Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 17, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118201542
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118201542.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO:
36 062 235,právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:
36 613 843, proti žalovaným: v 1. rade P. F., N.. XX.XX.XXXX, A. E. XXX, XXX XX E., v 2. rade R. K.,
N.. XX.XX.XXXX, A. E. XXX, XXX XX E., v konaní o zaplatenie 850,21 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 850,21
EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania od 14.07.2016 do zaplatenia, a to v splátkach po
50 EUR mesačne, splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnú mesiacom nasledujúcim po
mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že
omeškanie s plnením čo i len jednej zo splátok, má za následok splatnosť celého plnenia,

II. p r i z n á v ažalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu

zaplateného súdneho poplatku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou elektronicky dňa 13.02.2018 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovaným v
1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 850,21 EUR s príslušenstvom. V rámci žaloby
žalobca poukázal na to, že žalovaný v 2. rade ako vodič spôsobil motorovým vozidlom S., Z.: K.
XXX E. dňa 31.03.2016 dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil škodu na motorovom vozidle H., Z.: B.
XXX A.. Držiteľkou motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená bola v čase nehody žalovaná

v 1. rade. Zo žaloby ďalej vyplýva, že k dátumu nehody nebolo k motorovému vozidlu, ktorým bola
spôsobená škoda, uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škody spôsobené prevádzkou motorového
vozidla, preto vznikla žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. (ZoPP) povinnosť uhradiť
poškodenému poistné plnenie z poistného garančného fondu, pričom žalobca poskytol poškodenému
dňa 26.05.2016 poistné plnenie vo výške 850,21 EUR. V zmysle § 24 ods. 7 citovaného zákona
si žalobca uplatnil u žalovaných náhradu vyplateného poistného plnenia, títo však do dnešného dňa
žalovanú sumu neuhradili. Žalobca si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 381/2001 Z.z.

tým, že uhradil poškodenému škodu. Žalovaná v 1. rade si nesplnila svoju povinnosť stanovenú § 3
ods. 1 citovaného zákona, preto vznikol žalobcovi voči žalovanej v 1. rade oprávnený nárok na základe
ustanovenia § 24 ods. 7 cit. zákona, pričom žalovaná v 1. rade zodpovedá podľa § 427 a nasl.
Občianskeho zákonníka ako prevádzkovateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky a žalovaný v 2. rade zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako vodič za
škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.

2. Z predložených listinných dokladov vyplýva, že žalovaná v 1. rade, ako kupujúca uzavrela dňa
03.03.2016 kúpnu zmluvu, na základe ktorej jej predávajúci odpredal motorové vozidlo S., Z.: K. XXX E..Z výpočtu výšky škody zo dňa 25.05.2016 vyplýva, že škoda na poškodenom motorovom vozidle
predstavuje výšku 850,21 EUR.
Z likvidačnej správy vyplýva, že poškodenému bola likvidovaná škoda v uvedenej výške.

Z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 31.05.2016 vyplýva, že poškodenému Q. Q. bola poukázaná suma
850,21 EUR.
Z výziev zo dňa 13.06.2016, ktoré boli doručené žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade 15.06.2016
vyplýva, že žalobca vyzval žalovaných na náhradu poistného plnenia v termíne do 13.07.2016.

3. Súd v predmetnej veci vydal dňa 23.04.2018 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný v 2. rade
odpor, v rámci ktorého poukázal na to, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu z dôvodu, že nevedel, že na
danom motorovom vozidle nie je zaplatená zákonná poistka. Pred jazdou si skontroloval doklady od
auta, všetky doklady boli platné aj biela karta bola platná, lenže poistka nebola 3 mesiace zaplatená,
len majiteľ vozidla tvrdil, že poistka je zaplatená, preto si myslí, že danú sumu by mal zaplatiť majiteľ,
lebo keby si zaplatil poistku, tak by sa to hradilo z poistky.

4. Žalobca v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 19.06.2018 poukázal na to, že zodpovednosť
žalovaného je daná v zmysle § 24 ods. 7 prvá veta v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č.
381/2001 Z.z., ktoré je potrebné vykladať tak, že žalobca má právo na náhradu poistného plnenia voči
každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnil. Žalobca má nárok na náhradu poistného plnenia aj

proti žalovanému v 2. rade, ako vodičovi vozidla, ktorý za škodu zodpovedá podľa § 420 Občianskeho
zákonníka.
Žalobca zároveň citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/134/2009 zo dňa 31.08.2010
v právnej a skutkovo zhodnej veci, z ktorého okrem iného vyplýva, že:
Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné

vykladať tak, že kancelária má právo postihu na proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila.
Kancelária má právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je
vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a presvedčiť sa, či je poistené). Ak v
posudzovanej veci odvolací súd dospel k opačnému záveru, jeho právne posúdenie veci je nesprávne.

Riadiac sa týmto nesprávnym právnym názorom, vec následne neskúmal z pohľadu, či žalovaný v 2.
rade ako vodič zodpovedá za škodu podľa všeobecnej zodpovednosti zakotvenej v § 420 OZ. V prípade,
že sú u neho splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti podľa vyššie citovaného zákonného
ustanovenia, je v spore pasívne a vecne legitimovaný. (rovnako aj rozsudok Krajského súdu v Žiline,
č.j. 6Co/174/2011 zo dňa 09.11.2011, rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 9Co/235/2012 zo dňa

11.10.2012).
Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný v 2. rade sa v odpore odvoláva na platnosť bielej karty avšak
zároveň tvrdí, že poistka nebola zaplatená. Tým však podľa žalobcu žalovaný v 2. rade nepreukázal
splnenie si zákonnej povinnosti v zmysle ZoPP. V nadväznosti na uvedené považuje žalobca tvrdenie
žalovaného v 2. rade, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla mal uzatvorené, za účelové, nakoľko žalovaný v 2. rade na jeho podporu nedoložil
žiadne relevantné dôkazy. Biela karta, na ktorú sa žalovaný v 2. rade odvoláva v žiadnom prípade
nedosvedčujú existenciu, či neexistenciu poisteného vzťahu v čase nehody. Potvrdenie o poistení
zodpovednosti a tzv. Biela karta sú dôkazmi, ktoré poisťovne vydávajú poistníkom na začiatku poistného
obdobia. Poisťovne však nemajú žiadne reálne možnosti, ako by tieto doklady mohli od poistníkov

získať späť v prípade, ak poistný vzťah zanikne ešte počas dohodnutého poistného obdobia (napr. pre
nezaplatenie poistného, ako v tomto prípade).

5. Žalovaná v 1. rade v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že bola s priateľom za jedným pánom,
ktorý predával auto, pričom priateľovi sa auto zapáčilo, avšak nemal pri sebe občiansky preukaz,

preto bola kúpno-predajná zmluva spísaná s ňou, pričom následne chceli prepísať auto na dopravnom
inšpektoráte, ale nedalo sa to, pretože tam bola exekúcia, preto následne vrátili auto majiteľovi, od
ktorého ho kúpili a on im vrátil peniaze. Ohľadom skutočnosti, či zisťovali a preverovali platnosť poistky,
žalovaná v 1. rade uviedla, že majiteľ, od ktorého auto kupovali povedal, že poistka je platná, dal im
bielu kartu, ale konkrétne nepreverovali, či je poistka aj uhradená. K svojej sociálnej situácii uviedla, že

je zamestnaná ako robotníčka v stolárstve u zamestnávateľa Q. Č.Y. - B., pričom má tam minimálnu
mzdu 320 EUR, avšak celkovo ešte spláca 3 pôžičky vo výške 250 EUR a zostávajúcimi 50 EUR-ami
prispieva rodičom, u ktorých býva.Žalovaný v 2. rade v rámci výsluchu pred súdom poukázal na to, že pred cestou s uvedeným vozidlom
skontroloval, či je platná STK, emisná kontrola a bola tam tiež biela karta, ktorá bola platná, ale hneď
po nehode sa dozvedel, že reálne poistka zaplatená nebola, čo zistil kamarát poškodeného, ktorý robil

v poisťovni. Žalovaný v 2. rade uviedol, že u žalovanej v 1. rade neoveroval, či je zaplatená poistka
za auto, pretože sa to pýtal jej priateľa, ale nežiadal k nahliadnutiu žiaden doklad o reálnom zaplatení
poistky, videl iba bielu kartu. K svojej sociálnej situácii uviedol, že je nezamestnaný.

6. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom znení, o povinnom zmluvnom poistení za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len cit. zákon), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch
vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového
vozidla previedla, /6a/ v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho
prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej
veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa § 24 ods. 2 písm. b) cit. zákona, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti.
Podľa § 24 ods. 3 cit. zákona, poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku
2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti

poisťovateľovi podľa tohto zákona.
Podľa § 24 ods. 7 cit. zákona, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku
2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na
náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. a písm. a). Kancelária
jepovinnápožadovaťodpríslušnejkanceláriepoisťovateľovnáhradutoho,čoplnilapoškodenémupodľa

odseku 2 písm. e).

7. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

8. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný v 2. rade zavinil nehodu, pri ktorej poškodenému
Q. Q. vznikla škoda vo výške 850,21 EUR. Taktiež nebolo sporné, že poškodenému nahradil túto škodu
žalobca, ktorý aj vyzval žalovaných na náhradu poskytnutého plnenia. Sporné nebolo ani to, že v čase
vzniku dopravnej nehody nebolo za motorové vozidlo S., Z.: K. XXX E. zaplatené povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V tejto súvislosti súd

poukazuje na skutočnosť, že žalovaná v 1. rade nadobudla predmetné motorové vozidlo, ako hnuteľnú
vec,nazákladeuzavretejkúpnejzmluvydňa03.03.2016,keďžejenesporné,žepredávajúcijejodovzdal
predmetné motorové vozidlo spolu s kľúčmi a ona (spolu so svojim priateľom) zaplatila kúpnu cenu.
Takto sa stala osobou, ktorá mala reálnu dispozíciu s predmetným vozidlom (prevádzkovateľ vozidla). Z
ustanovenia§3ods.1zákonač.381/2001Z.z.vyplýva,žepovinnosťuzavrieťpoistnúzmluvumáosoba,

ktorá je vlastníkom motorového vozidla, pričom je ale nepochybné, že žalovaná v 1. rade takúto zmluvu
neuzavrela. Podľa jej slov sa v podstate iba nekriticky spoľahla na to, že predchádzajúci vlastník uviedol,
žepoistkajezaplatenáaževautebolabielakarta.Tútoskutočnosťvšakžiadnymspôsobomnepreverila,
rovnako ani žalovaný v 2. rade ako vodič predmetného vozidla v čase nehody. Žalovaná v 1. rade mala
teda povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu a na tomto závere nič nemení ani skutočnosť vyplývajúca z jej

výpovede, že následne (už po nehode) po zistení skutočnosti, že „na vozidle je exekúcia“, toto vrátila
a bola jej vrátená kúpna cena.

9. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 7 cit. zákona má kancelária (žalobca) právo proti tomu, kto zodpovedá
za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnila. Náhradu v zmysle tohto ustanovenia má teda žalobca voči

osobe, ktorá zodpovedá za škodu, pričom to môže byť jednak prevádzkovateľ (vlastník) motorového
vozidla, ako aj vodič v čase vzniku škody. Za osobu bez poistenia v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) cit.
zákona je potrebné považovať každú osobu, ktorá zodpovedá za škodu a teda nielen osobu, ktorá
nesplní povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, pretože by bolo proti zmyslu tejto právnej úpravy, pokiaľ
by nebol možný postih aj proti osobe, ktorá za škodu zodpovedá na základe zavinenia, keďže opačný

výklad by možnosť postihu žalobcu neprimerane zúžil. Ustanovenie § 24 ods. 7, veta prvá v spojení s §
24 ods. 1 písm. b) cit. zákona je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému,
kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 134/2009). Zodpovednosť za spôsobenú škodu a tým aj
zodpovednú osobu, voči ktorej je možné požadovať náhradu vyplateného poistného plnenia je potrebné
ustáliť v zmysle Občianskeho zákonníka, pričom žalovaná v 1. rade zodpovedá ako prevádzkovateľ

vozidla v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka na základe objektívnej zodpovednosti a žalovaný v 2.
rade ako vodič predmetného vozidla na základe všeobecnej zodpovednosti (zavinenia) v zmysle § 420
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd zaviazal oboch žalovaných spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania,
keďže mal za nepochybne preukázané, že žalobca vyzval žalovaných na náhradu poskytnutého plnenia

v lehote do 13.07.2016, a keďže tak žalovaní neurobili, dostali sa nasledujúcim dňom do omeškania.

10. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

12. Vzhľadom na slabú sociálnu situáciu žalovaných, im súd umožnil splatenie dlhu v primeraných
splátkach po 50 EUR mesačne, z dôvodu, aby nedošlo k ich prípadnému existenčnému ohrozeniu,
keďže žalovaná v 1. rade poberá iba minimálnu mzdu a prevažnou časťou z príjmu spláca svoje
predchádzajúce dlhy a žalovaný v 2. rade je nezamestnaný. Z totožných dôvodov, teda z dôvodov

slabého sociálneho postavenia žalovaných, čo súd vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa, súd
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania iba v rozsahu zaplateného súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).