Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29P/109/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224262
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117224262.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o S..

K. I., J.. XX.XX.XXXX, S.. N. Y., J.. XX.XX.XXXX M. S.. S. I., J.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených
kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcich z matky N. Y., J..
XX.XX.XXXX, trvale bytom I., X. XXX/XX a otca I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. J. W., E. XXX,
t. č. v ÚVTOS Košice, v konaní o určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. maloleté deti K. I., J.. XX.XX.XXXX, N. Y., J.. XX.XX.XXXX a S. I., J.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej
starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných
veciach,

II. určuje otcovi prispievať na výživu maloletých K., N. M. S. každému sumou XX Eur mesačne, ktoré
výživné bude platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, od 01.01.2018 opakovane
do budúcna,

III. dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 01.01.2018 do 31.03.2019 vo výške 450 Eur na každé
dieťa súd povoľuje otcovi splatiť v 10-eurových mesačných splátkach na každé dieťa spolu s bežným

výživným až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok,

IV. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 30.11.2017 žiadala súd, aby jej zveril
maloleté deti K., N. M. S. do osobnej starostlivosti. Zo strany otca žiadala určiť výživné vo výške XX
Eur mesačne, od 01.01.2018.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí nie sú manželia a nežijú v

spoločnej domácnosti. S otcom maloletých detí žili vo Veľkej Británii, avšak od roku 2016 je ona s deťmi
na Slovensku. Otec o deti nejaví záujem a na ich výživu neprispieva.

3. Otec s návrhom súhlasil. V súčasnosti je vo výkone trestu odňatia slobody.

4. Otec bol vypočutý dožiadaným súdom. Vo svojej výpovedi uviedol, že je slobodný. Pred nástupom
do výkonu trestu odňatia slobody býval u družky v jej dome, avšak už sa rozišli. Teraz je prihlásený u

strýka. Vo výkone trestu pracuje a jeho príjem na kartu je 50 až 60 Eur mesačne. Z Veľkej Británie bol
deportovaný. Je nemajetný. Po návrate na Slovensko nepracoval.5.Opatrovníknavrholzveriťmaloletédetidoosobnejstarostlivostimatkyazostranyotcaurčiťprimerané
výživné.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením s rodným listom maloletých,
správou opatrovníka o rodinných a výchovných pomeroch, potvrdeniami o príjme matky, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil tento stav:

7. Účastníci konania nie sú manželia. Od roku 2010 spolu žili ako druh a družka. Spoznali sa v Spojenom

kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. Tam sa im narodili tri deti. V ich vzťahu postupne vznikali
nedorozumenia, pretože odporca v nadmernej miere požíval alkoholické nápoje a pod ich vplyvom bol
agresívny. O deti sa nezaujímal a neprispieval na domácnosť. V roku 2016 sa matka spolu s deťmi vrátili
na Slovensko a bývali u jej matky, alebo brata. Otec maloletých sa po návrate na Slovensko nevrátil do
spoločnej domácnosti. Našiel si inú partnerku.

8. Matka je nezamestnaná. Pre nespoluprácu bola vyradená z evidencie Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Prešov. Spolu s deťmi býva u svojej matky G. Y. v obci I.. V spoločnej domácnosti s nimi býva aj
16-ročná K. Y., ktorá je sestrou matky maloletých detí. Najstarší syn S. I. navštevuje 1. ročník základnej
školy. Matka maloletých detí je bez príjmu a finančne aj materiálne jej pomáhajú brat a matka. S otcom
maloletých detí matka nie je v kontakte. Maloleté deti sú zdravé, prekonávajú bežné detské ochorenia.

9. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.

10.Podľa§36ods.1zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 , § 25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

12. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

13. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ichsplatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

18. V predmetnom konaní súd rozhodoval o úprave pomerov k maloletým deťom. Súd rešpektoval
súčasný stav ohľadom výchovy maloletých, pričom neboli zistené žiadne nedostatky vo vzťahu k tejto
starostlivosti vykonávanej matkou. Súd teda zveril maloletých do osobnej starostlivosti matky.

19. Zo strany otca súd určoval výživné. Otec s navrhovanou výškou výživného súhlasil. V súčasnosti na

výživu detí, od kedy s matkou nežijú v spoločnej domácnosti, neprispieva. Je vo výkone trestu odňatia
slobody, pričom pracuje, ale jeho príjem nie je vysoký. Vzhľadom na tieto skutočnosti teda súd určil
otcovi výživné tak ako žiadala matka, od 01.01.2018.

20.Určenímvýživnéhospätneod01.01.2018vznikolotcovido31.03.2019navýživnomdlhvovýške450
Eur na jedno dieťa (30 Eur x 15 mesiacov = 450 Eur). Vzhľadom na výšku dlhu súd povolil otcovi splatiť
tento dlh v splátkach po 10 Eur na každé dieťa spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, s
tým, že ak nebude uhradená čo len jedna splátka riadne a včas, stane sa splatný celý dlh naraz.

21. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy
konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

23. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení. Keďže ide o konanie podľa

Civilnéhomimosporovéhoporiadku,súdnepriznalnáhradutrovkonaniažiadnemuzúčastníkovkonania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP)Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve

odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)