Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 4, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/133/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116201008
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1116201008.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: Slovenský
plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, proti žalovanému:
Z. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, V., zast. Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom
Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221, o zaplatenie 461,16 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 6C/4/2016-63 zo dňa 30. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 461,16
€ s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 259,10 € od 12.3.2015 do zaplatenia, zo
sumy 3,- € od 25.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 78,53 € od 25.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 42,-
€ od 25.10.2014 do zaplatenia a zo sumy 78,53 € od 28.1.2015 do zaplatenia. Žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

1.1. Svoj rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 14 ods. 3, § 23 ods. 1, § 28 ods. 1 a § 166

ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 82 ods. 1 písm. g/ zákona
č. 251/2012 Z. z. Z predložených listinných dokladov mal súd prvej inštancie za preukázané a medzi
stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 30.4.2010 uzavretá Zmluva o
dodávke plynu pre odberateľa plynu domácnosti č. XXXXXXXXXX, odberné miesto V. - F. U., H. Š.,
poschodie č. X, byt č. X, č. zmluvného vzťahu XXXXXXXXXX. Na základe Zmluvy o dodávke plynu
žalobca ako dodávateľ plynu dodával plyn v dohodnutom množstve žalovanému a žalovaný bol povinný
zaplatiť žalovanému za dodaný plyn dohodnutú cenu. Žalovaný nesporoval, že žalobca mu plyn dodal,

ani dôvodnosť a výšku uplatňovaného nároku. Sporným bolo, či bolo povinnosťou žalobcu uplatniť si
nárok v konkurznom konaní proti žalovanému ako úpadcovi, a ak tak neurobil, či je oprávnený svoj
nárok proti žalovanému vymáhať. Z predložených listinných dokladov vyplynulo, že nároky žalobcu
uplatňované v tomto konaní vznikli až po začatí konkurzu na majetok žalovaného, t.j. po 22.8.2014.
Uvedené nároky sú pohľadávkami proti podstate, preto nebolo potrebné postupovať podľa § 28 ods.
1 Zákona a pohľadávku prihlásiť do konkurzu prihláškou. Žalobca preukázal, že si pohľadávky proti
podstate v konkurze uplatnil listom zo dňa 26.8.2015 nazvaným Uplatnenie pohľadávok proti podstate.

Z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu - žalovaného má súd za preukázané, že uplatnený
nárok žalobcu nebol v konkurznom konaní úpadcu - žalovaného uspokojený.1.2. Nakoľko podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. sa povolenie oddlženia dlžníka - žalovaného
po zrušení konkurzu vzťahuje len na pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu
neuspokojené, uvedené sa nevzťahuje na pohľadávky žalobcu, nakoľko neboli zapísané v zozname

prihlásených pohľadávok v konkurze uplatňovaných prihláškou ani v zozname pohľadávok proti
podstate, a nestali sa tak pohľadávkou uplatnenou v konkurznom konaní. Vzhľadom k uvedenému, tak
súd prvej inštancie ustálil, že uplatňovanie nárokov žalobcu proti žalovanému v súdnom konaní bolo
dôvodné, a keďže uplatnené nároky žalobca riadne v konaní preukázal a zo strany žalovaného neboli
sporované, súd posúdil nárok žalobcu ako dôvodný.

1.3. O úrokoch z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.9.2014 a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia.

1.4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v

konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny
odvolacím súdom tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu
trov konania. Vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci. Na majetok žalovaného bol

vyhlásený konkurz, v rámci ktorého došlo k predaju bytu, v ktorom bolo zriadené odberné miesto plynu.
Konkurzné konanie trvalo dlhšie obdobie. Žalobca si počas tohto obdobia u správcu konkurznej podstaty
žiadnu pohľadávku neuplatnil. Urobil tak až po viac ako roku po začatí konkurzného konania, za čo
žalovaný nemôže byť postihnutý. V konkurze prišiel o celý svoj majetok a neuspokojené pohľadávky
spláca v rámci plynutia skúšobného obdobia na oddlženie. Žalobca tým, že si pohľadávku neprihlásil v

konkurznom konaní, obišiel zákon. Konkurzné konanie tak pre žalovaného stráca význam.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaných odvolaní v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, avšak vec neposúdil právne posúdil, preto
bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť (§ 388 C.s.p.).

6. Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaná suma

pozostáva z pohľadávky vo výšky 259,10 € za dodávky plynu na odberné miesto Š. X, V. za obdobie od
23.8.2014 do 17.2.2015, ktorú žalobca žalovanému fakturoval vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX
splatnou dňa 11.3.2015. Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 24.10.2014 žalobca fakturoval
žalovanému čiastku 3,- € titulom nákladov spojených s vystavením a zaslaním upomienky. Faktúrou č.
XXXXXXXXXX splatnou dňa 24.10.2014 žalobca fakturoval žalovanému sumu 78,53 € za zabezpečenie

účtovného prerušenia dodávky zemného plynu. Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 24.10.2014
žalobca fakturoval žalovanému sumu 42,- € za zabezpečenie obnovenia dodávky zemného plynu do
odberného miesta. Následne žalobca faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 27.1.2015 fakturoval
žalovanému sumu 78,53 € za opätovné účtovné prerušenie dodávky zemného plynu. Spolu sa žalobca
domáhal zaplatenia istiny 461,16 €, ako aj jej príslušenstva.

7. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz a žalobca si v ňom svoju
pohľadávku neuplatnil. Z obsahu spisu v tejto súvislosti vyplýva, že žalobca si žalovanú pohľadávku
uplatnil v konkurze dňa 31.8.2015 (č. l. 15 spisu), avšak urobil tak po uplynutí lehoty na uplatnenie
pohľadávok proti podstate, ktorej posledným dňom bol 26.6.2015, o čom žalobcu informoval správca

konkurznej podstaty. Uznesením č. k. 6K/41/2014-45 zo dňa 18.8.2014 Okresný súd Bratislava I vyhlásil
na majetok žalovaného konkurz. Následne tento konkurzný súd uznesením č. k. 6K/41/2014-159 zo dňa
1.3.2016povoliloddlženiežalovaného.NapokonOkresnýsúdBratislavaIuznesenímsp.zn.6K/41/2014
zo dňa 27.9.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 4.10.2017, žalovaného oddlžil.8. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom do 28.2.2017 (ďalej ako „ zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)

dlžník-fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom
domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O možnosti oddlženia súd dlžníka v konkurznom konaní
primerane poučí.

9.Podľa§169ods.1zákonaokonkurzeareštrukturalizáciipohľadávkyveriteľovdlžníka,ktorézostalipo

zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať z majetku dlžníka iba
spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Pre tieto pohľadávky nemožno počas skúšobného
obdobia začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi.
Premlčacia lehota proti veriteľom týchto pohľadávok počas skúšobného obdobia neplynie.

10. Podľa § 171 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii po uplynutí skúšobného obdobia súd aj bez

návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi; uznesenie
tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu
neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia
o oddlžení v Obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Zverejnením uznesenia o
oddlžení v Obchodnom vestníku tiež zaniká funkcia správcu a končí sa skúšobné obdobie.

11. Účelom inštitútu oddlženia upraveného zákonom o konkurze a reštrukturalizácii (v znení účinnom do
28.2.2017)bolozbaviťúpadcu,ktorýjefyzickouosobou,jehodlhov,ktorénezaniklivkonkurznomkonaní
a umožniť mu novú ekonomickú existenciu nezaťaženú dlhmi, ktoré by spôsobili jeho opätovný úpadok.
Bez účinného zbavenia úpadcu jeho dlhov by bol popretý zmysel konkurzu pri fyzických osobách, ktoré

by v ňom síce prišli spravidla o podstatnú časť majetku až prakticky celý majetok, ale i naďalej by museli
znášať nepriaznivé následky trvajúceho úpadku, najmä v podobne exekučných či iných vykonávacích
konaní.

12. Pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto konania vznikli na základe viacerých právnych skutočností

v období od 23.8.2014 do 17.2.2015, teda po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka - žalovaného.
Z tohto dôvodu nemohlo ísť o tzv. prihláškové pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
Žalobca si ich uplatnil ako pohľadávky voči podstate, avšak urobil tak až po uplynutí lehoty na uplatnenie
pohľadávokprotipodstate.Vzhľadomnatonemohlibyťtietopohľadávkyuspokojenézrozvrhuvýťažkuz
konkurzu. Následne si ich dňa 20.1.2016 žalobca uplatnil na súde žalobou, ktorou inicioval toto konanie.

13. Vzhľadom na to, že si žalobca neuplatnil svoje pohľadávky voči správcovi konkurznej podstaty
včas, tieto nielenže nemohli byť uspokojené z rozvrhu výťažku z konkurzu, ale žalobca ako veriteľ
ani nebol zahrnutý do zoznamu veriteľov, ktorých mal žalovaný uspokojiť počas skúšobnej doby. V
zmysle § 169 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po

zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať z majetku dlžníka iba
spôsobomavrozsahuustanovenomtýmtozákonom.Civilnážalobapodanámimokonkurznéhokonania
nemôže slúžiť ako prostriedok na obchádzanie spôsobu a rozsahu uspokojovania veriteľov úpadcu, na
ktoréhomajetokbolvyhlásenýkonkurz,resp.vovzťahukuktorémuprebiehaoddlženie.Pasivitažalobcu
a jeho nedostatočná bdelosť vo vzťahu k vymáhaniu svojich pohľadávok mu nemôžu poskytnúť výhodu

oproti ostatným veriteľom, ktorí si svoje pohľadávky v konkurze uplatnili. Nie je prípustné, aby žalobca
obídením konkurzného konania a následného oddlženia dosiahol väčšie uspokojenie svojej pohľadávky,
ako ostatní veritelia.

14. Nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, ktorý z dôvodu nezapísania pohľadávky žalobcu

takvzoznameprihlásenýchpohľadávok(kdeaninemohlabyťzapísaná),akoanivzoznamepohľadávok
proti podstate, mal za to, že oddlženie podľa § 166 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa na
takúto pohľadávku nevzťahuje. Konkrétne § 166 ods. 1 nijako bližšie nevymedzuje, na aké pohľadávky
sa oddlženie vzťahuje a na aké nie. V nasledujúcich ustanoveniach, napríklad v § 169 ods. 1 zákon
používa pojem „pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené“. Pri

jeho jednoduchej gramatickej interpretácií rozsah tohto pojmu nemožno zužovať iba na pohľadávky
prihlásené či uplatnené v konkurze. K rovnakému výsledku vedie i teleologický výklad tohto ustanovenia,
ktorý odvolací súd načrtol vyššie. Účelom oddlženia je zbaviť dlžníka dlhov, ktoré neboli uspokojené v
konkurze, dôvod ich neuspokojenia (nedostatok majetku či pasivita veriteľa) nie je podstatný. Súd prvejinštancie preto vec nesprávne právne posúdil, keď síce aplikoval správne právne normy, ale nesprávne
ich vyložil.

15. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v priebehu konania uznesením Okresného súdu Bratislava
I sp. zn. 6K/41/2014 zo dňa 27.9.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 4.10.2017 došlo k
oddlženiu žalovaného, čím definitívne zanikla vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu. Uvedené síce súd
prvej inštancie nemohol vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.9.2016 zohľadniť, ale ani podľa stavu ku dňu
vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie nebolo možné žalobe vyhovieť.

16. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p.
tak, že žalobu zamietol.

17. Nakoľko odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, je povinný v
zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. rozhodnúť i o trovách konania aplikujúc v súlade s § 396 ods. 1 C.s.p.

ustanovenia o trovách prvoinštančného konania. Z výsledkov odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný
dosiahol vo veci plný úspech, preto mu patrí plná náhrada trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. O
výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).