Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 2, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/158/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917211377
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7917211377.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s.,
Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Bratislava, Dr.
Vladimíra Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému O. I., X., U. XXX/XX, o zaplatenie 864,75
€ s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 12Csp/201/2017-85 z 19.1.2018 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 480 € s 5,05 % ročným
úrokom z omeškania od 31.1.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi prisudzuje náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi 384,75
€ s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 31.1.2016 až do zaplatenia, a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Strany nemajú
právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čo žalobca žiadal, čím žalobu odôvodnil a, že vo veci
vykonal dokazovanie a zistil toto: Zmluvami o poskytovaní verejných služieb (2 zmluvy) a dodatkami
k nim predloženými žalobcom sa účastníci dohodli, že žalobca bude pre žalovaného poskytovať

telekomunikačné služby, odpredá mu telekomunikačné zariadenie, a žalovaný sa zaviazal uhrádzať
za tieto služby cenu fakturovanú žalobcom a pre prípad porušenia povinnosti, ktoré by viedli k
ukončeniu (prerušeniu) zmluvného vzťahu uhradiť zmluvné pokuty (ďalej len pokuta). Účastníci sa v
zmluve dohodli, že súčasťou Zmluvy o pripojení sú aj Všeobecné podmienky žalobcu o poskytovaní
verejných elektronických komunikačných služieb. Z faktúr predložených žalobcom zistil, že vyfakturoval
žalovanému cenu poskytnutých služieb za obdobie VII./2015-IX./2015. Žalovaný na Pokus o pokonávku
z 21.12.2015 nereagoval. Zároveň v pokonávke vyzval žalovaného uhradiť ako pokutu/náhradu škody

480 €, z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným. Tieto uvedené skutočnosti zistil z
uvedených listinných dôkazov predložených žalobcom. Ďalej, citujúc znenie § 43 ods.12 písm. a),b)
zák.č.351/11 Z. z.,§ 559 ods.1,§ 563,§ 517 ods.1,2,§ 544 ods.1,§ 53 ods.1,ods.4 písm. k),§ 420 ods.1
O. z. a § 3 ods.1 Nar.vl.č.87/95 Z. z., uviedol: Vychádzajúc z uvedených zistení a cit. právnych ust., uložil
žalovanému povinnosť uhradiť pre žalobcu nedoplatok ceny poskytnutých telekomunikačných služieb
264,75 €, pretože preukázal, že mu poskytol telekomunikačné služby podľa podmienok dohodnutých
v zmluve za uvedené obdobie a za uvedené obdobie celú cenu telekomunikačných služieb nezaplatil.

Podľa § 588 O. z. uložil mu povinnosť doplatiť splatnú časť neuhradenej kúpnej ceny zariadenia 120
€, ktorú nesplatil v dohodnutej dobe. Spolu teda cena neuhradených služieb a nesplatená časť kúpnej
ceny predstavujú 384,75 €. Zároveň uložil mu povinnosť uhradiť aj úroky z omeškania z uvedenej
sumy, pretože splatnosť tohto záväzku podľa údajov uvedených v pokonávke nastala 30.1.2016 a je vomeškaní s úhradou dlhu deň po nasledujúci po splatnosti, t.j. od 31.1.2016. Základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky bola 0,05 % ročne, a preto uložil mu povinnosť uhradiť úroky z omeškania o 5
% vyššie, teda 5,05 % ročne od 31.1.2016. Zamietol žalobu v časti o zaplatenie pokuty (náhradu škody)

480 € potom čo zistil, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla a nedošlo ani k platnej dohode o pokute.
Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že mu vznikol nárok na plnenie, ktoré v Zmluvách o poskytovaní
služieb ako aj v Pokuse o pokonávku z 23.11.2015 kvalifikoval ako úhradu pokuty a škody, ktorú mal
spôsobiť žalovaný porušením povinnosti zo Zmlúv o poskytovaní služieb. Pokiaľ žalobca kvalifikuje ako
škodu výšku zľavy, ktorú poskytol žalovanému pri dohode o kúpnej cene telekomunikačných prístrojov,

tak táto kvalifikácia nemá oporu v platnej právnej úprave. Žalobca platne dohodol so žalovaným výšku
kúpnej ceny a jeho tvrdenie, že výška zľavy je jeho majetkovou ujmou, je účelovým tvrdením. Odpredané
telekomunikačné zariadenie po platnej kúpno-predajnej zmluve už „nemohol“ byť majetkom žalobcu od
momentu jeho odovzdania žalovanému. Jeho majetkom sa stala kúpna cena prístrojov, ktorú si dohodol
so žalovaným, a preto k žiadnemu zníženiu hodnoty jeho majetku nedošlo. Má za to, že žalobca sa
účelovo snaží získať majetkovú hodnotu, ktorú mala pre neho tvoriť pokuta žalovaného, hoci žalobcovi

žiadna škoda nevznikla. Svedčí o tom aj text ,,pokonávky z 23.12.2015“ (úvodzovky súd), ktorý obsahuje
pri sume 480 € označenie nároku zmätočným, zavadzajúcim a nepreskúmateľným výrazom ,,zmluvná
pokuta/náhrada škody“ (úvodzovky súd). V tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu
(ďalej len KS) v Banskej Bystrici z 1.10.2014 vo veci 15Co/754/2014, ktorou skutkovo a právne
totožnej veci s touto vecou dospel k takým právnym záverom, ako sú uvádzané aj v dôvodoch tohto

rozsudku. Zároveň poukazuje na rozsudok KS v Košiciach 2.2.2017 9Co/31/2016 vo veci Okresného
súdu Trebišov 12C/474/2015 (Slovak Telekom c/a Ľ. C.). Dojednanie pokuty je neplatným právnym
úkonom podľa § 37 O. z., ak zmluva obsahuje zmluvné podmienky, ktorými sa odberateľovi ukladajú
širokospektrálne povinnosti rôznej závažnosti s následkom pokuty, takže nespĺňajú podmienku určitosti
zmluvy tak, aby bolo možno posúdiť primeranosť výšky pokuty (čl.2.5 písm. a),b dodatku k zmluve).).

Z tohto čl. dodatkov k zmluve absolútne nevyplýva, ktoré z množstva uvádzaných porušení zmluvy je
sankcionované pokutou. Pokiaľ žalobca mieni postihovať iba jednou dohodnutou pokutou ktorúkoľvek
zo širokospektrálne vymedzených povinnosti, tak tým zakladá absenciu určitosti a teda aj platnosti časti
zmluvy o povinnosti klienta - spotrebiteľa uhrádzať pokuty. Dohoda o pokute totiž zvýhodňuje žalobcu,
aby si sám vybral, ktoré z množstva dohodnutých porušení zmluvy žalovaným, a v ktorom časovom

období, postihne a ktoré nepostihne dohodnutou pokutou bez toho, aby to mohol žalovaný predvídať.
Na neplatnosti tej časti zmluvy nič nemení ani ust. o znižovaní pokuty podľa času porušenia povinnosti
v dobe dohodnutej časovej viazanosti. Pri pokute 480 € žalobca ani neuvádza postup jej výpočtu a ani
konkrétny deň vzniku práva na pokutu za situácie, keď „žalobca“ porušoval v každom z 2 zmluvných
„vzťahoch“ povinnosť uhrádzať cenu služby v každom z 3 zúčtovacích období. V pokuse o pokonávku

síce určil deň splatnosti pokuty, ale neuviedol a neodôvodnil konkrétny deň vzniku práva na ňu. Presne
určený deň vzniku práva na pokutu je rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie jej výšky. Podľa dodatku
k zmluvám sa výška pokuty určí za obdobie od začiatku doby viazanosti do dňa porušenia niektorej z
povinností uvedených v bode 2 písm. a) dodatku. Žalobca v pokonávke ani v žalobe vôbec neuvádza,
ktorý konkrétny deň kvalifikoval ako deň, ktorý je rozhodujúci pre výpočet dĺžky obdobia, podľa ktorého

sa výška pokuty vypočíta. Preto žalobca ani žiadny preskúmateľný výpočet ani u jednej z 3 zmluvných
pokút neuvádza. V tej časti je preto uplatnený nárok absolútne nepreskúmateľný a preto žalobca ani
riadnym spôsobom vznik nároku a výšku nároku nepreukázal. Ak by aj žalobca uviedol tento deň, vznikla
by mu zároveň povinnosť pri viacnásobnom porušení povinnosti účastníka preukázať, že iné porušenia
povinnosti v inom čase neboli pre uloženie pokuty akceptovateľné, aj keď k ním došlo skôr. Z uvedených

dôvodov sú ust. dodatkov k zmluvám neurčité a žalobcovi na základe nich nevznikajú voči účastníkovi
(žalovanému) žiadne nároky. Strany nemajú právo na náhradu trov konania z dôvodu iba čiastočnej
úspešnosti (§ 255 ods.2 CSP).
3. Žalobca podal včas odvolanie proti rozsudku, a to proti výroku rozsudku, ktorým súd žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol (2. výrok) a proti výroku o trovách konania (3. výrok) a uviedol: Odvolanie

odôvodňuje tým, že rozhodnutie súdu v odvolaním napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci /§ 365 ods.1 písm. h) CSP/ a tým, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania
k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods.1 písm. f) CSP/. Súd nepriznal mu uplatnený nárok
na zaplatenie pokuty 480 €. V bode 19 odôvodnenia rozsudku uviedol, že zamietol žalobu v časti
pokuty (náhradu škody) 480 € po tom, čo zistil, že mu žiadna škoda nevznikla a nedošlo k platnej

dohode o pokute. Cituje znenie § 544 ods.1 O. z. Nárok na zaplatenie pokuty nie je viazaný na
preukazovanie vzniku škody, preto právny záver súdu spočívajúci v tvrdení, že jeho nárok je nedôvodný
z dôvodu neexistencie škody, je v rozpore s § 544 ods.1 O. z. V konaní sa nedomáha náhrady škody,
ale nároku na zaplatenie pokuty. Jedná sa o rozdielne právne inštitúty. Dojednanie pokuty ako tzv.zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne v súlade s platným právnym poriadkom
Slovenskej republiky (ďalej len SR). V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o pokute v jeho
dodatku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku pokuty považovali za neprimerane

vysokú a z dôvodu, že dohoda o pokute nezohľadňovala čas, kedy užívateľ služieb prestal plniť svoje
zmluvné povinnosti. Nedostatky dohody o pokute odstránil. Maximálna výška pokuty zodpovedá výške
poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu (ďalej len telefón) a dohoda o pokute zohľadňuje
časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Jasne a zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí dodatku
poskytol žalovanému ako účastníkovi telekomunikačnej služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí

zľavy z hodnoty telefónu. Žalovaný mal možnosť voľby, či si kúpi telefón za riadnu maloobchodnú cenu
bez akýchkoľvek ďalších záväzkov alebo si kúpi telefón za zníženú cenu, teda so zľavou z kúpnej ceny
na základe dodatku a po dohodnutú dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu s ním ako aktívny
užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. V dodatkoch, z
ktorých nárok na zaplatenie pokuty si v tomto konaní uplatňuje, je časový aspekt porušenia zmluvných
povinností zohľadnený. Dohoda o pokute rozlišuje, kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností a

výška pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti. Účelom uzavretia dohody o pokute bolo zabezpečenie záväzkového
vzťahu, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou sankciou za jej nesplnenie,
reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol vzniknúť v príčinnej súvislosti
s porušením povinností. Predovšetkým predpoklad zotrvania žalovaného v záväzkovom vzťahu počas

dohodnutej doby viazanosti podmienila jeho možnosť odpredať mu telefón za zľavnenú cenu. Žalovaný
nebol žiadnym spôsobom povinný, ani ním nútený uzatvoriť dodatok k zmluve. Poskytnutie telefónu
za zľavnenú cenu bolo vo vzájomnom vzťahu medzi ním a žalovaným kompenzované jeho vernosťou
ako zákazníka. Model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať
bez platného dojednania pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu zo

strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Pokutu je nutné
posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej funkcie s ohľadom na všetky
relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a dodatku. Má za to, že
dojednanie pokuty ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu
v neprospech spotrebiteľa. Dôvodom uzavretia dodatkov bolo pre žalovaného získanie telefónov za

výhodnú cenu. Súd sa pritom vôbec nezaoberal skutočnosťou, že telefóny si mohol kúpiť za riadnu
maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností, že dohodnutá pokuta
zohľadňovala rozsah výhody, ktorú mu preukázateľne poskytol, aj časový úsek po ktorý si svoje
zmluvné povinnosti plnil. Vzhľadom na výhody, ktoré na základe uzavretia dodatku k zmluve získal, je
výška dohodnutej pokuty primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť ho ako spotrebiteľa. Pokiaľ ide

o nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je nevyhnutné
prihliadať na nerovnováhu založenú samotným uzatvorením dodatku v prospech spotrebiteľa, a to
na výhody, ktoré spotrebiteľ uzatvorením dodatku získal. V súvislosti s daným prípadom poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Cdo 172/2007, podľa ktorého primeranosť výšky pokuty treba
posúdiť v každom prípade individuálne, vzhľadom na všetky okolnosti. V danom prípade bola v

dodatkoch k zmluvám medzi stranami sporu dohodnutá pre prípad porušenia zmluvných povinností
pokuta, v dohode o nej bol zohľadnený časový aspekt porušenia zmluvných povinností a jej maximálna
výška zodpovedala výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny telefónu, ktorú pri uzavretí dodatku získal.
Dohodnuté zmluvné povinnosti si riadne plnil a žalovaný si svoje zmluvné povinnosti neplnil. Pokiaľ
súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhodnotil pokutu, ktorej výška zohľadňovala čas po ktorý si

žalovaný plnil svoje zmluvné povinnosti, je potrebné považovať jeho názor a právny záver za nesprávny.
Zároveň poukazuje na rozsudok KS Trenčín 17Co 654/2015-57 z 29.6.2016 v obdobnej právnej veci,
ktorým odvolací súd mu nárok na zaplatenie pokuty priznal. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, že
oproti minulosti v súlade s požiadavkami súdnej praxe upravil výšku pokuty tak, že táto je závislá od
času, kedy dôjde zo strany zákazníka k porušeniu zmluvnej povinnosti, ktorá založí nárok na pokutu a

odzrkadľuje aj poskytnutú zľavu z kúpnej ceny telefónu. Takto dojednanú pokutu považoval odvolací súd
za pokutu dojednanú v súlade s § 544 O. z., ktorá nie je v rozpore s princípmi ochrany spotrebiteľa a
nespôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Vzhľadom na vyslovený právny názor vyslovený v rozsudku KS Trenčín 17Co 654/2015-57 a princíp
právnej istoty deklarovaný v Čl.2 CSP (znenie jeho časti cituje), navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu v

odvolaním napadnutej zamietavej časti tak, že sa zaviaže žalovaný na zaplatenie 480 € s 5,05 % ročným
úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 31.1.2016 do zaplatenia a prizná sa mu náhrada trov konania.
4. Rozsudok vo výroku I., nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379
CSP), preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že nie sú

splnené podmienky na potvrdenie rozsudku vo výroku II., ani na jeho zrušenie, preto ho podľa § 388
CSP zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 480 € s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 %
ročne z uvedenej sumy od 31.1.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného

právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.2 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k

zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

7. Súd z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé aj zo skutočností uvedených v odvolaní.
8. Dojednanie pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne v súlade s
platným právnym poriadkom SR. Znenie dohody o pokute uvedené v dodatkoch k zmluvám uzavretým
medzi stranami sporu nie je totožné s obsahom znenia dohody o pokute, ktorá bola rozhodnutiami iných

súdov vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o
pokute v dodatkoch žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku pokuty považovali
za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o pokute nezohľadňovala čas, kedy užívateľ služieb
prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Maximálna výška pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z
kúpnej ceny telefónu a dohoda o pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností.

Jasne a zrozumiteľne je v dodatkoch k zmluvám uvedené, že žalobca pri uzavretí dodatku poskytol
žalovanému ako účastníkovi telekomunikačnej služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy z
hodnoty telefónu. Žalovaný mal možnosť voľby, či si kúpi telefón za riadnu maloobchodnú cenu bez
akýchkoľvek ďalších záväzkov alebo si kúpi telefón za zníženú cenu, teda so zľavou z kúpnej ceny na
základe dodatku a po dohodnutú dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny

užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. V dodatkoch,
z ktorých nárok na zaplatenie pokuty si žalobca v tomto konaní uplatňuje, je časový aspekt porušenia
zmluvných povinností zohľadnený. Dohoda o pokute rozlišuje, kedy došlo k porušeniu zmluvných
povinností a výška pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo
od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Účelom uzavretia dohody o pokute bolo zabezpečenie

záväzkového vzťahu, motivácia žalovaného k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou
sankciou za jej nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol
vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinností. Predovšetkým predpoklad zotrvania žalovaného
v záväzkovom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti podmienila možnosť žalobcu odpredať mu
telefón za zľavnenú cenu. Žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný, ani ním nútený uzatvoriť dodatok

k zmluve o pripojení. Poskytnutie telefónu za zľavnenú cenu bolo vo vzájomnom vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným kompenzované jeho vernosťou ako zákazníka. Model vzájomne akceptovanej modifikácie
záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez platného dojednania pokuty, ktorej jednou z funkcií
je zabránenie špekulatívnemu konaniu zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije
poskytnuté výhody. Pokutu je nutné posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej,

reparačnej funkcie s ohľadom na všetky relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci
uzavretej zmluvy a dodatku. Dojednanie pokuty, ako aj jej výšky nemohlo v žiadnom prípade spôsobiť
nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa - žalovaného. Dôvodom
uzavretia dodatkov bolo pre žalovaného získanie telefónu za výhodnú cenu. Telefón si mohol kúpiť
za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností a dohodnutá

pokuta zohľadňovala rozsah výhody, ktorú mu žalobca preukázateľne poskytol, aj časový úsek po
ktorý si svoje zmluvné povinnosti plnil. Vzhľadom na výhodu, ktorú na základe uzavretia dodatku k
zmluve žalovaný získal, je výška dohodnutej pokuty primeraná a objektívne nespôsobilá poškodiť ho
ako spotrebiteľa, lebo aj tak by si musel kúpiť telefón.9. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
10. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.
11. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
13. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu, o

výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
14. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.