Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 28Sa/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200302
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:1018200302.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej

veci žalobcu: JUDr. D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXXX/XX, A. E., proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 05.01.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX
X zo dňa 18.10.2017 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, § 24 ods. 6

zákona č. 87/1991 Zb., § 259 ods. 1, § 112 ods. 3 a 6, § 293k, § 293l, § 66 ods. 3, § 82 a
§ 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 12. novembra
2014 znížila žalobcovi starobný dôchodok na sumu 329,80 € mesačne. V odôvodnení prvostupňový
správny orgán uviedol, že Najvyšší súd SR rozhodnutím č. 1So/62/2015 z 18. júla 2017 zmenil rozsudok
KS v Žiline č.k. 25Sd/330/2014-55 z 30. apríla 2015 tak, že zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie č. XXX XXX XXXX X zo 16. októbra 2014 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z
22. decembra 2014. Dospel k záveru, že v rozhodnutiach Sociálnej poisťovne zo 16. októbra 2014 a z

22.12.2014 absentuje potrebné odôvodnenie postupu Sociálnej poisťovne pri výpočte sumy starobného
dôchodku a v ďalšom konaní je úlohou Sociálnej poisťovne opätovne posúdiť správnosť výpočtu sumy
starobného dôchodku v súlade s rozsudkom NS SR č. 1So/62/2015 z 18. júla 2017. Správny orgán
rozhodoval na základe neformálnej žiadosti žalobcu o zvýšenie sumy starobného dôchodku v súlade s
judikatúrou NS SR a zohľadnením obdobia služobného pomeru zaradeného do I. a II. kategórie funkcií.
Pretože účastník získal najmenej 25 rokov zamestnania a z toho vykonával zamestnanie v služobnom
pomere zaradenom do I. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov, vznikol mu nárok na starobný

dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. vo veku 55 rokov 9. júna 1998. Osvedčením Federálneho
ministerstva obrany z 1. augusta 1991 preukázal, že jeho služobný pomer, ktorý bol ukončený k 31.
augustu 1971 v I. kategórii funkcií, bol v súlade s § 21 zákona č. 87/1991 Zb. skončený neplatne. Na
určenie sumy výsluhového dôchodku v zmysle potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z
3. apríla 2014 mu bola započítaná doba služobného pomeru v rozsahu 28 rokov. Celkovo bolo zistených
38 rokov obdobia služobného pomeru, ktoré mu boli započítané pre nárok na starobný dôchodok. Suma
starobného dôchodku určená s prihliadnutím na dobu výkonu služby ku dňu vzniku nároku na jeho

výplatu vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. sa podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 zníži o
sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie
sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Vzhľadom na to je pre určenie sumy starobného dôchodku
potrebné započítať 28 rokov služobného pomeru. Vzhľadom k tomu, že dovŕšil dôchodkový vek pred 1.januárom 2004, o nároku na starobný dôchodok v súlade s § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
bolo rozhodnuté podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Čo sa týka určenia samotnej výšky starobného dôchodku, správny orgán postupoval podľa § 12 ods.

1, 3, § 14 ods. 2 písm. b) až l) zákona č. 100/1988 Zb.. Päť zárobkovo najlepších kalendárnych rokov
sa v súlade s § 12 ods. 4 citovaného zákona zisťuje porovnaním hrubých zárobkov za jednotlivé celé
kalendárne roky. Priemerný mesačný zárobok bol vypočítaný za roky 1998, 1997, 1996, 1995, 1994
a upravený na 5.113,- Sk. Priemerný mesačný zárobok sa určil tak, že z priemerného mesačného
zárobku neobmedzeného podľa § 12 ods. 6 citovaného zákona v sume 20.456,- Sk sa suma 2.500,- Sk

započítala v plnej výške, zo sumy nad 2.500,- Sk do 6.000,- Sk sa započítala jedna tretina a zo sumy nad
6.000,- Sk do 10.000,- Sk sa započítava jedna desatina. Takto upravený priemerný mesačný zárobok
sa zaokrúhlil na najbližšie koruny nahor. Ďalej sa správny orgán zaoberal určením výšky starobného
dôchodku vzhľadom k neplatnému skončeniu zamestnania v roku 1971. Odškodnenie v zmysle § 24
ods. 6 zákona č. 87/1991 Zb. zo skutočne dosiahnutých ročných hrubých zárobkov sa vzťahuje len na
kalendárne roky v rozhodnom období pred 1. januárom 1990. V prípade žalobcu sú to roky 1988 až

1990. Priemerný mesačný zárobok za roky, na ktoré sa vzťahuje mimosúdna rehabilitácia, sa určí zo
skutočne dosiahnutého hrubého zárobku v poslednom kalendárnom roku pred skončením zamestnania,
čiže za rok 1970, ktorý sa zvýši o koeficient mzdového nárastu podľa prílohy 1 k nariadeniu vlády
č. 174/1991 Zb., ktorý zodpovedá roku 1990 a roku skončenia zamestnania (1971), čo je koeficient
1,612. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v roku 1970 dosiahol skutočný

zárobok 28.960,- Sk. Priemerný ročný zárobok bol určený ako násobok 28.960,- Sk x 1,612 = 46.683,-
Sk. Tento sa v súlade s § 25 zákona č. 87/1991 Zb. použije len vtedy, ak je to výhodnejšie. Na účely
zistenia porovnania, či je vyšší priemerný mesačný zárobok prepočítaný podľa zákona č. 87/1991 Zb.
alebo priemerný mesačný zárobok určený zo skutočne dosiahnutých zárobkov v civilnom zamestnaní
v období od 01.01.1988 do 31. augusta 1990, bol vypočítaný aj priemerný mesačný zárobok zo

skutočne dosiahnutých osobných vymeriavacích základov v civilnom zamestnaní zistených na základe
evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyhotoveného zamestnávateľom: rok 1988 56.428,- Sk,
1989 54.424,- Sk a rok 1990 35.996,- Sk. Z dôvodu, že priemerný mesačný zárobok bol vypočítaný z
rokov 1998, 1997, 1996, 1995, 1994 a roky 1988, 1989 a 1990 nepatria medzi päť zárobkovo najlepších
kalendárnychrokov,priemernýmesačnýzárobok(5.113,-Sk)prepočítanýpodľazákonač.87/1991Zb.a

nariadenia vlády č. 174/1991 Zb. je rovnaký ako priemerný mesačný zárobok zo skutočne dosiahnutých
osobných vymeriavacích základov v civilnom zamestnaní.
Základná výmera starobného dôchodku je daná § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. ako 60
% priemerného mesačného zárobku, ktorá sa zvyšuje od 21. roku zamestnania za každý ďalší rok
zamestnania v I. pracovnej kategórii o 2 % priemerného mesačného zárobku (za 17 rokov o 34 %). Suma

jeho starobného dôchodku do vzniku nároku na dôchodok je 94 % priemerného mesačného zárobku,
t.j. 4.806,22 Sk mesačne.
Ďalej správny orgán zvýšil starobný dôchodok podľa § 23 zákona č. 100/1988 Zb. občanovi, ktorý je
zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok alebo jeho časť. Po
vzniku nároku na starobný dôchodok získal navyše 2 965 dní doby zamestnania od 9. júna 1998 do 8.

septembra 2006. Pre zvýšenie starobného dôchodku sa mu započítalo 2 924 dní (bez 41 dní náhradných
dôb) a suma starobného dôchodku sa zvýšila o 45,12755 % priemerného mesačného zárobku, to
znamená o 2.307,37163 Sk mesačne. Samotná suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia
za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je 7.145,1495 Sk. Z takto
určenej sumy patrí zvýšenie o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku

nároku na starobný dôchodok. Suma starobného dôchodku je tak 7.180,87959 Sk. K tejto sume patrí
úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. o 9.319,7662 Sk mesačne a
zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o 990,03873 Sk mesačne na 17.490,68434 Sk mesačne.
Nasledovalo krátenie takto vypočítaného starobného dôchodku v zmysle článku 33 ods. 2 Dohovoru č.
128, pretože žalobca je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej

republiky, ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení plní funkciu
starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v sume
primeranej dobe trvania služobného pomeru. Suma starobného dôchodku 6.606,93897340 Sk mesačne
po zaokrúhlení je určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu (vrátane
doby služby) 17.490,68434 Sk mesačne a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu,

ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 10.883,74536660 Sk
mesačne. Táto suma bola zokrúhlená na 6.607,- € mesačne (správne malo byť uvedené Sk, čo opravilo
druhostupňové rozhodnutie). K tejto sume patrí valorizácia podľa § 82 zákona o sociálnom poistení na
7.439,- Sk mesačne.Ďalej bol starobný dôchodok zvýšený o dobu poistenia od 09.09.2006 do 31. decembra 2007, kedy bol
žalobca dôchodkovo poistený u zamestnávateľa Obvodný úrad Liptovský Mikuláš. Zvýšenie starobného
dôchodku patriace za toto obdobie dôchodkového poistenia je 221,54774 Sk mesačne a je určené ako

súčin jednej polovice osobných mzdových bodov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Suma starobného
dôchodku je 7.661,- Sk mesačne po zaokrúhlení. K tejto sume je potrebné pripočítať valorizáciu podľa §
82 zákona o sociálnom poistení, a to za jednotlivé obdobia od 1. júla 2008 na sumu 329,80 € mesačne.
Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 29. júla 2009 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok od 9.
septembra2006.Vzhľadomnavyššieuvedenébolopätovneposúdenýjehonároknastarobnýdôchodok

a určenie jeho sumy a so zohľadnením doby služobného pomeru v súvislosti s judikatúrou NS SR
a obdobia, na ktoré sa vzťahuje mimosúdna rehabilitácia a v súlade s § 112 ods. 3 a 6 zákona o
sociálnom poistení mu správny orgán znížil sumu starobného dôchodku od 12. novembra 2014, t.j. odo
dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynul obdobie, za ktoré sa starobný dôchodok vyplatil. Tým sa
vykonáva rozsudok NS SR č. 1So/62/2015 z 18. júla 2017.

2. Na základe podaného odvolania žalobcu vo veci rozhodoval generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne,
ktorý napadnutým rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 05.01.2018 prvostupňové rozhodnutie
potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Zopakoval skutkový stav zistený prvostupňovým správnym
orgánom, pričom zdôraznil, že účastník od 1. marca 1999 poberá výsluhový dôchodok, ktorý mu bol
priznaný rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave zo 16. marca 1999. Na

nárok na výsluhový dôchodok bolo účastníkovi konania zhodnotených 38 ukončených rokov výkonu
služby. Stotožnil sa s názorom prvostupňového správneho orgánu, že suma starobného dôchodku
určená s prihliadnutím na dobu výkonu služby ku dňu vzniku nároku na jeho výplatu vypočítaná podľa
zákona č. 100/1988 Zb. sa zníži podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým je doba

služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Pretože účastník získal
najmenej25rokovzamestnaniaaztohtovykonávalzamestnaniezaradenévI.kategóriifunkciinajmenej
20 rokov, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 21 z.č. 100/1988 Zb. vo veku 55 rokov.
Osvedčením Federálneho ministerstva obrany z 01.08.1991 účastník preukázal, že služobný pomer,
ktorý bol skončený k 31.08.1971 v I. kategórii funkcii, bol v súlade s § 21 z.č. 87/1991 Zb. skončený

neplatne. Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 03.04.2014 vyplýva obdobie
služobného pomeru zaradené do I. a II. kategórie funkcií, t.j. celkovo 28 ukončených rokov obdobia
služobného pomeru, vrátane obdobia od 01.09.1971 do 31.08.1990 - obdobie, na ktoré sa vzťahuje
mimosúdna rehabilitácia - bolo účastníkovi započítané na určenie sumy priznanej dávky.
Na účely určenia sumy starobného dôchodku je rozhodných 37 rokov, pre nárok na starobný

dôchodok bolo zhodnotené aj obdobie od 01.09.1971 do 31.08.1990. Ďalej sa stotožnil aj s posúdením
priemerného mesačného zárobku za roky, na ktoré sa vzťahuje mimosúdna rehabilitácia, ktorý sa určil
zo skutočne dosiahnutého hrubého zárobku v rozhodnom kalendárnom roku pred neplatným skončením
zamestnania, čiže za rok 1970, ktorý sa upraví o koeficient mzdového rastu podľa prílohy č. 1 k
nariadeniu vlády č. 174/1991 Zb., ktorý zodpovedá roku 1990 a roku skončenia zamestnania 1971, čo

je koeficient 1,612. Priemerný mesačný zárobok vypočítaný podľa zákona č. 87/1991 Zb. je rovnaký
ako priemerný mesačný zárobok vypočítaný podľa skutočne dosiahnutých osobných vymeriavacích
základov v civilnom zamestnaní a to 5113 SK mesačne, z ktorého sa vymeral starobný dôchodok.
K námietke účastníka o rozdelení kalendárneho roku 2006 na obdobia od 01.01.2006 do 31.07.2006, od
01.08.2006 do 08.09.2006 a od 09.09.2006 do 31.12.2006 uviedol, že v súlade s § 261 ods. 2 zákona

o sociálnom poistení za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok a od 9. júna 1998 do 31.
júla 2006 sa suma starobného dôchodku zvyšuje podľa § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.. Suma
starobného dôchodku sa podľa § 23 zákona č. 100/1988 Zb. zvyšuje za 2 885 dní od 09.06.1998 do
31.07.2006 o 45,12755 % priemerného mesačného zárobku a za 39 dní od 01.08.2006 do 08.09.2006
podľa § 293l ods. 1 a § 66 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Za obdobie od 9. septembra 2006 do 31.

decembra 2007 sa suma starobného dôchodku zvýšila podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.
Podrobný spôsob výpočtu sumy zvýšenia starobného dôchodku za obdobie od 1. januára 2006 do 31.
júla 2006, od 1. augusta 2006 do 8. septembra 2006 a od 9. septembra 2006 do 31. decembra 2007
bol uvedený v prvostupňovom rozhodnutí správne.
Ďalej sa odvolací orgán zaoberal výpočtom sumy starobného dôchodku v súvislosti s jeho krátením

podľa 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Stotožnil sa s výpočtom uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí v
celom rozsahu. Právoplatným rozhodnutím z 29. júla 2009 bol účastníkovi priznaný starobný dôchodok
od 9. septembra 2006. Vzhľadom na skutočnosť, že po podaní žiadosti účastníka zo 16. januára 2014
o prepočet starobného dôchodku Sociálna poisťovňa, ústredie pri určení sumy starobného dôchodkuzohľadnila s poukazom na judikatúru NS SR doby služobného pomeru a obdobia, na ktoré sa vzťahuje
mimosúdna rehabilitácia, znížila sa suma starobného dôchodku v súlade s § 112 ods. 3 a 6 zákona o
sociálnom poistení od 12. novembra 2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie,

za ktoré sa starobný dôchodok účastníkovi konania vyplatil.

3. Proti tomto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca na Krajský súd v Bratislave.
Správna žaloba došla Krajskému súdu v Bratislave 01.03.2018. Uznesením č.k. 4Sa/19/2018-32 zo dňa
17.01.2019 Krajský súd v Bratislave vec postúpil miestne príslušnému Krajskému súdu v Žiline. Spis

došiel Krajskému súdu v Žiline dňa 04.02.2019.

4. Žalobca v žalobe uviedol tieto žalobné body. Poukázal na odôvodnenie rozsudku NS SR č.k.
1So/62/2015 zo dňa 18.07.2017, ktorý zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 25Sd/330/2014
zo dňa 30.04.2015, ktorý už predtým rozhodoval v danej veci a ktorým zrušil rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie a vec vrátil na ďalšie konanie. V nových rozhodnutiach žalovaný pokyny uvedené v

tomto rozsudku nie všetky rešpektoval a stále opakoval odôvodnenie, ktoré bolo vydané v rozhodnutí
zo dňa 16.10.2014, v opravenom rozhodnutí zo dňa 22.12.2014 ako aj v rozhodnutí zo dňa 18.10.2017.
Uviedol, že v I. kategórii funkcií vykonal vojenskú službu iba 18 rokov, 8 mesiacov a 19 dní. Nie je
pravda údaj žalovaného, že vykonával službu viac ako 20 rokov a preto splnil podmienky pre vznik
nároku na starobný dôchodok dovŕšením 55. roku veku, t.j. 9. júna 1998. Správny dôchodkový vek bol

uvedený v rozhodnutí zo dňa 29.07.2009, a to dovŕšením 60. roku veku, t.j. 9. júna 2003. Ak nespĺňal
podmienky na zvýšenie starobného dôchodku, mala žalovaná strana jeho žiadosť o prepočítanie a
zvýšenie starobného dôchodku zamietnuť a nie ju zneužiť na zníženie starobného dôchodku. Nie je
mu známe žiadne potvrdenie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 03.04.2014, kde by
bolo uvedené, že obdobie služobného pomeru mu trvalo celkom 28 ukončených rokov. Potvrdenie

Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia je zo dňa 16.12.2013 a z neho vyplýva, že v období od
01.09.1971 do 31.08.1990 vojenskú službu nevykonával. Nie je na mieste použitie zovšeobecneného
záveru NS SR uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov č. R 55/2011, pretože sa týka
príspevku za službu, ktorý môže byť považovaný za výsluhový dôchodok, avšak on žiaden príspevok za
službu nedostal. Výrazná chyba je uvedené v rozhodnutí žalovaného na strane štyri, kde je uvedené,

že v zmysle § 24 ods. 6 zákona č. 87/1991 Zb. dostal odškodné, avšak citovaný zákon o žiadnom
odškodnení nehovorí. Žiadne odškodnenie nedostal. V zmysle citovaného zákona sa zhodnocuje nárok
na sociálne dávky a ich výšku, skutočne vykonané obdobie služby, nie náhradná doba. Nemôže
byť žalovaným uprednostnená náhradná doba služobného pomeru pred skutočným výkonom práce v
civilných organizáciách. Odvolanie sa Sociálnej poisťovne na článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o tom,

že sa dávky môžu krátiť, neznamená, že sa musia krátiť. Žiadny právny predpis nestanovuje, že sa
starobný dôchodok má krátiť o 34,46 % tak, ako to urobil žalovaný. Od vydania rozhodnutia o starobnom
dôchodku z 29.07.2009 do rozhodnutia zo dňa 05.01.2018 žiadne nové skutkové okolnosti nenastali, ani
sa žiadne právne predpisy nezmenili, preto nie je dôvod na zníženie jeho starobného dôchodku. Žiadal,
abyžalovanýautoremedúrouzrušilsvojerozhodnutieaponechalvplatnostipôvodnérozhodnutiezodňa

29.07.2009. Pokiaľ tak neurobí, žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie
zrušil a rozhodnutie zo dňa 29.07.2009 ponechal v platnosti a účinnosti bez zmeny. Zároveň žiadal, aby
mu žalovaný doplatil sumu 173,40 € mesačne ako rozdiel medzi pôvodnou sumou starobného dôchodku
a zníženú sumu starobného dôchodku od 12.11.2014 vrátane valorizácií.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 08.03.2019. Zotrval na svojom právnom posúdení
a uviedol, že pretože žalobca je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia,
musí byť započítaná aj doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby
služby zhodnotené v rozsahu nároku na výsluhový dôchodok. Pre určenie doby výsluhového dôchodku
bola žalobcovi započítaná doba 28 ukončených rokov služby. Doba mimosúdnej rehabilitácie bola

zhodnotená pre určenie sumy výsluhového dôchodku v I. kategórii funkcií, hoci k reálnemu odškodneniu
doposiaľ nedošlo, a preto nie je možné toto obdobie zohľadniť v sume starobného dôchodku ako dobu
dôchodkového poistenia získanú vo všeobecnom systéme a pre výpočet sumy krátenia. Uvedenú dobu
je potrebné zohľadniť v celkovom trvaní ako dobu služby získanú v osobitnom systéme sociálneho
zabezpečenia. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného repliku zo dňa 28.03.2019. Opätovne poukázal na to, že
jeho prípad nie je prípadom vojakov z povolania, ktorí nepretržite slúžili v armáde, nikdy v civile
nepracovaliapredniekoľkýmirokmizistili,žeodvodynadôchodkovépoisteniepredvznikomVojenskéhoúradu sociálneho zabezpečenia odvádzali do Sociálnej poisťovne a tak si žiadali okrem výsluhových
dôchodkov aj dôchodky starobné. Žalobca však v armáde nepretržite neslúžil, preto je nesprávny
výklad § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ktorý hovorí o výkone služby profesionálneho

vojaka, o čom svedčí list Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 13.11.2013. Zotrval na
svojich žalobných bodoch. Okrem nich nanovo namietal, že žalovaný nezapočítal žalobcovi obdobie
dôchodkového poistenia od 09.09.2006 do 31.12.2007, keď v tomto období nepretržite pracoval u
Okresného úradu Liptovský Mikuláš. Poukázal na to, že žalovaný zaslal správnemu súdu dávkový spis
Ing. Tomáša Novotného, čo uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe.

7. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu dupliku nepodal.

8. Krajský súd v Žiline na nariadenom pojednávaní, ako správny súd, v zmysle § 199 a nasl. zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) v spojení s § 177 a nasl. SSP preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie v zmysle žalobných bodov a tieto vyhodnotil

ako nedôvodné a keďže sám nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 203 ods.
2 SSP, žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:

9. Na základe výzvy správneho súdu žalovaný predložil dávkový spis týkajúci sa žalobcu, pričom vo
vyjadrení k žalobe nesprávne uviedol meno žalobcu (uviedol Q. F.). Išlo len o zrejmú nesprávnosť,

pretože pripojený administratívny spis sa týkal žalobcu. Z neho správny súd zistil, že na základe
rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia číslo: 6530400834680512-VÚSZ/DO2 zo
dňa 16.03.1999 bol žalobcovi podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. priznaný výsluhový dôchodok od
01.03.1999 vo výške 11.667,- Sk mesačne. V odôvodnení bolo uvedené, že zo služobného pomeru bol
prepustený dňom 28.02.1999 a službu konal 38 ukončených rokov.

Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že už dňa 22.03.2006 Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia
vydal žalobcovi potvrdenie, že mu pre nárok na výsluhový dôchodok bola zhodnotená celá doba od
01.11.1960 do 28.02.1999, t.j. aj obdobie od 01.09.1971 do 31.08.1990 ako mimosúdna rehabilitácia.
Podľa rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX z 29. júla 2009, ktoré je súčasťou administratívneho
spisu vyplýva, že starobný dôchodok bol Sociálnou poisťovňou účastníkovi konania priznaný v sume

11.044,- Sk mesačne od 09.09.2006, ktorá suma mu bola zvýšená rozhodnutím z 10. augusta 2009 na
sumu 445,80 € mesačne.
Žiadosťou o prepočítanie a zvýšenie starobného dôchodku zo dňa 16.01.2014 požiadal žalobca o
prepočítanie a jeho zvýšenie podľa priloženého potvrdenia o služobnom pomere z Vojenského úradu
sociálneho zabezpečenia zo dňa 16.12.2013, ktoré bolo prílohou žiadosti žalobcu. Vyplýva z neho,

že menovaný splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok. Pre nárok na tento dôchodok boli
zhodnotené obdobia poistenia tak, ako sú uvedené aj v oznámení údajov, ktoré došlo žalovanému
03.04.2014 okrem položky od 01.09.1971 do 31.08.1990, ktorá sa v tomto potvrdení nenachádza.

Z administratívneho spisu bolo ďalej zistené, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia podaním, ktoré

došlo žalovanému 03.04.2014 oznámil údaje na účely konania o dôchodkovej dávke žalobcu, podľa
ktorého vykonával dobu služobného pomeru zaradenú do I. a II. kategórie funkcií takto:
- od 01.11.1960 do 31.10.1962 I. kategória funkcií - základná služba vo vojenskej škole,
- od 01.11.1962 do 27.07.1963 I. kategória funkcií - ďalšia služba vo vojenskej škole,
- od 28.07.1963 do 31.08.1971 I. kategória funkcií - vojak z povolania,

- od 01.09.1971 do 31.08.1990 I. kategória funkcií - mimosúdna rehabilitácia,
- od 01.09.1990 do 11.04.1991 II. kategória funkcií - vojak z povolania,
- od 12.04.1991 do 31.12.1998 I. kategória funkcií - vojak z povolania,
- od 01.01.1999 do 28.02.1999 I. kategória funkcií - vojak z povolania.
Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená doba služobného pomeru od

01.11.1960 do 28.02.1999, a na určenie sumy priznanej dávky zhodnotená doba služobného pomeru
v rozsahu 28 rokov.

10. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu 17.01.2018 (právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia) obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta,
profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojaknezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im
priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
osobitného predpisu.55)

Podľa § 112 ods. 3 citovaného zákona dávka sa zníži, ak sa zistí, že sa dávka priznala vo vyššej sume,
ako patrí.

Podľa § 112 ods. 6 citovaného zákona dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa

nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

Podľa § 184 ods. 3 cit. zákona dávkové konanie o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej
dávky sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 alebo z podnetu
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

Podľa § 255 ods. 5 citovaného zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra
2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného

predpisu.55)

Podľa § 259 ods. 1 citovaného zákona v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského
poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu,
o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku

zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná
náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých
nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady
škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti
za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo

podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do
31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ak má alebo
akbymalainakchránenáosobanároknadávkuustanovenúvtomtoDohovoreaakdostávainúpeňažnú

dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu
sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za
podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

Podľa§21ods.1písm.c)zákonač.100/1988Zb.osociálnomzabezpečeníobčanmánároknastarobný

dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný
najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
Podľa § 14 ods. 4 cit. zákona ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred
1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak
nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa

v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

Podľa § 132 ods. 1 písm. a) cit. zákona vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu
zaradenú do I. kategórie funkcií.

Podľa § 26 ods. 1 z.č. 114/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov profesionálny vojak prepustený zo
služobného pomeru má nárok na výsluhový dôchodok, ak vykonával službu (§ 47) najmenej 20 rokov.

11. Základnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania sa stalo posúdenie doby mimosúdnej

rehabilitácie od 01.09.1971 do 31.08.1990, o ktorej žalobca tvrdí, že nebola zhodnotená v sume
výsluhového dôchodku, pretože počas nej nevykonával vojenskú službu, ale ju vykonával iba 18 rokov,
8 mesiacov a 19 dní a nie je pravda, že by mal ukončených 28 rokov trvania služobného pomeru, čo
vyplýva z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 16.12.2013. Naopak žalovanýtvrdí, že táto doba bola zarátaná na zhodnotenie pre vznik dávky výsluhového zabezpečenia a bol z nej
vypočítaný výsluhový dôchodok. Preto muselo dôjsť ku kráteniu starobného dôchodku aj o túto dobu.

12. Správny súd má za to, že správne orgány uvedenú právnu otázku posúdili správne. Aj keď žalobca v
období od 1. septembra 1971 do 31. augusta 1990 pracoval v civilných organizáciách, toto obdobie bolo
v zmysle potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ktoré došlo žalovanému 03.04.2014
akoajnazákladepotvrdeniatohoistéhoúraduzodňa22.03.2006zaradenédodobyslužobnéhopomeru
v I. kategórii funkcií a zhodnotené na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia. Uvedené vyplýva aj

z rozhodnutia zo dňa 16.03.1999 o výsluhovom dôchodku, podľa ktorého zo služobného pomeru bol
žalobca prepustený dňom 28.02.1999 a službu konal 38 ukončených rokov, čo zodpovedá obdobiu od
01.11.1960 do 28.02.1999, teda vrátane obdobia mimosúdnej rehabilitácie. Z tohto počtu rokov bolo
na určenie sumy výsluhového dôchodku zhodnotená doba 28 rokov. Pokiaľ by bolo tvrdenie žalobcu
správne a skutočne by službu konal len vyše 18 rokov, ako to uvádza v žalobe, potom mu nemohol
byť priznaný v zmysle z.č. 114/1998 Zb. výsluhový dôchodok, pretože podľa § 26 ods. 1 cit. zákona

patrí profesionálnemu vojakovi výsluhový dôchodok, len ak konal službu po dobu najmenej 20 rokov.
Výsluhový dôchodok však žalobcovi priznaný bol. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že na nárok na
výsluhový dôchodok bola započítaná doba tzv. mimosúdnej rehabilitácie od 01.09.1971 do 31.08.1990.

13. Tieto skutočnosti vyplývajú z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa

03.04.2014, ktoré je súčasťou administratívneho spisu aj s pripojenými dokladmi, ako aj z potvrdenia
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 22.03.2006. Je pravda, že v potvrdení Vojenského
úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 16.12.2013 sa uvedené obdobie nenachádza. Z rozhodnutia
o priznaní výsluhového dôchodku zo dňa 16.03.1999 však jednoznačne vyplýva, že službu konal 38
ukončených rokov, z čoho je zrejmé, že potvrdenie zo dňa 16.12.2013 je neúplné. Preto súd ako

plne nedôvodnú vyhodnotil základnú námietku žalobcu, že vojenskú službu v I. kategórii vykonával iba
18 rokov, 8 mesiacov a 19 dní a že nie je pravda, že by vykonával službu viac ako 20 rokov. Tiež
ako nedôvodnú vyhodnotil námietku, že mu nie je známe potvrdenie Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia zo dňa 03.04.2014. Uvedené potvrdenie sa nachádza v administratívnom spise a žalobca
sa s ním mohol kedykoľvek oboznámiť.

14. S touto námietkou úzko súvisí ďalšia námietka žalobcu, a to že nemalo dôjsť ku kráteniu starobného
dôchodku v zmysle Dohovoru č. 128. Keďže žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok z osobitného
systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a na určenie sumy starobného dôchodku
podľa zákona o sociálnom poistení musí byť započítaná aj doba služby v I. a II. kategórii funkcií,

ktoré však už boli zhodnotené v rozsahu nároku na výsluhový dôchodok v rozhodnutí o priznaní o
výsluhovom dôchodku, suma starobného dôchodku sa musí znížiť podľa článku 33 ods. 2 citovaného
Dohovoru o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je
doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku. V danom prípade to znamená, že
suma starobného dôchodku sa musí znížiť o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu

poistenia hodnoteného pre určenie sumy výsluhového dôchodku (28 rokov). Ak by k tomuto kráteniu
nedošlo, potom by tieto doby boli zhodnotené dvakrát: prvýkrát pri určení výsluhového dôchodku a
druhýkrát pri určení starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Preto je pre spravodlivé
usporiadanie veci nevyhnutné, aby sa tieto doby započítavali len jedenkrát. Je preto podstatné to, že
tieto doby už boli v rámci osobitného systému sociálneho poistenia zohľadnené, a to bez ohľadu na to,

či žalobca reálne vykonával prácu v civilnom sektore, keďže táto práca bola zohľadnená ako výkon I.
kategórie funkcií do výsluhového dôchodku.

15. Správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne. V tejto súvislosti súd poukazuje
na stanovisko NS SR uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 83/2013,

publikované vo zväzku 6, ročník 2013, na strane 45 (rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 7So/138/2011
zo dňa 15. augusta 2011), podľa ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa č. 328/2002 Z.z.
nevylučuje,abyobdobievýkonuslužbyprofesionálnehovojaka(policajtaavojakaprípravnejslužby)bolo
považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Najvyšší súd ďalej konštatoval, že zákon o sociálnom

poistení nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia
aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa
zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k
tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.Za týchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu služby
profesionálneho vojaka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o
sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje

len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného
invalidného dôchodku. Ďalej konštatoval, že odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov,
ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému,
najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia
získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda

napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočíta teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im
patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku
vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky
oprávnené nároky uvedených poistencov z osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.
Vyplácaný výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok
zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe,

preto odporkyňa musí postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 vyhláseného v Zbierke
zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu
skončených rokov doby trvania služby profesionálneho vojaka rozhodujúcich pre výšku výsluhového
dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.. Iným postupom by určitá kategória poistencov v
systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov bola znevýhodnená v porovnaní s

poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku.

16. Súd ďalej poukazuje napr. aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 9So/214/2008 uverejnený
v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2011 pod č. 55 alebo na rozsudok NS SR
č.k. 10So/39/2016 zo dňa 18. júla 2017. Podľa tohto rozsudku výsluhový dôchodok má od dovŕšenia

dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli článok
33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Primeraným hmotným zabezpečením v starobe je len také zabezpečenie,
ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či toto bolo získané v osobitnom systéme
alebo vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Aby nedochádzalo k duplicitnému zhodnoteniu
tej istej doby, pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného dôchodku v takýchto prípadoch je

povinnosťou odporcu (Sociálnej poisťovne) vychádzať z celkovej dĺžky poistenia, teda vrátane obdobia
služobného pomeru a takto určenú tzv. teoretickú výšku dôchodku potom krátiť v zmysle článku 33
Dohovoru č. 128. V tejto otázke už ide o ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR. Bez tejto judikatúry
by odporca v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení vôbec nemohol pre nárok a výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho

poistenia započítať navrhovateľovi dobu služby príslušníka ZVJS. Výsluhový dôchodok priznaný podľa
zákonač.328/2002Z.z.jedávkou,ktorápatríjehopoberateľoviodskončeniaslužobnéhopomeruapatrí
mu aj po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení. Vzhľadom
na túto skutočnosť výsluhový dôchodok má odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku povahu dávky v
starobe, ktorú je potrebné považovať v zmysle článku 33 ods. 1 Dohovoru č. 128 za inú peňažnú

dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie určeného veku) - takou dávkou je
aj starobný dôchodok, na ktorý vznikne nárok podľa zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na súbeh
nárokov na dve dávky rovnakého druhu (dávky v starobe) potom v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru
č. 128 prichádza do úvahy krátenie starobného dôchodku.

17. Čo sa týka námietky, že neexistuje právna úprava, ktorá by toto krátenie v právnom poriadku
Slovenskej republiky zakotvovala, pretože nebol vydaný zákon na vykonanie Dohovoru, správny súd
konštatuje, že Dohovor č. 128 uverejnený v Zbierke zákonov č. 416/1991, ratifikovaný dňa 11.01.1990
má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku
na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné

ustanovenia uvedeného Dohovoru majú prednosť pred zákonom o sociálnom zabezpečení i zákonom
o sociálnom poistení, preto ním je Sociálna poisťovňa viazaná pri určení sumy starobného dôchodku
poistenca, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie
zákonom stanoveného dôchodkového veku na vznik nároku na starobný dôchodok.

18. S touto námietkou súvisí námietka, že rozhodnutie NS SR č. R 55/2011 sa týka príspevku za
službu, ktorý môže byť považovaný za výsluhový dôchodok, čo nie je prípad žalobcu. Žalobcovi
bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 114/1998 Z.z., ktorý sa od 01.07.2002, t.j. od
účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona. Z judikatúryNajvyššieho súdu SR vyplýva, že výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované
za výsluhový dôchodok majú od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o
sociálnom zabezpečení charakter dávok v starobe a plnia funkciu starobného dôchodku z osobitného

systému sociálneho poistenia. Z uvedeného vyplýva, že na jednej úrovni sú v tomto ohľade dávky
výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok a samotný výsluhový dôchodok. Táto
námietka je preto tiež nedôvodná.

19. Súd ako nedôvodnú taktiež vyhodnotil námietku, že sa správne orgány odklonili od právneho názoru

uvedeného v rozsudku NS SR č.k. 1So/62/2015 zo dňa 18.07.2017, ktorý zmenil rozsudok KS v Žiline
č.k. 25Sd/330/2014 zo dňa 30.04.2015. S týmto tvrdením sa správny súd nestotožnil. Z odôvodnenia
rozsudkuNajvyššiehosúduSRvyplýva,žesamotnýrozsudokkrajskéhosúdujeprenedostatokdôvodov
nepreskúmateľný. Poukázal najmä na nekonzistentné odôvodnenie rozsudku, keď na jednej strane mal
za preukázanú dobu zhodnotenia obdobia poistenia 18 rokov, 8 mesiacov a 19 dní v I. kategórii funkcií,
a to podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 16.12.2013 a na druhej strane

však konštatoval, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že navrhovateľ odpracoval viac ako 20 rokov
v zamestnaní zaradenom do I. kategórii funkcií, resp. do I. pracovnej kategórie. Najvyšší súd poukázal
na viaceré rozpory vo vzťahu k hodnoteniu jednotlivých dôb služby ako aj dôb zamestnania na nárok
na výsluhový dôchodok navrhovateľa (potvrdenie zo dňa 16.12.2013, kde obdobie od 01.09.1971 do
31.08.1990 nebolo hodnotené, potvrdenie z 22.03.2006, že toto obdobie hodnotené bolo, rozhodnutie

Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo 16.03.1999, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ konal
službu 38 ukončených rokov, v napadnutom rozhodnutí bolo určenie sumy výsluhového dôchodku
zhodnotené dobou 28 rokov služby), preto konštatoval, že zistenie skutkového stavu odporkyňou
nemožno považovať za dostatočné, najmä keď v napadnutých rozhodnutiach absentuje zdôvodnenie
postupu, kedy odporkyňa najprv rozhodnutím zo dňa 29.07.2009 priznala starobný dôchodok a následne

rozhodnutiami, ktoré sú predmetom konania pred Najvyšším súdom znížila sumu starobného dôchodku.

20. Tieto nejasnosti v zistení skutkového stavu a v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaný
v ďalšom procesnom postupe a v napadnutom prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí, ktoré
je predmetom tohto súdneho konania, už odstránil. Konkrétne odôvodnil, prečo a akým spôsobom

pristúpil k zníženiu starobného dôchodku, keď uviedol, že pri určení sumy starobného dôchodku
zohľadnil s poukazom na judikatúru NS SR dobu služobného pomeru, vrátane obdobia, na ktoré sa
vzťahuje mimosúdna rehabilitácia a dobu civilných zamestnaní, čo je spolu 44,9973 rokov. Suma takto
vypočítaného starobného dôchodku bola znížená o sumu starobného dôchodku, ktorý by zodpovedal
dobe služby, ktorá už bola zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku, t.j. 28 rokov. Je

teda potrebné odlišovať dobu 38 rokov - celé obdobie výkonu služby, dobu 28 rokov - doba, ktorá
bola zhodnotená na určenie výsluhového dôchodku a dobu 44,9973 roku - úhrn všetkých rokov
dôchodkového poistenia. K samotnému zníženiu starobného dôchodku došlo v súlade s § 112 ods. 3
a 6 zákona o sociálnom poistení od 12. novembra 2014, t.j. od nasledujúceho dňa po dni, v ktorom
uplynulo obdobie, za ktoré sa starobný dôchodok účastníkovi vyplatil. V napadnutom aj prvostupňovom

rozhodnutí žalovaný detailne a podrobne vysvetlil, prečo dospel k zníženiu pôvodne priznanej sumy
starobného dôchodku, pričom základnou argumentáciou bolo, že krátil starobný dôchodok priznaný za
celé obdobie poistenia v oboch systémoch o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu,
ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku. Pokiaľ by teda nedošlo k
zníženiu starobného dôchodku, žalobca by mal za toto obdobie starobný dôchodok neprávom zvýšený,

pretože uvedené obdobie 28 rokov služby by bolo zohľadnené aj pri priznaní výsluhového dôchodku
podľa osobitného systému sociálneho zabezpečenia aj pri priznaní starobného dôchodku podľa zákona
o sociálnom poistení.

21. Ďalšou námietkou žalobcu bolo, že žalovaný uviedol, že odškodné zo skutočne dosiahnutých

ročných hrubých zárobkov pre žalobcu sa vzťahuje len na kalendárne roky v rozhodnom období pred 1.
januárom 1990, pričom on žiadne odškodné nikdy nedostal. Správny súd poukazuje na formuláciu na
strane štyri napadnutého rozhodnutia, v ktorom je uvedené, že odškodnenie v zmysle § 24 ods. 6 zákona
č. 87/1991 Zb. zo skutočne dosiahnutých ročných hrubých zárobkov sa vzťahuje len na kalendárne roky
v rozhodnom období pred 1. januárom 1990. Žalovaný teda neuviedol slovo odškodné, ale odškodnenie.

Toto slovo použil v kontexte s ďalším odôvodnením svojho rozhodnutia, keď odôvodňoval určenie
priemerného mesačného zárobku za roky, na ktoré sa vzťahuje mimosúdna rehabilitácia a takto určený
hrubý zárobok porovnal s priemerným mesačným zárobkom vypočítaným so skutočne dosiahnutých
zárobkov v civilnom zamestnaní. Toto porovnanie vykonali správne orgány z dôvodu, že vypočítalidôchodok u žalobcu, s ktorým bol skončený pracovný pomer neplatne a u ktorého museli za účelom
výpočtu dôchodku zisťovať priemerný mesačný zárobok v zmysle § 24 ods. 6 zákona č. 87/1991 Zb.. Išlo
teda o špeciálny postup pri určovaní priemerného mesačného zárobku v zmysle zákona č. 87/1991 Zb. o

mimosúdnych rehabilitáciách, ktorý by pre takúto osobu mohol byť výhodnejší ako určenie priemerného
mesačného zárobku zo skutočne dosiahnutých zárobkov v civilnom zamestnaní. Išlo by o určitý benefit
pre takúto osobu, preto žalovaný použil aj termín odškodnenie. Je teda nepodstatné, že žalobca nebol
v zmysle zákona o mimosúdnych rehabilitáciách odškodnený určitou finančnou sumou, resp. iným
spôsobom. Zmysel použitého termínu v napadnutom rozhodnutí sa v žiadnom prípade nevzťahuje na

tvrdenie o odškodnení žalobcu podľa citovaného zákona.

22. Nie je možné ako dôvodnú vyhodnotiť ani námietku § 30 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách,
ktorýmžalobcaodôvodňujejehotvrdenie,žezhodnocujesanároknasociálnedávky,skutočnevykonané
obdobie služby, nie náhradná doba s tým, že nemôže byť žalovaným uprednostnená náhradná doba
služobného pomeru pred skutočným výkonom práce v civilných organizáciách. Správny súd konštatuje,

že ust. § 30 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách sa na daný prípad nevzťahuje. Napadnuté
rozhodnutia neboli vydané podľa tohto ustanovenia. Pokiaľ by došlo k aplikácii tohto ustanovenia, pre
výšku týchto dávok by sa zhodnotila skutočne vykonaná doba služby a dosiahnutý zárobok. Išlo by
pritom o priznanie sociálnych dávok vyplývajúcich zo zákonov o služobných pomerov týchto osôb,
t.j. osobitných zákonov a nie o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho

zabezpečenia. Že žalobca v čase od 01.09.1971 do 31.08.1990 pracoval v civilných organizáciách a
platil odvody zo všeobecného systému sociálneho poistenia sa v danom prípade odzrkadlilo v tom, že
mu toto obdobie bolo zohľadnené vo výške priznaného výsluhového dôchodku, a preto žalobcovi sa
nestala žiadna krivda tým, že by platil odvody na poistné a toto obdobie by nemal ani v jednom systéme
sociálneho poistenia zohľadnené.

23. Správny súd vyhodnotil námietku uvedenú v replike voči vyjadreniu žalovaného, a to že žalovaný
mu za celú dobu sporu nezapočítal obdobie dôchodkového poistenia od 09.09.2006 do 31.12.2007,
keď pracoval u zamestnávateľa Okresný úrad Liptovský Mikuláš ako plne nedôvodnú. Uvedené
tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde. V prvostupňovom rozhodnutí na strane sedem je uvedené

odôvodnenie tej časti výpočtu starobného dôchodku, ktorý sa týka zvýšenia starobného dôchodku z
dôvodu, že žalobca bol dôchodkovo poistený u zamestnávateľa Obvodný úrad Liptovský Mikuláš, a to
na základe osobného listu dôchodkového poistenia III. Rovnako sa tomuto výpočtu venoval aj žalovaný
na strane šesť svojho rozhodnutia, kde uviedol presný výpočet, ako sa suma starobného dôchodku
žalobcovi zvýšila podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia

od 9. septembra 2006 do 31.12.2007, ktoré bolo získané účastníkom počas poberania starobného
dôchodku. Prehľadne oddelil výpočty zvýšenia starobného dôchodku za obdobia od 1. januára 2006
do 31. júla 2006 a od 1. augusta 2006 do 8. septembra 2006, ktoré sa týkali období, za ktoré došlo k
zvýšeniu sumy starobného dôchodku za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok a súčasne
pri nepoberaní tohto dôchodku a výpočet za obdobie od 09.09.2006 do 31.12.2007, kedy došlo k

zvýšeniu dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania dôchodku. Z napadnutého
rozhodnutia žalovaného totiž vyplýva, že žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok s účinnosťou od 9.
septembra 2006, teda od tohto dňa poberal starobný dôchodok, pričom až do 31.12.2007 bol súčasne
aj zamestnaný.

24. Na záver k námietke žalobcu, že vzhľadom na to, že žiadal o zvýšenie starobného dôchodku, mala
byť jeho žiadosť zamietnutá a pôvodné rozhodnutie zo dňa 29.07.2009 malo zostať v platnosti, správny
súd uvádza, že pokiaľ žalovaný zistil, že sa dávka pôvodne priznala vo vyššej sume, ako patrí, bol
povinný rozhodnúť o znížení už priznaného starobného dôchodku v zmysle § 112 ods. 3 zákona o
sociálnom poistení. Žalovaný nie je viazaný návrhom žalobcu na zvýšenie dôchodku, ale môže konať v

danej veci aj ex offo bez samotného návrhu žalobcu. V zmysle § 184 ods. 3 zákona o sociálnom poistení
dávkové konanie o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej dávky sa začína nielen na
základe žiadosti fyzickej osoby, ale aj z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

25. Vzhľadom na to, že správny súd musel vyhodnotiť všetky žalobné námietky ako nedôvodné a sám

nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.26. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario vo vzťahu k žalobcovi tak, že mu súd
nepriznal náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako nepriznal náhradu trov ani
žalovanému, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu § 168 SSP - výnimočnosť situácie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.