Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/119/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209109
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6414209109.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
žalobkyne: R. T., W.. XX.XX.XXXX, M.. F. Z. XX/XX, XXX XX Ž. W. Q., štátnej občianky SR, v konaní
právnezast.advokátskoukanceláriouŠpireková&Partnerss.r.o.,sosídlomNámestieMaticeslovenskej
6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o, Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35807598, v konaní o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 00108/14
zo dňa 2.6.2014.

Súd o d k l a d á vykonateľnosť rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 00108/14

zo dňa 2.6.2014 do právoplatnosti tohto rozhodnutia. .

Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žalobného návrhu vo výške 331,50€ na účet

Okresného súdu Žiar nad Hronom, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.7.2014 domáhala, aby súd zrušil rozsudok
rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. vydaný pod sp. zn.
SR 00108/14 zo dňa 02.06.2014. V žalobe uviedla, že dňa 23.6.2014 jej bol doručený rozsudok
StálehorozhodcovskéhosúduSlovenskejrozhodcovskej,a.s.,ktorýmjejbolauloženápovinnosťzaplatiť
žalovanému sumu vo výške 1970,27€ a nahradiť trovy konania vo výške 439,13€, to všetko v mesačných

splátkach vo výške 180,-€. Keďže s rozhodnutím rozhodcovského súdu nesúhlasí a považuje ho za
nezákonné, obrátila sa žalobkyňa so žalobou na súd, kde sa domáhala zrušenia rozhodcovského
rozsudku z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c), g), j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Poukázala na to, že uzavrela ako spotrebiteľka dňa 08.09.2010 zmluvu o úvere č. 603700482
so žalovaným, na základe ktorej poskytol žalovaný žalovanej úver vo výške 800,-€ s tým, že ho mala
vrátiť spolu s poplatkami vo výške 1572,-€ v 12 mesačných splátkach vo výške 131,-€. Uvedený

úver mal byť žalobkyni poskytnutý za účelom výkonu zamestnania. Pri podpise tejto úverovej zmluvy
podpísala žalobkyňa aj rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej mali byť všetky spory zo zmluvy riešené
rozhodcovským súdom. Žalobkyňa poukázala na to, že medzi stranami vznikol vzťah spotrebiteľa a
podnikateľa na základe formulárovej zmluvy, ktorej obsah žalobkyňa nemohla ovplyvniť. Na daný prípad
mal rozhodcovský súd aplikovať ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z., a to predovšetkým ustanovenie § 9
ods. 2 písm. j) ako aj § 11 ods. 1, z ktorých vyplýva, že zmluva musí obsahovať tzv. ročnú percentuálnu

mieru nákladov, inak je úver bezúročný a bez poplatkov. Taktiež priznané plnenie istiny predstavuje viac
ako dvojnásobok poskytnutého úveru a takéto plnenie predstavuje hrubý nepomer medzi poskytnutýmúverom a povinnosťou, ktorá bola uložená v rozhodcovskom rozsudku. Ďalej žalobkyňa namietala
platnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že od spotrebiteľa sa v nej vyžaduje, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, čo je neprijateľné. Žalobkyni pritom žalovaný nedal na výber,

musela s uvedenou zmluvou buď súhlasiť alebo celú zmluvu odmietnuť, preto sa nejedná o individuálne
dojednanie. Žalobkyňa podaním zo dňa 21.07.2014 podala návrh na odklad vykonateľnosti daného
rozhodcovského rozsudku.

2. Žalovaný v konaní tvrdil, že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovavaným

bola tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňovala každej zmluvnej strane domáhať
sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania.
Rozhodcovské konanie má plne oporu v zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu
spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že žalobkyni bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Žalovaný nie je povinný dokazovať na čo v skutočnosti boli prostriedky úveru žalobkyňou použité.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 12C/119/2014-71 zo dňa 04.04.2016, ktorý bol uznesením
Krajského súdu sp. zn. 41CoR/7/2016-109 zo dňa 31.05.2017 zrušený a vec bola prvostupňovému
súdu vrátená na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd poukázal na to, že je potrebné v
ďalšom konaní skúmať, či žalobkyňa v zmysle § 21 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. uplatnila neplatnosť

rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej a rozhodnutie
prvostupňového súdu a taktiež skúmať na aký účel bol žalobkyni daný úver poskytnutý.

4. Súd vo veci vykonal v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu dokazovanie oboznámením
podstatného obsahu spisu rozhodcovského súdu, Zmluvou o úvere zo dňa 08.09.2010, Dodatkom k

zmluve o úvere zo dňa 08.09.2010, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, rozhodcovskou zmluvou
zo dňa 08.09.2010, výsluchom žalobkyne ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom
materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Dňa 08.09.2010 uzavrela žalobkyňa so žalovaným zmluvu o úvere na základe ktorej jej žalovaný

poskytol sumu vo výške 800,-€, ktorú sa žalobkyňa zaviazala vrátiť s príslušným poplatkom vo výške
772,-€, teda celkove na úver zaplatiť sumu vo výške 1572,-€ v 12 mesačných splátkach po 131,-
€, počnúc dňom 10.10.2010. V deň podpisu zmluvy bol súčasne uzatvorený aj dodatok k zmluve, v
ktorom žalobkyňa vyhlásila, že veriteľom poskytnuté finančné prostriedky použije na náklady spojené
s hľadaním nového zamestnania. V ten istý deň uzavreli strany sporu rozhodcovskú zmluvu, v ktorej

sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie budú riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, pričom výber súdu bol na žalujúcej strane..

6. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.

sp. zn. SR 00108/14 zo dňa 02.06.2014 súd zistil, že rozhodcovský súd uložil žalobkyni povinnosť
zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1970,27€ spolu s príslušenstvom. Predmetný rozsudok bol
žalobkyni doručený dňa 20.06.2014 a žalobkyňa sa návrhom na jeho zrušenie obrátila na tunajší súd
dňa 18.07.2014.

7. Žalobkyňa v konaní pred súdom uviedla, že si brala u žalovaného úver na zaplatenie nájmu. Uvedenú
skutočnosť uvádzala obchodnej zástupkyni. Spolu s úverovou zmluvou podpísala aj ďalšie papiere,
ktorých obsah však nečítala. Peňažné prostriedky z úveru nečerpala za účelom výkonu povolania,
keďže už 20 rokov pracuje ako upratovačka na základnej škole, iné zamestnanie si nehľadala. Platnosť
rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní nenamietala.

8. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, je jasne a zrozumiteľne alebo ak

boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.9. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

10. Podľa § 40 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v čase rozhodnom pre
posúdenie vecí, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde
domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak:

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

11. Podľa § 41 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v čase rozhodnom
pre posúdenie veci, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní

odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

12. Podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v čase rozhodnom pre
posúdenie veci, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v
rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre
námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať

v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri
písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje
právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď
sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

13. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených
v § 40 ods. 1 písm. c), g), j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, teda jednak z dôvodu, že
popierala platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ďalej z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania ako i z toho dôvodu, že pri rozhodovaní Stáleho rozhodcovského
súdu boli porušené všeobecné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Svoj návrh na súd podala

v zákonom stanovenej lehote 30 dní od doručenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu (rozsudok
prevzala dňa 20.06.2014, návrh na súd podaný dňa 18.07.2014). Z uvedeného dôvodu sa súd pri
vykonaní dokazovania zaoberal ich dôvodnosťou a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná
pokiaľideodôvodnazrušenierozhodcovskéhorozsudkupreporušenievšeobecnezáväznýchprávnych
predpisovnaochranuprávspotrebiteľa.Pokiaľideonámietkužalobkyne,ktorouspochybňovalaplatnosť

rozhodcovskej zmluvy, súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu skúmal, či žalobkyňa uplatnila
postupom podľa § 21 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní námietku nedostatku
právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Preštudovaním obsahu spisu
rozhodcovského súdu ako aj výsluchom samotnej žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa danú námietku
v rozhodcovskom konaní nepodala, preto sa nemôže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z

dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm. c).

14. Ďalším dôvodom pre ktorý žalobkyňa navrhovala zrušiť predmetný rozhodcovský rozsudok bola tá
skutočnosť, že mala za to, že pri rozhodovaní Stáleho rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne
záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. V danom smere súd návrh žalobkyni dáva za pravdu.

15. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom vrozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.16. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.

1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

17. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že je nepochybné že predmetný záväzkový
vzťah vzniknutý medzi zmluvnými stranami je spotrebiteľským vzťahom, nakoľko žalobkyňa žiadala o
poskytnutie úveru ako občan - fyzická osoba. Uvedené skutočnosti vyplývajú tak z predloženej zmluvy o

úvere ako aj dodatku k zmluve a iných listín, kde bola žalobkyňa označená menom, priezviskom, rodným
číslom, číslom občianskeho preukazu a bydliskom. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že predmetná
zmluva má spotrebiteľský charakter, keďže žalobkyňa v danom zmluvnom vzťahu vystupovala ako
fyzická osoba - spotrebiteľka, ktorá si úver brala za iným účelom ako na výkon povolania, zamestnania
či podnikania a žalovaný vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako dodávateľ, ktorý konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti. K výhradám žalovaného v tom smere, že predmetný úver nie je

spotrebiteľským úverom, nakoľko žalobkyňa v zmluve o úvere ako aj v dodatku prehlásila, že predmetný
úver si berie za účelom výkonu zamestnania, súd uvádza, že mu je vo všeobecnosti z jeho úradnej
činnosti známe, že žalovaný pri uzatváraní zmlúv o úvere využíval prehlásenie spotrebiteľov o tom,
že predmetný úver im je poskytovaný za účelom výkonu zamestnania, povolania, resp. podnikania,
aby tak vylúčil aplikáciu zákonov na ochranu spotrebiteľa. Uvedená skutočnosť bola preukázaná aj

v danom prípade výsluchom žalobkyne, ktorá v konaní potvrdila, že si brala úver u žalovaného za
účelom vyplatenia podlžností na nájomnom, ktorú skutočnosť dokonca uvádzala obchodnej zástupkyni
žalovaného. Žalobkyňa pri výsluchu taktiež poukázala na to, že v čase podpisu zmluvy o úvere
pracovala už 20 rokov u jedného zamestnávateľa a nehodlala meniť zamestnávateľa ani si hľadať iné
zamestnanie. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný i v danom prípade využil nekalú praktiku a snažil

sa daným vyhlásením žalovanej obísť zákony koncipované na ochranu spotrebiteľov. Uvedené konanie
žalovaného preto súd považoval za účelové.

18. V ďalšom preto súd pristúpil k prieskumu danej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v
znení rozhodnom pre posúdenie veci a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi

stranami sporu neobsahovala obligatórne náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, akými sú údaje o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, údaj o konečnej
splatnosti úveru, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, údaj o priemernej ročnej percentuálnej
miere nákladov, ktorých absenciu zákonodarca v § 11 citovaného zákona sankcionoval bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou úveru. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch

pritom je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k
posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru, ktoré povinnosti si žalovaný ako dodávateľ nesplnil. Keďže
rozhodcovský súd uvedenú skutočnosť nezohľadnil, postupoval pri svojom rozhodovaní v rozpore so
všeobecne záväznými predpismi na ochranu práv spotrebiteľa.

19. Súd nemal z vykonaného dokazovania za preukázaný ďalší dôvod, ktorý uvádzala žalobkyňa ako
dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania. Podľa preštudovaného obsahu spis rozhodcovského súdu bolo zistené, že
žalobkyňa bola upovedomená o všetkých úkonoch rozhodcovského súdu, boli jej doručované všetky
písomnosti.

20. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže súd dospel k záveru, že pri rozhodovaní Stáleho
rozhodcovského súdu boli porušené predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a táto samotná skutočnosť
je dôvodom na zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu, súd rozhodol o zrušení rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00108/14 zo dňa 2.6.2014.

21. Súd súčasne vo výroku rozhodnutia rozhodol o odklade vykonateľnosti rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu vzhľadom k tomu, že uvedený rozsudok je právoplatný a vykonateľný, aby
nedošli k neprimeranému zásahu do práv žalobkyne, ktoré by bolo potrebné reparovať ďalšími súdnymi
konaniami.

22. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak,
že priznal úspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnej výške, keďže bola v spore plneúspešná. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola ako spotrebiteľka od zaplatenia súdneho poplatku oslobodená,
prešla zároveň na žalovaného poplatková povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku zo žalobného
návrhu,ktorýpredstavujepodľaZákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpisregistra
trestov výšku 331,50 €, ktorú povinnosť súd žalovanému zároveň vo výroku rozhodnutia uložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.