Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, July 11, 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/119/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209109
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6414209109.8

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobkyne: R. T., W.. XX.XX.XXXX, M.. F. Z.L. XX/
XX, XXX XX Ž. W. Q., v konaní právne zast.: advokátska kancelária Špireková & Partners s.r.o., so
sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zrušenie
rozsudku rozhodcovského súdu a o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Ž. W. Q. Č.. V.. XXC/

XXX/XXXX-XXX A. H. XX.XX.XXXX takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Ž. W. Q. Č.. V.. XXC/XXX/XXXX-XXX A. H.
XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd zrušil
rozsudok rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. vydaný pod sp.

zn. L. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX.

2. Rozsudkom Okresného súdu Ž. W. Q. Č.. V.. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v F. F. Č.. V.. XXCoR/XX/XXXX-XXX A. H. XX.XX.XXXX bol rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.,
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. L. XXXXX/XX A. H. XX.XX.XXXX

zrušený a vykonateľnosť uvedeného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu bola do právoplatnosti
rozsudku okresného súdu odložená. Okresný súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100 % a krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom priznal žalobkyni voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Uznesením Okresného súdu Ž. W. Q. Č.. V.. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX vyšší súdny

úradník zaviazal žalovaného voči žalobkyni na zaplatenie trov konania vo výške 744,68 Eur. Proti
predmetnému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote
sťažnosť. Žalovaný v sťažnosti uviedol, že nesúhlasí s náhradou trov právneho zastúpenia, ktoré
si v predmetnom konaní uplatňuje právny zástupca žalobkyne. Žalovaný má za to, že rozhodnutie
vyššieho súdneho úradníka vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný poukázal na
skutočnosť, že trovy právneho zastúpenia sú neprimerane vysoké, pri tom odkázal na ustanovenia

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v ktorých je vyjadrená záujmová zásada a
zásada proporcionality medzi výškou vymáhanej čiastky a trovami konania. Žalovaný uviedol, že
nález Ústavného súdu SR sp. zn.: I. ÚS 759/2013-20 konštatoval, že: ustanovenie § 150 ods. 2
OSP je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou ponechávajúcom na zvážení súdu, či trovy
konania sú voči uplatňovanej pohľadávke neprimerané, resp. čo vôbec pod neprimeranosťou treba
rozumieť. Ide teda o také ustanovenie, ktoré dáva relatívne široké medze pre sudcovské uváženie,

resp. sudcovský zmysel pre spravodlivosť.“ Žalovaný má za to, že napriek tomu, že zákon č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok explicitne neustanovuje vyššie vyjadrený právny názor Ústavného súduje potrebné ho rešpektovať, a aplikovať aj na predmetné sporové konanie v súlade s čl. 2 CSP
podľa ktorého: „Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít...“. Žalovaný má

za to, že napriek čiastočnej zmene právnej úpravy týkajúcej sa náhrady trov konania, vyššie uvedené
právne zásady týkajúce sa rozhodovania o trovách spolu s predmetnou judikatúrou je nevyhnutné
aj za súčasného právneho stavu aplikovať a rešpektovať, pretože zmeny úpravy náhrady a platenia
trov v CSP podľa dôvodovej správy k CSP tieto inštitúty len systémovo zjednodušujú a prispôsobujú
charakterusporovéhokonania.Žalovanémusajavíakoneúčelnéuplatneniesitrovprávnehozastúpenia

za úkony v priznanom rozsahu za ich vykonanie, navyše s ohľadom na právnu aj skutkovú jednoduchosť
predmetu konania. Žalovaný má v kontexte vyššie uvedeného zároveň za to, že trovy konania vzniknuté
zastupovaním advokátom v takýchto právnych a skutkovo nenáročných veciach nemožno považovať
za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie
advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v
súdnom konaní. Žalobca sa síce mohol dať zastupovať v civilnom konaní advokátom, avšak trovy

s tým spojené nemožno považovať za trovy účelné. Súd vyzval na vyjadrenie k sťažnosti právneho
zástupcu žalobkyne, ktorá sa k podanej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa XX.XX.XXXX. Právny
zástupca žalobkyne vyčíslil trovy právneho zastúpenia za úkony, ktoré riadne uskutočnil. Uplatnené a
následne priznané trovy právneho zastúpenia považoval súd správne za účelne a preukázane vzniknuté
v súvislosti s účinným uplatňovaním práva žalobkyne v predmetnom spore.

4. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), proti
uzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,jeprípustnásťažnosť.

5. Podľa § 248 zákona CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

6. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

7. Podľa § 250 ods. 1 a ods. 2 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť

dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník
viazaný právnym názorom súdu.

8. Okresný súd sťažnosťou napadnutým uznesením vyššieho súdneho úradníka zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 744,68

Eur.

9. Podľa § 251 ods. 1 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 15 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, advokát má popri nároku na
odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s

poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné
výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy a na náhradu za stratu času.

12. Tunajší súd opätovným preštudovaním spisu posúdil, že trovy konania spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia boli uplatnené v súlade s vyhláškou, boli preukázané, odôvodnené a účelne

vynaložené a vyšší súdny úradník ich v sťažnosťou dotknutom uznesení vyčíslil správne. Keďže
žalobkyňa mala v konaní úspech má nárok aj na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vyššie
citovanézákonnéustanovenie§255ods.1CSPvyjadrujezásaduzodpovednostizavýsledoksporového
konania. To znamená, že strana, ktorá mala v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu
všetkýchtrovkonania.Náhradajeobmedzenánaúčelnevynaloženétrovypreuplatneniealebobránenie

práva. Žalovaný si musí byť vedomý toho, že v prípade neúspechu ponesie náklady konania, prípadne
aj náklady právneho zastúpenia protistrany. Na druhej strane mu však príslušné procesné predpisy
garantujú, že jeho náklady budú v prípade úspechu nahradené. S právnym názorom žalovaného,
podľa ktorého nie je možné považovať za účelne vynaložené trovy konania trovy pozostávajúce ztrov právneho zastúpenia, sa nemožno stotožniť. Takýto názor je v rozpore s ústavným princípom
rovnosti účastníkov súdneho konania, nakoľko priznanie práva na náhradu trov konania nemôže
byť posudzované podľa toho, či daný účastník by sa dokázal zastupovať sám alebo nie. Využitie

poskytnutia služieb splnomocneného zástupcu je právom každého účastníka/strany sporu a využitie
tohto práva nemôže mať vplyv na iné práva účastníka, napríklad právo na náhradu trov konania.
Ústavne garantované právo na právnu pomoc zahŕňa právo účastníka konania zvoliť si, či sa nechá
alebo nenechá zastúpiť v konaní a prípadne tiež kým. Právne zastúpenie je tak ponechané úplne na
vôli strany sporu, a to bez ohľadu na to, či by sa bol schopný zastupovať sám. Dôvody rozhodnutia

žalobkyne sa v konaní zastúpiť advokátom nemožno hľadať len v nedostatku jej právneho vzdelania,
ale napríklad aj vo väčšej miere objektivity zástupcu, jeho konkrétnej špecializácii na danú problematiku
a podobne. Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné, právo na zastúpenie
advokátom limitovať. Stranu sporu nie je možné sankcionovať tým, že jej nebude priznaná náhrada
nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2015, sp.zn. 4MCdo/16/2014).

13. V danom prípade žalovaný nepreukázal dôvodnosť svojej sťažnosti, a preto okresný súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a sťažnosť zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.