Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/163/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414202616
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1414202616.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobkyne: V. H., Z.. XX.X.XXXX, B. B. X, B.,
zast. advokátskou kanceláriou Kružlík, s.r.o., Ďatelinová 2, Bratislava, proti žalovanej: T. H., B. B. X, B.,
zast. advokátskou kanceláriou PAICEK LEGAL, s.r.o., Panská 17, Bratislava, o zaplatenie 18.256,65
eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo 14. januára 2016 č.k.
6C/42/2014-225, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti

žalovanej zaplatenia 18.256,65 eur titulom plnenia zo záväzkového vzťahu. O trovách konania súd prvej
inštancie nerozhodol s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalovaná podpísala dňa 27.7.2003
listinu označenú ako ,,Dlžobný úpis'', v ktorej uznala svoj dlh voči žalobkyni vo výške 700.000 Sk a
súčasne sa zaviazala zaplatiť jej celú dlžnú sumu najneskôr do 10 rokov odo dňa 27.7.2003. Podľa
listiny označenej ako ,,Splátkový kalendár T.'' mala žalovaná splácať žalobkyni dlžnú sumu 700.000

Sk po 1.000 Sk mesačne od roku 2008, pokiaľ dovtedy nebude kúpený pre žalobkyňu 1 - izbový
byt v Bratislave s tým, že „kúpou bytu splátkový kalendár stráca platnosť“. Spísanie uvedených listín
si vymienila žalobkyňa od žalovanej ako podmienku za darovanie bytu manželovi žalovanej (synovi
žalobkyne) a ako formu záruky, že bude pre ňu zabezpečená bytová náhrada za darovaný byt. Súd
prvej inštancie ďalej zistil, že obdobnú listinu ako žalovaná podpísal dňa 27.7.2003 aj F. H. (manžel
žalovanej a zároveň syn žalobkyne ), v ktorej potvrdil, že „od žalobkyne prevzal sumu 700.000 Sk ako
pôžičku na zakúpenie 1- izbového bytu. Týmto uznáva svoju dlžobu a zaviazal sa dlžnú sumu zaplatiť

najneskôr do troch rokov v dvoch splátkach - sumu 500.000 Sk do 31.12.2003 a zostatok 200.000 Sk do
31.12.2006.Vprípade,žesamupredmetnúdlžobunepodarísplatiťanedohodnúsanainomsplátkovom
kalendári, pristupuje k hmotnému záväzku, na základe ktorého sa zaväzuje vrátiť byt na ul. Ľ.. G. Č..
X V. B., ktorý nadobudol formou darovacej zmluvy späť matke“. Dňa 30.7.2003 žalobkyňa uzavrela s
manželom žalovanej darovaciu zmluvu, ktorou mu darovala B. Č.. XX nachádzajúci sa na ul. E.. G. Č..
X V. B.. Žalovaná v konaní poprela existenciu akéhokoľvek dlhu voči žalobkyni, ako aj svoj úmysel plniť
žalobkyni nejakú sumu. Dôvodila, že k tomu nemala žiaden dôvod, keďže od žalobkyne žiadne plnenie

nedostala, či už titulom pôžičky alebo daru. Svedok F. H. vypovedal, že oba dlžobné úpisy mali byť pre
žalobkyňu formou záruky, že bude pre ňu zabezpečená náhrada za jej byt na L. L..3/ Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. V konaní
bolo podľa súdu prvej inštancie preukázané, že v čase uznania dlhu dňa 27.7.2003 neexistoval žiadny
záväzok, z ktorého by žalovanej vznikla právna povinnosť žalobkyni plniť. Pokiaľ žalobkyňa považuje

za formu dlhu darovanie jej bytu, ide o byt, ktorý bol darovaný výlučne manželovi žalovanej. Žalovaná
nebola žalobkyňou obdarovaná a preto nemala žiadny dôvod, aby sa zaviazala žalobkyni niečo plniť.
Podľa dlžobného úpisu, ktorý žalobkyni podpísal manžel žalovanej F. H. dňa 27.7.2003 má ísť o pôžičku
vo výške 700.000 Sk, ktorú od nej prevzal z dôvodu, aby jej zakúpil jednoizbový byt. Otázka, či bola
táto pôžička vyplatená, je predmetom konania na Okresnom súde Bratislava I (V. H. C. F. H., o

16.361,49 eur, sp. zn. 7C 326/2009, aktuálne na odvolacom súde pod sp. zn. 10Co 119/2017 - pozn.
odvolacieho súdu). Súd prvej inštancie mal teda spochybnený záväzok, na základe ktorého by mala
žalovaná žalobkyni plniť, pretože žalobkyňa žalovala samostatne manželov na zaplatenie pohľadávky
na tom istom skutkovom základe. U syna žalobkyne má ísť o pôžičku na byt pre žalobkyňu, u žalovanej
o záväzok z dôvodu, že žalobkyňa obdarovala bytom manžela žalovanej. Z uvedených dôvodov súd
prvej inštancie žalobu zamietol.

4/ O trovách konania si súd prvej inštancie vymienil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

5/ Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil tak, že žalobe vyhovie. Namietla, že súd prvej
inštancie sa nezaoberal skutočnosťou, že žalovaná zaplatila žalobkyni 150.000 Sk v deň podpísania
listiny o uznaní dlhu a žiadnym spôsobom nevysvetlil dôvod, pre ktorý na túto skutočnosť neprihliadol.
Má za to, že zaplatením uvedenej sumy žalovaná uznala predmetný dlh voči žalobkyni a to s vedomím,
že obdarovaný z darovacej zmluvy bude iba jej manžel. Suma 700.000 Sk predstavovala zábezpeku

za to, že žalovaná spolu s manželom žalobkyni zakúpia jednoizbový byt v Bratislave, ale k tomu
nedošlo, preto nastúpilo plnenie záväzku splatiť uznaný dlh. Žalobkyňa ďalej argumentovala tým, že súd
prvej inštancie mal skúmať skutočný zámer strán, ktorým bolo darovanie bytu synovi a zaviazanie sa
syna spolu s manželkou, že žalobkyni ako protiplnenie kúpia byt alebo zaplatia každý po 700.000 Sk.
Žalobkyňa má za to, že na predmetný spor musia byť aplikované princípy dobrých mravov, pretože ide o

vzťahy medzi blízkymi osobami a v danom prípade výkon práva nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
Manželia pristúpili k tomuto záväzku dobrovoľne tým, že obaja začali plniť svoj dlh voči žalobkyni.

6/ Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil. Uviedla, že z jej strany nedošlo k žiadnemu plneniu. Potvrdenie o prevzatí sumy 150.000

Sk zo dňa 30.7.2003 a sumár úhrad nepodpísala. Podľa dlžobného úpisu a splátkového kalendára
bola povinná plniť od roku 2008 v splátkach po 1.000 Sk mesačne, ale žalobkyňou predložený sumár
úhrad obsahuje dátumy od roku 2003 do roku 2007 a sumy od 3.000 do 5.000 Sk, čo znamená, že sa
nejednalo o plnenie dlhu. Žalovaná ďalej poukázala na to, že dlžobný úpis nie je možné považovať za
uznanie dlhu, pretože nespĺňa formálne náležitosti, a to uvedenie a uznanie dôvodu dlhu, ani všeobecnú

náležitosť právneho úkonu - náležitosť prejavu vôle z dôvodu, že nebolo preukázané, že žalovaná mala v
úmysledlhpodľa§558Obč.zák.uznať.Poukázalanazmätočnosť,nejednoznačnosťanevykonateľnosť
tvrdenéhozáväzku,nazákladečohoideoneplatnýprávnyúkon.Vrodinepretrvávajúrozvrátenépomery
vdôsledkutrvaléhokonfliktnéhosprávaniažalobkyneapretoodkaz žalobkynenadobrémravypovažuje
žalovaná za nenáležitý. Na prejednávaný prípad nie je možné aplikovať inštitút dobrých mravov aj z

dôvodu, že žalobkyňa nebola schopná preukázať právny základ uplatneného nároku.

7/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

8/ Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť
(§ 387 ods. 2 C.s.p.). K odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza, že uznanie dlhu je
jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý možno urobiť až po tom, čo dlh vznikol.
Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony (§ 34 a nasl. Obč. zák.) je k jeho

platnosti potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky
(§ 558 Obč. zák.). Dlžobný úpis, v ktorom sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobkyni sumu 700.000 Sk,
bol spísaný dňa 27.7.2003. Na tejto listine však absentuje právny dôvod dlhu, pričom tento nemožno
vyvodiť ani z druhej listiny „Splátkový kalendár T.“. V prejednávanom spore bolo teda na žalobkyni, abyplatný právny titul (dôvod) na zaplatenie žalovanej sumy preukázala. Žalobkyňa však dôkazné bremeno
tvrdenia o existencii platného záväzku žalovanej nepreukázala. Absencia existencie platného právneho
dôvodu uznania dlhu zo dňa 27.7.2003 spôsobila, že ide o neplatný právny úkon (§ 37, § 39 Obč.

zák.). Odvolacísúdnemoholakceptovaťaniodvolacienámietkyžalobkyne,ževprejednávanomprípade
je potrebné skúmať vôľu sporových strán právneho úkonu, že právny úkon je potrebné vykladať v
prospech jeho platnosti a že je potrebné prihliadnuť na okolnosti, za ktorých k nemu došlo. Uznanie dlhu
je totiž osobitný inštitút zabezpečenia záväzkov, ktorý má stanovené prísnejšie kritéria svojej platnosti,
a to pre právne dôsledky, ktoré sa s týmto prejavom spájajú. Odvolací súd považuje za potrebné dodať,

že ku dňu 27.7.2003 nemohla mať žalovaná voči žalobkyni žiadny dlh, pretože v čase uznania dlhu -
vzhľadom na deklarovanú splatnosť 10 rokov odo dňa podpisu listiny, neexistoval žiadny konkrétny dlh
žalovanej voči žalobkyni, čo je ďalší dôvod neplatnosti tohto právneho úkonu pre rozpor so zákonom
(splátkový kalendár hovorí o prvej splátke až od roku 2008 - viď č.l. 8, pozn. odvolacieho súdu.) Pokiaľ
žalobkyňa v odvolaní dôvodí, že dlžobný úpis bol zábezpekou za darovanie bytu synovi, odvolací súd
konštatuje, že darovacia zmluva je bezodplatná, teda za poskytnuté plnenie obdarovaný nie je povinný

poskytnúť darcovi iné majetkové plnenie. Darovanie (§ 628 a nasl. Obč. zák.) nie je synallagmatickým
vzťahom, čo znamená, že iba obdarovaný sa môže domáhať plnenia sľubu vyplývajúceho z darovacej
zmluvy, ale darca nemá právo domáhať sa recipročného plnenia voči obdarovanému, ani voči osobe
s obdarovaným spriaznenej. Pokiaľ žalobkyňa podmienila darovanie bytu synovi poskytnutím peňažnej
čiastky 700.000 Sk žalovanou, takýto záväzok žalovanej je neplatný (§ 39 Obč. zák.). Možno uzavrieť,

že ak žalovaná poskytla žalobkyni sumu 150.000 Sk dňa 27.7.2003, ako tvrdí žalobkyňa, žalovaná tak
konala bez preukázaného platného právneho dôvodu. V tomto prípade bol darovacou zmluvou zo dňa
30.7.2003 obdarovaným výlučne syn žalobkyne F. H.. Medzi sporovými stranami nevznikol na základe
darovacej zmluvy záväzkový vzťah, z ktorého by bola žalovaná povinná plniť, a to ani z morálneho
hľadiska. Tento dar sa totiž nestal súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov a rovnako tak ani

prípadnýpeňažnývýťažokzneho.Kodvolacejnámietketýkajúcejsapotrebyuplatneniadobrýchmravov
odvolací súd poukazuje na § 630 Obč. zák., ktorý ustanovuje, že darca sa môže domáhať vrátenia daru
v prípade, ak sa obdarovaný k nemu alebo členom jeho rodiny správa tak, že tým hrubo porušuje dobré
mravy. Obdarovaným bol však výlučne manžel žalovanej a preto zohľadnenie inštitútu dobrých mravov v
prejednávanej veci vo vzťahu k žalovanej nemôže obstáť. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom

súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala platný právny dôvod uznania záväzku žalovanou a
dodáva, že pre platnosť tohto právneho úkonu nemôžu svedčiť ani okolnosti, za ktorých k nemu došlo
(darovanie bytu žalobkyňou manželovi žalovanej), ani skutočnosť, že išlo o právny úkon medzi blízkymi
príbuznými.

9/ Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky žalobkyne nie sú dôvodné a napadnutý rozsudok je
vecne správny. Preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

10/ O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 257 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.
Zohľadniac osobné pomery žalobkyne, ktorá nebola v spore úspešná a ktorej bola rozhodnutím C. X.

X. zo dňa 11.12.2013 priznaná bezplatná právna pomoc z dôvodov jej materiálnej núdze (č.l. 4 a nasl.),
odvolací súd rozhodol tak, že úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

11/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, aleboe/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).