Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 12, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/301/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115218413
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115218413.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: Y. O., A..

XX.XX.XXXX, W. Q. Š.Š., F.. E.. M. XXXX/XX, v konaní právne zastúpená U.. T. W., Y. X. X.T. Q. F.,
X. XX, proti žalovanému: Q. L., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. Š., F.. E.. M. XXXX/XX, v konaní o vylúčenie
z užívania bytu, takto

r o z h o d o l :

I. úplne vylučuje žalovaného Q. L., A.. XX.XX.XXXX z užívania bytu vo Q. Š., J.. M. XXXX/XX, bytu č.
X, na X. poschodí, ktorý patrí prenajímateľovi P. Q. Š.,

II. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude

presne vyčíslená osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd úplne
vylúčil odporcu z užívania bytu nachádzajúceho sa na ulici F.. E.. M. XXXX/XX vo Q. Š..

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobca sa jej vyhrážal, že ak podá žiadosť o rozvod, tak
ju zabije a podpáli byt. Taktiež ju mal napadnúť a chcel jej vziať osobné veci.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že vyjadrenia žalobkyne sú nepravdivé a zavádzajúce.

Uviedol, že ich dcéra sa nebojí o život, pričom predložil jej písomné vyjadrenie s tým, že od XX.XX.XXXX
sa v byte nezdržiava. Taktiež poprel, že by požíval alkoholické nápoje, pričom predložil potvrdenie o
psychologickom vyšetrení vykonanom dňa XX.XX.XXXX.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením s
listinnými dôkazmi, a to s návrhom, nájomnou zmluvou č. X/XXXX, výpisom zo zdravotnej dokumentácie
žalobkyne, vyjadrením mesta Q. Š., vyjadrením Obvodného oddelenia Policajného zboru Q. Š.,

rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa XX.XX.XXXX, oboznámením s pripojenými
priestupkovými spismi, trestnými spismi tunajšieho súdu č. k. XT XX/XXXX, XT XXX/XXXX a XT XXX/
XXXX, spisom tunajšieho súdu č. k. XXC XXX/XXXX, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dňa
XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa.

6. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.7. Krajský súd v odôvodnení mimo iného uviedol, že v prejednávanej veci sa súd prvej inštancie rozhodol
nevykonať dôkaz rozhodnutím z priestupkového spisu, ktorý žalobkyňa považovala, ako z odvolania
vyplýva, za dôkaz zásadný. Tento postup súdu nie je sám o sebe vadou konania, avšak vadou konania

je okolnosť, ktorú súd prvej inštancie opomenul, a to, že podľa § 157 ods. 2 v čase rozhodnutia účinného
Občianskeho súdneho poriadku, čomu v súčasnosti zodpovedá ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, bol povinný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviesť, prečo uvedený dôkaz vo veci
nevykonal.

8. V prejednávanej veci súd prvej inštancie neodôvodnením nevykonania navrhnutého dôkazného
prostriedku v napadnutom rozsudku zaťažil svoje rozhodnutie vadou majúcou vplyv na tú okolnosť, že
rozhodnutiesúduprvejinštanciejevrozporesčl.36ods.1Listinyzákladnýchprávaslobôd.Ústavnýsúd
Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
podľačl.46ods.1Ústavyačl.36ods.1Listinyzákladnýchprávaslobôdjeajprávoúčastníkakonaniana
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
voči takémuto uplatneniu (G.. Ú.X. XXX/XXXX z XX.XX.XXXX).

9. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie rozhodne, či vykoná dokazovanie aj rozhodnutím
podľa návrhu žalobkyne prezentovanom na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, ktorý predložila súdu

v priebehu odvolacieho konania. V prípade, že sa rozhodne dôkaz nevykonať, svoj postup riadne
odôvodní. Odvolaciemu súdu sa však javí, že vykonanie tohto dôkazného prostriedku má význam vo
vzťahu k posúdeniu nároku, ktorý je predmetom konania, osobitne za situácie, keď ako je z časových
súvislosti zrejmé, už na pojednávaní, keď súd prvej inštancie vo veci rozhodol, t. j. XX.XX.XXXX,
mal žalovaný vedomosť o tom, že bol právoplatne uznaný za vinného zo spáchania priestupku z

XX.XX.XXXX. Je taktiež žiaduce, aby súd prvej inštancie v novom rozhodnutí ozrejmil, v kontexte so
skutkovým stavom zisteným v priebehu priestupkového konania k incidentu z XX.XX.XXXX, svoj záver
v rozsudku, že správu lekára z XX.XX.XXXX si mala podľa jeho názoru žalobkyňa účelovo zabezpečiť.
Nie je totiž zrejmé, ktoré skutkové okolnosti, ktoré mali vyplynúť z priebehu vykonaného dokazovania,
odôvodňujú tento záver, ku ktorému súd prvej inštancie dospel.

10.Povrátenívecinasúdprvejinštanciesúddoplnildokazovanieoboznámenímspriestupkovýmispismi
Okresného úradu Prešov sp. zn. F..XXXX/XXXX/Nv, F..XXXX/XXXX/Ma, oboznámením s čestnými
prehláseniami a zistil tento stav:

11. Strany konania ešte ako manželia uzatvorili spolu s prenajímateľom W. M. P. Q. Š. nájomnú zmluvu
o nájme bytu č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Išlo o nájom bytu číslo W. XX na X. podlaží na ulici F.. E..
M. XXXX/XX vo Q. Š.. Strany konania byt užívali aj spolu s ich dcérou D., ktorá je v súčasnosti plnoletá
a v byte nebýva. Dodatkami k zmluve bol nájom bytu stále predlžovaný, zvyčajne o pol roka.

12. Strany konania boli rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXC XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX.

13. Žalobkyňa tvrdila, že po tom, čo vo C. XXXX podala návrh na rozvod manželstva, ako aj po tom,
čo žalovaný nadviazal mimomanželský vzťah, stal sa agresívnym a začal sa jej vyhrážať. Žalobkyňa

tvrdila, že žalovaný ju neustále bil, vyhrážal sa jej a nadával jej. Na preukázanie svojich tvrdení predložila
lekársku správu zo dňa XX.XX.XXXX. Taktiež tvrdila, že žalovaný bol trestne stíhaný pre poškodzovanie
cudzej veci, s tým, že poškodil byt, ktorý mal prenajatý, avšak dlhy za neho spláca ona. Žalobkyňa tiež
tvrdila, že žalovaný ju a jej kamarátku ohrozoval motorovým vozidlom, keď išli z Q. Š. do F.. Taktiež mal
ohrozovať motorovým vozidlom žalobkyňu a jej sestru vo Q. Š..

14. Žalovaný všetky tieto tvrdenia poprel. Naopak, z agresivity obvinil žalobkyňu. Uviedol, že žalobkyňa
prišla dňa XX.XX.XXXX domov pod vplyvom alkoholu. Následne chcela vyvolať hádku, pričom spadla
a spôsobila si zranenie.

15. Z lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalovaný spôsobil žalobkyni zranenia s W. Y.
P. E. A. Ľ. H., Ľ. D. Y. Ľ. N. S., Ž. U. I. F. O., Q.G. U. H. Y. M. U. T. X. X..16. Z priestupkového spisu sp. zn. F..XXXX/XXXX/Nv súd zistil, že vo veci priestupku, ktorého sa
mal dopustiť žalovaný voči žalobkyni, a to tým, že dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod. v byte
na ulici F.. E.. M. Č.. XX vo Q. Š. mal napadnúť svoju manželku (žalobkyňu) tak, že ju mal chytiť

za ľavú ruku a odhodiť od seba, následkom čoho mala naraziť do stola, o ktorý si mala udrieť ľavú
ruku a hlavu, bol žalovaný uznaný vinným rozhodnutím Okresného úradu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX,
pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Žalovanému bolo uložené pokarhanie a
povinnosť uhradiť trovy štátu. Okresný úrad F.Š., odbor všeobecnej vnútornej správy, vyhodnotil všetky
dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a uviedol, že tak žalobkyňa, ako aj svedkyne, ktoré

boli vo veci vypočuté, popísali udalosť zhodným spôsobom, pričom konaniu, ktoré popisovala žalobkyňa
a svedkyne, zodpovedalo aj zranenie, ktoré utrpela. Správny orgán výpoveď žalovaného posúdil ako
tendenčnú a obhajujúcu svoju osobu. Poukázal na to, že tvrdenie žalovaného, že by žalobkyňa javila
znaky požitia alkoholu, nie je uvedené v lekárskej správe ošetrujúceho lekára. Proti tomuto rozhodnutiu
podal odvolanie žalovaný. Vo veci rozhodoval odvolací orgán. Svojím rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX
potvrdil pôvodné rozhodnutie a odvolanie žalovaného zamietol. Odvolací orgán dospel k záveru, že

je nepochybné, že žalovaný spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu. Odvolací orgán vychádzal
predovšetkýmzvýpovedežalobkyne,lekárskejsprávyavýpovedesvedkov.Dokazovanienepreukázalo,
že by žalobkyňa vo svojej výpovedi klamala. Naopak za nevierohodnú považoval odvolací orgán
výpoveď žalovaného, ktorý skutok, o ktorom sa koná, popisoval pred orgánom polície inak, kde uviedol:
"keď manželka na neho zaútočila, tak sa bránil rukami a ona do neho narazila, pričom neudržala

rovnováhu a spadla na stolík " (vysvetlenie zo dňa XX.XX.XXXX) a celkom inak pred správnym orgánom,
keď uviedol: „manželka po ňom hodila celú rolku sáčkov, potom mu nadávala a keď chcela kopnúť
do neho alebo gauča, tak sa na sáčkoch pošmykla a spadla dozadu na sklenený stôl " (zápisnica o
prejednávaní priestupku zo dňa XX.XX.XXXX).

17. Z priestupkového spisu sp. zn. F..XXXX/XXXX/Ma súd zistil, že žalovaný bol uznaný za vinného
z priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa dopustil tým, že dňa XX.XX.XXXX v čase
okolo XX:XX hod. pod vplyvom alkoholu pred príslušníkmi OO PZ Q. Š. na čerpacej stanici X. nepravdivo
obvinil svoju manželku (žalobkyňu) z toho, že pri vychádzaní z čerpacej stanice na cestu z Q. Š. do
F.E. do neho narazila autom, teda úmyselne narušil občianske spolunažívanie nepravdivým obvinením

z priestupku a úmyselne podal nepravdivé vysvetlenie orgánu oprávnenému objasňovať priestupky.
Za to mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške XX Eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
XX.XX.XXXX.

18. Na tunajšom súde bola proti žalovanému podaná obžaloba pre spáchanie prečinu marenia výkonu

úradného rozhodnutia, pričom konanie sa vedie pod sp. zn. XT XXX/XXXX. Obžaloba bola podaná z
dôvodu, že žalovaný sa v predmetnom byte neoprávnene zdržoval v čase, kedy už bolo právoplatné
uznesenie Krajského súdu v tomto konaní, ktorým mu bol uložený zákaz vstupu do tohto bytu. Vo veci bol
vydaný trestný rozkaz, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného a bolo upustené od uloženia súhrnného
trestu.

19. Na tunajšom súde bolo v konaní sp. zn. XT XXX/XXXX trestným rozkazom rozhodnuté, že žalovaný
sa dopustil prečinu poškodzovania cudzej veci, a to tým, že bezdôvodne poškriabal zaparkované
motorové vozidlo, čím majiteľovi spôsobil škodu viac ako X XXX Eur. Za to mu bol uložený trest
odňatia slobody v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka, s

povinnosťou nahradiť škodu.

20. V konaní bola vypočutá aj dcéra strán konania, ktorá potvrdila, že od P. XXXX nežije v spoločnej
domácnosti s rodičmi. Dcéra účastníkov konania vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že počas
dospievania začala pociťovať, že otec jej viac pomáha s učením a podobne. Uviedla, že skôr mama bola

agresívnejšia, nie otec. Taktiež uviedla, že mama jej vo februári morálne ublížila, keďže jej povedala,
že ako dcéra pre ňu zomrela. Z tohto dôvodu sa odsťahovala z bytu. Tvrdenia žalobkyne považovala
za klamstvo. Uviedla, že s otcom je v kontakte a nikdy pri ňom nemala obavu o svoje zdravie alebo
život. So žalobkyňou v kontakte nie je. Uviedla, že žalobkyňa sa v poslednej dobe viackrát vyjadrila, že
žalovaného vyhodí z bytu a že ho dostane do väzenia. Taktiež uviedla, že žalobkyňa, teda jej matka, ju

nechce pustiť do bytu, a to ani po jej veci.

21.PovrátenívecisúduprvejinštanciežalobkyňapredložilaSMSsprávuoddcéryD.,vktorejsauvádza,
že by sa žalobkyni chcela veľmi ospravedlniť za všetko, čo sa medzi nimi stalo, s tým, že obe spraviliveľké chyby. Ďalej sa v správe uvádza, že jej mama veľmi chýba, veľa krát za ňou plakala a opäť chce
mať vzťah ako predtým, pretože jej chýba. Chce, aby sa jej po príchode z H. ozvala, aby sa mohli
porozprávať. Žalobkyňa potvrdila, že ide o SMS od jej dcéry, pričom uvádzala, že dcéra jej uviedla,

že svoju výpoveď uskutočnila pod tlakom otca. Žalovaný chodí k dcére opitý, prespáva v ich byte. V
prípade potreby by dcéra bola ochotná aj vypovedať, avšak bojí sa reakcie otca na túto jej výpoveď.
Vzhľadom k tomu, že ide o dcéru strán konania a touto výpoveďou by sa medzi rodinnými príslušníkmi
mohli ešte viac narušiť už aj tak naštrbené vzájomné vzťahy, ako aj vzhľadom k tomu, že súd považoval
predloženú SMS správu za dostatočný dôvod spochybnenia výpovede dcéry strán konania, upustil od

jej výsluchu, pričom na výpoveď dcéry strán konania ako na jeden z dôkazov pri celkovom hodnotení
dôkazov neprihliadol.

22. Z čestného prehlásenie U. L., brata žalovaného, súd zistil, že tento bol pri incidente na čerpacej
stanici X., pri ktorom sa žalovaný úmyselne hodil pod auto žalobkyne. Žalovaný sa mu mal pochváliť, že
chce spraviť manželke problém, že ju chce dostať do basy. Uviedol ďalej, že žalovaný požíva alkoholické

nápoje a pod ich vplyvom je agresívny a pomstychtivý. Žalovaný čestné prehlásenie brata spochybnil s
tým, že ide o akt pomsty, pričom ďalej uviedol, že brat vyraboval byt mamy a hľadá ho polícia.

23. Zo správy Mesta Q. Š. súd zistil, že k XX.XX.XXXX neevidovali žiadne podlžnosti žalovaného
k predmetnému bytu a od XX.XX.XXXX neevidovali ani problémy s platobnou disciplínou. Taktiež

neevidovali žiadnu sťažnosť na žalovaného vo veci občianskeho spolunažívania v bytovom dome. Zo
správy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že P. F. Q. Š., X.. H.. E.. evidoval voči nájomcom na predmetnom
byte dlh vo výške XXX,XX Eur. P. F. Q. Š., X.. H.. E.. potvrdil, že od U. XXXX sú služby spojené s
bývaním uhrádzané len vo výške 50 % skutočných nákladov, a to žalobkyňou. Žalobkyňa tiež vyrovnala
nedoplatok z vyúčtovania ku dňu XX.XX.XXXX vo výške XX,XX Eur.

24. Svedkovia, ktorí boli predvolaní na žiadosť žalobkyne, potvrdili incidenty s motorovými vozidlami,
teda že žalovaný ich mal ohrozovať iným motorovým vozidlom.

25. Svedkovia, ktorí boli predvolaní na žiadosť žalovaného, potvrdzovali agresívne správanie zo strany

žalobkyne, popierali agresivitu zo strany žalovaného a spochybňovali morálne zásady a charakter
žalobkyne.

26. Podľa § 705a Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia,
alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému

užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie
neznesiteľným,môžesúdnanávrhjednéhozmanželovaleborozvedenýchmanželovobmedziťužívacie
právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

27. V predmetnom konaní súd skúmal, či v konaní sú splnené podmienky na to, aby súd vylúčil

žalovaného z užívania bytu, prípadne aby obmedzil jeho právo užívania nájomného bytu.

28.Kobmedzeniualebovylúčeniuužívaciehoprávakbytumôžedôjsťlenzasplneniatýchtopodmienok:
a) existencia fyzického alebo psychického násilia zo strany nájomcu bytu,
b) fyzické alebo psychické násilie smerujúce voči osobám uvedeným v ustanovení § 705a Občianskeho zákonníka (manžel, bývalý
manžel ako spoločný nájomca bytu alebo osoba blízka násilníkovi - pozri § 116 Občianskeho zákonníka),
c) povaha útokov voči uvedeným osobám má takú intenzitu, že ďalšie spolužitie násilníka a týchto osôb
sa stalo neznesiteľným,

d) návrh na obmedzenie alebo dočasné odňatie užívacieho práva navrhol súdu manžel alebo bývalý
manžel,
e) o obmedzení alebo vylúčení užívacieho práva k bytu právoplatne rozhodol súd.

29. Manžel, ktorý podá návrh na súd, musí preukázať, že došlo k psychickému alebo fyzickému násiliu,

resp. že je tu hrozba takéhoto násilia aj v budúcnosti. Zákon zakotvil podmienku, že konanie jedného z
manželov spôsobuje neznesiteľné spolužitie, čo treba chápať tak, že pomery v dome či byte druhému
manželovi a jeho deťom či iným blízkym príbuzným bývajúcim v byte nedovoľujú byt pokojne užívať bez
strachu o svoju osobu a bez strachu o život a zdravie ostatných členov domácnosti.30. Zákon opustenie domu či bytu neviaže na poskytnutie žiadnej bytovej náhrady. Tým sa môže
pomerne rýchlo dosiahnuť riešenie ohrozujúceho a nebezpečného spolužitia manželov. Právo v takomto

prípade musí chrániť slabšiu stranu a aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva dať možnosť, aby sa
riešili právne situácie takým spôsobom, aby ten z manželov, ktorý zasahuje do práva druhého (druhých)
na pokojný a zdravý život, na ochranu zdravého vývoja detí, bol obmedzený aj v takých právach, ako je
právo spoluvlastníka na užívanie, resp. spoluužívanie domu či bytu.

31. Ide o pomerne veľký zásah do práv spolunájomcu, avšak ešte väčšmi ako vlastníctvo/nájom treba
chrániť zdravie a život druhého manžela, ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnom dome či byte.
Obmedzenie užívania alebo úplné vylúčenie z užívania domu, či bytu však neznamená, že je to navždy.
Ak sa zmenia pomery, najmä pokiaľ pôjde o osobu druhého manžela, ktorý sa podrobil napríklad
protialkoholickej liečbe a sú tu predpoklady na obnovenie spolužitia v dome či byte, môže súd na návrh
niektorého z manželov zrušiť obmedzenie, či vylúčenie z užívacieho práva druhého manžela.

32. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď
len pravdepodobné alebo skutočné, proti osobe, určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za
následok, alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrti, psychickej škody a podobne.

33. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom
človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch,
vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca,
alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti.
Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci

páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania
moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva
častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete.

34. Násilie nie je konflikt. Kým v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, k násiliu dochádza vtedy, keď

jedna strana zneužije prevahu moci.

35. V predmetnom konaní, vzhľadom na doplnené dokazovanie, mal súd za to, že sú splnené podmienky
na to, aby úplne vylúčil žalovaného z užívania bytu.

36. Tak ako súd konštatoval už v predchádzajúcom rozsudku, je zrejmé, že medzi stranami konania
panuje konflikt, ktorý pramení z ich rozpadnutého vzťahu ako manželov a ktorý sa v súčasnosti presúva
do roviny boja o spoločný majetok a výlučné právo na užívanie nájomného bytu. Je zrejmé, že v takýchto
vypätých situáciách medzi účastníkmi konfliktu panujú emócie, avšak tieto emócie nesmú prekročiť
zákonom povolenú hranicu a prerásť do konania, ktoré nie je zákonom dovolené a ktoré spôsobuje ujmu

na zdraví alebo škodu na majetku inej osobe. Ak je takéto konanie preukázané, nastupuje tu zákonný
postih pre osobu, ktorá tento konflikt nezvládla.

37. Žalobkyňa bola v konaní povinná preukázať existenciu násilia zo strany žalovaného. Aj keď z
lekárskych záznamov do XX.XX.XXXX žiadny záznam o násilí zo strany žalovaného voči žalobkyni

nie je, je zrejmé, že dňa XX.XX.XXXX sa žalovaný dopustil násilia voči žalobkyni, keď sa dopustil
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, za čo bol uznaný vinným. Žalobkyni spôsobil ľahšie
zranenia, pričom táto vyhľadala lekársku pomoc. Hoci príčina vzniku konfliktu a zranení v tento deň
je medzi stranami konania popisovaná inak, rozpory vo výpovedi žalovaného svedčia o tom, že jeho
verzia popisu udalosti nie je pravdivá. Súd teda vychádzal z toho, že žalovaný sa dopustil násilia voči

žalobkyni. Súd pri rozhodovaní taktiež zobral do úvahy ďalšie právoplatné rozhodnutia, či už v trestných
veciach, alebo v priestupkových veciach, z ktorých je zrejmé, že žalovaný požíva alkoholické nápoje
a pod ich vplyvom koná v rozpore so zákonom. Z protiprávneho konania voči žalobkyni žalovaného
usvedčil tak kamerový záznam na čerpacej stanici, ako aj jednoznačné dôkazy v trestnom konaní.
Napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktoré žalovanému zakazovalo vstup do predmetného bytu,

toto rozhodnutie nerešpektoval a do bytu vstúpil alebo chcel vstúpiť. Žalovaný tiež v úmysle poškodiť
vec, ktorú užíva žalobkyňa, poškodil cudzie motorové vozidlo, čím na ňom spôsobil značnú škodu.
Motívom pre žalovaného bolo spôsobiť žalobkyni škodu, negatívne na ňu psychický vplývať a takto jej
znepríjemňovať život.38. Toto konanie žalovaného je preukázané, tak ako bolo uvedené vyššie, právoplatnými rozhodnutiami
v priestupkových konaniach, ako aj v trestných konaniach. Konanie žalovaného voči žalobkyni potvrdili aj

výpovede svedkov a čestné prehlásenia. Argument žalovaného, ktorý spochybňuje čestné prehlásenie
brata, že ide o akt jeho pomsty, že brat vyraboval byt mamy a hľadá ho polícia, postráda akúkoľvek
logiku. Súd nevidel dôvod, prečo by na toto čestné prehlásenie nemal prihliadať.

39. Obrana žalovaného spočívala v popieraní tvrdení žalobkyne a vo výpovediach svedkov, ktorí však

pri incidentoch, z ktorých bol žalovaný priestupkovo alebo trestnoprávne postihnutý, neboli.

40. Žalobkyňa predložila SMS správu od dcéry, ktorá prakticky spochybňuje jej výpoveď z konania.
Vzhľadom však na vzťah svedkyne k stranám konania a už aj tak dosť narušené vzťahy medzi stranami
konania súd neuskutočnil opätovnou výpoveď svedkyne a na túto neprihliadal.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd vylúčil žalovaného z užívania predmetného bytu. Prihliadol
tiež na fyzickú prevahu na strane žalovaného vo vzťahu k žalobkyni. Súd mal za to, že po doplnení
dokazovania sú splnené všetky podmienky pre takéto rozhodnutie. Súd poukazuje na to, že strany
konania užívajú nájomný byt, pričom nájomná zmluva je uzatváraná vždy na dobu určitú. Je teda
zrejmé, že súd nevylúčil žalovaného z užívania jeho vlastníctva, ani z dlhodobého nájmu. Bude na

prenajímateľovi, ako vlastníkovi bytu, či sa rozhodne uzavrieť nájomnú zmluvu so žalobkyňou aj po
ukončení terajšej nájomnej zmluvy.

42. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo

bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal právo na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.