Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310216249
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4310216249.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v exekučnej veci oprávnenej: Mgr. Danuše Korczyňská,
Petřvaldská 44, Havířov, Česká republika, zastúpenej Mgr. Petrom Žídekom, PhD., advokátom, Klincová
37/B, Bratislava, proti povinnému: B. N., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, S., o vymoženie sumy 262.380,-
Kč s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 11Er/1209/2010 a u súdnej

exekútorky JUDr. Ing. Zuzany Dobrodenkovej, PhD., Blahova 13, Skalica pod sp. zn. Ex 3145/2010, o
odvolaní oprávnenej zo dňa 22.08.2018 proti III., IV. a V. výroku uznesenia Okresného súdu Levice č.
k. 11Er/1209/2010-243 zo dňa 29.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 11Er/1209/2010-243 zo dňa 29.06.2018 v napadnutej
časti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú (III. výrok) a výroku o zastavení exekúcie (IV. výrok)
p o t v r d z u j e .

Odvolací súd odvolanie oprávnenej zo dňa 22.08.2018 proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k.
11Er/1209/2010-243 zo dňa 29.06.2018 v časti proti výroku o tom, že súdna exekútorka má právo na
náhradu trov exekúcie proti oprávnenej v rozsahu 100 % (V. výrok) o d m i e t a .

Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie námietky povinného proti exekúcii zamietol (I. výrok),
námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol ako oneskorene podané (II. výrok), exekúciu vyhlásil
za neprípustnú (III. výrok), exekúciu zastavil (IV. výrok), rozhodol, že súdna exekútorka má právo na
náhradutrovexekúcieprotioprávnenejvrozsahu100%(V.výrok)asúčasnenepriznalnároknanáhradu
trov exekučného konania povinného proti oprávnenej (VI. výrok).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ust. § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03. 2017, § 36 ods. 2 veta prvá, § 50, § 57 ods. 1 písm.
g/, § 58 ods. 1, 2, 5, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení
účinnom do 31.10.2013, § 243b ods. 1, 2, § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do

31.12.2018, ust. § 100 ods. 1, 2, § 101, § 106 ods. 1, 2, § 110 ods. 1 a § 112 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ust. § 256 ods. 2, § 257 a 262 ods. 1, 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3.Uviedol,ževpredmetnejvecijeexekučnýmtitulomplatobnýrozkazOkresnéhosúduvoFrýdku-Místku
zo dňa 01.04.1996 č. k. Ro/390/96-9, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.05.1996.4. V odôvodnení svojho uznesenia súd prvej inštancie osobitne poukázal na podanie povinného zo
dňa 22.11.2011 (doručené dňa 24.11.2011) a vyjadrenie povinného (k odvolaniu oprávnenej zo dňa
06.01.2012) zo dňa 17.09.2013. V oboch podaniach bola zo strany povinného vznesená námietka

premlčania.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pri posudzovaní predpokladov a podmienok vykonateľnosti
platobného rozkazu Okresného súdu vo Frýdku-Místku zo dňa 01.04.1996 pod č. k. Ro/390/96-9
prihliadal na to, že tento platobný rozkaz ako exekučný titul (rozhodnutie súdu majetkovej povahy v

občianskej veci) je vykonateľný na území Slovenskej republiky.

6. Pri rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii prihliadol na to, že povinný podal námietky
proti exekúcii včas, t. j. v štrnásťdňovej lehote od doručenia mu upovedomenia o začatí exekúcie. Pri
posudzovaní obsahu a zdôvodnenia námietok povinného proti exekúcii s prihliadnutím na § 50 ods.
1 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie dospel k záveru, že povinný v námietkach proti exekúcii

nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku
alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Súd
prvej inštancie námietky povinného proti exekúcii zamietol s poukazom podľa § 50 ods.1, 2 Exekučného
poriadku, nakoľko povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii v podaní zo dňa 15.02.2011
neuviedol dôvody, ktorými by preukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili

zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo že sú tu iné dôvody, pre ktoré je
exekúcia neprípustná. Na dodatočne uvedené dôvody súd prvej inštancie neprihliadal.

7. Námietky povinného proti trovám exekúcie súd prvej inštancie zamietol s poukazom na § 201 ods. 2
Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že námietky proti trovám exekúcie podal povinný oneskorene.

8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko povinný si uplatnil v konaní námietku premlčania v
podaní zo dňa 22.11.2011, ako aj vo vyjadrení zo dňa 17.09.2013 k odvolaniu oprávnenej, zaoberal sa
tým, či prichádza do úvahy z dôvodu povinným vznesenej námietky premlčania zastavenie exekúcie.
Súd prvej inštancie prihliadol na to, že námietku premlčania ako dôvod pre zastavenie exekúcie možno

vzniesť povinným v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Povinný vzniesol námietku premlčania
v podaní zo dňa 22.11.2011 s poukazom na to, že uzavrel približne v roku 1990 kúpnu zmluvu a
vystavená faktúra nebola zaplatená. Uviedol, že z podanej žaloby vyplýva, že bola doručená Okresnému
súdu vo Frýdku-Místku pred rokom 1996 a právo na zaplatenie kúpnej ceny mohlo byť prvýkrát
uplatnené v deň podpisu kúpnej zmluvy, t. j. v roku 1990. Uvedené právo sa podľa názoru povinného

premlčalo po uplynutí trojročnej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Na námietku premlčania
vznesenú povinným v podaní zo dňa 22.11.2011 s poukazom na § 100, § 101 Občianskeho zákonníka
(prípadneposúdiacjupodľa§106Občianskehozákonníka)akonadôvodzastaveniaexekúcienemožno
prihliadnuť z dôvodu, že ide o námietku premlčania, ktorú mal možnosť povinný vzniesť len v konaní
Okresného súdu vo Frýdku-Místku pod sp. zn. Ro/390/96, predtým ako bolo v konaní pod sp. zn.

Ro/390/96 oprávnenej právoplatne priznané právo v platobnom rozkaze, ktorý je exekučným titulom. Pri
posudzovaní dôvodnosti vznesenej námietky premlčania povinným v jeho podaní zo dňa 17.09.2013
(vo vyjadrení k odvolaniu) súd prvej inštancie prihliadal na to, že ide o námietku premlčania, ktorou
sa povinný dovoláva nemožnosti vymáhania nároku zo strany oprávnenej priznaného jej exekučným
titulom s poukazom na § 110 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka.

9. Pri posúdení dôvodnosti povinným vznesenej námietky premlčania podľa § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, súd prvej inštancie právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi exekučného konania,
posúdil ako vzťah občianskoprávny. Za rozhodujúce pre posúdenie právneho vzťahu vzniknutého medzi
účastníkmi exekučného konania považoval dôvod uplatneného nároku oprávnenej v podanej žalobe (v

návrhu na vydanie platobného rozkazu ) proti povinnému, a to, že nárok si oprávnená v žalobe uplatnila
proti povinnému ako nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla trestným činom povinného. V danom
prípade povinnému vznikol záväzok voči oprávnenej z titulu zodpovednosti za škodu, ktorú jej spôsobil,
podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Na základe takto uplatneného nároku oprávnenej v návrhu na
vydanieplatobnéhorozkazubolplatobnýrozkaz,ktorýjeexekučnýmtitulom,vydaný.Súdprvejinštancie

preto dôvodnosť námietky premlčania vznesenej povinným vo vyjadrení zo dňa 17.09.2013 k odvolaniu,
posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.10. S poukazom na § 110 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka právo priznané právoplatným
platobným rozkazom Okresného súdu v Frýdku-Místku zo dňa 01.04.1996 pod č. k. Ro/390/96-9 sa
premlčuje za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Platobný rozkaz bol povinnému

doručený 17.04.1996, čo vyplýva z predloženej doručenky. Povinnému vznikla povinnosť na základe
platobného rozkazu oprávnenej plniť do 02.12.1996. Premlčacia desaťročná doba na vymáhanie nároku
priznaného jej vykonateľným rozhodnutím na súde, u súdneho exekútora, začala oprávnenej plynúť
nasledujúcim dňom, t.j. dňom 03.12.1996 a mala uplynúť 03.12.2006.

11. Pri posúdení námietky premlčania práva oprávnenej priznaného jej exekučným titulom, vznesenej
povinným, súd prvej inštancie posudzoval, či nastali v priebehu plynutia desaťročnej premlčacej doby
okolnosti, ktoré spôsobili, že došlo k spočívaniu premlčacej doby a či začala bežať nová premlčacia
doba z dôvodu uvádzaného oprávnenou, že došlo zo strany povinného k písomnému uznaniu dlhu zo
strany povinného.

12. Oprávnená poukazovala na to, že už dňa 14.08.2000 navrhla nariadenie výkonu rozhodnutia u
Okresného súdu vo Frýdku-Místku a konanie bolo ďalej vedené pred Okresným súdom v Ostrave a
Najvyšším súdom Českej republiky a bolo skončené rozhodnutím Najvyššieho súdu Českej republiky č.
k. 20Cdo 186/2004-74 z 24.02.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.03.2005. Premlčacia doba podľa
oprávnenej neplynula po dobu 4 rokov 7 mesiacov a 7 dní, po dobu exekučného konania pred českými

súdmi. Oprávnená poukázala aj na to, že premlčacia doba neplynula v zmysle § 112 Občianskeho
zákonníka ani po dobu, po ktorú oprávnená čakala na zistenie zdroja príjmov povinného súdom
tak, aby mohla podať proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie. Uviedla, že už dňa 23.08.1996
požiadala Okresný súd vo Frýdku-Místku o zistenie zdroja príjmov povinného (§ 260 OSP platného
v Českej republike) a súd na jej žiadosť až do podania návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia zo

dňa 14.08.2000 vôbec neodpovedal. Tiež poukázala na to, že povinný predmetné právo oprávnenej
uplatnené v exekučnom konaní, písomne uznal. Uviedla, že podala v roku 2001 k Okresnému štátnemu
zastupiteľstvu v Karvinej podnet pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného
rozhodnutia, ktorého sa mal dopustiť povinný tým, že neplnil povinnosť stanovenú platobným rozkazom
Okresného súdu vo Frýdku-Místku č. k. Ro 390/96-9 zo dňa 01.04.1996, t. j. exekučným titulom v

napísanej exekučnej veci. V rámci prešetrovania uvedeného podnetu bola s povinným 24.10.2001 na
Obvodnom oddelení PZ Želiezovce spísaná zápisnica o podanom vysvetlení, v ktorej povinný výslovne
uznal: „som si vedomý toho, že menovanej dlhujem peniaze ...“, pričom menovanou sa v zápisnici
rozumie p. Korczyňská. Povinný zápisnicu podpísal a túto možno považovať za právny úkon povinného.
Podľa oprávnenej vyjadrenie povinného spĺňa všetky náležitosti uznania dlhu v zmysle §110 ods. 1

Občianskeho zákonníka a od tohto dátumu vo vzťahu k predmetnému právu oprávnenej bežala nová
desaťročná lehota, ktorá v dobe podania návrhu na vykonanie exekúcie ešte neubehla.

13. Povinný uviedol, že spočívanie plynutia premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka
začalo podaním návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia dňa 14.08.2000 a trvalo až do právoplatného

skončenia veci, uznesenia Krajského súdu v Ostrave z 30.04.2002, ktorého právoplatnosť nastala v
mesiaci máj 2002. Od tohto okamihu plynutie premlčacej doby pokračovalo ďalej a oprávnená mohla a
mala iniciovať výkon rozhodnutia na území Slovenskej republiky, čím by si zabezpečila účinnú ochranu
svojich práv (nárokov). O tomto bola oprávnená aj poučená v odôvodnení rozhodnutia Okresného súdu
vo Frýdku-Místku. Povinný nesúhlasil s názorom oprávnenej, že spočívanie premlčacej doby skončilo

až právoplatnosťou rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré nadobudlo právoplatnosť
21.03.2005 a teda, že konanie pred českými súdmi trvalo 4 roky, 7 mesiacov a 7 dní. Povinný je
toho názoru, že predmetné konanie trvalo pred súdmi Českej republiky do právoplatnosti uznesenia
Krajského súdu v Ostrave, teda od 14.08.2000 do mája 2002, t. j. 1 rok a najviac 6 mesiacov. Po
započítaní spočívania premlčacej doby uplynulo najmenej 13 rokov a l mesiac a teda právo uplatnené

oprávnenou v exekučnom konaní je premlčané a námietka premlčania povinného je dôvodná. Podľa
názoru povinného nedošlo samotným podaním dovolania k automatickému predĺženiu spočívania
plynutia premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. Zákon s podaním dovolania nespája
suspenzívny účinok ako je tomu pri riadnom opravnom prostriedku. Len v prípade odkladu právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia by došlo k priznaniu suspenzívneho účinku podania oprávnenej a teda aj k

spočívaniu plynutia premlčacej doby, čo sa však nestalo. Povinný sa nestotožnil s názorom oprávnenej,
že došlo k právne relevantnému uznaniu dlhu povinného vo vyššie uvedenej zápisnici o podaní
vysvetlenia z 24.10.2001. Povinný poukázal na to, že povinný v predmetnej zápisnici uviedol: „že som
bol za trestný čin podvodu odsúdený Krajským súdom v Ostrave v roku 1992, ale od uvedenej doby somžiadnyplatobnýrozkazzČeskejrepublikyanizoSlovenskejrepublikyneprevzalaaninemámvedomosť,
že takéto rozhodnutie existuje“. Vysvetlenie povinného nie je možné považovať za uznanie dlhu čo
do výšky a dôvodu, nakoľko z tohto vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že si nie je vedomý právneho

dôvodu existencie dlhu a ani samotnej výšky dlhu (nevedomosť o existencii exekučného titulu) a teda
trpí nedostatkom určitosti právneho dôvodu aj nedostatkom určitosti výšky dlhu. Samotné konštatovanie
povinného, že „... menovanej dlhujem peniaze ...“, nemožno považovať za právne relevantné uznanie
dlhu podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Povinný nemohol uznať dlh vyplývajúci z platobného
rozkazu Okresného súdu vo Frýdku-Místku (exekučný titul), o ktorého existencii a ani o samotnej výške

dlhu nevedel. Pri zohľadnení všetkých okolností, nemôže byť takého vyjadrenie považované ako prejav
vôle, ktorým by chcel povinný uznať dlh. Povinný preto nesúhlasil s názorom oprávnenej, že od dátumu
24.10.2001 (podanie vysvetlenia) beží nová desaťročná premlčacia doba.

14. Pri posúdení námietky premlčania súd prvej inštancie dospel k názoru, že premlčacia doba,
ktorá začala plynúť od 03.12.1996, spočívala od 14.08.2000, t. j. od dňa podania návrhu oprávnenej

na nariadenie výkonu rozhodnutia na Okresný súd vo Frýdku-Místku. Návrh podala oprávnená proti
povinnému na základe platobného rozkazu Okresného súdu vo Frýdku-Místku zo dňa 01.04.1996 č. k.
Ro 390/96. Návrh bol vedený pod sp. zn. 28E 1013/2000. Premlčacia doba spočívala od 14.08.2000
a to až do dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Ostrave zo dňa 30.04.2002
č. k. 56Co 149/2002, t. j. do dňa 10.06.2002. Uznesením Krajského súdu v Ostrave bolo rozhodnuté

o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu vo Frýdku-Místku č. k. 28E 1013/2000-22 zo
dňa 24.07.2001 tak, že konanie o výkon rozhodnutia bolo zastavené (I. odsek výroku uznesenia).
Premlčacia doba spočívala aj v období od 10.07.2002 t. j. odo dňa podania dovolania oprávnenou
proti uzneseniu Krajského súdu v Ostrave zo dňa 30.04.2002 č. k. 56Co 149/2002. Dovolanie podala
oprávnená 10.07.2002, čo vyplýva z predloženého podacieho lístka a z dovolania zo dňa 07.07.2002

adresovaného Vrchnému súdu v Olomouci prostredníctvom Okresného súdu vo Frýdku-Místku. Súd
prvej inštancie poukázal na to, že podaním dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku si
oprávnená uplatnila nárok na súde, vo veci výkonu rozhodnutia týkajúceho sa predmetného exekučného
titulu, preto došlo k opätovnému spočívaniu premlčacej doby podaním dovolania proti uzneseniu
Krajského súdu v Ostrave zo dňa 30.04.2002 č. k. 56Co 149/2002 a to dňom 10.07.2002 a premlčacia

doba spočívala až do dňa právoplatnosti uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 20 Cdo
186/2004-74, ktorým súd dovolanie odmietol a ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.03.2005. K spočívaniu
premlčacej doby nedošlo v období od 11.06.2002 do 09.07.2002, nakoľko v tomto období neprebiehalo
žiadne konanie na súde ohľadne uplatneného nároku oprávnenej. Dovolanie bolo podané oprávnenou
už po právoplatnom skončení konania pod sp. zn. 28E 1013/2000, pričom k zrušeniu druhostupňového

rozhodnutia v dovolacom konaní nedošlo.

15. Premlčacia doba nespočívala v období od 23.08.1996 podaním žiadosti oprávnenej o zistenie zdroja
príjmu povinného za účelom určenia výkonu rozhodnutia na Okresnom súde vo Frýdku-Místku a ani
počastrvaniakonanianaOkresnomsúdevoFrýdku-Místkunazákladetejtožiadosti.Žiadosťoprávnenej

o zistenie zdroja príjmu povinného za účelom určenia výkonu rozhodnutia nie je uplatnením nároku
na začatie konania o nariadenie výkonu rozhodnutia, v ktorom by sa oprávnená domáhala výkonu
rozhodnutia na základe predmetného platobného rozkazu. V žiadosti oprávnená požiadala len o zistenie
zdroja príjmov povinného za účelom určenia výkonu rozhodnutia, preto konanie o tejto žiadosti na
Okresnom súde vo Frýdku-Místku nemá vplyv na plynutie premlčacej doby a nespôsobilo jej spočívanie.

Nie je preto rozhodujúce pri posúdení námietky premlčania, dokedy sa viedlo šetrenie ohľadom zdroja
príjmu povinného na základe uvedenej žiadosti na Okresnom súde vo Frýdku-Místku.

16. Súd prvej inštancie tiež nepovažoval za splnenú podmienku pre plynutie novej premlčacej doby z
dôvodu uvádzaného oprávnenou, že povinný uznal dlh čo do dôvodu a výšky 24.10.2001. Oprávnená

poukazovala na to, že povinný písomne uznal dlh čo do dôvodu a výšky v zápisnici o podanom
vysvetlení dňa 24.10.2001 na Obvodnom oddelení PZ Želiezovce a že z toho dôvodu začala plynúť
dňom 24.10.2001 nová premlčacia doba. Súd prvej inštancie nepovažoval za písomné uznanie dlhu
povinným výpoveď povinného zo dňa 24. 10. 2001 do zápisnice o podanom vysvetlení na OO PZ
Želiezovce. Uvedenie povinného, že si je vedomý toho, že menovanej dlhuje peniaze, bez uvedenia

výšky pohľadávky oprávnenej s poukazom aj na to, že povinný tiež uviedol, že žiadny platobný rozkaz
neprevzalaženemáanivedomie,žetakétorozhodnutieexistuje,nespĺňanáležitostipísomnéhouznania
dlhu čo do dôvodu a výšky. Zápisnica z 24.10.2001 o podanom vysvetlení na Obvodnom oddelení
PZ Želiezovce neobsahuje označenie platobného rozkazu, z ktorého vyplýva povinnosť povinnéhoplniť, neobsahuje ani údaj o výške dlhu povinného. Povinný len všeobecne konštatoval, že menovanej
dlhuje peniaze, že bol odsúdený za trestný čin podvodu Krajským súdom v Ostrave v roku 1992 a
že od uvedenej doby žiaden platobný rozkaz z Českej ani Slovenskej republiky neprevzal a nemá ani

vedomosť, že takého rozhodnutie existuje. Toto vyjadrenie nemožno považovať za platný právny úkon
písomného uznania dlhu čo do dôvodu a výšky pre jeho neurčitosť, tak pokiaľ ide o uvedenie dôvodu aj
výšky, s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právny úkon sa musí urobiť
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ide aj o nedostatok vôle povinného, ktorým
by povinný chcel písomne uznať dlh voči oprávnenej, keď síce uvádza, že si je vedomý, že menovanej

dlhuje peniaze, na druhej strane však uvádza, že žiadny platobný rozkaz neprevzal a že nemá ani
vedomosť o tom, že takého rozhodnutie existuje. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že nedošlo zo
strany povinného jeho vyjadrením do zápisnice o podanom vysvetlení z 24.10.2001 k písomnému
uznaniu dlhu povinného čo do dôvodu a výšky, a nedošlo preto k plynutiu novej desaťročnej premlčacej
doby v zmysle § 110 ods. 1 vety druhej Občianskeho zákonníka.

17. S poukazom na vyššie uvedené dôvody mal súd prvej inštancie preukázané, že oprávnená podala
dňa 03.12.2010 návrh na vykonanie exekúcie až po uplynutí desaťročnej premlčacej doby, ktorá začala
plynúť od 03.05.1996. Súd prvej inštancie prihliadol na to, že premlčacia doba plynula nasledovne: od
03.05.1996 do 13.08.2000 - uplynuli 4 roky 3 mesiace a 9 dní (od 03.05.1996 do 03.05.2000 - uplynuli
4 roky, od 04.05.2000 do 04.08 2000 - uplynuli 3 mesiace, od 05.08.2000 do 13.08 2000 - uplynulo 9

dní), od 11.06.2002 do 09.07.2002 - uplynulo 29 dní, od 22.03.2005 do 16.11.2010 - uplynulo 5 rokov
7 mesiacov a 24 dní (od 22.03.2005 do 22.03.2010 - uplynulo 5 rokov, od 23.03 2010 do 23.10.2010
- uplynulo 7 mesiacov, od 24.10.2010 do 16.11.2010 - uplynulo 24 dní). Od 03.05.1996 k 16.11.2010
uplynula premlčacia doba celkovo 10 rokov (podľa vyššie uvedeného 4 + 5 rokov, 3 + 7 mesiacov = 10
mesiacov,9+29+24dní=62dní=2mesiace).Oprávnenápodalanávrhnavykonanieexekúcieusúdnej

exekútorky dňa 03.12.2010, t. j. až po uplynutí 10 ročnej premlčacej doby, ktorá uplynula 16.11.2010.

18. Povinný podľa § 110 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka vzniesol dôvodne námietku
premlčania práva oprávnenej priznaného jej právoplatným platobným rozkazom - exekučným titulom,
preto sa oprávnená už nemôže domáhať v exekučnom konaní vymoženia priznanej jej pohľadávky

platobným rozkazom. Dovolaním sa premlčania práva oprávnenej priznaného jej právoplatným
platobným rozkazom - exekučným titulom, zaniklo právo oprávnenej domáhať sa v exekučnom konaní
práva priznaného jej platobným rozkazom Okresného súdu vo Frýdku-Místku zo dňa 01.04.1996 pod č.
k. Ro390/96-9. Súd prvej inštancie preto vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa §
57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.

19. Súd prvej inštancie záverom svojho uznesenia uviedol, že súdny exekútor má právo na náhradu
trov exekúcie proti oprávnenej v rozsahu 100 %. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku k zastaveniu
exekúcie došlo zavinením oprávnenej, pretože podala návrh na vykonanie exekúcie po uplynutí
premlčacej doby a povinný sa tak úspešne mohol dovolať a aj sa dovolal premlčania práva oprávnenej

priznaného jej v exekučnom titule. Povinný by mal s poukazom na § 9a Exekučného poriadku a § 256
ods. 2 CSP nárok na náhradu trov exekučného konania, ktoré mu v exekučnom konaní vznikli. Súd
prvej inštancie mu však s poukazom na§ 9a Exekučného poriadku a § 257 CSP nepriznal nárok na
náhradu trov exekučného konania voči oprávnenej, nakoľko sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa
pre nepriznanie náhrady trov exekučného konania povinnému voči oprávnenej v tejto exekučnej veci.

Súd prvej inštancie prihliadol na to, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by mala oprávnená
povinnému hradiť trovy, ktoré mu vznikli v tomto exekučnom konaní, keď si nesplnil svoju povinnosť voči
oprávnenej na základe exekučného titulu v stanovenej lehote a ani neskôr, a to ani len sčasti.

20. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom

stanovenej lehote odvolanie, a to v časti výrokov o vyhlásení exekúcie za neprípustnú (III. výrok), jej
zastavení (IV. výrok) a o tom, že súdna exekútorka má právo na náhradu trov exekúcie proti oprávnenej
v rozsahu 100 % (V. výrok).
Uviedla, že pôvodná námietka premlčania zo dňa 22.11.2011 bola vznesená až na základe výzvy súdu
zo dňa 11.11.2011, v ktorej súd povinného vyzval k upresneniu jeho námietok proti exekúcii zo dňa

15.02.2011. Súd týmto spôsobom evidentne poučil povinného o hmotnom práve, čím nenávratne a
zásadným spôsobom narušil rovné postavenie účastníkov v neprospech oprávnenej. Súd preto nemal
k týmto spôsobom vznesenej námietke premlčania prihliadať. Čo sa týka druhej námietky premlčania
zo dňa 17.09.2013, oprávnená nesúhlasila, že sa jedná o novú námietku, pretože pôvodná námietkapremlčania (zo dňa 22.11.2011) smerovala ku skutočnostiam, ktoré viedli k vydaniu exekučného titulu.
Pôvodnú námietku premlčania je potrebné vykladať podľa úmyslu povinného, ktorým bolo nepochybne
dosiahnutie zastavenia exekúcie z dôvodu premlčania nároku z exekučného titulu. Nie je dôvodné obe

námietky premlčania rozlišovať. Vzhľadom k tomu, že obe námietky boli vznesené až v nadväznosti na
výzvu súdu, súd nemal prihliadať ani k druhej námietke premlčania zo dňa 17.09.2013.
V ďalšej časti odvolania sa oprávnená vyjadrila k otázke premlčania nároku, pričom uviedla, že
premlčaciadobazačalaplynúťnadobudnutímprávnejmociexekučnéhotitulu.Podľanázoruoprávnenej,
premlčacia doba neplynula v dobe od nadobudnutia právnej moci rozhodnutia o zastavení exekúcie do

podania dovolania, t. j. v dobe od 10.06.2002 do 10.07.2002. Zmyslom § 112 Občianskeho zákonníka
je zaistiť, aby sa právo veriteľa, ktorý ho uplatní na súde a riadne v konaní pokračuje, nepremlčalo a
aby sa premlčacia doba ani čiastočne neskrátila. Aby bol dosiahnutý účel tohto ustanovenia, je nutné na
konanie o dovolaní a na jemu predchádzajúce konania nahliadať ako na jediné a neprerušené konanie.
Oprávnená uviedla, že je presvedčená, že premlčacia doba nebežala po celú dobu od podania návrhu
na výkon rozhodnutia dňa 14.08.2000 až do nadobudnutia právnej moci uznesenia Najvyššieho súdu

Českej republiky dňa 21.03.2005, ktoré bolo posledným rozhodnutím vo veci. Naviac, oprávnená podala
dňa 23.08.1996 Okresnému súdu Frýdek-Místek žiadosť o poskytnutie informácie o príjmoch povinného,
pričom tento úkon je uplatnením práva na súde v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, pretože by bez
neho nebolo možné viesť exekučné konanie. Beh premlčacej doby sa preto podaním žiadosti zastavil
až do doby, keď bola oprávnená s požadovanými informáciami oboznámená v roku 2000. Z uvedeného

vyplýva, že návrh na výkon exekúcie v Slovenskej republike bol oprávnenou podaný pred uplynutím
premlčacej doby. Námietka premlčania, aj keby bola povinným vznesená riadne, nie je dôvodná.

21. Oprávnená navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku III., IV. a V. zrušil a sám vo
veci rozhodol, prípadne vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

22. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávnenej zo dňa 22.08.2018, odvolacími dôvodmi ako
i zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP), prejednal podané odvolanie
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej proti III. a

IV. výroku napadnutého uznesenia č. k. 11Er/1209/2010-243 zo dňa 29.06.2018 nie je dôvodné, preto
uznesenie súdu prvej inštancie v časti III. výroku (t. j. v časti o vyhlásení exekúcie za neprípustnú) a v
časti IV. výroku (t. j. v časti o zastavení exekúcie) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku
vecne správne.
Pokiaľ ide o odvolanie oprávnenej proti V. výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal súdnej exekútorke

právo na náhradu trov exekúcie proti oprávnenej v rozsahu 100 %, odvolací súd dospel k záveru, že proti
tomuto výroku odvolanie prípustné nie je. S poukazom na túto skutočnosť odvolanie oprávnenej zo dňa
22.08.2018 proti V. výroku vyššie označeného uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 29.06.2018 podľa
ust. § 386 písm. c/ CSP odmietol, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, o
čom boli účastníci exekučného konania i správne poučení.

23. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov účinnom od 28.02.2019,
teda i čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci

pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
Podľa § 243b ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013
sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred
1. novembrom 2013.

24.Podľa§57ods.1písm.g/,ods.2vyššiecitovanéhozákonavzneníúčinnomdo31.10.2013,exekúciu
súd zastaví, ak
g/ exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

25. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ú
činnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomtozákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 110 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 112 vyššie citovaného zákona, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu

konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

26. Podľa § 9a ods. 1, 3, 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom
do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie,
námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.
Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

27. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.
Podľa § 357 písm. a/ až o/ CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a/ zastavení konania,

b/ odmietnutí podania vo veci samej,
c/ odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e/ zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,

g/ zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h/ zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j/ odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,

l/ zabezpečení dôkazného prostriedku,
m/ nároku na náhradu trov konania,
n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o/návrhunauznaniecudziehorozhodnutia,onávrhunavyhlásenievykonateľnosticudziehorozhodnutia
a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak
c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
Podľa § 387 ods. 1, 2, 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Podľa § 470 ods. 1, 2, 3 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto
zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.28. Z predloženého súdneho exekučného spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že exekučné
konanie v predmetnej veci sa začalo dňa 03.12.2010, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh
oprávnenej zo dňa 03.12.2010 na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnená žiadala o vymoženie

sumy 262.380,- Kč s príslušenstvom a trov exekúcie. Ako exekučný titul predložila platobný rozkaz
vydaný Okresným súdom vo Frýdku-Místku dňa 01.04.1996 pod č. k. Ro 390/96-9, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.05.1996. Následne súd prvej inštancie vydal dňa 27.01.2011
poverenie na vykonanie exekúcie pre súdnu exekútorku JUDr. Ing. Zuzanu Dobrodenkovú na základe
vyššie označeného exekučného titulu. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 07.02.2011 bolo

doručené povinnému dňa 10.02.2011.
Podaním zo dňa 15.02.2011 povinný podal námietky proti exekúcii, pričom uviedol že za pohľadávku
voči oprávnenej bol právoplatne odsúdený v Českej republike a trest si odsedel, pričom od toho času
uplynulo už 10 rokov a žiadne upovedomenie ohľadne pohľadávky na jeho terajšiu adresu nedostal.
Zároveň poukázal na svoju nepriaznivú sociálnu a finančnú situáciu s tým, že zároveň podáva námietky
proti trovám exekúcie.

Následne na základe výzvy súdu sa k podaným námietkam vyjadrila oprávnená, a to v podaní zo dňa
03.10.2011 pričom uviedla, že ich považuje za bezpredmetné.
Súd prvej inštancie v podaní zo dňa 11.11.2011 povinného vyzval, aby spresnil svoje podanie zo dňa
15.02.2011 (námietky proti exekúcii), či namieta opodstatnenosť pohľadávky, alebo podáva námietku
premlčania, prípadne iba poukazuje na svoju zlú finančnú situáciu. Povinný v podaní zo dňa 22.11.2011

uviedol, že s oprávnenou uzavrel približne v roku 1990 kúpnu zmluvu a vystavená faktúra nebola riadne
uhradená. Oprávnená ho zažalovala a bol právoplatne odsúdený na 30 mesiacov. Poukázal na ust. §
100 a § 101 Občianskeho zákonníka a uviedol, že právo na zaplatenie kúpnej ceny mohlo byť prvýkrát
uplatnené v deň podpisu kúpnej zmluvy, to je v roku 1990. Žaloba bola doručená Okresnému súdu vo
Frýdku-Místku pred rokom 1996. Na základe uvedeného vznáša námietku premlčania proti uplatnenému

právu na zaplatenie kúpnej ceny v sume 262.380,- Kč s príslušenstvom, nakoľko podľa jeho názoru bolo
toto právo na súde uplatnené až po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
Súd prvej inštancie, obsadený vyšším súdnym úradníkom, uznesením zo dňa 19.12.2011 č. k.
11Er/1209/2010-38 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju z dôvodov uvedených v odôvodnení
tohto uznesenia. Proti tomuto rozhodnutiu podala oprávnená odvolanie zo dňa 06.01.2012, ktoré

spresnila v podaní zo dňa 17.01.2012 a ďalej doplnila podaním zo dňa 07.02.2012. K odvolaniu
oprávnenej sa v písomnom podaní zo dňa 11.02.2012 vyjadril povinný, ktorý uviedol, že súhlasí s
rozhodnutím súdu prvej inštancie o neprípustnosti exekúcie.
RozhodnutímCentraprávnejpomoci,kanceláriaNitrazodňa16.07.2013vkonanípodsp.zn.4778/2013
bol povinnému priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a na jeho zastupovanie bol určený

advokát Mgr. Peter Senovský, ktorý podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 17.09.2013,
v ktorom uviedol, že odvolaním napadnuté uznesenie považuje za vecne správne. Povinný v V. bode
predmetného vyjadrenia k odvolaniu vzniesol námietku premlčania s poukazom na to, že právo (nárok)
priznaný exekučným titulom si oprávnená uplatnila až po uplynutí 10 ročnej premlčacej doby. Povinný
navrhol vyhovieť vznesenej námietke, zastaviť exekučné konanie, vyhlásiť exekúciu za neprípustnú,

pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. K podanému vyjadreniu sa vo vyjadrení
zo dňa 07.10.2014 vyjadrila oprávnená, pričom uviedla, že trvá na podanom odvolaní. V podaní zo
dňa 21.11.2014 advokát Mgr. Peter Senovský oznámil súdu prvej inštancie ukončenie zastupovania
povinného.
Následne vydal Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesenie č. k. 11CoE/214/2014-155 zo dňa

18.12.2014, ktorým o odvolaní oprávnenej zo dňa 06.01.2012 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zo dňa 19.12.2011 č. k. 11Er/1209/2010-38 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil odvolací súd predovšetkým nedostatočne zisteným skutkovým stavom veci
zo strany súdu prvej inštancie.
Následne súd prvej inštancie v podaní zo dňa 30.08.2016 požiadal oprávnenú o predloženie rozhodnutia

o vyhlásení vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia v zmysle čl. 38 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, ako
aj o predloženie fotokópie uznesenia Krajského súdu v Ostrave č. k. 56Co/149/2002 zo dňa 30.04.2002
s vyznačenou právoplatnosťou a preukázanie toho, kedy oprávnená podala proti tomuto uzneseniu
dovolanie, resp. kedy začalo dovolacie konanie. Oprávnená reagovala v podaní zo dňa 28.11.2016 a
predložila požadované uznesenie Krajského súdu v Ostrave č. k. 56Co/149/2002 zo dňa 30.04.2002

s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňom 10.06.2002 a fotokópiu dovolania zo dňa 07.07.2002
adresovaného Vrchnímu soudu v Olomouci (prostredníctvom Okresného súdu vo Frýdku-Místku) s
podacím lístkom pošty s pečiatkou 10.07.2002 a adresou Okresný súd vo Frýdku-Místku.Následne súd prvej inštancie v podaní zo dňa 02.11.2017 požiadal oprávnenú o zaslanie potvrdenia
OkresnéhosúduvoFrýdlu-Místkuotom,žeplatobnýrozkaztohtosúdu,t.j.exekučnýtitulbolpovinnému
riadne doručený. Zároveň súd prvej inštancie požiadal oprávnenú aj o zaslanie fotokópie návrhu na

vydanie predmetného platobného rozkazu, kúpnej zmluvy a vystavenej faktúry týkajúcej sa nároku
priznaného platobného rozkazu, a to z dôvodu potreby posúdenia právneho vzťahu medzi účastníkmi
konania. Súd taktiež požiadal aj o preukázanie, kedy dostala oprávnená odpoveď na žiadosť o zistenie
zdroja príjmu adresovanú Okresnému súdu vo Frýdku-Místku a o zaslanie fotokópie odpovede súdu.
Na uvedenú žiadosť reagovala oprávnená v podaní zo dňa 27.11.2017 a zo dňa 22.12.2017 a predložila

požadovanépísomnosti(fotokópiužalobyzodňa09.02.2016snávrhomnavydanieplatobnéhorozkazu,
fotokópiu doručenky k platobnému rozkazu s dátumom doručenia dňa 17.04.1996 fotokópiu faktúry a
fotokópie ďalších listín).
Dňa 29.06.2018 vydal sudca súdu prvej inštancie napadnuté uznesenie č. k. 11Er/1209/2010-243,
ktorým námietky povinného proti exekúcii zamietol (I. výrok), námietky povinného proti trovám exekúcie
zamietol ako oneskorene podané (II. výrok), exekúciu vyhlásil za neprípustnú (III. výrok), exekúciu

zastavil (IV. výrok), rozhodol, že súdna exekútorka má právo na náhradu trov exekúcie proti oprávnenej
v rozsahu 100 % (V. výrok) a súčasne nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania povinného
proti oprávnenej (VI. výrok).

29. Vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávnenej proti III. a IV. výroku napadnutého uznesenia (o

vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie) má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutkový stav v predmetnej veci, tak aby bolo možné na základe neho rozhodnúť a zo
zistených skutočností vyvodil i správny právny záver o tom, že právo priznané oprávnenej právoplatným
rozhodnutím Okresného súdu vo Frýdku-Místku č. k. Ro 390/96-9 zo dňa 01.04.1996 (exekučný titul)
je v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčané, pretože oprávnená podala návrh na

vykonanie exekúcie po uplynutí desaťročnej premlčacej doby. Pochybil však pri posudzovaní doby, kedy
premlčacia doba plynula, resp. spočívala, čo však neovplyvňuje jeho správny právny záver o tom, že
právo oprávnenej, ktorého sa v exekučnom konaní domáha, je premlčané.

30. V predmetnej veci je potrebné vychádzať z toho, že exekučný titul, t. j. platobný rozkaz Okresného

súdu vo Frýdku-Místku č. k. Ro 390/96-9 zo dňa 01.04.1996 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
podľa vyznačenia dňa 03.05.1996 a dňom 04.05.1996 začala plynúť desaťročná premlčacia doba,
v ktorej si oprávnená mohla uplatniť právo, ktoré jej bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu.
Oprávnená tak i urobila a dňa 14.08.2000 podala na Okresný súd vo Frýdku-Místku návrh na nariadenie
výkonu predmetného rozhodnutia predajom hnuteľných vecí, pričom konanie sa viedlo pod sp. zn. 28E

1013/2000. Okresný súd vo Frýdku-Místku vydal uznesenie č. k. 28E 1013/2000-22 zo dňa 24.07.2001,
ktorým výkon rozhodnutia „zcela zastavil“ a na základe odvolania oprávnenej proti tomuto uzneseniu
vo veci rozhodoval odvolací súd, t. j. Krajský súd v Ostrave, ktorý uznesením v konaní vedenom pod
sp. zn. 56Co 149/2002 zo dňa 30.04.2002 zmenil uznesenie okresného súdu tak, že konanie o výkon
rozhodnutia zastavil. Toto uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo podľa vyznačenia právoplatnosť dňa

10.06.2002.

31. Vyššie uvedené v predmetnej veci znamená, že premlčacia doba plynula od 04.05.1996 až
do 13.08.2000 vrátane, nakoľko oprávnená dňa 14.08.2000 podala návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia, a teda premlčacia doba počas trvania konania o výkon rozhodnutia neplynula - spočívala

od 14.08.2000 až do 10.06.2002 vrátane, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu
v Ostrave v konaní vedenom pod sp. zn. 56Co 149/2002 zo dňa 30.04.2002, ktorým bolo konanie o
výkon rozhodnutia (platobného rozkazu Okresného súdu vo Frýdku-Místku č. k. Ro 390/96-9 zo dňa
01.04.1996) zastavené.
Dňom 11.06.2002 začala premlčacia doba opäť plynúť a nepretržite plynula až do 02.12.2010 vrátane,

pretože dňa 03.12.2010 bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávnenej zo dňa 03.12.2010 na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, t. j. platobného rozkazu Okresného súdu vo Frýdku-
Místku č. k. Ro 390/96-9 zo dňa 01.04.1996.
Premlčacia doba tak plynula od 04.05.1996 až do 13.08.2000 vrátane (t. j. 4 roky, 3 mesiace, 10 dní) a
opätovne plynula od 11.06.2002 až do 02.12.2010 vrátane (t. j. 8 rokov, 5 mesiacov, 22 dní), čo je spolu

viac ako 12 rokov. Pokiaľ si oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie v predmetnej veci až dňa
03.12.2010, nepochybne sa tak stalo až po uplynutí desaťročnej premlčacej doby, pričom na námietku
premlčania vznesenú povinným v priebehu exekučného konania musel súd prvej inštancie prihliadať.32. Námietku premlčania povinný vzniesol v podaní zo dňa 22.11.2011 a v podaní zo dňa
17.09.2013 jednoznačne namietal premlčanie práva priznaného exekučným titulom v zmysle ust. § 110
Občianskeho zákonníka tvrdiac, že oprávnená si právo priznané jej exekučným titulom uplatnila po

uplynutí desaťročnej premlčacej doby. Premlčanie práva priznaného právoplatným exekučným titulom
nespôsobuje neúčinnosť exekučného titulu, pretože súd na premlčanie tohto práva prihliadne iba na
námietku povinného. Dovolanie sa námietky premlčania zo strany povinného malo v predmetnej veci
za následok zánik vymáhateľnosti nároku priznaného právoplatným exekučným titulom a v končenom
dôsledku vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm.

g/ Exekučného poriadku.

33. Zastavenie exekúcie je jedným z procesných prostriedkov ochrany účastníkov exekučného konania,
predovšetkým povinného. Zákon umožňuje exekúciu zastaviť na návrh ako aj bez návrhu (§ 58 ods.
1 Exekučného poriadku). Medzi prípady zastavenia exekúcie bez návrhu (ex officio) patrí aj dôvod jej
zastavenia vyplývajúci z ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku (t.j. ak exekúciu súd vyhlási

za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať). Súdna prax i odborná
akademická verejnosť pripustila za dôvod podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku i premlčanie
pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom, t. j. premlčaním judikovaného práva
uplynutím času, pri ktorom pohľadávka nezaniká, len sa oslabuje, za predpokladu, že povinný sa
premlčania dovolá, (viď R 21/1981, obdobne napr. Mazák, J.: Komentár k Exekučnému poriadku,

Eurounion, 1995, Krajčo, J.: Komentár Exekučný poriadok, Eurounion, 2009, strana 207). Uplatnenie
(dovolanie sa) námietky premlčania v exekučnom konaní nemožno povinnému uprieť. Na jej uplatnenie
je súd povinný prihliadať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. (bližšie k tomu pozri unesenie
Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5 Cdo 149/2010 zo dňa 11. 04. 2011)

34. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania a na základe predložených listín správne vyhodnotil,
že oprávnenou uplatnené právo, teda právo priznané právoplatným exekučným titulom je premlčané,
ale pochybil pri posudzovaní plynutia, resp. spočívania premlčacej doby. Podanie dovolania podľa
názoru odvolacieho súdu nespôsobilo spočívanie premlčacej doby v priebehu dovolacieho konania, čo
v predmetnej veci znamená, že v dôsledku podania dovolania oprávnenej zo dňa 07.07.2002 (proti

uzneseniu Krajského súdu v Ostrave č. k. 56Co 149/2002-36 zo dňa 30.04.2002) neprestala plynúť
premlčacia doba. Dovolanie oprávnenej proti vyššie označenému uzneseniu odmietol Najvyšší súd
Českej republiky uznesením č. k. 20Cdo 186/2004-74 zo dňa 24.02.2005, ktoré podľa vyznačenia
nadobudlo právoplatnosť dňa 21.03.2005. Odvolací súd je toho názoru, že premlčacia doba plynula i v
priebehu dovolacieho konania, teda plynula tak, ako je to uvedené v 31. bode tohto uznesenia.

35. V zhode s názorom súdu prvej inštancie však odvolací súd konštatuje, že o spočívaní premlčacej
doby nemožno hovoriť v období od 23.08.1996, t. j. od okamihu podania žiadosti o zistenie zdroja
príjmu povinného. Uvedený úkon nemožno totiž považovať za uplatnenie práva priznaného exekučným
titulom v zmysle vyššie citovaného ust. § 112 Občianskeho zákonníka. K spočívaniu premlčacej doby

jednoznačne došlo až dňom 14.08.2000, kedy bol Okresnému súdu vo Frýdku-Místku doručený návrh
oprávnenej na nariadenie výkonu rozhodnutia, pričom konanie sa viedlo pod sp. zn. 28E 1013/2000
a bolo právoplatne skončené uznesením Krajského súdu v Ostrave č. k. 56Co 149/2002-36 zo
dňa 30.04.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.06.2002. Premlčacia doba teda spočívala
od 14.08.2000 až do 10.06.2002 vrátane a ďalej plynula od 11.06.2002 až do 02.12.2010 vrátane,

nakoľko dňa 03.12.2010 sa začalo exekučné konanie (podaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdnej
exekútorky),čotrebapovažovaťzauplatnenieprávoplatnepriznanéhoprávapodanímnávrhunazačatie
exekučného konania. Toto právo však bolo uplatnené po plynutí premlčacej doby, čo povinný namietal a
z toho dôvodu nebolo možné ďalej pokračovať vo vykonávaní exekúcie, ktorú potom súd prvej inštancie
dôvodne vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

V tomto smere teda odvolací súd vzhliadol námietky oprávnenej ako neodôvodnené a uznesenie
exekučného súdu v časti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú (III. výrok) a výroku o zastavení
exekúcie (IV. výrok) potvrdil ako vecne správne.

36. Pokiaľ ide o odvolanie oprávnenej proti V. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o tom, že

súdna exekútorka má právo na náhradu trov exekúcie proti oprávnenej v rozsahu 100 %, odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania správne poučil, keď v poučení
napadnutého uznesenia uviedol, že proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v ust. § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení
účinnom do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu
trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie,

bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní
uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31.03.2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu
trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie oprávnenej
zo dňa 22.08.2018 proti výroku o tom, že súdna exekútorka má právo na náhradu trov exekúcie proti

oprávnenej v rozsahu 100 %, odmietol ako neprípustné podľa ust. § 386 písm. c/ CSP.
Odvolací súd považuje za dôležité poznamenať, že vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať
ust. § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie
o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným
poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno podľa
názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov

konania“ podľa ust. § 357 písm. m/ CSP.

37. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia, pričom sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní oprávnenej.

38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že náhradu trov odvolacieho konania v tomto konaní úspešnému povinnému nepriznal, pretože mu
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

39. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

dovolateľrozšíriťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.