Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 22, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/136/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215214623
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4215214623.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobkyne: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.,
Z. XX, právne zastúpená Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom Nové Zámky, Hlavné
nám. 7, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Dobrovičova 12, IČO: 00156621, o náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 20. novembra 2017, č. k.
10C/487/2015-119, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok, ďalej len "OSP", účinný do 30.6.2016, od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle §
12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP") rozsudkom zo dňa 20. novembra
2017, č. k. 10C/487/2015-119 (ďalej len „napadnutý rozsudok") zamietol žalobu a o trovách konania

rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Rozhodnutie o spore súd prvej inštancie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ust. § 3 ods.
1, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods.§ 17 ods. 1, zák. č. 514/2003 Z.z.,
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa videla nesprávny úradný postup v tom, že bolo

porušené jej predkupné právo, ktoré uplatnila svojim listom zo dňa 12.05.2014 adresovaným Okresnému
úradu Komárno, pozemkovému a lesnému odboru v konaní o jednoduchých pozemkových úpravách.

4. Prvoinštančný súd konštatoval, že správny orgán v konaní o pozemkových úpravách nebol oprávnený
skúmať a riešiť uplatnenie predkupného práva, keďže v konaní o pozemkových úpravách nedochádza k
prevodu spoluvlastníckeho podielu na základe zmluvy o prevode podielu spoluvlastníka na tretiu osobu,
ale k usporiadaniu vlastníckych a užívacích pomerov vyrovnaním vo forme pozemkov, alebo vyrovnaním

v peniazoch. Správne orgány nie sú oprávnené skúmať realizáciu predkupného práva ani vyvodzovať
za jeho porušenie sankciu. Ak sa žalobkyňa domnieva, že došlo k porušeniu ponukovej povinnosti
prevádzajúceho spoluvlastníka voči nej ako oprávnenej z predkupného práva, jediný orgán, ktorý môže
autoritatívne zjednať nápravu, je súd, teda nie orgán štátnej správy v oblasti pozemkových úprav. Akje predkupné právo uplatnené pred správnym orgánom, tento nemohol svojím rozhodnutím suplovať
zvrchovanú právomoc súdu v tejto veci. Jediným správnym postupom správneho orgánu v takomto
prípade bolo odkázať účastníka správneho konania, ktorý sa cíti byť poškodený na svojich právach na

súd, ako to vyplýva zo zápisnice z prerokovania námietky podanej účastníkom projektu pozemkových
úprav zo dňa 23.07.2014, správny orgán aj urobil. Na základe uvedeného súd konštatoval, že správny
orgán pri uplatnení predkupného práva žalobkyňou nepochybil, preto k nesprávnemu úradnému postupu
nedošlo.

5. Uviedol, že žalobkyňa sa ďalej domáhala náhrady škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami
orgánov verejnej moci v konaní o jednoduchých pozemkových úpravách, konečným výsledkom
ktorých bolo rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
4305/2014-430zodňa23.09.2014.Zodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutím,
ktoré malo za následok škodu, je občianskoprávny vzťah a zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je vo vzťahu k Občianskemu

zákonníkuzákonomšpeciálnym.Prvotnoupodmienkouvznikuzodpovednostištátuzaškoduspôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu bola okolnosť, že právoplatné alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné
rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, bolo pre nezákonnosť príslušným orgánom zrušené alebo
zmenené. Tento záver je v súlade s hmotným právom i ustálenou judikatúrou vyšších súdov (pozri napr.
rozsudok Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 115/2010 zo dňa 31.05.2011) a zodpovedá

princípu prezumpcie správnosti rozhodnutí, podľa ktorého súd v konaní o zodpovednosť štátu za škodu
nie je oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodnutia vydaného v inom konaní.

6. Za podmienku nezákonnosti rozhodnutia, od ktorého je odvodzovaný vznik škody, považoval
situáciu, ak bolo rozhodnutie ako nezákonné zrušené alebo zmenené. Zodpovednosť za škodu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím je objektívnou zodpovednosťou štátu (bez ohľadu na zavinenie),
ktorej sa nie je možné zbaviť, a ktorá je založená na súčasnom splnení troch podmienok a to: a)
nezákonné rozhodnutie, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia
a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nezákonného
rozhodnutia, t. j. vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda boli vo vzájomnom pomere príčiny

a následku, a ak bolo preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo
bývalo došlo. Z uvedeného možno vyvodiť, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné
rozhodnutie zrušené alebo zmenené, vzniklo poškodenému právo na náhradu škody, ktorá mu bola
týmto rozhodnutím spôsobená, t. j. vzniklo mu právo na plnenie. Rovnako ako aj pri zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, aj pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím je ďalšou obligatórnou podmienkou zodpovednosti štátu za škodu predbežné
prerokovanie nároku u príslušného ústredného orgánu.

7. S konštatovaním, že žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej moci vo veci
vlastníčky pod č. XX (žalobkyne) v jednoduchých pozemkových úpravách v katastrálnom území obec

D. zo dňa 19.05.2011, konečným výsledkom ktorých bolo rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. XXXX/XXXX-XXX zo dňa 23.09.2014, prvoinštančný súd
uviedol, že žalobkyňa nezákonnosť videla v porušení príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka
o predkupnom práve. Z pripojeného spisového materiálu Okresného úradu Komárno č. sp. OU-KN-
PLO-2014/00094aOkresnéhoúraduNitrač.sp.OU-NR-OOP4-2014/034779považovalzapreukázané,

že Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva rozhodnutím č. OUNR-
OOP4-2014/34779-2/MM zo dňa 12.08.2014 námietkam žalobkyne proti projektu pozemkových úprav
a výpisu z rozdeľovacieho plánu nevyhovel. Toto rozhodnutie bolo po podanom odvolaní žalobkyňou
potvrdené ako vecne správne rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky č. XXXX/XXXX-XXX zo dňa 23.09.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.10.2014.

Proti tomu rozhodnutiu zo zákona nebolo prípustné odvolanie, avšak v zmysle § 247 ods. 3 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinného v čase vydania rozhodnutia bolo preskúmateľné
súdom. Možnosť súdneho prieskumu tohto rozhodnutia správneho orgánu však žalovaná nevyužila,
žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu žalobkyňa nepodala. K zmene ani
zrušeniu tohto rozhodnutia správneho orgánu nedošlo.

8. Uzavrel, že nebola splnená základná podmienka stanovená v § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. na
to, aby mohlo dôjsť k vzniku nároku na náhradu škody za nezákonné rozhodnutie, keďže rozhodnutie
Okresného úradu Nitra č. OUNR-OOP4-2014/34779-2/MM zo dňa 12.08.2014 bolo potvrdené akovecne správne rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
4305/2014-430 zo dňa 23.09.2014, ktoré nebolo žiadnym orgánom pre nezákonnosť zmenené ani
zrušené.

9. K ďalším predpokladom vzniku nároku na náhradu škody konštatoval existenciu samotnej škody, pod
ktorou bolo potrebné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je objektívne
vyjadriteľná peniazmi, ako všeobecným ekvivalentom. Vznik tejto škody musí preukázať žalobkyňa.
Žalobkyňa si uplatnila majetkovú aj nemajetkovú ujmu, spolu vo výške 162.220 eur. Keďže konštatoval,

že k nesprávnemu úradnému postupu ani k vydaniu nezákonného rozhodnutia nedošlo, nemohla byť
nimi spôsobená žalobkyni žiadna ujma. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, ako sa zmenšil jej majetok v
dôsledkutvrdenéhonesprávnehoúradnéhopostupualebotvrdenýchnezákonnýchrozhodnutí.Rovnako
nepreukázalaanivzniknemajetkovejujmy,jejzávažnosť,okolnostijejvzniku,nepreukázalaaninásledky
tvrdenej ujmy, a tak neuniesla dôkazné bremeno ani o tejto časti žaloby.

10. Podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
a nezákonným rozhodnutím sú stanovené kumulatívne a nesplnenie čo i len jednej z nich má za
následok nevzniknutie zodpovednosti za škodu. Dospel k záveru, že žaloba na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy nebola opodstatnená, keďže nebola splnená ani jedna zo základných podmienok
pre zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným

rozhodnutím. Žalobkyňa nepreukázala nesprávnosť úradného postupu ani nezákonnosť vydaného
rozhodnutia, nepreukázala ani existenciu škody a preto nemohla byť daná ani príčinná súvislosť medzi
nimi, čo bolo dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie jej žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

11. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

CSP. Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto jej súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

12. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie žiadajúc
odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, resp. zmenil napadnutý rozsudok a vyhovel žalobe.

13. Uviedla, že odvolanie podala z dôvodu nesprávnosti, nejasnosti, nepreskúmateľnosti, nezákonnosti,
a arbitrárnosti konania a rozhodovania, ktoré sa prejavili - okrem iných - aj v obchádzaní a nedodržiavaní
zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na rozhodovanú vec. Ďalej namietala nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov, nevyhodnotenie skutkového stavu a uviedla aj iné dôvody, ktoré sú podrobne
vysvetlené nižšie, v jednotlivých bodoch odvolania.

14. Rekapitulovala skutočnosti z obdobia pred podaním žaloby týkajúce sa postúpenia žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku. Uviedla, že súd mal uznesením vyzvať žalobkyňu podľa OSP, pokiaľ

mal za to, že žaloba bola neúplná. Súd odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom, nesplnil poučovaciu
povinnosť.

15. Zopakovala, že aj v priebehu konania upozornila, že zákony sa vzťahujú na každého rovnako.
Predmetné konanie sa vedie v dôsledku nerešpektovania zákonného predkupného práva uplatneného

na pôvodnom pozemku parc. č. XXXX o výmere XXXX m2 v k. ú. D., pričom toto predkupné právo
malo vecnú povahu.

16. Poukázala na Čl. 12 ods. 1, Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a ustanovenia zákona o predkupnom práve,
pričom uviedla, že nebola informovaná o tom, ktorý zo spoluvlastníkov mieni previesť a na koho svoj

spoluvlastnícky podiel, resp. ako mienia naložiť so svojím podielom a teda z dôvodu takto realizovaných
JPÚ nemala ani možnosť žalovať konkrétnu osobu na súde, čo vyplýva aj z usporiadania nového stavu
- ďalej viď. aj zablokované listy vlastníctva pozemkov.

17. Uviedla, že bolo porušené jej právo, aby bola jej záležitosť prejednaná spravodlivo, verejne,

v primeranej lehote, pred nezávislým súdom zriadeným zákonom. Konajúca sudkyňa, pri svojom
rozhodovaní nerešpektovala zásadné zákonné ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z. (napr., že
zodpovednosti sa podľa tohto zákona nemožno zbaviť a ďalšie). Porušovala tak základné povinnosti
sudcu, ale spochybnila tak garantované práva žalobkyne. Prispela tak k nevymožiteľnosti práva.18. Aj v prejednávanom konaní sa prejavili znaky nesprávneho úradného postupu a porušenie rovnosti
zbraní strán sporu. Poukázala na nesprávny postup v konaní týkajúci sa procesných rozhodnutí

(zamietnutýchnávrhochnadoplneniedokazovania)napojednávanídňa20.11.2017.Namietalatiež(bez
bližších dôvodov) rozdielnosť odôvodnenia v rozsudku v jeho písomnej forme od odôvodnenia, po jeho
vyhlásení a nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

19. Poukázala na § 6 ods. 1 a 4 zák. č. 514/2003 Z.z. s výhradou, že ako súd v napadnutom

rozsudku mohol považovať za podmienku pre zodpovednosť štátu zrušenie alebo zmenu nezákonného
rozhodnutia. Súd prvej inštancie prekročil svoju právomoc, keď suploval činnosť strany žalovanej, ktorá
nepoprela skutkové tvrdenia žalobkyne.

20. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila stručne a v súlade so závermi prvoinštančného súdu,
pričom navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok odvolacím súdom.

21. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa v tom smere, že neuznáva vyjadrenie žalovanej
a navrhuje naň neprihliadať. Doplnila, že súd mal po účinnosti CSP postupovať v zmysle § 151
CSP ohľadne skutkových tvrdení a ich popretia. Tvrdila, že skutkové tvrdenia neboli popreté stranou
žalovanej. V ďalšom zopakovala svoje argumenty z odvolania a citovala z rozhodnutí Ústavného

súdu SR. Navrhla napadnutý rozsudok v záujme hospodárnosti zmeniť a vyhovieť, zrušiť a vrátiť
prvoinštančnému súdu, resp. postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

22. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej

lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď
v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť
dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto rozsudok

súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

23. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že

nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

24.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24.2. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

24.3. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

24.4. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

25. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dostatočne a správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil na základe aplikácie
ustanovení príslušných právnych predpisov a následne správne rozhodol o podanej žalobe žalobcu tak,
že ju ako nedôvodne podanú zamietol.26. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou dňa 10.08.2015 domáhala voči žalovanej náhrady
škodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom,akoajnezákonnýmirozhodnutiamiorgánovverejnej

moci vo veci vlastníčky pod č. 20 (žalobkyne) v jednoduchých pozemkových úpravách v katastrálnom
území obec D. zo dňa 19.05.2011, konečným výsledkom ktorých bolo rozhodnutie Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 4305/2014-430 zo dňa 23.09.2014, ktoré
žalobkyňa obdržala dňa 06.10.2014. Podstatou jej námietok pri postupe a nezákonných rozhodnutiach
bolo nerešpektovanie ňou uplatneného predkupného práva, pri pozemkových úpravách ako oprávnenej

spoluvlastníčky. Majetkovú hodnotu konkretizovala ako hodnotu nehnuteľností (vo výške 3600 eur)
prevedených na subjekt pre ňu neznámy. K nemajetkovej ujme uvádzal v priebehu konania zásahy do
jej základných ľudských práv a slobôd, pričom zásah do práv poškodenej žalobkyne, ktorý na ňu uvalil
neprimerané bremeno. Z obsahu spisu, jednotlivých podaní, resp. vyjadrení na pojednávaní vyplynulo,
že zásahom, na základe ktorého žiadala nemajetkovú ujmu, bolo vlastne porušenie samotného
predkupného práva a teda ujma vnikla v súvislosti so zásahom do predkupného práva žalobkyne, ktoré

by nemalo v podmienkach bez diskriminácie žalobkyne byť porušované.

27. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej,
odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku a
to po skutkovej a právnej stránke, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§

387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v
odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že v tomto prípade nevznikla zodpovednosť štátu za nesprávny
úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie.

28. Aj v týchto prípadoch (zodpovednosť štátu) bolo potrebné mať bez pochybností preukázané,

že sa štát prostredníctvom svojich orgánov „dopustil“ nezákonného rozhodnutia, resp. neprávneho
úradného postupu (ktoré žalobkyňa v tomto konaní tvrdila), a že v priamej súvislosti s tým vznikla
poškodenému škoda (majetková, resp. nemajetková). V sporovom konaní teda treba preukázať
existenciu nezákonného rozhodnutia (nesprávneho úradného postupu) a vznik škody, ktorá vznikla v
príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Preukázaniu

vyššieuvedeného vkonanípredchádzauneseniebremenatvrdeniaadôkaznéhobremenadožadujúcou
sa stranou sporu.

29. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a
vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za

škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže
byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo
všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny
a následku (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 3 Cdo 130/2010).

30. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok, a to v súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobkyne, odvolací
súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepreskúmateľný. Ak
prvoinštančnýsúdvodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiadospelkzáveru,že žalobkyňanepreukázala
nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, a nepreukázala ani škodu, ako ani
nemajetkovú ujmu označovanú aj ako morálna ujma, a to v priamej príčinnej súvislosti s namietaným

nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom v súvislosti so súdnym konaním
vedeným na okresnom úrade, resp. Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, potom rozhodol
vecne správne, čo aj postačujúco, v súlade s požiadavkami ust. § 220 ods. 2 CSP, odôvodnil.

31. Zákon o zodpovednosti za škodu nedefinuje nesprávny úradný postup. Môže ísť o akúkoľvek činnosť

spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním
dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k
porušeniuporiadku,ktorývyplývazpovahy,funkciealebocieľovtejtočinnosti.Úradnýpostupjepotrebné
posudzovať z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.

32. V súvislosti s náhradou škody spôsobenej orgánmi verejnej moci spôsobenej nesprávnym úradným
postupom musí existovať tzv. kauzálny nexus - príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou, teda vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť
za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorámôže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Nárok má ten, komu bola škoda takýmto postupom
spôsobená. Za nesprávny úradný postup sa považujú napr. porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci

pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo domáhať sa náhrady škody sa musí
priznať každému, komu škoda alebo ujma vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu orgánu
štátu a náhrada škody by mala predstavovať „spravodlivé zadosťučinenie” a zahŕňať i peňažnú náhradu
nemajetkovej ujmy (morálnu ujmu).

33.1. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o zodpovednosti za škodu“, alebo „cit.
zákona“), tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci, pri
výkone verejnej moci.

33.2. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá, za podmienok ustanovených týmto zákonom, za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.

33.3.Podľa§6ods.1cit.zákona,aktentozákonneustanovujeinak,právonanáhraduškodyspôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

33.4. Podľa § 6 ods. 4 cit. zákona, ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým
orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť
podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok
postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy

Slovenskej republiky.

33.5. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

33.6. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného

rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

33.7. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.33.8. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

33.9. Podľa § 17 ods. 2 Zákona o zodpovednosti za škodu, v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

33.10. Podľa § 17 ods. 3 Zákona o zodpovednosti za škodu, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

34. Pokiaľ ide o obligatórne potrebné tvrdené skutočnosti, v žalobe je potrebné poukázať na žalobu
žalobkyne, v ktorej konštatovala, že jej bola spôsobená škoda nesprávnym úradným postupom a
nezákonným rozhodnutím s vyčíslením majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spolu vo výške 162 220
eur s príslušenstvom. Odvolací súd zastáva v zhode so závermi prvoinštančného súdu názor, že v

žalobe samotnej žalobkyňa neuviedla takú reťaz právne relevantných tvrdení, ktoré by po ich preukázaní
odôvodňovali záver, o čo i len čiastočnom úspechu žaloby.

35. Pri hodnotení predpokladu zodpovednosti za škodu spočívajúcu v nesprávnom úradnom postupe
súdu odvolací súd konštatuje, že zistenia súdu prvej inštancie z hľadiska nezistenia nesprávneho

úradného postupu (na účel predpisov o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci) boli
správne, preto na ne v odôvodnení odkazuje.

36. K odvolacej výhrade, že súd postupom podľa CSP neaplikoval dostatočne ust. § 151 CSP a
nevychádzal z nepopretých skutočností tvrdených žalobkyňou odvolací súd uvádza, že v tomto prípade

o uvedenom nesprávnom postupe nemožno uvažovať, pretože z jednotlivých podaní žalovanej bez
pochýb vyplýva, že rozporovala aj existenciu základu nároku žalobkyne na náhradu škody, preto aj
v rovine účinného popretia skutkových tvrdení žalobkyne bolo možné tieto vyhodnotiť ako dôvodné.
Navyše zákonodarca v prechodných a záverečných ustanoveniach, konkrétne v § 470 ods. 2 CSP
stanovil, že popretie skutkových tvrdení sa nepoužije, v konaniach začatých do účinnosti CSP, slovami,

že „ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových
tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany“.

37. V tomto prípade možno jednoznačne konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala v konaní základ

jej nároku spočívajúci v nezákonnom rozhodnutí, resp. postupe orgánov konajúcich v pozemkových
úpravách. Správne uvedené dôvody nepreukázania uvedeného základu odvolací súd opakovať z
odôvodnenia prvoinštančného súdu nebude. K dôvodom a správnosti odôvodnenie prvoinštančného
súdu dodáva nasledovné.

38. Žalobkyňa nepreukázala, že rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky č. 4305/2014-430 zo dňa 23.09.2014 bolo zmenené, alebo zrušené v zmysle §
6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, pričom nemožno súhlasiť s názorom, že v tomto prípade
išlo o rozhodnutie podľa § 6 ods. 4 cit. zákona, pretože neexistuje zjavná pochybnosť o tom, že orgán
(vtedy) konajúci vo veci pozemkových úprav, ktorý bol pôvodcom žalobkyňou tvrdeného nezákonného

rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu nemal právomoc vo veci konať. Z uvedeného potom
vyplýva, že podmienkou preukázania nezákonnosti rozhodnutia, ktorým mala byť škoda spôsobená,
bolo zrušenie, alebo zmena pre nezákonnosť príslušným orgánom. Pri takom zrušení a zmene je
potom aj súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody viazaný rozhodnutím tohto orgánu. V priebehu konania
pred súdom prvej inštancie žalobkyňa dôkaz o nezákonnosti rozhodnutia neprodukovala, hoci priestor

na to dostala. Ak chýba v konaní základný predpoklad existencie nezákonného rozhodnutia, potom je
nadbytočné sa zaoberať škodou a príčinnou súvislosťou medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom
škody (ujmy).39. Odvolací súd slovami zákonodarcu uvádza, že obsahom pozemkových úprav je racionálne
priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného
poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade

s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej
stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka (§ 1 zák. č. 330/1991 Zb. o
pozemkových úpravách).

40. Podstatou pozemkových úprav je teda usporiadanie napr. rozdrobeného alebo
mnohospoluvlastníckeho pozemkového spoločenstva na určitom území tak, aby sa dosiahlo racionálne
usporiadanie. Vo svojej podstate takéto usporiadanie zákonne nevylučuje založenie vzniku, zmeny a tiež
zániku vlastníckych a iných vzťahov k pozemkom. Nejde však o súkromnoprávne scudzovanie (predaj,
darovanie alebo výmena) nehnuteľností s výlučnou a suverénnou vlastníckou vôľou subjektu nakladať s
nehnuteľnosťou, ale ide o koordinované a cielené aktivity subjektov participujúcich na takých úpravách,

vrátane štátu, prostredníctvom orgánov verejnej moci a vo verejnom záujme.

41. Z uvedeného pohľadu je treba povedať, nad rozsah správnych zistení a odôvodnenia súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsudku, že nemožno podstatu dôvodov nesprávneho úradného postupu
a nezákonných rozhodnutí založiť na tvrdení, že bolo porušené predkupné právo činnosťou orgánu

verejnej moci, čo malo založiť nesprávny úradný postup.

42. Na margo odvolacích dôvodov odvolací súd nezistil v činnosti súdu prvej inštancie neprávny
procesný postup - pochybenia, ktoré by založili v kvalifikovanej miere porušenie práva na spravodlivý
proces. Súd prvej inštancie vo svojom postupe vykonal poučovaciu povinnosť žalobkyne a svojim

postupomnapĺňalspravodlivoaúčinneochranutvrdenýchohrozených,aleboporušenýchprávaprávom
chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je okrem jej definície v
čl. 2 ods. 2 CSP aj právnou istotou žalobcu a tiež žalovanej strany v tom, či je žaloba strany žalobkyne
vedená dôvodne. Uvedená ochrana sa vykonáva v súlade s postulátom čo najrýchlejšie prejednanej a
rozhodnutej veci, s predchádzaním zbytočných prieťahov, hospodárnym a bez zbytočne a neprimerane

zaťažovanými stranami sporu a iných osôb (čl. 17 CSP).

43. Pokiaľ išlo o odvolaciu výhradu žalobkyne k postupu prvoinštančného súdu, ktorý zamietol jej návrh
na doplnenie dokazovania (vyžiadanie ďalších zmlúv ohľadne prevodov a poskytnutá ďalšia lehota na
ďalšie návrhy) odvolací súd zistil, že súd vysvetlil dôvody a podstatu neexistencie nároku žalobkyne

v stanovisku na pojednávaní konanom dňa 20.11.2017, pričom vykonávanie ďalších nehospodárnych
úkonov by nesmerovalo k cieľu súdneho konania. S neúčasťou právnej zástupkyne žalobkyne na
pojednávaní (ktorej neúčasť ospravedlnila) svojím konaní súhlasila aj samotná žalobkyňa, pričom
nenavrhla odročenie pojednávania, preto nemožno hovoriť o porušení jej procesných práv.

44. Napokon žalobkyňa poukazovala na rozdielne odôvodnenie rozsudku v porovnaní s odôvodnením
vykonanom po vyhlásení rozsudku na pojednávaní, pričom bližšie nekonkretizovala, v akých častiach
videla rozdiel. Odvolací súd uvádza, že ústne odôvodnenie rozsudku v rámci odôvodnenia rozsudku
po jeho vyhlásení nie je doslovným prečítaním rozsudku tak, ako ho súd mieni odôvodniť, ale ide o
zdôvodnenie nosných, podstatných ideí (dôvodov).

45. Odvolací súd v závere konštatuje, že možno povedať, že samotné vyčíslenie nároku žalobkyňa
realizovala číselným vyjadrením ujmy, ktorú žiada nahradiť (v prípade ak samotné konštatovanie
nesprávneho úradného postupu nepostačuje) teda základnú, najmä petitórnu náležitosť žaloby splnila.
Nemožno však povedať, že by spomínané zásahy nejako bližšie konkretizovala, najmä pokiaľ ide o

zásahy odôvodňujúce nemajetkovú ujmu. Uvedené ale nemá vplyv na už uvedené, že pokiaľ nebol
preukázaný a nebol daný základ nároku, nebolo treba zisťovať výšku škody a príčinnú súvislosť.

46. Odvolací súd teda konštatuje, že žalobkyňa nepreukázala nesprávny úradný postup súdu (táto
podmienka zistená nebola), nepreukázala vznik škody a s tým súvisiacu (príčinnú) súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody (majetkovej, či nemajetkovej), preto odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.47.1. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

47.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1CSPtak,ževodvolacomkonaníúspešnej žalovanejvočižalobkyninepriznalnáhradutrovodvolacieho
konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

49. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).