Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Karol Rihák
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/115/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414207975
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1414207975.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: Sofos,
s.r.o., Dúbravská cesta 3, 841 04 Bratislava , IČO: 31 318 347, zast.: JUDr. Andrej Danko, advokát,
Mlynské nivy 73/a, 821 05 Bratislava, proti žalovanému: N.. N.T. S., C. R. XX, 841 08 Bratislava, zast. Dr.
Miroslav Králik, advokát, Grösslingova 4, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 35.000,- eur s príslušenstvom,
takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 35.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 35.000,- eur odo dňa 12.04.2014 do zaplatenia.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 2.100,- eur, ako aj trovy právneho
zastúpenia vo výške 3.164,60 eura. Všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou doručenou súdu 29.04.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 35.000,- eur
s príslušenstvom. Dôvodom uplatneného nároku bola skutočnosť, že žalobca na základe ústnej zmluvy
o pôžičke uzatvorenej so žalovaným, tomuto poskytol pôžičku vo výške 35.000,- eur. Doba vrátenia
nebola medzi zmluvnými stranami dohodnutá, preto žalobca vyzval žalovaného na splnenie dlhu výzvou
zo dňa 19.03.2014. Vo výzve bola poskytnutá lehota na splnenie dlhu 10 dní odo dňa doručenia výzvy.
Žalovaný však dlh nesplatil.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod č. k. 30Ro/818/2014-13, voči ktorému podal žalovaný odpor
s odôvodnením, že nie je pravdou, že v ústnej zmluve o pôžičke nebola dohodnutá doba vrátenia
pôžičky. Zmluvné strany sa mali dohodnúť na lehote splatnosti 5 rokov. Existenciu samotnej pôžičky
žalovaný nespochybnil. Žalobu navrhol zamietnuť nakoľko sa nedostal do omeškania, záväzok sa má
stať splatným až 29.12.2017, t.j. po piatich rokoch od pripísania sumy 35.000,- eur na účet žalovaného.
Na podaný odpor žalovaného voči platobnému rozkazu reagoval žalobca podaním, súdu doručeným
23.09.2014. V uvedenom podaní uviedol, že zo strany žalovaného ide o tendenčný postup s cieľom
oddialiť splnenie splatného záväzku voči žalobcovi. Žalobcovi nemá byť známa žiadna skutočnosť
ohľadom dohodnutej splatnosti pôžičky na päť rokov, lehota splatnosti nebola medzi účastníkmi zmluvy
o pôžičke dohodnutá.
Skutkový stav, teda existencia záväzku vo výške 35.000,- eur žalovaného voči žalobcovi nebol teda
medzi účastníkmi sporný.
Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) zmluvou o pôžičke prenecháva
veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 563 O.z. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania)
výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase
vzniku omeškania v prejednávanej veci úrok z omeškania určený podľa uvedených právnych predpisov
predstavoval výšku 5,25 % ročne. Táto výška úroku z omeškania bola navrhovateľovi priznaná odo dňa,
ktorý nasledoval po uplynutí lehoty na plnenie, ktorú žalobca vo výzve na splnenie záväzku zo dňa
19.03.2014 uviedol, teda od 12.04.2014 do zaplatenia.
Je zrejmé a nepochybné, že v prejednávanej veci došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke ako aj k jej
naplneniu, prijatím sumy 35.000,- eur žalovaného od žalobcu. Spornou ostala len otázka dohodnutej či
nedohodnutej doby splatnosti. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobca postupoval podľa § 563 O.z.,
vyzval žalovaného na splnenie dlhu v lehote 10 dní od doručenia výzvy k úhrade. Žalovaný tvrdil, že
medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke bola dohodnutá 5 ročná splatnosť a v konaní tvrdil, že žalobca má
preukázať, že takáto dohoda neexistovala. K uvedenému súd uvádza, že dôkazná povinnosť žalobcu
v súdnom konaní je všeobecne známou skutočnosťou, avšak táto dôkazná povinnosť sa viaže len
ku skutočnostiam, ktoré sám žalobca tvrdí, v tomto prípade existencie záväzku bez dohody o jeho
splatnosti. Podľa názoru súdu žalobca preukázal, že medzi účastníkmi ústnej zmluvy o pôžičke nebola
dohodnutá doba splatnosti. Výzvu k úhrade dlhu adresovanú žalovanému považuje súd za dostatočný
dôkaz preukazujúci neexistenciu dohody o splatnosti záväzku.
Súd považuje za nesprávny názor žalovaného, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno, ohľadom
skutočnosti, ktorú tvrdil sám žalovaný, ohľadom existencie dohody o päťročnej lehote splatnosti. Ak
žalovaný túto skutočnosť tvrdí, bolo na ňom, aby ju preukázal. Ak by súd prijal záver, že žalobcu zaťažuje
dôkazné bremeno vo veci, ktorú tvrdil žalovaný, žalobca by tým vlastne musel dokazovať presne opačný
skutkový stav, teda že neexistovala dohoda o päťročnej splatnosti záväzku, pričom sám žalobca tvrdí a
dokazuje, že medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke nebola dohodnutá splatnosť záväzku. Od žalobcu nie
je možné žiadať, aby preukázal neexistenciu niečoho čo podľa neho samého neexistuje.
Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe v celom rozsahu ako dôvodnej vyhovel.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenieprávaprotiúčastníkovi,ktorývoveciúspechnemal.Keďžežalobcabolvsporevplnomrozsahu
úspešný, priznal mu súd náhradu trov konania. Trovy konania žalobcu spočívajú v náhrade súdneho
poplatku za podanú žalobu vo výške 1.200,- eur a v náhrade trov právneho zastúpenia. Trovy právneho
zastúpenia súd vyčíslil v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.. Za jeden úkon právnej služby priznal
492,93 eura (§ 10 ods.1 vyhlášky).
Odmena podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., bola v plnej výške priznaná za 5 úkonov právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na vydanie platobného rozkazu,
písomné vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaniach 22.07.2015, 04.09.2015). Odmena vo výške
1 tarifnej odmeny vo výške 123,23 eura za účasť na pojednávaní dňa 26.06.2015. Ďalej bol žalobcovi
priznanýrežijnýpaušálvovýške3x8,04eura,3x8,39eura.Spolunáhradatrovkonaniaatrovprávneho
zastúpenia spolu s DPH predstavuje 3.164,60 eura.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.