Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 10, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917212432
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7917212432.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s.,
Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s r.o., Bratislava, Dr.
Vladimíra Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému E. J., A., P. XX/XX, o zaplatenie 399 € s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 12Csp/261/2017-78 z 8.12.2017 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 229,92 € s úrokmi z
omeškania vo výške 5,05 % ročne od 3.4.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i s u d z u j e náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi 169,08
€ s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 3.4.2016 až do zaplatenia, a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Strany nemajú
právo náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čo žalobca žiadal, čím žalobu odôvodnil, čo žalovaný v podaní
z 8.11.2017 uviedol a, že vo veci vykonal dokazovanie a zistil toto: Zmluvami o poskytovaní verejných
služieb (2 zmluvy) a dodatkami k nim predloženými žalobcom sa účastníci dohodli, že žalobca bude pre

žalovaného poskytovať telekomunikačné služby, odpredá mu telekomunikačné zariadenie, a žalovaný
sa zaviazal uhrádzať za tieto služby cenu fakturovanú žalobcom a pre prípad porušenia povinnosti,
ktoré by viedli k ukončeniu (prerušeniu) zmluvného vzťahu uhradiť zmluvné pokuty (ďalej len pokuta).
Účastníci sa v zmluve dohodli, že súčasťou Zmluvy o pripojení sú aj Všeobecné podmienky žalobcu o
poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb. Z faktúr predložených žalobcom zistil, že
vyfakturoval žalovanému cenu poskytnutých služieb za mesiace X./2015-XI./2015. Žalovaný na Pokus o
pokonávku z 22.6.2016 reagoval čiastočnou úhradou 91,60 €. Zároveň v pokonávke vyzval žalovaného

uhradiť ako pokutu/náhradu škody 229,92 €, z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným. Tieto
uvedené skutočnosti zistil z uvedených listinných dôkazov predložených žalobcom. Ďalej, citujúc znenie
§ 43 ods.12,§ 43 ods.12 písm. b) písm. a) zák.č.351/11 Z. z.,§ 559 ods.1,§ 563,§ 517 ods.1,2,§ 544
ods.1,§ 53 ods.1,ods.4 písm. k),§ 420 ods.1 O. z. a § 3 ods.1 Nar.vl.č.87/95 Z. z., uviedol: Vychádzajúc z
uvedených zistení a cit. právnych ust., uložil žalovanému povinnosť uhradiť pre žalobcu nedoplatok ceny
poskytnutých telekomunikačných služieb 81,68 €, pretože preukázal, že mu poskytol telekomunikačné
služby podľa podmienok dohodnutých v zmluve za uvedené obdobie a za uvedené obdobie celú cenu

telekomunikačnýchslužiebnezaplatil.Uložilmupovinnosťdoplatiťkúpnucenuzariadenia87,40€(§588
O. z.). Zároveň uložil mu povinnosť uhradiť aj úroky z omeškania z uvedenej sumy, pretože splatnosť
tohto záväzku podľa údajov uvedených v pokonávke nastala 2.4.2016 a je v omeškaní s úhradou dlhu
deň po nasledujúci po splatnosti, t.j. od 3.4.2016. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej bankybola 0,05 % ročne, a preto uložil mu povinnosť uhradiť úroky z omeškania o 5 % vyššie, teda 5,05
% ročne od 3.4.2016. Zamietol žalobu v časti o náhradu škody 229,92 € potom čo zistil, že žalobcovi
žiadna škoda nevznikla a nedošlo ani k platnej dohode o pokute. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu,

že suma 229,92 €, ktorú v Zmluvách o poskytovaní služieb ako aj v Pokuse o pokonávku z 22.2.2016
kvalifikoval ako úhradu pokuty a škody, ktorú mu spôsobil žalovaný porušením povinnosti zo Zmlúv o
poskytovaní služieb. Pokiaľ žalobca kvalifikuje ako škodu výšku zľavy, ktorú poskytol žalovanému pri
dohode o kúpnej cene telekomunikačných prístrojov, tak táto kvalifikácia nemá oporu v platnej právnej
úprave. Žalobca platne dohodol so žalovaným výšku kúpnej ceny a jeho tvrdenie, že výška zľavy je jeho

majetkovou ujmou, je účelovým tvrdením. Odpredané telekomunikačné zariadenie po platnej kúpno-
predajnej zmluve už „nemohol“ byť majetkom žalobcu od momentu jeho odovzdania žalovanému. Jeho
majetkom sa stala kúpna cena prístrojov, ktorú si dohodol so žalovaným, a preto k žiadnemu zníženiu
hodnoty jeho majetku nedošlo. Má za to, že žalobca sa účelovo snaží získať majetkovú hodnotu,
ktorú mala pre neho tvoriť pokuta žalovaného, hoci žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Svedčí o tom aj
text ,,pokonávky z 22.2.2016“ (úvodzovky súd), ktorý obsahuje pri sume 229,92 € označenie nároku

zmätočným, zavadzajúcim a nepreskúmateľným výrazom ,,zmluvná pokuta/náhrada škody“ (úvodzovky
súd). V tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu (ďalej len KS) v Banskej Bystrici z
1.10.2014 vo veci 15Co/754/2014, ktorou skutkovo a právne totožnej veci s touto vecou dospel k takým
právnym záverom, ako sú uvádzané aj v dôvodoch tohto rozsudku. Zároveň poukazuje na rozsudok KS
v Košiciach 2.2.2017 9Co/31/2016 vo veci Okresného súdu Trebišov 12C/474/2015 (Slovak Telekom c/a

Ľudovít Gazsík). Dojednanie pokuty je neplatným právnym úkonom podľa § 37 O. z., ak zmluva obsahuje
zmluvné podmienky, ktorými sa odberateľovi ukladajú širokospektrálne povinnosti rôznej závažnosti s
následkom pokuty, takže nespĺňajú podmienku určitosti zmluvy tak, aby bolo možno posúdiť primeranosť
výškypokuty(body2.3/c,2.4,2.5,2.6dodatkovkzmluvám).Zčl.2.5písm.b)dodatkukzmluveabsolútne
nevyplýva, ktoré z veľkého množstva uvádzaných porušení zmluvy je sankcionované pokutou. Pokiaľ

žalobca mieni postihovať iba jednou dohodnutou pokutou ktorúkoľvek zo širokospektrálne vymedzených
povinnosti, tak tým zakladá absenciu určitosti a teda aj platnosti časti zmluvy o povinnosti klienta -
spotrebiteľa uhrádzať pokuty. Dohoda o pokute totiž zvýhodňuje žalobcu, aby si sám vybral, ktoré z
množstva dohodnutých porušení zmluvy žalovaným, a v ktorom časovom období, postihne a ktoré
nepostihne dohodnutou pokutou bez toho, aby to mohol žalovaný predvídať. Strany nemajú právo na

náhradu trov konania z dôvodu iba čiastočnej úspešnosti (§ 255 ods.2 CSP).
3. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku, a to proti výroku rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol (2. výrok) a proti výroku o trovách konania (3. výrok) a uviedol: Odvolanie odôvodňuje tým,
že rozhodnutie súdu v odvolaním napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /
§ 365 ods.1 písm. h) CSP/ a tým, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym

skutkovým zisteniam /§ 365 ods.1 písm. f) CSP/. Súd nepriznal mu uplatnený nárok na zaplatenie pokuty
229,92 €. V ods.18 rozsudku uviedol, že zamietol žalobu v časti o náhradu škody 229,92 € po tom, čo
zistil, že mu žiadna škoda nevznikla a nedošlo k platnej dohode o pokute. Cituje znenie § 544 ods.1
O. z. Nárok na zaplatenie pokuty nie je viazaný na preukazovanie vzniku škody, preto právny záver
súdu spočívajúci v tvrdení, že jeho nárok je nedôvodný z dôvodu neexistencie škody, je v rozpore s §

544 ods.1 O. z. V konaní sa nedomáha náhrady škody, ale nároku na zaplatenie pokuty. Jedná sa o
rozdielne právne inštitúty. Dojednanie pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch
je plne v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky (ďalej len SR). V minulosti niektoré
súdy vyhodnotili dohodu o pokute v jeho dodatku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že
výšku pokuty považovali za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o pokute nezohľadňovala čas,

kedy užívateľ služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Nedostatky dohody o pokute odstránil.
Maximálna výška pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu (ďalej
len telefón) a dohoda o pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Jasne a
zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí dodatku poskytol žalovanému ako účastníkovi telekomunikačnej
služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy z hodnoty telefónu. Žalovaný mal možnosť voľby, či

si kúpi telefón za riadnu maloobchodnú cenu bez akýchkoľvek ďalších záväzkov alebo si kúpi telefón za
zníženú cenu, teda so zľavou z kúpnej ceny na základe dodatku a po dohodnutú dobu viazanosti zotrvá
v zmluvnom vzťahu s ním ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny za poskytnuté
telekomunikačné služby. V dodatkoch, z ktorých nárok na zaplatenie pokuty si v tomto konaní uplatňuje,
je časový aspekt porušenia zmluvných povinností zohľadnený. Dohoda o pokute rozlišuje, kedy došlo k

porušeniu zmluvných povinností a výška pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho koľko celých
mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Účelom uzavretia dohody o pokute bolo
zabezpečenie záväzkového vzťahu, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou
sankciou za jej nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by moholvzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinností. Predovšetkým predpoklad zotrvania žalovaného
v záväzkovom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti podmienila jeho možnosť odpredať mu telefón
za zľavnenú cenu. Žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný, ani ním nútený uzatvoriť dodatok k

zmluve. Poskytnutie telefónu za zľavnenú cenu bolo vo vzájomnom vzťahu medzi ním a žalovaným
kompenzované jeho vernosťou ako zákazníka. Model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového
vzťahu nie je možné realizovať bez platného dojednania pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie
špekulatívnemu konaniu zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté
výhody. Pokutu je nutné posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej

funkcie s ohľadom na všetky relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej
zmluvy a dodatku. Má za to, že dojednanie pokuty ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu
medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Dôvodom uzavretia dodatkov bolo pre
žalovaného získanie telefónov za výhodnú cenu. Súd sa pritom vôbec nezaoberal skutočnosťou, že
telefóny si mohol kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných
povinností, že dohodnutá pokuta zohľadňovala rozsah výhody, ktorú mu preukázateľne poskytol, aj

časový úsek po ktorý si svoje zmluvné povinnosti plnil. Vzhľadom na výhody, ktoré na základe uzavretia
dodatku k zmluve získal, je výška dohodnutej pokuty primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť ho
ako spotrebiteľa. Pokiaľ ide o nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa je nevyhnutné prihliadať na nerovnováhu založenú samotným uzatvorením dodatku v
prospech spotrebiteľa, a to na výhody, ktoré spotrebiteľ uzatvorením dodatku získal. V súvislosti s daným

prípadom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Cdo 172/2007, podľa ktorého primeranosť
výšky pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne, vzhľadom na všetky okolnosti. V danom
prípade bola v dodatkoch k zmluvám medzi stranami sporu dohodnutá pre prípad porušenia zmluvných
povinností pokuta, v dohode o nej bol zohľadnený časový aspekt porušenia zmluvných povinností a
jej maximálna výška zodpovedala výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny telefónu, ktorú pri uzavretí

dodatku získal. Dohodnuté zmluvné povinnosti si riadne plnil a žalovaný si svoje zmluvné povinnosti
neplnil. Pokiaľ súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhodnotil pokutu, ktorej výška zohľadňovala
čas po ktorý si žalovaný plnil svoje zmluvné povinnosti, je potrebné považovať jeho názor a právny záver
za nesprávny. Zároveň poukazuje na rozsudok KS Trenčín 17Co 654/2015-57 z 29.6.2016 v obdobnej
právnej veci, ktorým odvolací súd mu nárok na zaplatenie pokuty priznal. V odôvodnení rozsudku,

o. i., uviedol, že oproti minulosti v súlade s požiadavkami súdnej praxe upravil výšku pokuty tak, že
táto je závislá od času, kedy dôjde zo strany zákazníka k porušeniu zmluvnej povinnosti, ktorá založí
nárok na pokutu a odzrkadľuje aj poskytnutú zľavu z kúpnej ceny telefónu. Takto dojednanú pokutu
považoval odvolací súd za pokutu dojednanú v súlade s § 544 O. z., ktorá nie je v rozpore s princípmi
ochrany spotrebiteľa a nespôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na vyslovený právny názor vyslovený v rozsudku KS Trenčín 17Co
654/2015-57 a princíp právnej istoty deklarovaný v Čl.2 CSP (znenie jeho časti cituje), navrhuje zmeniť
rozhodnutie súdu v odvolaním napadnutej zamietavej časti tak, že sa zaviaže žalovaný na zaplatenie
229,92 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 3.4.2016 do zaplatenia a prizná
sa mu náhrada trov konania.

4. Rozsudok vo výroku I., nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379
CSP), preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že nie sú

splnené podmienky na potvrdenie rozsudku vo výroku II., ani na jeho zrušenie, preto ho podľa § 388
CSP zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 229,92 € s úrokmi z omeškania vo výške 5,05
% ročne z uvedenej sumy od 3.4.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného

právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.2 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov

konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zistenéhoskutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
7. Súd z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a

povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé aj zo skutočností uvedených v odvolaní.
8. Dojednanie pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne v súlade s
platným právnym poriadkom SRa. Znenie dohody o pokute uvedené v dodatkoch k zmluvám uzavretým
medzi stranami sporu nie je totožné s obsahom znenia dohody o pokute, ktorá bola rozhodnutiami iných
súdov vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o

pokute v dodatkoch žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku pokuty považovali
za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o pokute nezohľadňovala čas, kedy užívateľ služieb
prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Maximálna výška pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z
kúpnej ceny telefónu a dohoda o pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností.
Jasne a zrozumiteľne je v dodatkoch k zmluvám uvedené, že žalobca pri uzavretí dodatku poskytol
žalovanému ako účastníkovi telekomunikačnej služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy z

hodnoty telefónu. Žalovaný mal možnosť voľby, či si kúpi telefón za riadnu maloobchodnú cenu bez
akýchkoľvek ďalších záväzkov alebo si kúpi telefón za zníženú cenu, teda so zľavou z kúpnej ceny na
základe dodatku a po dohodnutú dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny
užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. V dodatkoch,
z ktorých nárok na zaplatenie pokuty si žalobca v tomto konaní uplatňuje, je časový aspekt porušenia

zmluvných povinností zohľadnený. Dohoda o pokute rozlišuje, kedy došlo k porušeniu zmluvných
povinností a výška pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo
od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Účelom uzavretia dohody o pokute bolo zabezpečenie
záväzkového vzťahu, motivácia žalovaného k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou
sankciou za jej nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol

vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinností. Predovšetkým predpoklad zotrvania žalovaného
v záväzkovom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti podmienila možnosť žalobcu odpredať mu
telefón za zľavnenú cenu. Žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný, ani ním nútený uzatvoriť dodatok
k zmluve o pripojení. Poskytnutie telefónu za zľavnenú cenu bolo vo vzájomnom vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným kompenzované jeho vernosťou ako zákazníka. Model vzájomne akceptovanej modifikácie

záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez platného dojednania pokuty, ktorej jednou z funkcií
je zabránenie špekulatívnemu konaniu zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije
poskytnuté výhody. Pokutu je nutné posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej,
reparačnej funkcie s ohľadom na všetky relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci
uzavretej zmluvy a dodatku. Dojednanie pokuty, ako aj jej výšky nemohlo v žiadnom prípade spôsobiť

nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa - žalovaného. Dôvodom
uzavretia dodatkov bolo pre žalovaného získanie telefónu za výhodnú cenu. Telefón si mohol kúpiť
za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností a dohodnutá
pokuta zohľadňovala rozsah výhody, ktorú mu žalobca preukázateľne poskytol, aj časový úsek po
ktorý si svoje zmluvné povinnosti plnil. Vzhľadom na výhodu, ktorú na základe uzavretia dodatku k

zmluve žalovaný získal, je výška dohodnutej pokuty primeraná a objektívne nespôsobilá poškodiť ho
ako spotrebiteľa, lebo aj tak by si musel kúpiť telefón.
9. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
10. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.
11. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
13. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu, o

výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
14. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.