Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 20, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/67/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917210710
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7917210710.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom v
Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanému: D. Y.Š., J.. X.X.XXXX, G. E. XXX/
XXX, XXX XX G., o zaplatenie 1 067,38 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trebišov zo dňa 24.11.2017 č.k. 12Csp/196/2017-83 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 383,21 eur
s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 12.2.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.067,38 eur,
ktorejsavočižalovanémudomáhalnazákladetvrdenia,žežalovanýsinesplnilsvojezmluvnépovinnosti
vyplývajúce mu z obsahu dvoch zmlúv o poskytovaní verejných služieb uzavretých so žalobcom a to

tým, že neuhradil cenu jemu poskytnutých telekomunikačných služieb za obdobie mesiacov júl a august
2015 v sume 233,71 eur. Z tohto dôvodu žiadal doplatiť aj časť kúpnej ceny predaného zariadenia, teda
mobilného telefónu v sume 149,50 eur a zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 684,17 eur.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že zmluvami o poskytovaní verejných služieb (2 zmluvy) a dodatkami k zmluvám
predloženými žalobcom sa účastníci dohodli, že žalobca bude pre žalovaného poskytovať

telekomunikačné služby, odpredá mu 2. telekomunikačné zariadenia, a žalovaný sa zaviazal uhrádzať
za tieto služby cenu fakturovanú žalobcom a pre prípad porušenia povinnosti, ktoré by viedli k ukončeniu
(prerušeniu) zmluvného vzťahu uhradiť zmluvné pokuty. Účastníci sa v zmluve dohodli, že súčasťou
Zmluvy o pripojení sú aj Všeobecné podmienky žalobcu o poskytovaní verejných elektronických
komunikačných služieb. Z faktúr predložených žalobcom súd zistil, že žalobca vyfakturoval žalovanému
cenu poskytnutých služieb za obdobie mesiacov VII./2015 - VIII./2015. Žalovaný na Pokus o pokonávku
z XX.XX.XXXX nereagoval. Zároveň v návrhu pokonávky vyzval žalovaného uhradiť ako zmluvnú

pokutu/náhradu škody 684,17 eur, z dôvodu porušenia zmluvných povinností. Tieto vyššie uvedené
skutočnosti súd zistil z listinných dôkazov predložených žalobcom. Na základe toho s poukazom na
ust. § 43 ods. 12 písm. a/ a b/ zák. č. 351/2011 Z.z., ako aj s poukazom na ust. § 53 ods. 1 a 4,
§ 420 ods. 1 a § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka uzavrel, že vychádzajúc z vyššie uvedenýchzistení a citovaných právnych ustanovení, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť uhradiť pre
žalobcu cenu poskytnutých telekomunikačných služieb v sume 233,71 eur, pretože žalobca preukázal,
že žalovanému poskytol telekomunikačné služby podľa podmienok dohodnutých v zmluve za vyššie

uvedenéobdobieažalovanýzauvedenéobdobiecelúcenutelekomunikačnýchslužiebnezaplatil.Podľa
§588Občianskehozákonníkauložilžalovanémupovinnosťdoplatiťsplatnúčasťkúpnejcenyzariadenia.
Súd prvej inštancie zároveň uložil žalovanému povinnosť uhradiť aj úroky z omeškania z uvedenej sumy,
pretože splatnosť tohto záväzku podľa údajov uvedených v pokonávke nastala 11.2.2016 a žalovaný
je v omeškaní s úhradou dlhu deň po nasledujúci po splatnosti, t.j. od 12.2.2016. Základná úroková

sadzba ECB bola 0,00 % ročne, a preto súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť úroky z omeškania
o 5 % vyššie, teda 5,05 % ročne od 12.2.2016. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o náhradu
škody 684,17 eur potom čo zistil, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla a nedošlo ani k platnej dohode
o zmluvnej pokute. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že suma 684,17 eur, ktorú
v Zmluvách o poskytovaní služieb ako aj v Pokuse o pokonávku zo dňa XX.XX.XXXX kvalifikoval
ako úhradu zmluvnej pokuty a škody, ktorú mu spôsobil žalovaný porušením povinnosti zo Zmlúv o

poskytovaní služieb. Konštatoval, že pokiaľ žalobca kvalifikuje ako škodu výšku zľavy, ktorú poskytol
žalovanému pri dohode o kúpnej cene telekomunikačných prístrojov, tak táto kvalifikácia nemá oporu
v platnej právnej úprave. Žalobca platne dohodol so žalovaným výšku kúpnej ceny a jeho tvrdenie, že
výška zľavy je jeho majetkovou ujmou, je účelovým tvrdením. Odpredané telekomunikačné zariadenie
po platnej kúpno-predajnej zmluve už nemohlo byť majetkom žalobcu od momentu jeho odovzdania

žalovanému. Jeho majetkom sa stala kúpna cena prístrojov, ktorú si dohodol so žalovaným, a preto
k žiadnemu zníženiu hodnoty majetku žalobcu nedošlo. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca sa
účelovo snaží získať majetkovú hodnotu, ktorú mala pre neho tvoriť zmluvná pokuta žalovaného, hoci
žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Svedčí o tom aj text ,,pokonávky z XX.XX.XXXX“, ktorý obsahuje pri
sume 684,17 eur označenie nároku zmätočným, zavadzajúcim a nepreskúmateľným výrazom ,,zmluvná

pokuta/náhrada škody“. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že jeho právne závery v prejednávanej veci
sú zhodné aj so závermi konkrétne označených rozsudkov Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 15Co/754/2014 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/31/2016, kedy v skutkovo obdobných
veciach bol zaujatý názor, že dojednanie zmluvnej pokuty je neplatným právnym úkonom podľa § 37
Občianskeho zákonníka, ak zmluva obsahuje zmluvné podmienky, ktorými sa odberateľovi ukladajú

širokospektrálne povinnosti rôznej závažnosti s následkom zmluvnej pokuty, takže tieto nespĺňajú
podmienku určitosti zmluvy tak, aby bolo možno posúdiť primeranosť výšky zmluvnej pokuty. Mal
za to, že z konkrétneho článku dodatku k zmluve nevyplýva, ktoré z veľkého množstva uvádzaných
porušení zmluvy je sankcionované zmluvnou pokutou. Mal za to, že pokiaľ žalobca mieni postihovať
iba jednou dohodnutou zmluvnou pokutou ktorúkoľvek zo širokospektrálne vymedzených povinnosti,

tak tým zakladá absenciu určitosti a teda aj platnosti časti zmluvy o povinnosti klienta - spotrebiteľa
uhrádzať zmluvné pokuty. Dohoda o zmluvnej pokute totiž zvýhodňuje žalobcu, aby si sám vybral, ktoré
z množstva dohodnutých porušení zmluvy žalovaným, a v ktorom časovom období, postihne a ktoré
nepostihne dohodnutou pokutou bez toho, aby to mohol žalovaný predvídať. S poukazom na tieto
dôvody žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods.

2 C.s.p. a s poukazom na čiastočný úspech oboch procesných strán nepriznal stranám sporu náhradu
trov konania.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok v jeho zamietavom
výroku zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania. Svoje odvolanie

zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ a písm. f/ C.s.p. teda na tvrdení, že súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že považuje za nesprávny záver súdu
prvej inštancie pokiaľ jeho nárok v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol s poukazom na to, že
v konaní zistil, že mu žiadna škoda nevznikla a taktiež z dôvodu, že nedošlo k platnej dohode o

zmluvnej pokute. S poukazom na ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka má za to, že zaplatenie
zmluvnej pokuty nie je viazané na preukázanie vzniku škody. Poukázal na to, že v konaní sa nedomáha
nároku na náhradu škody, ale nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, čo sú dva rozdielne inštitúty.
Zmluvnú pokutu označil ako zabezpečovací inštitút v zmluvných vzťahoch, ktorý je súladný s právnym
poriadkom SR. S poukazom na rozhodnutie súdov v minulosti o jeho nároku na zaplatenie zmluvnej

pokuty odstránil nedostatky v uzatváraných zmluvách s tým, aby maximálna výška zmluvnej pokuty
zodpovedala výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute,
aby zohľadňovala časový aspekt porušenia zmluvných povinností. V súlade s tým v žalobe jasne a
zrozumiteľne uviedol, že žalovanému poskytol zľavu z hodnoty mobilného telefónu a teda tento malmožnosť kúpiť si mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu bez akýchkoľvek záväzkov alebo si
tento kúpiť za zníženú cenu na základe dodatku spočívajúceho v dohode o dobe viazanosti zmluvného
vzťahu, preto teda nebol žiadnym spôsobom povinný uzavrieť so žalobcom dodatok k zmluve. Má za to,

že model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez platného
dojednania zmluvnej pokuty jednou z funkcií ktorej je aj zabránenie špekulatívnemu konaniu zo strany
účastníka,ktorýprivznikuzmluvnéhovzťahuvyužilposkytnutévýhody.Taktodohodnutúzmluvnúpokutu
je nutné posudzovať aj z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej funkcie s ohľadom
na všetky relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a dodatku.

Výhody, ktoré žalovaný na základe uzavretia dodatkov k zmluvám získal sú primerane premietnuté do
výšky dohodnutých zmluvných pokút.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietavom výroku a

vo výroku o trovách konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 ods. 1,2 C.s.p. a
na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie zákonným
postupom vykonal vo veci dokazovanie dôkazmi, ktoré na preukázanie svojich tvrdení označil žalobca,
takto vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 191 ods. 1 C.s.p., vec správne
právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol, pokiaľ žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Ani

počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací
súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na
konštatovaniesprávnostitýchtodôvodovaspoukazomnaobsahodvolacíchnámietokžalobcupovažuje
k týmto dôvodom za potrebné dodať:

7. S poukazom na obsah odvolania žalobcu bolo predmetom odvolacieho konania posúdenie dôvodnosti
odvolacích námietok žalobcu vo vzťahu k zamietavému výroku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z obsahu
žalobyvyplýva,žetohtonároku,tedazaplateniazmluvnejpokutysažalobcadomáhanazákladetvrdenia
o tom, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti jednak tým, že nezaplatil cenu poskytnutých služieb

vo výške 233,71 eur a taktiež porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z Dodatkov k dvom zmluvám
a z tohto dôvodu voči nemu uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 684,17 eur. Takto rozčlenený dôvod
pre uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobca potvrdil aj v samotnom obsahu svojho
odvolania, kde zdôvodňuje výšku zmluvnej pokuty v nadväznosti na výšku poskytnutej zľavy z kúpnej
ceny mobilného telefónu a takéto rozčlenenie, ako to súd prvej inštancie správne konštatoval, vyplýva aj

z obsahu Pokusu o pokonávku zo dňa XX.XX.XXXX. Aj z obsahu tohto listinného dôkazu je totiž zrejmé,
že žalobca v konaní uplatňoval zmluvnú pokutu/náhradu škody v celkovej výške 684,17 eur. Za takejto
situáciemožnopovažovaťzasprávnypostupsúduprvejinštancie,ktorýdôvodnosťnárokunazaplatenie
zmluvnej pokuty v tejto časti odvodzoval od záveru o tom, či žalobca preukázal vznik škody predstavujúci
rozdielvcenetelekomunikačnýchprístrojovodpredanýchžalovanémuprizohľadnenízľavyoprotiriadnej

predajnej cene. Súd prvej inštancie nedôvodnosť tohto nároku jasne odôvodnil tým, že pokiaľ si žalobca
dohodol so žalovaným výšku kúpnej ceny, za ktorú mu telekomunikačné zariadenia na základe platnej
kúpno-predajnej zmluvy odpredal toto sa stalo vlastníctvom žalovaného momentom ich odovzdania a
to za takto dohodnutú zľavnenú kúpnu cenu. Z tohto dôvodu nárok na doplatenie sumy predstavujúcej
rozdiel medzi zľavnenou kúpnou cenou a bežnou cenou, za ktorú žalobca takéto zariadenie ponúka

nemožno už považovať za stratu na majetku žalobcu teda za škodu a nezaplatenie tohto nároku preto
ani nemožno považovať za porušenie zmluvnej povinnosti. Za právne bezvýznamné považuje odvolací
súd odvolacie námietky žalobcu, v ktorých tento poukazuje na postupné úpravy v dohodách o zmluvnej
pokute tým smerom, aby výška uplatňovanej zmluvnej pokuty sa postupne znižovala v závislosti od toho
koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Z dôvodov prvoinštančného

rozsudku totiž vyplýva, že zamietavý výrok nebol založený na vyhodnotení neprimeranosti výšky
zmluvnej pokuty, ale z dôvodu konštatovania neplatnosti tejto časti zmluvy podľa ust. § 37 Občianskeho
zákonníka z dôvodu uvedenia širokého počtu povinností rôznej závažnosti, ktoré nespĺňajú podmienku
určitosti zmluvy s poukazom na to, že z dodatku k zmluve nevyplýva, ktoré z veľkého množstva
uvádzaných porušení zmluvy je sankcionované uplatnenou zmluvnou pokutou. Bez konkretizácie na

porušenie ktorej konkrétnej zmluvnej povinnosti je viazaná zmluvná pokuta nemožno ani vyhodnotiť
primeranosť jej výšky. Keďže žalobca vo svojom odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými by
správnosť záveru súdu prvej inštancie v tejto otázke spochybnil považuje odvolací súd jeho odvolanieza nedôvodné a preto rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku, ako aj v nadväzujúcom
správnom výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p..

8. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej považuje právnu
kvalifikáciu nároku vykonanú súdom prvej inštancie za porušenie princípu právnej istoty vyplývajúceho
z čl. 2 C.s.p. spočívajúci v práve na legitímne očakávanie, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Za odklon od ustálenej rozhodovacej praxe
totiž nemožno považovať vyslovenie iného právneho názoru aký bol vyslovený v rozsudku Krajského

súdu v Trenčíne. Jeho rozhodnutie totiž nemožno pokladať za ustálenú súdnu prax.

9. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p.. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania
nepatrí a žalovanému odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu
trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).