Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 14, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/90/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612200688
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1612200688.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Š. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. A. Q. - F., T. Č.. XXX/XX, zastúpený JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou,
Pribinova č. 3, Malacky, proti žalovanému: G.. P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. D. Č.. XXX, o náhradu
škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 4C/10/2012-231zo dňa
12.februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie konanie v časti o uloženie povinnosti

vydať žalobcovi hovädzí dobytok, a to: kravy v počte 17 kusov, čísla sprievodných dokladov zvieraťa
- pasov (ušné číslo zvieraťa): SK XXXXXX XXX, SK XXXXXX XXX, SK XXXXXX XXX, SK XXXXXX
XXX, SK XXXXXX XXX, SK XXXXXX XXX, SK XXXXXX XXX, SK XXXXXX XXX, SK XXXXXX XXX,
SK XXXX XXXXX, SK XXXX XXXXX, SK XXXX XXXXX, SK XXXX XXXXX, SK XXXX XXXXX, SK
XXXX XXXXX, SK XXXX XXXXX, SK XXXX XXXXX, jalovice nad 6 mesiacov v počte 6 kusov, čísla
sprievodných dokladov zvieraťa - pasov (ušné číslo zvieraťa): SK XXXXX XXXX X., SK XXXXX XXXX
X., SK XXXXX XXXX X., SK XXXXX XXXX X., SK XXXXX XXXX X., SK XXXXX XXXX X. a v časti o

zaplatenie 10.000,04 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 10.000,04 € odo dňa
08.12.2011 do zaplatenia zastavil. Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 500,-€ s
úrokom z omeškania vo výške 9,25% zo sumy 500,- € od 01.02.2012 do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 90,48%, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.
1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že vo veci samej rozhodol rozsudkom (v poradí prvým) dňa

25.03.2014 č.k. 4C/10/2012 -147, ktorým žalobe voči vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 10.500,04 € s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo žalovanej sumy od 08.12.2011
do zaplatenia. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. 9Co/696/2014 zo dňa
21.05.2016 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1
písm. h), ako aj § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. účinného do 30.06.2016 a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie s vysloveným právny názorom. Súd prvej inštancie sa opätovne oboznámil s obsahom
spisu a už vykonaným dokazovaním v konaní pred vydaním rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave

č.k. 6Co/115/2012-290 zo dňa 23.11.2012, ako aj obsahom Uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k.
6Co/115/2012-290 zo dňa 23.11.2012, pripojil spis Okresného súdu Malacky sp. zn. 9U/2/2012. Nakoľko
vpôvodnomkonaníbolosúdomvykonanérozsiahledokazovanie,súdprvejinštanciesasnímoboznámil
a dospel k záveru, že s ohľadom na hospodárnosť konania nie je potrebné toto doplniť ani zopakovať aje možné z neho pri rozhodovaní vychádzať. Z vykonaného dokazovania mal preukázaný skutkový stav
spočívajúci v tom, že zmluvné strany uzatvorili Kúpnopredajnú zmluvu dňa 07.04.2011, na základe
ktorej sa žalobca ako predávajúci zaviazal odpredať žalovanému ako kupujúcemu hovädzí dobytok, a

to kravy 17 ks za kúpnu cenu 400 €/ks, býky 1 ks za kúpnu cenu 400 €/ks, jalovice nad 6 mesiacov 6
ks za kúpnu cenu 300 €/ks, teľatá do 6 mesiacov za kúpnu cenu 166,66 €/ks, spolu 30 ks hovädzieho
dobytka za kúpnu cenu 10.000 €. Zo záhlavia zmluvy vyplýva, že zmluvné strany uzatvorili zmluvu ako
fyzické osoby vykonávajúce podnikateľskú činnosť pod prideleným IČO, a to v prípade žalobcu IČO: 30
185 254 a žalovaného IČO: 31 842 101. Z Dodatku č. 1 ku kúpnopredajnej zmluve zo dňa 07.04.2011

vyplýva dohoda zmluvných strán, že žalovaný ako kupujúci vráti predmet kúpy pod bodom 2, 3 a 4
zmluvy do 31.10.2011 (zo zmluvy vyplýva, že ide o býky 1 ks za kúpnu cenu 400 €/ks, jalovice nad 6
mesiacov 6 ks za kúpnu cenu 300 €/ks, teľatá do 6 mesiacov za kúpnu cenu 166,66 €/ks) a pod bodom
1 (zo zmluvy vyplýva, že ide o kravy 17 ks za kúpnu cenu 400 €/ks) do 31.01.2012 za podmienky, že
predávajúci vráti kúpnu cenu vo výške 10.000 € v hotovosti k rukám kupujúceho. Z dodacieho listu č.
XXXX zo dňa 07.04.2011 a z faktúry č. XXXX zo dňa 07.04.2011 splatnej 07.04.2011 súd prvej inštancie

zistil, že žalobca dodal žalovanému hovädzí dobytok: kravy 17 ks za kúpnu cenu 400 €/ks, býky 1 ks za
kúpnu cenu 400 €/ks, jalovice nad 6 mesiacov 6 ks za kúpnu cenu 300 €/ks, teľatá do 6 mesiacov za
kúpnu cenu 166,66 €/ks, spolu 30 ks hovädzieho dobytka za kúpnu cenu 10.000 € . Žalobca vyúčtoval
žalovanému kúpnu cenu za predaj hovädzieho dobytku: kravy 17 ks za kúpnu cenu 400 €/ks, býky 1 ks
za kúpnu cenu 400 €/ks, jalovice nad 6 mesiacov 6 ks za kúpnu cenu 300 €/ks, teľatá do 6 mesiacov

za kúpnu cenu 166,66 €/ks, spolu 30 ks hovädzieho dobytka za kúpnu cenu 10.000 €. Z predložených
sprievodných dokladov zvieraťa - pasov (ušné číslo zvieraťa): SK XXXXXX XXX, SK XXXXXX XXX,
SK XXXXXX XXX, SK XXXXXX XXX, SK XXXXXX XXX, SK XXXXXX XXX, SK XXXXXX XXX, SK
XXXXXX XXX, SK XXXXXX XXX, SK XXXX XXXXX, SK XXXX XXXXX, SK XXXX XXXXX, SK XXXX
XXXXX, SK XXXX XXXXX, SK XXXX XXXXX, SK XXXX XXXXX, SK XXXX XXXXX, jalovice nad 6

mesiacovvpočte6kusov,číslasprievodnýchdokladovzvieraťa-pasov(ušnéčíslozvieraťa):SKXXXXX
XXXX X., SK XXXXX XXXX X., SK XXXXX XXXX X., SK XXXXX XXXX X., SK XXXXX XXXX X., SK
XXXXX XXXX X. vyplýva, že sa zhodujú s číslami pasov zvierat, ktorých vydania sa žalobca domáhal.
Pasy sú vedené na meno žalobcu a v žiadnom z pasov nie je poznámka o porážke zvieraťa, táto je
vyznačená výlučne na pase č. SK XXXXXXXXX, ktoré zviera nebolo predmetom konania. Z príjmového

pokladničného dokladu zo dňa 07.04.2011 vyplýva, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 10.000 €, účel
platby je uvedený skratkou uh.f. XXXX a z výdavkového dokladu zo dňa 02.11.2011 vyplýva, že žalobca
vyplatil žalovanému sumu 500 € za účelom platby za dobytok, účtovný doklad je opatrený šifrou podpisu
žalovaného. Z obsahu súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9U/2/2012 súd prvej inštancie zistil, že
žalobca dňa 11.01.2012 požiadal Okresný súd Malacky o prijatie sumy 6.300 € do úschovy za účelom

splnenia záväzku s odôvodnením, že žalovaný podľa kúpnej zmluvy a dodatku č. X zo dňa 07.04.2011
neprijal túto sumu za účelom vrátenia predmetu kúpy oproti vráteniu dobytka. Sumu 500,-€ žalobca
zaplatil žalovanému dňa 02.11.2011 ako vyplýva z priloženého účtovného dokladu. Návrhom na vydanie
sumy 6.300 € zo súdnej úschovy sa žalobca domáhal vydania sumy 6.300 € z úschovy, nakoľko v konaní
sp. zn. 4C/10/2012 sa zmenou žaloby žalobca domáha už len náhrady škody, nie vydania dobytka,

preto pominul účel úschovy. Predmet úschovy bol vydaný žalobcovi zo súdnej úschovy Uznesením č.k.
9U/2/2012 zo dňa 22.05.2017.

1.2. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 144,
§ 145, § 146 ods. 1 C.s.p., keď žalobca vzal žalobu voči žalovanému v časti ako je uvedené v

prvom výroku rozsudku späť po tom, než sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavil v časti ako je
uvedené v prvom výroku rozhodnutia podľa citovaných zákonných ustanovení s posúdením postoja
žalovaného k späťvzatiu časti žaloby, keď žalovaný vyslovil súhlas so späťvzatím žaloby v uvedenej
časti na pojednávaní vo veci dňa 12.02.2018.

1.3. Predmetom konania teda po späťvzatí žaloby ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 500 € s
príslušenstvom, ako peňažnej čiastky, ktorú žalobca uhradil žalovanému za dobytok, túto sumu žalovaný
prevzal 02.11.2011 (pojednávanie dňa 11.02.2014). Rozhodnutie v tejto časti súd prvej inštancie
odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 2 písm. d) , § 1 ods. 1,2 , 261 ods. 1,5,6, § 266 ods. 1,2,3,4, § 369,
§ 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, ustanoveniami § 37 ods. 1 , § 35 ods. 2,3, 451 ods. 1,2, §

607 ods. 1,2, § 608 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ustanovením § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995
Z.z., keď posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako obchodno-záväzkový vzťah, ktorý
právne posúdil podľa § 409 Obchodného zákonníka, ako záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, nakoľko
pri jeho vzniku bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkal podnikateľskej činnosti strán.Žalobca ako aj žalovaný uzatvorili zmluvu ako podnikatelia, obe strany vstúpili do zmluvného vzťahu
ako fyzické osoby vykonávajúce poľnohospodársku výrobu, teda podnikatelia v zmysle legálnej definície
§ 2 ods. 2 písm. d) Obchodného zákonníka. Žalobca v konaní namietal neplatnosť kúpnej zmluvy z

dôvodu, že bola uzavretá ako simulovaný právny úkon a strany mali uzatvoriť v skutočnosti zmluvu
o pôžičke. Žalovaný tvrdí, že sa so žalobcom dohodol na kúpe dobytka a vylučuje, že by sa strany
dohodli na pôžičke peňazí a v konaní namietal neplatnosť dodatku č. 1 k zmluve z dôvodu, že tento
považuje za neurčitý a nezrozumiteľný. Súd po právnom posúdení právnych úkonov medzi stranami
dospel k záveru, že formulácia zmluvných dojednaní umožňuje určite a zrozumiteľne vysloviť, aké práva

a povinnosti si zmluvné strany dojednali. Súd prvej inštancie poukázal na vyslovený právny názor
odvolacieho súdu, že obsah kúpnopredajnej zmluvy bol z pohľadu odvolacieho súdu jasný v tom, že jej
predmetom bol predaj hovädzieho dobytka za dohodnutú kúpnu cenu, čomu nasvedčuje skutočnosť, že
žalovaný žalobcovi reálne kúpnu cenu vyplatil oproti faktickému prevzatiu jednotlivých kusov hovädzieho
dobytka. Zároveň je nutné z obsahu Dodatku č. 1 k zmluve vyvodiť, že žalobca ako predávajúci mal
záujemnaspätnomodkúpenídobytku,zadohodnutúcenuvdohodnutomčase,čomuzodpovedáprávny

vzťah upravený v § 607 a nasl. Občianskeho zákonníka o práve spätnej kúpy. Napokon zo samotnej
žaloby vyplýva, že uzatvorenie kúpnej zmluvy svedčí vôli aj samotného žalobcu. I keď následne v
konaní svoj prejav vôle spochybnil tvrdiac, že išlo o simulovaný právny úkon, keď strany mali záujem
v skutočnosti uzatvoriť zmluvu o pôžičke, toto skutkové tvrdenie ničím nepreukázal a protirečia tomu
aj samotné ďalšie vyjadrenia žalobcu, ako aj svedkov, z ktorých vyplynulo, že síce žalobca pôvodne

nechcel dobytok predať avšak po dohode strán, že v prípade vrátenia sumy 10.000 € mu žalobca vráti
dobytok, kúpnu zmluvu podpísal. Žalobca podľa názoru súdu mal vedomosť, aký právny úkon s akými
právnymi dôsledkami uskutočňuje. Okrem samotnej zmluvy z textu faktúry č. XXXX zo dňa 07.04.2011
jednoznačne vyplýva, že ňou žalobca vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu za predaj dobytka. Vykonané
dokazovanie na zistenie vôle účastníkov vo vyššie uvedených sporných otázkach nie je v rozpore s

uvedeným záverom súdu, a to aj bez potreby použitia výkladových pravidiel § 266 a nasl. Obchodného
zákonníka. Z Dodatku č. 1 ku kúpnopredajnej zmluve zo dňa 07.04.2011 rovnako podľa názoru súdu
prvej inštancie vyplýva určite a zrozumiteľne dohoda zmluvných strán, ktorú aj s poukazom na právny
názor vyslovený vyčerpávajúco odvolacím súdom, súd právne kvalifikoval ako právo spätnej kúpy podľa
§ 607 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho

úkonu vyplýva, že žalovaný predal hnuteľnú vec (hovädzí dobytok) s výhradou, že má právo žiadať
vrátenie veci do určitej doby po kúpe, ak vráti kupujúcemu zaplatenú cenu. V súdenej veci z dodatku
č. 1, ktorý je vedľajším dojednaním ku kúpnej zmluve s dojednaním práva spätnej kúpy vyplýva, že
žalobca má právo žiadať žalovaného o vrátenie veci, termín vrátenia veci strany dohodli pre predmet
kúpy pod bodom 2, 3 a 4 zmluvy do 31.10.2011 a pre predmet kúpy pod bodom 1 zmluvy do 31.01.2012,

za podmienky, že predávajúci vráti kúpnu cenu vo výške 10.000 € v hotovosti k rukám kupujúceho. Súd
nepovažoval za dôvod neplatnosti dojednanie rozdielneho času práva žalobcu žiadať vrátenie predmetu
kúpy, oproti vráteniu kúpnej ceny za dobytok, nakoľko žalobca mal možnosť uplatniť právo spätnej kúpy
aj jednorazovo, alebo dvomi úkonmi, podmienkou realizácie práva spätnej kúpy však bolo vždy vrátenie
celej kúpnej ceny. Otázka prípadnej výhodnosti alebo nevýhodnosti takejto zmluvnej podmienky pre

žalobcu nemá vplyv na platnosť dojednania o spätnej kúpe.

1.4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ako vyplýva aj z vysloveného právneho názoru odvolacieho
súdu, právo spätnej kúpy vzniká na základe zmluvy predávajúceho s kupujúcim, ktorou si predávajúci
vyhradzuje právo požadovať, aby mu kupujúci po určitom čase za tých istých alebo za zmenených

podmienok hnuteľnú vec späť predal, ak vráti kúpnu cenu, za ktorú vec pôvodne predal. Dojednaním
práva spätnej kúpy predávajúci sleduje, aby sa mu po určitej dobe vrátilo vlastníctvo veci, ktorú sa
rozhodol predať a ohľadne ktorej sa predpokladá, že ju bude naďalej potrebovať a chcieť ju získať
späť, ak pominú dôvody, pre ktoré sa rozhodol vec scudziť. Výhrada spätnej kúpy môže mať rôzne
hospodárskedôvody. Právospätnejkúpymôžupredávajúciakupujúcidojednaťpriamovkúpnejzmluve,

alebo samostatne. Podmienkou jej platnosti je však dodržanie písomnej formy. Obsahom zmluvy o práve
spätnej kúpy je právo predávajúceho, aby sa predaná vec po určitej dobe vrátila do jeho vlastníctva.
Na základe práva spätnej kúpy predávajúci samostatne bude rozhodovať o tom, či právo spätnej kúpy
uplatní alebo nie. Pre danú vec bude zrejme žiadať naspäť, ak ju bude naďalej potrebovať alebo ak
pominú dôvody, pre ktoré sa rozhodol vec scudziť (napr. vec bol nútený predať z dôvodu hmotnej

núdze). Uplatnenie práva spätnej kúpy má za následok, že kupujúci je povinný po určitom čase vrátiť
vec za ustanovených podmienok; výkon práva spätnej kúpy si nevyžaduje súhlas kupujúceho. Pokiaľ
teda z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca uskutočnil posudzované právne úkony z dôvodu
nepriaznivej finančnej situácie, ani takáto pohnútka k uzatvoreniu uskutočnených právnych úkonov(kúpnej zmluvy a jej dodatku) nemá vplyv na ich platnosť a ani nie je v rozpore s účelom, pre ktorý ich
žalobcauskutočnil.Právospätnejkúpysamusíuplatniťvpísomnejforme-uplatnenieprávaspätnejkúpy
v inej forme nemá žiadne právne účinky. Právo predávajúceho žiadať vrátenie predanej veci je časovo

obmedzené a uplatniť ho môže najneskôr počas doby, ktorá bola dohodnutá v zmluve o práve spätnej
kúpy, alebo v dobe, určenej zákonom, ktorá je stanovená na 1 rok. Zákon dáva prednosť dobe, ktorá
bola dojednaná v zmluve. Uplatnenie jednoročnej zákonnej doby prichádza do úvahy len vtedy, ak medzi
predávajúcim a kupujúcim nebola dojednaná žiadna zmluvná doba. Zmluvná (aj zákonná 1 ročná) doba
pre uplatnenie práva spätnej kúpy má charakter prekluzívnej lehoty, t.j. v prípade neuplatnenia práva

spätnej kúpy v dohodnutej (alebo zákonom určenej) doby právo spätnej kúpy zaniká.

1.5. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca netvrdil a ani nepreukázal
platné uplatnenie práva spätnej kúpy v dohodnutej prekluzívnej dobe, sám v konaní pred súdom
uviedol, že nepovažoval za potrebné žiadať o vrátenie predmetu kúpy písomnou formou, čo je
však s poukazom na § 608 Občianskeho zákonníka podmienkou platnosti takéhoto právneho úkonu,

uplatnenie práva spätnej kúpy v ústnej forme nemá žiadne právne účinky, a to ani v prípade, že
si žalobca spísal o takomto ústnom uplatnení práva písomný záznam. Keďže žalobca neuskutočnil
právny úkon v predpísanej písomnej forme, nebol spôsobilý vyvolať právne účinky, v dôsledku čoho
nevznikla žalovanému povinnosť predmet kúpy žalobcovi vrátiť a stáva sa jeho definitívnym vlastníkom
a žalovanému nevznikla povinnosť vrátiť žalobcovi kúpnu cenu. Z uvedeného dôvodu potom súd

dospel k záveru, že žalovanému nevzniklo právo na vrátenie ani časti kúpnej ceny, v súdenej veci
500,€, ktoré žalobca poukázal žalovanému dňa 02.11.2011 (zostatkom vrátenej kúpnej ceny 6.300,- €
nedisponoval žalovaný a bola žalobcovi ako zložiteľovi vydaná zo súdnej úschovy). Procesnú obranu
žalovaného, že v prípade sumy 500,-€, ktorú prijal od žalobcu išlo o úhradu elektriny, alebo výťažok z
predaja mäsa z porazenej kravy, ktorej vydania sa žalobca domáhal, súd prvej inštancie posúdil ako

nepreukázanú. Z predloženého účtovného dokladu jednoznačne vyplýva, že išlo o platbu za dobytok, z
ušných lístkov dobytka, ktoré predložil žalovaný síce skutočne vyplýva porážka kravy, avšak podľa čísla
ušného lístka táto porazená krava nebola predmetom konania v súdenej veci. Súd sa však nestotožnil
s právnou kvalifikáciou nároku a vrátenie sumy 500,- € titulom náhrady škody, keď mal zato, že ide o
povinnosť žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie s poukazom na § 451 Občianskeho zákonníka,

keďmárnymuplynutímprekluzívnejlehotynauplatnenieprávaspätnejkúpydo31.01.2012vznikoldňom
nasledujúcim žalovanému majetkový prospech vo výške 500,-€ získaný plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol a vznikla mu povinnosť tento prospech vydať. Právna kvalifikácia je však vecou súdu, súd
nie je viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré
na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (Uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22.09.2010,

sp. zn. 5 Cdo 196/2009).

1.6. Nakoľko vydať bezdôvodné obohatenie spočíva v platobnej povinnosti, ide o peňažný dlh, z ktorého
riadnym a včasným neplnením je spojený nepriaznivý následok vzniku omeškania na strane dlžníka s
právom veriteľa požadovať vedľa plnenia aj úroky z omeškania, preto súd priznal žalobcovi aj úrok z

omeškania, pričom vychádzal z § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995
Z.z., výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu bola 1,25 % ročne, potom zákonný úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne
uplatnil žalobca dôvodne. Žalovaný sa dostal do omeškania prvým dňom nasledujúcim po odpadnutí
dôvodu žalobcom poskytnutého plnenia. Dňom 01.02.2012 teda vznikla žalovanému povinnosť vydať

žalobcovi bezdôvodné obohatenie prijaté z právneho dôvodu, ktorý márnym uplynutím posledného dňa
na uplatnenie práva spätnej kúpy (dňa 31.01.2012) odpadol.

1.7. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že s ohľadom na právne posúdenie uskutočnených právnych
úkonov ako kúpnej zmluvy a dohody o práve spätnej kúpy a s ohľadom na späťvzatie žaloby v časti ako

je uvedené vo výroku rozhodnutia nepovažoval za potrebné sa zaoberať ďalšími otázkami uvedenými
v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu (posúdenia záložnej zmluvy, posúdenie predpokladov pre
vznik zodpovednosti žalovaného za škodu ako aj otázky výšky škody), keďže by takýto postup bol
vzhľadom na predmet konania v čase rozhodovania súdu nadbytočný.

1.8. O trovách konania súd rozhodol v zastavenej časti podľa § 256 ods. 1 C.s.p. a vo zvyšku podľa
255 ods. 2 C.s.p.. V zastavenej časti zobral žalobca žalobu späť čo do sumy 10.000,04 € bez uvedenia
dôvodu, preto procesne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania v tejto časti a žalovanému patria
trovy konania v rozsahu 95,24 %. Vo zvyšku (o zaplatenie 500,- €) bol úspešný žalobca, preto mupatrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 4,76 %. Žalovanému tak vzniklo právo voči žalobcovi
na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 90,48 % (95,24-4,76). O výške náhrady
trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a to proti vyhovujúcemu
výroku,keďmalzato,žesúdprvejinštancienedostatočnezistilskutkovýstavveci,nedostatočnevykonal
dôkazy a nesprávne právne posúdil vec a žiadal aby odvolací súd, túto časť výroku súdu prvej inštancie

zrušil. V odseku 60. napadnutého rozsudku súd nesprávne právne posúdil, že suma 500 €, ktorú obdržal
od žalobcu, je časť kúpnej ceny, ktorú je povinný vrátiť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia spolu
s úrokom z omeškania. Trval na tom, že na pojednávaní súdu deklaroval, že sa nejednalo o vrátenie
časti kúpnej ceny, ale že sa jednalo o sumu, ktorú prijal od žalobcu ako výťažok z predaj mäsa, ktorú
žalobca utŕžil z predaja mäsa kravy, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve a žalobca sa ponúkol, že je
schopný odpredať mäso odberateľom, ktorých on osobne pozná a že je schopný zabezpečiť odpredaj.

Sumu po odpredaní mäsa mu žalobca odovzdal a on mu na oplátku vydal doklad o prijatí tejto sumy.
3. K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca, ktorý s rozsudkom, ako i jeho odôvodnením
v celom rozsahu súhlasil, nakoľko ho považoval za spravodlivý, vecne i právne správny, a to v
každommožnomohľade.Súdprvejinštanciesazaoberalskutkovoiprávnerelevantnýmiskutočnosťami,
rozhodol správne a svoje rozhodnutie tiež dostatočne a správne zdôvodnil. Odvolanie žalovaného

neobsahuje riadne zdôvodnenie a nepredkladá žiadne nové skutočnosti či dôkazy, s ktorými by sa už
súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevysporiadal. Žalovaný nepredložil žiadne nové dôkazy
ani nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali akékoľvek iné rozhodnutie vo veci samej.
Vzhľadom k absencii riadneho a predovšetkým vecného odôvodnenia odvolania, žiadal odvolací súd,
aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 Civilného

sporového poriadku ako vecne a právne správny a žalobcovi priznal náhradu trov prvostupňového i
odvolacieho konania v rozsahu 100%.
3.1. Žalovaný v odvolaní uvádza, že suma vo výške 500,- €, mala byť údajne odplatou za predaj
mäsa, ktorú žalobca žalovanému vyplatil ako výťažok z predaja mäsa z porazenej kravy, ktorá bola
vo vlastníctve žalovaného. Ako vyplýva z účtovného dokladu, uvedená suma vo výške 500,- € bola

žalovanému vyplatená žalobcom dňa 02.11.2011 ako platba za dobytok, čo jednoznačne vyplýva i zo
samotného potvrdenia o prijatí platby žalovaným, kde sa doslova uvádza "Platba za dobytok" a " Dňa
2.11.2011 som prevzal od Š. B. 500€, ktoré sa odrátajú z dlhu 10 000 Eur za dobytok", pričom rukou
žalovaného je dopísané "a dopravu dobytka z P. do Q.. Ľ.", pričom oba uvedené doklady sú opatrené
vlastnoručným podpisom žalovaného. V priebehu súdneho konania žalovaný viackrát zmenil svoju

výpoveď ohľadom právneho titulu prijatia platby vo výške 500,- € . Nakoľko vyjadrenia žalovaného vo
vzťahu k rôznym dôvodom platby vo výške 500,- € zo strany žalobcu dňa 02.11.2011 sú nekonzistentné a
v priebehu súdneho konania žalovaný hodnoverným spôsobom nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení,
žalobca mal zato, že predložený účtovný doklad o poskytnutej platbe za dobytok vo výške 500,- €,
opatrený podpisom žalovaného, ktorý súd prvej inštancie správne posúdil a z ktorého pri svojom

rozhodnutí aj vychádzal, je jediným preukázateľným a nerozpomým dôkazom o účele platby predmetnej
sumy.
4. Replika zo strany žalovaného k vyjadreniu žalobcu nebola podaná.
5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech.

7. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že preskúmavanej veci rozhodnutie

súdu prvej inštancie (v poradí druhé) zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k
prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania riadne zhodnotil, keď dôsledne rozviedol ktoréskutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej inštancie citoval jednotlivé ustanovenia Obchodného
a Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad z ktorých vyvodil svoje právne

závery ktoré aj riadne vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie s ohľadom na vykonané dokazovanie primerane
vysvetlil, prečo považoval nárok žalobcu v časti zaplatenia sumy 500,-€ s príslušenstvom za dôvodný,
keď mal zato, že ide o povinnosť žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie s poukazom na § 451

Občianskeho zákonníka, keď márnym uplynutím prekluzívnej lehoty na uplatnenie práva spätnej kúpy
do 31.01.2012 vznikol dňom nasledujúcim žalovanému majetkový prospech vo výške 500,-€ získaný
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a vznikla mu povinnosť tento prospech vydať. Súd prvej
inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré
odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p.
stotožňuje.

9. Žalovaný v odvolaní (pozri odsek 2.) zotrval na tom, že v prípade sumy 500,-€ sa nejednalo o vrátenie
časti kúpnej ceny, ale že sa jednalo o sumu, ktorú prijal od žalobcu ako výťažok z predaj mäsa, ktorú
žalobca utŕžil z predaja mäsa kravy, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve, keď mu predmetnú sumu
po odpredaní mäsa žalobca odovzdal a on mu na oplátku vydal doklad o prijatí tejto sumy.
9.1. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd má zato, že v danom prípade táto obrana

žalovaného zostala len v rovine tvrdení. Povinnosť strán tvrdiť potrebné skutočnosti v civilnom
procese sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú
stranami. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej
skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne

sankcionované, zväčša sa však prejaví v rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v spore.
9.2. Z obsahu spisu a to z Výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 2.11.2011 (č.l. 6 spisu) vyplýva,
že účelom platby, ktorá bola vyplatená žalovanému je “ platba za dobytok“. Zo Sprievodných dokladov,
Zvieraťa - pas (č.l. 229 spisu), ktoré boli v konaní predložené žalovaným bolo možné zistiť, že ako
odporazené je uvedené len jedno zviera - samec č. SK XXXXXX XXX, keď z tohto Sprievodného

dokladu, Zvieraťa - pas nie je možné zistiť deň vyradenia zvieraťa z dôvodu, že tento dátum je zabielený.
V každom prípade uvedené zviera samec č. SK 690867 306, nebolo predmetom tohto konania, keďže
vydania tohto sa žalobca nedomáhal a v konaní ani nebolo preukázané, že toto zviera bola predmetom
Kúpno predajnej zmluvy zo dňa 7.4.2011 vrátane jej Dodatku č. X. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie zastáva názor, že žalovaný v konaní nijakým

spôsobom nepreukázal že v prípade sumy 500,-€ ide o sumu z výťažku z predaja mäsa, ktorú žalobca
utŕžil z predaja mäsa kravy, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve. Tomuto záveru súdu prvej inštancie
nie je možné nič vytknúť a preto sú námietky žalovaného v odvolaní nedôvodné.
15. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako
vecne správny zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262
ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).