Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Wednesday, August 9, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/108/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714210328
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6714210328.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcu U. P., nar.
XX. 4. XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX N. zast. advokátom JUDr. Ivom Osvaldom, advokátska
kancelária Trhová 1, 960 01 Zvolen proti žalovaným 1. W. P., nar. XX. 1. XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX
XX N. a 2. X. P., rod. X., bytom F. XXXX/X, XXX XX N., obaja zastúpení advokátom JUD. Ľubomírom
Ivanom, Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen vo veci ochrany vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1 W. P., nar. XX. 1. XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX N. a žalovaná X
X. P., rod. X., bytom F. XXXX/X, XXX XX N. sú p o v i n n í vypratať nehnuteľnosti, zapísané
na LV č. XXXX-parc. I. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, parc. I. XXXX/XX -
záhrady o výmere XXX mX a domovú nehnuteľnosť súp. č. XXXX na parc. I. XXXX/X, nachádzajúcej
sa na ul. F. vo N., okres N., obec N., kat. úz. N., E. úrad N., odbor katastrálny a to v lehote X dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 4. 7. 2014 domáhal, aby žalovaný v I. a v II. rade boli povinní
vypratať a vydať nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX-parcela I. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2, parcela I. XXXX/XX - záhrady o výmere XXX mX a domovú nehnuteľnosť,
súp. č. XXXX na parc. I. XXXX/X, nachádzajúce sa na ul. F. vo N., okres N., obec N., kat. úz. N., E.
úrad N., odbor katastrálny a to do X dní od právoplatnosti rozsudku. N. svoju žalobu odôvodnil tým, že

je spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností v 1 s tým, že spoluvlastníkom ďalšieho podielu v 1 je jeho
brat F. P.. V tejto domovej nehnuteľnosti so súp. č. XXXX býva teraz jeho brat s tým, že v priestoroch,
ktoré predtým užíval on, teraz býva bratov syn, žalovaný v I. rade so svojou manželkou žalovanou
v II. rade. Žalobca sa z tejto nehnuteľnosti vysťahoval v roku 2001 a to z dôvodu zlých vzťahov so
svojím bratom. Následne na to prebiehali rokovania medzi ním a jeho bratom ako aj žalobcom v I. rade
aby odpredal svoj spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach. K uzavretiu kúpnej zmluvy však
medzi ním a žalovanými nikdy nedošlo a to napriek tomu, že sa snažil so žalovanými kontaktovať a

dohodnúťsaatoajprostredníctvomadvokátskejkancelárie.Napriektomu,žežalovanývI.radeneustále
deklaroval, že chce uzavrieť kúpnu zmluvu a zložil aj zálohu kúpnej ceny vo výške 350 000,- Sk, pričom
kúpna cena bola ustanovená dohodou vo výške 850 000,- Sk. Dňa 24. 7. 2003 so žalovaným v I. rade
podpísali dohodu, že keď doplatí kúpnu cenu v plnej výške, bude spísaná zmluva na základe ktorej
jemu a jeho manželke odpredá svoju polovicu žalovanej nehnuteľnosti. V ten istý deň žalovaný doplatili
časť kúpnej ceny vo výške 180 000,- Sk. Od tohto dátumu však žalovaní neurobili žiadne podstatné

kroky k uzavretiu kúpnej zmluvu, nedoplatili kúpnu cenu. Následne na to žiadal svojho brata aby celú
situáciu vyriešili a ponúkol bratovi, aby od neho odkúpil spoluvlastnícky podiel, aby si potom usporiadal
vzťahy so svojím synom, žalovaným v I. rade. V súčasnej dobe prebieha na OS Zvolen aj konanie 8CXXX/XXXX, kde podal žalobu na zrušenie podielového spoluvlastníctva. Toto konanie však doposiaľ nie
je právoplatne skončené. Pokiaľ sa týka žalovaného v I. rade, ten do dnešného dňa spolu so svojou
manželkou žalovanou v II. rade v tejto domovej nehnuteľnosti býva a to bez toho, že by bol podielovým

spoluvlastníkom domovej nehnuteľnosti a pozemkov, prípadne, že by mal uzavretú nájomnú zmluvu.
Žalovaní od začiatku neplatia nájom za užívanie. Žalovaných písomne niekoľko krát vyzval na vypratanie
týchto nehnuteľností. Žalovaní v tejto domovej nehnuteľnosti nemajú žiadne užívacie právo. Súčasne
poukázali na rozsudok NS SR 2Cdo 80/2, v ktorom sa uvádza, že každý zo spoluvlastníkov je oprávnený
podať žalobu a domáhať sa voči tretej osobe vypratania celej spoločnej veci. Nie je rozhodujúce, či

je spoluvlastník podľa dohody s ďalšími vlastníkmi sám oprávnený celú spoločnú vec užívať. Ide tu o
vzťah medzi spoluvlastníkom a treťou osobu, ktorá nehnuteľnosť užíva neoprávnene. Právne postavenie
spoluvlastníka je obdobné ako postavenie jedného zo solidárnych veriteľov, z ktorých má každý právo
sám žiadať o splnenie celého dlhu, teda aj právo podať žalobu. Základom reinvidikačnej žaloby je
skutočnosť, že určitá vec je vo faktickej moci inej osoby než je vlastník, pričom táto osoba zadržiava
vec bez právneho dôvodu.

2. Právny zástupca žalovaných uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané a nesporná je
tá skutočnosť, že prebiehali rokovania o prevode podielu o veľkosti 1 a že takáto dohoda nakoniec
nebola uzavretá v dôsledku čoho sa na tunajšom súde vedú spory. Samotné rokovania ohľadom
kúpy tejto nehnuteľnosti však nie sú podstatné. Podstatné je vedľajšie dojednanie sporových strán a

ďalšieho podielového spoluvlastníka Pavla P. o tom, aký spôsobom sa bude užívať časť tejto domovej
nehnuteľnosti. Nie je sporné, že žalovaní užívajú iba časť tejto domovej nehnuteľnosti a to prakticky celé
druhé poschodie. Prvé poschodie užíva druhý podielový spoluvlastník pán F. P.. Vzťah užívania druhého
poschodia zo strany žalovaných začal na základe dohody medzi žalovanými ako užívateľmi na jednej
strane a na druhej strane medzi žalobcom a druhým podielovým spoluvlastníkom pánom F. P.. Túto

dohodu potvrdzujú nie len vypočutí svedkovia ale aj na dnešnom pojednávaní napríklad svedok B., ktorý
povedal, že žalobca žalovanému v I. rade poprial pekné bývanie. Ale tiež samotné konanie sporových
strán kedy žalovaným bolo umožnené od roku 2001 túto časť nehnuteľností užívať. Potom poukázali na
fakt, že žaloba na súd o vypratanie prišla až v roku 2014. Pritom spomínané výzvy sú od roku 2003, ktoré
adresoval právny zástupca žalobcu žalovanému v I. rade. Týchto sa prioritne domáha doplatenia kúpnej

ceny a zároveň uvádza, že v prípade, ak nedôjde k doplateniu kúpnej ceny a k uzavretiu kúpnej zmluvy,
žalobca vráti zaplatenú zálohu a píše tam súčasne žalovaný v I. rade bude povinný sa vysťahovať z
rodinného domu, ktorý užíva. Takisto v liste zo dňa 26. 6. 2003 je uvedené, že v prípade, ak nedôjde k
nejakej dohode alebo k udaniu nejakého stanoviska, budú nútení podať žalobu na vypratanie z domovej
nehnuteľnosti. Avšak ani na jednom mieste týchto listov nie je zmienka o tom, že by tieto nehnuteľnosti

boli užívané protiprávne. Teda aj z týchto listov z roku 2003 o je 2 roky potom, ako došlo k samotnému
užívaniu sa javí to, že k užívaniu došlo na základe práva, kedy sa tej držby časť nehnuteľností chopili
žalovaní na základe dohody a žalobca keď sa mu táto dohoda zdala byť nevýhodná tak potom mal
záujem túto dohodu zrušiť s tým, aby z nehnuteľností odišli. Nie len žalobca rozhoduje o tom, akým
spôsobom bude nehnuteľnosť užívaná ale rozhoduje o tom aj podielový spoluvlastník nehnuteľnosti teda

pán Pavol P.. K takej dohode ohľadom užívania nehnuteľnosti od roku 2001, resp. k zmene dohody z
roku 2001 však nikdy nedošlo. Táto dohoda je stále platná a žalovaní užívajú časť tejto nehnuteľnosti na
základe dohody. Otázka ohľadom platenia alebo neplatenia nie je podstatná k samotnému užívaniu tejto
nehnuteľnosti.Takistopokiaľsatýkapetitužalobnéhonávrhu,tentojevčasti,vktorejsažalobcadomáha
vydať nehnuteľnosť zrejme nesprávny, jednoducho nehnuteľnosti nemožno vydať, nejde o hnuteľnú

vec. Bez ohľadu na všetko ostatné je žaloba v tejto časti vydania na zamietnutie. Tvrdil, že na základe
uzavretej dohody a neexistencii zrušenia tejto dohody je potrebné zamietnuť celú žalobu.

3. Žalovaná v II. rade uviedla, že je pravdou, že oni nemajú so žalobcom uzatvorenú žiadnu nájomnú
zmluvu ani zmluvu o ubytovaní ani inú zmluvu, na základe ktorej by tam mali právo bývať. K tejto

skutočnosti uviedla žalovaná na pojednávaní dňa 2. 12. 2014. Na ďalšom pojednávaní dňa 1. 12.
2016 žalovaná v II. rade uviedla, že keď tu bola minule, bola sama, nemala so sebou nikoho a bola
vystresovaná. Na niečo také sa nepripravovala. Povedala toľko, že k ústnej dohode došlo v obývačke,
bola tam s manželom, bola tam svokra, svokor a žalobca. Žalobca im vtedy dal kľúče, že môžu používať
bývanie, neuviedla sa doba, bolo to na neurčito. Podiel za byt sa mal vyplatiť neskôr. Vtedy žalobca

povedal, že chce 600 000,- Sk ako zálohu na kúpu toho bytu, zvyšok sa doplatí neskôr. Ostatné peniaze
mali priniesť domov. Celá suma mala byť 800 000,- Sk. Presne to malo byť 750 000,- Sk. Dokedy to malo
byť vyplatené, to si nepamätám. Pri tomto stretnutí ohľadom bývania v dome svokor s týmto súhlasil.
Právny zástupca žalovaných ďalej k veci uviedol, že neexistuje morálny nárok, aby sa žalobca ďalejdomáhal tohto svojho nároku, pretože podal návrh aj na zrušenie podielového spoluvlastníctva s tým,
že vo veci bolo zatiaľ neprávoplatne rozhodnuté pod spisovou značkou 8C 192/2010. Rozsudok zatiaľ
nie je právoplatný. Na vyhovenie tejto žaloby nie je právny nárok aj z toho dôvodu, že medzi sporovými

stranami a svedkom F. P., teda medzi podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti na jednej strane a
žalovanými ako užívateľmi v časti tejto nehnuteľnosti na strane druhej existuje dohoda o užívaní časti
tejto nehnuteľnosti a to od roku 2001, ktorá doposiaľ nebola zrušená. Táto dohoda bola uzatvorená na
ústnej forme a to 3. 1. 2001 a bola akýmsi vedľajším dojednaním pri dojednaní žalobcu a žalovaného v
I. rade o tom, že žalovaný v I. rade odkúpi spoluvlastnícky podiel žalobcu na spoločné nehnuteľnosti.

4. Právny zástupca žalobcu uviedol, že je pravda, že v konaní 8C 192/2010 bol vyhlásený rozsudok
avšak tento nie je právoplatný. K zmene vlastníctva tejto nehnuteľnosti zatiaľ nedošlo a teda v konaní
majú aktívnu legitimáciu. Poukázal na to, že žalobu podali dňa 17. 7. 2014 a protistrana začala
hovoriť dôvody nedôvodnosti žaloby a predkladať listinné dôkazy oveľa neskôr. Poukázala na výpoveď
žalovanej v II. rade. Na prvom pojednávaní uviedla, že neexistuje žiadna dohoda, nemajú žiadny titul,

aby tam bývali. Je nesporné, že chceli kúpiť polovicu podielu nehnuteľností patriace žalobcovi s tým, že
bola zložená aj záloha na kúpu. Následne mala byť doplatená cena a uzavretá kúpna zmluva. Trval na
tom, že žiadna dohoda o bývaní, o nájme ani užívaní uzavretá nebola. Boli to žalovaní, ktorí neuzavreli
kúpnu zmluvu aj napriek tomu , že boli na to vyzývaní.

5. Svedok F. P. uviedol, že žalobca je jeho brat a žalovaný je jeho syn. Uviedol, že sa dohodli, teda
žalobca s ním, ako aj so žalovaným, že jeho syn bude užívať vrch a na základe toho mu odovzdá kľúče,
všetko od bytu a boli dohodnuté splátky na odkúpenie tej polovice. Kedy to bolo, to uviesť nevedel. Pri
tomto bol prítomný on, žalobca, jeho manželka, synova manželka a žalovaný. V tom momente tam nebol
nikto iný. Keď sa uskutočnila prvá splátka na odkúpenie vtedy tam bol prítomný aj svedok žalovaného.

Jeho meno nevedel povedať celé len uviedol, že sa volá Imro. Uviedol, že sa uskutočnili dve splátky na
odkúpenie polovice, bolo to 650 000,- Sk, ktoré prebral žalobca a bolo potrebné doplatiť ešte 250 000,-
Sk. Pravdou je, že posledná splátka 250 000,- Sk troch meškala, lebo nedostali pôžičku. Predtým, ako
tam išiel bývať žalovaný tam býval syn žalobcu. Ten mal kľúče, byt potom však odovzdal svojmu otcovi
a toto ostalo prázdne. Vrch nebol absolútne opatrený, všetko pomrzlo.

6. Žalovaný v I. rade uviedol, že on mal pôvodne svoj vlastný byt a niekedy v roku 2000 mu telefonovala
manželka žalobcu, či by nechceli odkúpiť túto nehnuteľnosť. Po porade s otcom, bratom, manželkou sa
rozhodli, že sa do toho dajú. So žalobcom sa stretli, bol tam aj jeho syn Peter, dohodli sa na sume 850
000,- Sk. Vedel uviesť, že bo bolo v roku 2001. Dohoda bola ústna a pri odovzdaní peňazí bolo spísané

prehlásenie zo dňa 3. 1. 2001. On sa do domu nasťahoval kvôli tomu, že sa ústne dohodli so žalobcom
ako aj s otcom, ktorí dali ústny súhlas, že tam môže bývať. Pri tejto ústnej dohode bol prítomný žalobca,
on, jeho manželka a jeho otec. Svedok G. B. bol prítomný pri odovzdávaní peňazí. Vtedy odovzdával
350 000,- Sk. Vtedy sa riešila otázka bývania, pretože mu boli odovzdané kľúče.

7. Žalobca uviedol, že to, čo tvrdí žalovaný v I. rade a jeho otec to nie je pravda, je to klamstvo, na
dohode je jasne napísané, kto tam bol prítomný. Bol tam on, W. P., B. a F. P.. Nie je pravda, že by sa
boli spamätali v roku 2014, mali by si pozrieť spisy. Osobne pán W. P. bol v kancelárii jeho právneho
zástupcu. Čo s tým bude, či to kupuje alebo nekupuje. Dávali mu aj nejakú výšku nájmu ale on s tým
nesúhlasil.

8. Svedkyňa Y. P. uviedla, že žalobcu pozná, je to jej švagor, žalovaný v I. rade je jej syn a žalovaná v II.
rade je jej nevesta. Predtým v tom dome býval žalobcov syn F.. Potom sa odtiaľ odsťahoval. Následne
na to za nimi prišiel žalobca, či by ich syn vrch domu nekúpil. Prišlo aj k tomu, že sa dohodli, myslí
si, že na sume 900 000,- Sk. Potom jej syn, žalovaný v I. rade dal žalobcovi peniaze. Nevedel uviesť

presne koľko ale okolo 600 000,- Sk. Či mu dal aj zvyšnú sumu, to už nevedela. Vie, že potom za ním
išiel s ďalšími peniazmi aj so svedkom B., bolo to okolo 200 000 - 300 000,- Sk. Potom jej žalovaný v I.
rade ako svedok povedali, že žalobca tieto peniaze neprijal, odstúpil od zmluvy. Na tom prvom stretnutí,
ktoré mohlo byť niekedy v roku 2000 - 2001, kde sa dohodli na kúpe domu boli prítomní obaja žalovaní,
bola tam ona, žalobca, ako aj manžel. Vtedy dokonca žalobca odovzdal žalovanému 1 kľúče s tým, že

v dome môže aj bývať. Potom sa do tohto domu nasťahovali. Aj prerábali čo sa dalo. Od tej doby tam v
podstate bývajú. Na tom stretnutí sa všetci stretli, boli odovzdané kľúče, vtedy sa tam neriešila otázka,
ako dlho tam budú bývať, či jej manžel s touto dohodou súhlasil, ohľadom bývania tak s touto dohodounesúhlasil, resp. on súhlasil s tým, chcel, aby tá suma bola nižšie, jednoducho manželovi sa videlo 100
000,- Eur za to veľmi veľa.

9. Svedok G. B. uviedol, že žalobcu pozná, nie nejak blízko, iba na základe toho, že podpísal doklad o
zaplatení zálohy za byt. Žalovaného 1 pozná, sú dlhoroční kamaráti, susedia, priatelia. Takto pozná aj
žalovanú v II. rade. Vedel o tom, že žalovaný v I. rade zháňal byt, resp. si chcel poriešiť bytovú situáciu
a keď nastala možnosť odkúpiť 1 rodinného domu, v ktorom býval jeho otec a druhá polka bola vtedy
voľná tak ho vtedy prizvali na odovzdanie zálohy za toto bývanie. Mohlo to byť zhruba pred 15 rokmi.

Záloha sa odovzdávala v dome pána žalobcu, bola to suma okolo 350 000,- Sk. Pri odovzdávaní tejto
sumy bol prítomný on, žalovaný v I. rade, žalobca a bola tam ešte jedna osoba. Bol tam ďalej aj otec
žalovaného v I. rade. Peniaze vtedy odovzdával žalovaný v I. rade žalobcovi. Vtedy sa podpisoval aj
doklad o prevzatí týchto peňazí. Toto dokonca podpisoval on ako svedok. Bola tam napísaná aj suma
za podiel na dome. Bolo to okolo 800 000,- Sk - 900 000,- Sk. Vtedy sa hovorilo aj o doplatku ktorý sa
má zaplatiť. Pravdepodobne sa dohodli na splátkach. Uviedol, že žalobca potom žalovanému v I. rade

poprial pekné bývanie. Následne na to začali z tade sťahovať veci a začali s prerábkou. Hovorilo sa
vtedy o kúpe tejto nehnuteľnosti.

10. Súd z výpisu z katastra nehnuteľností pre okres, obec a kat. úz. Zvolen č. XXXX zistil, že podielovým
spoluvlastníkom na týchto nehnuteľnostiach v 1 je žalobca a v druhej polovici je pán F. P., jedná sa o

parcely XXXX/X o výmere XXX mX -zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX/XX o výmere XXX
mX - záhrady a ďalej stavbu súp. č. XXXX na parcele XXXX/X.

11. Z listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa XX. 6. 2003 vyplýva, že v mene žalobcu vyzval žalovaného
1, nakoľko na ich list zo dňa 30. 5. 2003 vo veci uzavretia kúpnej zmluvy v súvislosti s odpredajom 1

rodinného domu neodpovedali tak v prípade, že neobdržia stanovisko ani na tento list, resp. nedôjde
medzi nimi k dohode, budú nútení podať žalobu na vypratanie z domovej nehnuteľnosti.

12. Z prehlásenia zo dňa 3. 1. 2001 vyplýva, že žalobca prehlásil to, že od žalovaného v I. rade prevzal
zálohu vo výške 350 000,- Sk ako zálohu z dohodnutej sumy 850 000,- Sk na kúpu 1 nehnuteľnosti

rodinného domu č. R./X, parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, k.ú. N., obec N., E. N. podľa výpisu z EN LV
č. XXXX, k.ú. N.. kupujúci sa zaviazal, čo potvrdil svojím podpisom, že rozdiel, do výšky dohodnutej
sumy XXX 000,- Sk postupne splatí najneskôr do 30. 9. 2001. Kupujúci súhlasí s tým, aby bol návrh na
vklad vlastníckeho práva podaný po zaplatení dohodnutej kúpnej ceny. Tento doklad podpísal žalobca,
žalovaný 1 a svedok G. B..

13. Súd z dohody zo dňa 24. 7. 2003 zistil, že túto uzatvoril žalobca a žalovaný v I. rade s tým, že na
základe predvolania do advokátskej kancelária právneho zástupcu žalobcu sa dostavili títo účastníci
dohody s tým, že zhodne prehlásili, že obidve strany zotrvávajú na dohode zo dňa 3. 1. 2001, kde sa
dohodli na odpredaji 1 nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX. U. sa domovú nehnuteľnosť súp. č.

2161/9, pozemky, záhradu a garáž. Kúpna cena bola stanovená 850 000,- Sk, z ktorej k tomu dňu bolo
uhradených 420 000,- Sk. Budúci kupujúci zložil v hotovosti tým dňom k rukám budúceho predávajúceho
ďalšiu časť kúpnej ceny a to vo výške 180 000,- Sk. Zvyšok kúpnej ceny vo výške 250 000,- Sk podľa
vyjadrenia budúceho kupujúceho mal byť uhradený pri vyhotovení riadnej kúpnej zmluvy a to z úveru,
ktorý bude poskytnutý peňažným ústavom s tým, že tento úver by mal doriešený do konca mesiaca

august 2003. V prípade, že tento úver bude zabezpečený účastníci pristúpia k vyhotoveniu kúpnej
zmluvy na základe ktorej dôjde k odpredaniu hore uvedených nehnuteľností a k doplateniu kúpnej ceny.
Vzhľadom na túto dohodu obidve strany prehlásili, že ich prejavy sú záväzné, slobodné a vážne s tým,
že do uplynutia stanovenej lehoty, koniec augusta 2003 (na vybavenie úveru) budú rešpektovať súčasný
stav.

14.Súdzlistuprávnehozástupcužalobcuzodňa30.5.2003zistil,žeichadvokátskukanceláriupožiadal
o pomoc žalobca a to v súvislosti s uzavretím riadnej kúpnej zmluvy vo veci odpredaja 1 rodinného domu
a parciel, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané v katastrálnom území N., obec N. na LV č. XXXX. Na základe
prehlásenia zo dňa 3. 1. XXXX bola vyplatená záloha z kúpnej ceny s tým, že sa žalovaný I zaviazal

najneskôr do 30. 9. 2001 postupne doplatiť aj zvyšok kúpnej ceny 500 000,- Sk. V mene žalobcu teda
žiadaliovyjadrenie,čižalovaný1jeochotnýpodpísaťkúpnuzmluvustým,žepripodpisebudedoplatený
rozdiel kúpnej ceny. Kúpna zmluva bola vyhotovená v advokátskej kancelárii a bola by predložená napríslušný katastrálny úrad. V prípade, že nedošlo k podpísaniu kúpnej zmluvy a doplateniu kúpnej ceny,
žalobca vráti zálohu s tým, že žalovaní budú povinní z predmetného domu sa vysťahovať.

15. Zo záznamu z 23.7. 2003 vyplýva, že k tomuto dňu sa dostavil o 13.00 hod. do advokátskej
kancelárie právneho zástupcu žalobcu žalovaný v I. rade a to v súvislosti s listami, ktoré mu boli zaslané
z advokátskej kancelárie 26. 6. 2003 a 30. 5. 2003. Pokiaľ sa jedná o spísanie kúpnej zmluvy medzi
ním a predávajúcim U. P. s touto súhlasí. Uznáva, že bol uzavretá dohoda dňa 3. 1. 2001, kde bola
dohodnutá kúpna cena 850 000,-Sk z ktorej už bolo vyplatených 420 000,- Sk. Zostáva ešte teda doplatiť

sumu 430 000,- Sk. Túto sumu je ochotný doplatiť a to takým spôsobom, že by mohol v súčasnosti
zaplatiť 160 000, Sk, pričom zvyšok kúpnej ceny vo výške 270 000,- Sk by uhradil z úveru, ktorý si v
súčasnej dobe vybavuje.

16. Z potvrdenia zo dňa 24. 7. 2003 vyplýva, že žalobca prehlásil, že týmto dňom prevzal sumu 180
000,-Sk od žalovaného v I. rade ako ďalšiu časť kúpnej ceny za odpredaj nehnuteľnosti a to v zmysle

dohody zo dňa 3. 1. 2001 a dohody, uzavretej dňa 24.7. 2003.

17. Okresný súd Zvolen, svojím rozsudkom 17C 108/2014-110 zo dňa 19. 1. 2017 určil, že žalovaní 1,
2 sú povinní vypratať žalované nehnuteľnosti, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a určil, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca ohľadne

výrokovej časti o trovách konania a žalovaní ohľadom výroku o povinnosti vypratať nehnuteľnosti.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici svojím rozsudkom č.k. 14Co 183/2017-142 zo dňa 22. 5.
2018 rozsudok Okresného súdu Zvolen 17C 108/2014-110 zo dňa 19. 1. 2017 v napadnutom
výroku 1 a závislom výroku 3 zrušil a v tomto rozsahu vrátil veci Okresnému súdu na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom odôvodnení uviedol, že
napadnutý rozsudok trpí vadou konania, ktorou bol procesný postup, znamenajúci porušenie práv na
spravodlivý proces, konkrétne nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Ďalším dôvodom pre
zrušenie napadnutého rozsudku je nesprávne (predčasné) hodnotenie dôkazu v dôsledku nesprávnych
(nedostatočných) skutkových zistení, najmä na otázku, či žalovaní užívali predmetné nehnuteľnosti

oprávnene alebo neoprávnene. Predčasný záver súdu I. inštancie, ktorý vyvodil len z deklarovanej vôle
jedného z podielových spoluvlastníkov.

19. Na pojednávaní dňa 9. 8. 2018 právni zástupcovia strán sporu zhodne uviedli, že nemajú ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania s tým, že zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.

20. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

21. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov, týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom vo
veľkosti 1 na nehnuteľnostiach, zapísaných na LV č. XXXX, pre okres N., obec N., kat. úz. N., parcela

XXXX/X o výmere XXX mX - zastavené plochy a nádvoria a parcela XXXX/XX o výmere XXX mX
- záhrady. Na tomto LV je ďalej vedená stavba súp. číslo XXXX na parcele XXXX/X. T. podielovým
spoluvlastníkom na týchto nehnuteľnostiach o veľkosti 1 je pán F. P., otec žalovaného v I. rade. V
priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že tieto nehnuteľnosti v súčasnej dobe užíva tak druhý
podielový spoluvlastník F. P., ako aj žalovaný v I. rade W. P. a jeho manželka X. P.. Tieto skutočnosti

medzi stranami sporu neboli sporné. Takisto súd mal za jednoznačne preukázané, že došlo k rokovaniu
ohľadom predaja podielu žalobcu na uvedených nehnuteľnostiach medzi žalobcom a žalovaným. Tieto
skutočnosti tak vyplývajú z vyjadrení strán sporu, svedkov ako aj listinných dôkazov. Z prehlásenia zo
dňa 3. 1. 2001 vyplýva, že žalobca prevzal od žalovaného 1 zálohu vo výške 350 000,- Sk na kúpu jednej
polovice týchto nehnuteľností s tým, že sa zaviazal doplatiť sumu 500 000,- Sk do 30. 9. 2001. Taktiež zo

záznamu z 23. 7. 2003 vyplýva, že na základe listov právneho zástupcu žalobcu sa dostavil žalovaný v
I. rade do kancelárie právneho zástupcu žalobcu, kde uviedol, že uznáva, že bola uzavretá dohoda dňa
3. 1. 2001, kde bola dohodnutá kúpna cena 850 000,Sk z ktorej už bolo vyplatené 420 000,- Sk. Zostalo
teda ešte doplatiť sumu 430 000,- Sk. Časť sumy vo výške 160 000,- Sk chcel vyplatiť v hotovosti azvyšnú sumu potom, ako mu bude poskytnutý úver. Taktiež aj z dohody zo dňa 24. 7. 2003 vyplýva, že
do advokátskej kancelárie právneho zástupcu žalobcu sa dostavil jednak žalobca ako aj žalovaný v I.
rade s tým, že obaja zhodne potvrdili, že zotrvávajú na dohode zo dňa 3. 1. 2001 ohľadne odpredaja

jednej polovice nehnuteľnosti, zapísaných na LV č. XXXX. W. dohodnutá kúpna cena XXX 000,- Sk z
ktorej zatiaľ bolo uhradených 420 000,- Sk. Žalovaný v I. rade vtedy doplatil žalobcovi sumu 180 000,-
Sk. Toto vyplýva aj z potvrdenia zo dňa 24. 7. 2003. V ten deň bolo dohodnuté, že zvyšok kúpnej ceny
vo výške 250 000,- Sk žalovaný 1 doplatí potom, ako si vybaví úver. Do konca mesiaca august 2003.
Taktiež ani tieto skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné.

23. Žalobca uviedol, že medzi stranami nikdy nedošlo k uzatvoreniu dohody, na základe ktorej mohli
žalovaní užívať žalované nehnuteľnosti. Tieto skutočnosti najskôr potvrdila aj žalovaná v II. rade, ktorá
na pojednávaní uviedla, že so žalobcom nemajú uzatvorenú žiadnu nájomnú zmluvu, ani zmluvu o
ubytovaní, ani zmluvu, na základe ktorej by tam mali právo bývať. Neskôr v priebehu konania však svoju
výpoveď zmenila s tým, že na predchádzajúcom pojednávaní tam bola sama, nikoho tam nemala, bola

vystresovaná a na pojednávanie sa nepripravila. Vtedy tvrdila, že došlo k ústnej dohode v obývačke,
kde bol jej manžel, žalovaný 1, svokra, svokor a žalobca. K dohode, vtedy im žalobca odovzdal kľúče
s tým, že tam môžu bývať a doba určená nebola. Súd takéto protichodné vyjadrenie žalovanej v II.
rade považoval za účelové so snahou, aby súd zamietol žalobu žalobcu. Žalovaná v II. rade najskôr
sama potvrdila, že nemajú so žalobcom uzavretú žiadnu dohodu, na základe ktorej by tam mohli bývať

a potom ako v konaní bola už zastúpená právnym zástupcom svoju výpoveď zmenila a sama potvrdila,
že pôvodne vypovedala inak z toho dôvodu, že tam bola sama, nikoho tam nemala a nepripravovala
sa na pojednávanie. Aj z takého jej vyjadrenia potom ale vyplýva, že na ďalšie pojednávanie sa už
pripravila zrejme so snahou aby súd mal dôvod zamietnuť žalobu žalobcu. Podobne ako žalovaná v II.
rade na následnom pojednávaní tak aj žalovaný v I. rade uvádzal, že do domu sa nasťahovali kvôli tomu,

že sa ústne dohodli so žalobcom ako aj s jeho otcom, ktorí mu dali súhlas, aby v dome mohol bývať.
Pri tejto dohode mala byť prítomná aj žalovaná v II. rade a nebol si istý, či tam bola prítomná aj jeho
mama. Až neskôr, pri odovzdávaní peňazí bol prítomný aj svedok Imrich B.. Podobne sa vyjadril aj otec
žalovaného v I. rade, že sa so žalobcom žalovaní dohodli, že vrch budú užívať žalovaní a na základe
toho sa mu odovzdali kľúče s tým, že mu boli dohodnuté aj splátky na odkúpenie polovice domu. Pri tejto

dohode bol prítomný žalobca, on, jeho manželka, syn a synova manželka. Taktiež matka žalovaného v
I. rade ako svedkyňa uviedla, že na prvom stretnutí ohľadne kúpy domu žalobca odovzdal žalovanému
1 kľúče s tým, že v dome môže bývať. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že tvrdenia ohľadom uzavretia
dohody o užívaní časti domu žalovaným 1, 2 uviedli jednak žalovaní 1, 2, pričom žalovaná v II. rade
najskôrtvrdila,žežiadnatakátodohodanebola.Tietoskutočnostitedauvádzajúžalovaníapotomrodičia

žalovaného v I. rade. Súd poukazuje na to, že ohľadom tejto nehnuteľnosti je vedené ďalšie konanie a
to medzi žalobcom a ďalším podielovým spoluvlastníkom, otcom žalovaného v I. rade. Súd spochybňuje
hodnovernosť vyjadrení svedkov a to rodičov žalovaného v I. rade, keďže títo jednoznačne majú záujem
na to, aby žalovaní tieto nehnuteľnosti mohli ďalej užívať. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že
vzťahy medzi stranami sporu a medzi žalobcom a jeho bratom sú narušené. Samotný žalobca vedie

ďalší spor so žalovaným v I. rade ohľadne zrušenia podielového spoluvlastníctva na tieto nehnuteľnosti.

24. Pokiaľ vo veci bol vypočúvaný aj svedok G. B., tento bol prítomný pri odovzdávaní zálohy vo výške
350 000,- Sk a sám uviedol, že okrem tejto okolnosti ohľadom odovzdania zálohy a rozhovorov o predaji
nehnuteľnosti tak si pamätá už iba to, že vtedy žalobca poprial žalovanému v I. rade pekné bývanie.

Tento svedok teda nepotvrdil, že by došlo k uzavretiu nejakej dohody ohľadom možného užívania
týchto nehnuteľností žalovaným v I. rade. Samotné konštatovanie tej skutočnosti, že žalobca poprial
žalovaným pekné bývanie ešte neznamená samo o sebe, že došlo k uzavretiu dohody, resp. že takáto
dohoda je platná, keďže neboli preukázané aké náležitosti takejto zmluvy boli uzavreté. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanými prebiehali rokovania ohľadom

kúpy domu, bola zaplatená časť kúpnej ceny a z rokovaní bolo evidentné, že je tam záujem na strane
žalobcu nehnuteľnosti žalovaným 1 predať a títo prejavili záujem kúpiť. Čiže je len logické, že po
uzavretí dohody o tom, že sa v budúcnosti tieto nehnuteľnosti odpredajú a potom, ako bola zaplatená
záloha len logicky žalobca ako predávajúci poprial budúcim kupujúcim pekné bývanie.

25. Súd poukazuje ďalej na tú skutočnosť, že rokovania medzi žalobcom a žalovanými boli intenzívne,
prebiehali často krát aj v písomnej forme, či už je to výzva zo dňa 26. 6. 2003, prehlásenie zo dňa
3. 1. 2001, dohoda zo dňa 24. 7. 2003, ďalšia výzva zo dňa 30. 5. 2003, ďalší záznam zo dňa 23. 7.
2003 a potvrdenie zo dňa 24. 7. 2003, pričom vo všetkých týchto písomných dokladoch sa hovorí ibao kúpe nehnuteľností, ani na jednom tomto písomnom doklade sa nespomína dohoda o užívaní týchto
nehnuteľností žalovanými. Súd je toho názoru, že pokiaľ by takáto dohoda bola uzavretá, pri takej častej
písomnej forme dohôd a výziev medzi stranami sporu by takáto dohoda v týchto písomných prejavoch

bola uvedená.

26. Okrem toho súd poukazuje na ďalšiu nelogickosť, prečo by žalobca súhlasil s tým, že žalovaní môžu
bývať v uvedenej nehnuteľnosti v priestoroch, ktoré predtým užíval on bez akejkoľvek náhrady, ktorú
by mu žalovaní platili.

27. Pokiaľ právny zástupca žalovaných poukazoval na to, že bola uzatvorená dohoda medzi žalobcom a
žalovanými, ohľadom užívanie týchto nehnuteľností s tým, že poukázal na to, že žalovaní nerušene tieto
nehnuteľnosti užívali dlhú dobu, súd konštatuje, že toto tvrdenie právneho zástupcu nie je pravdivé. Už
z listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26. 6. 2003 vyplýva, že žalovaný v I. rade bol vyzvaný, aby sa
vyjadril k uzavretiu kúpnej zmluvy a ak k dohode nedôjde tak budú nútení podať žalobu na vypratanie z

domovejnehnuteľnosti.Vpodobnomzneníjepísanýajďalšílistprávnehozástupcužalobcužalovanému
v I. rade a to zo dňa 30. 5. 2003. Aj z týchto listinných dôkazov potom vyplýva, že žalovaní v žiadnom
prípade nehnuteľnosti nemohli užívať nerušene. Veď boli vyzývaní, aby tieto nehnuteľnosti uvoľnili a to
ešte v roku 2003.

28. Z hore uvedených skutočností súd potom mal za to, že žalovaní ako sporové strany doposiaľ
nepreukázali, že medzi nimi a žalobcom bola uzatvorená dohoda o užívaní predmetných nehnuteľností.
Tieto skutočnosti tvrdili iba samotní žalovaní a tu poukazuje súd aj na tú skutočnosť, že žalovaná v II.
rade pozmenila svoju výpoveď, keď najprv tvrdila, že žiadna dohoda o užívaní nehnuteľnosti uzatvorená
nebola. A tiež rodičia žalovaného v I. rade, ktorí objektívne majú záujem na tom, aby žaloba bola

zamietnutá a túto naďalej mohol užívať žalovaný v I. rade, ich syn spolu so svojou manželkou. Žiadny
ďalší dôkaz v tomto smere žalovaní nepredniesli a nepreukázali. Súd má teda za to, že žalovaní užívali
predmetné nehnuteľnosti neoprávnene.

29. Súd sa potom zaoberal otázkou, či bola uzatvorená nejaká dohoda medzi žalobcom ako podielovým

spoluvlastníkom a otcom žalovaného v I. rade ako druhým podielovým spoluvlastníkom s tým, že obaja
vlastnia 1 žalovaných nehnuteľností. Žalobca tvrdil, že medzi nimi bola uzatvorená dohoda o tom, že
žalobca svoju časť nehnuteľností odpredá žalovanému v I. rade, teda synovi druhého podielového
spoluvlastníka. Žalobca poprel, že by sa bol s druhým podielovým spoluvlastníkom a to Pavlom P.
dohodol na spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti. Naopak opätovne a to len z vyjadrení otca

žalovaného v I. rade, F. P., teda druhého podielového spoluvlastníka potom vyplýva, že bola uzatvorená
dohoda medzi nimi ako podielovými spoluvlastníkmi o tom, že časť tejto nehnuteľnosti bude užívať jeho
syn spolu s manželkou, teda žalovaní 1, 2. Aj tu súd poukazuje na absolútnu nelogickosť takéhoto
prípadného správania sa žalobcu, ktorý by časť nehnuteľnosti, v ktorej predtým býval on, resp. jeho
syn mal dať do užívania, po dohode so žalovanými a s ďalším podielovým spoluvlastníkom, práve

žalovanými 1, 2, ktorí za toto užívanie mu ani len neplatili. Okrem toho medzi žalobcom a žalovanými
ako aj medzi žalobcom a otcom žalovaného 1 pretrvávajú dlhodobo zlé vzťahy, aj pre to je pre súd
nepochopiteľné, prečo by žalobca s takouto dohodou mal súhlasiť. Súd mal teda za to, že medzi
žalobcom ako podielovým spoluvlastníkom v 1 a jeho bratom F. P., ako podielovým spoluvlastníkom
žalovaných nehnuteľností takisto v 1 nebola uzatvorená dohoda o užívaní spoločných nehnuteľností,

ktoré sú predmetom tejto žaloby.

30.Súdjeďalejtohonázoru,žežalobcajeaktívnevecnelegitimovanýnapodanietakejtožaloby,pretože
je podielový spoluvlastník na uvedených nehnuteľnostiach a podľa názoru súdu je teda oprávnený
domáhať sa voči žalovaným vypratania celej spoločnej veci. Ide tu o vzťah medzi spoluvlastníkom a

treťou osobou, ktorá nehnuteľnosť užíva neoprávnene. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok
NS SR 2Cdo 80/02. Pokiaľ sa na tunajšom súde vedie aj ďalšie konanie č. 8C 192/2010 ohľadom
zrušenia podielového spoluvlastníctva na žalovaných nehnuteľnostiach tak hoci Okresný súd Zvolen vo
veci už vydal rozsudok voči tomuto bolo podané odvolanie a vec zatiaľ nie je právoplatne skončená. Z
toho teda vyplýva, že žalobca je naďalej podielovým spoluvlastníkom na týchto nehnuteľnostiach. Pokiaľ

sa teda žalobca domáhal určenia, že žalovaný v I. a v II. rade sú povinní vypratať tieto nehnuteľnosti ,
súd žalobe žalobcu v tejto časti z hore uvedených dôvodov vyhovel.31. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný ohľadom žaloby o vypratanie žalovaných nehnuteľností
a naopak žalovaní boli úspešní v konaní ohľadne vydania žalovaných nehnuteľností, teda v zásade
úspech a neúspech jednotlivých strán sporu je rovnaký, súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Je vecou samotného žalobcu akú žalobu podal a či vo
svojej žalobe je úspešný v celosti alebo nie. Pokiaľ sa žalobca svojou žalobou domáhal aj určenia, že

žalovaní sú povinní vydať tieto žalované nehnuteľnosti a v tejto časti bol žalobca neúspešný, v tejto časti
to predstavuje potom úspech žalovaných.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 3 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.
a § 362 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§
360 ods.2 C.s.p.).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa

spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie

týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o

trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 C.s.p.).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§

369 ods.3 C.s.p.).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2
C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 C.s.p.).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).