonu a výška týchto nákladov neboli súdu preukázané.

47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V konaní
mal žalobca úspech v rozsahu 22 % z uplatneného práva, neúspech v rozsahu 78 % (čo je súčasne
úspechom žalovaného). V danom prípade žalobca bol prevažne neúspešný a žalovaný si nárok na
náhradu trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol, že žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku

nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a

odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo

o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.