Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 15, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/323/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117237776
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:6117237776.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: GLOBUS PRODUCT,

s.r.o., so sídlom Čapajevova 28, 080 01 Prešov, IČO: 36 499 994, právne zastúpeného: PALŠA A
PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s.r.o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, proti
žalovanej:I.Z.W.,Y..XX.X.XXXX,E.I.X,XXXXXG.Š.,právnezastúpenej:Mgr.MiroslavBaláž,advokát
so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o zaplatenie 179,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 179,- Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 179,- Eur od 25.09.2017 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 2.10.2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
vo výške 179,- Eur titulom náhrady škody. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 18.03.2016 došlo vo G. Š. k
incidentu (útok psa žalovanej na psa žalobcu), čoho následkom bol vznik zranení jeho psa - nemeckého
boxera (odhryznutie časti ucha, tržné rany na hlave a iné), čo ši vyžiadalo odvoz psa a jeho urgentné

ošetrenie u veterinárneho lekára. V dôsledku nerušenia základných obvyklostí žalovanej ako majiteľky
a držiteľky psa, či aj právnych predpisov o podmienkach držania psov (/napr. VZN mesta G. Š./ - pes
žalovanej sa voľne pohyboval po ulici na neoplotenom a neoznačenom verejnom priestranstve bez
náhubku a vôdzky) vznikla žalobcovi majetková škoda spojená s vynaložením finančných prostriedkov
na ošetrenie pohryzeného psa u veterinára v sume 65,- Eur, čistenie motorového vozidla spoločnosti
v sume 100,- Eur, ako aj kontrolné vyšetrenie u veterinára v sume 14,- Eur. Žalovaná aj napriek
opakovaným pokusom o vyriešenie tejto veci mimosúdne svoj záväzok nám ani len z časti neuhradila.

Žalovanej dňa 14.09.2017 prostredníctvom právneho zástupcu zaslal Predžalobnú výzvu, v ktorej ju
vyzval na úhradu vzniknutej škody. Žalovaná na túto výzvu reagovala písomným podaním zo dňa
25.09.2017, v ktorom uviedla, že predmetný incident je predmetom šetrenia v priestupkovom konaní
a nakoľko vo veci nie je právoplatne rozhodnuté, odmieta uhradiť sumu 179,- Eur, pretože považuje
uplatnený nárok za predčasný a neoprávnený. Skutočnosť, že predmetný incident je v priebehu
šetrenia v priestupkovom konaní nemôže spôsobiť nemožnosť uplatnenia nároku na náhradu škody voči
žalovanej v civilnom konaní pred súdom.

2. Vo veci bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz dňa 19.10.2017, sp. zn.
19Up/345/2007, proti ktorému žalovaná podala včas odpor, v ktorom uviedla, že v celom rozsahu
neuznáva nároky uplatnené žalobcom. Nemôže byť zodpovedná za škodu, ktorú si uplatnil žalobcaa to z dôvodu, že manželka štatutárneho orgánu žalobcu nerešpektovala jej spoluvlastnícke právo a
bez jej súhlasu (dokonca napriek jej výslovnému nesúhlasu) vstúpila so svojím psom na pozemok v
jej podielovom spoluvlastníctve. Manželka štatutárneho orgánu žalobcu nielen, že takýmto konaním

nerešpektovala jej spoluvlastnícke právo, ale aj svojho psa nemala primerane zabezpečeného a tým
umožnila, aby došlo ku kontaktu medzi jej psom a psom žalobcu. Žalovaná je toho názoru, že manželka
štatutárneho zástupcu žalobcu sa pohybovala po predmetnej nehnuteľnosti ku nej a k jej psovi vedomá
si možného stretu a následného konfliktu. Je potrebné zvýrazniť aj tú skutočnosť, že pokiaľ by nebola
rušila jej vlastnícke právo a nevstúpila na predmetný pozemok, nebolo by k stretu došlo. K stretu by

taktiež nedošlo ani v tom prípade, pokiaľ by sa jej manželka žalobcu vyhla. Žalovaná na svojom pozemku
mala svojho psa primerane zabezpečeného a preto nemôže byť zodpovedná za škodu, ktorú si uplatňuje
žalobca. Považovala za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že pozemok, na ktorom sa udial incident
je riadne označený značkou „zákaz vstupu“ a teda manželka štatutárneho zástupcu žalobcu musela
mať vedomosť o tom, že na predmetný pozemok nemá vstupovať. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
práve osoba, ktorá viedla psa patriacemu žalobcovi plne zodpovedá za prípadnú škodu, ktorá žalobcovi

vznikla.

3. Žalobca na pojednávaní okrem iného uviedol, že správny orgán v priestupkovom konaní skonštatoval,
že k tomuto incidentu došlo práve v dôsledku nesprávneho držania psa a nesprávneho použitia vôdzky,
resp. náhubku. Škoda vznikla teda v priamej príčinnej súvislosti s incidentom, ku ktorému došlo medzi

psami žalobcu a žalovanej.

4. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že predpokladom úspechu žalobcu je preukázanie protiprávneho
konania žalovanej v následku a v príčinnej súvislosti. Tvrdené protiprávne konanie žalovanej už bolo
dokazované a vyhodnocované príslušným správnym orgánom, pričom sa nepotvrdilo tvrdenie žalobcu.

Poukázala pritom na rozhodnutie Okresného úradu Prešov zo dňa 1.12.2017, kde nebolo preukázané
protiprávne konanie žalovanej. Jediné čo bolo nesporne preukázané v priestupkovom konaní, že pani
E. viedla psa spôsobom, že ho nevedela ovládať, nakoľko ho mala na dlhom vodítku. Neovládateľným
bol teda pes žalobcu.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a svedkyne, ako aj listinami (Preukaz o pôvode psa,
Veterinárny preukaz psa, Výpis z Centrálneho registra spoločenských zvierat, Potvrdenie veterinárneho
lekára o ošetrení, Pokladničný doklad č. 0037 zo dňa 18.03.2016, Pokladničný doklad č. 0014 zo
dňa 05.04.2016, Pokladničný doklad zo dňa 26.03.2016 - čistenie vozidla, Predžalobná výzva zo dňa
11.09.2017, Odpoveď na predžalobnú výzvu zo dňa 11.09.2017, Výpis z LV č. XXXX, R..Ú.. G. Š.,

technický preukaz motorového vozidla), pričom zistil tento skutkový stav:

6. Z listinných dôkazov súd zistil, že žalobca je majiteľom psa plemena boxer, narodeného v roku 2011.
Medzi stranami nebolo sporné že žalovaná je majiteľkou psa plemena špringeršpaniel a ani to, že dňa
18.03.2016 došlo medzi psami k zápasu.

7. Zo zápisnice zo spoločného ústneho prejednania spojeného s konfrontáciou a miestnou obhliadkou
súd zistil, že v čase útoku nebola na pozemku tabuľa zákazu vstupu na súkromný pozemok - parc. KN-
C č. XXXX/XXX, R..Ú.. G. Š..

8. Z chorobopisu boxera zo dňa 18.03.2016 vyplýva, že pes bol toho istého dňa napadnutý iným psom,

pričom utrpel hryzné rany na hlavy, krku a ušiach. Za uvedené ošetrenie žalobca uhradil veterinárnemu
lekárovi, N.. H. E., sumu vo výške 65,- Eur. Uvedené zviera bolo následne vyšetrené aj dňa 05.04.2016,
za ktoré bolo jeho majiteľovi vyúčtovaná suma vo výške 14,- Eur a táto bolo aj uhradená.

9. Žalovanej pri výsluchu uviedla, že dňa 18.03.2016 sa vybrala so svojím psom zo svojho domu k

svojmu pozemku, na ktorý sa vchádza z parcely KN-C č. XXXX/XXX, R..Ú.. G. Š.. Pred jej pozemkom
je iný pozemok, na ktorom má sused poukladané drevo. Žalovaná psa žalobcu a ani pani E. nevidela,
nakoľko sa nachádzali za uvedeným drevom. Keby ju videla skôr, počkala by, kým odíde, aby nedošlo
ku kontaktu medzi psami, pretože zo skúsenosti z minulosti vedela, že k incidentu môže dôjsť. Keď ich
žalobkyňa zbadala, boli od nej vzdialení asi tak 10-15 m. Akonáhle ich pes žalobcu zbadal, rozbehol sa

smerom k nim. Jej pes nemal náhubok a nemal ho ani pes žalobcu. Dĺžka vodítka, na ktorom bol jej pes
uviazaný je asi 1,5 m. Keďže pes žalobcu bol na dlhom vodítku, obtočil sa okolo nej aj s týmto vodítkom
a keďže sa žalovaná chcela z neho vymotať, pustila som svojho psa z vodítka. Psy sa pustili do seba,
pričom prvý zaútočil boxer. Keď sa jej podarilo odmotať z vodítka, oddialila som sa od psov na 3-4 metre,a tak zavolala na svojho psa, ktorý k nej pribehol, keďže ho rok cvičila. O tom, že došlo k pohryzeniu
nemala vedomosť. Pôvodne škodu chcela uhradiť, no asi dva týždne po tejto udalosti sa pani E. na ňu
sťažovala, že ju jej pes ohrozuje, no pes však iba na ňu iba štekal a nijako ju neohrozoval.

10. Z výsluchu svedkyne, S. E., manželky štatutárneho zástupcu žalobcu a zamestnankyne žalobcu
vyplýva, že v piatok sa pred 17-tou hodinou rozhodla ísť so psom na prechádzku. Pes bol na vôdzke
a mal náhubok. Žalovaná aj so svojím psom boli vo dvore a videla ich. Z asfaltovej cesty prešla asi 20
metrov,keďjudobeholpesžalovanej,ktorýzaútočilnapsažalobcuahrýzolhodochrbta.Pesžalobcusa

snažil uhnúť, začal sa krútiť okolo nej, a taktiež pes žalovanej, keď ho prenasledoval. Pes žalovanej bol
bez náhubku, nebol na vôdzke a nemal ani obojok. Keď svedkyňa zbadala žalovanú, ktorá šla smerom k
nej, zakričala na ňu, aby si držala svojho psa, no žalovaná svojho psa neprivolala. Keď sa k nej priblížila,
vôdzka sa začala otáčať aj okolo jej nôh, keďže psi naďalej medzi sebou zápasili. Obidve chytili vôdzku a
tak sa z nej vyslobodili. Žalovaná následne pokračovala v chôdzi, avšak svojho psa neprivolala a keď už
bola dosť ďaleko, jej pes sa za ňou rozbehol. Potom čo sa žalovaná vzdialila, skontrolovala psa žalobcu

a zbadala, že má tržnú ranu a odhryzenú časť ucha. Keď sa vrátila domov zavolala veterinárovi, ktorý
jej povedal aby sa dostavila k nemu na ošetrenie. K veterinárovi ju odviezla dcéra, keďže jej manžel
v tom čase nebol doma. Cez víkend čakala, či za ňou príde žalovaná, čo sa však nestalo, pričom pes
žalovanej naďalej behal po ulici voľne pustený. Po víkende sa preto rozhodla ísť na mestský úrad, kde
jej povedali, že sa má obrátiť na mestskú políciu. Žalovaná zásadne nevodila svojho psa na vôdzke a

ani v súčasnosti nevodí. Brána na jej dvore jej sústavne pootvorená v dôsledku čoho má jej pes možnosť
opustiť dvor, pričom žalovaná to odôvodňuje tým, že sa jedná o poľovnícku rasu, ktorá potrebuje výbeh.
So žalovanou sa chcel a dohodnúť no bezúspešne.

11. Rozhodnutím Okresného súdu Prešov, odboru dopravných prostriedkov, zo dňa 01.12.2017, č.: W.-

I.-W.-XXXX/XXXXXX/LUM, bolo konanie vo veci možného spáchania priestupku podľa ustanovenia § 7
ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, ktorého
sa mala žalovaná dopustiť tým, že dňa 18.03.2016 približne o 16:45 hod. na pozemku KN-C XXXX/XXX,
R..Ú.. G. Š. (vo vzdialenosti približne 10 m od domu poškodeného) viedla svojho psa - špringeršpaniela a
nezabránila útoku na iného psa - boxera do oblasti ucha, ktorého viedla poškodená, N.. S. E., zastavené

podľaustanovenia§76ods.1písm.c)zákonač.372/1990Zb.opriestupkoch,pretožespáchanieskutku
nebolo obvinenej (žalovanej) z priestupku preukázané. Okresný úrad Prešov zároveň zrušil rozhodnutie
Mesta G. Š. Č.. XXX/XXXX/X zo dňa 26.07.2017 vo veci možného spáchania priestupku obvinenou I.
Z., Y.. XX.XX.XXXX, E. I. X, G. Š. - R. v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 písm. f) zákona č. 282/2002
Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania, ktorého sa mala dopustiť dňa 18.03.2016 tým, že

nezabránila voľnému pohybu psa okrem priestorov na to určených a vec vrátil na nové prejednanie a
rozhodnutie.

12. Z pokladničného dokladu vystaveného N. J. - F. I. dňa 26.03.2016 súd zistil, že za čistenie interiéru
bola vyúčtovaná suma vo výške 100,- Eur.

13. Z výsluchu svedka, N. J., súd zistil, že auto zn. Peugeot 206, ktoré bolo potrebné vyčistiť, priviezla
Z. S.. Svedok zistil, že v interiéri auta sa nachádza krv. Bolo mu povedená, že ide o krv psa, ktorý bol
poranený. Vyčistenie auta stálo 100,- Eur. Bežná čakacia doba je týždeň.

14. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 282/2002 Z.z., vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov
môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom
je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a

zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 282/2002 Z.z., vodiť nebezpečného psa mimo chovného priestoru alebo
zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Na verejnom priestranstve
musí mať nebezpečný pes nasadený náhubok.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 282/2002 Z.z., za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie
alebo nad psom vykonáva dohľad.Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej ako „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), každý je povinný
počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 424 Občianskeho zákonníka, za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním
proti dobrým mravom.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.. V zmysle § 3 naradenia
výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Podľa § 420 ods. 1 a 2 OZ osoba zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí porušením právnej povinnosti,
pričom zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škodu nezavinil. Zavinenie sa pritom predpokladá a táto
prezumpcia sa vzťahuje iba na zavinenie nedbanlivostné, pričom stačí, ak sú dané skutočnosti, že ide

o nedbanlivosť nevedomú. Z týchto zásad treba vychádzať aj vtedy, ak škoda bola spôsobená domácky
chovaným zvieraťom. Aj tu platí možnosť vyvinenia sa, ak chovateľ preukáže, že škodu nezavinil (napr.
že ju spôsobil sám poškodený alebo že vznikla náhodou, ak k tejto náhode sám zavinenie nevytvoril
podmienky).

16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V danom prípade
bolo nepochybné, že ku škode na majetku žalobcu došlo v dôsledku správania psa žalovanej, ktorý
pohrýzol psa žalobcu, čo si následne vyžiadalo jeho veterinárne ošetrenie. Žalovaná, ktorá za svojho
psa zodpovedá, porušila svoju povinnosť uvedenú v § 4 ods. 1 zák. č. 282/2002 Z.z., t.j. povinnosť
zabraňovať vzniku škodám, a to tým, že jej pes nemal náhubok. Majiteľ domácky chovaného zvieraťa

je povinný urobiť potrebné opatrenia na to, aby zviera nemohlo spôsobiť škodu; forma opatrení pritom
záleží od okolností konkrétneho prípadu (rozsudok NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 3516/2007). Aj keď povinnosť
nosiť náhubok zákon ukladá pri nebezpečných psoch (§ 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 282/2002 Z.z.) a ich
pohybenaverejnompriestranstve,vzhľadomnapredošléincidentyžalovanámohlaamalapredpokladať
možný konflikt v budúcnosti, ku ktorému neskôr aj došlo a to dňa 18.03.2016. Ak by pes žalovanej

mal náhubok, nepochybne by k takým následkom, aké nastali, nedošlo a to bez ohľadu na to, ktorý
pes by zaútočil ako prvý. Súd nepovažuje za vierohodné tvrdenie žalovanej, že pes žalobcu nemal
náhubok, nakoľko je len málo pravdepodobné, aby sa uvedené plemeno neubránilo psovi žalovanej,
resp. by nespôsobilo zranenia aj jemu. Žalovaná tvrdila, že pred incidentom bola medzi nimi vzdialenosť
10 až 15 m. Aj keď svedkyňa mala psa na dlhšom vodítku, tak podľa názoru súdu by nemohlo dôjsť

ku kontaktu medzi psami bez toho, aby svedkyňa vodítko pustila, čo však žalovaná v tomto a ani
priestupkom konaní netvrdila. V konaní taktiež žalovaná nepreukázala svoje tvrdenie, že svedkyňa psa
žalobcu nedokázala ovládať. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že v tomto prípade je daná
zodpovednosť žalovanej za spôsobenú škodu minimálne vo forme nevedomej nedbanlivosti, pričom
žalovaná sa z tejto zodpovednosti nevyvinila. Je potrebné dodať, že rozhodnutie správneho orgánu vo

veci spáchania priestupku nie je pre súd záväzné, nakoľko v zmysle § 193 Civilného sporového poriadku
(„C.s.p.“) je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov iba o tom, že bol spáchaný priestupok alebo
iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ho spáchal. Čo sa týka výšky
škody, tak táto bola preukázaná pokladničnými dokladmi za veterinárne ošetrenie a čistenie vozidla, ako
aj výpoveďou svedka.

17. Súd žalobcovi okrem istiny priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Keďže žalobca
nepreukázal doručenie predžalobnej výzvy žalovanému, súd mu priznal úroky z omeškania od25.09.2017, t.j. odo dňa spísania odpovede na predžalobnú výzvu, kedy sa žalovaná najneskôr
preukázateľne dozvedela o nároku žalobcu.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 261 ods. 2 a § 255 ods. 1 C.s.p. a v prevažnej miere
úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.