Rozsudok Judgement was issued on Friday, April 5, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/321/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117225107
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117225107.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: U. D., A.. XX.XX.XXXX,

W. X. Č.. XX, XXX XX F., Š. E. X., v konaní právne zastúpený advokátom JUDr. Igorom Šafrankom so
sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov č. 163/66 proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, so sídlom Boulevard Haussimann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri
obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava
811 09, IČO: 47 258 713, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka
č. 2990 B, v konaní právne zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA s.r.o., so sídlom Šoltésovej č. 14, 811 08

Bratislava, IČO: 36 862 711, o vydanie bezdôvodného obohatenia 55,64 EUR a o určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania,
o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2017 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia
bezdôvodného obohatenia vo výške 55,64 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne

zo sumy 55,64 EUR od 2. dňa po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia. Súčasne sa
domáhal, aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v Spoločných ustanoveniach k Zmluve o
poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, N. XX.XX.XXXX, v časti 3, bod 2. - 2.1 .,
Splácanie Úveru/Revolvingového úveru, v znení : „Cetelem splátku použije na úhradu dohodnutých
úrokov, poplatkov podľa ZoSÚ.,ZoRSÚ, prípadne podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov Cetelemu
zverejneného Cetelemom, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je Dlžník poistený a
príslušnej časti Úverovej istiny.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXXXXXXX N. T. XX.XX.XXXX. Predmetom zmluvy bolo financovanie kúpy tovaru v hodnote
560,76 EUR. Pri kúpe tovaru popri úvere zaplatil 57 EUR. Žalovaný mu poskytol úver vo výške 503,76
EUR s mesačnú splátku 55,94 EUR, ročnou úrokovou sadzbou 23,40 %, RPMN 26,10 %, priemernou
RPMN 46,18 % a s počtom mesačných splátok 10. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o spotrebiteľský
úver zmluva mala obsahovať náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Zmluva mala
obsahovať opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje a cenu
tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú
službu alebo, ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. h) zákona ospotrebiteľských úveroch), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods.

2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch), výšku počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch). K povinnosti uvádzať v zmluve
aj predpoklady, ktoré boli použité na výpočet RPMN poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017, v zmysle, ktorého: „...údaj RPMN odvolací súd zdôrazňuje, že
ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí

spotrebiteľ za úveru uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti
úveru. Pri údaji o RPMN sa musí uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len
uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v
zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN . Odvolací súd
preto zastáva názor, že týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu
splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je nepochybné, že v predmetnej

úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a
preto správne konštatoval súd prvej inštancie, že už len z tohto jediného dôvodu je potrebné považovať
úver za bezúročný a bez poplatkov“. Žalobca teda poukázal na to, že zmluva č. XXXXXXXXXXXXXXX
N. T. X. X. XXXX neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. h), j) a k) zákona o spotrebiteľských
úveroch, preto je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov. Bezdôvodné obohatenie žalobca vyčíslil

vo výške rozdielu medzi svojimi platbami 559,40 EUR a výškou úveru 503,76 EUR teda 55,64 EUR.
Pokiaľ ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku uviedol, že v spoločných ustanoveniach k zmluve o
poskytnutíspotrebiteľskéhoúveruvčasti3.bod2.-2.1.,splácanieúveru/revolvingovéhoúveruvznení:
„Cetelem splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa ZoSÚ/ ZoRSÚ, prípade podľa
aktuálneho sadzobníka poplatkov Cetelemu zverejneného Cetelemom, vrátane časti určenej na úhradu

poistného, pokiaľ je dlžník poistený a príslušnej časti úverovej istiny.“

3. Žalobca uviedol, že uvedené ustanovenie zmluvy umožňuje dodávateľovi, aby platby spotrebiteľa
zarátaval najprv na úroky a poplatky a nakoniec na istinu úveru. To má za následok založenie
nevyváženého vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa v otázkach platenia úveru. Plnenie dlhu sa tak stáva

pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným.

4. Predmetná zmluvná podmienka je všeobecná a neurčitá, keďže zo zmluvy nevyplýva, aké konkrétne
poplatky má spotrebiteľ platiť. Na základe takejto zmluvnej podmienky si tak môže dodávateľ uplatňovať
voči spotrebiteľovi aj finančné nároky, na ktoré nemá zákonný nárok. Z daného zmluvného ustanovenia

navyše vôbec nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky a spotrebiteľ preto nemá
vedomosť na aké položky a v akej výške sú jeho platby započítavané.

5. Túto zmluvnú podmienku vo formulárovej zmluve nemohol odmietnuť, ak chcel úver získať. Žalovaný
tým využil ako obchodník svoju mocenskú nadvládu nad ním. Mal len dve možnosti, buď úver

prijať, s podmienkami stanovenými obchodníkom, alebo úver neprijať. Z uvedených dôvodov je takéto
dojednanie neprijateľné, pretože sa tým zhoršilo jeho zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods.
1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a§ 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav
podľa § 53 ods. 2 OZ. Žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Skalica, sp. zn. 3C/276/2012,
zo dňa 5.8.2013., pričom tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Trnava sp.zn. 24

Co/436/2013 zo dňa 29. 10. 2014.

6. Žalobca súdu predložil okrem žaloby zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 06.06.2012, kópie
poštových poukazov.

7. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a uviedol, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí, nakoľko podľa
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalobcovi poskytnutý klasický úver vo výške 503,76 EUR. Žalobca
malvzmyslezmluvyospotrebiteľskomúveresplatiťúverv10mesačnýchsplátkachvovýške55,94EUR
výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Podľa bodu 1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere: „Výška mesačnej splátky: 55,94 EUR Počet

mesačných splátok: 10 Splatnosť mesačnej splátky: 15. deň v mesiaci Splatnosť 1. mesačnej splátky:
15.07.2012KonečnásplatnosťÚveru:15.04.2013“Výška,početatermínysplátokpoplatkovapovinnosť
ichúhradybolazrejmáužvčaseuzatvoreniaZmluvyospotrebiteľskomúvere.Zmluvaospotrebiteľskom
úvere obsahuje informáciu o počte mesačných splátok (10), výške mesačných splátok (55,94 EUR) atermíne mesačných splátok (vždy k 15. dňu v mesiaci). Pokiaľ ide o predpoklady na výpočet ročnej
percentuálnej mieri nákladov uviedol, že je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a to vo výške
26,1 %. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky predpoklady použité na výpočet RPMN.

Žalovaný však vzniesol aj námietku premlčania. Uviedol, že žalobca podal žalobu dňa 14.12.2017.
Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí najneskôr za tri roky odo dňa keď k
nemu došlo. Úroky a poplatky boli z jednotlivých predpísaných platieb uhrádzané postupne. Posledná
splátka bola žalobcom uhradená dňa 11.04.2013. Splátky boli vykonané pred viac ako tri roky pred
podaním žaloby, a tak právo na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia z titulu, že časť úhrad sa

započítavala na úroky je premlčané v trojročnej objektívnej premlčacej dobe. Nepreukázaný nárok bol na
súde uplatnený až dňa 14.12.2017, a teda údajný nárok tak považuje za premlčaný. Súčasne poukázal
na Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 21. apríla 2016 vo veci C-377/14, ktorý v prejednávanej
veci aplikoval ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Pokiaľ ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že by nemal na výber. Ak žalobca nesúhlasil

s podmienkami poskytnutých úverov po tom, ako si obsah zmluvy prečítal, mohol návrh na uzatvorenie
zmluvyodmietnuťazaujímaťsaoposkytnutieúveruodinéhosubjektupôsobiacehonatrhu.Žalobcamal
preto možnosť voľby uzatvoriť takú úverovú zmluvu, ktorá by vyhovovala jeho požiadavkám. Vzhľadom
na uvedené možno konštatovať, že žalobca podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere prejavil svoj
slobodný súhlas s uzatvorením zmluvy a preto jeho tvrdenie o tom že zmluvnú podmienku nemohol

odmietnuť neobstojí. Žalovaný má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských zmluvách účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu.

8. Súd v súlade § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

9. V prejednávanej veci neexistoval žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.

10. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové

tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

11. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

12. Podľa § 187 ods. 2 CSP dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné
vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí
ho súd.

13. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

14. Zo zmluvy o úvere mal súd zistené, že jej obsahom bolo poskytnutie dlžníkovi viazaného úveru
s uvedenou cenou tovaru alebo služby: 560 EUR, priamou platbou predajcovi 57 EUR, výškou úveru
503,76 EUR, výškou mesačnej splátky 55,94 EUR, počet mesačných splátok 10, splatnosť mesačnej
splátky 15. deň v mesiaci, splatnosť prvej mesačnej splátky 15.07.2012, konečná splatnosť úveru
15.04.2013, výška úrokovej sadzby 23,40 % ročne - fixná, RPMN 26,10 %, priemerná RPMN 46,18 %,

celková čiastka k zaplateniu 559,40 EUR, zvolený súbor poistenia: bez poistenia, poplatok za poistenie
0 %, spôsob čerpania úveru jednorázovo bezhotovostne.

15. Podľa časti 3. spoločných ustanovení a zmluvy bodu 2. Splácanie Úveru/Revolvingového úveru
bodu 2.1. Klient sa zaväzuje riadne a včas splácať poskytnutý Úver/Revolvingový úver, a to formou

dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s Cetelemom nedohodne inak. Cetelem splátku
použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa ZoSÚ/ZoRSÚ, prípadne podľa aktuálneho
Sadzobníka poplatkov Cetelemu zverejneného Cetelemom, vrátane čiastky určenej na úhradu
poistného, pokiaľ je Dlžník poistený a príslušnej časti úverovej Istiny, Pri výpočte úrokov z úveruvychádza Cetelem z roku s 365 dňami (v prípade prestupného roku s 366 dňami) a zo skutočného počtu
dní.

16. Podľa predložených poštových poukážok žalobca uhradil v počte 10 splátok žalovanému celý úver,
pričom posledná úhrada bola realizovaná 11.04.2013.

17. Právny zástupca žalobcu predložil na pojednávaní súdu prehlásenie Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS zo dňa 25.05. 2017, ktorom je uvedené, že toto združenie kontaktoval mesiaci apríl

2007 na žalobca dohodol si stretnutie ktoré sa uskutočnilo dňa 11.04.2017 a pri osobnom stretnutí
predložil doklady ako sú zmluvy o úvere a prehľady platieb potvrdenia o splácaní po oboznámení s
dokladmi - zmluvy o úvere spoločnosti sveta len Slovensko č. XXXXXXXXXXXXXXX N. T. XX.XX.XXXX,
ktorú predložil ho informovali konali šťastia spotrebiteľských úveroch, o primeraných odplatách a úrokov
za úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi o rozhodnutiach súdov, či už slovenských súdov alebo
aj s rozhodnutiami súdneho dvora a inými skutočnosťami.

18. Súd vec právne posúdil nasledovne:

19. Súd posudzoval predmetnú úverovú zmluvu podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch rok v znení účinnom ku dňu 06.06.2012.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vzniesol námietku premlčania k uplatnenému nároku, súd
predtým ako sa začal zaoberať samotným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia skúmal, či
nárok žalobcu nie premlčaný.

21. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto v
zákone ustanovenej (§ 100 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

25. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo.

26. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinný

navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

27. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, ktoré v súlade s ustanovením
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka podlieha premlčaniu. Pri práve na vydanie bezdôvodného

obohatenia občiansky zákonník upravuje subjektívnu ako aj objektívnu premlčaciu dobu. Ak sa
povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

28. Subjektívna premlčacia doba je upravená v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka -

začiatok jej plynutia sa odvíjala od okamihu, kedy sa oprávnený z bezdôvodného obohatenia dozvedel,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil.29. Premlčacie doby (tak subjektívna ako aj objektívna) pri bezdôvodnom obohatení a začínajú spravidla
plynúť rôzne v závislosti od druhu bezdôvodného obohatenia. K bezdôvodnému obohateniu získaného
plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom

poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna
premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plní bez právneho dôvodu
a komu plnil. Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol (§
452), vzniká a objektívna doba na premlčanie práva na jeho vydanie preto začína plynúť okamihom
odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje

s okamihom, keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu plnenia. Ak
ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu, treba rozlišovať prípady
relatívnej a absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa plnilo.

30. V prípade relatívne neplatného právneho úkonu o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť len od
okamihu úspešného dovolania sa relatívnej neplatnosti, t. j. keď prejav oprávneného (dotknutého) došiel

druhému účastníkovi, právneho úkonu. Tento deň treba zásadne považovať za rozhodujúci okamih na
určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Úspešným dovolaním sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu začína súčasne plynúť aj objektívna premlčacia doba. Do času dovolania sa neplatnosti
takéhoto právneho úkonu, treba právny úkon považovať za platný (§ 40a Občianskeho zákonníka).
Na tom nič nemení skutočnosť, že účinky neplatnosti právneho úkonu nastávajú od jeho vzniku.

Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká spravidla od samého
vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne plynúť teda od vzniku takéhoto právneho
úkonu. Prípadne od poskytnutia plnenia na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Subjektívna
premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné
obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku absolútne

neplatného právneho úkonu respektíve vtedy, kedy na základe takéhoto úkonu poskytol plnenie, tu
súd poukazuje na rozhodnutie sp.zn. III. ÚS 158/99: „ak je právny úkon neplatný od samého počiatku
(absolútna neplatnosť), tak akékoľvek plnenie na jeho základe poskytnuté je od tohto okamihu plnením z
neplatnéhoprávnehoúkonu,t.j.bezdôvodnýmobohatenímatýmtookamžikomzačínaplynúťobjektívna
lehota na jeho vydanie.“.

31. V tejto právnej veci žalobca odvodzuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo do úrokov
a poplatkov podľa ustanovenia § 11 zákona č. 129/2010 Z.z.. Na základe týchto ustanovení označil
úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkovú.

32. Súd vo veci poukazuje v súvislosti s vyjadreným právnym záverom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/169/2017 zo dňa 10. 1. 2018 (ide teda o rozhodnutie vydané
neskôr ako všetky rozhodnutia na ktoré žalobca poukazoval vo svojej žalobe, čo svedčí o posune v
súdnej praxi Najvyššieho Súdu Slovenskej republiky).

33.PrávevpredmetnomrozhodnutíNajvyššísúdSlovenskejrepublikyodmietoldovolanieprotirozsudku
Krajského súdu v Žiline zo dňa 09.11.2016 sp.zn. 7Co/302/2016 (č.l. sp. 188 a násl.) v obdobnej
právnej veci, ktorá je predmetom tohto konania. V predmetnej veci Okresný súd Liptovský Mikuláš
zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť sumu
863,98 EUR s príslušenstvom, ktorá mala predstavovať bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor

žalobkyne. Súd prvého stupňa bol toho názoru že žalobkyňa sa reálne dozvedela, že sa na jej úkor
došlo k bezdôvodnému obohateniu dňom, v ktorom zaplatila úrok, ktorý nebola povinná zaplatiť (pri prvej
zmluve 22. 6. 2006, pri druhej zmluve dňa 23. 5. 2007 a pri tretej zmluve dňa 22. 4. 2008). Objektívna
trojročná premlčacia doba jej začala plynúť okamihom získania bezdôvodného obohatenia žalovaným,
toznamená,žepriprvejzmluve30.10.2006,pridruhejzmluve24.8.2007apritretejzmluve22.4.2008.

Pokiaľ žaloba bola podaná na súde až 11. 4. 2016, bolo neuplatnené premlčané právo. Za nenáležitú
označil pritom súd prvej inštancie argumentáciu žalobkyne o 10 ročnej objektívnej premlčacej dobe.
Žalovaná sa totiž nedopustila úmyselného konania, predpokladom ktorého je vedomosť konajúceho,
že sa bezdôvodne obohacuje, to v jej prípade preukázané nebolo. Odvolací súd, v tomto prípade
Krajský súd v Žiline, uviedol, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň,

keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne
obohatil. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil
vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodnéhoobohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol
dozvedieť aj skôr. Dokedy oprávnený získal informácie o právnej stránke možnosti domáhať sa vydania
bezdôvodného obohatenia (napríklad o tom, ako možno právne kvalifikovať jeho nárok), nie je pri

posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (odvolací súd
v súvislosti s tým poukázal na právne závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 11Cdo/67/2011). Rozhodujúcim pritom je, že zák. č. 258/2001 Z. z. priamo ustanovuje,
kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. I keď je v danom prípade žalobkyňa spotrebiteľkou
práva neznalá, bolo by neprimeranou ochranou jej práva, pokiaľ by bol začiatok plynutia subjektívnej

premlčacej doby posunutý na deň, kedy sa od svojho právneho zástupcu dozvedela, že žalovaná sa
na jej úkor obohatila. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu žalobkyňa neprebieha vo poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 6MCdo/9/2012, v zmysle, ktorého princíp „vigilantibus iura
scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejší jemu princípov,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. V danom prípade totiž žalovaná vzniesla hmotnoprávnu námietku
premlčania, na ktorú súd musel vziať zreteľ.

34. V danej právnej veci sp. zn. 3Cdo/169/2017 bolo podané dovolanie a v rámci dovolacieho konania
v rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky (aj keď meritórne rozhodol tak, že dovolanie zamietol)
vo veci samej uviedol: „ 12. V danom prípade právna otázka, ktorú dovolateľ namietal v dovolaní bola
už dovolacím súdom vyriešená. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo/67/2011 pripomenul, že právo

na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky,
a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107
ods. 2 Občianskeho zákonníka). Najvyšší súd tu konštatoval, že v prípade práva na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú
objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a
dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna
premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo,
a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej

doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jehoúkorbezdôvodneobohatil.Keďžeoprávnenýsaobezdôvodnomobohatenínemôžedozvedieťskôr,
ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa
dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne
(preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o
osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.
12.2 Pre účely preskúmavaného prípadu treba osobitne poukázať na tú časť odôvodnenia rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 67/2011, v ktorej uviedol, že „to, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k
záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri

posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že
oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť
zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie“. K obdobným právnym záverom dospel najvyšší súd tiež
v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/121/2009, v ktorom uviedol, že pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej

premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom,
že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa
o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie
„skutkového stavu“ (poznámka dovolacieho súdu: teda nie posúdenie jeho právnej kvalifikácie). Na
podklade uvedeného dovolací súd konštatuje, že žalobkyňa nedôvodne tvrdí, že právna otázka, ktorú

nastolila v dovolaní, nebola ešte dovolacím súdom vyriešená. Na tom nemôže nič zmeniť nesúhlas
žalobkyne založený na jej skutkových tvrdeniach, v zmysle ktorých sa o okolnostiach významných
z hľadiska určenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby dozvedela v iný deň, než uviedol
odvolací súd. Dovolací súd k predchádzajúcim bodom poznamenáva, že pri argumentácii akýmkoľvek
súdnym rozhodnutím treba vždy jeho text vnímať v kontexte konania, v ktorom bolo rozhodnutie

vydané. V danom prípade žalobkyňa nenáležite poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.
6MCdo/9/2012 a v ňom vyjadrený právny názor (že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ ustupuje v
spotrebiteľskýchveciachvzávislostiodkonkrétnychokolnostíprincípudôležitejšiemu,ktorýmjeochrana
práv spotrebiteľa)] vydané v skutkovo a právne odlišnej (exekučnej) veci, líšiacej sa od predmetnéhosporu žalobkyne a žalovanej nielen z hľadiska podstaty a účelu konania, ale aj procesného postavenia
spotrebiteľa. Nie bezvýznamnou je tu tiež okolnosť, že v konaní sp. zn. 6MCdo/9/2012 poukázal
najvyšší súd na uvedený princíp v súvislosti s riešením procesnej otázky (oprávnenia exekučného

súdu skúmať právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok); v danom prípade ale
žalovaná v dovolaní vzťahuje uplatnenie tohto princípu na riešenie hmotnoprávnej otázky (začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby).“

35. Pre úplnosť súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 143/2016,

ktorý sa vyjadril k právnemu záveru Krajského súdu Banskej Bystrici č.k. 14Co/1009/2014-236zo dňa
23. 9. 2014, ohľadom momentu začatia plynutia premlčacej doby z právneho titulu prijatia bezdôvodného
obohatenia, že je zásadné, kedy sa sťažovateľka preukázateľne mohla o bezdôvodnom obohatení
žalovaného dozvedieť. Ústavný súd konštatoval, že tento právny záver Krajského súdu nepovažuje za
svojvoľný ani za prijatý v zjavnom omyle, respektíve ako výsledok formalistického výkladu aplikovaných
právnych noriem.

36. Súd vo veci poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11Co 46/2017 zo dňa
15.03.2018, kde v obdobnej právnej veci súd druhej inštancie potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie,
ktorým bol zamietnutý nárok žalobcu založený na obdobných právnych konštrukciách, čím súd dáva
do pozornosti z pohľadu dodržiavania princípu právnej istoty rozdielnosť k rozhodovacej súdnej praxe

samotného Krajského súdu v Prešove, pre ktorú pristúpil k aplikácií právneho názoru súdu vyššie
postaveného ako sú krajské súdy.

37. Navyše súd vo veci predložený žalobcom listinný dôkaz, že sa mal dozvedieť o bezdôvodnom
obohatení zo strany žalovaného až momentom kedy bol zo strany veľkým písmenom združenia na

ochranu občana spotrebitelia HOOS hodnotil ako nedôveryhodný. Ide o prehlásenie tretej osoby v
spore z, ktorej už samotného názvu vyplýva že stojí na strane občana spotrebiteľa teda žalobcu a z
hľadiska pravdivosti žiadny iný dôkaz zo strany žalobcu produkovaný pre preukázanie vierohodnosti
tohto prehlásenia produkovaný nebol. Súdu zo súdnej praxe je známe že predmetné združenie vydáva
množstvo obdobných formálnych prehlásení, ktorých pravdivosť (teda istota, že skutočne došlo k

oboznámeniu tvrdených skutočností z ich strany spotrebiteľa) zostáva naďalej nepreukázaná. V danej
právnej veci sa malo stretnutie uskutočniť dňa 11. 04. 2017 ( po štyroch rokoch od zaplatenia poslednej
splátky z predmetného úveru!) po predchádzajúcom telefonickom kontakte so žalobcom čo znamená,
že určité vedomosti- podozrenia o nesprávnosti z predmetnej zmluvy musel žalobca už mať už pred
samotným telefonickým kontaktom, logicky prečo by inak združenie na ochranu občana spotrebiteľa

kontaktoval práve s predmetnou zmluvou. Súd v tomto smere teda neuveril žalobcovi.

38. Súd má zato, že „prehlásením“ ešte žalobca neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko dôkaz je úspešne
uskutočnený vtedy, ak vedie k poznatkom o tak vysokom stupni pravdepodobnosti určitého tvrdenia,
že ho možno považovať za prakticky isté. Súd v tomto prípade nenadobúda vnútorné presvedčenie

o pravdivosti tvrdenia žalobcu, že vtedy sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení, dozvedel sa totiž iba
právny názor na informácie (nachádzajúce sa v zmluve o úvere, informácie o výške splátok, ktoré
realizoval a, keďže riadne splatil celý úver v riadnych splátkach, z toho vyplýva, že jeho povinnosti zo
zmluvy, ku ktorým sa zaviazal mu boli jasné a zrozumiteľné ).

39. Na základe týchto skutočností súd uzatvára, že subjektívna lehota na vydanie prípadného
bezdôvodného obohatenia začala plynúť zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom
ustanovenej povinnosti. Podľa predloženého vyjadrenia žalovaného žalobca zaplatil poslednú splátku
dňa 13. 4. 2013 vo výške 55,94 EUR, predchádzajúce splátky nad rozsah splatenia istiny boli uhradené
ešte skorším dátumom. Dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula

najneskôr dňa 13.4.2015, žaloba bola podaná dňa 18. 12. 2017.

40. Vzhľadom na túto skutočnosť, že súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku premlčania pre uplynutie
subjektívnej premlčacej doby, posudzovanie dĺžky objektívnej premlčacej doby, a ani samotného nároku
už nebolo právne relevantné.

41. Vzhľadom celkovú argumentáciu súd poukazuje aj na to, že účelom premlčania je stimulovať
subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv. Inštitút premlčania je v súlade s
požiadavkou právnej istoty a bráni existencii dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv.42. Podľa ustanovenia § 298 ods. 1 a 2 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského
sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej

zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v
takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovinýchzmluvnýchdokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,

nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej
podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

43. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v
spotrebiteľskej zmluve rozhodnúť tak na návrh ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto
rozhodol aj bez návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a
právne spočíva na spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť iba spotrebiteľ, dodávateľ alebo
aj združenie, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve

sú neprijateľné.

44. Jednotliví spotrebitelia sa môžu domáhať v rozsudku určenia neplatnosti neprijateľnosti zmluvných
podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve iba za splnenia podmienky, že zároveň súd rozhoduje
osporevyplývajúcomz tejtospotrebiteľskejzmluvy,kedyjezároveňfaktickyvždydanýnaliehavýprávny

záujem spotrebiteľa na takomto určení.

45. V danej právnej veci však bolo nepochybne zistené, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným
bol ukončený, zmluva bola uzatvorená dňa 6. 6. 2012 a žaloba bola podaná na súde dňa 18. 12.
2017 teda po viac ako piatich rokoch. Posledná splátka žalovaným bola zaplatená 11. 4. 2013,

odvtedy žalobca bola pasívna a až v decembri roku 2017 podal žalobu o určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky, uvedenú v zmluve ktorej účinnosť už zanikla a žiadne povinnosti zo žiadnej zo zmluvných
strán už z tejto zmluvy nemôžu vzniknúť ani nastať.

46. To znamená, že za daného stavu veci už žalobcovi reálne nemôže ísť o docielenie skutočnej

rovnosti medzi stranami zmluvného vzťahu resp. opačne, že by táto zmluvná podmienka v tomto čase
(v čase vyhlásenia rozhodnutia ) vytvárala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, už žiadna
zo strán zmluvného vzťahu nemá totiž z tohto pozmluvného vzťahu žiadne práva a povinnosti.

47. Táto určovacia žaloba neslúži potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu

sporov. Spornosť vzťahu medzi žalobcom - spotrebiteľom a dodávateľom - žalovaným neexistuje.
Vzhľadomnaoneskorenéuplatneniesvojhosubjektívnehoprávazostranyžalobcu-spotrebiteľa žiadne
plnenie už očakávať ani nemôže. Obdobný právny názor ako v predmetnej veci zaujal i Krajský súd v
Trenčíne v rozhodnutí sp.zn. 5C 326/2015-68 z 28.3.2017. Ak by tak súd urobil, nemalo by to žiaden
reálny význam a bolo by to neúčelné a nehospodárne.

48. Nie je možné rozhodovať o požadovanom určení v prípade, keď zmluvné podmienky, ktoré majú byť
posudzované, zanikli iným spôsobom a to ešte v roku 2013.

49. Takto by potom súd mohol posudzovať akékoľvek zmluvné podmienky v stovkách tisícov

spotrebiteľských zmlúv, ktoré zanikli splnením zmluvných záväzkov zmluvných strán alebo aj inak, čo
by znamenalo iba zahltenie súdov spormi, ktoré de facto ale aj de iure nie sú reálnymi spormi, ale iba
spormi umelo vyvolanými jednou stranou.

50. Žaloba o vyslovenie, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve

je neprijateľná, je osobitným právnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa, avšak ak je používaná nie,
že bola používaná v minulosti. Navyše v danej právnej veci nijaké poškodenie spotrebiteľa nenastalo z
tejto zmluvnej podmienky, aj keď možno potencionálne mohlo, ale reálne a určité je, už v tomto čase že
v tomto prípade reálne k poškodenie nedošlo.51. Napokon spotrebiteľ si kúpil vec, ktorú bez poskytnutia tohto úveru, by zrejme nemal, v danom čase
a mieste mal z tejto zmluvy osoh a zrejme bol spokojný s takým úverom, riadne realizoval splátky úveru,

vedel kedy ako a koľko na splátkach má veriteľovi vrátiť a aj vrátil a podľa názoru súdu aj za primerané
úroky.

52. Pre nepreukázanie právneho záujmu žalobcom súd žalobu o určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky ako nedôvodnú zamietol bez toho, aby skúmal vecnú stránku žaloby vo vzťahu k tomuto

nároku.

53. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

54. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu
trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

55. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku o nároku náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. V danej právnej veci žalovaný bol v konaní plne úspešný preto mu vznikol nárok na náhradu trov
konania o výške trov sa však bude rozhodovať samostatným uznesením súdu prvej inštancie, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.