Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116896115
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1116896115.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a sudcov
JUDr. Petra Štifta a JUDr. Michala Valenta, v trestnej veci obžalovaného X. S., pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného X. S. proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0T/48/2016 zo dňa 30.09.2016, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 13. júna 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného X. S., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 0T/42/2016 zo dňa 30.09.2016 bol obžalovaný X. S.
uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., na tom
skutkovom základe, že

dňa 19.04.2016 v čase o 02.10 hodine v O. na W. ulici v smere na Z. námestie ako vodič viedol osobné
motorovévozidlozn.U.WA.:BL-XXXAG,pričompočasjazdynerešpektovalčervenésvetelnéznamenie
„stoj“ na svetelnom signalizačnom zariadení na križovatke ulice Y. a Y. nábrežia, s vozidlom nezastavil
a ďalej pokračoval v jazde v dôsledku čoho bol zastavený hliadkou Obvodného oddelenia PZ Bratislava
- Staré Mesto - stred a následne vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške na zistenie návykovej látky
v tele, čo odmietol bez uvedenia dôvodu, pričom následne bol členmi policajnej hliadky vyzvaný, aby sa

podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi a moču za účelom zistenia návykovej látky v
tele, ktorému sa taktiež odmietol podrobiť aj pred službukonajúcim lekárom MUDr. Q. O. v K. Sv. Cyrila
a Metoda v U. nemocnici v O..

Okresný súd uložil obžalovanému podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.,
§ 36 písm. j/ Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. peňažný trest v sume 300,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr.

zák. obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil
náhradný trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému
uložil trest zákazu činnosti viesť motorových vozidlá všetkého druhu na dobu jeden rok.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.

Obhajoba v odvolaní namietala absenciu začatia trestného stíhania zákonným spôsobom (nepríslušným
vyšetrovateľom), a teda nemôže byť dokázané, že sa stal skutok, ktorý je predmetom obžaloby a celé
trestné stíhanie sa tým pádom stalo nezákonným, a teda obžaloba nie je dôvodná a bola založená na
dôkazoch, ktoré neboli získané zákonným spôsobom, a teda takto získané dôkazy neboli spôsobilé byť
ako dôkaz na súde prvého stupňa. Obžaloba bola podaná za prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona. Ide o prečin s trestnou sadzbou až jeden rok. Skrátené

vyšetrovanie o prečinoch, pre ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica
neprevyšuje tri roky, vykoná policajt uvedený v § 10 ods. 8 písm. c) až g); o ostatných vykonáva skrátenévyšetrovanie policajt uvedený v § 10 ods. 8 písm. a) a b). Podľa § 10 ods. 8 písm. c) Trestného
poriadku policajt na účely tohto zákona sa rozumie poverený príslušník Policajného zboru. Povereným
príslušníkom je príslušník Policajného zboru, ktorý má v popise služobnej činnosti určenú náplň činnosti

skrátené vyšetrovanie alebo príslušník Policajného zboru, ktorý je písomným rozkazom nadriadeného
s ustanovovacou pôsobnosťou poverený vykonávaním služobných činností v skrátenom vyšetrovaní.
Obhajoba ďalej poukázala na viaceré ustanovenia, a to čl. 14 nariadenia ministra vnútra č. 175/2010
je odbor inšpekčnej služby vecne príslušný pre trestné činy spáchané príslušníkmi PZ, na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5Tdo 42/2015, právnu vetu II. zjednocujúceho stanoviska

Najvyššie súdu Slovenskej republiky (Tpj 62/2015) ohľadne policajnej inšpekcie.

Z Rozkazu riaditeľa úradu inšpekčnej služby SKIS MV SR o poverovaní vykonávaním služobných
činností v skrátenom vyšetrovaní zo dňa 23.10.2013, vyplýva, že riaditeľ úradu poveril mjr. Mgr.
Y. Q. ako staršieho vyšetrovateľa - čakateľa odboru inšpekčnej služby vykonávaním služobných
činností v skrátenom vyšetrovaní, Zároveň bol predložený Popis služobnej činnosti policajta - staršieho

vyšetrovateľa mjr. Q.. Y. Q. zo dňa 14.01.2015, kde jedným z bodov popisu jej služobnej činnosti
je výkon skráteného vyšetrovania. Dávam do pozornosti, že popis služobnej činnosti je pre funkciu
starší vyšetrovateľ a nie pre funkciu starší vyšetrovateľ - čakateľ. Podľa § 34 ods. 2 Zákona č.
73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS a ŽP za vyšetrovateľa možno určiť policajta,
ktorý ako vyšetrovateľ čakateľ úspešne vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku alebo vykonal

štátnu záverečnú skúšku z teórie vyšetrovania. Z uvedeného je zrejmé, že v čase vydania rozkazu
riaditeľom dňa 23.10.2013 mjr. Q. ešte nemala vykonanú akúkoľvek záverečnú skúšku a pri vydaní (dňa
14.01.2015) Popisu služobnej činnosti policajta už takúto skúšku absolvovala. Podľa § 34 ods. 6 Zákona
č. 73/1998 Z.z. vyšetrovateľ čakateľ môže vykonávať skrátené vyšetrovanie. Z uvedeného podľa môjho
názoru vyplýva, že rozkaz, resp. poverenie riaditeľa zo dňa 23.10.2013, ktorým poveril mjr. Matejkovú

vykonávaním služobných činností v skrátenom vyšetrovaní ako vyšetrovateľa čakateľa nebolo nutné,
nakoľko toto oprávnenie už pre vyšetrovateľa čakateľa vyplýva z vyššie uvedeného ustanovenia.

Záverom obhajoba uviedla, že vzhľadom na všetky tieto skutočnosti, na neštandartnosť zákroku, ako
aj skutočnosť, že obžalovaný popiera spáchanie žalovanej trestnej činnosti, navrhla odvolaciemu súdu

napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Verejné zasadnutie vykonal krajský súd za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti
obžalovaného v zmysle § 293 os. 5 Tr. por.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že trvá na dôvodoch podaného odvolania
a navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného oslobodil spod obžaloby.
Alternatívne navrhol, pokiaľ krajský súd dospeje k záveru, že obžalovaný sa dopustil žalovaného
trestného činu, čo sa týka uloženia trestu, uložiť mu len primeraný peňažný trest bez trestu zákazu
činnosti, nakoľko obžalovaný mal už asi šesť mesiacov zadržaný vodičský preukaz a aktuálne podľa

predloženej pracovnej zmluvy sa zamestnal ako špeditér - vodič.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods.
3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len

vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak,
ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por., a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach v napadnutom rozhodnutí v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil.Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky, tieto sú identické s obhajobnými námietkami, ktoré boli
uplatnené v konaní pred prvostupňovým súdom, s ktorými sa okresný súd v dôvodoch napadnutého
rozsudku podrobne, kvalifikovane a vyčerpávajúco vysporiadal. Jeho úvahám a záverom krajský súd

nemá čo vytknúť.

Správne konštatoval okresný súd pokiaľ ide o spochybňované oprávnenie mjr. Mgr. Y. Q. vykonávať
úkony v skrátenom vyšetrovaní, že pokiaľ bola oprávnená vykonávať úkony v skrátenom vyšetrovaní
ako starší vyšetrovateľ - čakateľ, mala by byť oprávnená na vykonávanie takýchto úkonov aj v pozícii

vyšetrovateľa (nie čakateľa), ak jej oprávnenie zákonom predpokladaným spôsobom nezaniklo. Rozkaz
bolo potrebné vydávať, zákon upravuje oprávnenie vyšetrovateľa - čakateľa všeobecne bez ohľadu na
konkrétnu osobu a až rozkaz nadriadeného priamo individualizuje, resp. určuje konkrétnu osobu, ktorá
sa ako vyšetrovateľ - čakateľ poveruje na vykonávanie služobných činnosti v skrátenom vyšetrovaní. Po
absolvovaní zákonom predpokladanej skúšky už taký rozkaz nebolo potrebné vydávať, a to so zreteľom
na dikciu § 34 odsek 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v zmysle ktorého policajta za vyšetrovateľa určuje

minister, na čo nadväzuje aj čl. 4 odsek 4 Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 175/2010 o
vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri
odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní (publikovaného
vo Vestníku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, čiastka 71, ročník 2010).

Pokiaľ ide o namietané obmedzenie osobnej slobody postupom podľa § 85 odsek 2 Trestného poriadku,
krajský súd uvádza, že rovnako okresný podrobne uviedol, prečo nie je tento postup možné považovať
za nezákonný (obhajoba poukazovala na rozhodnutia krajského súdu, ktoré riešili celkom iný právny
problém).

Ohľadne ďalšej odvolacej námietky odvolací súd uvádza, že zákonodarca postavil na rovnakú úroveň
odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu na zistenie návykovej látky vykonávané dychovou skúškou alebo
orientačným testovacím prístrojom s odmietnutím podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu odberom a
vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo,
že obžalovaný potom, čo bol zastavený hliadkou PZ, bol vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške na

zistenie návykovej látky v tele, čo odmietol bez uvedenia dôvodu, pričom následne bol členmi policajnej
hliadky vyzvaný, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi a moču za účelom
zistenia návykovej látky v tele, ktorému sa rovnako odmietol podrobiť. Pokiaľ teda ide o odvolaciu
námietku, že v danej trestnej veci bol porušený zákon č. 219/1996 Z. z. v ustanovení § 5 odsek 4,
nakoľko po tom, čo obžalovaný odmietol lekárske vyšetrenie, nebol lekárom určený stupeň opilosti, pre

otázku viny obžalovaného za spáchaný skutok je irelevantná. Obžalovanému je kladené za vinu to - ako
je vyššie uvedené, že sa odmietol podrobiť zákonom stanovenému vyšetreniu na zistenie prítomnosti
návykových látok, teda pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti z hľadiska objektívnej stránky
postačuje samotná skutočnosť, že sa páchateľ odmietol podrobiť potrebnému vyšetreniu.

Krajský súd k otázke viny obžalovaného uzatvára, že vykonaným zákonným dokazovaním bolo
preukázané, že obžalovaný konaním opísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku naplnil všetky
zákonné znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykových látok podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona
tak po stránke objektívnej ako i po stránke subjektívnej.

Čo sa týka konkrétneho druhu a výmery uloženého trestu, okresný súd správne vyhodnotil spôsob
konania obžalovaného a jeho následok, pohnútku, motív, zavinenie, pomer a mieru poľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., obžalovaný nebol doposiaľ súdne
trestaný - poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. Správne teda okresný súd vyhodnotil,
že na prevýchovu obžalovaného bude postačovať pôsobiť uložím peňažného trestu s ustanovením

primeraného náhradného trest odňatia slobody v prípade úmyselného zmarenia výkonu uloženého
peňažného trestu v kombinácii s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu.
Obžalovaný bol v čase spáchania skutku policajtom, pričom aktuálne už má služobný pomer ukončený.
Podľa predloženej pracovnej zmluvy sa zamestnal ako špeditér - vodič, ktorá skutočnosť však nemôže
byť dôvodom na zrušenie uloženého trestu zákazu činnosti, ktorý bol navyše uložený len v minimálnej

výmere jedného roka, z ktorého má obžalovaný už zhruba polovicu vykonanú.

Na základe uvedených skutočností a úvah odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je zákonné, a preto odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.