Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316010004
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4316010004.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu

JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci obžalovaného
V.. I. Y., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno c/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného V..
I. Y. proti rozsudku Okresného súdu Levice z 09.08.2016, sp. zn. 2T/1/2016, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre 23. mája 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaný:
Ing. I. Y., narodený XX.XX.XXXX v F., trvale bytom
F. XXX, okres W.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 323 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po zistení
poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno j/ Trestného zákona a nezistení žiadnej priťažujúcej
okolnosti uvedenej v § 37 Trestného zákona) na trest odňatia slobody 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa

výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á s probačným dohľadom nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona s a u r č u j e skúšobná doba na 2 (dva) roky.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno i/ Trestného zákona s a obžalovanému u
k l a d á povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa

na psychologickom poradenstve zameranom na zistenie a odstránenie príčin, ktoré boli kriminogénnym
faktorom spáchania trestného činu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice (ďalej len „súd prvého stupňa“) konajúci samosudcom rozsudkom z 09.08.2016,
sp. zn. 2T/1/2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného V.. I. Y. (ďalej len „obžalovaný“)vinným zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno c/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

dňa 02.04.2015 v čase 05.45 h na ulici Q. armády v obci Kalná nad Hronom, počas výkonu hliadkovej
služby príslušníkov Obvodného oddelenia PZ v Kalnej nad Hronom (ďalej len „OO PZ“) v zložení
veliteľa hliadky nstržm. V.. I. C. a člena hliadky ppráp. C. G., ktorí predpísaným spôsobom vykonávali
dohľad nad plynulosťou a bezpečnosťou cestnej premávky spočívajúci v zastavení motorového
vozidla zn. MAZDA 3 červenej farby s evidenčným číslom LV-272DI (ďalej len „vozidlo“) vedeného

obžalovaným prichádzajúceho z miesta zákazu vjazdu všetkým vozidlám s okrem autobusov, miesta
riadne označeného zákazovou značkou, po zákonnom zastavení vozidla a predložení dokladov
potrebných na pre riadenie motorového vozidla po tomto sa otočil a nasadol do motorového vozidla so
slovami „MÁM VÁS V P...Č... VY K...K...T..., IDEM PREČ“, pričom po opakovaných výzvach príslušníkmi
OO PZ naštartoval svoje vozidlo aj napriek uvedeným výzvam ako aj skutočnosti, že pred vozidlom
sa nachádzal člen hliadky ppráp. C. G. a veliteľ hliadky nstržm. V.. I. C. bránil odchodu vodiča

držaním za jeho ľavú ruku, tieto opakované výzvy nerešpektoval, kládol aktívny odpor, pričom zaradil
rýchlostný stupeň a odišiel preč z miesta zastavenia, pričom zasahujúcemu policajtovi ppráp. C. G. sa
v poslednej chvíli podarilo pred odchádzajúcim motorovým vozidlom uskočiť, pričom v prípade, že by
neuskočil, obžalovaný by ho zasiahol ľavou prednou časťou vozidla priamo do tela a zasahujúci veliteľ
hliadky nstržm. V.. I. C. bol vlečený s vodičom v smere jazdy cca 3 metre a následne obžalovaný s

uvedenýmmotorovýmvozidlomunikalulicamiobceKalnánadHronom,pričomsahonepodarilozastaviť
ani prostredníctvom následne vykonaných opatrení a to použitím zvukového a svetelného signálu,
opakovanejvýzvydomegafónunazastavenie,akoajpoužitímsvetelnéhosignálu„STOP“naslužobnom
motorovom vozidle, pričom zastavil až pri OO PZ.
Za tento zločin súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil obžalovanému podľa § 323 odsek 2

Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po zistení poľahčujúcej okolnosti
uvedenej v § 36 písmeno j/ Trestného zákona a po nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti uvedenej
v § 37 Trestného zákona), § 51 odsek 1 a § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona trest odňatia
slobody vo výmere tri roky, výkon ktorého podmienečne odložil, podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona
ustanovil „skúšobnú dobu probačného dohľadu“ v trvaní štyri roky a podľa § 51 odsek 4 písmeno g/,

písmeno e/ Trestného zákona obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze jednak podrobiť sa
v súčinnosti s probačnýma mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu, jednak osobne sa ospravedlniť poškodeným.

Napadnutý rozsudok bol obžalovanému, jeho obhajcovi a prokurátorovi oznámený vyhlásením v

ich prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 09.08.2016, po ktorom
obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa
23.08.2016,tedavčas,podalodvolaniesmerujúceprotivýrokuovineaprotivýrokuotrestenapadnutého
rozsudku.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu podané odvolanie odôvodnil tvrdením, že v prejednávanej veci
nebol náležite zistený skutkový stav ako predpoklad jeho stíhania zo zákonných dôvodov a tiež pola
porušená zásada, podľa ktorej ak vykonané dôkazy v konaní pred súdom nebudú stačiť na uznanie
viny obžalovaného a nebude možné vykonať iné dôkazy s cieľom vyvrátiť dôvodné pochybnosti, bude
nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby. Tiež tvrdil, že zločin, pre ktorý je v prejednávanej

veci stíhaný, bol vykonštruovaný vyšetrovateľkou PZ a zástupcom náčelníka OO PZ, pretože keď
sa obhajca obžalovaného ráno 02.04.2015 na tento útvar dostavil, bol z jeho objektu vyhodený s
vyhrážkou začatia konania aj voči jeho osobe. Poukázal na vyjadrenie vyšetrovateľky PZ pred obhajcom
obžalovaného prednesené v ten istý deň, ktorá hoci v tej dobe bol vypočutý len jeden z policajtov
už vedela, že proti obžalovanému bude začaté trestné stíhanie, čo považuje za zarážajúce. Citujúc z

uznesenia o začatí trestného stíhania v prejednávanej veci zažalovaný skutok a poukážuc na výsledky
dokazovania bol toho názoru, že ide o vyšetrovateľkou PZ za účelom preukázania jeho úmyslu ujsť
účelovo vykonštruovaný skutok, pretože nemá žiadnu logiku, policajtom odovzdal nimi požadované
doklady, ktoré boli v poriadku, podrobil sa dychovej skúške s negatívnym výsledkom a na otázku obhajcu
obžalovaného akú súčinnosť policajti ešte od neho požadovali, títo odpovedali že žiadnu, teda nič mu

nebránilo, aby si pokojne sadol do vozidla a čakal na záznam z kontroly, ktorý mali policajti vyhotoviť.
Poukázal aj na rozpory ohľadne obžalovaným použitých urážlivých oplzlých slov a jeho konania na
mieste činu a to jednak vo výpovediach policajtov, jednak v obrazovo - zvukovom kamerovom zázname
(ďalej len „OZKZ“) na strane jednej a napokon v prejednávanej veci zažalovanom skutku na stranedruhej. Zvlášť poukázal na OZKZ a tvrdil, že konal v nutnej obrane, použitia ustanovení § 25 odsek 1,
odsek 2 a odsek 3 Trestného zákona o ktorej a dôvodiac aj judikatúrou (R II/1965) sa v prejednávanej
veci domáhal, pretože policajti zaútočili na neho, pričom on po útoku policajta stále nečinne sedel vo

vozidle a evidentne k jeho naštartovaniu a odchodu došlo až po tom, čo sa ho policajt Petruška snažil
z vozidla vytiahnuť bez akéhokoľvek právneho dôvodu a obžalovaný tak konal v silnom rozrušení, v
strachu a v uľaknutí majúc dôvodné obavy o svoju bezpečnosť a zdravie. Upozornil, že pri nutnej obrane
sa nevyžaduje subsidiarita, pričom zvolil menšie zlo keď utiekol namiesto toho, aby sa pustil s policajtmi
do bitky. Jednoznačným dôkazom zľaknutia je, že bol nútený vyhľadať odbornú pomoc psychiatra a bol

asi tri mesiace ambulantne liečený. Zo všetkých týchto dôvodov mal obžalovaný tiež za to, že ním, v
dobe keď si išiel sadnúť do vozidla pre seba utrúsené oplzlé slová, ktoré agresívne sa správajúci policajti
počuli, ich „vytočili“ do tej miery, že sa neovládli a zaútočili na neho, o čom jednoznačne svedčí OZKZ
a o to, že ide o agresívnu hliadku, ktorá bežne prekračuje svoje právomoci a majú s ňou problém aj iní
vodiči, jednoznačne nasvedčuje výpoveď policajta G. ktorý na otázku okresného prokurátora odpovedal,
že vodiči sa takto zvyknú správať, o čom si obžalovaný myslí, že to nie je normálne a ani štandardné u

iných slušných policajných hliadok. Za vážny výmysel vyšetrovateľky PZ považuje obžalovaný tvrdenia
o uskočení policajta G. a o vlečení policajta C., v ktorej súvislosti poukázal zvlášť na OZKZ a z neho
vyplývajúce údaje o pohybe všetkých účastníkov ním zaznamenaného skutkového deja v priestore a
v čase a na odpoveď policajta na otázku obhajcu obžalovaného položenú mu v dobe jeho odchodu z
budovy OO PZ, čo sa vlastne stalo. Aj samotná obžaloba je účelová, bez akejkoľvek pridanej hodnoty,

kopírujúca a vychádzajúca z výmyslov a klamstiev polície, čo je pre (zrejme obhajcu obžalovaného
píšuceho odôvodnenie odvolania vo svojom mene, hoci tak podľa § 44 odsek 2 Trestného poriadku
má robiť v mene obžalovaného) zarážajúce a je dôvodné sa domnievať, že tu medzi nimi (polícia -
prokuratúra) nastala zhoda bez záujmu o objektívne zistenie skutkového stavu veci. Tvrdil, že tak orgány
činné v trestnom konaní, ako aj súd prvého stupňa hrubo porušili zásadu trestného konania uvedenú

v § 2 odsek 12 Trestného poriadku zvýrazniac, že voľné uváženie pri hodnotení dôkazov neznamená
možnosť ľubovôle a že v odôvodnení rozsudku je súd povinný uviesť aj to, o ktoré dôkazy opiera
svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si
navzájom odporujú, ako sa vyrovnal s obhajobou a prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších
dôkazov. Podľa jeho názoru zaujatosť okresného prokurátora preukazujú tvrdenia obsiahnuté v jeho

vopred písomne pripravenej záverečnej reči, vychádzajúce z útoku vykonštruovaného vyšetrovateľkou
PZ, ktoré boli aj vďaka OZKZ jednoznačne vyvrátené a zaujatosť súdu prvého stupňa preukazuje to,
že napriek vykonávanému dokazovaniu ešte v deň vyhlásenia napadnutého rozsudku bolo už vo veci
vopred rozhodnuté, čo jednoznačne preukazuje a potvrdzuje nedostatočné a neprijateľné odôvodnenie
napadnutého rozsudku (zrejme samosudcom) po jeho vyhlásení, pretože mal aspoň v hrubých rysoch

načrtnúť, na základe akých skutkových zistení dospel k predmetnému rozhodnutiu, a preto sa k nim
nevedel vyjadriť v tomto písomnom odôvodnení odvolania, nakoľko do dňa jeho vyhotovenia mu
písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku nebolo doručené. Pokiaľ ide o uznesenie MV SR Úradu
inšpekčnej služby z 13.08.2015 toto je výsledkom práce človeka bez najmenšieho záujmu o zistenie
objektívnej pravdy potrebnej na komplexné posúdenie a spravodlivé rozhodnutie, je to výsledok toho,

keď policajt vyšetruje policajta, pričom v tomto prípade zastáva právny názor, že aj vyšetrujúci policajt
je na odbornej aj charakterovej úrovni vyšetrovaného policajta a preto je pre neho nepochopiteľné, že
takýto človek môže byť zamestnancom úradu inšpekčnej služby.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) napadnutý
rozsudok zrušil a zmenil tak, že ho spod obžaloby oslobodí.

Za splnenia zákonných podmienok ustanovenia § 293 odsek 5 Trestného verejné zasadnutie odvolacie
súdu sa vykonalo v neprítomnosti obžalovaného.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridržiavajúc sa prednesu

prokurátora v danej veci navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Trestného
poriadku zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvajúc na písomných dôvodoch
obžalovaným podaného odvolania tieto doplnil v tom smere, že v tomto konaní bol nedostatočne zistený

skutkový stav a preto poukazujem na výpoveď poškodeného C., zo dňa 09.09.2015, ktorý sám uvádza,
že vznikla dôvodná obava, že menovaný sa uzamkne vo vozidle. Čiže to, že obžalovaný mal snahu
ujsť z tohto miesta, je vykonštruovaná policajtkou vyšetrovateľkou OR PZ Levice, a poukazujem aj na tú
skutočnosť, že poškodený policajt G. nemohol stáť pred ľavou časťou vozidla 10-15 cm, vzhľadom nato,že pokiaľ vozidlo by bolo prudko vyštartovalo tak, ako tvrdili poškodení policajti, rozhodne by toto vozidlo
muselo zasiahnuť telo policajta, vzhľadom na to, že pri prudkom vyštartovaní vozidlo za 1 sekundu
ubehne až 6 metrov, logicky z toho vyplýva, že v žiadnom prípade sa nemohlo jednať o útok so zbraňou

na verejného činiteľa, vzhľadom na to, že obaja policajti stáli vedľa auta a teda v žiadnom prípade
nemohlibyťohrozenítýmtoautom.TakpredOČTKakoajnasúdeprvého stupňasomžiadalovykonanie
rekonštrukcie tejto veci, ktorá by jednoznačne preukázala, že tvrdenia policajtov sú absolútne nereálne
a fyzicky neuskutočniteľné. Poukázal aj na postoj G., na ktorého mal smerovať útok.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku a v jej

rozsahu, odvolací súd v prejednávanej veci preskúmal výrok o vine a výrok o treste napadnutého
rozsudku, proti ktorým odvolanie obžalovaného smerovalo a správnosť postupu konania týmto
výrokom napadnutého rozsudku predchádzajúceho, a to aj v rozsahu zistenia prípadných, odvolaním
obžalovaného nevytýkaných chýb, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania z niektorého z dôvodov
uvedených v § 371 odsek 1 Trestného zákona.

Plnenímsvojej,zustanovenia§317odsek1Trestnéhoporiadkumuvyplývajúcejprieskumnejpovinnosti
odvolací súd predovšetkým zistil, že súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach v prejednávanej
vecivykonalvšetkydostupnédôkazypotrebnénaobjasnenievšetkýchskutočnostíaokolnostídôležitých
pre trestné stíhanie a pre rozhodnutie o vine obžalovaného a o uloženom mu treste tak, ako
to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno a/ až písmeno d/ Trestného poriadku.

Plnením svojej prieskumnej povinnosti v hore uvedenom rozsahu odvolací súd tiež zistil, že v konaní
predchádzajúcom obom preskúmavaným výrokom napadnutého rozsudku sa súd prvého stupňa
nedopustil žiadnych takých podstatných chýb, ktoré by boli porušením ustanovení zabezpečujúcich
objasnenie veci alebo právo obhajoby (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku).
Aj z dôvodov vyššie uvedených skutkové zistenia, ktoré mal súd prvého stupňa za preukázané,

vychádzali z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a následne
zodpovedajúajvšetkýmkritériámuvedenýmvustanovení§2odsek10Trestnéhoporiadku(§321odsek
1 písmeno c/ Trestného poriadku).
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného, ktorou súdu prvého stupňa vytkol nevykonanie ním
(rovnako ako dvakrát už v prípravnom konaní) aj v rámci postupu podľa § 272 odsek 2 Trestného

poriadku navrhnutej rekonštrukcie, aj odvolací súd považuje odmietnutie vykonania tohto dôkazu podľa
§ 272 odsek 3 Trestného poriadku súdom prvého stupňa za opodstatnené, pretože tento dôkaz sa
týkal okolností (zistenie pohybu a postavenia obžalovaného a poškodených na mieste činu v čase
jeho spáchania), ktoré bolo možné zistiť (a ako to bude ďalej uvedené aj bez dôvodných pochybností
zistené boli) inými už skôr vykonanými dôkazmi, vrátane (a zvlášť) prehraním ZOKZ. Na opodstatnenosť

tohto záveru nemôže mať (a v konečnom dôsledku ani nemá) žiadny zásadný vplyv a význam ani
nesporná skutočnosť, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, prečo
návrhu obžalovaného na vykonanie tohto dôkazu nevyhovel, hoci mu je takáto povinnosť uložená
ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku.
Plnením svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd tiež zistil, že súd prvého stupňa pri hodnotení

všetkých, ním v prejednávanej veci vykonaných dôkazov tak (a predovšetkým) v otázke viny
obžalovaného (ale aj ukladaného mu trestu, s výnimkami ďalej uvedenými ) postupoval v súlade
s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pretože ich v
prejednávanej veci hodnotil tak jednotlivo ako aj v ich súhrne, nepochybne podľa svojho vnútorného
presvedčenia súčasne založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a napokon

súčasne (a predovšetkým) tiež v súlade s logickou metódou myslenia a uvažovania.
Z dôvodov vyššie uvedených je odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa jeho výroku
o vine v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku v tom smere,
že súd prvého stupňa v ňom v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, a

tonajmätých,ktorésinavzájomodporujúanapokonajakosavyrovnalsobranouobžalovanéhoapokiaľ
ide o skutkové zistenia opodstatňujúce záver, že v prejednávanej veci zažalovaný skutok sa stal
v rozsahu ustálenom vo výroku napadnutého rozsudku popísanom skutku a že ho spáchal obžalovaný,
s týmito sa aj odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré, ako na v podstate úplné a správnepoukazuje, považujúc za potrebné tieto doplniť o nasledovné právne úvahy reagujúc zároveň i na
odvolacie námietky obžalovaného.
V posudzovanej veci obžalovaný konaním, ktorého spáchanie mu bolo bez dôvodných pochybností

preukázané a spočívajúcim v tom, že 02.04.2015 o 05.45 hodine na ulici Q. armády v obci Kalná nad
Hronom, po tom, čo bol ako vodič vozidla prichádzajúceho z miesta zákazu vjazdu všetkých vozidiel s
výnimkou autobusov zastavený hliadkou OO PZ zloženou z nadstrážmajstra V.. I. C. a podpráporčíka C.
G., tejto predložil vyžiadané doklady potrebné na vedenie vozidla, avšak počas výkonu kontroly napriek
opakovaným výzvam, aby na jej mieste až do jej ukončenia zotrval, nasadol do vozidla a tvrdiac, že má

príslušníkov hliadky Policajného zboru v ženskom pohlavnom orgáne a že oni sú mužskými pohlavnými
orgánmi prehlásil, že ide preč, a hoci sa mu obaja príslušníci hliadky Policajného zboru snažili v tom
slovnými výzvami „Stoj“ aj držaním za telo zabrániť, motorové vozidlo naštartoval, pohol sa s ním v
čase, keď sa v snahe zabrániť mu v odchode pred jeho ľavú prednú stranu postavil podpráporčík C.
G., ktorý musel uskoči a nadstrážmajster V.. I. C., ktorý ho držal za ľavú ruku, ho musel po prejdení
asi troch metrov pustiť, takto z miesta výkonu kontroly odišiel unikajúc ulicami obce a nerešpektujúc

hliadkou Policajného zboru, ktorá ho na služobnom motorovom vozidle prenasledovala, mu svetelnými
a zvukovými signálmi dávaný príkaz na zastavenie a zastavil až pred budovou OO PZ, naplnil všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a/,
odsek 2 písmeno c Trestného zákona´( § 138 písmeno a/ ) a to tak po objektívnej, ako aj po subjektívnej
stránke, pričom ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi týmto jeho protiprávnym konaním a

úmyselným zavinením na strane jednej a následkom vzniknutým na záujme chránenom ustanovením
§ 323 Trestného zákona (ktorým je ochrana nerušeného výkonu právomoci verejného činiteľa) nie sú
žiadne pochybnosti.
Obaja poškodení ako príslušníci PZ služobne zaradení na OO PZ dohľadom nad plynulosťou a
bezpečnosťou cestnej premávky a objasňovaním priestupku (ktorého sa obžalovaný na jej úseku

dopustil, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ , Okresný
dopravnýinšpektorát Levicezo16.06.2015 sp.zn.ORPZ-LV-OD12-235/2015-P,ktorýmmuboliuložené
sankcie a to pokuta vo výške 100,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu päť mesiacov
a ktoré rozhodnutie zrejme v dôsledku vzdania sa opravného prostriedku obžalovaným v deň jeho
vydania nadobudla aj právoplatnosť) v čase spáchania v prejednávanej veci zažalovaného skutku

obžalovaným, uskutočnili zákrok, na ktorý boli podľa zákona oprávnení (ba dokonca povinní),
svoju právomoc neprekročili (v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsiahle, oprávnení a
povinnosti poškodených sa týkajúce právne úvahy obsiahnuté v odôvodnení uznesenia vyšetrovateľa
odboru inšpekčnej služby - západ, Úradu inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „vyšetrovateľ MV SR SKIS ÚIS OIS - západ“)

z 13.08.2016 ČVS: SKIS-249/OISZ-V-2015 o podľa § 197 odsek 2 Trestného poriadku odmietnutí
trestného oznámenia obhajcu obžalovaného na poškodených aj pre podozrenie zo spáchania prečinu
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 329 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona v súbehu
s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona ktorého sa mali svojim
konaním opísaným v prejednávanej veci zažalovanom skutku dopustiť), preto takto sa podieľajúc na

plnení úloh spoločnosti a štátu a používajúc na to zverenú im právomoc požívali podľa § 128 odsek 1
Trestného zákona ochranu ako verejní činitelia a výkon ich právomoci (nikým, teda ani obžalovaným)
nerušeným spôsobom bol aj v prejednávanej veci záujmom chráneným ustanovením § 323 Trestného
zákona (objekt tohto trestného činu).
Obžalovaný, ako nepochybne podľa § 19 odsek 2, § 22 odsek 1 a contr. a § 23 a contr. Trestného

zákona trestne zodpovedný páchateľ (subjekt trestného činu uvedeného v § 323 Trestného zákona)
pôsobil voči telu poškodeného podpráporčíka C. G. fyzickou silou tým, že s naštartovaným vozidlom
sa pohol v čase, keď sa tento poškodený v snahe zabrániť mu v odchode pred jeho ľavú prednú stranu
postavil a v dôsledku takto obžalovaným (bez akýchkoľvek, tobôž dôvodných pochybností) protiprávne
použitého násilia musel uskočiť, pričom takto obžalovaný protiprávne konal v podľa § 15 písmeno a/

Trestného zákona priamom úmysle (subjektívna stránka trestného činu uvedeného v ustanovení § 323
odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona) pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa - poškodeného
podpráporčíka C. G. (objektívna stránka trestného činu uvedeného v ustanovení § 323 odsek 1 písmeno
a/ Trestného zákona).
Vzhľadom na vyššie uvedené právne úvahy, sú potom odvolacie námietky obžalovaného o existencii

okolnosti vylučujúcej protiprávnosť ním v prejednávanej veci spáchaného činu z dôvodu nutnej obrany
podľa § 25 odsek 1, odsek 2 a odsek 3 Trestného zákona zjavne nielen vykonaným dôkazom
neopodstatnené a preto právne irelevantné.Odvolací súd mal v prejednávanej veci tiež za bez dôvodných pochybností zistenú a preukázanú
existenciu okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby uvedenej v písmene c/ odsek 2 §
323 Trestného zákona, ktorou je závažnejší spôsob konania majúci spočívať v spáchaní trestného činu

uvedeného v § 323 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona obžalovaným podľa § 138 písmeno a/ (a
§ 122 odsek 3) Trestného zákona so zbraňou ( R 36/1976 ).
Obžalovaný použil proti poškodeným ako verejným činiteľom úmyselným konaním pôsobiť na výkon
právomoci poškodených C. G. a V..I. C., aby títo cestnú kontrolu vodiča nevykonali, násilie spočívajúce
v útoku proti telesnej integrite s cieľom úteku, a to idúcim osobným motorovým vozidlom v okamihu, keď

obžalovaný naštartoval motorové vozidlo v čase, keď pred osobným motorovým vozidlom stál C. G. a
vedľa obžalovaného V.. I. C., ktorý ho držal za ľavú ruku.
Za zvýšenú rýchlosť a to v súlade s rozhodnutím R 36/1976 možno považovať akýkoľvek pohyb
osobného motorového vozidla smerom dopredu alebo aj spätne cúvaním, pretože do pohybu
dávajúce sa motorové vozidlo pôvodne v statickej polohe nepochybne svoju rýchlosť logicky zvyšuje.
Obžalovaný ako vodič, ktorý v úmysle, aby bránil príslušnému verejnému činiteľovi vo výkone povolania,

zamieril idúcim vozidlom proti tomuto verejnému činiteľovi, spáchal potom takýto čin so zbraňou, lebo
tento predmet bol spôsobilý zvýšiť nebezpečenstvo pre telesnú integritu poškodeného a posilniť tak útok
proti telesnej integrite, ktorý sa nepochybne stal dôraznejším.
Po (z vyššie uvedených dôvodov) zákonu zodpovedajúcom a vykonaným dôkazom opodstatnenom
právnom posúdení v prejednávanej veci zažalovaného skutku ako zločinu útoku na verejného činiteľa

podľa § 323 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
a/ Trestného zákona súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému ukladal podľa § 323
odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody podľa zákonnej sadzby činiacej tri roky až osem rokov
súčasne(za neopodstatnenepriznanejpoľahčujúcejokolnostipodľa§36písmenoj/Trestnéhozákona)
upravenej s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a to znížením jej hornej hranice o jednu

tretinu, teda na šesť rokov a štyri mesiace.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa jeho výroku o treste je podľa prieskumných
zistení odvolacieho súdu v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku,
pretože súd prvého stupňa v ňom uviedol, ktoré skutočnosti a z akých dôvodov vzal z hľadísk určenia

druhu trestu a jeho výmery za dokázané, o ktoré dôkazy oprel tieto svoje zistenia a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ktoré pokiaľ ide o druh trestu (odňatia slobody s
podmienečným odkladom jeho výmery) a jeho výmeru ( bezprostredne na dolnej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby) by bolo možné považovať za opodstatnené za predpokladu, ak by sa súd
prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému súčasne nedopustil dvoch chýb, z ktorých:

- prvá spočíva v neopodstatnenom zistení poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno j/
Trestného zákona predpokladajúcej, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život,
ktorému zisteniu aj podľa názoru odvolacieho súdu bránilo dvanásť priestupkov proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky, ktorých sa obžalovaný v dobe od 14.10.2011 do 24.01.2016 dopustil a

za ktoré bol potrestaný a to v jednom prípade napomenutím, v ostatných pokutou a raz aj spolu so
zákazom vedenia motorových vozidiel, náprave ktorej chyby v odvolacom konaní však (ako na to vo
vyjadrení odvolaniu obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu správne poukázal zástupca
krajského prokurátora) bránila absencia odvolania okresného prokurátora smerujúceho proti výroku o
treste napadnutému rozsudku a podaného v neprospech obžalovaného;

- druhá spočíva v tom, že súd prvého stupňa vo výroku o treste napadnutého rozsudku síce uviedol
ustanovenie § 51 odsek 1 Trestného zákona, aj podľa ktorého bol trest obžalovanému napadnutým
rozsudkom trest uložený, neuviedol však výrok o tom, že trest odňatia slobody bol obžalovanému
podmienečne odložený zároveň s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe
(§ 165 odsek 1 Trestného poriadku),

V odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú skutočnosti, okolnosti a úvahy (vrátane právnych)
súdu prvého stupňa, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov (a keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona) v otázke obžalovanému podľa § 51 odsek
4 písmeno g/, písmeno e/ Trestného zákona uložených povinností, a to tak pokiaľ ide o príkaz osobne
sa ospravedlniť poškodeným, ktorými sú v prejednávanej veci policajti ako verejní činitelia plniaci úlohy

spoločnosti a štátu, ako aj pokiaľ ide o príkaz podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu
bez uvedenia jeho cieľa a to zvlášť s prihliadnutím na to, že žiadna so skutočností a okolností týkajúca
a osoby obžalovaného a jeho doterajšieho života nenasvedčuje existencii porúch jeho sociálnehosprávania, odstránenie ktorých by bolo možné účasťou obžalovaného na nejakom (a to konkrétne
zameranom) sociálnom výcviku alebo výchovnom programe dôvodne očakávať.
V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné upozorniť, že obmedzenia a povinnosti (ukladané

v prípade podmienečne odloženého výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom podľa §
51 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona obligatórne a v prípade podmienečne odloženého výkonu
trestu odňatia slobody podľa § 49 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ a 50 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona fakultatívne) demonštratívne uvedené v § 51 odsek 3, odsek 4 Trestného zákona majú sledovať
základný cieľ, ktorým je, aby páchateľ v skúšobnej dobe viedol riadny život, mali by byť spôsobilé

účinne prispieť k prehĺbeniu prevýchovnej funkcie podmienečného trestu, musia byť v určitom vzťahu
k spáchanému trestnému činu a súčasne primerané a určité, pričom majú pôsobiť na odstránenie
kriminogénnych faktorov zo života páchateľa a (obmedzenia) tiež smerovať
k tomu, aby sa zbavil návykov, ktoré boli príčinou alebo podmienkou trestného činu, pričom týmto
kritériám podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci zodpovedá uloženie obžalovanému
obmedzenia podľa § 51 odsek 4 písmeno i/ Trestného zákona spočívajúceho v príkaze podrobiť sa

v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve zameranom na
zistenie a odstránenie príčin, ktoré boli v prejednávanej kriminogénnym faktorom spáchania trestného
činu, pretože okolnosti jeho spáchania, pohnútka obžalovaného, jeho postoj k nemu prejavovaný v
priebehu celého trestného konania a napokon aj početnosť a charakter priestupkov, ktorých sa proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pred spáchaním trestného činu dopustil, nasvedčujú tomu, že

je jednak nedisciplinovaným vodičom, na ktorého doposiaľ za tieto priestupky mu uložené a vykonané
sankcie nemali žiadny výchovný a preventívny účinok, ktorý si zrejme ani neuvedomuje zákonom mu
ako účastníkovi cestnej premávky uložené povinnosti a to nielen pokiaľ ide o dodržiavanie jej pravidiel,
ale aj pri objasňovaní priestupkov, zo spáchania ktorých ich nedodržaním alebo porušením je podozrivý,
jednak že má aj problémy zvládnuť pre neho možno stresové situácie z takéhoto jeho protiprávneho

konania vznikajúce v styku s policajtmi, ktorí ho zisťujú a objasňujú.
Odvolací súd podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku zruší napadnutý rozsudok aj:
- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
(písmeno b/),

- ak je uložený trest neprimerane prísny (písmeno e/).
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Keďže odvolací súd zistil vyššie uvedené, zákonné dôvody, podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno
e/ Trestného poriadku zrušil odvolaním obžalovaného napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa len vo
výroku o treste a za splnenia podmienok ustanovených v § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací

súd sám vo veci rozhodol tak, že podľa § 323 odsek 2 Trestného zákon s použitím § 38 odsek 2, odsek
3 Trestného zákona (po zistení poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno j/ Trestného zákona a
nezistení žiadnej, v ustanovení § 37 Trestného zákona uvedenej priťažujúcej okolnosti), obžalovanému
uložil trest odňatia slobody vo výmere tri roky, jeho výkon podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s
poukazom na 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložil s probačným dohľadom

nad jeho správaním v skúšobnej dobe, podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určil skúšobnú dobu na
dva roky ( oproti skúšobnej dobe štyri roky, ktorú vzhľadom na osobu obžalovaného a odstup času od
spáchania skutku považoval za neprimerane prísnu ) a § 51 odsek 2 a § 51 odsek 4 písmeno i/ Trestného
zákona mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo
zúčastniť sa na psychologickom poradenstve zameranom na zistenie a odstránenie príčin, ktoré boli v

prejednávanej veci kriminogénnym faktorom spáchania trestného činu.
Odvolací súd mal za to, že tento druh (podmienečný trest odňatia slobody) a výmera (bezprostredne
na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby činiacej tri roky až šesť rokov a štyri mesiace)
obžalovanému v prejednávanej veci odvolacím súdom uloženého trestu zodpovedá všetkým kritériám
ustanoveným pre ukladanie trestu v § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob spáchania činu, jeho

následok, zavinenie, pohnútka, zistená poľahčujúca okolnosť a nezistená priťažujúca okolnosť, osoba
páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy) a preto je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa
§ 34 odsek 1 Trestného zákona a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie,
pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšejtrestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných
odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného
spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).