Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 9, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418201511
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4418201511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Friendly Finance Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava-mestská časť Staré Mesto, Tallerova 4, IČO:
47 243 368, zastúpený Mgr. Henrich Šindler, advokát, so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7,
proti žalovanému: P. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. I., P. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Romanom
Juríkom, advokátom, so sídlom Nové Zámky, Jazerná 19, o zaplatenie 533,79 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24. augusta 2018 č. k.
10Csp/32/2018-78 v jeho vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku
o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 524,87 eura s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy: 600 eur od 04. 02. 2017 do 11. 02. 2017 a zo sumy
524,87 eura od 12. 02. 2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v
zostávajúcej časti súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na

náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 96,66%.

1.1. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5, 6 Občianskeho
zákonníka, ako aj § 1, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2, § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení od 02. 01. 2017 do 31. 05. 2017, ako aj vykonaným dokazovaním.

1.2. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba je v prevažnej časti dôvodná. Súd sa v

prvom rade zaoberal procesnými námietkami žalovaného, ktorý namietal, že žaloba, a rovnako tak ani
čiastočné späťvzatie žaloby, neboli podpísané vlastnoručným podpisom právneho zástupcu žalobcu.
Súd si túto okolnosť preveroval a na základe toho právny zástupca žalobcu oznámil, že uvedené
podania s najväčšou pravdepodobnosťou obsahujú jeho vlastnoručný podpis, no každopádne doručil
súdu uvedené dve podania vo veci samej v elektronickej forme so zaručeným elektronickým podpisom
13. 07. 2018. Súd zastáva názor, že ak by aj uvedené dve podania vo veci samej trpeli nedostatkom
absencie vlastnoručného podpisu právneho zástupcu žalobcu, jeho dodatočným doložením súdu so

zaručeným elektronickým podpisom došlo k náprave tohto nedostatku. Ak strana žalovaného je toho
názoru, že doručením žaloby, aj čiastočného späťvzatia žaloby so zaručeným elektronickým podpisom
po výzve súdu sa údajne mal na tunajšom súde začať nový súdny spor tých istých strán a s tým
istým predmetom, keď vec tunajšieho súdu 10Csp/32/2018 má dokonca predstavovať podľa názoružalovaného prekážku veci začatej, ako nedostatok procesnej podmienky konania, tak súd tento názor
nezdieľa a považuje ho za scestný. Je si nutné uvedomiť, že podanie vo veci samej, ktorým bezpochyby
žaloba a čiastočné späťvzatie je podľa § 123 ods. 2 CSP, ak trpí vadami súd pri jeho odstraňovaní

postupuje podľa § 129 ods. 1 CSP. Podstatné je, že až pre prípad, ak sa nedostatok nedoplní alebo
neopraví, súd podanie odmietne; v opačnom prípade sa v konaní pokračuje. V tomto prípade boli
po výzve súdu právnym zástupcom žalobcu doručené tunajšiemu súdu do súdenej veci podania vo
veci samej - žaloba a čiastočné späťvzatie žaloby so zaručeným elektronickým podpisom, čím ich
prípadný nedostatok v podpise sa považuje za odstránený. Rovnako za nedôvodný súd považuje aj

návrh žalovaného na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu. Vzhľadom na charakter konania, keď
predmetom sporu je splnenie povinnosti na peňažné plnenie podľa § 137 ods. 1 CSP, v zásade sa
pripúšťa možnosť rozsudku pre zmeškanie žalobcu pri splnení predpokladov uvedených v § 278 CSP.
Prvým predpokladom je návrh žalovaného na vydanie takého rozsudku, ktorý je splnený. Druhým
predpokladom je, že žalobca sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol riadne a včas predvolaný,
bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane vydania rozsudku pre zmeškanie, keď aj tento

predpoklad splnený je, pretože žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu bol riadne a
včas predvolaný s náležitým poučením. Posledným, teda tretím predpokladom je, ak žalobca svoju
neprítomnosť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami. V poradí posledný predpoklad pre vydanie
rozsudku pre zmeškanie žalobcu splnený nie je. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
ospravedlnil svoju neprítomnosť včas - do stanoveného termínu pojednávania 24. 08. 2018 o 8:30 hod.

a vážnymi okolnosťami. Zákon jasne nedefinuje, čo treba rozumieť pod pojmom vážne okolnosti, no ak
právny zástupca žalobcu vo svojom ospravedlnení zo dňa 08. 08. 2018 uviedol dôvod neprítomnosti
hospodárnosť konania, keďže jeho sídlo je v Banskej Bystrici, a zároveň vyjadril súhlas s pojednávaním
bez jeho účasti a účasti žalobcu s tým, aby súd rozhodol na základe poskytnutých listinných dôkazov, tak
má súd za to, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnil svoju neprítomnosť

tak včas, ako aj vážnymi okolnosťami. Súd sa nestotožňuje ani s obranou žalovaného, že úver mu
bol poskytnutý bez toho, aby žalobca ako veriteľ si preveril jeho bonitu, čím mal porušiť ustanovenie
§ 7 ods. 1 citovaného zákona s následkami uvedenými v § 11 ods. 2 citovaného zákona, teda podľa
žalovaného žalobca nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. Z listiny pripojenej k žalobe žalobcom a obsahujúcej profil žalovaného je zrejmé, že žalovaný

predložil žalobcovi svoje pomery ohľadom zamestnania a príjmu, ktoré v skutočnosti boli žalobcom
vyhodnotené, čo napokon je zrejmé aj z rámcovej zmluvy (článok III. rámcovej zmluvy). Okrem toho
žalovaný potvrdil pred súdom, že v predošlých piatich prípadoch si obdobným spôsobom zapožičal
finančné prostriedky od žalobcu, ktoré mu aj riadne vrátil. V týchto prípadoch, ako aj v čase uzatvorenia
poslednej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a rámcovej zmluvy, ktoré sú predmetom tohto sporu, bol

žalovaný riadne zamestnaný s pravidelným príjmom. Nemožno konštatovať z pohľadu súdu nesplnenie
si povinnosti skúmať bonitu žalovaného žalobcom a to obzvlášť, keď žalovaný v predošlých piatich
prípadoch poskytnuté spotrebiteľské úvery žalobcovi vrátil riadne a včas a tým pádom preukazoval
svoju reálnu schopnosť poskytnutý spotrebiteľský úver splácať. Po vyhodnotení vyššie uvedených
skutočností sa súd prioritne vo veci zaoberal čiastočným späťvzatím žaloby, ktoré vykonal žalobca

podaním zo dňa 07. 06. 2018 a ktorým bez uvedenia dôvodu vzal svoju žalobu späť sčasti a to v
časti o zaplatenie istiny vo výške 8,92 eura pozostávajúcej z dohodnutej odplaty. Na základe toho bolo
konanie v tejto časti zastavené podľa § 145 ods. 2 CSP. Vo veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy
zo dňa 13. 01. 2017. Aktívna legitimácia strán je daná zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.
01. 2017 a z rámcovej zmluvy zo dňa 13. 01. 2017, ktoré sú v podrobnostiach špecifikované vyššie.

Spotrebiteľský charakter veci vyplýva z povahy účastníkov právneho vzťahu, pretože žalobca vystupoval
v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa, pričom charakteristika ich postavenia je
bližšie rozvedená v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Bolo preto nutné na túto zmluvu aplikovať
právne normy spotrebiteľského práva, a to zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, Smernicu Rady č. 93/13/EHS

z 05. 04. 1993 v znení účinných v čase vzniku právnych vzťahov ako lex specialis a všeobecnú úpravu
obsiahnutú v § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako zákon č.
266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Vykonaným dokazovaním mal
súd za to, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 13. 01. 2017 v spojení s rámcovou zmluvou zo dňa 13. 01. 2017. Na jej základe veriteľ poskytol

žalovanému spotrebiteľský úver 600 eur, žalovaný mal povinnosť poskytnutý spotrebiteľský úver splatiť
do 03. 02. 2017 spolu s odplatou v celkovej výške 8,92 eura. Medzi stranami nie je sporné, že žalovaný
v skutočnosti zaplatil žalobcovi 75,13 eura s poslednou úhradou dňa 11. 02. 2017. Pre tento spor je
bezpredmetné skúmanie, či zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru v spojení s rámcovou zmluvouneobsahuje niektorú z náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 citovaného zákona, ktorá by mala mať za
následok, že úver bol poskytnutý bezúročne a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona,
pretože v konečnom dôsledku po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti odplaty si žalobca uplatnil voči

žalovanému len istinu poskytnutého spotrebiteľského úveru, teda 600 eur, od ktorej sumy odrátal už k 11.
02. 2017 zaplatených 75,13 eura, čo znamená 524,87 eura (600 eur - 75,13 eur). Za tohto skutkového a
právneho stavu tak súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti uplatnenej istiny vo výške 524,87
eura z vyššie uvedených dôvodov.

1.3.Súdvzmysle§517ods.2Občianskehozákonníkapriznalžalobcoviajúrokzomeškania,keďprvým
dňom omeškania bol deň 04. 02. 2017 a zohľadnil skutočnosť, že k 11. 02. 2017 žalovaný čiastočne
uhradil 75,13 eura. Žalovanému preto uložil povinnosť zaplatiť úrok z omeškania za obdobie od 04. 02.
2017 do 11. 02. 2017 z istiny 600 eur a za ďalšie obdobie od 12. 02. 2017 priznanej istiny 524,87 eura
za obdobie od 12. 02. 2017 do zaplatenia.

1.4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 k § 255 ods. 2 CSP, pretože každá
zo strán mala vo veci len čiastočný úspech, pričom úspech žalobcu predstavuje 96,66%.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku (I.) a vo výroku o náhrade trov konania
(III.) napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal zrušenia rozsudku súdu prvej

inštancie a zastavenia konania a zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov prvoinštančného i
odvolacieho konania. Namietal, že v konaní neboli splnené procesné podmienky, ako aj tú skutočnosť,
že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil tým, že žalobca nepodpísal
žalobu ani jedným zo zákonných spôsobov, teda ani vlastnoručne, ani elektronicky, pričom na túto

skutočnosť upozornili podaním zo dňa 18. 06. 2018. Na základe ich podania potom súd vyzval právneho
zástupcu žalobcu, aby sa vyjadril, či na žalobe a čiastočnom späťvzatí žaloby sa nachádza vlastnoručný
podpis, alebo jeho mechanická napodobnenina. Právny zástupca žalobcu uviedol, že ide s najväčšou
pravdepodobnosťou o vlastnoručný podpis. Zároveň obe podania poslal ešte raz aj s elektronickým
podpisom. Podľa jeho názoru, žalobca neodstránil odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, ale

podal novú žalobu, o ktorej súd nemohol konať pre prekážku litispendencie. Súd na ich námietku v tomto
smere poukázal na ust. § 129 ods. 1, pričom uvedené ustanovenie sa týka postupu súdu v prípade
obsahovo nedokonalého podania, nie teda formálne nedokonalého podania. Súd mal podľa § 161 ods.
1 CSP skúmať a prihliadať na to, či sú splnené procesné podmienky. Postup súdu, ktorý neakceptoval
formálne nedostatky žaloby spôsobené právnym zástupcom žalobcu, považuje za nesprávny z dôvodu

ústavno-právnej neakceptovateľnej nerovnosti účastníkov konania v spore.
Ďalej namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď z dokazovania
usúdil, že žalobca preveril s odbornou starostlivosťou schopnosť dlžníka splácať spotrebiteľský úver s
poukazom na § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vychádzal pritom z profilu
klienta,ktorýmimochodomnebolprílohoužaloby,alehodoručilsúduaž29.06.2018,ajzjehovýpovede.

V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-449/13CA Consumer
finance SA, ako aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-565/12LCLLe Credit Lyonnais
SA proti Fesihovi Kalhanovi. Kľúčovým odvolacím dôvodom je však nedostatok procesných podmienok,
pričom súd za takýchto okolností nemal ani len pojednávať, a tým menej vydať rozsudok.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že nie sú naplnené dôvody v zmysle §
365 ods. 1 CSP. Z podaného odvolania vyplýva, že žalovaný si je vedomý svojho dlhu, tento nijakým
spôsobomnepoprelazameralsahlavnenanamietanieprocesnéhopostupusúdu.Mázato,žeprocesný
postup súdu bol v súlade so zákonom a žaloba bola podaná a podpísaná v súlade so zákonom pre

výhrady žalovaného. Túto zaslali súdu opakovane pre odstránenie akýchkoľvek pochybností. V žiadnom
prípadenesúhlasístvrdením,žebypôvodnážalobamalaakékoľveknedostatky.Kpreukazovaniubonity
uviedol, že profil dlžníka pripojili až po námietkach dlžníka, nakoľko skúmanie bonity nie je podmienkou
uplatneného nároku. Z profilu však vyplýva, že podmienkou poskytnutia úveru bol trvalý príjem dlžníka.

4. Krajský súd ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdiť.5. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

5.1. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

6.Predmetomkonaniabolažalobauplatnenánasúdeprvejinštanciedňa20.03.2018,ktorousažalobca
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 608,92 eura spolu s príslušenstvom. Svoj nárok
odvíjal z uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13. 01. 2017 v spojení s rámcovou zmluvou
zo dňa 13. 01. 2017. Na jej základe žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 600
eur, ktorý mal žalovaný povinnosť zaplatiť do 03. 02. 2017 spolu s odplatou v celkovej výške 8,92 eura.

Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi zaplatil 75,13 eura s poslednou úhradou dňa 11.
02. 2017. Žalobca v priebehu konania zobral žalobu v časti odplaty späť, a preto sa domáhal zaplatenia
spotrebiteľského úveru spočívajúceho v istine, v ktorej odpočítal už zaplatenú úhradu 75,13 eura, čo
znamená, že sa domáhal zaplatenia sumy 524,87 eura.

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 524,87 eura
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 600 eur od 04. 02. 2017 do 11. 02. 2017 a zo
sumy 524,87 eura od 12. 02. 2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V zostávajúcej časti súd konanie zastavil.

7. Odvolací súd v dôsledku podaného odvolania žalovaného preskúmal napadnutý rozsudok v jeho
vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o náhrade trov konania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
vo veci správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil podľa správnych právnych ustanovení.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi, ktoré uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia a na tieto odkazuje. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol iné dôvody, než tie, ktoré

namietal aj pred súdom prvej inštancie a ktorými sa súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia
správne vysporiadal. Odvolací súd s odkazom na § 387 ods. 2 CSP sa v plnom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na tieto poukazuje ako na svoje vlastné. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, je správne, presvedčivo odôvodnené
a preskúmateľné.

Odvolací súd v prvom rade uvádza, že preskúmavacie oprávnenie odvolacieho súdu je ohraničené
medzami, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia. Týmto rozsahom uvedeným v
odvolaní je odvolací súd viazaný. Okrem rozsahu odvolania je odvolací súd viazaný aj dôvodmi
vymedzenými v odvolaní, čo znamená, že na iné pochybenie súdu prvej inštancie ako to, ktoré je

uvedené v odvolaní, odvolací súd pri svojom rozhodovaní neprihliada, aj keby takéto pochybenia zistil,
okrem vád, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Žalovaný ako prvý odvolací dôvod uviedol, že v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ CSP neboli splnené
procesné podmienky, keď právny zástupca žalobcu nepodpísal žalobu ani jedným z dvoch spôsobov

predpokladaným zákonom.

8. Podľa § 161 odsek 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

8.1. Podľa § 161 odsek 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať (procesné
podmienky). Zákon však výslovne procesné podmienky neuvádza. Možno teda dôvodiť, že procesnými

podmienkamimusiabyťtakévlastnostisúduaúčastníkov,ktoréjedineumožňujúdosiahnuťcieľcivilného
konania. K procesným podmienkam potom nevyhnutne patrí neexistencia vecných prekážok v konaní.
K vecným procesným podmienkam patrí návrh (žaloba), pokiaľ je podľa zákona žaloba podmienkouzačatia konania. Ak ide o prípad, kde zákon dovoľuje začať konanie bez podania návrhu, stáva sa
procesnou podmienkou tiež vydanie uznesenia o začatí konania.

9. Ustanovenie § 123 a nasl. CSP upravuje formu, akou možno podanie na súd urobiť, a to už v
listinnej podobe, alebo v elektronickej podobe. Z ustanovenia § 127 CSP vyplývajú všeobecné náležitosti
podania, v zmysle ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak v žalobe chýba
náležitosť vyžadujúca zákonom, alebo je uvedená neurčito, alebo nezrozumiteľne, ide o odstrániteľný

nedostatok konania, kedy je súd povinný postupovať v zmysle § 129 ods. 1 CSP. Keďže žalovaný
podaním zo dňa 18. 06. 2018 (č. l. 48) namietal absenciu podpisov žalobcu na jeho podaniach, súd
právneho zástupcu žalobcu vyzval na oznámenie, či žaloba a čiastočné späťvzatie žaloby sú alebo nie
sú vlastnoručne podpísané, alebo či sa jedná o mechanickú napodobeninu podpisu.

Z podanej žaloby na súde prvej inštancie dňa 20. 03. 2018 vyplýva, že za žalobcu konal splnomocnený

zástupca Mgr. Henrich Šindler, advokát, so sídlom Banská Bystrica, J. Kráľa 7, pričom podaná žaloba
je podpísaná modrým perom podpisom právneho zástupcu, ktorý sa vizuálne zhoduje aj s podpisom na
dohode o plnomocenstve. Rovnaký podpis sa nachádza aj na čiastočnom späťvzatí žaloby na č. l. 44
zo dňa 07. 06. 2018. Keďže žalovaný v podaní zo dňa 18. 06. 2018 žiadal o preskúmanie podpisov na
podaniach žalobcu, súd prvej inštancie vyzval výzvou zo dňa 26. 06. 2018 právneho zástupcu žalobcu,

aby uviedol, či žaloba zo dňa 25. 01. 2018 a čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 07. 06. 2018 sú alebo
nie sú podpísané vlastnoručným podpisom právneho zástupcu žalobcu, alebo či sa jedná o mechanickú
napodobneninu podpisu. Následne právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že tak na žalobe, ako aj
na ďalších podaniach žalobcu sa s najväčšou pravdepodobnosťou jedná o vlastnoručný podpis, avšak
pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností a z dôvodu právnej istoty zaslal podania opätovne podpísané

tak vlastnoručne, ako aj mandátnym certifikátom. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, mal
za to, že v danom prípade išlo o odstrániteľnú vadu v podmienke konania a po výzve súdu došlo k
odstráneniu vady podania, a to podpisu, keď žalobca zaslal súdu opätovne žalobu, ako aj čiastočné
späťvzatie podpísané so zaručeným elektronickým podpisom. Keďže sporná náležitosť žaloby, ako aj
čiastočného späťvzatia bola doplnená v lehote stanovenej súdom, je potrebné mať za to, že došlo k

odstráneniu prípadného nedostatku v podpise, a preto nebol daný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1
písm. a/ CSP, že v danom prípade neboli splnené procesné podmienky. Jednoznačne išlo o odstrániteľný
nedostatok podmienky konania, ktorý bol obratom na výzvu súdu odstránený. Z uvedeného dôvodu
preto námietka žalovaného, že neboli splnené procesné podmienky, za ktorých súd mohol konať, je
nedôvodná.

10. Ďalším odvolacím dôvodom žalovaného bola skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, keď z dokazovania usúdil, že žalobca preveril s odbornou
starostlivosťou schopnosť dlžníka splácať spotrebiteľský úver (povinnosť podľa § 7 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).

11. Podľa § 7 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa

a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Vychádzajúc aj z článku 8 ods. 1 Smernice 2008/48 je potrebné uvedené ustanovenie vykladať so
zreteľom na to, že pred uzavretím zmluvy o úvere je veriteľ povinný posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa,
pričom táto povinnosť môže zahŕňať nahliadnutie do príslušných databáz. Uvedené je dôležité pre to,

abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu
a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takéhoto správania dopustia.
Povinnosťou veriteľa je teda posúdiť pred uzatvorením zmluvy úverovú bonitu dlžníka, ktorá má chrániť
spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadĺženia a platobnej neschopnosti. Inak povedané, cieľom

uvedeného citovaného zákonného ustanovenia § 7 ods. 1 je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov
pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračuje finančné možnosti a mohli by
viesť k ich platobnej neschopnosti. V danom prípade bol žalovanému poskytnutý žalobcom krátkodobý
bezúčelový a bezúročný úver vo výške 600 eur, ktorý mal byť splatný dňa 03. 02. 2017. Žalobcak podanej žalobe pripojil i profil žalovaného, z ktorého vyplýva, že tento je zamestnaný s čistým
mesačným príjmom 1.300 eur. Keďže žalovaný v podanom odpore namietal, že žalobca pri poskytovaní
úveru porušil ustanovenie § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. a nepreveroval schopnosť žalovaného

splácať úver, k uvedeným skutočnostiam sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 07. 06. 2018 (č. l. 44),
v ktorom uviedol, že poskytuje úvery len v prípade stáleho príjmu dlžníka, ktorý musí uviesť údaje
zamestnávateľa a v internetovom formulári pri žiadosti o úver. Samotný žalovaný vo svojej výpovedi
pred súdom prvej inštancie uviedol, že so žalobcom spolupracoval aj v minulosti viackrát, keď asi v
piatich prípadoch požiadal o poskytnutie úveru cez internet, pričom v deň splatnosti vždy požičanú

sumu zaplatil a následne požiadal o ďalší úver. Posledný úver vo výške 600 eur nebol schopný vrátiť v
stanovenej dobe zo zdravotných dôvodov. Vychádzajúc z uvedeného preto možno súhlasiť so záverom
súdu prvej inštancie, že nie je možné konštatovať nesplnenie si povinnosti žalobcu v zmysle § 7 ods.
1 zák. č. 129/2010 Z. z., pretože žalobca preukázal vyplneným profilom žalovaným, že tento v čase
poskytnutia úveru bol v riadnom pracovnom pomere s príjmom 1.300 eur, pričom predchádzajúce príjmy
riadne vrátil, čím preukázal svoju schopnosť poskytnuté úvery riadne splatiť. Vychádzajúc z uvedeného

nebolo preto preukázané, že by žalobca ako veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou a rovnako
nebolo preukázané ani hrubé porušenie povinností, ktoré je však sankcionované iba bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou, že by žalobca poskytol úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa. Nakoniec je potrebné podotknúť, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
iba zaplatenia poskytnutej istiny po započítaní splátok zo strany žalovaného. Nárok v časti odplaty za

poskytnutý úver vo výške 8,92 eura si žalobca neuplatnil, keď žalobu v tomto rozsahu zobral späť.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné, s
odvolacími námietkami sa vyporiadal súd prvej inštancie správne a podané odvolanie nebolo spôsobilé
zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o
nároku na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 a § 255 ods.
1 CSP a úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).