Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414203829
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4414203829.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcov: 1. T.. B. I., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Z. - C. A., C. X a 2. M.. B. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. - C. A., C. 8, zastúpených
Mgr. Jozefom Vidom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Turecká 36, proti žalovanému: Mesto Šurany,
Šurany, Námestie hrdinov 1, IČO: 00 309 311, zastúpenému JUDr. Martinom Kanásom, advokátom so
sídlom Nitra, Školská 3, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky z 19. decembra 2017, č. k. 6C/52/2014-300, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku p o t v r d z u j e

a vo výrokoch o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v týchto častiach vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu žalobcov 1. a 2. rade (ďalej
aj ako žalobcovia) voči žalovanému o vypratanie nehnuteľnosti zamietol. Konanie o vypratanie parcely
registra „C“ č. XXX/X kat. úz. G. I. zastavil. Žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho
konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí. Pokiaľ ide o zastavujúci výrok, žalobcovia zobrali žalobu späť ohľadne vypratania parc.
č. reg. „C“ 551/7, a preto v zmysle § 144 a § 145 ods. 2 konanie zastavil. Právne vec odôvodnil v zmysle

§ 123 a § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 1, § 2 a § 4 zák. č. 66/2006 Z. z. o
niektorých opatreniach pri majetkovom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva
štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zák. č. 66/2009
Z.z.). Po vykonanom dokazovaní mal za to, že žaloba žalobcov ohľadne vypratania parc. č. 551/5 a
551/6 nie je dôvodná. Na parcelách číslo 551/2, 551/3, 551/4 a na parcelách registra „C“ číslo 551/5 a
551/6, pričom parcely 551/5 a 551/6 vlastnícky patria žalobcom tak, ako to vyplýva z LV č. XXXX k. ú. G.
I. sa nachádza športový areál. Z dokladov založených v spise a to z Protokolu o prechode vlastníckych

práv nehnuteľného majetku, majetkových práv a záväzkov, ku ktorému mal právo hospodárenia Národný
výbor v Šuranoch ku dňu 24. 11. 1990 a z prílohy č. 2 k uvedenému protokolu, kde pod položkou 13 je
uvedené ihrisko na parcele číslo 551 o výmere 16035 m2, vyplynulo, že uvedené ihrisko, resp., športový
areál prešli do vlastníctva žalovaného podľa zákona číslo 138/1991 Zb., ktoré svojmu účelu slúži aj
naďalej, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj to, že uvedený športový areál bol zmluvou o výpožičke zo dňa 23.
05. 1994 a zmluvou o nájme nebytových priestorov prenechaný do užívania Športovému klubu Šurany.
K vydaniu nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú pod uvedeným ihriskom nedošlo ani podľa Zákona číslo

229/1991 Zb. tak ako to vyplýva z rozhodnutia Pozemkového úradu Nové Zámky číslo 1389/92/1/b zo
dňa30.10.1995atozdôvodu,že naparcele551sanachádzašportovézariadenie. Spoukazomnaust.
§ 4 ods. 1 Zák. č. 66/2009 Z. z. dôvodil, že žalovanému vzniklo zákonné právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou vrátane uskutočniť stavbu alebozmenu stavby ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva
štátunaobecalebovyššíúzemnýcelok, pričomzustanovenia§1ods.1,2citovanéhozákonajezrejmé,
že uvedený zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve

obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku
podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, pričom tento zákon sa primerane vzťahuje aj na
usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov
vo vlastníctve cirkvi, športový areál, alebo verejná zeleň alebo ak cintorín, športový areál alebo verejná
zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. Mal za nepochybné, že žalobcovia sa

domáhajúvyprataniaparcielčíslo551/5a551/6,naktorýchsanachádzašportovýareál,aležalovanému
vzniklo k uvedeným parcelám vo vlastníctve žalobcov právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa
§ 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. t.j., ktoré ustanovenie neumožňuje aby sa žalobcovia sa domáhali
vypratania predmetných nehnuteľností, keďže podľa § 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z. z. sú povinní strpieť
výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu. Z uvedených dôvodov, preto žalobu ohľadne vydania
parciel registra „C“ č. 551/5 a 551/6 k. ú. G. I. zamietol. Záverom dodal, že z obsahu uvedeného zákona

je zrejmé, že predmetný zákon ustanovuje opatrenia pri majetkoprávnom usporiadaní majetkov pod
stavbami, ktoré prešli do vlastníctva štátu. V danom prípade nie je rozhodné, či vlastník pozemku je
známy alebo neznámy, rozhodujúce je, že vlastník stavby nie je totožný s vlastníkom pozemku a vlastník
pozemku nie je totožný s vlastníkom stavby, ktorá sa na predmetnom pozemku nachádza. Z uvedeného
dôvodu preto na námietku žalobcov ohľadne tvrdenia, že právo vecného bremena sa zriaďuje len k

pozemkom neznámych vlastníkov, neprihliadal. Čo sa týka parc. č. 551/3 a 551/4 pre kat. úz. G. I., na
ktorých sa nachádza sociálna budova a tribúny, vrátane parc. č. 551/2, ku ktorým nie sú založené listy
vlastníctva, je z katastrálnej mapy zrejmé, že uvedené budovy na týchto parcelách a tiež parc. č. 551/2
sú súčasťou športového areálu, ktorého súčasťou je futbalové ihrisko, zábradlia, lavičky pre divákov a
betónové oplotenie. Vychádzajúc z obsahu a účelu zák. č. 66/2009 Z. z. v zmysle § 1, futbalové ihrisko

vrátane sociálnej budovy, lavičiek pre divákov, zábradlia a betónového oplotenia je možné považovať za
športový areál. Cieľom zákona bolo týmto spôsobom chrániť obce a vyššie územné celky. V zmysle §
4 zák. č. 66/2009 Z. z. vzniklo k sporným parcelám právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sú
povinní žalobcovia strpieť, až do vykonania pozemkových úprav, ktoré doposiaľ v spornom kat. území
neboli vykonané. Výrok o náhrade trov konania prvoinštančného konania odôvodnil v zmysle § 255 ods.

1 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a výrok o náhrade trov odvolacieho
konania v zmysle § 396 ods. 1, 3 a § 255 ods. 1 CSP. O výške v oboch prípadoch rozhodne samostatným
uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v jeho zamietajúcej časti, podali v zákonom stanovenej lehote

odvolanie žalobcovia domáhajúc sa zmeny a vyhovenia žalobe. Považujú v tejto časti rozsudok za
nesprávny a nezákonný. Naviac vzhľadom na postupnosť jednotlivých výrokov považujú rozsudok aj za
zmätočný, keď súd prvej inštancie mal v prvom rade zastaviť konanie a v druhom výroku rozhodnúť
vo veci samej. Nesúhlasia s tým, že by bolo možné aplikovať § 4 vyššie citovaného zákona aj na
pozemky, ktoré sú vlastnícky usporiadané. V tejto súvislosti poukazujú aj na dôvodovú správu k § 4 aj

k § 1 zák. 66/2009 Z.z., z ktorej podľa nich jasne vyplýva zámer zákonodarcu, že vecné bremeno zo
zákona sa má týkať majetkoprávne neusporiadaných pozemkov. Na tomto závere nič nemení ani fakt,
či futbalové ihrisko je alebo nie je možné považovať za športový areál, pričom majú za to, že tieto dva
pojmy nie sú totožné a nemožno ich zamieňať. Športový areál je kvalitatívne i kvantitatívne širší pojem,
než futbalové ihrisko, a preto majú za to, že zákonodarca ochranu každému futbalovému ihrisku týmto

zákonom poskytnúť nechcel a ani nemohol, vzhľadom na absolútny nepomer, ktorý by tým vznikol oproti
vlastníckemu právu. Je zrejmé, že vyššie citovaný zákon upravuje iba neusporiadané vlastnícke vzťahy.
Predmetom zákona potom nie je prípad parc. č. 551/5 a 551/6, ktoré nie sú ani priľahlými pozemkami
k žiadnej stavbe. Na týchto parcelách ani samotný kataster neeviduje žiadne stavby, pričom sociálna
budova na parc. č. 551/3 nie je športovým areálom a nenachádza sa na ich vlastnícky patriacich

nehnuteľnostiach, ale na parc. č. 551/2.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcov písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenými

stranami v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcovnie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP, rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne
správnypotvrdil.Výrokktorýmbolokonaniezastavenénadobudolprávoplatnosťpreabsenciupodaného
odvolania.

5.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. V prejednávanej veci sa žalobcovia svojou žalobou voči žalovaným domáhali vypratania
nehnuteľností, zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor,
na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie G. I. ako parcela registra „C“ číslo XXX/X -
ostatné plochy o výmere 5 m2, parcela registra „C“ číslo 551/6 - ostatné plochy o výmere 5219
m 2 a parcela registra „C“ číslo 551/7 - trvalé trávne porasty o výmere 299 m2. Žalobu odôvodnili

tvrdením, že sú vlastníkmi uvedených nehnuteľností, ktoré nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 25. 09.
2001, ktorej vklad bol povolený pod číslom V3091/01 dňa 07. 02. 2002 a na základe geometrického
plánu číslo 81/2008. Uviedli, že žalovaných výzvami zo dňa 09. 10. 2012 a 11. 01. 2014 žiadali
o uvoľnenie predmetných nehnuteľností, pretože ako vlastníci majú právo uvedené nehnuteľnosti
užívať, držať, požívať a nakladať s nimi pričom v tomto práve sú obmedzovaný vecami, ktoré sa

nachádzajú na uvedených nehnuteľnostiach a ktoré patria žalovaným. Žiadali odstránenie všetkých vecí
nachádzajúcich sa na nehnuteľnostiach v ich vlastníctve. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 11.
09. 2015, č.k. 6C/52/2014-186 žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol a konanie voči žalovanému
v 1. rade zastavil. Žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne každému z
nich náhradu trov konania po 440,78 do rúk ich právnemu zástupcovi. V dôsledku podaného odvolania

žalobcami odvolací súd svojím uznesením zo dňa 30. 11. 2016, č.k. 6Co/556/2015-206 rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec
mu v tých výrokoch vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch poukázal na to, že v priebehu odvolacieho
konania podľa tvrdení strán sporu sa má parc. č. 551/7 nachádzať mimo ohradenej plochy športového
areálu, čo by znamenalo, že žalobcom nikto nebráni v jej užívaní. Pokiaľ ide o parc. č. 551/5 a

551/6, ktoré vlastnícky patria žalobcom, nemajú sa na nich nachádzať žiadne budovy ani sociálna
budova súp. č. XXXX pretože táto má stáť na parc. č. 551/3, ktorá nie je predmetom konania.
Zrejme parc. č. 551/5 a 551/6 nie sú priľahlými pozemkami k žiadnej stavbe. Vzhľadom na to, že
tieto otázky súdom prvej inštancie boli riešené s nedostatočným záverom bez opory vo vykonanom
dokazovaní, bude povinnosťou v ďalšom konaní súdu prvej inštancie rozhodnúť o nároku žalobcov

po doplnení dokazovania a vyjasnení si vlastníckych vzťahov strán sporu k nehnuteľnostiam, ktoré
sú predmetom sporu a dôvodu užívania žalovaným. Následne na to súd prvej inštancie rozhodol
napadnutýmrozsudkom.Predmetomodvolaciehokonaniazostalazamietajúcačasťrozsudkusúduprvej
inštancie.

7. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržiava. Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva
(aktívna legitimácia). Avšak ani preukázaním vlastníckeho práva nemusí byť nárok na ochranu
opodstatnený, ak žalovaný má právo na užívanie veci alebo zasahovanie do vlastníckeho práva

na základe platnej zmluvy, vecného bremena alebo iných skutočností. Základným predpokladom
úspešnosti žaloby na vypratanie nehnuteľností, ak tam žalovaný vniesol svoje veci. Vlastnícke právo je
najvýznamnejším vecným právom. Zákon vymedzuje základné subjektívne oprávnenia vlastníka, ktoré
môže vykonávať pri výkone vlastníckeho práva. Vlastníctvom právom treba rozumieť právo ovládať vec,
najmä ju držať, užívať, požívať plody veci a jej úžitky a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je

závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci a ktoré smeruje voči všetkým (pôsobí erga omnes).
Uvedené práva vlastníka platia pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje
medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah
a požíva rovnakú ochranu. Ustanovenie § 126 ods. 1 OZ upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu.
Súdnu ochranu vlastníckeho práva možno realizovať aj prostredníctvom žaloby na vydanie veci (actio

reivindicatio), resp. na vypratanie nehnuteľnosti, ktorá je žalobou na plnenie a chráni obsah vlastníckeho
práva, t.j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s
ňou. Žaloba na vydanie veci, resp. na vypratanie nehnuteľnosti predpokladá, že iná osoba neoprávnene,
t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Vlastníckeprávo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany. Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec
fakticky u seba, avšak nemá na to žiadny právom aprobovaný dôvod. Ak porušovateľ vlastníckeho práva
už nemá vec u seba, vzniká mu zodpovednostná povinnosť na náhradu škody.

8. Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 66/2009 Z.z., o niektorých opatreniach pri majetkovo-právnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, je upravené usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami
vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho

územného celku, podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a
využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Primerane sa tento zákon vzťahuje aj na usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve
cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do
vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. Ak sa stali vlastníkmi stavieb obec alebo vyšší územný
celok, avšak neprešlo na nich vlastníctvo pod stavbami, pretože štát nebol ich vlastníkom, tento

zákon upravuje usporiadanie zastavaných pozemkov. Primerane podľa tohto zákona budú môcť byť
usporiadané i pozemky, na ktorých sa nachádza cintorín, športový areál vo vlastníctve obce alebo zeleň.
V zmysle zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obce pri výkone samosprávy zabezpečujú, okrem
iného, aj správu a údržbu verejnej zelene, výstavbu, údržbu a správu športových zariadení, atď.

9. Podľa § 2 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa
osobitných predpisov (zák. č. 138/1991 Zb.) vlastníkom stavby (§ 43 zák. č. 50/1976 Zb. - Stavebný
zákon),prechodomzvlastníctvaštátubezmajetkoprávnehousporiadaniavlastníctvakpozemkom(ďalej
len vlastník stavby) môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný

pozemok,ktorýjevjehovlastníctve.Náhradnýpozemokvprimeranejvýmere,bonitearovnakéhodruhu,
ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území.
Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.
Ak sa neuplatní postup podľa ods. 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa
vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu (zák. č. 330/1991 Zb.). Ak

bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt pozemkových úprav, usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav.
Ako náhradný pozemok je v zmysle tohto ustanovenia použiť len pozemok rovnakého druhu, ako bol
pôvodne pozemok pred zastavaním. Musí sa zohľadniť primeranosť výmery a bonita pôdy a musí byť
pridelený v tom istom katastrálnom území. Ak nedôjde k zámene pozemkov, musí sa vyriešiť situácia vo

vlastníctve prostredníctvom pozemkových úprav podľa § 330/1991 Zb.

10. V zmysle § 4 ods. 1, 2 cit. zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k
pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkovi stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo

zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou

je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav
v príslušnom katastrálnom území.

11. Ani v zmysle vyššie citovaného zákona č. 66/2009 Z.z., ani podľa § 120 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „OZ“) stavba nie je súčasťou pozemku. Preto existujú prípady, že stavby, ktoré boli vo

vlastníctve štátu a prešli na obce alebo vyššie územné celky, sú postavené na pozemkoch, ktoré sú vo
vlastníctve iných osôb. V týchto prípadoch je potrebné na zabezpečenie činnosti samospráv zriadenie
právavecnéhobremenapodľa§ 151nanasl.OZ,akvlastníkstavbynemákudňuúčinnostitohtozákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, napr. nájomný vzťah. Obsahom držby je, okrem
užívania pozemku, aj právo uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby povolenej podľa platných právnych

predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov v období od
01.05.1991do01.01.2004.Samozrejmevecnébremenoobmedzujevlastníkapozemkuvprospechobce
v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie činnosti samosprávy. Vlastník pozemku musí strpieť užívaniepozemku obcou alebo vyšším územným celkom. Vecné bremeno vzniká priamo zo zákona a zapíše sa
do katastra nehnuteľností.

12. Podľa § 43a ods. 3 písm. o/ zákona č. 50/1975 - Stavebný zákon, stavbami sú: 1/ pozemné stavby
a 2/ inžinierske stavby. Inžinierske stavby, o.i. sú aj nekryté športové ihriská.

13. Je nutné prisvedčiť žalovanému, že sa jedná o športový štadión, kde v časti tohto areálu majú

vlastnícke právo žalobcovia titulom kúpnej zmluvy. Už v čase kúpy vedeli a boli s tým uzrozumení, že
kupujú do vlastníctva časť športového areálu.

14. V odvolaní žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď dospel k záveru o
možnej aplikácii § 4 zák. č. 66/2009 Z. z. V zmysle dôvodovej správy poukázali v tejto súvislosti na zámer

zákonodarcu, že vecné bremeno zo zákona sa má týkať majetkoprávne neusporiadaných pozemkov.
Predmetné pozemky neboli nikdy majetkoprávne neusporiadané, preto aplikácia tohto ustanovenia
neprichádza do úvahy. Sociálna budova so súp. č. XXXX je postavená na parc. č. 551/3, ktorá je
vlastnícky nevysporiadaná. Priľahlým pozemkom k sociálnej budove je pozemok označený ako parc. č.
551/2, teda nie parcely č. 551/5 a 551/6. Športový areál nemožno zamieňať s pojmom ihrisko, nakoľko

predstavuje kvalitatívne vyšší stupeň a vybavenie.

15. Žalovaný trval na tom, že právnym titulom pre zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
je skutočnosť, že Mesto Z. je vlastníkom stavby - sociálnej budovy s tribúnou súp. č. XXXX postavenej
na parc. č. 551/3, ku ktorej patrí priľahlý pozemok - futbalové ihrisko, ktoré je umiestnené na pozemkoch

parc. č. 551/2, 551/3, 551/4, 551/5 a 551/6 a takto je i oplotené. Predmetné pozemky prešli do vlastníctva
obce v zmysle § 2 zák. č. 138/1991 Zb. ako neusporiadané a v zmysle § 4 zák. č. 66/2009 Z. z.
vzniklo vo verejnom záujme k pozemkom ku dňu účinnosti tohto zákona, t.j., k 01. 07. 2009 právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku. Vlastník pozemku
je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav

v príslušnom katastrálnom území.

16. Preskúmavaná vec sa týka ochrany vlastníckeho práva podľa § 126 OZ. Žalobcovia v žalobe,
doplneným podaním z 25. 03. 2014 a v priebehu konania tvrdili, že žalovaný neprávom užíva vyššie
citované nehnuteľnosti, im patriace, a žalovaný sa v konaní bránil tým, že na týchto nehnuteľnostiach sú

nadstavby - budovy, ktoré sú v jeho vlastníctve a vzniklo im k nim právo vecného bremena. Pokiaľ ide o
parcelu č. 551/5 a 551/6 tieto vlastnícky síce patria žalobcom, ale na parc. č. 551/5 sa, podľa zhodných
tvrdení strán sporu, nachádza malá budova, ktorá slúžila ako výdajňa lístkov, od tejto budovy ide železné
zábradlie v dĺžke asi 80m a naľavo od výdajne lístkov sa nachádzajú železné stĺpy s pletivom vo výške
50m na zabránenie toho, aby lopta nepadala za plot. Ďalej sa tu nachádzajú prístrešky s lavičkami, ktoré

slúžia na striedačky a taktiež aj železná bránka. Na oboch parceliach 551/5 551/6 sa
nachádza ihrisko s 2 bránkami s tým, že 1 bránka je na parc. č. 551/6. Všetky tieto nehnuteľnosti patria
vlastnícky žalovanému a boli vybudované, vrátane ihriska, v roku 1974 v akcii „Z“. I keď sú žalobcovia
vlastníkmi parc. č. 551/5 a 551/6, od roku 2002, o tieto nejavili záujem a v roku 2010, keď bola povodeň
v tejto oblasti, vedené ihrisko bolo zaliate vodou a na náklady žalovaného bol vybudovaný trávnik, aby

mohol slúži areál na športové aktivity.

17. Odvolací súd pri prejednávaní veci dospel k záveru, že žalobcami namietané odvolacie dôvody nie
súnaplnené.Vprvomradejepotrebnékonštatovať,žešportovýareál,ktoréhosúčasťousújednoznačne
aj parc. č. 551/5 a 551/6, vlastnícky patriace žalobcom, je nehnuteľnosť v zmysle ustanovenia § 43a

ods. 3 písm. o/ Stavebného zákona. Ďalej je nutné uzavrieť, že v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí, prešli do vlastníctva obcí stavby ako stavby, ako miestne komunikácie, administratívne
budovy obcí, atď. Primerane však podľa tohto zákona môžu byť usporiadané aj pozemky, na ktorých sa
nachádza cintorín, športový areál vo vlastníctve obce alebo verejná zeleň. Obce pri výkone samosprávy
musia zabezpečovať údržbu a správu týchto zariadení. Ak teda prešlo zo štátu na obce vlastníctvo k

nadstavbám a časť športového areálu je vo vlastníctve iných osôb, čo je daný prípad, tak zo zákona
vlastníkovi nadstavby vzniká právo vecného bremena k týmto nehnuteľnostiam v zmysle § 151n a
nasl. OZ.18. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Výrok o náhrade trov konania strán sporu zrušil
podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie vzhľadom na to, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť o
nároku na náhradu trov konania a nie zaviazať žalobcov na náhradu trov konania žalovanému. Je
potrebné vychádzať z ustanovení Civilného sporového poriadku § 255 a nasl. a § 262 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).