Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518200001
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Chlebovič Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:8518200001.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej

a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa
J. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v X. Z. č.d. 31zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Ferenčíkom
so sídlom na Krivej č. 23 v Košiciach proti manželke navrhovateľa R.. L. Q. rod. O. nar. X.X.XXXX
bývajúcej v V. č.d. XXX zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Gelenekym so sídlom na Garbiarskej ul.
č. 20 v Starej Ľubovni v konaní o rozvod manželstva o odvolaní manželky navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves z 10.1.2019 č.k. 12Pc/7/2018 - 163 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh navrhovateľa na rozvod manželstva zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa a jeho manželky

uzavreté 22.10.2016, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I. G., vo zväzku č. 7, ročník XXXX,
str. X pod poradovým č. XX. O trovách účastníkov konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden
z nich nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa s návrhom, aby
odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila
odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Nesúhlasila s

tvrdením súdu o existencii dôvodov na rozvod manželstva. Uviedla, že je pravdou, že s navrhovateľom
nežijú v spoločnej domácnosti, ale ich vzťah naďalej trvá, pravidelne sa navštevujú, pomáhajú si a
v podstate žijú ako manželia, len nie v spoločnej domácnosti. Konštatovala, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce a preukazujúce trvalý a hlboký rozvrat manželstva,
naopak priznal, že spolu riadne komunikujú, intímne sa stýkajú a spoločne riešia problémy, ktoré bežne
vyvstanú v manželstve. Tvrdila, že medzi ňou a navrhovateľom nie sú žiadne konflikty a hádky, čo
vyplýva aj z predložených listinných dôkazov, t.j. rozsiahleho prepisu sms komunikácie, ktorý predložila

v odvolaní. Zdôraznila, že s navrhovateľom komunikujú predovšetkým prostredníctvom sms správ kvôli
charakteru jeho práce, navrhovateľ je vodičom kamiónu a z tohto dôvodu je často na cestách. Tento
spôsob komunikácie využívajú od začiatku ich vzťahu. Podľa názoru manželky z tejto komunikácie
vyplýva, že je medzi nimi aj naďalej citový vzťah, majú sa radi a pomáhajú si. Ak by bol ich vzťah trvalo
rozvrátený, tak by ju navrhovateľ nekontaktoval a nesnažil sa o udržanie vzťahu. Vyslovila tiež názor,
že navrhovateľ podal návrh na rozvod manželstva pod nátlakom svojej matky, ktorá vždy chcela aby sa
rozviedli a navrhovateľ jej tlaku nevedel a nevie odolať. V závere vyslovila želanie zotrvať v manželstve,

pretože toto nie je trvalo rozvrátené a je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia.3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu manželky navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne
správne. Tvrdenia manželky o tom, že sa naďalej stretávajú a komunikujú spolu označil za pravdivé, ale
zdôraznil, že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia.

Tvrdil, že s manželkou mieni ostať v priateľskom vzťahu, o čom podľa jeho názoru svedčí aj ňou
predložená sms komunikácia.
4. Manželka navrhovateľa v odvolacej replike zotrvala na svojich odvolacích dôvodoch a vyslovila názor,
že aj navrhovateľ má záujem na obnovení manželského spolužitia. Zdôraznila, že medzi nimi nie je
len priateľský vzťah ako tvrdí navrhovateľ a napadnutý rozsudok považuje za predčasný, nakoľko súd

prvej inštancie mal viesť manželov k obnoveniu ich spolužitia a vyzvať navrhovateľa, aby sa zúčastnil
poradenských služieb.
5. Konania o rozvod manželstva sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ust. § 388 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“) odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho
zrušenie.
8. Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže

plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu

danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie manželky
navrhovateľa je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, lebo nie
sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie. Konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal v
prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, zistil skutočný stav veci ale z takto zisteného skutočného
stavu vyvodil nesprávny právny záver o existencii trvalého rozvratu manželstva účastníkov.

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie je rozvod manželstva, ktorého sa podaním doručeným
súdu prvej inštancie 2.1.2018 domáhal navrhovateľ na tom skutkovom základe, že ich manželstvo
je trvale rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich funkcií. V návrhu uviedol, že s manželkou uzatvorili
manželstvo 22.10.2016 v V. po približne dvojročnej známosti. Spočiatku bolo manželstvo harmonické,
bývali v spoločnej domácnosti u rodičov navrhovateľa, kde má navrhovateľ aj teraz trvalé bydlisko

a vo februári 2017 začali bývať samostatne v prenajatom byte v Levoči. Manželstvo je bezdetné.
Bezprostredne po svadbe začala manželka ignorovať všetkých jeho príbuzných a na vzťahoch s nimi
jej vôbec nezáležalo. Z uvedených dôvodov sa začali prejavovať prvé rozpory, pričom tento stav
vyvrcholil tým, že navrhovateľ sa v júny 2017 odsťahoval zo spoločnej domácnosti a odvtedy vedú
každý svoj samostatný život, ich manželstvo sa nachádza v takom hlbokom, trvalom a nenapraviteľnom

rozvrate,žejevylúčenéjehoobnovenie.Manželkasnávrhomnarozvodmanželstvanesúhlasila,pretože
napriek odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti plní manželstvo naďalej spoločenské funkcie
predpokladané Zákonom o rodine. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté rozhodnutie.

11. Odvolací súd uvádza, že z ustanovení Zákona o rodine citovaných v napadnutom rozhodnutí súdu

prvej inštancie vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva a
to, či manželstvo má význam pre účastníkov konania a či môže plniť svoj spoločenský účel. Pri skúmaní
vážnosti rozvratu manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a vyhodnotiť celkový postoj
manželov k manželstvu a k výkonu práv a povinností založených uzavretím manželstva, ich vzájomný
vzťah, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahu medzi nimi a rovnako prihliadnuť na odkázanosť

jedného a pomoc druhého manžela. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť
dôvodom na rozvod manželstva. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok a Zákon o
rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod
manželstva je odôvodnený, len ak sú splnené podmienky ustanovené v § 23 ods. 1 Zákona o rodine,
teda ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť

svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívny kvalifikovaný
rozvrat vzťahu medzi manželmi je daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, ktoré sú zahrnuté do
požiadavky vážnosti a trvalosti rozvratu. Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi je závislá od toho,
do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, t.j. akým spôsoboma v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom správaní sa pravidlá, ktoré vyplývajú z čl. 1 a 4
Základných zásad Zákona o rodine a z ustanovení § 18 až 20 Zákona o rodine. Trvalosť rozvratu vzťahov
medzi manželmi nezáleží len na tom, aká dlhá doba uplynie od vzniku rozvratu do podania návrhu na

rozvod manželstva, ale aj na povahe príčin rozvratu a miere ich následkov. Znamená to, že manželstvo
možno rozviesť, iba ak je rozvod v tom ktorom prípade riešením zodpovedajúcim stanoveným hľadiskám
na manželstvo a jeho zánik rozvodom.

12. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už

nezostáva. Akékoľvek zľahčovanie alebo podceňovanie manželstva treba odmietnuť, preto manželstvo
možno skončiť rozvodom iba vtedy, ak tento postup má svoje zákonné opodstatnenie. Odvolací
súd dospel po dôslednom preštudovaní obsahu spisu k odlišnému záveru ako súd prvej inštancie,
pretože vzhľadom na dôkazy produkované manželkou v priebehu konania, bol v tejto veci jednoznačne
preukázaný záver, že vzťahy medzi manželmi nie sú vážne narušené a ani trvalo rozvrátené
tak, že by manželstvo neplnilo ten účel, pre ktorý bolo založené. Za trvalý rozvrat manželských

vzťahov účastníkov nemožno považovať rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou ich
obnovenia. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nesporne vyplynulo, že aj po odchode
navrhovateľa zo spoločnej domácnosti sa manželia naďalej pravidelne stretávajú, komunikujú, trávia
spolu čas, intímne sa stýkajú a sú si navzájom oporou. Z listinných dôkazov predložených manželkou
vyplýva, že manželia sa intímne stýkali aj v priebehu konania, nota bene manželstvo naďalej plní

biologickú funkciu tak, ako to predpokladá Zákon o rodine. Tieto objektívne preukázané skutočnosti
výslovne potvrdil navrhovateľ. Odvolací súd neakceptoval ani navrhovateľom tvrdené príčiny rozvratu
manželstva, ktoré stroho odôvodnil konfliktami medzi manželkou a jeho rodinou, pretože jednoznačne
neodôvodňujú rozvrat manželstva ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi. Ďalšie
príčiny rozvratu manželstva navrhovateľ netvrdil ani nepreukázal, obmedzil sa len na konštatovanie, že

nechce ,,talianske manželstvo“, pričom vážne vzájomné konflikty manželov z obsahu spisu nevyplývajú.
Odvolací súd dospel k záveru, že k rozvratu v manželských vzťahoch nedošlo ani porušením vernosti.
Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal ním tvrdenú mimomanželskú známosť, napriek tomu,
že bolo jeho povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení (§ 32 CMP) a
odvolací súd, vzhľadom na listinné dôkazy predložené manželkou, jeho tvrdeniam o novej známosti

ani neuveril. Konštatuje, že vzťahy manželov, ktoré sa doposiaľ vytvárali počas ich krátkeho spolužitia,
boli a budú nepochybne zložité a rešpektovanie práv a plnenie povinností z nich vyplývajúcich, ako
aj správanie manželov súviselo s okolnosťami, ktoré mali svoj pôvod nielen vo vzájomnom vzťahu
manželov, ale boli závislé aj na skutočnostiach existujúcich mimo ich manželstva (konfliktný vzťah
manželky s rodinou navrhovateľa). Odvolací súd prihliadol aj na to, že manželka napriek súčasnému

správaniu sa navrhovateľa má záujem na udržaní manželstva, tento záujem nie je vzhľadom na
konanie manžela (ktorý stretnutia s manželkou vyhľadáva) len jednostranný. Odvolací súd uzatvára,
že v tomto konaní nebol zistený trvalý rozvrat v manželských vzťahoch, medzi manželmi ide o rozpory
prechodného charakteru s perspektívou obnovenia vzťahov. Z ust. § 23 Zákona o rodine vyplýva zásada
objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva, t.j. či manželstvo môže plniť svoj

spoločenský účel. Pri skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť
a následne vyhodnotiť najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, t.j. dĺžku trvania a intenzitu rozvratu
vzťahov medzi nimi a rovnako prihliadnuť na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Rozvod
manželstva je dôvodný, len ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené,
že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského

spolužitia. Z výpovede účastníkov konania vyplýva, že majú medzi sebou problémy, ktoré súvisia
predovšetkým s konfliktným vzťahom manželky s rodinou navrhovateľa, doposiaľ sa im ich nepodarilo
vyriešiť ale z vyjadrení manželov a dôkazov produkovaných v konaní rezultuje záver, že sa majú radi
a snaha manželky navrhovateľa o odstránenie rozporov a obnovenie spolužitia môže ovplyvniť postoj
navrhovateľa k manželstvu, preto v tomto štádiu konania nebolo možné konštatovať, že vzťah manželov

je neperspektívny. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd odvolacie námietky manželky navrhovateľa
za opodstatnené a preto podľa § 388 CSP zmenil rozsudok tak, že návrh zamietol.

13. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.