Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/67/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917211555
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7917211555.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s., Bratislava, Bajkalská 30, IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným 1) V. D., nar. XX.X.XXXX, K. XXX a 2)
J. D., nar. X.X.XXXX, K. XXX, o zaplatenie 3.901,37 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
12Csp/212/2017-70 z 24.11.2017 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd) rozsudkom I. Žalovaným uložil povinnosť uhradiť žalobcovi

spoločne a nerozdielne sumu 3.901,37 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 28.02.2017 až do
zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 100,00 Eur počnúc mesiacom januárom 2018, vždy
do každého 25. dňa v mesiaci pod následkami straty výhody splátok, II. v prevyšujúcej časti žalobu
zamietolaIII.žalovanýmuložilpovinnosťuhradiťžalobcovispoločneanerozdielnetrovykonaniavcelom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaní ku dňu jeho rozhodnutia neuhradili žalobcovi úver,

úroky z úveru do dňa jeho predčasnej splatnosti, t.j. do 27.2.2017 a úroky z omeškania, všetko vo
výške uvedenej vo výroku rozsudku. Uvedené skutočnosti zistil zo žaloby žalobcu, zo Zmluvy o úvere
uzavretej medzi stranami sporu 30.5.2013, z Výpisu z účtu klienta, z Oznámenia o vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru z 27.2.2017 a Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení. Konštatoval,
že k predčasnej splatnosti úveru na základe vyhlásenia žalobcu došlo dňom 27.2.2017 v súlade s
dohodnutými zmluvnými podmienkami a táto skutočnosť mu nebola sporná. Vychádzajúc z § 497, §
502 ods. 1 a § 506 Obch. zák. uložil žalovaným povinnosť uhradiť pre žalobcu nesplatenú časť úveru

v sume 3 577,11 Eur, nesplatené úroky z úveru splatné ku dňu 27.2.2017 v sume 163,02 Eur, poplatky
splatné ku dňu 27.2.2017 v sume 161,24 Eur, spolu 3 901,37 Eur, tak ako ich žalobca vyčíslil v žalobe
a v dodatočných podaniach. Ohľadne uvedených nárokov žalobca preukázal ich existenciu prílohami
k žalobe a doplňujúcimi podaniami, a preto v tej časti žalobe žalobcu vyhovel. V priebehu konania
sa strany dohodli na splnení tohto dlhu v mesačných splátkach po 100,00 Eur aj s podmienkami pre
prípad nesplácania dlhu podľa tejto dohody, a preto súd túto dohodu bol povinný akceptovať. Citujúc
znenie § 369 ods. 1 Obch. zák., § 517 ods. 2 Obč.zák., § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.,

účinného k 31.01.2013, súd uložil žalovaným uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania aj s ohľadom na
platby uhradené žalovanými po podaní žaloby. Vychádzajúc z § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 4,5 a § 39 Obč.
zák. a § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. , účinných ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, zamietol
žalobu v časti o zaplatenie úrokov z úveru od predčasnej splatnosti úveru do budúcna. Urobil záver,že za stavu predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru žalobcovi vzniká iba právo na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru a kapitalizovaných úrokov z úveru splatných ku dňu zosplatnenia úveru,
že povinnosť dlžníka uhradiť úroky z úveru za čas po zosplatnení , by bolo v rozpore s § 2 písm d)

zákona č. 129/2010 Z. z., a zároveň by znamenala hrubú nadvládu dodávateľa voči spotrebiteľovi. Súd
v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 4 Obo 143/1998, na rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 30.6.2015 sp. zn. 6Co/190/2014 a na rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo 7.2.2017 sp. zn. 13 Co/540/2016. Vzhľadom k úplnej úspešnosti žalobcu pri uplatňovanom
nároku v sume 3 901,37 Eur súd priznal žalobcovi proti žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100

%, pričom o výške trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 2 C. s. p. ).

3. Proti rozsudku , výroku II. , ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol , podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d) a h) C.s.p., t.j. , že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. V odvolaní , o. i. , poukázal na kogentnosť ust. § 497 Obch. zák., že uvedené ust. priznáva
veriteľovi právo požadovať nielen vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, ale zároveň právo
požadovať úroky za úver a že pri nároku na úrok za úver nejde teda o žiadnu svojvôľu žalobcu,
ale o riadne uplatnenie práva, ktoré mu priznáva platný právny predpis. Ďalej , citujúc znenie § 502

Obch. zák., poukázal na to, že dlžník je povinný s vrátením poskytnutého úveru zaplatiť aj dojednané
úroky a to do dňa úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov a že analogicky túto povinnosť možno
vyložiť k ust. § 503 ods. 3 Obch. zák., podľa ktorého ak dlžník vráti peňažné prostriedky skôr, než
bolo dohodnuté, je povinný platiť úroky len do momentu vrátenia peňažných prostriedkov a že podľa
jeho názoru je nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok zaniká až úplným vrátením

poskytnutých peňažných prostriedkov. Zdôraznil, že ust. § 497 a 502 Obch. zák. vyplýva, že úrok z
úveru je vlastne cenou, odplatou za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov a preto má dlžník
zásadne platiť tento úrok za skutočnú dobu užívania, t.j. do doby skutočného vrátenia poskytnutých
peňažných prostriedkov veriteľovi a že na druhej strane úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník je v
omeškaní so splatením peňažného záväzku z poskytnutého úveru a že žalobca má za to, že je potrebné

rozlišovať tieto dva inštitúty. Žalobca mal za to, že hrubú nerovnováhu spôsobuje práve to, že okresný
súd svojím rozhodnutím umožňuje, aby žalovaní užívali peňažné prostriedky, ktoré dostali od neho
bezodplatne, nakoľko žalobcovi nepriznal nárok na riadny úrok, ktorý predstavuje odplatu pre žalobcu
za to, že žalovaným poskytol peňažné prostriedky. Poukázal na to, že žalovaní sa v zásade tým, že úver
prestali splácať, dostali do výhodnejšej pozície, v akej boli pred porušením svojich povinnosti, nakoľko

pôvodne mali platiť úrok za úver vo výške 6,59%, no teraz sú zaviazaní na platenie úroku z omeškania
v zákonom povolenej výške 5,00%. Uvedené sa zdá žalobcovi absolútne neprijateľné. V právnom štáte
je neakceptovateľné, aby sa osoba porušením svojich povinnosti dostala do výhodnejšej pozície, akú
mala pri riadnom plnení svojich povinnosti. Zdôraznil, že súdom priznaný úrok z omeškania predstavuje
sankciu pre žalovaných a to, že porušili svoju povinnosť, no žalobca nevidí dôvod na to, aby bol aj on

sankciovaný, a to tým, že mu súd odoprie nárok na úrok za úver a pritom tento nárok mu vyplýva priamo z
platných právnych predpisov. Súd ho tak potrestal, a žalovaných neprimerane zvýhodnil, dokonca zlepšil
ich pozíciu. Vytýkal súdu, že nepostupoval správne, keď mu priznal len nárok na úrok z omeškania a tak
neprimerane zvýhodnil žalovaných jednak oproti nemu a jednak oproti ostatným dlžníkom, ktorí tým, že
si svoje povinnosti plnia riadne a včas, musia platiť viac, nakoľko úrokové sadzby sa pri takýchto typoch

úverov sú štandartne vyššie ako úroková sadzba pri úroku z omeškania, ktorá je regulovaná zákonom a
aktuálne nastavená na výšku 5,00%. Žiadal napadnutý výrok II. zmeniť a uložiť žalovaným povinnosť
zaplatiť mu spoločne a nerozdielne 6,59 % ročný úrok za úver zo sumy 3.577,11€ od 28.2.2017 až
do zaplatenia všetko v mesačných splátkach po 100€ , počnúc mesiacom januárom 2018, vždy do 25.
dňa v mesiaci pod následkom straty výhody splátok a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v

celom rozsahu.

5. Rozsudok , okrem výroku II. odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom
rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávania vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods 1,2 C.s.p. a rozsudok
vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti potvrdil ako vecne správny, lebo súd úplne zistilskutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje,
pretože dôvody rozsudku sú správne, na čo nič nemení ani podané odvolanie.

7. Žalobca uplatnil v odvolaní odvolacie dôvody uvedené § 365 ods. 1 písm. d) a h) C.s.p. , t.j. , že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady
s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v 389 C.s.p., ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu, napr. pri
dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami
C.s.p.), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného

rozhodovania),vchybnompoučovanístránsporuavďalšíchnedostatkochjehočinnosti,kuktorýmdošlo
počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie
sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného
práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv strany sporu, v dôsledku

ktorého jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia strany sporu
o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bola
strana sporu vylúčená z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o
povinnosti tvrdenia alebo poučenia o dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné,
rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky a pod.. Vadou

konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s
príslušnými ust. C.s.p., napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o svojich
povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom, strane sporu v
rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom,
ktoré sa vykonali, a pod.

10. Uvedený odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., t.j. že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nie je daný. V konaní nebola zistená vada,
ktorej dôsledkom by bolo nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ktorú, okrem iného žalobca v odvolaní
nekonkretizuje a to tak, aby bolo zrejmé, akej vady sa súd prvej inštancie dopustil, dôsledkom čoho by

došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdupriaplikáciiprávanasprávnezistenýskutkovýstav.Oomylvaplikáciipráva idevtedy,aksúdpoužil

iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad.

12. Súd použil v prejednávanej veci správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

13. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu v zmysle
ktorého žalobcovi prináleží úrok z istiny do vyhlásenia splatnosti celého úveru. V tejto súvislosti súd
správne vychádzal z ustálenej súdnej praxe a to uznesenia NS SR sp. zn. 4Obo 143/1998 .

14. K správnym dôvodom je potrebné dodať, že Ústavný súd SR sa v uznesení sp. zn. IV. ÚS
476/2012 z 18.9.2012 zaoberal obdobnou právnou vecou. Ústavný súd SR predmetným uznesením
odmietol sťažnosť smerujúcu proti záverom všeobecných súdov , v zmysle ktorých má veriteľ nárok na
zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba „do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že
po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z

omeškania v súlade s § 369 Obchodného zákonníka“. Tento výklad považoval ústavný súd za ústavne
akceptovateľný.15. Je potrebné zdôrazniť, že výklad odvolateľa vedúci k záveru o oprávnenosti úroku zo
spotrebiteľského úveru po mimoriadnom zosplatnení je v rozpore so zásadou ochrany spotrebiteľa a
výkladu v jeho prospech zakotvenou v § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 a 5 a § 53 ods. 4 písm. k/ OZ.

16. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov a z dôvodov, ktoré obsahuje rozhodnutie súdu prvej
inštancie, odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti
bola žaloba zamietnutá za vecne správny.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p..

18. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, nevzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho
konania.

19. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní a preto by mali nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, avšak žiadne trovy odvolacieho konania im nevznikli, preto im ich náhrada nemohla byť
priznaná.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).