Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/96/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415211266
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1415211266.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr.

Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35
724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5,
Bratislava, proti žalovanému: T. U., N. XX, X., o zaplatenie 125,42 eura s prísl., na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15.12.2017, č.k. 18C/285/2015-52, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady
trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
110,45 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 12,36 eura od 18.04.2013
do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 26,16 eura od 19.05.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 22,67 eura od 19.06.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 49,26 eura od
19.07.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol (výrok II.) a rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 76,12 % (výrok III.).

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 08.09.2015 sa žalobca, ako
postupník na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 20.11.2014 so spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. ako postupcom, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 125,42
eura spolu s príslušenstvom titulom pohľadávky žalobcu vyplývajúcej zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“). Na základe zmluvy poskytol právny

predchodca žalobcu žalovanému telekomunikačné služby a následne vystavil za tieto služby faktúru
č. XXXXXXXXXX na sumu 12,36 eura, so splatnosťou dňa 17.04.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na
sumu 31,15 eura, so splatnosťou dňa 18.05.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 27,66 eura,
so splatnosťou dňa 18.06.2013 a faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 54,25 eura, so splatnosťou dňa
18.07.2013, ktoré žalovaný neuhradil.

3. Súd prvej inštancie s odvolaním sa na ustanovenie § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)konštatoval,ženaprejednanievecinenariadilverejnépojednávanie,
nakoľko išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšovala 1.000 eur; preto v súlade s § 219 ods. 3 C.s.p. oznámil v zákonnej lehote na úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu verejné vyhlásenie rozsudku na termín 15.12.2017.4. Konajúci súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému na základe zmluvy o pripojení č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.02.2011 dohodnuté elektronické

komunikačné služby, za poskytnutie ktorých sa žalovaný zaviazal zaplatiť cenu podľa tarify. Právny
predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX, znejúcu na sumu 12,36 eura,
so splatnosťou dňa 17.04.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX, na sumu 31,15 eura, so splatnosťou dňa
18.05.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX, na sumu 27,66 eura, so splatnosťou dňa 18.06.2013 a faktúru
č. XXXXXXXXXX, na sumu 54,25 eura, so splatnosťou dňa 18.07.2013, celkovo na služby v hodnote

125,42eura,zktorejnatelekomunikačnéslužbypripadlasuma110,45euraanaupomienkyoneskorenej
platby suma 14,97 eura (3 x á 4,99 eura). Žalovaný fakturovanú sumu v lehote splatnosti nezaplatil, v
dôsledku čoho sa dostal do omeškania. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 20.11.2014
medzi Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom právny predchodca žalobcu
postúpil svoje pohľadávky voči žalovanému na žalobcu.

5. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, aplikujúc ustanovenie § 42 ods. 1 písm. a), ods.
4 písm. b) a § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., § 52 ods. 1, § 52 ods. 3, 4, § 524 ods. 1, 2, §
517 ods. 1, 2, § 544 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“) a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie podanej žalobe v časti zaplatenia sumy 110,45 eura spolu

s príslušenstvom vyhovel; predmetná suma zodpovedala telekomunikačným službám poskytnutým
žalovanému, spolu s úrokmi z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. vo výške 8,75 % a 8,5
% ročne z priznanej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivo vystavených faktúr.

6. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti zaplatenia sumy 14,97 eura (3 x á 4,99 eura), vrátane úroku
z omeškania z uvedenej sumy, predstavujúcej poplatky za upomienky oneskorenej platby (fakturované
vo faktúrach č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX), nakoľko žalobca žiadnym
listinným dôkazom nepreukázal, že by žalovanému skutočne predmetné upomienky zaslal; z tohto
dôvodu považoval konajúci súd nárok žalobcu v tejto časti za nepreukázaný.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení
§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorému ako v prevažnej časti úspešnej strane sporu, vznikol nárok
na náhradu trov konania (súd žalobu o zaplatenie sumy 125,42 eura s príslušenstvom zamietol v časti
o zaplatenie sumy 14,97 eura s príslušenstvom), priznal náhradu trov konania v rozsahu 76,12 %.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v jeho vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania, podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, považujúc ho za nesprávny, z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) C.s.p. Namietal, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď vo
veci nenariadil verejné pojednávanie a s odvolávaním sa na § 297 písm. b) C.s.p. pristúpil k verejnému

vyhláseniu rozsudku. Podľa neho nebola splnená podmienka nespornosti skutkových tvrdení strán
sporu, nakoľko k žalobe a jej prílohám sa písomne nevyjadril, a preto konajúci súd nemohol logickým
spôsobom vyhodnotiť, akými úvahami sa pri vyhodnocovaní skutkových tvrdení strán sporu riadil. Týmto
nesprávnym procesným postupom konajúci súd porušil svoje základné zákonné povinnosti a zároveň
jemu ako strane sporu zabránil predkladať v konaní dôkazy. Naviac, mal žalovaný za to, že tým, že

konajúci súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku len na úradnej tabuli a na webovej
stránke súdu, mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukázal na to, že z internetovej stránky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vyplýva, že v tejto veci súd prvej inštancie verejne
vyhlásil rozsudok celkovo tri krát, a to dňa 22.09.2017 o 9.00 hod, dňa 20.10.2017 o 9.00 hod. a napokon

dňa 15.12.2017 o 13.00 hod.

9. Pokiaľ išlo o meritum veci, žalovaný namietal, že žalobca, ani jeho právny predchodca nepreukázali,
že mu skutočne poskytli telekomunikačné služby podľa uzavretej zmluvy, že mu ich vyúčtovali a toto
vyúčtovanie doručili a on sa ich nezaplatením dostal do omeškania. V tomto smere poukázal na to,

že dňa 31.12.2012 podal zástupcovi právneho predchodcu žalobcu výpoveď zmluvy o poskytovaní
verejných služieb a dňa 31.01.2013 aj výpoveď samotnej zmluvy o pripojení, preto žalobcovi nemohol
vzniknúť nárok na zaplatenie faktúr, ani na zaplatenie úroku z omeškania.10. V závere odvolania žalovaný namietal, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je založené na
porušení pravidiel formálnej logiky, nakoľko väčšina skutkových zistení konajúceho súdu vychádzala z
nesprávneho vyhodnotenia dôležitosti a pravdivosti dôkazov. Súd prvej inštancie nijako nezdôvodnil,

čím mal za preukázané, že mu právny predchodca žalobcu skutočne poskytol verejnú službu a že mu
vystavil a doručil vyúčtovanie za jej poskytnutie. Z tohto dôvodu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdiť.

12.Odvolacísúdviazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§379,§380C.s.p.),preskúmalrozsudoksúdu
prvej inštancie v napadnutých častiach, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie(§383C.s.p.)dospelkzáveru,žeodvolaniežalovanéhodôvodnénieje.Odvolacísúdrozsudok

verejne vyhlásil dňa 28.03.2019 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

13. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

14.Podľa§42ods.1písm.a)zákonač.610/2003Z.z.podnikmáprávonazaplateniecenyzaposkytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

15. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

16. Preskúmaním súdneho spisu sa odvolací súd plne stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej

inštancie v napadnutej časti a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.). Konajúci
súd správne ustálil, že medzi sporovými stranami, resp. medzi žalovaným a právnym predchodcom
žalobcu vznikol vzťah vyplývajúci zo zmluvy o pripojení č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.02.2011, majúcej
charakter spotrebiteľskej zmluvy. Na jej základe sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť
žalovanému služby internetu a žalovaný sa zaviazal zaplatiť mu za ne cenu podľa tarify, resp.

vyúčtovania služieb. Túto povinnosť si žalovaný nesplnil, a preto ho súd prvej inštancie správne zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu 110,45 eura spolu s uplatneným príslušenstvom.

17. Pokiaľ ide o jednotlivé námietky žalovaného, týmto odvolací súd nemohol priznať úspech.

18. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie na prejednanie veci nenariadil verejné pojednávanie a v
rozpore s § 297 písm. b) C.s.p. pristúpil k verejnému vyhláseniu rozsudku, bez toho, aby vôbec zisťoval
jeho skutkové tvrdenia, keď mu nedoručil ani žalobu vo veci samej.

19. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že konajúci súd doručoval žalobu žalobcu zo dňa

17.08.2015 spolu s platobným rozkazom a poučením podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadokžalovanému,naadresuN.XX,X.,ktorápodľaúdajovvRegistriobyvateľovSlovenskejrepubliky
je adresou trvalého pobytu žalovaného. Zásielka sa z predmetnej adresy vrátila súdu prvej inštancie
späť s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“. Súd prvej inštancie opätovne doručoval žalobu
spolu s prílohami, poučením o procesných právach a výzvou na podanie vyjadrenia žalovanému na

adresu trvalého pobytu, pričom i táto súdna zásielka sa vrátila späť s rovnakou poznámkou „neprevzatá
v odbernej lehote“. V takom prípade konajúci súd uplatnil zákonnú fikciu doručenia súdnej zásielky
(obsahujúcej žalobu, jej prílohy a výzvu na podanie vyjadrenia k žalobe) žalovanému v zmysle § 111 ods.
3 C.s.p., a teda považoval písomnosť adresovanú žalovanému za doručenú dňom vrátenia nedoručenej
zásielky konajúcemu súdu. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný sa k žalobe (ktorá mu bola

doručená v zmysle § 111 ods. 3 C.s.p.) písomne nevyjadril a neuviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, ktorými by prípadne vyvrátil dôvodnosť nároku uplatneného zo strany žalobcu. Za tohto stavu,
keď skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe neboli žalovaným výslovne popreté a považovali sa za
nesporné (§ 151 ods. 1 C.s.p.) postupoval súd prvej inštancie správne, keď využil možnosť rozhodnúť oveci bez nariadenia verejného pojednávania a pristúpil k verejnému vyhláseniu rozsudku, nakoľko boli
splnené podmienky podľa § 297 písm. b) C.s.p.

20. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaný namietal, že súd prvej inštancie pristúpil k verejnému vyhláseniu
rozsudku spolu tri krát, ani tejto jeho argumentácii nemožno priznať úspech. Z obsahu súdneho spisu je
nepochybné, že zákonná sudkyňa dala dňa 22.09.2017 písomný pokyn na verejné vyhlásenie rozsudku,
pričom stanovila jeho miesto a čas na deň XX.XX.XXXX, o 9.00 hod., v budove Okresného súdu
BratislavaIV,č.dverí223,ktorýtermínvdôsledkujejdočasnejpracovnejneschopnostizrušilapísomným

pokynom zo dňa 19.10.2017. V poradí ďalším písomným pokynom zo dňa 08.11.2017 zákonná sudkyňa
určila nové miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na termín 15.12.2017 o 13.00 hod., v budove
Okresného súdu Bratislava IV, č. dverí 223. Z uvedeného je teda zrejmé, že konajúci súd rozhodol
meritórne v predmetnej veci len raz, a to dňa 15.12.2017 o 13.00 hod., kedy verejne vyhlásil rozsudok
vo veci samej.

21. Žalovaný v ďalšom vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci, ktoré z hľadiska
obsahu odôvodňoval nesprávnym zistením skutkového stavu. Konajúci súd sa podľa neho nezaoberal
tým, či žalobca, resp. jeho právny predchodca skutočne preukázal, že mu poskytol deklarované služby,
či tieto riadne vyúčtoval a doručenie tohto vyúčtovania preukázal spôsobom dohodnutým v zmluve
o pripojení, keď tieto služby mu nemohli byť poskytnuté v dôsledku výpovede zmluvy o poskytovaní

verejných služieb, ako aj výpovede zmluvy o pripojení. Odvolací súd udáva, že tieto skutočnosti
žalovaný nenamietal v konaní na súde prvej inštancie v rámci procesnej obrany proti nároku žalobcu,
preto ich posúdil ako novoty, na ktoré však nemohol prihliadnuť, nakoľko na ich pripustenie neboli
splnené predpoklady v zmysle § 366 C.s.p. V tomto smere považuje odvolací súd za potrebné
uviesť, že súd prvej inštancie, vychádzajúc správne z ustanovenia § 151 ods. 1 C.s.p., považoval

za nesporné tak okolnosti týkajúce sa poskytnutia zmluvne dojednaných služieb žalovanému, ako
aj doručenia ich vyúčtovania jednotlivo vystavenými faktúrami, so stanovenou lehotou splatnosti. V
civilnom súdnom konaní, ovládaného zásadou kontradiktórnosti, je kladené bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno na strany sporu, a preto pokiaľ tieto nevyužijú dostupné prostriedky procesného útoku, resp.
v danom prípade procesnej obrany, nemôžu v odvolacom konaní, bez tvrdenia a preukázania splnenia

predpokladovpodľa§366C.s.p.,namietaťtakéokolnosti,ktorýmimohliargumentovaťvprvoinštančnom
konaní.

22. Žalovaný odvolaním napadol i výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, avšak
bližšie neuviedol dôvody jeho nesprávnosti; preto sa odvolací súd dôvodnosťou jeho odvolania v tejto

časti nemohol zaoberať.

23. So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne
relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých
častiach. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti

náhrady trov konania ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

24. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).