Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 42C/273/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515208176
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Nemčeková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2019:1515208176.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Nemčekovou PhD.,

v právnej veci žalobcov: v 1. rade: K. L., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. L. XX, XXX XX F., v 2. rade:
E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. L. XX, XXX XX F., v 3. rade: mal. Z. V. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom O. XXXX/X, XXX XX L., zastúpená zákonným zástupcom - otcom H. T., nar. XX.XX.XXXX bytom
O. XXXX/X, XXX XX L., všetci zastúpení JUDr. Ing. Petrom Ošváthom, PhD., advokátom so sídlom
Vajanského 58, 821 01 Piešťany proti žalovaným: v 1. rade: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/
X, XXX XX F., v 2. rade: Union poisťovňa, a.s.,
IČO: 31 322 051, so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcom v 1., 2., 3. rade nemajetkovú ujmu vo výške
45.000 Eur, t.j. každému po 15.000 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

III. Súd žalobcom v 1., 2., 3. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1., 2., 3. rade (ďalej len žalobcovia) žalobou podanou na tunajší súd dňa 13.04.2015

žiadali aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k úhrade sumy vo výške 99.000 Eur spoločne a
nerozdielne, každému zo žalobcov po 33.000 Eur všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu
trov konania. Svoju žalobu odôvodnili tým, že dňa XX.XX.XXXX zahynula pri dopravnej nehode V. A. vo
veku XX rokov. Nehodu zavinil žalovaný v 1. rade ako vodič motorového vozidla. Nebohá V. A. nechala
za sebou Z. V. A. vo veku 1 roku a rodičov E. A. a K. S.. Žalovaný v 1. rade bol za tento skutok uznaný
vinným a odsúdený z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona
za čo bol právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody na 3 rokov nepodmienečne.

Vozidlo, ktoré riadil žalovaný v 1. rade bolo poistené v súlade so zákon č. 381/2003 Z.z.
v poisťovni Union poisťovňa, a.s. Konaním žalovaného v 1. rade došlo k neoprávnenému zásahu
do súkromia žalobcov v súvislosti s úmrtím dcéry, resp. matky žalobkyne chráneného v zmysle § 11
Občianskeho zákonníka, ktorého súčasťou je aj rodinný život. Žalobcovia stratili možnosť prejavovať
voči nebohej svoju lásku, priazeň, porozumenie a zároveň prijímať od nej rovnaké city ako aj podporu
v každodennom živote, ktoré si rodinné spolužitie vyžaduje. Stratili zmysel a radosť do života a traumu
zo strany milovanej osoby prežívajú dodnes a budú prežívať do konca života. Y. Z. V. A. prišla o svoju

matku v útlom veku a nikdy už nebude môcť prijímať lásku a starostlivosť najbližšej osoby. Protiprávnym
konaním žalovaného v 1. rade došlo k nezvratnému zásahu a deštrukcii rodinných väzieb žalobcov.
Ujma je neodstrániteľná trvalá a objektívna, veľmi závažná a preto náhrada nemajetkovej ujmy v zmysle
§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže žalobcom čiastočne prispieť k zmierneniu tohto stavu.Vozidlo, ktoré riadil pri nehode žalovaný v 1. rade, prevádzkoval žalovaný v 1. rade a bolo povinne
zmluvnepoistenéužalovanéhov2.rade.Účelompoisteniazaškodyspôsobenéprevádzkoudopravným
prostriedkov v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v dôsledku

nehody. Usmrtenie pri dopravnej nehode je závažným dôsledkom takejto udalosti, ktorá vyvoláva nie len
občianskoprávnu zodpovednosť za škodu, ale aj občiansku zodpovednosť za zásah do osobnostných
práv. Pasívna legitimácia žalovaných je odvodená od eurokomformného výkladu (smernice EK a Rady
č. 2009/1 03/ES zo dňa 16.09.2009) pojmov náhrada škody, resp. škoda
na zdraví ust. § 4 ods. 1, 2, 4 a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.

2. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril, nenavrhol vo veci žiadne dôkazy, na pojednávania
sa nedostavoval. Posledné známe bydlisko žalovaného v 1. rade uvedené v Registri obyvateľov je
Bratislava - Petržalka.

3. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe písomne vyjadril a uviedol, že pokiaľ ide o samotný žalobný návrh

je názoru, že voči žalovanému 2. rade je nedôvodný z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. Nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy nie je nárokom, ktorý by bol krytý z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný v 2. rade nie je preto vo
veci pasívne legitimovaný. Žalobcovia odvodzujú pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade z existencie
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

v zmysle poistnej zmluvy číslo XXXXXXXX uzavretej medzi žalovaným v 2. rade ako poisťovateľom
a žalovaným v 1. rade ako poisteným. Nakoľko ide o povinné zmluvné poistenie, je rozsah poistenia
ustanovený zákonom, konkrétne § 4 zák.
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Podľa uvedeného ustanovenia (§ 4 ods. 2 zák.

č. 381/2001 Z.z.) má poistený právo, aby poisťovateľ za neho nahradil:

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písm.
aj, b) a d) ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a) alebo b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poistné plnenie

d) ušlého zisku.

4. Žalobcovia výšku uplatnených súm odôvodnili iba všeobecnými opismi spoločného života. Zo
žalobného návrhu nie je zrejmé, ktorí zo žalobcov, prípadne či všetci žalobcovia žili so zomrelou v
spoločnej domácnosti. Pokiaľ by súd po hmotnoprávnej stránke skonštatoval opodstatnenosť nároku,
žalovaný v 2. rade namietol z opatrnosti výšku uplatnených súm. Tieto sumy by mali byť predmetom

ďalšieho dokazovania, podľa názoru žalovaného v 2. rade nie je možné takéto paušalizovanie súm ako
to uvádzajú žalobcovia a to obzvlášť v prípade, kedy zákonná úprava neupravuje paušálnu výšku náhrad
napr.
v závislosti od príbuzenského pomeru. Zároveň poukázal na výšku takejto náhrady napríklad v okolitých
štátoch, napr. v Maďarsku je maximálna suma obmedzená výškou 20.000 Eur, v Belgicku - 12.500 Eur

pre manžela/manželku alebo druha/družku, rovnaká suma aj pre dieťa, súrodenec 2.500 Eur. Výška
náhrady by okrem vytrpenej ujmy mala zohľadňovať aj ekonomické kritérium - napr. výšku minimálnej
mzdy alebo iné porovnateľné kritérium (pre porovnanie náhrad priznávaných v krajinách EÚ.
Výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určuje vždy súd a to s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za akých k porušeniu práva došlo. Výška náhrady však

nemôže byť absurdná, súd ju musí určovať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, zomrelá bola vo
veku 16 rokov matkou 15 mesačného dieťaťa, rodinné pomery a väzby boli preto predmetom šetrenia
orgánov sociálnoprávnej ochrany, ktorých zistenia by mohli byť podkladom aj v tomto konaní. Ako návod
pre úvahu súdu o výške odškodnenia poukázal na ustanovenie § 5 zákona č. 215/2006 Z.z. o
odškodňovaníosôbpoškodenýchnásilnýmitrestnýmičinmivzneníneskoršíchpredpisov,ktorýupravuje

rozsah odškodnenia obetí násilných trestných činov,
v prípade ak trestným činom bola spôsobená smrť, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia
v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy (317 Eur x 50 = 15.850 Eur). Ak právo na odškodnenie
majú viacerí poškodení, rozdelí sa uvedená suma medzi nich rovnakým dielom. Ujma, ktorú utrpiaobete trestného činu a ich pozostalí, je určite porovnateľná s traumou, ktorú utrpia pozostalí po obeti
smrteľnej dopravnej nehody. Podľa § 94 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení manžel a
nezaopatrené dieťa má nárok (v prípade pracovného úrazu) na jednorazové odškodnenie - manžel vo

výške 730-násobku denného vymeriavacieho základu (maximálne 46.485,40 Eur) a nezaopatrené deti
vo výške 1/2 jednorazového odškodnenia pre manžela (pričom úhrn súm jednorazového odškodnenia
nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 46.485,40 Eur).

5. Žalobcovia v žalobnom návrhu odôvodňujú primeranosť uplatnených súm rozsudkom Krajského

súdu v Trnave, sp. zn. 11C/116/2013 a tvrdia, že v tomto konaní bola priznaná náhrada vo výške
33.000 Eur. Uvedeným rozhodnutím však bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v Piešťanoch, sp.
zn. 12C/23/2011, ktorým bolo rozhodnuté len o základe nároku, takže tvrdenie žalobcov nie je pravdivé.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie a po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, že žalovaného v 1. rade
zaviazal zaplatiť žalobcom v 1., 2., 3. rade nemajetkovú ujmu
vo výške 45.000 Eur, t.j. každému po 15.000 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol, voči žalovanému v 2. rade žalobu zamietol a žalobcom priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Strany sporu podali voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie. Krajský súd rozhodol uznesením
dňa 30.11.2018 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že
na zasadnutí občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 09.10.2018
bolo prijaté rozhodnutie s navrhovanou právnou vetou, že škodou pre účely zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je

aj ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla a že v spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná.

8. Súd prvej inštancie nariadil nové pojednávanie na deň 11.06.2019, na ktorom vykonal dokazovanie
čítaním predloženými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to:

· rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 3T/152/2012-557 zo dňa 18.12.2012, právoplatného
dňa 02.07.2013,
· oznámením o narodení V. A. dňa XX.XX.XXXX,
· úmrtným listom V. A. dňa XX.XX.XXXX,
· rodným listom maloletej Z. V. A. dňa XX.XX.XXXX,

· evidenčnou kartou vozidla X.: BA XXX PA,
· spisom reg. značka, ohľadne maloletej Z. A. z ÚPSVaR Bratislava - Malacky,
· trestným spisom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3T/152/2012,
· rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. 61
a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 3T/182/2012-557 zo dňa 18.12.2012, právoplatným
dňa 02.07.2013, súd rozhodol že obžalovaný T. Y. nar. XX.XX.XXXX (žalovaný v 1. rade) je vinný, že
dňa XX.XX.XXXX okolo XX:XX hod. viedol motorové vozidlo značky U. I., EČ: BA-XXXPA v F., v oblasti
H. jazero, v smere od Zohoru a pri následnom vjazde na železničné priecestie umiestnené

v km X.XXX medzi železničnými stanicami A. a H. W. U., nerešpektoval ust. § 28 písm. a.) písm. b.) zák.
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, nakoľko vošiel
na závorami nechránené železničné priecestie napriek výstrahe dávanej dvoma červenými striedavo
prerušovanými svetlami priecestného zabezpečovacieho zariadenia a výstrahe dávanej zvončekmi
priecestného zabezpečovacieho zariadenia, a keď sa obžalovaný nachádzal na železničnej koľaji,

zhasol motor ním vedeného vozidla, ktoré zastavilo a potom do vozidla značky Škoda Octavia EČ: BA
XXX PA narazilo v smere od A. prichádzajúce železničné dráhové vozidlo ZE-X a v dôsledku nárazu
utrpela spolujazdkyňa vo vozidle Škoda Octavia poškodená V. A., ktorá sa snažila v čase nárazu z
vozidla vystúpiť, viaceré závažné poranenia tela vedúce k úrazovo- krvacavému šoku, ktorým zraneniam
niekoľko minút po nehode podľahla, pričom obžalovaný bezprostredne pred nárazom stihol vozidlo

opustiť, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, a ako vodič, po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť
neposkytol osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví potrebnú pomoc, hoci tak mal urobiť bez
nebezpečenstva pre seba alebo iného, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149, ods. 1 a ods. 2 písm.a) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona a prečin neposkytnutia pomoci
podľa § 178 Trestného zákona za čo bol odsúdený
na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky nepodmienečne a na trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlávtrvaní5rokov.Podľa§61ods.1,ods.2Trestnéhozákonasúdodkázalpoškodenýchsnárokom
na náhradu škody na občianske súdne konania.

10. Žalobcovia v 1. a 2. rade boli rodičmi V. A., žalobkyňa v 3. rade bola jej dcérou. V čase usmrtenia žili
všetci žalobcovia spolu s V. A. v jednej (spoločnej) domácnosti, rodičia neboli manželmi, ale niekoľko

rokov žili ako druh a družka, spolu s nimi v domácnosti žil i jej partner a otec jej mal dieťaťa H. T., ktorý
nežil s nimi celú dobu ale iba pol roka. Nebohá V. A. navštevovala prvý ročník strednej školy, mala 15
rokov, keď sa jej narodilo dieťa a žalobkyňa v 1. rade mala jej dieťa v náhradnej starostlivosti. Žalobcovia
nepoznali žalovaného v 1. rade, bol to len priateľ jej kamarátky, ktorý ju mal odviesť na stretnutie s
kamarátkou KE.
11. Žiaden zo žalobcov ani zákonný zástupca žalobkyne v 3. rade po smrti V. A. nebol psychiatricky

liečený, neboli hospitalizovaní, neboli riešení u psychológov, podľa vyjadrenia žalobcu v 2. rade sa
mu prestalo dariť v práci, pretože sa nedokázal sústrediť, a v dôsledku toho mal pokles finančných
prostriedkov, čo malo negatívny dopad
narodinuaktomusamupridružilirôznezdravotnéproblémy.Rozpadolsamuvzťah,lebosožalobkyňou
v 1. rade sa rozišli.

12. Žalovaný v 1. rade bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne,
ktorý si odpykal v Ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia v
Hrnčiarovciach nad Parnou. Zo zápisnice o výsluchu svedka z trestného spisu sp. zn. 3T/152/2012 súd
zistil, že žalovaný v 1. rade si počas väzby uvedomil nesprávnosť svojho konania, keď šoféroval napriek

tomu, že mal zákaz činnosti, konanie ho mrzelo. Od roku 2006 do 2008 pracoval ako čašník na lodi v
zahraničí, po návrate zo zahraničia pracoval pre firmu s navigáciami, a to od roku 2008 do 2009, ako
obchodný zástupca. Pred vzatím do väzby bol nezamestnaný, pretože pracoval sezónne. Pokiaľ ide o
miesto pobytu, toto mal na adrese U. X v F., kde mu chodila pošta, mal tam vlastnú izbu býval tam a na
základe čestného prehlásenia jeho matky tam môže bývať i naďalej.

13. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 61 súd zistil, že škodou pre účely zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je
aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
Pri výklade pojmu škoda pre účely zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom
práve. Zodpovednostný zákon bol totiž výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli
nahradené t. č. platnou Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009

o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia
povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je
zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa slovné spojenie
utrpenie „ujmy alebo škody“, či používa termíny „akákoľvek ujma alebo škoda“ alebo „akákoľvek škoda“.
Komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú aj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu považuje škodu

majetkovú aj nemajetkovú (tu por. napr. rozsudok SD EÚ zo 6. mája 2010 vo veci C-63/09 Axel Walz
proti Clickair SA).

14. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.

15. Podľa § 13, ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa
domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa
odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo

postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jeho vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.16. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

17. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa Rč 21/1995: Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy (§ 13, ods. 2 Občianskeho
zákonníka) musí mať súd preukázané, že sú tu okolnosti preukazujúce, že v konkrétnom prípade nestačí
zadosťučineniepodľaustanovenia(§13,ods.1Občianskehozákonníka),atonajmäzhľadiskaintenzity,
trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi vzhľadom na postavenie žalobcu v
rodine a spoločnosti.

20. Podľa R 29/2001: Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva
na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Pri určení tejto výšky súd musí prihliadnuť aj
na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby

postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila.

21. Ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka poskytujú právny základ nároku
na náhradu imateriálnej ujmy spôsobenej jednotlivcovi usmrtením jemu blízkej osoby. V prípade, že
interpersonálne väzby tvoriace základ a rámec súkromného života jednotlivca dosahujú určitú intenzitu,

môže takouto deštrukciou vzťahov dôjsť
k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia (ako čiastkového práva
na ochranu osobnosti) za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne, a je objektívne
spôsobilé do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť, a ak existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym
zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu

v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Právnym
prostriedkom ochrany proti takémuto zásahu je návrh ktorým sa fyzická osoba domáha primeraného
zadosťučinenia ktoré môže mať i podobu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch -
v tomto prípade má aktívnu legitimáciu subjekt ktorému svedčí existencia kvalifikovaného vzťahu s
nebohým, nakoľko právo na súkromie je jedným

za základných osobnostných práv fyzickej osoby tak, ako to má na mysli § 11 Občianskeho zákonníka.
Protiprávne narušenie rodinných vzťahov zo strany iného predstavuje neoprávnený zásah do práva na
súkromný a rodinný život fyzickej osoby. Právo na súkromie je jedným zo základných osobnostných práv
fyzickej osoby, ktorému každý právny štát poskytuje ochranu (viď tiež Listinu základných práv a slobôd
a Ústava SR - čl. 16, ods. 1, čl. 19 ods. 2). Úprava ochrany súkromia (vrátane rodinného súkromia)

vychádza zo zásady, že do súkromného života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa
jej súkromnému životu spôsobiť žiadna ujma, funkciou práva na súkromie je totiž zabezpečiť pre fyzickú
osobu nerušenosť súkromnej sféry v ktorej by mohla všestranne rozvíjať svoju osobnosť. Ústava rodinný
život priraďuje k súkromnému životu, pričom toto priradenie treba interpretovať tak, že rodinný život a
právo na jeho ochranu sú súčasťou súkromia. Ústava chráni aj súkromie fyzickej osoby v jej rodinných

vzťahoch voči iným fyzickým osobám - neoprávnené zásahy do týchto vzťahov možno kvalifikovať ako
zásahy do rodinného života,
do rodinného súkromia. S poukazom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať že ustanovenie § 11 a
nasl. Občianskeho zákonníka poskytujú právny základ nároku
na náhradu imateriálnej ujmy spôsobenej jednotlivcovi usmrtením jeho blízkej osoby.

22. Všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany je, že ide o závažnejší zásah do psychickej a morálnej
integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach
osobnosti. Návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia sleduje priznanie satisfakcie občanovi,
ktorého osobnostné právo bolo porušené, a to so zreteľom na to, že zásah zvyčajne nemožno odčiniť

obnovením pôvodného stavu, pričom podmienkou priznania materiálnej satisfakcie je nemajetková
ujma.23. Primeranosť zadosťučinenia závisí od okolností, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu a bude
spočívať v morálnom plnení; pokiaľ morálne zadosťučinenie nie je postačujúce, je právo na peňažnú
satisfakciu. Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže

byť svojvôľou - zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pritom na dve hľadiská, a to tak na
závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Určenie výšky
peňažnej satisfakcie má byť s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade
s požiadavkami spravodlivosti.

24. Po vykonaní dokazovania a po skutkovom a právnom posúdení veci súd dospel
k záveru, že návrh žalobcov je dôvodný, nestotožnil sa však s navrhovanou výškou nemajetkovej ujmy
ktorú žiadali priznať.

25. V žalobe, ktorou žiadali žalobcovia uložiť žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne povinnosť
zaplatiť titulom nemajetkovej ujmy 99.000 Eur, každému

po 33.000 Eur, sa súd domnieva že je na mieste (po tom čo bol konštatovaný zásah zavineným konaním
žalovaného v 1/ rade do osobnostných práv žalobcov, do ich práva na súkromie a rodinný život) postup a
použitieustanovenia§13ods.2Občianskehozákonníka,nakoľkopostuppodľaods.1tohtoustanovenia
sa súdu nezdá postačujúci, resp. ani nie je dosť dobre možný vzhľadom na nezvratnosť situácie (smrť),
nie je možné domáhať sa aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti a

aby sa odstránili následky týchto zásahov, t.j. v tomto konkrétnom prípade prichádza do úvahy náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej výšku určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Po zvážení všetkých skutočností však súd dospel k
záveru že nie je namieste poskytnutie nemajetkovej ujmy vo výške tak, ako to požadujú žalobcovia,
nakoľko nebol preukázaný mimoriadne masívny zásah do ich osobnostných práv, neboli preukázané

mimoriadne zvýšené nepriaznivé následky smrti V. A. na nich. Je síce pravdou že V. A. bola matkou
maloletej žalobkyne v 3. rade, a žalobkyni v 3. rade bude chýbať po celý zvyšok života, ale maloletá
tým, že bola
vo veku 15 mesiacov a matku si nepamätá, nebude niesť traumu z jej straty tak bolestne. Nebolo
preukázané že by smrť V. A. mala výrazne nepriaznivé následky na ich zdravotný stav, nič sa nezmenilo

na spoločenskom resp. pracovnom postavení žalobcov. Počiatočná neschopnosť sa sústrediť na prácu
je vzhľadom
na prežitú traumu zo straty dieťaťa pochopiteľná a súd je toho názoru, že je aj dočasná. Súčasne s tým
je pochopiteľná i strata na zárobku, pretože človek tým, že myslí
na prežité udalosti nie je plne koncentrovaný na prácu.

26. Súd vzal tiež do úvahy vek, postavenie, príjmové a majetkové pomery žalovaného
v 1/ rade (ako pôvodcu škodiacej udalosti), pričom sa jedná o pomerne mladého človeka vo veku 35
rokov (v čase nehody mal 29 rokov), ktorý bol pred väzbou nezamestnaný a v súčasnosti podľa lustrácie
prostredníctvom Sociálnej poisťovne nie je zamestnaný. Nemajetkovú ujmu v požadovanej výške spolu

99.000Eursúdpretopovažovalnaprílišvysokú,ktoroubyfaktickyznemožnil žalovanémuv1/radeďalší
život (založenie rodiny, zaobstaranie bytu, uspokojovanie jeho základných potrieb). Tu treba tiež uviesť
že žalovaný v 1/ rade bol za spáchaný trestný čin riadne a právoplatne odsúdený. Súd mal pri svojom
rozhodovaní okrajovo na zreteli aj skutočnosť, že V. A., ktorá mala v čase dopravnej nehody maloletú
dcéruvoveku15mesiacovsamalasprávaťzodpovednejšieanemalasanechaťviezťvaute neznámym

človekom, ktorého dôkladne nepoznala a taktiež súd podotýka, že nebola preukázaná potreba isť súrne
ísť na do N., kde býval otec jej maloletej dcéry.

27.Prisúdenienemajetkovejujmyprežalobcovvcelkovejvýške45.000Eursapretozdásúduprimerané
(aj keď si uvedomuje že smrť blízkej osoby - dcéry a matky - nemožne nahradiť žiadnym finančným

plnením, ktoré by bolo trebárs aj vyššie ako žiadané žalobcami). Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

28. Súd zaviazal taktiež žalovaného v 2/ rade, ktorý je vo veci pasívne legitimovaný. Nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy je nárokom, ktorý musí byť krytý z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

29. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že priznal žalobcom náhradu trov konania v rozsahu100 % z priznanej sumy, vzhľadom k tomu, že výška priznaného nároku závisela od úvahy súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava V.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).